Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/240/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcov: 1/ C.. O.. I.. R.B. P., H.., F.. XX.XX.XXXX, T. D.. T. X, H., 2/ R. P.Z., F.. XX.XX.XXXX, T. D.. T. X, H., 3/ O.. E. M., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, H., 4/ O.. O. T.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, H., 5/ O.. O. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H. U. XX, H., 6/ F. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H. U. XX, H., právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná 94, Prešov, proti žalovanému: ANSO SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Slovenská 67, Prešov, IČO: 43 913 768, právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, Prešov, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 6. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.10.2016 domáhali, aby súd určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako vlastníci parcely P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku, a parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, a žalovaný ako vlastník parcely P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, je povinný strpieť výkon tohto práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku, na parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX. Zároveň sa žalobcovia v 3. až 6. rade touto žalobou domáhali určenia, že ako vlastníci parcely č. P. B. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XX, majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, a cez parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku, na parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2, vedenú pre k.ú. H.Z. na LV č. 57, a žalovaný ako vlastník parcely P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, a žalobcovia v 1. a 2. rade ako vlastníci parcely P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, sú povinní strpieť výkon tohto práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenú pre k.ú. H.Z. na A. Č.. XXXX, a cez parcelu P. B.

Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku, na parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú manželmi, v ich bezpodielovom spoluvlastníctve sú okrem iného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v H. na ulici U. XXX a to parcely P. B. Č.. XXX/X, P. B. Č.. XXX/X, P. B. Č.. XXX vedené so stavbou obchodu so súp. č. XXXX postavenej na parcele P. B. Č.. XXX/X pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX, ďalej parcela P. B. Č.. XXX vedená na k. ú. H. na A. Č.. XXXX a parcela P. B. Č.. XXX vedená spolu so stavbou inou budovou so súp. č. XXXX postavenej na parcele P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX. Všetky nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli kúpnymi zmluvami, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z roku 1994, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z roku 1997 a vedené na A. Č.. XXXX v roku 2005. V žalobe ďalej uviedli, že žalobcovia v 3. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v H. na ulici U. XXX a to parcela P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 vedená spolu so stavbou inou budovou so súpisným číslom XXXX postavenou na parcele P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XX. Žalobca v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom vedeným na A. Č.. XX, pričom jeho spoluvlastnícke podiely zodpovedajú 5/12 z celku. Žalobkyňa v 4. rade je podielovou spoluvlastníčkou vedenou na A. Č.. XX, pričom jej spoluvlastnícke podiely zodpovedajú 5/12 z celku. Žalobca v 5. rade je podielovým spoluvlastníkom vedeným na A. Č.. XX, pričom jeho spoluvlastnícke podiely zodpovedajú 7/48 z celku a žalobkyňa v 6. rade je podielovou spoluvlastníčkou vedenou na A. Č.. XX a jej spoluvlastnícky podiel zodpovedajú 1/48 z celku. Žalovaný je od roku 2008 výlučným vlastníkom parcely P. B. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2 a stavby administratívnej budovy zo súpisným číslom XXXX postavenej na tejto parcele č. P. B. XXX/X, nehnuteľnosti vedených pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX.

3. Nehnuteľnosti žalovaného sa nachádzajú na J. K. Č.. XX R. H., parcela P. B. Č.. XXX/X susedí a hraničí s parcelami žalobcov v 1. a 2. rade P. B. Č.. XXX I. P. B. Č.. XXX. Na parcelu P. B. Č.. XXX žalobcovia v 1. a 2. rade nemali možnosť sa dostať k motorovým vozidlom cez iné svoje nehnuteľnosti z U. K., preto vždy bol prístup motorovými vozidlami na parcelu P. B. Č.. XXX vykonávaný prejazdom zo J. K. cez súčasnú parcelu P. B. Č.. XXX/X a stavbu na nej. Takto vykonávali prejazd na parcelu P. B. Č.. XXX žalobcovia v 1. a 2. rade od vtedy, čo túto parcelu nadobudli a pred nimi ich právni predchodcovia. Vo výkone prejazdu cez parcelu P. B. Č.. XXX/X žalobcovia až doteraz neboli rušení. Žalovanému ani jeho právnym predchodcom nebránili žalobcovia v 1. a 2. rade prechádzať k parcele P. B. Č.. XXX/X cez ich nehnuteľnosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade a rovnako aj ich nájomcovia parcelu P. B. Č.. XXX využívajú ako parkovaciu plochu. Žalobcovia v 3. až 6. rade majú na parcele P. B. Č.. XXX postavenú garáž, ku ktorej od začiatku 70. rokoch 20. storočia oni aj ich právni predchodcovia prechádzali svojimi motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X a prejazd v budove žalovaného a to cez parcelu P. B. Č.. XXX patriacu v súčasnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Vždy dobrovoľne a nerušene žalobcovia prechádzali cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, resp. žalobcovia v 3. a 6. rade aj cez parcelu P. B. Č.. XXX k svojim nehnuteľnostiam zo J. K.. Išlo o rešpektovaný, spokojný stav. Žalobcovia sa dokonca podieľali na nákladoch na zveľadení nehnuteľnosti, ktoré v súčasnosti žalovanému patria, keď elektronický mechanizmus, ktorým sa otvára, zatvára kovová brána na budove žalovaného zakúpil a nechal osadiť na svoje náklady žalobca v 1. rade. Výkon prejazdu žalobcov rešpektovali, ani nespochybňovali aj právni predchodcovia žalovaného, Združenie technických a športových činnosti SR (predtým Okresné združenie technických a športových činnosti regiónov Prešov), SON Slovakia s.r.o., IMM s.r.o., M. A., a do roku 2016 ani žalovaný. Rešpektovaním vzájomného práva prechodov a udelený súhlas ešte Okresného združenia technických a športových činnosti regiónov Prešov s výkonom tohto práva pre žalobcov, resp. pre ich právnych predchodcov by mohli dosvedčiť viacerí funkcionári tejto organizácie. V tejto súvislosti žalobcovia navrhli dokazovanie výsluchom pána E. P.Š., ktorý bol posledným predsedom Okresného združenia technických a športových činnosti regiónov Prešov. Budova žalovaného zo súpisným číslom XXXX už v čase jej postavenia bola technický riešená tak, aby obyvatelia dotknutých domov na U. K. mali zabezpečený prístup k svojim domom z ulice J.. V 70. rokoch, kedy bola postavená garáž na parcele P. B. Č.. XXX, sa v stavebnom konaní rátalo s prístupom k tejto garáži práve cez parcelu P. B. Č.. XXX/X. Okolnosti a podmienky zriadenia príslušných stavieb žalobcov a žalovaného môže dosvedčiť svedok O.. D. P., ktorý bol v tom čase pracovníkom odboru výstavby Mestského národného výboru v Prešove. V roku 2016 žalovaný oslovil žalobcu v 1. rade, vytkol mu, že prechádza cez parcelu P. B. Č.. XXX/X bez právneho titulu. Zároveň mu doručil návrh nájomnej zmluvy, v ktorom v podstate požadoval od neho za prejazd cez parcelu P. B. Č.. XXX/X odplatu 3.000 eur ročne bez DPH. Nikomu inému prechádzanie cez parcelu P. B. Č.. XXX/X nevytkol.

