Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15S-5-2019.pdf
PDF · 117.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Anton Halmo obchodné meno: TELVIS Slovakia TKT, s miestom podnikania Mudroňova 2, 955 01 Topoľčany, IČO: 11 767 871, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102085759/2018 zo dňa 22. 10. 2018, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102085759/2018 zo dňa 22. 10. 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Správny súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03. 01. 2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 10. 2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len DÚ NR, resp. správca dane) č. 101397118/2018 zo dňa 20. 07. 2018. Týmto rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 5.423,56 eur.
2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, správny súd zistil, že v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 zo dňa 27. 12. 2011 si žalobca vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 328,50 eur, pričom daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola stanovená vo výške 5.752,06 eur. Rozdiel dane teda činí sumu 5.423,56 eur.
3. Dňa 23. 11. 2015 správca dane vydal poverenie č. 21280200/2015 na výkon daňovej kontroly u žalobcu na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011 a na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - máj 2011 a júl - december 2011.
4. Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 25. 11. 2015 bolo žalobcovi doručené dňa 30. 11. 2015 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 29. 12. 2015. Žalobca bol vyzvaný na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly, ktoré podľa potvrdenia o zapožičaní dokladov boli správcovi dane predložené dňa 12. 01. 2016.
5. Dňa 18. 02. 2016 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 102584766/2016 so začiatkom jej prerušenia odo dňa 22. 02. 2016. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly boli žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7, 15 - 16 a 25 - 27 nariadenia 904/2010/EÚ, o ktoré bola požiadaná maďarská, česká a belgická daňová správa. Toto rozhodnutie žalobca prevzal dňa 23. 02. 2016.
6. Listom zo dňa 14. 06. 2017 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a že správca dane v nej ďalej pokračuje. Toto oznámenie žalobca prevzal dňa 16. 06. 2017.
7. Dožiadaním zo dňa 04. 08. 2017 sa správca dane obrátil na DÚ Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u ich daňového subjektu WH TRADING s.r.o., Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 46259830 a jeho právnych nástupcov. Dožiadanie sa týkalo faktúr tohto subjektu, a to konkrétne faktúra č. 201100009 zo dňa 03. 20. 2011 na sumu 15.120,- eur, faktúra č. 201100016 zo dňa 11. 10. 2011 na sumu 13.584,- eur, faktúra č. 201100022 zo dňa 25. 10. 2011 na sumu 5.700,- eur, faktúra č. 201100029 zo dňa 16. 11. 2011 na sumu 20.520,- eur, faktúra č. 201100031 zo dňa 18. 11. 2011 na sumu 3.642,- eur a faktúra č. 201100035 zo dňa 29. 11. 2011 na sumu 8.397,38 eur (všetky sumy včítane 20 % DPH).
8. Dňa 06. 11. 2017 bola správcovi dane na jeho dožiadanie doručená odpoveď DÚ Bratislava, podľa ktorej uskutočnenie zdaniteľných obchodov v príslušnom zdaňovacom období nebolo možné preveriť.
9. Podľa úradného záznamu správcu dane zo dňa 08. 12. 2017 na základe jeho žiadosti o predvedenie svedka K. G. OO PZ Komárno vykonalo pokus o jeho predvedenie, avšak napriek viacerým pokusom sa toto predvedenie nepodarilo zrealizovať.
10. Výzvou na predloženie dokladov zo dňa 08. 12. 2017 správca dane vyzval žalovaného, aby sa dňa 17. 01. 2018 dostavil na DÚ Nitra, pobočka Topoľčany a predložil doklady preukazujúce úpravy položiek znižujúcich a zvyšujúcich základ dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2011 s tým, že má možnosť realizovať svoje právo vyjadriť sa k doposiaľ zisteným skutočnostiam. Z uvedeného dôvodu je jeho osobná účasť nutná.
11. Z dôvodov na strane žalobcu bol správcom dane stanovený nový termín, a to 22. 01. 2018.
12. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22. 01. 2018, spísanej správcom dane, vyplýva, že žalobca mu predložil doklady preukazujúce úpravy položiek znižujúcich a zvyšujúcich základ dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2011. Súčasne prítomný žalobca bol oboznámený o úkonoch vykonaných v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - máj 2011, júl - december 2011 a dane z príjmov FO za zdaňovacie obdobie roka 2011. Žalobcovi boli zároveň uvedené doklady predložené k nahliadnutiu. Žalobca bol vyzvaný v lehote 15 dní predložiť relevantné doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Zápisnica bola žalobcom podpísaná bez námietok.
