Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/747/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Inšpektorát práce Trnava, IČO: 35627361, J. Bottu 4, 917 01 Trnava, práv. zast.: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti povinnému: W.. F. X., nar.: XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.000,- Eur, vedenom súdnym exekútorom, JUDr. Janou Plškovou, so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava, sp. zn. 414EX 182/2018, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 06.12.2018, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 06.12.2018 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavuje.

II. Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 06.12.2018 tak, že oprávnený ani povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov exekučného konania.

III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.07.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, č. k. R 21/2017/SE, , 2017/3408 zo dňa 22.02.2017, ktorého vykonateľnosť nastala 05.04.2017. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Janu Plškovú, so sídlom Letná 5, 831 03 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 414EX 182/2018.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.12.2018 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie podľa povinného bolo jeho tvrdenie o nevedomosti o pokute od Úradu inšpekcie práce, pričom do dňa prevzatia upovedomenia o exekúcii mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie o uložení pokuty zo strany úradu práce. V dôsledku uvedeného mu bolo znemožnené odvolať sa voči rozhodnutiu. Oprávnený uviedol, že dňa 22.02.2017 vydal Rozhodnutie, ktorým povinnému uložil zaplatiť pokutu vo výške 1.000,- Eur za to, že počas výkonu inšpekcie práce porušil príslušný o inšpekcii práce. Vzhľadom na to, že v priebehu výkonu inšpekcie práce na sídle spoločnosti nebola prevzatá žiadosť na predloženie dokladov (adresát neznámy), bola táto žiadosť zaslaná na adresu konateľa, ako osoby oprávnenej vykonávať úkony v mene spoločnosti. Písomnosti v priebehu správneho konania, ktoré bolo vedené voči Mgr. Andrejovi Dobruckému ako fyzickej osobe oprávnenej vykonávať úkony v mene spoločnosti, boli zasielané na adresu uvedenú v Obchodnom registri, ktorá bola správnemu orgánu ako jediná známa. Predmetné Rozhodnutie zaslal oprávnený povinnému opakovane na adresu, ktorá bola uvedená v Obchodnom registri. Zásielky sa vrátili správnemu orgánu s oznámením „adresát neznámy“ a vzhľadom na to, že správnemu orgánu nebola známa žiadna iná adresa účastníka konania, bola uplatnená fikcia doručenia v súlade so o správnom konaní. Nakoľko povinný neudržiava

aktuálnosť údajov v Obchodnom registri, čím porušuje povinnosti dané a zákonom o obchodnom registri, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného. Pri doručovaní rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom sa uplatnila fikcia doručenia a následne sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným.

3/ Vyšší súdny úradník ďalej skúmal, či došlo k doručeniu Rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava, č. k. R 21/2017/SE, , 2017/3408 zo dňa 22.02.2017, a to na základe doručeniek predložených oprávneným. Z nich vyplývalo, že povinnému bolo predmetné Rozhodnutie doručované celkom tri krát a vždy sa zásielka vrátila s označením „adresát je neznámy“. Prvý krát sa zásielka vrátila dňa 24.01.2017 (s označením ZK 21/2017/SE), druhý krát 27.02.2017 (s označením R21/2017/SE) a tretí krát sa zásielka vrátila dňa 30.06.2017 (s označením výzva R21/2017). Predmetné rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť 21.03.2017 a vykonateľnosť dňa 05.04.2017. Nakoľko z ustanovenia § 25 správneho poriadku vyplýva, že ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorá vyplýva z Obchodného registra, v ktorom je zapísaná a správnemu orgánu nie je známa iná adresa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Povinný má povinnosť udržiavať aktuálnosť údajov v Obchodnom registri vyplývajúci zo zákona, nakoľko tieto údaje sú pre orgány záväzné. Neaktualizovaním adresy sídla spoločnosti, povinný zapríčinil, že úradné zásielky mu neboli doručené, čím nastala fikcia doručenia spojená s právnymi následkami, akými je právoplatnosť rozhodnutia, jeho vykonateľnosť a následný výkon rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel vyšší súdny úradník k záveru, že nie sú dané iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

4/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného. Trval na svojom vyjadrení uvedenom v návrhu na zastavenie exekúcie, že mu nebol riadnym spôsobom doručený exekučný titul a žiadal exekúciu zastaviť. Uviedol, že v čase správneho konania, ktoré pred vydaním rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viedla pracovníčka Inšpektorátu práce pani Dianová, on ako konateľ spoločnosti CESARE s.r.o., IČO: 35 824 27 poskytovala prostredníctvom advokátskej kancelárie Olexova Vasilisin s.r.o., Bratislava všetky požadované poklady, doklady a zároveň prebiehala telefonická a emailová komunikácia. Dokonca bol 2x osobne u pani Dianovej na základe predvolania, preukázal sa jej občianskym preukazom, na ktorom bol uvedený trvalý pobyt na ulici Teplická 19. Rozhodnutie mu však z nepochopiteľných dôvodov zasielala na adresu Púpavová 21. Okrem toho poukázal na nezrovnalosti v tvrdeniach oprávneného, keď ten uvádzal, že prvá zásielka z pokusu o doručenia na nesprávnu adresu sa mu vrátila dňa 24.01.2017, pričom samotné rozhodnutie bolo vydané 22.02.2017, takže nemohol doručovať rozhodnutie skôr ako ho vydal. Ďalej zdôraznil, že v čase od 15.01.2017 do 30.01.2017 sa nachádzal mimo územia trvalého pobytu na pracovnej ceste v Poľskej republike, v čase 18.02.2017 - 28.02.2017 sa nachádzal na pracovnej ceste v Českej republike a v čase od 15.06.2017 do 30.06.2017 sa nachádzal na území Talianska. Prvou podmienkou aplikácie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, teda že skutočne v mieste doručenia býva a má možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak je adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne, k tomu poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 16.06.2011. Ďalšou podmienkou fikcie doručenia sú dva neúspešné pokusy o doručenie a následné uloženie zásielky na pošte, pričom sa odvolával aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2012. Mal za to, že oprávnený pochybil a nedodržal predpoklady a podmienky aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

5/ Oprávnený žiadal sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že povinný v nej uvádza zavádzajúce a zmätočné informácie. Oprávnený vykonal v spoločnostiach povinného dve inšpekcie práce, pričom exekučné konanie je v tomto prípade vedené z inšpekcie práce, ktorú vykonala inšpektorka práce, Ing. Mária Micháliková. Mgr. Dianová vykonávala inšpekciu práce až v ďalšom období a táto nesúvisí s predmetnou exekúciou. Ing. Micháliková zasielala všetky žiadosti o predloženie dokladov, ako i všetky písomnosti na adresu uvedenú v Obchodnom registri, pretože o žiadnej inej adrese nemala a ani nemohla mať vedomosť, nakoľko s povinným žiadnym iným spôsobom nemala možnosť komunikovať. Je teda zrejmé, že povinný si nesplnil povinnosť a neaktualizoval údaje v Obchodnom registri, z ktorých následne vychádzal oprávnený v správnom konaní. K tvrdeniu povinného, že mu dňa 24.01.2017 nemohlo byť doručované žiadne rozhodnutie uviedol, že v uvedenom dátume mu bolo doručované oznámenie o začatí správneho konania (ZK 21/2017/SE), následne mu bolo doručované