Vyslovene iba žalobcovi v 1. rade s ktorým komunikoval ako s podnikateľom. Vzhľadom na okolnosti veci považoval žalobca v 1. rade podmienky navrhovanej nájomnej zmluvy za neprimerané. Pokúšal sa preto dohodnúť so žalovaným na potvrdenie pokojného výkonu práva prechodu a prejazdu z parcele P. B. Č.. XXX zapísaním vecného bremena in rem do katastra nehnuteľností. Žalovaný návrh odmietol.

4. V priebehu mesiaca august 2016 konateľ žalovaného začal osobne oznamovať nájomcom žalobcov v 1. a 2. rade, že sa môže stať, že nebudú mať ďalej možnosť dostať sa na parcelu P. B. Č.. XXX motorovými vozidlami. Dňa 26.8.2016 podali žalobcovia v 1. a 2. rade na Okresný súd Prešov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 26.9.2016 súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie. Toto uznesenie bolo žalobcom v 1. a 2. rade doručené dňa 28.9.2016, pričom už dňa 27.9.2016 žalovaný fyzicky zamedzil komukoľvek prístup na parcelu P. B. Č.. XXX a to najprv uzamknutím brány na svojej budove, neskôr bolo pred vstupnú bránu na parcelu P. B. Č.. XXX odstavené nepojazdné vozidlo tak, že vstup na pozemok motorovým vozidlom nie je v súčasnosti možný. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je podľa názoru žalobcov zrejmé, že žalobcovi dlhodobou a nepretržite viac ako 10 rokov vykonávali dobromyseľne pre seba právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X. Došlo teda k splneniu podmienok vydržania práva podľa ) ods. 1 a . Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia tak nadobudli vydržaním práva zodpovedajúce vecnému bremenu im rem spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami k svojim parcelám a to žalobcovia v 1. a 2. rade cez parcelu P. B. Č.. XXX/X na parcelu P. B. Č.. XXX a žalobcovia v 3. až 6. rade cez parcelu P. B. Č.. XXX/X a P. B. Č.. XXX na parcelu P. B. Č.. XXX. Toto ich právo však žalovaný neuznáva, aktívne im bráni v prístupe na ich pozemky, čím sa snaží donútiť žalobcu k uzatvoreniu pre nich nevýhodnej nájomnej zmluvy. Preto sa žalobcovia domáhajú ochrany svojich práv v súdnom konaní, kde bez určenia súdu, že právo prechodu pešo motorovými vozidlami cez parcelu žalovaného majú, je ich právna situácia neistá a je tak vo veci naliehavý právny záujem na určenie, že právo existuje.

5. K žalobe ako dôkaz priložili výpis z obchodného registra Slovenskej republiky, mapu dotknutých nehnuteľností, výpisy z LV č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX I. XX, ďalej návrh nájomnej zmluvy, výzvy žalovaného, výpisy predchádzajúcich vlastníkov zapísaných na A. Č.. XXXX, geometrický plán z 23.8.206 a fotografiu vozidla stojaceho pred vstupom na parcelu P. B. Č.. XXX. Rovnako navrhli ako dôkaz vykonať výsluch strán sporu, výsluch svedkov E. P. I. O.. D. P..

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poprel, že by žalobcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Uviedol, že vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve žalobcami v 1. a 2. rade, že títo žalobcovia vždy vedeli, že užívajú cudziu nehnuteľnosť, pričom za užívanie nehnuteľnosti bolo vždy poskytované protiplnenie, či už to bolo protiplnenie vo forme umožnenia prechodu cez ich nehnuteľnosť, zabezpečenie nájomcu do stavby vo vlastníctve žalovaného alebo vo forme priamej platby za užívanie nehnuteľnosti žalovaného. O žalobcoch v 3. až 6. rade nemá vedomosť, že by užívali jeho nehnuteľnosť. Prístup k ich nehnuteľnosti je zabezpečený cez verejnú komunikáciu na ulici U.. Samotný žalobca v 1. rade vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný každý návrh na riešenie situácie inak, ako ním navrhovanou nájomnou zmluvou odmietol s tým, že ak žalobca v 1. rade neakceptuje túto zmluvu v plnom rozsahu, zabráni mu v ďalšom výkone prejazdu. Týmto žalobca v 1. rade potvrdil, že si bol vedomý, že k užívaniu parcely vo vlastníctve žalovaného je potrebné vysporiadať vzťahy na základe právneho titulu, ktorým nedisponoval, ani nedisponuje. O skutočnosti, že žalobcovia v 1. a 2. rade poskytovali za užívanie parcely registra B. Č.. XXX/X protiplnenie, predložil v prílohe čestné vyhlásenie O.. M. A. zo dňa 7.11.2016. Žalobcovia vždy vedeli, že parcelu B. Č.. XXX/X môžu využívať iba na základe súhlasu jej vlastníka. K tejto nemali v minulosti žiaden právny vzťah a jej využívanie bolo vždy podmienené dohodou s jej vlastníkom. Zákonnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena vydržaním nie je len faktický výkon práva, ale aj dobromyseľnosť v tom, že osobe oprávnenej z vecného bremena toto právo patrí. Žalobcovia doposiaľ nepredložili žiaden dôkaz z ktorého by bolo možné vyvodzovať ich dobromyseľnosť. Žalovaný uviedol, že asi v roku 2013 zistil, že žalobca v 1. rade mal jednať s Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., ktorá je vlastníkom susednej nehnuteľnosti ohľadne zabezpečenia prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Keď žalobcovia nikdy nenadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremeno vydržaním, navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalobcovia vo svojej replike trvali na tom, že cez parcelu žalovaného vždy dobromyseľne prechádzali k svojim pozemkom zo J. K. a že tak konali na základe vydržaného práva prechodu a prejazdu. Tvrdenie žalovaného, že nemá vedomosť o tom, že by žalobcovia v 3. až 6. rade užívali na prechod a prejazd