13. Dňa 07. 02. 2018 bola za prítomnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Žalobca predložil správcovi dane doklady, a to CD nosič so zvukovou nahrávkou s označením TELVIS SLOVAKIA TOPOĽČANY a potvrdenie vystavené spoločnosťou TRIOL CZ, a.s. Ďalšie doklady a dôkazy mal predložiť žalobca v termíne do 28. 02. 2018.
14. Dňa 28. 02. 2018 predložil žalobca k faktúre č. 2011/6 zo dňa 02. 05. 2011 fotokópie bilbordov, na ktorých je uvedená i jeho firma.
15. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14. 03. 2018 vyplýva, že žalobca nesúhlasí s tým, že obchod so spoločnosťou WH Trading neprebehol, ako je uvedené v zápisnici zo dňa 22. 01 2018. Súčasne sa vyjadril, že pracuje na ďalšom dôkaznom materiáli.
16. Dňa 28. 03. 2018 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100634172/2018 na daň z pridanej hodnoty za obdobie január - apríl 2011, júl 2011, september 2011 a december 2011 a protokol č. 100634173/2018 na daň z pridanej hodnoty za mesiace máj 2011, august 2011, október 2011 a november 2011. Protokoly boli žalobcovi doručené dňa 29. 03. 2018. V ich záveroch bol žalobca poučený, že nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov začína vyrubovacie konanie (§ 68 zákona) a že doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 3 zákona).
17. Výzvou zo dňa 28. 03. 2018, doručenou žalobcovi dňa 29. 03. 2018, správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100634173/2018 zo dňa 28. 03. 2018 z daňovej kontroly a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, ako i predloženie listinných dôkazov.
18. Podaním zo dňa 20. 04. 2018 zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie k predmetnému protokolu, v ktorom rozporoval zistenia a tvrdenia správcu dane a okrem pripojených potvrdení - prehlásení Ing. P. Y. a R. L.iadal vypočuť ďalších svedkov. 19. Dňa 03. 05. 2018 bola za prítomnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 100634173/2018 zo dňa 28. 03. 2018, ku ktorým správca dane zaujal svoje stanovisko. Akceptoval návrh žalobcu na predvolanie a výsluch svedka R. L.. Žalobca ďalej navrhol vo veci vypočuť svedka p. Z. V. k dodávke spoločnosti WH Trading s.r.o., a to ku skutočnostiam dodania tovaru, subjektu, ktorý tovar dodal a spôsobom využitia dodaného tovaru. Bol prijatý záver, že správca dane bude na základe návrhov žalobcu ho v dostatočnom časovom predstihu telefonicky informovať o ďalších úkonoch. Žalobca doplní svoje tvrdenia a pripomienky v lehote 30 dní.
20. Podaním zo dňa 30. 05. 2018 žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie, v ktorom odkazoval na svoje predchádzajúce vyjadrenie z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 20. 04. 2018. Žalobca ďalej požadoval, aby tento orgán dostatočne jasne pomenoval svoje pochybnosti tak, aby žalobca vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.
21. Dňa 06. 06. 2018 bola za prítomnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci výsluchu svedka Z. V. - bývalého zamestnanca žalobcu a rodinného príbuzného, ktorý sa k predloženým faktúram nevedel vyjadriť.
22. Dňa 18. 06. 2018 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní - vypočutie svedka Antona Jančícha, bývalého konateľa spoločnosti LIVE PRODUCTION s.r.o. vo veci ozrejmenia podstaty obchodu pri realizácii propagácie loga žalobcu v zdaňovacom období roka 2011. I napriek predchádzajúcej písomnej výzve správcu dane na predloženie relevantných dôkazov svedok žiadne doklady nepredložil z dôvodu, že všetky doklady odovzdal žalobcovi spolu s dokumentom označeným ako „Prehlásenie, informácia zo dňa 18. 04. 2018“. Potvrdil, že spoločnosť LIVE PRODUCTION poskytla žalobcovi služby a v kvalite, ako boli definované v zmluve o spolupráci a v predmetnej faktúre a že žalobca za tieto služby tejto spoločnosti zaplatil.
