Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-53-2017.pdf
PDF · 280.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej v právnej veci žalobcu: VICENTE TORNS SLOVAKIA, a. s., Športová 348, Veľké Kosihy, zastúpeného právnym zástupcom: PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, Kapitulská 18/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100077064/2017 zo dňa 16. 01. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že správca dane v podaní zo dňa 11. 10. 2012 (doručenom žalobcovi dňa 16. 10. 2012) žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej boli daň z príjmov právnickej osoby - rok 2010 a kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V predmetnom podaní správca dane zároveň vyzval žalobcu na predloženie tam špecifikovaných dokladov (účtovnej dokumentácie) na technickom nosiči dát (CD) a v tlačovej podobe hlavnú knihu k 31. 12. 2010 (tzv. obratovú predvahu).
2. Dňa 15. 11. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s predsedom predstavenstva žalobcu V. K. M. a účtovníčkou žalobcu (zodpovednou za správnosť prekladania a tlmočenia do španielskeho jazyka), účelom ktorej bolo začatie kontroly v zmysle oznámenia zo dňa 11. 10. 2012.
3. Prípisom zo dňa 11. 12. 2012 súd opätovne vyzval žalobcu na predloženie tam špecifikovaných dokladov (účtovnej dokumentácie) na technickom nosiči dát (CD) v štátnom jazyku. Administratívny spis tiež obsahuje i potvrdenie o prevzatí účtovných záznamov na technických nosičoch dát zo dňa 16. 01. 2013.
4. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 18. 09. 2013, pričom pojednávania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu P. Q. F. a účtovníčka žalobcu. Na pojednávaní boli predložené doklady a iné písomnosti k výkonu daňovej kontroly.
5. Prípisom zo dňa 23. 09. 2013 správca dane vyzval žalobcu na predloženie ďalších (tam špecifikovaných) dokladov a dôkazov k výkonu daňovej kontroly a súčasne ho poučil, že ak nové
relevantné dôkazy nepredloží, správca dane bude považovať dokazovanie za ukončené. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval v podaní zo dňa 02. 10. 2013, doručenom dňa 04. 10. 2013.
6. Dňa 04. 10. 2013 spísal správca dane ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu P. Q. F. a účtovníčky žalobcu. Na pojednávaní boli splnomocnenému zástupcovi žalobcu položené otázky týkajúce sa príručky pre transferové oceňovanie, interných predpisov, rozpočtu, dodávky materiálov, kontroly kvality, finančných zdrojov a pod. Administratívny spis tiež obsahuje žiadosti o výmenu informácii (požiadaná krajina - V.)
7. Dňa 08. 10. 2013 vydal správca dane rozhodnutie č. 9410402/5/4538441/13/Bot, Csj,HaNo, ktorým prerušil kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010 a účtovníctva za účtovné obdobie kalendárneho roka 2010 s tým, že kontrola sa prerušuje od 09. 01. 2013 do prijatia odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii.
8. Administratívny spis obsahuje odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, ďalšiu žiadosť správcu dane o doplnenie, nakoľko odpoveď správca dane považoval za čiastočnú, ako aj ďalšiu odpoveď.
9. Prípisom zo dňa 18. 08. 2014 správca dane žalobcovi oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Prípisom zo dňa 18. 08. 2014 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorej žalovaný v odpovedi zo dňa 02. 09. 2014 vyhovel a lehotu predĺžil o dvanásť kalendárnych mesiacov.
10. Prípisom zo dňa 03. 11. 2014 správca dane vyzval žalobcu (v lehote 10 dní) na predloženie (tam špecifikovaných) dokladov a dôkazov k výkonu daňovej kontroly a súčasne ho vyzval na vyjadrenie sa k (tam uvedeným) zisteniam správcu dane. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca v nedatovanom podaní, doručenom dňa 13. 11. 2014. V predmetnom podaní zároveň žalobca požiadal o primerané predĺženie lehoty na 60 dní. O predmetnej žiadosti rozhodol správca dane v rozhodnutí č. 9410402/5/5045744/14/ HaNo,Csj,Bot zo dňa 13. 11. 2014 tak, že jej čiastočne vyhovel a termín na predloženie dokladov a písomností určil na deň 19. 12. 2014. Dňa 19. 12. 2014 spísal správca dane ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu P. Q. F. a účtovníčky žalobcu. Na pojednávaní boli predložené tam špecifikované účtovné doklady a iné písomnosti.
11. Dňa 17. 06. 2015 vydal správca dane rozhodnutie č. 953648/2015 o uložení predbežného opatrenia, ktorým žalobcovi uložil zákaz nakladania s tam špecifikovaným majetkom.