parcelu P. B. Č.. XXX/X je účelové a nepravdivé. Na parcele P. B. Č.. XXX majú títo žalobcovia postavenú garáž, ku ktorej vždy mali prístup iba zo J. K. cez parcely P. B. Č.. XXX I. P. B. Č.. XXX. Vyplýva to aj z vyjadrenia ZVÄZARM-u z 21.12.1977. Dokonca žalobcovia v 1. a 2. rade nadobúdali parcelu č P. B. XXX kúpnou zmluvou v roku 1997, kde bolo výslovne uvedené a definované právo prechodu a prejazdu v šírke jazdného pruhu 3 metre v prospech vlastníkov parcely P. B. Č.. XXX ako vecné bremeno podľa ustanovenia ) a nasledujúcich . Z U. K. majú do svojej budovy žalobcovia v 3. až 6. rade prístup iba peši. Garáž v súčasnosti nemôžu užívať pre vrak odstavený pred parcelou P. B. Č.. XXX na parcele P. B. Č.. XXX/X. Na základe obsahu kúpnej zmluvy z roku 1997 a faktického stavu vzájomného užívania parciel, tak aj žalobcovia v 1. a 2. rade vykonávali právo prechodu a prejazdu ako vecné bremeno, aj keď toto rovnako ako to, ktorého existenciu akceptovali v kúpnej zmluve z roku 1997, nebolo evidované v katastri nehnuteľnosti. Právo prechodu a prejazdu teda dobromyseľne vykonávali aj pred nimi predchádzajúci vlastníci budov na U. XXX napr. Komunálne služby Prešov E. M.. Žalobcovia v 1. a 2. rade popierajú tvrdenia žalovaného, že za umožnenie prechodu poskytovali nejaké protiplnenie právnym predchodcom žalovaného. Ako uviedli v žalobe, právo prechodu, resp. prejazdu sa vykonávalo už aj pred ich vlastníctvom ako vecné bremeno na základe vzájomnosti. To, že žalovaný a jeho právni predchodcovia prechádzali k parcele P. B. Č.. XXX/X W. U. K., žalobcovia nepovažujú za protiplnenie za umožnenie prechodu, ale za prejav existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré koreluje s právom, ktoré vykonávali žalobcovia v 1. a 2. rade pri prístupe peši a vozidlami na parcelu P. B. Č.. XXX. Ďalej uviedli, že na druhej strane žalobcovia nepopierajú, že finančne prispeli na údržbu nehnuteľnosti, ktorá im slúži na prejazd (žalobca v 1. rade zabezpečil otvárací mechanizmus na bráne na budove žalovanej) a tiež je pochopiteľné, že nádvorie, povrch uložený na parcele P. B. Č.. XXX/X sa používaním a prechádzaním vozidiel opotrebúva. Oprávnený z vecného bremena sa má podieľať na údržbu predmetu vecného bremena. Čestné prehlásenie O.. A., ktoré predložil žalovaný je vágne, o ničom nesvedčí. Je pravda, že v roku 2013 žalobca v 1. rade ako urbanista - architekt oslovil Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s., s návrhom na riešenie úpravy priestorov medzi objektmi poisťovne, žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného, kde cieľom bolo dosiahnuť vyšší počet parkovacích miest a zracionalizovať dopravnú obsluhu, kde však Allianz o túto ponuku nemal záujem. Preto od tejto myšlienky žalobca v 1. rade upustil. Pre podstatu sporu je táto skutočnosť irelevantná. K replike žalobcovia predložil kúpnu zmluvu z 26.08.1997 a vyjadrenie ZVÄZARM-u z 21.12.1977.

8. Žalovaný v duplike naviac poukázal na to, že v článku 6 kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená zo strany žalobcov, vyplýva, že predávajúci predáva predmetnú nehnuteľnosť s vecným bremenom podľa ) a nasledujúcich , t.j. právo prechodu cez parcelu P. XXX v prospech vlastníka k parcely P. Č.. XXX v jazdnom pruhu o šírke 3 m pre zásobovanie domácnosti a vjazd osobným vozidlom na pozemok. Žalobcovia sa však podanou žalobou domáhajú určenia vecného bremena nie k parcele P. B. Č.. XXX, ale k parcele P. B. Č.. XXX/X. Z predloženého dôkazu nevyplýva žiadne oprávnenie k užívaniu parcely P. B. Č.. XXX/X. Rovnako z obsahu listiny č. XXXX/XX/Pr vyplýva, že osobe D. M. bol udelený dočasný súhlas s prechodom osobným automobilom. V predmetnej listine však nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná povinná parcela, ako ani oprávnená osoba nie je špecifikovaná in rem. Ďalej uviedol, že z kópie originálov listu č. XXXX, ktorý je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že k parcele registra B. P. Č.. XXX/X nebola, ani nie je evidovaná žiadna ťarcha. Poukázal na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremeno nie je možné nadobudnúť len samotným výkonom práva, ale k jeho nadobudnutiu musia byť splnené všetky ďalšie základné náležitosti, ktoré žalobcovia ani z časti nenaplnili.

9. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.04.2019 uviedol, že žalobcovia v 1 a 2. rade vedeli, na základe akého stavu kupujú nehnuteľností. Pokiaľ ide o žalobcov v 3. a 6. rade ako dedičov, tí nemohli nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, lebo právo prechodu majú cez pozemok Allianz. Poukázal tiež na to, že doposiaľ nebol preukázaný ani putatívny právny titul. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že parcela vo vlastníctve žalovaného bola užívaná viacerými osobami, majiteľmi prevádzok a inými, a teda bola užívaná verejne.

10. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.04.2019 namietali, že bola osadená brána a tá stále na danom mieste je, a preto argumentácia žalovaného o verejnej dostupnosti daných pozemkov je podľa ich názoru účelová. Pripustili, že daný prechod slúžil tak nájomcom žalobcov aj ich klientom, ako aj klientom žalovaného, nie bežnej verejnosti. Pokiaľ ide o odvodzovanie momentu pre vydržaciu dobu uviedli, že pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade, vydržacia doba začala plynúť od momentu postavenia garáže a vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade od uzavretia kúpnej zmluvy k parcele č. XXX.

11. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.09.2019 uviedli, že sú si vedomí, že vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade je značná dôkazná núdza. Preto vo vzťahu k tomu poukázali na to, že právo prechodu vykonávali títo žalobcovia na základe dobrých vzťahov a vzájomnosti, pričom sa podieľali aj na financovaní vstupnej brány, ktorá je osadená na budove žalovaného, čo žalovaný nepoprel. Tento spor je teda dôsledkom zhoršenia vzťahov medzi týmito stranami sporu. Tieto okolnosti a to, že sa žalobcovia v 1. a 2. rade podieľali na nákladoch, žiadali zohľadniť aj pri rozhodnutí o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade, tak aj svedok na dnešnom pojednávaní potvrdil, že tí vždy chodili cez pozemok Zväzarmu. Potom, čo sa časť pozemkov Zväzarmu predala poisťovni Allianz, už tento prechod nebol možný cez túto trasu, pretože tam je fyzická bariéra a prechádzalo sa z opačnej strany. Poukázali na to, že títo žalobcovia dobromyseľne vykonávali právo prechodu aj s poukazom na vydané stavebné povolenie ku garáži. Navrhol žalobe vyhovieť.

12. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.09.2019 žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade uviedol, že jednoznačne nikdy nemohli nadobudnúť vecné bremeno vydržaním. Žalobca v 1. rade je architekt, teda vedel, ako sa vecné bremeno nadobúda. Nikdy neužíval tú parcelu, využívala ju aj verejnosť. Dokonca jedno obdobie zaplatil aj za prechod cez túto parcelu. Pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade, tam, ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, došlo k legalizácii stavby. Stavebné povolenie a prechod cez pozemok bol však riešený cez iný subjekt. Nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu písomnej zmluvy. Ak by bolo aj došlo, tak Okresný výbor nemal právnu subjektivitu, čo potvrdil aj svedok na pojednávaní. Uviedol, že v súvislosti s tým, bolo možné domáhať sa práva prechodu podľa , avšak žalovaný by nebol pasívne legitimovaný na takúto žalobu. Poukázal tiež na to, že nie len strany sporu, ale aj nájomníci a verejnosť využívali prechod cez daný pozemok, pričom z judikatúry je zrejmé, že právo prechodu, resp. vecné bremeno vydržaním nie je možné nadobudnúť a takej žalobe vyhovieť, ak je verejný prístup na pozemky. Najviac poukázal na to, že z geometrického plánu č. XX/XXXX vyplýva, že neexistujú oprávnené, ani povinné parcely, a vzhľadom k tomu, že nedošlo k úprave žalobného návrhu nie je možné žalobe vyhovieť z procesných dôvodov.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XX, ďalej kópiou katastrálnej mapy, nájomnou zmluvou, výzvou na uzavretie zmluvy o nájme, geometrickým plánom č. XXX/XXXX, vyhlásením pána A., vyjadreniami strán sporu, kúpnou zmluvou č. X/XX, povolením prechodu cez pozemok adresovaným pánovi D. M., výpisom z katastrálneho spisu týkajúceho sa nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie H. a kópiami zmlúv týkajúce sa daného listu vlastníctva, kolaudačným rozhodnutím Mesta Prešov vo vzťahu ku garáži, geometrickým plánom č. XX z roku 2019, oznámením o určení súpisného číslo, ako aj spisom Mesta Prešov ako stavebného úradu vo veci kolaudačného konania vo vzťahu ku garáži a ďalšie spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú manželmi. V ich bezpodielovom spoluvlastníctve sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v H. na ulici U.Á. XXX, a to parcely P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2, P. B. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2 vedené so stavbou obchodu so súp. č. XXXX, postavenej na parcele P. B. Č.. XXX/X pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX, ďalej parcela P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2 vedená na k. ú. H. na A. Č.. XXXX a parcela P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2 vedená spolu so stavbou inou budovou z súp. č. XXXX postavenú na parcele P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX. Všetky nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli kúpnymi zmluvami, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z roku 1994, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z roku 1997 a vedené na A. Č.. XXXX v roku 2005.

15. Žalobcovia v 3. až 6. rade boli ku dňu podania žaloby podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 vedená spolu so stavbou inou budovou so súpisným číslom XXXX postavenou na parcele P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XX. V priebehu konania došlo k zániku pôvodnej parcely č. XXX, ktorá bola rozdelená na tri nové parcely a to parcelu č. XXX/X o výmere 127 m2 zastavaná plocha, parcelu č. XXX/X o výmere 17 m2 zastavaná plocha a parcelu č. XXX/X o výmere 172 m2 zastavaná plocha, pričom na parcele č. XXX/X sa nachádza samostatne stojaca garáž so súpisným č. XXXXX. Žalobca v 3. rade je podielovým

spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vedených na A. Č.. XX vo veľkosti podielu 5/12 z celku (1/8, 5/32, 5/96, 1/12). Žalobkyňa v 4. rade je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 5/12 z celku (5/32, 1/12, 5/96, 1/8), žalobca v 5. rade je podielovým z celku (1/16, 4/48) a žalobkyňa v 6. rade je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vedených na A. Č.. XX vo veľkosti podielu 1/48 z celku.

16. Žalovaný je od roku 2008 výlučným vlastníkom parcely P. B. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2 a stavby administratívnej budovy zo súpisným číslom XXXX postavenej na tejto parcele č. P. B. XXX/X, nehnuteľnosti vedených pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX.

17. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. H., ako aj kópii zmlúv týkajúcich sa uvedeného A. Č.. XXXX a parc. č. P. B. XXX/X vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXX/X bol pôvodne od roku 1971 do roku 1991 Československý štát Okresný výbor ZVÄZARM-u SSR v Prešove, od roku 1991 do roku 1999 bolo vlastníkom Okresné združenie technických a športových činnosti regiónov Prešov (právny nástupca Zväzarmu), od roku 1999 do roku 2002 združenie Technických a športových činnosti Slovenskej republiky, v roku 2002 SON Slovakia s.r.o., od roku 2002 do roku 2003 IMM s.r.o., od roku 2005 do roku 2008 M. A. a od roku 2008 žalovaný ANSO SLOVAKIA, s.r.o.

18. Žalobcovia v 1. a 2. rade kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu B. Č.. XXX o výmere 207 m2 vedených na A. Č.. XXXX k. ú. H., kúpnou zmluvou č . X/XXXX od predávajúceho Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, ktorá bola uzavretá dňa 26.08.1997. V článku VI. tejto zmluvy je uvedené prehlásenie, že predávajúci odpredáva predmetnú nehnuteľnosť s vecným bremenom podľa ustanovenia ) nasledovných právo prechodu cez parcelu P. B. Č.. XXX v prospech vlastníka parcely P. B. Č.. XXX v jazdnom pruhu o šírke 3 m pre zásobovanie domácnosti a vjazd osobným vozidlom na pozemok.

19. Z odpovede Slovenského ústredného výboru zo dňa 21.12.1977 vo veci povolenia prechodu cez pozemok, ktoré bolo adresované D. M. vyplýva, že vzhľadom na to, že výstavbou ich administratívnej budovy na J. K. bol zatarasený prístup do garáže pán M., je možné v zásade súhlasiť s prechodom cez ich objekt s osobným automobilom pána M.. Toto riešenie je však potrebné pokladať za dočasné do tej doby, pokiaľ MsNV neupraví iným spôsobom prístup k domom zo strany J. K.. Na uzatvorenie dohody a stanovenie našich povinnosti bol splnomocnený predseda Okresného výboru ZVÄZARM-u Prešov.

20. Dňa 1.7.2015 bol zo strany žalovaného predložený návrh nájomnej zmluvy žalobcovi v 1. rade, pričom predmetom nájmu je časť nehnuteľnosti a to časť pozemkov o výmere 100 m2 na nehnuteľnosti parcele č. XXX/X. Cena nájmu za celý pozemok je 3.000 eur bez DPH ročne. Podaním zo dňa 22.8.2016 vyzval žalovaný žalobcu v 1. rade na uzavretie predmetnej zmluvy o nájme s poukazom na to, že nehnuteľnosti užíva žalobca bez právneho titulu.

21. Z čestného vyhlásenia O.. M. A. zo dňa 07.11.2016 je zrejmé, že v období od 14.12.2005 do 25.01.2008 bol vlastníkom parc. B. P. Č.. XXX/X (správne malo byť XXX/X, čo vyplýva z ostatných listinných dôkazov), nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., pričom v tomto období umožňoval na základe žiadosti C.. O.. I.. R. P., H.. a jeho manželky prechod cez uvedenú parcelu, pričom za umožnenie prechodu mu C.. O.. I.. R. P., H.. vždy poskytoval protiplnenie. Vyhlásil, že C.. O.. I.. R. P., H.. mal vždy vedomosť o tom, že k prechodu cez parcelu B. P. Č.. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., potrebuje súhlas vlastníka.

22. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že cez parcelu žalovaného sa prechádzalo už od roku 1978. Majiteľom tohto pozemku bol pôvodne ZVÄZARM. Vlastníctvo sa postupne menilo, neskôr to bolo Združenie technických športov a postupne žalovaný. Doposiaľ vlastníci tohto pozemku nemali námietky proti prechádzaniu po ňom. Žalobca v 1. rade si overil u pána P., že môže prechádzať cez tento pozemok. Dal dokonca namontovať aj elektronickú uzatvárateľnú bránu. V roku 2016 konateľ žalovaného vyzval na uzatvorenie nájomnej zmluvy vo vzťahu k tejto parcele a malo sa to týkať len prejazdu. Možnosť prechodu si prvýkrát overoval v roku 1992. Budovu z č. XXX nadobudol žalobca v 1. rade v roku 1992. Pokiaľ ide o dispozičné usporiadanie danej nehnuteľnosti uviedol, že bolo oplotenie medzi pozemkom ZVÄZARM-u a susednými pozemkami. Boli tam dve brány. Neskôr, keď sa stal vlastníkom pozemku č. XXX, zrušil bránu. K danej nehnuteľnosti sa dalo dostať len cez parcelu ZVÄZARM-u. Cez parcelu č. XXX prechádzali majitelia prevádzok. Vedomosť, že sa tak dialo už od roku 1978 mal z toho dôvodu,

že bol v tom období architekt budov na U. K.. Keď sa stal vlastníkom parcely č. XXX, parcelu č. XXX užívali majitelia okolitých prevádzok.

23. Žalobca v 3. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1968 jeho rodičia a starí rodičia kúpili nehnuteľnosti, ktorých je jedným zo spoluvlastníkov. V roku 1974 sa dávala žiadosť o vydanie stavebného povolenia na garáž, to aj bolo vydané. V tom čase bola aj dohoda so ZVÄZARM-om a jeho právnymi predchodcami o možnosti prechodu. V roku 1977 sa opätovne žiadalo o právo prechodu ZVÄZARM a do roku 1984 aj chodili po tých pozemkoch a to z pohľadu zo J. K. po ľavej strane. ZVÄZARM im vyčlenil trojmetrový pás. To bolo do času kým sa začala stavať Slovenská poisťovňa. Od roku 1984, kedy sa začala táto Slovenská poisťovňa, tento pás pozemku zabrala Slovenská poisťovňa a oni žiadali ZVÄZARM o osadenie plotu a to medzi parcelami č. XXX I. XXX. Až do roku 1997, kedy parcelu č. XXX kúpil žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade, užívali aj túto parcelu, ktorá predtým patrila štátu. Nemá vedomosť, že v rokoch 1968 až 2006 niekto spochybňoval právo prechodu. Stalo sa tak až v roku 2016.

24. Žalobkyňa v 4. rade si pamätá, že od detstva mohli prechádzať cez tieto pozemky. Najprv cez pozemky, na ktorých stojí poisťovňa Allianz. Potom po postavení budovy Allianzu cez pozemky ZVÄZARM-u, bola tam osadená brána. Až do roku 2016 tam mohli chodiť autom aj pešo. Nemá vedomosť o tom, že by im niekto vytýkal pred rokom 2016 prechod cez dané pozemky. V dome, ktorý stojí na danej parcele sa narodila a až doposiaľ tam býva. Právo prechodu dojednával jej otec so ZVÄZARMOM a osoby, ktoré tam boli. Užívali dom na ich pozemku, pozemok, ktorý k tomu patrí, a garáž. Užívala to ona s manželom a s deťmi, brat s manželkou, ujo a predtým babka, dedko a jej rodičia. Pokiaľ ide o cestu po pozemku, kde je teraz Allianz, uviedla, že išlo o otvorený priestor. Bol tam štrk. Garáž staval jej otec asi v roku 1974. Mala vtedy dva roky, nepamätá si to presne. Pozemky po postavení budovy Allianzu užívali tak, že prechádzali autom cez bránu, ktorá bola na kladku, aby sa dostali na J. K.. Pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného užíval aj pán P. a jeho nájomníci.