23. Dňa 27. 06. 2018 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v mieste zisťovania Ostratice, areál bývalého štátneho majetku za účelom overenia existencie tovaru nadobudnutého od dodávateľa WH Trading s.r.o. v zdaňovacom období roka 2011 a jeho využitie pre podnikateľskú činnosť žalobcu. Podľa vyjadrenia prítomného žalobcu v týchto priestoroch sú uskladnené aj veci nadobudnuté od spoločnosti WH Trading v danom období. Uvedené priestory žalobca využíval cca od roku 2015, resp. 2014. Do tohto roku na skladovanie zvyčajne využíval priestory v Bošanoch a na družstvách, kde končil sezónu. Pri tomto zisťovaní správca dane videl pneumatiku Continental s rozmerom 800/65-R 32 a kardany a klinové remene. Žalobca uviedol, že takýto druh materiálu v danom období nakupoval. Na záver bolo prijaté opatrenie, aby žalobca do 06. 07. 2018 správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré doposiaľ nepredložil a súvisia s prebiehajúcim vyrubovacím konaním.
24. Dňa 06. 07. 2018 zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie, súčasťou ktorého bola predložená nájomná zmluva zo dňa 05. 01. 2015 upravujúca užívanie priestoru, na ktorom bolo realizované miestne zisťovanie dňa 27. 06. 2018, ako i CMR s potvrdením prevzatia tovaru spoločnosťou CORNLAND ku faktúram č. 6043/2011 zo dňa 30. 08. 2011 a faktúre č. 6044/2011 zo dňa 31. 08. 2011.
25. Dňa 09. 07. 2018 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 100634173/2018 zo dňa 28. 03. 2018, ako i oboznámenie o priebehu o výsledkoch
dokazovania v prebiehajúcom vyrubovacom konaní. Správca dane konštatoval, že dôkazy, ktorými disponuje, sú dostatočné a na výsledku zistení uvedených v protokole trvá, pričom túto zápisnicu považuje za poslednú v súvislosti s vyrubovacím konaním za posudzované zdaňovacie obdobie, t. j. i za november 2011. Žalobca sa naďalej pridržiaval svojich doterajších stanovísk, podaniach a vyjadreniach.
26. Dňa 20. 07. 2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 101397118/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH za november 2011 v sume 5.423,56 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
27. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
28. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102085759/2018 zo dňa 22. 10. 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Bol toho názoru, že daňová kontrola bola vykonávaná 343 dní, teda zákonná lehota v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná. Právo vyrubiť daň na základe daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie november 2011 nezaniklo, pretože 5-ročná lehota na výkon daňovej kontroly začala plynúť dňa 01. 01. 2012 a uplynula dňa 31. 12. 2018. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný ako odvolací orgán nezistil také konanie správcu dane, ktoré by bolo v rozpore so základnými zásadami daňového konania. Žalobca ako daňový subjekt a ani spoločnosť WH Trading (dodávateľ) relevantnými dôkazmi nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. K nahliadnutiu do spisu žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by správca dane na základe požiadavky neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisov. Žalovaný ďalej poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/14/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011 a ich právne závery vo veci unesenia dôkazného bremena. Žalovaný ďalej poukazoval i na nález ÚS SR III.ÚS 401/09-17, ako i rozsudok NS SR 5Sžf/97/2009 zo dňa 06. 07. 2010. Podľa žalovaného správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
29. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 03. 01. 2019 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102085759/2018 zo dňa 22. 10. 2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie DÚ Nitra č. 101397118/2018 zo dňa 20. 07. 2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 5.423,56 eur. Súčasne žiadal zrušiť i uvedené rozhodnutie správcu dane. Namietal porušenie zákonných práv žalobcu spočívajúcich v nedostatočnom a nesprávnom skutkovom zistení vo veci, nesprávnom právnom posúdení veci, nevysporiadaním sa s tvrdeniami žalobcu, ako i uplynutím lehoty na vyrubenie dane a nedodržaním lehoty daňovej kontroly. S poukazom na ust. § 69 ods. 1, 3 a § 27 ods. 3 daňového poriadku žalobca uviedol, že bol povinný podať daňové priznanie do 25. 