Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/14/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobkyne: JUDr. I. L., správkyne konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti E. S. a S., a. s., (pôvodného ţalobcu), proti ţalovanému: Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/14706-83214/2008/ 992517-r zo dňa 27.októbra 2008, na odvolanie pôvodného ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa č. k. -134 zo dňa 10.septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -134 zo dňa 10.septembra 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/223/14706-83214/2008/992517-r zo dňa 27.októbra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť úpadcovi náhradu trov konania v sume

364,79 €, ktorú je ţalovaný povinný zaplatiť na účet pôvodného ţalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č.k. -134 zo dňa

10.septembra 2009 podľa ustanovenia zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/14706-83214/2008/992517-r zo dňa 27.októbra 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš zo dňa 23.júla 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2004 v sume 873.910,-- Sk (29.008,49 €) podľa , o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca si v uvedenej sume neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty. Ţalobca nepredloţil a ani nenavrhol ţiaden dôkaz, ktorým by preukázal, ţe jeho dodávateľ J. N. sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 30.júni 1999 podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) a bol ním v čase uskutočnenia sporného plnenia. Takýmto dôkazom nie je fotokópia zmluvy č. 2003-04, ktorú mal J. N. uzavrieť ako objednávateľ s obchodnou spoločnosťou so sídlom v A. ako dodávateľom. Krajský súd sa síce stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe ţiadne zákonné ustanovenie mu neukladá právnu povinnosť preverovať si, či obchoduje s platiteľom dane z pridanej hodnoty, avšak ak si daňový subjekt túto skutočnosť pred uskutočnením obchodu neoverí, vystavuje sa riziku, ţe uhradí daň z pridanej hodnoty osobe, ktorá nie je jej platiteľom, v dôsledku čoho mu nevznikne právo na odpočet DPH. Vo vzťahu

k aplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Optigen a Halifax krajský súd uviedol, ţe Slovenská republika sa stala súčasť ou Európskej únie aţ 1.mája 2004. Rozhodujúce právne skutočnosti pre posúdenie zdaniteľného plnenia a s ním súvisiacich ďalších právnych skutočností však nastali vo februári 2004, t.j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej ú nie. Napokon, tieto judikáty by nemohli vyústiť do iného rozhodnutia správnych orgánov, neţ boli prijaté v prejednávanej právnej veci. Ţalobca v priebehu daňovej kontroly nerealizoval svoje práva a povinnosti v rámci daňového konania vyplývajúce z ustanovení , a , a preto správca dane správne pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade s ustanovením

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote E. S. a S., a.s.,

odvolanie (ďalej len „odvolateľ“) a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu

3

vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si náhradu trov konania. Namietal predovšetkým, ţe krajský súd v podstate prevzal právny názor ţalovaného. Ďalej namietal, ţe rozhodnutia ţalovaného ako aj Daňového úradu Kráľovský Chlmec (ďalej len správca dane) sú nezákonné, pretoţe vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru odvolateľa správca dane pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevysporiadal sa s návrhmi odvolateľa na vykonanie dokazovania. Namietal odopretie práv účastníka konania vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech a právo na to, aby sa jeho argumenty a návrhy zobrali do úvahy, ktoré právo je jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poukázal na to, ţe dodávateľ (J. N.) predloţil daňovému subjektu Osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty vydané Daňovým úradom Košice II dňa 6.decembra 1995, na ktorom je uvedené, ţe dodávateľ je ako platiteľ zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty od 1.decembra 1995.

Ďalej odvolateľ namietal, ţe postup správcu dane v spôsobe nekonvalidnom

pri uplatňovaní zákonného procesu, keď vo vzťahu k zásade rovnosti zbraní sú povinné finančné orgány postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v tomto prípade znamená umoţniť úpadcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom. Odvolateľ na podklade uvedeného namietal postup správcu dane, ktorý povaţuje za protichodný vo vzťahu k právnej istote, k princípom právneho štátu a k zásade, ţe nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá. Odvolateľ ďalej poukazoval na Šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS, ktorej podstatou je zabezpečiť, aby spoločný systém daní z obratu (DPH) nediskriminoval tovar alebo sluţby podľa pôvodu, aby mohol byť dosiahnutý spoločný trh umoţňujúci poctivú hospodársku súťaţ a podobajúci sa skutočnému vnútornému trhu. Je teda zrejmé, ţe pri koncipovaní návrhu zákona o DPH bola hlavným inšpiračným zdrojom právna úprava na úrovni práva ES a ďalej tieţ národné právne úpravy členských štátov ES, z čoho plynie, ţe zákonodarca mal úmysel prijať úpravu dane z pridanej hodnoty, ktorá by bola prinajmenšom v elementárnych rysoch kompatibilná so Šiestou smernicou a právnou úpravou členských štátov ES.