25. Žalobca v 5. rade pri výsluchu poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve, získal v dedičskom konaní. Do roku 1980 tam aj býval. Potom sa oženil a odišiel. Vo veku približne 15 až 20 rokov užíval daný prechod. Mal totiž motocykel a prechádzal tadiaľ. Bránu inštaloval jeho švagor. Najprv prechádzali cez pozemok Allianzu po spevnenej ploche. Obchádzali tak budovu ZVÄZARMU sprava. Následne prechádzali, resp. obchádzali budovu zľava. Je tam parkovisko ZVÄZARMU. V roku 1974 bola postavená garáž. V 80. rokoch sa teda stavalo a potom si upravili vzťah k pozemku a chodilo sa cez ten druhý pozemok. On už však tam nechodieval. Pokiaľ ide o úpravu vzťahu k pozemku, on bol študent, tieto záležitosti riešil švagor. Pokiaľ ide o prístup ku garáži, okolie je zastavané, tzn. že sa musí stále niekoho žiadať o povolenie. Oni tento priestor využívali, bol tam voľný prístup, až keď bol ZVÄZARM postavený, muselo sa žiadať o povolenie na prechod. Tomu bolo vyhovené. Bola tam brána, cez ktorú sa chodilo. O povolenie na prechod žiadal ZVÄZARM švagor D. M..

26. Z výsluchu svedka D. P., ktorý bol pracovník stavebného úradu od 1962 do 1990, súd zistil, že bola taká zásada s pamiatkovým úradom, že zásobovanie by sa malo riešiť zo J. K.. Z U. K. bolo dohodnuté, že mohla byť garáž vo dvore postavená. Určite bolo stavebné konanie ku garáži s prístupom zo J. K.. Dotknuté subjekty dávali určite stanovisko k výstavbe garáže. Keď sa stavala budova ZVÄZARMU, mal sa určite zachovať prechod ku garáži, pričom bez súhlasu investora by sa tak nemohlo udiať. Prístup ku garáži mal byť zabezpečený cez budovu ZVÄZARMU. Ako vedúci odboru stavebné konanie predmetnej garáže robiť nemohol, zodpovedal však zaň. Stavebné konanie ku garáži prebiehalo v 60. alebo 70. rokoch. V čase povolenia stavby bol koncipovaný prechod cez ZVÄZARM.

27. Z výsluchu svedka E. P.Š. súd zistil, že budovu a pozemok, o ktorý sa jedná pozná, pretože tam pracoval 30 rokov, bol predsedom Okresného výboru ZVÄZARM-u,. Pokiaľ ide o pána M. požiadal ich asi v 70. rokoch o písomné povolenie na prechod, ktoré mu bolo udelené. Pokiaľ ide o pána P. ten prišiel za nimi po revolúcii, keď kúpil pozemky. S ohľadom na to, že pán P. im umožnil prechod z U. K. pešo, jemu bolo umožnené prechádzať cez pozemok ZVÄZARM-u. Mali ústnu dohodu o tom, že môžu prechádzať cez tento pozemok. V tom čase išlo štátny pozemok. Tolerovali prechod cez tento pozemok. Pokiaľ ide o udelenie súhlasu vo vzťahu k prechodu uvádza, že pokiaľ ide o pána M. zdá sa mu, že súhlas bol udelený písomne, pretože išlo o štátny pozemok, čiže schvaľoval to ústredný výbor, pokiaľ ide o pána P., to si nepamätá. Predtým, ako bola postavená budova Allianzu, mal pán M. postavenú aj garáž a prechádzal k nej cez pozemok ZVÄZARM-u, ktorý bol následne predaný poisťovni Allianz, tzn. že chodilo sa cez pozemok ZVÄZARM-u, a až potom, čo došlo k predaji časti pozemku ZVÄZARM-u poisťovni Allianz,

zmenila sa trasa prechodu z opačnej strany. Budova Slovenskej poisťovne bola postavená v roku 1973, bol pri kolaudácii. Okresný výbor nemal právnu subjektivitu.

28. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa 23.08.2016, bez overenia, je zrejmé, že mal byť podkladom pre zriadenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky na parc. č. P. B. XXX/X I. XXX vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX a pre zriadenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky na parc. č. P. B. XXX/X vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX.

29. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 15.4.2019, úradne overeného dňa 24.4.2019 Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod číslom G.-XXX/XX, vyplýva, že došlo k zániku pôvodnej parcely č. XXX, ktorá bola rozdelená na tri nové parcely a to parcelu č. XXX/X o výmere 127 m2 zastavaná plocha, parcelu č. XXX/X o výmere 17 m2 zastavaná plocha a parcelu č. XXX/X o výmere 172 m2 zastavaná plocha, pričom na parcele č. XXX/X sa nachádza samostatne stojaca garáž so súpisným č. XXXXX.

30. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.04.2019 vyplýva, že na základe návrhu E. M. na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „garáž“, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie MNV - odbor výstavby a vodného hospodárstva Prešov pod č. R. XXXX/XX-A. dňa 01.04.1973, Mesto Prešov ako príslušný stavebný úrad povolilo užívanie stavby „garáž“ na ul. U. R. H. umiestnenej na pozemku parc. č. P.-B. XXX/X k. ú. H..

31. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

32. Podľa - 4 v znení účinnom od 01.04.1983 do 30.06.1988 (ďalej len „OZ v znení novely č. “) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

33. Podľa v znení novely č. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.

34. Podľa v znení novely č. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

35. Podľa , , v znení novely č. zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku. Vecné bremená

prechádzajú s vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.

36. Podľa v znení účinnom od 01.01.1992 (v znení novely , ďalej len „OZ“), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

37. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

38. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

39. Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

40. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

41. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

42. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe ( a nasledujúce ).

43. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v . Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb ( ).

44. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to aj pre vecné bremená. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecného bremena po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.

45. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie práva tieto patria. Tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu

vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. )

46. Je nepochybné, že pre vydržanie sa vyžaduje splnenie podmienky dobromyseľnej držby, pričom na jej preukázanie je potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj neperfektný. Existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého žalobca môže so zreteľom na všetky okolnosti objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že mu patrí právo k cudzej veci (v danom spore právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/X v k. ú. H. patriaci žalovanému) je totiž nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle . (viď rozhodnutie NSSR sp. zn. a sp. zn. )

47. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva (viď rozhodnutie NSSR sp. zn. a sp. zn. ). Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva.

48. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav neopodstatňuje záver, že žalobcovia v 1. až 6. rade vydržali právo vecného bremena prechodu a prejazdu cez sporný pozemok.

49. Pokiaľ ide o žalobcov v 1. a 2. rade, tí v konaní tvrdili, že dobrú vieru odvodzujú od obsahu kúpnej zmluvy z roku 1997 a faktického stavu vzájomného užívania parciel. Poukázali na to, že právo prechodu vykonávali tiež na základe dobrých vzťahov a vzájomnosti, pričom sa podieľali aj na financovaní vstupnej brány, ktorá je osadená na budove žalovaného. Vydržaciu dobu odvodzovali od uzavretia kúpnej zmluvy k parcele č. XXX zo dňa 26.08.1997 (č.l. 118).

50. Vo vzťahu k odvodzovaniu dobromyseľnosti od kúpnej zmluvy z 26.08.1997 je potrebné poukázať na skutočnosť, že v článku VI. predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia v 1. a 2. rade kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu CKN č. XXX vedenú na LV č. XXXX k. ú. H. od predávajúceho Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, vyplýva, že predávajúci predáva predmetnú nehnuteľnosť s vecným bremenom podľa ) a nasledujúcich , t.j. právo prechodu cez parcelu P. XXX v prospech vlastníka k parcely P. Č.. XXX v jazdnom pruhu o šírke 3 m pre zásobovanie domácnosti a vjazd osobným vozidlom na pozemok. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa však podanou žalobou domáhajú určenia vecného bremena nie k parcele P. B. Č.. XXX, ale k parcele P. B. Č.. XXX/X. Je preto zrejmé, že z predloženého dôkazu nevyplýva žiadne oprávnenie žalobcov 1. a 2. rade k užívaniu parcely P. B. Č.. XXX/X.

51. Naviac v súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať i na to, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil. (porovnaj )

52. Žalobca v 1. rade tvrdil, že možnosť prechodu cez pozemok žalovaného si overil u pána P. - predsedu Okresného výboru Zväzarmu (vlastníkom parcely č. XXX/X bol pôvodne od roku 1971 do roku 1991 Československý štát - Okresný výbor Zväzarmu SSR v Prešove, od roku 1991 do roku 1999 bolo vlastníkom Okresné združenie technických a športových činnosti regiónov Prešov /právny nástupca Zväzarmu/, pozn. súdu). Svedok P. pri svojom výsluchu potvrdil, že žalobca v 1. rade prišiel za ním po revolúcii, keď kúpil pozemky, pričom uviedol, že mali ústnu dohodu o tom, že môžu prechádzať cez tento štátny pozemok, ktorý spravoval Zväzarm. Umožnené prechádzať cez tento pozemok malo byť žalobcovi v 1. rade s ohľadom na to, že žalobca v 1. rade im umožnil prechod z U. K. pešo. So zreteľom na tieto okolnosti preto tolerovali jeho prechod. Zo zistených skutočností podľa názoru súdu vyplýva, že nešlo o dohodu o vecnom bremene, ale skôr o výprosu, resp. trpenie takéhoto prechodu. Uvedené potvrdzuje i čestné vyhlásenie O.. M. A. zo dňa 07.11.2016, ktorý bol vlastníkom parcely č. XXX/X v období od 14.12.2005 do 25.01.2008. Cez cudzí pozemok je totiž možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; okrem vecného práva môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí, bez toho, aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. <http://merit.slv.cz/22Cdo595/2001>).

53. Súd naviac v tomto smere poukazuje tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. <http:// merit.slv.cz/22Cdo721/2002>, podľa ktorého, ak sa niekto uchopí držby vecného práva nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o takúto zmluvu, nemôže viesť k vydržaniu. Ak totiž niekto hodlá činiť právny úkon, podľa ktorého má byť zaviazaný nielen on sám, ale všetci jeho nasledujúci vlastníci a užívatelia nehnuteľnosti, musí si byť pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedomý toho, že takéto následky ústna dohoda nemôže mať. V zmysle uvedeného by obdobne ako pri vydržaní vlastníckeho práva aj pri vydržaní práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bolo potrebné uchopiť sa držby tohto práva v predmetnom období len na základe písomnej zmluvy. V opačnom prípade by išlo o neospravedlniteľný právny omyl. Žalobcovia v 1. a 2. rade pri zachovaní obvyklej opatrnosti museli vedieť, že vecné práva k nehnuteľnostiam nie je možné zriaďovať ústne.

54. Napokon, za podstatnú v danej veci súd považuje skutočnosť, že nemohlo dôjsť k vydržaniu práva vecného bremena aj s ohľadom na preukázanú skutočnosť, že takto tvrdené právo malo patriť nielen žalobcom v 1. a 2. rade a údajne aj ich právnym predchodcom (vo vzťahu k tejto skutočnosti však nepredložili žiaden dôkaz), ale aj majiteľom okolitých prevádzok (č.l. 113). O nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nemôže ísť vtedy, keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že mu takéto právo vzniklo na základe toho, že pozemok, ku ktorému takéto právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, slúži k chôdzi a jazde tiež iným osobám (obdobne Rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 4.12.1990 sp. zn. <http:// merit.slv.cz/6Co1358/90> publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 37/1992).

55. Ak sa niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je oprávneným držiteľom. O tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade neboli dobromyseľní, a teda neboli oprávnenými držiteľmi pre nadobudnutie vecného bremena vydržaním, svedčí skutočnosť, že žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázali súdu nadobúdací titul. Sama skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade konajú spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod a prejazd cez pozemok patriaci žalovanému), ešte neznamená, že sú oprávnenými držiteľmi tohto vecného práva. Subjektívne pocity žalobcov v 1. a 2. rade nemôžu byť sám osobe podkladom pre vydržanie.

56. Vyššie uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade. Tí v žalobe tvrdili, že majú na parcele P. B. Č.. XXX postavenú garáž, ku ktorej od začiatku 70. rokoch 20. storočia oni aj ich právni predchodcovia prechádzali svojimi motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X a prejazd v budove žalovaného a tiež cez parcelu P. B. Č.. XXX patriacu v súčasnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Malo ísť o

rešpektovaný, pokojný stav. Na podporu svojho tvrdenia predložili vyjadrenie Zväzarmu z 21.12.1977 adresované D. M. (právnemu predchodcovi žalobcov 3. až 6. rade) vo veci povolenia prechodu cez pozemok.