12. 2011, 5-ročná lehota na vyrubenie rozdielu dane začala plynúť od 31. 12. 2011 a uplynula dňa 31. 12. 2016. Nakoľko k doručeniu protokolu z daňovej kontroly došlo až dňa 29. 03. 2018, je zrejmé, že došlo k zániku práva na vyrubenie rozdielu dane. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správcu dane nezákonné. Žalobca vychádzajúc z ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, úvodného bodu 25 a čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 je toho názoru, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, keď nebola dodržaná maximálna lehota na jej vykonanie. Daňová kontrola totiž začala 29. 12. 2015 a ukončená bola 29. 03. 2018, t. j. trvala 820 dní. Prerušená bola 22. 02. 2016 do 14. 06. 2017, t. j. 478 dní z dôvodu poskytnutia informácií belgickou daňovou správou dňa 14. 06. 2017, na základe žiadosti správcu dane zo dňa 18. 02. 2016. Belgická daňová správa neposkytla informácie v záväzne určenej maximálnej lehote 3 mesiacov, t. j. do 18. 05. 2016, ale túto lehotu prekročila cca o viac ako celý rok. Podľa žalobcu celú túto dobu nie je možné započítať do doby prerušenia. Maximálne možné by bolo započítanie len doby 3 mesiacov, avšak i tak by dĺžka daňovej kontroly trvala cca 2 roky, t. j. viac ako ustanovuje zákon (1 rok).
Podľa žalobcu ust. § 61 ods. 5 daňového poriadku sa nevzťahuje na prerušenie daňovej kontroly, t. j. počas jej prerušenia nedochádza k zastaveniu plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, pretože daňová kontrola nie je daňovým konaním. Naviac poskytnutie informácií belgickou daňovou správou sa netýkalo tohto rozhodnutia a tejto dane. Uvedené predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý dĺžku prerušenia tak, ako sa jej domáha žalovaný, nie je možné akceptovať. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie konajúceho daňového úradu trpia aj ďalšími nedostatkami spôsobujúcimi ich nezákonnosť, ktoré spočívajú v porušení ust. § 3 daňového poriadku a ktoré žalobca v podanej žalobe bližšie špecifikoval. Poukazoval i na nedostatočné a nesprávne skutkové zistenia vo veci, neakceptovanie a nerealizovanie navrhovaného dokazovania (výsluch štatutára dodávateľa v rozhodnom časovom období), ako i nesprávne právne posúdenie veci (nesprávna aplikácia ust. § 2 ods. 1 písm. a/ a § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH). Žalobca poukazoval i na to, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami ohľadom ďalších vád rozhodnutia konajúceho daňového úradu, ktoré spôsobujú zmätočnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie DÚ Nitra zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12. 04. 2019 k podanej žalobe trval na výroku napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia, ako aj na dôkazoch, ktoré sú súčasťou spisu. Je toho názoru, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok súdu, pričom by neboli predmetom odvolania. K nedodržaniu lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 29. 12. 2015, prerušená bola od 22. 02. 2016 do 14. 06. 2017 (pri výkone kontroly z dôvodu jej prerušenia lehoty neplynuli) a ukončená bola doručením protokolu dňa 29. 03. 2018. Samotná daňová kontrola trvala len 343 dní, t. j. bola dodržaná zákonná lehota (§ 46 ods. 10 daňového poriadku). K zániku práva vyrubiť daň žalovaný uviedol, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2011 bol žalobca ako daňový subjekt povinný podať do 25. 12. 2011, t. j. lehota začala plynúť od 01. 01. 2012 a uplynula dňa 31. 12. 2018. Z dôvodu prerušenia daňovej kontroly bola prerušená i 5-ročná lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku. To znamená, že právo na zánik vyrubenia dane bolo až ku dňu 19. 04. 2018. Správca dane doručil protokol žalobcovi dňa 29. 03. 