Podľa jeho názoru prvostupňový správca dane neuskutočnil ţia dne nové

dokazovanie (po zrušení pôvodných platobných výmerov ţalovaným); vychádzal z nezmeneného stavu, ktorý uţ posudzoval, aj napriek tomu, ţe ţalobca sa neustále doţadoval vykonania dôkazov – vypočutie dodávateľa J. N., jeho spolupracovníkov, účtovných poradcov.

Odvolateľ v tejto súvislosti navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa čl. 234

Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, (teraz článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie na riešenie predbeţne otázky : 1) či vnútroštátne legislatíva o DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces (najmä s poukazom na čl. 31 ust. § 17 zákona o DPH) môţe ukladať povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platiteľ DPH) svojho obchodného P. a. v akých intervaloch, b. v kaţdom novom obchode, keď sa uţ platiteľ preukázal? 2) či je moţné povaţovať daňový doklad, ktorému správnosti a úplnosti svedčí jeho verejná publicita, za nespĺňajúci náleţitosti takéhoto dokladu bez zabezpečenia vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený? 3) či je moţné povaţovať ustanovenie § 4 a § 20 zákona o DPH za súladné s úpravou podľa Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania proporcionality?

Odvolateľ namietal, ţe súd prvého stupňa prijal záver ţalovaného aj napriek

tomu, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán boli povinní aplikovať v danej veci judikatúru Súdneho dvoru ES. Záver krajského súdu o neaplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je riadne odôvodnený.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. decembra 2009

na odvolanie odvolateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe úpadca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane, preto správca dane vyuţil svoje oprávnenie v zmysle § 16 zákona a vykonal doţiadania u správcov dane miestne príslušných dodávateľom. Overenie oprávnenosti odpočítania dane predstavuje objasnenie všetkých okolností, ktoré umoţnia prijať závery, či boli splnené podmienky, či nie je vylúčený nárok pre nesplnenie niektorej z podmienok. Ide o hmotnoprávne podmienky, preto nestačí len existencia daňového dokladu (ktorý by aj obsahoval všetky formálno-právne náleţitosti). Je potrebné overiť, či údaje v ňom uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti ( ). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Napokon, pôvodný ţalobca má moţnosť zaplatenú daň vymáhať si od p. N. Faktické dodanie plnenia (ak k nemu došlo) nemá vplyv na nepriznanie nároku na odpočítanie dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie odvolateľa je dôvodné. Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/223/14706-83214/2008/992517-r zo dňa 27.októbra 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš zo dňa 23.júla 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2004 v sume 873.910,-- Sk (29.008,49 €) podľa , zákona

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe na majetok obchodnej spoločnosť

E. S. a S., a.s. bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 12. februára 2010 vyhlásený konkurz, pričom za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. I. L.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších predpisov (ďalej len ), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom konaná v mene a na účet úpadcu.

Podľa vyhlásením konkurzu sa neprerušuje

daňové konanie, colné konanie, konanie o výţivnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemoţno rozhodnúť o náhrade škody, tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

V zmysle vyhlásením konkurzu zanikajú

úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o konkurze, vyhlásením

konkurzu prešlo oprávnenie konať za úpadcu na správkyňu konkurznej podstaty, a preto sa správkyňa konkurznej podstaty stala v konaní o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného ţalobkyňou vo veci začatej na základe ţaloby podanej úpadcom. Súčasne vyhlásením konkurzu zaniklo plnomocenstvo udelené úpadcom pre advokátsku kanceláriu AK M. a P., s.r.o. zastúpenú JUDr. I. M.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonno sť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá

ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Aby daňové orgány mohli vyššie uvedené zásady realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.

Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7

), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( ).

V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane; správca dane dbá,

aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (, ).

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim.

Podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní ak daňový subjekt nesplní svoju

dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môţe správca dane, výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, ak nesplní daňový subjekt

pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez účinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa 20 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať daň, ak zdaniteľné

plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14, b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39, c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak zdaniteľné

plnenie prijme na

a) uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane

podľa § 26,

b) výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.

Podľa § 20a ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, odpočítať daň podľa § 20 môţe

platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.

Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, daňový doklad musí obsahovať

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného ako aj správcu dane majú skutkový základ v protokole o určení dane podľa pomôcok č. zo dňa 5.marca 2007, vypracovanom

9

Daňovým úradom Bratislava VI, ktorý je v spisovom materiáli ţalovaného zaloţený v kópii. Spisový materiál ţalovaného predloţený krajskému súdu je nekompletný bez ţurnalizácie, čo je v rozpore s ustanovenia , podľa ktorého je správny orgán povinný súdu predloţiť kompletný spisový materiál v origináli spolu so spisovým materiálom správneho orgánu prvého stupňa. Z kópie protokolu predloţeného krajskému súdu, však nemoţno zistiť, kedy a akým spôsobom bol doručený úpadcovi, pretoţe neobsahuje podpis kontrolovaného subjektu (jeho štatutárneho zástupcu) a konštatovanie v ňom obsiahnuté o prerokovaní, podpísaní a prevzatí zo dňa 28. marca 2007 nemá podklad v obsahu pripojeného spisového materiálu. Z obsahu tohto protokolu vyplýva, ţe daňový subjekt ku kontrole nepredloţil účtovnú evidenciu, čím bolo znemoţnené uskutočnenie výkonu daňovej kontroly. Na základe tohto protokolu vypracovaného Daňovým úradom Bratislava VI dňa 5.marca 2007, Daňový úrad Kráľovský Chlmec vydal dodatočný platobný výmer č. /Kaš zo dňa 23.júla 2008, pričom predloţená spisová dokumentácia neobsahuje písomnosti ozrejmujúce dôvodnosť zmeny miestnej príslušnosti správcu dane. Najvyšší súd ďalej poukazuje na to, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani vecnými dôvodmi odvolania proti platobnému výmeru, najmä vo vzťahu k procesnému postupu vo vyrubovacom konaní, keď správca dane bez akéhokoľvek dokazovania rozhodol len na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorý sám ani nevyhotovil a ku ktorému sa úpadca preukázateľne nevyjadril. Taktieţ sa ţalovaný vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani vecnými dôvodmi odvolania proti platobnému výmeru, najmä aké ustanovenia zákona o DPH úpadca porušil a z akého dôvodu ţalovaný neakceptoval jeho návrhy na vykonanie dokazovania uvedené v odvolaní proti platobnému výmeru. Najvyšší súd povaţuje za relevantné tvrdenie úpadcu, ţe pokiaľ sám neporušil ţiadnu zákonnú povinnosť, nemôţe byť sankcionovaný z dôvodu nesplnenia si povinnosti iným daňovým subjektom, s ktorým tvrdením sa ţalovaný mal tieţ zaoberať. Ďalej sa v spisovom materiáli nenachádzajú ani daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január aţ december 200 4, ani doklady zaslané Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície Košice ČVS: KRP-137/0EK-KE-2004VH, pričom na tieto sa ţalovaný odvoláva vo svojom rozhodnutí.

Takto potom správca dane ako aj ţalovaný svoje úvahy obsiahnuté

v rozhodnutí, zaloţili nie na jednoznačných dôkazoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu neboli dodrţané

všetky zásady daňového konania a skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi

10

zistený natoľko, aby v nej bolo moţné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, ţe zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -134 zo dňa 10.septembra 2009 podľa veta prvá zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku v spojení s veta prvá, a a a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) a priznal v súdnom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vo výške 364,79 €, ktorá pozostáva z nasledovných úkonov právnych sluţieb a zaplateného súdneho poplatku: príprava a prevzatie veci (r. 2008) 48,63 € ( vyhlášky), podanie ţaloby na súd (20.novembra 2008) – 48, € ( vyhlášky), podanie odvolania (6.novembra 2009) – 115, € ( vyhlášky), reţijný paušál 2 x 6, = 12, € (rok 2008), x 6, = 6, € (rok 2009), zaplatený súdny poplatok za ţalobu 66 € a za odvolanie 66 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. augusta 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová