Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/130/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. I. G., nar. XX.X.XXXX, adresa G. E. XXX, 2. J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekár, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -84 zo dňa 26.3.2019, v spojení s jeho opravným uznesením č.k. -110 zo dňa 17.6.2019 - v časti výrokov I., III. a VI., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I., výroku o náhrade trov konania III. a výroku o súdnom poplatku VI. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2019,37 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.11.2018 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 2019,37 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia zamieta. III. Súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výroku I. vo výške 100%. IV. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výroku II. vo výške 100%. V. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatky za žalobu v sume 121 eur Okresnému súdu Skalica do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V záhlaví označeným opravným uznesením potom opravil predmetný výrok v časti označenia výroku šiesteho v poradí tak, že namiesto IV. správne má byť označenie VI.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že z tlačiva „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100011805“ podpísanej žalobcami (dlžníkom- spoludlžníkom) dňa 27.08.2008 v G. E. a žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 02.09.2008 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) vyplýva, že žalobcovia okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára) nemohol akceptovať a podpísať

aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase, keď žalobcovia Žiadosť/Zmluvu podpisovali, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. Žalovaný ju vyplnil až následne, a to bez účasti žalobcov na svojom pracovisku v Bratislave a žalobcom sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 02.09.2008. Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6., kde je výslovne uvedené(„nevypĺňajte“). Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohli žalobcovia žiadnym spôsobom ovplyvniť. V bode 5., 6. bol uvedený informatívny údaj e: poskytnutej čiastke úveru (úverový limit): 500.000,- Skk - 1659,70 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): mesačná splátka (vrátane úrokov): 2.816,- Skk - 93.47 eur, zmluvná odmena 85.168 Skk/2827,06 eur, predpokladaná RPMNRPMN za úver (v%): 82,05/76,06, ročná úroková sadzba úveru (v%): 82,05, priemerná RPMN za úver (v%): 61,36. Podľa čl. 13. riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Podľa Zmluvných dojednaní predložených v zle čitateľnej podobe stranami sporu, bez uvedenia ich platnosti: čl. 2.3. veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na úver dlžníka uvedený v zmluve v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy; čl. 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2.2.

4. Podľa bodu 7. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov): Podpisom žiadosti/zmluvy uzatvára dlžník, spoludlžník a veriteľ v súlade s dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)(ďalej len „dohoda“). Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní zmluvy. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka, spoludlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, spoludlžníka a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 zmluvy, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet veriteľ. Strany dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnaniu dlhu - najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy dlžníka, spoludlžníka kedykoľvek v priebehu platnosti tejto zmluvy.

5. Podľa Zmluvných dojednaní čl.. 2.2. veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o RÚ. Oznámenie veriteľa podľa predchádajúcej vety bude okrem vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: číslo zmluvy o RÚ, schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výške úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy o RÚ. Podľa čl. 2.3. veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o RÚ. Podľa čl. 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokom splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

6. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.09.2008 bolo uvedené číslo zmluvy, schválená výška úveru 1659,70 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky 96,47 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 17.10.2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 17.09.2012, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy 17., RPMN 78,86%, priemerná hodnota RPMN 61,36%, údaje o revolvingu, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 2827,06 eur, ročná úroková sadzba úveru 82,05%.

7. Podľa karty klienta zo dňa 15.03.2011 žalobca 1/ splácal úver v splátkach od 14.10.2008 do 19.11.2010 spolu v sume 1344,70 eur.

8. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 117/03/11 zo dňa 23.03.2011 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava bola žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (PROFI CREDIT) sumu 5003,79 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia nesplatená istina predstavuje sumu 3141,86 eur a nesplatené zmluvné pokuty vo výške 2329,38 eur.

9. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. -12 zo dňa 01. júna 2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v exekučnej veci vedenej proti žalobcom ako povinným o vymoženie sumy 5003,79 eur na základe uzavretej úverovej zmluvy z dôvodu, že zmluva obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku.

10. Podľa prípisu nazvaného ako: Vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.06.2015 veriteľ prostredníctvom splnomocnenca žiadal zamestnávateľa žalobkyne 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle s tým, že veriteľ sa oprávnene domáha uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 8088,67 eur k 19.06.2015. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne 2/ od 06/2015 do 09/2018 bolo zrazených v prospech žalovaného č. 8100011805 spolu 3695,67 eur.

11. Výsluchom žalobcu 1/ mal prvoinštančný súd preukázané, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrel, keď s manželkou potrebovali peniaze, sľubovali im, že je to pre nich výhodné. Bol im poskytnutý jednorazový úver v sume 50000,- Sk, Zmluvu ani zmluvné dojednania si neprečítali, pretože boli malým písmom. Úver splácali, stále im sľubovali, že im opakovane budú môcť poskytnúť úver, ale okrem prvotnej sumy úveru nebol žiadny iný úver poskytnutý. Stále splácali úver, až bola na nich daná exekúcia. Okrem zrážok zo mzdy manželky - žalobkyne 2/ boli vykonávané zrážky aj u jeho zamestnávateľa, ale nevedel uviesť v akej výške. Pri splácaní úveru v hotovosti nejakému zamestnancovi žalovaného následne zistili, že tieto splátky neodovzdáva. Výsluchom žalobkyne 2/ mal súd preukázané, že podpísala zmluvu o úvere, súhlasila s tvrdením žalobcu 1/ s tým, že to bolo všetko narýchlo. Drobné písmo v podmienkach zmluvy nečítali, pretože im bolo povedané, že to nemusia čítať, sú tam všetky výhody, ktoré sľubovali.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetom uzavretej zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1659,70 eur. Súd preto posúdil uplatnený nárok žalobou v zmysle ustanovení zákona č. 258//2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), , o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

13. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie hmotnoprávnych ust. , , Zákona o spotrebiteľských úveroch, , a , , , , a , , a , ( - ďalej len ), Nariadenia vlády SR č. , o ochrane spotrebiteľa.

14. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 02.09.2008 poskytol žalovaný žalobcom spotrebiteľský úver v sume 1659,70 eur. V konaní nebolo sporné poskytnutie úveru a vyplatenie v sume 1659,70 eur. Taktiež nebolo sporné, že žalobcovia plnili v prospech žalovaného celkom v sume 5040,37 eur.

15. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy mal súd za to, že zmluva neobsahuje náležitosť pod písm. g) zhora a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že určenie konečnej splatnosti zmluva obsahuje viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, s odkazom na čl. 4.5. zmluvných dojednaní, keď deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru a explicitným vyjadrením presného dátumu v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1659,70 eur, nie revolvingu. Jedná sa o typovú zmluvu, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a spotrebiteľ mal vyplniť údaje okrem údajov pod bodom 6. o schválenom revolvingovom úvere. Sám žalovaný odkazuje na zmluvné dojednania, kde v čl. 2.2. má veriteľ povinnosť odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, v rámci ktorého bude okrem iného obsahov údaj o splatnosti úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, čim potvrdzuje, že tento údaj nebol uvedený v žiadosti/zmluve. Uvedené náležitosti sú v predloženom

oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 02.09.20008, ktoré je jednostranným právnym úkonom žalovaného, nie vzájomnou dohodou.

16. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani náležitosť výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov z už uvedeného dôvodu, že termín splátok nie je uvedený v zmluve, odkaz v zmluvných dojednaniach poukazuje na oznámenie o schválení úveru. Žalovaný ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť a to pod sankciou považovania úveru za bezúročný a bez poplatkov. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, príp. porovnať s inými ponukami na trhu (napr. uznesenie NS SR sp.zn. ). Termín splátky nebol uvedený v texte zmluvy, ani v zmluvných dojednaniach.

17. Na tomto právnom závere podľa súdu nič nemení ani právny názor a závery, ktoré prijal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, na ktoré poukazuje žalovaný. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch v citovaných ustanoveniach, nad rámce Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

18. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice, keď ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho súdu SR. V zmysle tejto judikatúry je uvedené ustanovené potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri právnej úprave platnej a účinnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na nemožnosť priamej aplikácie rozhodnutia ESD v rozhodovacej činnosti súdov, ako aj na nemožnosť priamej aplikácie článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a povinností sporových strán, ktorú sú fyzickými alebo právnickými osobami. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentom a Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuť len prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia ESD.

20. Ustanovenia (najmä ustanovenie tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie.

21. V súlade s , súd zohľadnil aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, súd poukázal na to, že judikatúra vyšších súdov v otázke jeho aplikácie je odlišná. Preto odkázal na citované ustanovenie a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí NS SR sp.zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

22. Súd vzhľadom na uvedené pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší. Princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. , podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa“. V súvislosti s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15 súd poukázal na aplikačnú prax a rozhodnutia súdov napr. KS v Prešove sp.zn. zo dňa 30.03.2017, sp.zn. zo dňa 28.06.2017, sp.zn. zo dňa 24.07.2017, sp.zn. , sp.zn. , KS v Trenčíne sp.zn. zo dňa 28.02.2017, Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 27.06.2017, Krajského súdu v Trnave sp.zn. .

23. Pokiaľ ide o výšku úrokov z úveru 82,05 % ročne, súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

24. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 82,05 % ročne, dohodnutá pri úroku v prejednávanom spore je neprimerane vysoká a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám ( (48%), (60%), Krajský súd v Prešove vo veci ). Podľa zverejnených štatistických údajov NBS predstavovali úrokové miery spotrebiteľských úverov od 1 roka do 5 rokov v septembri 2008 výšku 14,85%. Dohodnutá sadzba úrokov je 5,5 krát vyššia. Súd preto v tejto časti vyhodnotil uzavretú zmluvnú podmienku ako v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatnú s použitím .

25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

26. V súvislosti s obranou žalovaného o aplikácii ustanovení nariadenia vlády č. , ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, uvedené zo dňa 11.06.2008, účinné od 01.07.2008 podľa stanovuje, že výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre predpísaný typ spotrebiteľského úveru platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnený podľa a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa zákona. Pokiaľ ide o pravidlá maximálnej možnej odplaty, táto bola ustanovená v nadväznosti na priemerovaný údaj ročnej percentuálnej miery nákladov reportované kvartálne subjektmi finančného trhu. Uvedený model administratívneho stropu odplaty bol nepochybne posunom v právnej úprave zameranej na ochranu práv spotrebiteľa. Ako však ukázala aplikačná prax, v konečnom dôsledku viedol k posilneniu poskytovania nevýhodných spotrebiteľských úverov pre spotrebiteľov. Praktickým dôsledkom tejto právnej úpravy bolo, že údaje o RPMN pobočiek bánk, zahraničných bánk sa v jednom koši stretávali s údajmi nebankových subjektov, ktoré pri niektorých typoch spotrebiteľských úveroch požičiavali finančné prostriedky pri RPMN dosahujúcej stovky percent. Takáto právna úprava nebola správna, bola benevolentná k finančnému trhu a svojím účinkom občanov

značne poškodzovala, keďže podporovala úžeru na finančnom trhu. Za daných okolností súd má súd za to, že dohoda v časti odplaty za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti zmluva podľa neplatná.

27. bolo zavedené nové znenie , ktoré reflektovalo na novelu , pričom zákonodarca rozlíšil v ods. 6 režim spotrebiteľských úverov a režim ostatných úverov a pôžičiek, ktoré nemajú tento charakter. v jeho čl. 22 bode 2 s účinnosťou od 01. 04. 2008 došlo k doplneniu nového odseku 11 v , ktorý ustanovil, že ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením ods. 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. Uvedená zmena predstavuje opatrenie zamerané na prospech finančného trhu a jeho subjektov. S účinnosťou od 01. 04. 2008 bol povolený koncept absolútnej neplatnosti, tzv. úžernej zmluvy platnej a účinnej od 01. 01. 2008, zmenený na koncept relatívnej neplatnosti a navyše aj neplatnosti čiastočnej zameranej len na časť plnenia, ktoré je v rozpore s administratívnym stropom odplaty podľa Išlo o nevýhodnú legislatívnu zmenu, ktorá nepriamo podporovala úžerné praktiky dominujúce v tom období na finančnom trhu. Zásadným následkom uvedenej legislatívnej zmeny bolo, že s tým istým druhom porušenia zákona a práva spotrebiteľa spájali dva právne predpisy rôzne právny následky. Išlo o stav nežiaduci, pričom právna úprava nedostatočným spôsobom tak zabezpečovala ochranu práv spotrebiteľa. Maximálna výška odplaty bola stanovená právnym predpisom nižšej právnej sily a odporuje zákonu v ustanovení a preto nemôže byť takémuto dojednaniu poskytnutá súdna ochrana (KS v Prešove sp. zn. ).

28. V prípade, že v spotrebiteľskej zmluve chýba čo i len jedna obligatórna náležitosť považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

29. K obrane žalovaného o vykonávaní zrážok na základe hore uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy sa súd prvej inštancie pri vyslovenom právnom názore už nemusel zaoberať touto obranou. Len stručne poukázal na to, že takto uzavreté dohody o zrážkach zo mzdy už boli predmetom prieskumu súdu v súdnych sporoch. V rámci rozhodovacej praxe boli dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavreté ako súčasť zmluvy o úvere vyhodnotené ako neprijateľná podmienka zmluvy, spôsobujúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy bola zakomponovaná do zmluvy o úvere, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, bola predložená žalobcom na podpis bez toho, aby sa mohli reálne oboznámi s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných stráne. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie NS SR sp. zn. ). Predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za individuálne dojednanú a neobsahuje náležitosť dohody, ktorou je určenie celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. V predmetnom spore slúžila na získanie plnenia od žalobcov ako spotrebiteľov po tom, čo na základe vydaného rozhodcovského rozsudku bol podaný návrh na exekúciu, ktoré exekučné konanie súd zastavil. Následne umožnila žalovanému uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly.

30. K odkazu žalovaného na rozhodnutie NS SR sp. zn. prvoinštančný súd poukázal na to, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého bolo zaujaté stanovisko k posúdeniu výkladu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením . Z obsahu právneho úkonu bolo objektívne spoznateľné, čo bolo predmetnom uzavretej dohody, ako aj spôsob vyporiadania, vôľa (úmysel) účastníkov dohody. V zmysle záverov rozhodnutia vyplýva, že výklad dohody musí vychádzať nielen z jazykového vyjadrenia strán sporu, ale tiež vôle jej účastníkov. V prejednávanom spore žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovia prejavili vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, nepodal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania o tejto skutočnosti. Ako bolo už vyššie vyhodnotené súdom, jednalo sa o formulárovú zmluvu, vopred pripravenú bez možnosti žalobcov do tejto zmluvy zasahovať, navrhovať jej zmeny.

31. Súd mal preukázané, že žalobcovia plnili v prospech žalovaného titulom uzavretej Žiadosti/Zmluvy a dohody celkom v sume 5040,37 eur pri poskytnutom úvere 1659,70 eur. Súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, teda žalobcovia plnili žalobcovi bez právneho dôvodu. Žalobcovia boli

povinný vrátiť žalovanému skutočne poskytnutú sumu úveru 1659,70 eur. Keďže plnili celkom v sume 5040,37 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodného obohatenie v sume 3380,67 eur. Žalobcovia sa domáhali priznania sumy 2019,37 eur ako nepremlčaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

32. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením zo strany žalobcov bez právneho dôvodu, súd uložil žalovanému bezdôvodné obohatenie vydať a to zaplatením žalovanej sumy. Žalovaná suma 2019,37 eur je plnenie, ktoré nie je premlčaným nárokom.

33. Žalobcovia navrhli priznať úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa 01.11.2018, mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý bola vyplatená mzda žalobkyni 2/ s vykonaním zrážky v prospech žalovaného. Súd s použitím , priznal žalobcom navrhnutý úrok z omeškania, pretože bol uplatnený v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom.

34. V časti uplatneného nároku žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 2019,37 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia mal prvoinštančný súd za to, že námietka žalovaného o nedôvodnosti čo do jeho základu ako aj čo do jeho výšky je dôvodná.

35. S poukazom na ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (zákon o ochrane spotrebiteľa). Uviedol, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

36. Súd síce vyhovel žalobe žalobcov, ktoré rozhodnutie však doteraz nenadobudlo právoplatnosť. Súd má za to, že žalobcovia v časti uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali právoplatným rozhodnutím, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva a povinnosti na súde voči žalovanému. Žaloba je preto v časti tohto uplatneného nároku podaná predčasne. Súd preto žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z a , , keď zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. Vzhľadom k komu, že žalobcovia v jednej žalobe uplatnila dva samostatné nároky, postupoval súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Žalobcovia boli úspešný v uplatnenom nároku vo výroku I. a preto im súd priznal v tomto nároku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V časti výroku II. bol úspešný žalovaný a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

38. Súd prvej inštancie s použitím ust. o súdnych poplatkoch rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatky za žalobu v časti výrok I. z dôvodu, že žalobcovia boli ako spotrebiteľ, ktorý sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu od súdnych poplatkov oslobodený. Súdny poplatok vo výroku I. predstavuje podľa pol. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatok 6% zo sumy 2019,37 eur (po úprave 2019 eur), t.j. sumu 121 eur.

