Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČ: 278 50 994, podnikajúci na území SR prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom X. I. X/A, XXX XX Z. - M. W., v konaní o zaplatenie 353,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -113 zo dňa 15. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. -113 zo dňa 15. júna 2018 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. -170 zo dňa 21.12.2018 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) (ďalej len „rozsudok“) okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 353,53 Eur spolu 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 353,53 Eur od 30.12.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol výrokom II. tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 %-nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácie ust. , , , , , , a , ust. , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) v spojení s ust. , , a , a ust. a 2 Nariadenia vlády SR č. , ust. okresný súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.

3. Okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pri vyhodnotení ktorej vychádzal zo stavu, ktorý bol rozhodný v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. . Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal okresný súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel postupca GAYA, s.r.o., Martin s postupníkom SetCar s.r.o. Rychvald, ČR, pričom pohľadávka bola v bode 1 uvedenej zmluvy presne špecifikovaná. Okresný súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, za dodržania písomnej formy stanovenej

. Aktívnu legitimáciu mal preukázanú tiež oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré učinil postupca voči žalovanému (nesprávne uvedené žalobcovi).

4. Okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o žalovaným namietanú neexistenciu škody, tak v danom prípade išlo o pohľadávku na zaplatenie sumy 353,53 Eur s príslušenstvom, vzniknutú titulom škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti GAYA, s.r.o., Martin tak, že dňa 30.9.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo spoločnosti GAYA, s.r.o. a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Peugeot Boxer EČ: ZA820GD, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. S poukazom na ust. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ust. žalobca, ako právny nástupca poškodeného, bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý je v danom prípade žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným, pričom žalovaný krátil poistné plnenie o odpočítanie zmeny technickej hodnoty vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené o sumu 318,87 Eur a tiež o pevné prevádzkové náklady tohto poškodeného vozidla v sume 34,66 Eur, o ktoré sa podľa žalovaného hodnota poškodeného vozidla neznížila, pretože vozidlo nebolo používané. Pokiaľ išlo o samotnú nájomnú zmluvu, ktorú za prenajímateľa uzavrela organizačná zložka, tak jej písomná podoba bola okresným súdom vyhodnotená ako neplatná podľa , avšak keďže zákon pre tento typ zmluvy nevyžaduje písomnú formu a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území SR podniká prostredníctvom nej, dohodli sa na všetkých podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, tak preto okresný súd vyhodnotil nájomnú zmluvu ako platnú, uzavretú ústnou formou.

5. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné a okresný súd mal za preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla Peugeot Boxer EČ: ZA820GD, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla spoločnosti GAYA, s.r.o., Martin. V súvislosti s existenciou škody, ktorú žalovaný rozporoval, okresný súd konštatoval, že existencia škody spočívala v náhrade nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla, ktorú mal nepochybne preukázanú výpisom z účtu predloženého žalobcom, ktorý preukazuje, že faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla v sume 3.264 Eur bola poukázaná poškodeným, a to spoločnosťou GAYA, s.r.o. 21.11.2016 a na účet prenajímateľa bola pripísaná dňa 22.11.2016. Existenciu škody mal tak okresný súd nepochybne preukázanú. Vo vzťahu k spornosti výšky škody okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním, a to čestným prehlásením spoločnosti GAYA, s.r.o. bolo preukázané, že poškodený si prenajal motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla, pričom toto náhradné motorové vozidlo používal na zabezpečenie chodu obchodného oddelenia firmy, ako aj na zabezpečenie obchodných stretnutí, pretože nedisponuje rezervnými motorovými vozidlami. Prenájom vozidla okresný súd považoval za náklady, ktoré vynaložil poškodený v súvislosti so vznikom škody, a to za účelom zabezpečenia chodu firmy tak, aby na týchto nebol obmedzený práve vznikom škody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že náhradné motorové vozidlo poškodený používal za tým istým účelom, ako svoje vlastné, teda išlo o účelne vynaložené náklady. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičanie náhradného motorového vozidla bola podľa okresného súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.

6. Pokiaľ išlo o samotnú výšku škody, mal okresný súd preukázané, že poškodený si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu a táto doba nebola žalovaným žiadnym spôsobom rozporovaná. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 318,87 Eur ako zmenu technickej hodnoty vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené a ktoré sa v súvislosti s jeho nepoužívaním nemalo amortizovať a tiež sumu 34,66 Eur ako prevádzkové náklady vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody používané nebolo. Pokiaľ išlo o škodu 2.720 Eur, spočívajúcu v nákladoch spojených s nájmom motorového vozidla, tak túto okresný súd považoval za preukázanú, pretože reálne túto sumu vynaložil poškodený za prenájom náhradného motorového vozidla a reálne o túto sumu sa jeho majetok zmenšil, pričom nemožno od tejto sumy odrátať zmenu technickej hodnoty vozidla a prevádzkové náklady, pretože nebolo možné konštatovať, že práve o tieto sumy sa majetok poškodeného zväčšil. Okresný súd uviedol, že amortizácia ako taká sa môže spravovať jednak počtom najazdených km, alebo vekom samotného motorového vozidla. Naviac žalovaný sa prezentuje ako líder na trhu, ktorý od 1.6.2015 amortizáciu pri likvidácii škôd neuplatňuje. Okresný súd mal teda výšku škody preukázanú, a preto žalovaného zaviazal k zaplateniu

sumy, ktorá predstavovala rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na prenájom náhradného vozidla bez DPH a sumou, ktorú poskytol žalovaný ako poistné plnenie.

7. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, okresný súd mal za nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, keďže dňa 14.12.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a v zmysle sa dostal do omeškania dátumom 30.12.2016. K námietke výšky úrokov z omeškania, ktoré sa podľa žalovaného mali spravovať ustanoveniami , vzhľadom na odkaz pod čiarou k okresný súd konštatoval, že vznik záväzkového vzťahu, a to poistná zmluva bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, išlo teda o záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami , s poukazom na ust. v spojení s ust. . To znamená, že príslušná poistná zmluva sa výlučne bude spravovať ustanoveniami a všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami , teda aj úroky z omeškania. K poznámke ust. , odkazujúcej na ust. , okresný súd konštatoval, že táto nemá normatívnu povahu, naopak ust. je ustanovením kogentným, od ktorého sa odchýliť nemožno, a preto pokiaľ išlo o úroky z omeškania, ako aj príslušenstvo pohľadávky, spravuje sa ustanoveniami , konkrétne ust. , a a Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 a výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bude vychádzať z ust. Nariadenia Vlády SR č. , za použitia . Žalobca si uplatnil úroky z omeškania 9%, teda v súlade so zákonom, a preto mu okresný súd úroky z omeškania priznal a rovnako mu priznal náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.

8. Ak žalovaný namietal neplatnosť plnomocenstva žalobcu pre právneho zástupcu, tak okresný súd konštatoval jej platnosť, keďže z plnej moci vyplývalo, že ju udeľuje SETCAR s.r.o., Rychvald 816, 735 32 Rychvald, Česká republika advokátovi JUDr. Tomášovi Zbojovi. Plná moc je opatrená podpisom konateľky zahraničnej osoby, čo samo o sebe je postačujúce a naviac je opatrená aj podpisom vedúcej organizačnej zložky, prostredníctvom ktorej zahraničná osoba na území SR podniká.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, v podaní zo dňa 09.08.2018. Ako dôvody odvolania poukázal na ust. , , , , keďže mal za to, že neboli splnené procesné podmienky, okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu nie je presvedčivé, na základe zdôvodnenia za aplikácie ust. tretia veta . Podľa žalovaného okresný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou neplatnosťou právnych úkonov. Poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany sú v písomnej zmluve o nájme uvedené ako poškodený na strane nájomcu a SetCar s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857 (ďalej len ,,organizačná zložka“) na strane prenajímateľa. Z uvedeného vyplýva, že písomnú zmluvu o nájme neuzavrel žalobca, ale jeho organizačná zložka, bez odkazu na žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že organizačná zložka ako taká nemá spôsobilosť brať na seba práva a povinnosti a z tohto dôvodu je písomná zmluva o nájme absolútne neplatný právny úkon podľa ust. . V prípade absolútne neplatného právneho úkonu nemožno odstrániť vady spôsobujúce túto neplatnosť ani dodatočne. Uzavretím Dodatku č. 1 zo dňa 17.05.2016 k Zmluve o nájme sa vada nedostatku právnej subjektivity neodstránila. S touto námietkou sa stotožnil i prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Podľa žalobcu nedostatok právnej subjektivity zmluvnej strany, ktorým trpí písomná zmluva o nájme, postihoval i ďalšie právne úkony, jedným z nich bola faktúra vystavená na základe absolútne neplatnej písomnej Zmluvy o nájme a Splnomocnenie zo dňa 04.10.2017, ktorým žalobca najskôr splnomocnil svoju organizačnú zložku a následne organizačná zložka splnomocňovala advokáta JUDr. Tomáša Zboju na zastupovanie