2018, čiže v 5-ročnej lehote (§ 69 ods. 3 daňového poriadku bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, tzn. v 5-ročnej lehote). Žalovaný ďalej nesúhlasil s námietkou žalobcu, že ust. § 61 ods. 5 sa nevzťahuje na § 46 ods. 10 daňového poriadku. Podľa neho v § 46 ods. 10 daňového poriadku je jednoznačne uvedené, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, na jej prerušenie sa primerane použije ust. § 61 (prerušenie daňového konania). Žalovaný pripustil, že poskytnutie informácií belgickou daňovou správou sa netýkalo predmetného zdaňovacieho obdobia, ale správca dane zahájil kontrolu jedným oznámením, v ktorom uviedol zdaňovacie obdobia, ktoré bude preverovať, po vykonaní preverovania zdaniteľných plnení vyhotovil jeden protokol, ktorý obsahoval zhrnutie výsledkov z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia uvedené v oznámení o daňovej kontrole. Námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, žalovaný považuje za irelevantnú a zavádzajúcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi toto právo nebolo upreté, pričom dňa 14. 03. 2018 žalobca nepožiadal o nahliadnutie do spisu v zmysle § 23 daňového poriadku. Žalobcovi uložená 15 dňová lehota na vyjadrenie sa k protokolu má oporu v ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku. V súvislosti s vyrozumením žalobcu o výsluchu svedkov žalovaný postupoval podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. K námietke žalobcu o nevypočutí štatutára dodávateľa v rozhodnom období žalovaný uviedol, že žalobca konkrétne neuviedol, o akú osobu sa jedná, neobjasnil, čo navrhovaná osoba o veci vie a čím môže prispieť k zisteniu skutkového stavu veci. Záverom žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná, len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Žalobca ako daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia uvedené na daňových dokladoch. Žalovaný ďalej poukazoval na doklady vystavené z ERP, podľa ktorých mali byť faktúry uhradené v jeden deň, avšak podľa faktúr mali byť uhradené bezhotovostne. Žalovaný, ako aj správca dane postupovali podľa daňového poriadku a zákona o DPH v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
31. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16. 05. 2019. Pridržiava sa svojej doterajšej argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe. Prerušenie daňovej kontroly považuje za rozpor s príslušnou právnou úpravou (§ 61 ods. 1, 4 daňového poriadku, bod 25 a čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010). Poukazuje na zmenu a zmätočnosť argumentácie žalovaného, ako i na rozpor skutkových tvrdení žalovaného so skutočným stavom veci. Pred stanoveným termínom pojednávania vo veci doručil žalobca súdu právny rozbor veci zo dňa 02. 09. 2019. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 16. 05. 2019, ako i podanie žalobcu zo dňa 02. 09. 2019 (právny rozbor veci) zaslal správny súd žalovanému, ktorý k týmto podaniam nezaujal žiadne stanovisko.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 10. 2018 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
33. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 20. 07. 2018 a toto rozhodnutie o vyrubení rozdielu v sume 5.423,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 potvrdil.
34. Podľa ust. § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) v znení zmien a doplnkov účinného v čase vykonávania daňovej kontroly, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 61 ods. 5, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Zo znenia týchto ustanovení daňového poriadku vyplýva, že na vykonanie daňovej kontroly sa ustanovuje zákonná jednoročná lehota, ktorú musí správca dane dodržať, odo dňa jej začatia s možnosťou jej prerušenia v zákonom stanovených prípadoch podľa § 61 daňového poriadku (v našom prípade správca dane požiadal belgickú daňovú správu o predloženie informácie).
35. Otázku záväznosti lehoty na vykonanie daňovej kontroly riešil už NS SR v rozhodnutí 3Sžf/9/2007, v ktorom konštatoval, že lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú zákonnými lehotami. Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je prípustné, aby ich správca dane prekročil. Rovnako i Ústavný súd v sp. zn. III.ÚS 24/2010 vyslovil právny názor, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, tak protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Dĺžka daňovej kontroly bola bez akýchkoľvek pochybností otázkou relevantnou na rozhodnutie o podanej žalobe. Preto bolo povinnosťou konajúcich súdov sa s touto otázkou náležite vysporiadať.