dňa 27.02.2017 rozhodnutie o uložení pokuty a dňa 30.06.2017 výzva na uhradenie pokuty. Všetky zásielky sa vrátili Inšpektorátu práce Trnava s oznámením „adresát neznámy“. K tvrdeniu povinného, že v danom čase mal zmenenú adresu uviedol, že Inšpektorát práce Trnava vychádza pri výkone inšpekcie práce výlučne z údajov obsiahnutých v Obchodnom registri a nemá žiadnu inú možnosť zistenia zmeny adresy (nemá prístup do evidencie obyvateľstva) a je jednoznačne povinnosťou konateľa aktualizovať údaje v Obchodnom registri. Doplnil, že Žiadosť o predloženie dokladov k výkonu inšpekcie práce povinnému bola zaslaná na adresu uvedenú v Obchodnom registri (Púpavová 21, Bratislava), pričom poštový úrad ju doposielal i na adresu Mikulášska 25, Bratislava, ktorú mal povinný uvedenú na poštovom úrade pre doposielanie. Celý originál spisu bol zároveň zaslaný Okresnému súdu Banská Bystrica na základe jeho žiadosti. Na záver podotkol, že sťažnosť povinného neobsahuje všetky príslušným právnym predpisom vyžadované náležitosti, jej obsahom nie je samotný petit, a nie je možné určiť čoho sa povinný domáha, nakoľko je sťažnosť v celom rozsahu zmätočná. Zároveň si v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti uplatnil trovy konania vo výške 30,18 Eur.

6/ Sudca nahliadnutím do predloženého spisu Inšpektorátu práce Trnava sp. zn. R21/2017/SE, , zistil, že dňa 19.01.2017 vyhotovené oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty ZK 21/2017/SE, , 2017/1066, ktoré bolo doručované povinnému na adresu Pútavova 21, Bratislava, a ktoré sa dňa 24.01.2017 vrátilo Inšpektorátu ako nedoručené, z dôvodu že adresát bol neznámy. Dňa 22.02.2017 bolo vydané Rozhodnutie č. R 21/2017 SE, , 2017/3408 o uložení pokuty, ktoré je exekučným titulom. Toto bolo povinnému doručované na adresu Púpavova 21, Bratislava a rovnako sa ako nedoručené (adresát neznámy) vrátilo oprávnenému dňa 27.02.2017. Rozhodnutie podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2017 a vykonateľnosť dňa 05.04.2017. Po rozhodnutí oprávnený ešte vyzval povinného na zaplatenie pokuty Výzvou zo dňa 28.06.2017, ktorú opätovne doručoval povinnému na adresu Púpavova 21, Bratislava a ktorá sa mu vrátila ako nedoručená z rovnakého dôvodu ako predchádzajúce zásielky.

7/ Podľa druhá veta Exekučný poriadok (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

10/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

12/ Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 30.06.2017 dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

13/ Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

14/ Podľa , o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky register fyzických osôb je základný register verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o fyzických osobách podľa . Správcom registra fyzických osôb je ministerstvo. Z registra fyzických osôb sa v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov poskytujú údaje orgánom štátnej správy, súdom, stálym rozhodcovským súdom, obciam a vyšším územným

celkom a iným orgánom verejnej moci, zdravotným poisťovniam, fyzickým osobám a právnickým osobám, ak im bola zverená pôsobnosť v oblasti verejnej správy podľa osobitných predpisov, ako aj iným členským štátom Európskej únie alebo tretím štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

15/ Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného je dôvodná.

17/ Prv než sa súd zaoberal samotnou sťažnosťou povinného, považoval za potrebné vysporiadať sa s tvrdením oprávneného, že sťažnosť povinného neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, najmä petit. Sťažnosť sa nepovažuje za opravný prostriedok, vzhľadom na jej zaradenie z hľadiska systematiky v druhom diele piatej hlavy druhej časti zákona (opravné prostriedky sú pritom upravené vo štvrtej časti ), ale za osobitný prostriedok procesnej obrany (in Števček, M.: Justičná revue 68, 2016, č. 5, s 594-602). Podľa sa v sťažnosti popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súd považuje za neprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. V zmysle ustanovenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri sťažnosti nepoužijú. Podaná sťažnosť pritom obsahovala všeobecné náležitosti (ktorému súdu bola určená, kto ju robil, ktorej veci sa týkala, čo sa ňou sledovalo a bola podpísaná) a zároveň z nej bolo zrejmé, že smeruje voči rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 06.12.2018, v čom považoval postup súdu alebo uznesenie súdu za nesprávne a čoho sa domáhal (najmä keď uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie). Preto sudca jeho tvrdenia nepovažoval za dôvodné. Zároveň treba podotknúť, že súd je oprávnený exekúciu zastaviť podľa Exekučného poriadku aj bez návrhu, ak sú dané dôvody jej zastavenia.

18/ Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Ak vyvstanú pochybnosti o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne doručený povinnému, je exekučný súd oprávnený urobiť potrebné zistenia predovšetkým preskúmaním pripojeného podkladového rozhodnutia, doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní, ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. K tejto problematike existuje viacero súdnych rozhodnutí, napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2012, sp. zn. .

19/ Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie vydané v správnom konaní vo veci uloženia pokuty podľa povinnému, ktorý bol osobou oprávnenou a povinnou robiť právne úkony za spoločnosť CESARE, s.r.o., Kollárova 6, 902 01 Pezinok. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení preskúmaval doručenie exekučného titulu z oprávneným predložených troch doručeniek, ktoré sa oprávnenému vrátili ako nedoručené z dôvodu „adresát neznámy“. Na posúdenie doručovania aplikoval ustanovenie Správneho poriadku, majúc za to, že pokiaľ povinný neaktualizoval adresu sídla spoločnosti, sám zapríčinil, že úradné zásielky mu neboli doručené a k doručeniu zásielok (vrátane tej, ktorou bol doručovaný exekučný titul) došlo fikciou.

20/ Z oprávneným predložených doručeniek, ako i spisu Inšpektorátu práce Trnava sp. zn. R21/2017/SE, bolo súdom zistené, že exekučný titul bol povinnému doručovaný na adresu Púpavova 21, 841 02 Bratislava, pričom zásielka s exekučným titulom sa oprávnenému vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Oprávnený mal za to, že pri doručovaní vychádzal z adresy povinného uvedenej v obchodnom registri, iná adresa mu nebola známa a na jej zistenie nemal prístup do evidencie obyvateľov Slovenskej republiky. Povinný tvrdil, že správnemu orgánu v konaní, ktoré viedla Mgr. Dianová, oznamoval svoju adresu a predložil jej aj občiansky preukaz s novou adresou - Teplická 19, Bratislava, na ktorej býva od roku 2016 a pokiaľ mu oprávnený doručoval rozhodnutia na adresu Púpavova 21, Bratislava, nemohlo ísť o riadne doručenie a naplnenie podmienok pre použitie fikcie.

21/ Doručovanie exekučného titulu v prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorý je všeobecným právnym predpisom pre správne konanie a na ktorý odkazoval aj (, o inšpekcii práce), a ktoré skutočnosti nenamietali ani účastníci exekučného konania. Spornou však bola skutočnosť, či k doručeniu exekučného titulu podľa ustanovení Správneho poriadku došlo a či bolo možné v danom prípade použiť fikciu doručenia.

22/ Sudca vyhodnotil, že vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí použil nesprávne ustanovenie Správneho poriadku, konkrétne § 25 ods. 2 Správneho poriadku, čím vec nesprávne právne posúdil. Uvedené ustanovenie sa totiž vzťahuje na doručovanie právnickým osobám, pričom konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul sa viedlo voči fyzickej osobe. Nerozhodné pri tom bolo, že išlo o osobu oprávnenú konať v mene právnickej osoby (jej štatutárny orgán), nakoľko pokuta v exekučnom titule nebola uložená právnickej osobe, ale fyzickej osobe. Preto aplikácia ustanovenia § 25 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré sa týka doručovania len právnickým osobám, v tomto prípade neprichádzala do úvahy.