organizačnej zložky v konaní pred súdom. Zo splnomocnenia pritom žiadnym spôsobom nevyplýva, že splnomocnenie udeľoval advokátovi JUDr. Tomášovi Zbojovi žalobca a nie organizačná zložka, ako to konštatuje prvoinštančný súd. Argumentáciu okresného súdu, že pre platnosť splnomocnenia je údajne samo o sebe postačujúce opatrenie splnomocnenia podpisom konateľky žalobcu (ktorá je zároveň aj vedúcou organizačnej zložky), považuje za absurdné. Dôsledkom neplatnosti splnomocnenia je aj absencia splnenia procesných podmienok vedeného súdneho konania, keďže právny zástupca žalobcu podával žalobu bez existencie platného písomného splnomocnenia.

11. Čo sa týka zmluvy o postúpení, ktorú mal uzavrieť žalobca s poškodeným, z jej obsahu vyplýva, že túto uzavrela organizačná zložka bez právnej subjektivity. V záhlaví zmluvy o postúpení je síce uvedený žalobca, avšak na jej konci je miesto podpisu opatrené odtlačkom zjavne „firemnej pečiatky“ špecifikujúcej výlučne len organizačnú zložku a nie je zrejmé, aká osoba mala za organizačnú zložku predmetnú zmluvu podpisovať, pričom uvedený podpis podľa žalovaného nie je podpisom V. J., vedúcej organizačnej zložky. Podľa žalovaného Zmluva o postúpení je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. a z tohto dôvodu žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou v spore.

12. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že existencia škody, spočívajúca v náhrade nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla bola údajne nepochybne preukázaná výpisom z účtu žalobcom, tak žalovaný poukázal na to, že výpis z účtu nebol žalovanému zaslaný, a to ani v rámci likvidácie poistnej udalosti zo strany poškodeného a ani v rámci vedeného súdneho konania zo strany súdu. Žalovaný výpisom z účtu nedisponuje ani v súčasnosti. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, kedy mal byť výpis z účtu predložený a ani akým spôsobom bol tento dôkaz vykonaný, pričom uvedený dôkaz sa nenachádza ani v žalovanému sprístupnenej časti elektronického súdneho spisu. Vzhľadom na relevantný význam výpisu z účtu žalovaný mal za to, že jeho nedoručením žalovanému došlo k nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného súdu, ktorým bolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný bol názoru, že okresný súd formuloval nesprávny záver, na základe ktorého údajne nemožno od sumy za prenájom náhradného motorového vozidla odrátať zmenu technickej hodnoty vozidla a prevádzkové náklady. Poznamenal, že v uvedených súvislostiach je potrebné náležite diferencovať medzi posudzovaním amortizácie pri samotnej oprave poškodeného motorového vozidla a posudzovaním nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. Uvedený záver prvoinštančného súdu je v rozpore i s konštantnou judikatúrou (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.09.2018. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Podotkol, že ďalej zotrváva na všetkých doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Mal za to, že zistený skutkový stav, právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku okresného súdu v otázke namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je dostatočné a správne. Tvrdenia žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o nájme a ďalších právnych úkonov podľa žalobcu nie je možné akceptovať, nakoľko vada v označení osoby, ktorá je účastníkom právneho úkonu, nespôsobuje sama o sebe jeho neplatnosť, pokiaľ možno spoľahlivo zistiť z obsahu alebo skutkových okolností, kto bol jeho účastníkom (rozsudok NS ČR z 10.04.1997, sp. zn. ), ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2001, sp. zn. 2/2000. Práve za účelom odstránenia výkladových nejasností alebo iného spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa, bol medzi žalobcom a poškodeným uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o nájme, z ktorého jednoznačne vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Zo samotného Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.12.2016 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný namieta, nemôžu byť sporné, keďže ich sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi na základe toho poskytol čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti tvrdené žalobcom boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvorili podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia a o rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Rovnaké podklady boli predložené aj okresnému súdu. Z uvedeného tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme, ako