Správny súd je toho názoru, že tieto právne názory uvedených súdov, pokiaľ ide o charakter lehoty na vykonanie daňovej kontroly a jej dĺžku, t. j. zákonom stanovená maximálna lehota, je možné aplikovať i za súčasnej právnej úpravy.
36. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 22. 08. 2018 proti rozhodnutiu správcu dane okrem iných dôvodov na zrušenie tohto rozhodnutia poukazoval na nedodržanie lehoty daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 daňového poriadku, ako i úvodného bodu 25 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a čl. 10 tohto nariadenia. Uviedol, že daňová kontrola začala 29. 12. 2015 a ukončená bola 29. 03. 2018, t. j. trvala 820 dní. Prerušená bola v dňoch 22. 02. 2016 až 14. 06. 2017, t. j. 478 dní. Uplynutie doby prerušenia bolo dané poskytnutím informácií belgickou daňovou správou dňa 14. 06. 2017 (jednalo sa o informáciu, ktorá s rozhodnutím nesúvisela). Tieto informácie boli poskytnuté na základe žiadosti č. 170441/2016 zo dňa 18. 02. 2016. Je teda zrejmé, že belgická daňová správa neposkytla informácie v záväzne určenej maximálnej lehote troch mesiacov, t. j. do 18. 05. 2016, ale túto lehotu prekročila o cca 392 dní. Podľa žalobcu túto dobu nie je možné zarátať do doby prerušenia daňovej kontroly. Táto teda bola realizovaná v rozpore so zákonom, a preto aj protokol z tejto daňovej kontroly je nezákonným dôkazným prostriedkom.
37. S touto odvolacou námietkou žalobcu sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nestotožnil. Uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 29. 12. 2015. Prerušená bola od 22. 02. 2016 do 14. 06. 2017 (pri výkone kontroly z dôvodu jej prerušenia lehoty neplynuli) a ukončená bola zákonom predpísaným spôsobom, a teda správcom dane neboli porušené namietané ustanovenia daňového poriadku. Belgická daňová správa neposkytla informácie v záväzne určenej maximálnej lehote troch mesiacov, ale daňový poriadok vo veci nedodržania lehoty daňovej kontroly slovenským správcom dane porušený nebol, nakoľko dôvod prerušenia daňovej kontroly pretrvával.
38. Z uvedeného vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný zaoberal len otázkou dodržania, resp. nedodržania daňového poriadku. Vôbec sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o nedodržaní úvodného bodu 25 a čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 (...maximálne lehoty, najneskôr tri mesiace...). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadne relevantné dôvody na prekročenie týchto stanovených lehôt na poskytnutie informácií belgickou daňovou správou cca o 392 dní a neuviedol rozumný dôvod, prečo by táto situácia mala byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný sa teda vôbec nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a dôvodnosti, resp. nedôvodnosti dĺžky jej prerušenia. Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosiahnuť na úkor a práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Vždy treba rešpektovať požiadavku primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou žalobcu a neuviedol dôvody, že v administratívnom konaní správca dane požadoval od belgickej daňovej správy informáciu, ktorá s napadnutým rozhodnutím nesúvisela, t. j. netýkala sa predmetného zdaňovacieho obdobia (k tejto námietke žalovaný zaujal stanovisko až vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 04. 2019 k podanej žalobe, aj to len všeobecne). Takýto postup žalovaného (zrejme nie jediný) vytvára nebezpečný precedens. Akceptovaním tohto postupu, t. j. prerušovaním daňovej kontroly z dôvodu „vyžiadania“ si informácií od správcu dane iného štátu, ktoré s daňovou kontrolou predmetného zdaňovacieho obdobia nesúvisia bez riadneho odôvodnenia tohto postupu by dochádzalo k obchádzaniu a predlžovaniu zákonom stanovených lehôt na vykonanie daňovej kontroly, čo by bolo v rozpore so základnou zásadou správy daní podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku (dbať i na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb).
39. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
40. V prejednávanej veci ide o nedostatok dôvodov uvedených v bode 38. odôvodnenia tohto rozsudku, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného bez toho, aby sa správny súd ďalšími žalobnými dôvodmi zaoberal.
41. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný vysloveným právnym názorom správneho súdu v bode 38. tohto rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
43. Správny súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.