57. Zo strany súdu bolo preto potrebné posúdiť, či mohli byť títo žalobcovia a ich právni predchodcovia so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že touto odpoveďou na žiadosť pána D. M. bolo založené právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, a teda či mohli byť v ospravedlniteľnom právnom omyle o právnych dôsledkoch tohto vyjadrenia.

58. V súvislosti s tým súd poukazuje v prvom rade na to, že sa v tomto vyjadrení vôbec nehovorí o vecnom bremene a je formulované výhradne ako dočasné povolenie pre osobu D. M.Č. na prechod s jeho motorovým vozidlom do jeho garáže cez neidentifikovaný pozemok Zväzarmu. Tiež je potrebné vziať na zreteľ aj tú okolnosť, že v dobe, keď toto vyjadrenie bolo vydané, neumožňoval zákon vznik vecného bremena ani jednostranným vyhlásením vlastníka zaťaženej veci, ani zmluvou. Podľa názoru súdu nie je preto možné z uvedeného vyvodiť záver, že by sa jednalo o právny titul (hoci aj domnelý) pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem spojeného s vlastníctvom parcely č. XXX. Záver súdu pritom potvrdzuje aj výpoveď svedka P., ktorý potvrdil, že v 70. rokoch bolo osobe pána M. na základe jeho žiadosti udelené písomné povolenie na prechod.

59. Zo samotnej skutočnosti, že takéto potvrdenie bolo vydané a že žalobcovia v 3.až 6. rade, ako aj ich právni predchodcovia na základe neho prejazd cez parcelu č. XXX/X ako jediný možný užívali, nemožno prijať záver, že boli oprávnení držitelia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Naviac nebola splnená ani základná podmienka pre zmluvný vznik vecného bremena po nadobudnutí účinnosti novely registrácia vzniku zmluvy štátnym notárstvom. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. )

60. Ako už súd vyššie uviedol, cez cudzí pozemok je možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; okrem vecného práva môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu, alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. V danom prípade je súd toho názoru, že vlastník povinnej parcely prechádzanie žalobcov v 3.až 6. rade, ako aj ich právnych predchodcov trpel bez toho, aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo (išlo o tzv. výprosu). Iné dôvody, ktoré by nasvedčovali oprávnenosti držby, preukázané neboli. Preto pokiaľ žalobcovia opierali svoju držbu o stavebné povolenie ku garáži a o uvedené jednostranné vyjadrenie Zväzarmu, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im svedčí titul pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

61. V súvislosti s uvedeným je naviac potrebné upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku garáži postavenej v 1974 sa prechádzalo po pozemku Zväzarmu z pohľadu zo J. K. z ľavej strany (aj v roku 1977) a potom, po predaji časti tohto pozemku poisťovni Allianz, ktorá tam začala stavať svoju budova v 1984, sa zmenila trasa prejazdu ku garáži z opačnej strany - teda z pohľadu zo J. K. sprava, tak ako je to znázornené na geometrickom pláce č. XXX/XXXX. Aj z týchto okolností je možné prijať záver, že žalobcovia v 3. až 6. rade (ako ani ich právny predchodca) nemohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu cez časť pozemku zakreslenú v žalobcami predloženom geometrickom pláne.

62. Ďalej je tiež potrebné poukázať na to, že z obsahu spisového materiálu a listinných dôkazov v ňom doložených vyplýva, že v danom období (od 1974 do 1991) bol vlastníkom parcely č. XXX/X v k. ú. H. Československý štát (č.l. 61, 65 spisu). Od 01.01.1951 do 31.12.1991 pritom platila právna úprava, podľa ktorej nehnuteľnosti (pozemky), ktoré sú predmetom tohto konania, boli predmetom socialistického vlastníctva ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/140/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/88/>). Vychádzajúc z obsahu ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> účinného do 31.12.1991, preto nebolo možné v čase uvádzanom žalobcami v 3. až 6. rade nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Minimálne preto do 31.12.1991 (novela <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/509/> Zb., účinná od 1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu

nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj preto nemohli byť právni predchodcovia týchto žalobcov, ktorí predmetné pozemky užívali za účelom práva prejazdu ku garáži, dobromyseľní v tom, že im uvedené právo patrí. S prihliadnutím na vyššie zaujatý právny záver by preto nebolo možné v prospech žalobcov v 3. až 6. rade započítať ani vydržaciu dobu ich právnych predchodcov (od roku 1977 do roku 1992).

63. Po roku 1992 tak žalobcovia v 3. až 6. rade naviac nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí predmetné právo prechodu, resp. prejazdu, keďže túto skutočnosť v danom období ani nepreukazovali. Poukazovali len na to, že iba pokračovali v jeho výkone resp. vo výkone po ich právnych predchodcoch (ktoré však v konaní nebolo preukázané ako existujúce). V zmysle zásady hospodárnosti konania preto súd nezisťoval splnenie ďalších podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

64. So zreteľom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovia nesplnili podmienky na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pretože neboli oprávnenými držiteľmi tohto práva, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

65. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola i tá skutočnosť, že v priebehu konania došlo k rozdeleniu oprávnenej parcely č. XXX patriacu žalobcom v 3. až 6. rade na parcelu č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X, pričom na túto skutočnosť žalobcovia nereagovali návrhom na zmenu žalobného petitu a ani predložením geometrického plánu na vyznačenie práva prechodu, ktorý by korešpondoval s aktuálnym stavom dotknutých nehnuteľností.

66. Pokiaľ ide o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu medzi žalobcami v 3. až 6. rade a žalobcami v 1. a 2. rade, súd poukazuje na to, že podstatou sporového civilného procesu je spor medzi stranami (žalobca a žalovaný), pričom strany v spore majú voči sebe navzájom kontradiktórne postavenie, sú si navzájom protistrany. Ich záujem na výsledku je teda rozdielny. V danom prípade je však zrejmé, že všetky tieto osoby vystupovali na strane žalobcov a v konaní netvrdili protichodný záujem na jeho výsledku. S ohľadom na uvedený charakter sporového konania nevidel súd dôvod zaoberať sa takto formulovanou žalobou.

67. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

69. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a . Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1 až 6. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd nezistil dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa . Vo vzťahu k tomu, že žalobcovia v 1. a 2. rade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žiadali prihliadnuť na tom, že sa podieľali na financovaní vstupnej brány, ktorá je osadená na budove žalovaného, súd uvádza, že táto okolnosť nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.