aj ďalších právnych úkonov, sú neopodstatnené a účelové. Žalobca ďalej poukázal na to, že fakt, že na zmluve o nájme pri podpise chýba označenie „vedúci organizačnej zložky“ nespôsobuje neplatnosť zmluvy a ďalších namietaných dokumentov. Podstatné je, že za organizačnú zložku konal samostatne vedúci organizačnej zložky a predmetné dokumenty podpísal vlastnoručným podpisom. Pokiaľ ide o splnomocnenie právneho zástupcu, je zrejmé, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom samostatné splnomocnenie bolo koncipované na základe požiadaviek všeobecných súdov, a to najmä Okresného súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušného súdu v upomínacom konaní a je z neho zrejmé, že právny zástupca koná v mene žalobcu SETCAR s.r.o. vo veci jeho organizačnej zložky podniku.

14. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je podľa žalobcu zrejmé i z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Potvrdzuje to i predložené Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.12.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v rámci likvidácie poistnej udalosti. Okresný súd tak v danom smere vychádzal i zo správania sa strán v čase pred podaním návrhu žalobcu. Ak zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, tak nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.

15. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie žalobca považoval za možné poukázať na základné princípy , predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, pričom i rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní, uvádzajú, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia, nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď, ale iba argument, ktorý je pre vec rozhodujúci. Čo sa týka nákladov vynaložených na prevádzku, považoval za potrebné poznamenať, že všeobecná rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky uvedené tvrdenia žalovaného v rovnakých právnych veciach neakceptuje a nárok žalobcu, resp. poškodeného, pokiaľ ide o uvedené neoprávnené krátenie v plnom rozsahu, priznáva. Zároveň zdôraznil, že tieto náklady nie sú zahrnuté v nájomnom a poškodený ich musel vynaložiť samostatne rovnako, akoby používal vlastné motorové vozidlo. Práve v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu motorového vozidla poškodeného, kedy je zrejmé, že aj keď bolo vozidlo opravené, je na trhu jeho hodnota nižšia v dôsledku poškodenia, ako by bola jeho hodnota v prípade uvádzania vozidla na predaj ako nebúraného. Žalobca námietky žalovaného v podanom odvolaní považoval za neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.09.2018 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 156 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť, ktorú možnosť do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. - 180 zo dňa 19.06.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 17.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 19. Primárne krajský súd vzhľadom aj k rozsahu vyvolaných súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným poukazuje na ustanovenie , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 09.08.2019. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 09.08.2018, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Teda, ak žalovaný v odvolaní zo dňa 09.08.2018 nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce sa

k uplatnenému úroku z omeškania, stanovenému dátumu omeškania, nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k priznanému príslušenstvu, a to úroku z omeškania a vyjadrenému dátumu omeškania žalovaného ako i nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. . Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť nielen vzhľadom k prebiehajúcim viacerým súdnym sporom medzi žalobcom a žalovaným, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. 20. Za aplikácie ust. , , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím. 21. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok okresného súdu, jeho odôvodnenie nezodpovedá ust. tretia veta , keď odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru žalovaného presvedčivé. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako relevantný. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením, je nevyhnutné konštatovať, že toto má náležitosti vyžadované ustanovením . Okresný súd jasným a dostatočným spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne. Zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Už je rozhodovacou činnosťou nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok okresného súdu nie je nesprávny, nezákonný, ani arbitrárny, tak ako to namietal žalovaný v odvolaní. Opätovne krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (, , uznesenie Ústavného súdu SR č.k. - 14 zo dňa 1. augusta 2017). Krajský súd na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov a námietok. 22. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, v rozsahu ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to,