39. Proti tomuto rozsudku výslovne proti výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, výroku III., ktorým súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výroku I. vo výške 100% a výroku VI., ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, v ktorom uplatnil dôvody podľa a , a to nesprávne skutkové zistenia nesprávne právne posúdenie veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne aj v časti, v ktorej jej bolo vyhovené a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

40. Ako prvé odvolateľ namietal, že na strane žalobcov neexistuje žiadna spoločná aktívna vecná legitimácia a v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalobcovia boli spoločne legitimovaní

ohľadne žalobného nároku. Žalobca 2 je len spoludlžníkom ohľadne záväzkov dlžníka žalobcu 1 v zmysle tak, že spoločne a nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom na plnenie záväzku dlžníka. Žalobca 2. nie je zmluvnou stranou ako dlžník, teda neprislúchajú mu práva a povinnosti ako dlžníka v celom rozsahu. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať len ten, na koho úkor bolo získané. V prípade úverovej zmluvy takýmto subjektom môže byť len dlžník, pretože akékoľvek plnenie, ktoré vykonal on alebo spoludlžník je vždy plnením záväzku dlžníka. Nadväzne poukázal na judikatúru súdov NS ČSR sp. zn. a NS ČR sp. zn. . Ak teda malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, potom oprávneným subjektom na jeho vydanie, a teda osobou aktívne vecne legitimovanou by mal byť len dlžník, nie spoludlžník alebo iná osoba. Súd prvej inštancie preto podľa odvolateľa rozhodol vecne nesprávne, ak vyhovel žalobe aj ohľadne žalobcu 2, ktorý nie je zmluvnou stranou, nie je dlžníkom, a teda na jeho úkor žiadne bezdôvodné obohatenie ani vzniknúť nikdy nemohlo.

41. V ďalšej časti odvolania žalovaný reagoval na závery súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru, rozčlenenie splátok a že úroková sadzba je neprimerane vysoká, s ktorými závermi nesúhlasil s tým, že sú v rozpore so Podľa odvolateľa tento zákon nevyžadoval uvedenie dátumu konečnej splatnosti. Náležitosť konečná splatnosť úveru neznamená vyjadrenie dátumom. Ak teda v zmluve v časti zmluvné dojednania sa uvádza, že konečná splatnosť úveru je zhodná s dňom splatnosti poslednej splátky, potom takýto spôsob vyjadrenia plne vyhovuje požiadavke nevyžadoval ani rozčlenenie splátky na časť istina, úrok a iné poplatky. Ak v čase vydania napádaného rozsudku boli a sú známe rozhodnutia NS SR, či Súdneho dvora EÚ potom ich nerešpektovanie predstavuje postup odporujúci princípu právnej istoty. Súdny dvor vnútroštátnym súdom Slovenskej republiky povedal úplne explicitne, že dotknuté ustanovenia Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej úprave povinnosť, ktorá v Smernici stanovená nie je, čo ustanovuje aj čl. 22 ods. 1 Smernice. Vo vzťahu k Smernici je Zákon o spotrebiteľských úveroch vykonávacou úpravou a jeho výklad a aplikácia podliehajú výkladu a aplikácie Smernice zo strany Súdneho dvora. Opačný postup znamená, že vo veci nie je použitá platná a účinná právna norma, a že súčasťou právneho základu nie je výklad práva EÚ; to v zmysle ústavnej judikatúry znamená porušenie práva na súdnu ochranu. Odvolateľ napadol predmetný rozsudok aj v otázke výšky úrokov, keďže súd vôbec nevychádzal z ust. účinného v čase uzavretia zmluvy a ani z a . Tvrdenie súdu, že tieto normy na nimi upravenú reguláciu nepoužije, lebo ju považuje za nesprávnu, odporuje princípu viazanosti orgánu štátu zákonom. Všeobecný súd nemá kompetenciu si takýmto spôsobom hodnotiť, ktorým zákonom je viazaný, a ktorým nie. Podľa a výška odplaty/ úrokovej sadzby nemôže byť neplatná ako celok. Je neplatná len v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu. Postup, pri ktorom konajúci súd nepostupuje podľa príslušnej právnej normy považuje odvolateľ za porušenie , SR. Aj napriek tomu, že zákonná úprava nepripúšťa záver o neplatnosti odplaty ako celku, súdu prvej inštancie to nebránilo rozhodnúť v zjavnom rozpore so zákonnou úpravou.