23/ Doručovanie písomností fyzickým osobám je pritom v Správnom poriadku upravené v ustanovení § 24. Účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Inšpektorátu prácu Trnava, č. R 21/2017 SE, , 2017/3408 zo dňa 22.02.2017, bol iba povinný ako fyzická osoba, pričom už pri začatí správneho konania o uložení pokuty (oznámenie zo dňa 19.01.2017) oprávnený ako správny orgán zistil, že povinný je na adrese Pútavova 21, Bratislava, neznámy. Na adresu Púpavová 21, Bratislava potom doručoval exekučný titul, pričom aj tu sa mu zásielka vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Doručovanie zásielok na inú adresu povinného súd nemal zo spisu preukázanú. Fikciu doručenia podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku však na daný prípad správny orgán nemohol použiť. Pokiaľ je adresát na doručovacej adrese neznámy, neplatí že ide o adresu na ktorej sa povinný zdržiava, pretože o takú by išlo v tom prípade, že adresát je prítomný na území obce, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností (spravidla trvalý pobyt) a má možnosť sa reálne oboznámiť s oznámeniami doručovateľa. Preto už pri nesplnení podmienky - že musí ísť o adresu, na ktorej sa povinný zdržiava, nemohol byť uplatnený postup doručenia rozhodnutia fikciou podľa ustanovenia Správneho poriadku. Tvrdenie oprávneného, že nemá prístup do evidencie obyvateľstva, nemôže obstáť, pretože podľa Z sa orgánom štátnej správy (ktorým je aj oprávnený podľa ) poskytujú údaje z registra fyzických osôb. Pokiaľ oprávnený nemal napr. elektronický prístup do uvedeného registra, mohol sa na správcu registra obrátiť aj písomne (poštou). Až v prípade, že by sa mu ani touto formou nepodarilo zistiť inú adresu povinného, mal oprávnený pristúpiť k doručovaniu rozhodnutia podľa Správneho poriadku, kedy sa účastníkom konania, ktorých pobyt nie je známy, doručuje verejnou vyhláškou. Ani takýto spôsob doručovania rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom z predloženého spisu Inšpektorátu práce Trnava, nebol exekučnému súdu preukázaný.

24/ Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.01.1996, sp. zn. , R 58/1997). Na základe zistených skutočností sudca vyhodnotil, že exekučný titul nebol povinnému doručený a správny orgán nesprávne na rozhodnutí vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, v dôsledku čoho rozhodnutie nie je formálne vykonateľné a ako také nemôže byť podkladom pre vykonávanie exekúcie. V exekučnom konaní tak nastal dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, t.j. skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, no z dôvodovej

správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Pretože súd zistil, že exekučný titul nie je formálne vykonateľný, pretože nebol povinnému doručený, ide o skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu a preto postupom podľa zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že exekúciu podľa ustanovenia Exekučného poriadku zastavil.

25/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

27/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku má povinný voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

28/ Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania, ktoré mu vyšší súdny úradník priznal výrokom II. napadnutého uznesenia a vo vyjadrení k sťažnosti aj trovy exekučného konania spočívajúce v právnom zastúpení za úkon - vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 30,18 Eur. Výrok II. uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom predstavuje závislý výrok od rozhodnutia o zastavení exekúcie, a pretože sudca rozhodol o zastavení exekúcie, je potom výrok II. napadnutého uznesenia (vydaného vyšším súdnym úradníkom) nesprávny. Exekúcia bola vedená nedôvodne čo malo za následok, že oprávnený nebol v exekúcii úspešný a preto mu nevznikol ani nárok na náhradu trov exekúcie. Preto sudca postupom podľa výrok vyššieho súdneho úradníka o trovách oprávneného (výrok II. napadnutého uznesenia) zmenil tak, že oprávnenému nárok na ich náhradu nepriznal.

29/ Trovy, ktoré možno priznať povinnému v exekučnom konaní sú len jeho výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Povinný nebol v konaní zastúpený a ani si trovy exekučného konania neuplatnil, preto súd o jeho trovách rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. a III tohto uznesenia.

30/ Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vyšší súdny úradník rozhodovať o trovách súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.