že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje ust. . 23. Ani v odvolacom konaní, na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa 09.08.2018 neboli rozporované okolnosti, že dňa 30.09.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému GAYA, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 1065/23B, 036 01 Martin na vozidlo Toyota Hilux, EČ: MT 498 ED, ktorá škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a išlo o poistnú udalosť č. 9525400403. Nebolo sporné, že poškodený GAYA, s.r.o. bol nútený používať náhradné vozidlo na zabezpečenie chodu firmy, a to zapožičaním náhradného vozidla u žalobcu, pričom po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil na nájomné faktúru v sume 3.264 Eur s DPH. Ďalej nebolo sporné, že Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.12.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie škodovej udalosti tak, že znížil hodnotu požičovného o THV - predpokladané zníženie THV poškodeného vozidla za predpokladu jeho využívania po dobu priznanú na zapožičanie náhradného vozidla, čím priznal náklady vo výške 2.366,47 Eur bez DPH. Predmetom sporu sa preto stal rozdiel medzi uplatneným poistným plnením v sume 2.720 Eur a vyplatenou náhradou v sume 2.366,47 Eur, ktorý tvoril predmet súdneho sporu spolu s uplatneným príslušenstvom a nákladmi na uplatnenie pohľadávky a vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu smerovali odvolacie dôvody žalovaného v tom, že žalobca nebol v danom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, pretože písomná zmluva o nájme je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že bola uzavretá organizačnou zložkou bez právnej subjektivity, že je neplatné splnomocnenie pre právneho zástupcu žalobcu, ako aj, že zmluva o postúpení, ktorú mal uzavrieť žalobca s poškodeným, je absolútne neplatnou, pretože ju uzavrela organizačná zložka bez právnej subjektivity. Zároveň žalovaný namietal nepreukázanú existenciu škody, preukazovanú výpisom z účtu žalobcu, keďže týmto výpisom žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti a ani v rámci súdneho konania nedisponuje. Teda nebolo preukázané, že k úhrade faktúry zo strany poškodeného došlo, a tým neboli preukázané náklady na zapožičanie motorového vozidla, ktorých by bol oprávnený sa domáhať. Žalovaný považoval za nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého nemožno od sumy za prenájom náhradného motorového vozidla odrátať zmenu technickej hodnoty vozidla a prevádzkové náklady.

24. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti písomnej zmluvy o nájme, uzavretej medzi SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby a GAYA, s.r.o. podľa ust. , je potrebné uviesť, že predmetnú písomnú zmluvu predloženú žalobcom v rámci konania pred súdom prvej inštancie i okresný súd, na čo poukázal odvolateľ, vyhodnotil so záverom jej neplatnosti podľa ust. z dôvodu, že túto zmluvu za prenajímateľa uzavrela organizačná zložka. Súhlasí odvolací s odvolateľom, že absolútnu neplatnosť písomnej zmluvy nemožno naprávať ani písomným dodatkom. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že zmluvné strany SETCAR s.r.o., so sídlom Rychvald, Česká republika ako prenajímateľ a nájomca GAYA, s.r.o. sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy ústnou formou, a preto okresný súd správne predmetnú nájomnú zmluvu uzavretú ústnou formou s vymedzenými podstatnými náležitosťami takéhoto typu zmluvy vyhodnotil ako platnú zmluvu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, keď prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy sú urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli zmluvné strany prejaviť ( ). Zároveň uzavretie nájomnej zmluvy ústnou formou predpokladá, že tu je daný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme tak na strane prenajímateľa, ako i na strane nájomcu. V tomto smere tvrdenia žalobcu, podporný dôkaz, a to obsah Dodatku č. 1 v kontexte s dokazovaním vyplývajúcim z obsahu spisu okresného súdu, umožnili záver o zhodne prejavenej vôli prenajímateľa a poškodeného spoločnosti GAYA, s.r.o. ústnou formou nájomnú zmluvu uzatvoriť. Súhlasí preto krajský súd so záverom okresného súdu, že došlo k založeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou GAYA, s.r.o., predmetom ktorého bol prenájom osobného automobilu. Z tohto záveru preto odvolaciu námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

25. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky poukazuje krajský súd nielen na označenie strán v Zmluve o postúpení pohľadávky, kde ako postupník je označený SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČ: 278 50 994, ale i samotné oznámenie o postúpení pohľadávky vykonané postupcom, ktorým bolo žalovanému oznámené postúpenie predmetnej pohľadávky, s identifikáciou postupníka, ktoré postúpenie sám žalovaný akceptoval, keď časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Vyplýva to i zo samotného obsahu a zmyslu nároku poistného