42. Žalobcovia odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu žalovaného predložili prostredníctvom svojho advokáta spoločné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s odvolaním nesúhlasia, keďže rozsudok je zrozumiteľne, prehľadne a koherentným spôsobom odôvodnený, súd jasne uvádza na základe akých úvah postupoval a aké právne predpisy na vec aplikoval, pričom tento postup je zreteľný pri posudzovaní každej zmluvnej podmienky.

43. K námietke žalovaného o nedostatku spoločnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcov uviedli, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrel so žalovaným žalobca 1 ako dlžník a žalobca 2 ako spoludlžník, ide teda o solidárny záväzok žalobcov. Žalobcovia ako manželia sa v konaní domáhajú zaplatenia peňažnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, teda vrátenia peňazí patriacich do ich BSM. Tieto peniaze nepochybne tvorili predmet ich spoločného majetku, boli použité so súhlasom oboch a ich prijatím žalovaným došlo k vzniku jeho bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov k hodnotám, ktoré tvorili BSM. Z dokazovania je tiež zrejmé, že práve u žalobkyne 2 boli vykonávané mesačné zrážky spolu v sume 3.695,37 Eur. Odvolacia námietka žalovaného o neexistencii postavenia žalobcov ako solidárne oprávnených osôb je tak absolútne nenáležitá. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že jej účastníkmi na strane dlžníckej boli obaja žalobcovia, čo nepochybne zakladá ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V tejto súvislosti odkázali tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

44. K nesúhlasu žalovaného so záverom súdu, že zmluva neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru poukázali na znenie ust. a ods. 3 Skonštatovali, že v zmluve termín konečnej splatnosti úveru nie je obsiahnutý. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že v zmluve sa uvádza, že konečná splatnosť úveru je zhodná s dňom splatnosti poslednej splátky, takéto ustanovenie je neurčité, keďže v zmluve sa nenachádza ani termín poslednej splátky úveru. Termín konečnej splatnosti úveru nie je možné určiť ani na základe zmluvných dojednaní s odkazom na bod 4.6. Žalobcovia zdôraznili, že v zmluve o úvere sa nenachádza vôbec žiadny údaj o tom, v ktorý deň je príslušná splátka úveru splatná, zo zmluvy nie je možné zistiť ani deň splatnosti akejkoľvek splátky, teda ani poslednej splátky. Je jednoznačné, že konečná splatnosť úveru s poukazom na niektoré rozhodnutia Krajských súdov SR musí byť presne určená a to konkrétnym dátumom splatnosti (deň, mesiac, rok), čo vyplýva z jazykového výkladu ust. Je v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany spotrebiteľa, ak veriteľ predloží spotrebiteľovi na podpis zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne a vyžadujú na zistenie podstatných náležitostí zmluvy výpočty alebo dohady.

45. K námietke žalovaného proti záverom súdu o tom, že zmluva neobsahuje členenie splátok žalobcovi a uviedli, že sa stotožňujú s odôvodnením rozsudku súdom prvého stupňa a majú za to, že je vecne správny.

46. Pokiaľ ide o posúdenie výšky úrokov, žalobcovia majú za to, že aj pri dohode o výške úrokov platí a tvrdenie, že súd nemal vo veci aplikovať je nedôvodné, keďže je potrebné ho aplikovať pri výkone všetkých práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov, teda aj v danej veci. Pri dojednaní úroku pri peňažnej pôžičke koná s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej. Pokiaľ predmetná zmluva obsahovala dojednanie úroku vo výške 82,05%, nie je možné takýto úrok z úveru považovať za primeraný. Je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď dospel k záveru, že dojednanie úroku z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a preto je dohoda v tejto časti neplatná s poukazom na .

47. Na základe vyššie uvedeného žiadali žalobcovia, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

48. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v podstatnom napadnutom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

49. Prioritne je potrebné uviesť, že žalovaný námietku neexistencie spoločnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcov nepoužil v priebehu prvoinštančného konania, neuplatnil ju ani v písomnom vyjadrení k doručenej žalobe, ani vo vyjadreniach na pojednávaní prvoinštančného súdu, prvýkrát ju uplatnil až v podanom odvolaní.

50. V zmysle - Novoty v odvolacom konaní - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie. Žalovaný pritom ani jeden z vymenovaných dôvodov prípustnosti novôt v odvolacom konaní netvrdil ani nepreukázal. Bolo preto potrebné uzavrieť, že uplatnenie prostriedku procesnej obrany v podobe námietky neexistencie spoločnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcov vo vzťahu k nimi požadovanému plneniu, bolo neprípustným odvolacím dôvodom, na ktorý nebolo možné odvolacím súdom prihliadať.

51. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom, ako bol vymedzený účinne uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti ) konkrétne priritne písm. g) - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, primeranosť výšky úrokov z úveru. Zamietajúca časť rozsudku (výrok II.) nebola odvolaním napadnutá, nadobudla právoplatnosť a nepodliehala prieskumu odvolacieho súdu.

52. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere k 2.9.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a podľa i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pre nesplnenie podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

53. Súd prvej inštancie prioritne uzavrel, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa písm. g) citovaného ustanovenia a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru s tým, že žiadny údaj o končenej splatnosti nie je v zmluve uvedený.

54. Z cit. ust. je zrejmé, že zákon jednoznačne nevymedzuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmluve uvedená. Základnou všeobecnou požiadavkou však je, aby bola v zmluve táto náležitosť uvedená jasne a zrozumiteľne, bez ťažkostí a s istotou určiteľným spôsobom. Cieľom resp. účelom tohto ustanovenia je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal, ako dlho bude predmetný úver splácať, aby poznal deň poslednej splátky úveru, teda termín jeho konečnej splatnosti, teda dobu, dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy, ak uvedenie termínu konečnej splatnosti v zmluve umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky. Odvolací súd je pritom toho názoru, že citované ustanovenie nie je možné vykladať tak, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve definovaný výhradne jednoznačným dátumom, teda konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Obdobný názor vyslovil aj SD EÚ vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová, keď uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa a odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

55. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere ale, v rozpore s vyššie uvedeným, nie je žiadnym spôsobom uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ako to ustálil aj súd prvej inštancie. V zmluve je v tejto súvislosti uvedený len výška, počet splátok a dátum ich splatnosti, čo sú údaje nevyhnutne identifikujúce splátky úveru, nie ale jeho konečnú splatnosť. Ak by len tieto podľa zákona povinné údaje pre identifikáciu konečnej splatnosti spotrebiteľom postačovali, zákonodarca by už nemal dôvod zakotviť výslovne požiadavku podľa ust. v aj na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

56. Žalovaný v odvolaní uvádza, že v zmluve v bližšie neurčenej časti zmluvných dojednaní sa uvádza, že končená splatnosť úveru je zhodná s dňom splatnosti poslednej splátky. V bode 4.6 Zmluvných

dojednaní sa uvádza, že deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Ani z tejto všeobecnej formulácie obsiahnutej mimo spotrebiteľskej zmluvy však nie je zrejmá konkrétna konečná splatnosť úveru, najmä keď v zmluve sa nikde neuvádza deň splatnosti poslednej splátky. V tejto súvislosti odvolací súd ale poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého časť zmluvy nemôže byť určená púhym odkazom na obchodné podmienky, pričom je vylúčené, aby sa všeobecné obchodné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Tieto bez podpísania zmluvnými stranami sa nemôžu stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto obchodné podmienky boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. Ak nie sú podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu sú pre absolútnu neplatnosť predpísanej formy neplatné. Ak by teda aj odvolateľom tvrdené ustanovenie bolo obsiahnuté v zmluvných dojednaniach, ktoré boli síce vyhlásené za súčasť zmluvy, ale neboli zmluvnými stranami podpísané, nedošlo by k jeho platnému dojednaniu a teda netvorilo by platne obsah predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

57. Už len absencia uvedenej jedinej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy spôsobuje v zmysle cit. ust. , že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti ( základných princípov ), aby sa súd zaoberal aj prípadnou absenciou ďalšej náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy ( ), ktorej absencia by viedla k rovnakému záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, prípadne aj neplatnosťou dojednaní o úrokoch, ktoré už podľa uvedených záverov žalovanému nenáležia. Odvolací súd sa preto s odkazom na princíp hospodárnosti občianskeho súdneho konania obsiahnutý v základných princípov , už týmito ďalšími okolnosťami, vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru už irelevantnými a nespôsobilými zvrátiť výsledok sporu, nemal dôvod zaoberať.

58. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

59. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I. aj od neho závislom a vecne správnom výroku III. o náhrade trov konania žalobcov voči žalovanému vo vzťahu k výroku I. a napokon aj v závislom a vecne správnom výroku VI. o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu, ako vo výrokoch vecne správny s použitím ust. potvrdil.

60. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

61. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd preto priznal žalobcom voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

64. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).