plnenia. Krajský súd nesúhlasí s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného mu nebol známy výpis z účtu žalobcu, preukazujúci, že faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla bola zo strany poškodeného uhradená. Uvádza krajský súd, že predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia, ktorá sa skladá z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, čo zodpovedá aj ust. . Predmet postúpenia bol vyjadrený zmluvnými stranami v zmluve o postúpení pohľadávok v bode 1., pričom fakticky túto pohľadávku poškodeného voči žalovanému vyjadril aj sám žalovaný, ak v oznámení o poistnom plnení kvalifikoval túto postúpenú pohľadávku ako pohľadávku z poistného plnenia, pozostávajúcu z nákladov na použitie náhradného vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil, a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení, pozostávajúca z nákladov nájmu za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Pokiaľ žalovaný v oznámení o poistnom plnení toto poistné plnenie znížil o položky „zmena technickej hodnoty, pevné prevádzkové náklady“ bez bližšieho zdôvodnenia, tak v zhode s okresným súdom i krajský súd je názoru, že reálne sumu 2.720 Eur bez DPH žalovaný vynaložil, čo preukázal, pričom bol to žalovaný, ktorá relevantne nezdôvodnil uvedené položky, viažuce sa k predmetnému motorovému vozidlu a vo vzťahu k tomuto neposkytol relevantné tvrdenie a ani dôkaz. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na to, že žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za stavu, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca nepoužívaním svojho vozidla bezdôvodne obohatil. Uplatnenie žalovaným uvádzaných „zmena technickej hodnoty, pevné prevádzkové náklady“ by predsa bolo porušením zásady nikoho nepoškodzovať, keďže účelom zákonných ustanovení a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému žalobcovi jeho právo na náhradu škody, teda poistné plnenie v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Tým, že sa nepoužívalo motorové vozidlo v dôsledku toho, že bola na ňom vykonávaná oprava, tak sa predsa poškodené vozidlo nezhodnocovalo, pretože každou dopravou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie sa poškodeného viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a preto nie je možné od uplatneného poistného plnenia, v rovine nákladov za požičanie nákladného vozidla odpočítať zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady bez bližšieho zdôvodnenia, keď z nich ani nie je zrejmé, ku ktorému vozidlu sa zníženie poistného plnenia viaže. Z uvedeného i predmetná odvolacia námietka žalovaného bola zhodnotená ako nedôvodná.

26. Odvolací súd nezistil odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom ani z dôvodu odvolacej argumentácie žalovaného, že mu nebol zaslaný výpis z účtu žalobcu, preukazujúci, že faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla bola zo strany poškodeného uhradená. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalovanému boli doručené vyjadrenia zo strany žalobcu, reagujúce na jeho podanie, ďalej bolo preukázané, že na deň 15.06.2018 bol vytýčený termín pojednávania, ktoré predvolanie bolo doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu dňa 30.04.2018, pričom žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní e-mailom zo dňa 13. júna 2018 ospravedlnil z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti a žiadal konať v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti. Na predmetnom pojednávaní v rámci vykonávaného dokazovania právny zástupca žalobcu krátkou cestou predložil do spisu výpis z účtu, ktorým bola faktúra uhradená v prospech SETCAR s.r.o. a ktorý sa nachádza na č.l. 104 spisu. Uvádza krajský súd, že odňatím možnosti konať pred súdom je možné hodnotiť len taký závažný procesný postup, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. V priebehu postupu konania pred okresným súdom nenastal žiaden procesný postup, ktorým by bol žalovaný ako strana sporu vylúčený z realizácie jeho procesných práv, prípadne by mu ich realizácia bola znemožnená, ktoré práva mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predsa bol to žalovaný, ktorý mal možnosť zúčastniť sa nariadeného pojednávania, na ktorom sa vykonávali dôkazy, keď aj z ust. vyplýva, že súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Okresný súd teda správne postupoval, ak dôkazy vykonal na nariadenom

pojednávaní, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Ak sa žalovaný nariadeného pojednávania, na ktorom boli vykonané dôkazy, nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti, potom on sám svojim zvoleným postupom sa zbavil možnosti vyjadrovať sa k tomuto dôkazu.

27. Zároveň krajský súd dodáva, že okresný súd hodnotil vykonané dôkazy postupom podľa ust. , a to podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, teda pri zisťovaní skutkového stavu postupoval zákonným spôsobom. V uvedenom postupe okresného súdu nebola zistená žiadna vada. Okresný súd vykonané dôkazy nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, vykonanými v prejednávanej sporovej veci a krajský súd nezistil dôvod pre iný postup, ako aby vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil pred súdom prvej inštancie za viazanosti ust. .

28. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného neposúdil ako relevantný. Podľa jeho názoru okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov strán sporu dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a tieto rovnako správne právne posúdil. Zo strany odvolacieho súdu nebol dôvod, aby sa od logických a racionálnych záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku odchýlil, a preto bolo dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

29. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.