12. Dňa 08. 07. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu P. Q. F. a účtovníčky žalobcu, na ktorom správca dane zástupcu žalobcu oboznámil s vypracovaním porovnávacej analýzy, ktorá je prílohou predmetnej zápisnice.
13. Dňa 17. 08. 2015 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 1298021/2015 zo dňa 17. 08. 2015, v ktorom konštatoval, že v zmysle § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a v zmysle článku 9 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia upraví (zvýši) základ dane daňového subjektu (žalobcu) o sumu 2.458.148,87 eur, t. j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.
14. Prípisom zo dňa 17. 08. 2015 vyzval správca dane žalobcu, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 17. 08. 2015. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 10. 09. 2015 a vyjadril sa k predmetným zisteniam.
15. Oznámením zo dňa 14. 09. 2015 správca dane žalobcovi oznámil začatie konania o uloženie pokuty za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. j/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. 1546781/2015 zo dňa 14. 10. 2015 uložil správca dane žalobcovi pokutu vo výške 10.000 eur za správny delikt podľa vyššie cit. ustanovenia cit. zákona za kontrolované účtovné obdobie 2010.
16. Prostredníctvom predvolania zo dňa 04. 11. 2015 správca dane predvolal splnomocneného zástupcu žalobcu - P. Q. F. na pojednávanie a súčasne ho vyzval i na predloženie tam špecifikovaných dokladov (listín).
17. Dňa 18. 11. 2015 spísal správca dane ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu P. Q. F. a účtovníčky žalobcu. Uvedený subjekt na pojednávaní predložil tam špecifikované listiny (odberateľské faktúry) a odpovedal na správcom dane položené otázky. Závery prijaté na ústnom pojednávaní boli také, že žalobca predloží v určenej lehote doklady týkajúce sa zvýšenia základného imania spoločnosti od jej založenia doposiaľ a doklady a podklady týkajúce sa kalkulácii na základe , ktorých boli stanovené predajné ceny za dodanie jednotlivých výkonov odberateľom, ako aj dôkazy preukazujúce tvrdenie, že spoločnosť nie je zmluvným výrobcom.
18. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 16. 12. 2015, a to za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu P. Q. F. a účtovníčky žalobcu. Splnomocnený zástupca odpovedal na otázky správcu dane a súčasne predložil tam špecifikované doklady.
19. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25. 04. 2016 za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu P. Q. F. a účtovníčky žalobcu, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 17. 08. 2015. Dňa 14. 09. 2016 spísal správca dane ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti predsedu predstavenstva žalobcu V. K. M., účtovníčky žalobcu, finančnej riaditeľky Z. J. V. Z. a daňovej poradkyne spoločnosti Accace, k.s. D.. A. B.. Účelom pojednávania bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 17. 08. 2015
20. Dňa 27. 09. 2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 103993779/2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 217.694,78 eur a zároveň neuznal daňovú stratu v sume 1.324.870,71 eur. V predmetnom rozhodnutí správca dane konštatoval, že v zmysle § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a v zmysle článku 9 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia upraví (zvýši) základ dane daňového subjektu o sumu 2.458.146,87 eur, t. j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.
21. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31. 10. 2016, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II.
22. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100077064/2017 zo dňa 16. 01. 2017 rozhodol žalovaný o podanom odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul dôvody žalobcovho odvolania a popísal zistený skutkový stav.
23. Konštatoval, že daňový subjekt VICENTE TORNS SLOVAKIA, a.s. (ďalej aj ako “VTSK“) je 100%- nou dcérskou spoločnosťou španielskej spoločnosti TORNS ENTERPRISES, Š.L.. VTSK uskutočňuje transakcie so zahraničnými závislými osobami. Spoločnosť TORNS ENTERPRISES, S.L. je 100%-ným vlastníkom aj španielskej spoločnosti VICENTE TORNS S.A.U., ktorej daňový subjekt VTSK predával v kontrolovanom zdaňovacom období prevažnú väčšinu svojich výrobkov. Daňový subjekt VTSK sa zaoberá výrobou medených a hliníkových káblov. Od svojho vzniku vykazuje za každé účtovné obdobie výsledok hospodárenia - stratu.
24. Z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt VTSK správcovi dane v rámci daňovej kontroly, ako aj zo skutočností zistených správcom dane počas výkonu daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt VTSK je zmluvným výrobcom s obmedzenými právomocami. Od zmluvného výrobcu sa očakáva, že bude dosahovať konzistentnú úroveň zisku a že nebude ovplyvnený trhovým rizikom. Výška ziskovej prirážky, ktorú si stanovil daňový subjekt VTSK v kontrolovanom zdaňovacom období 2010 dostatočne nezohľadňovala jeho rizikový a funkčný profil. Na základe, týchto skutočností správca dane v zmysle § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a v zmysle článku 9 zmlúv o zamedzení dvojitého
zdanenia zvýšil základ dane daňového subjektu VTSK o sumu 2.458.146,87 eur, t. j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných, závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.
25. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt VTSK v odvolaní uvádza, že správcovi dane ako predložil transfer pricingovú dokumentáciu skupiny za rok 2010, ktorú považuje za dôležitý doklad preukazujúci jeho tvrdenia, pričom správca dane na tento doklad neprihliadal. Pri ústnom pojednávaní dňa 16. 12. 2015, o ktorom bola spísaná zápisnica, daňový subjekt VTSK predložil súbor v elektronickej podobe s názvom U. V. K. documneto escaneado, ktorý daňový subjekt VTSK nazval ako transfer pricingovú dokumentáciu skupiny za rok 2010 (Master file). Predmetný dokument obsahuje ročnú správu, kde je vyčíslený objem vzájomných obchodných vzťahov medzi jednotlivými prepojenými osobami v rámci skupiny. Elektronicky predložený dokument nespĺňa požiadavky transférovej dokumentácie.
26. Ďalej daňový subjekt VTSK tvrdí, že je jedinou spoločnosťou založenou v posledných 35 rokoch v danom odvetví, a že desať z dvadsiatich spoločností v danom odvetví v roku 2010 prestalo vykonávať svoju činnosť. Uvedené tvrdenie daňového subjektu by malo mať pozitívny vplyv na výsledky jeho hospodárenia, pretože sa zvyšuje jeho konkurencie schopnosť, čím môže zvyšovať svoj podiel na trhu, čo pozitívne ovplyvňuje jeho ekonomické okolnosti. Napriek tejto skutočnosti daňový subjekt VTSK opakovane uvádza, že sa nachádza v počiatočnej fáze podnikania. Žalovaný zároveň na základe údajov dostupných správcovi dani konštatoval, že spoločnosť VTSK aj ôsmy rok od svojho založenia vykazuje stratu.
27. Konštatoval, že správca dane poskytol dostatočný časový priestor aj počas výkonu daňovej kontroly, aj počas vyrubovacieho konania na predloženie dôkazov a transferovej dokumentácie. Ďalej konštatoval, že daňový subjekt VTSK svojou vykonanou porovnávacou analýzou dospel k záveru, že spadá do trhového rozpätia ziskov porovnateľných zabehnutých spoločností. S výsledkom porovnávacej analýzy daňového subjektu VTSK nemožno súhlasiť, nakoľko daňový subjekt VTSK svoju porovnávaciu analýzu vypracoval ako plnoprávny výrobca.
28. V zmysle Rámcovej zmluvy zo dňa 01. 01. 2009 boli daňovému subjektu VTSK materskou spoločnosťou v roku 2010 fakturované „management fees“ manažérske poplatky v hodnote 242.681,- eur, ktoré spočívali v poskytovaní centrálnych služieb materskou spoločnosťou. Plnoprávny výrobca by však neplatil za poskytnutie manažérskych služieb materskej spoločnosti.
29. Pre účely transferového oceňovania je zmluvným výrobcom výrobca, ktorý vlastní výrobné zariadenia a zamestnáva vlastných zamestnancov, vyrába však podľa pokynov zadávateľa výroby - zahraničnej závislej osoby. Pre zmluvného výrobcu vyplývajú z pohľadu rizík súvisiacich s odbytom výrobkov obmedzené funkcie, pretože zadávateľ výroby sa zaväzuje odobrať celú produkciu zmluvného výrobcu. Ziskovosť zmluvného výrobcu by teda mala byť nižšia ako ziskovosť plnoprávneho výrobcu, no napriek tomu by zmluvný výrobca nemal zo svojej činnosti vykazovať stratu. Daňový subjekt VTSK od svojho vzniku vykazuje záporný výsledok hospodárenia - stratu. Žiadna nezávislá spoločnosť by neposkytovala svoje výkony a nepredávala svoje výrobky za takú cenu, aby bola nepretržite v strate.
30. Daňový subjekt VTSK v odvolaní tvrdí, že je plnoprávnym výrobcom. K tomuto tvrdeniu však nepredložil žiadne dôkazy. Z vyjadrení zástupcu daňového subjektu VTSK v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 12. 2015 vyplýva, že spoločnosť VTSK je plne riadená materskou spoločnosťou. Obchodnú politiku zastrešuje materská spoločnosť a VTSK je výrobným podnikom. Dodávky materiálov sú zabezpečované na centrálnej úrovni materskou spoločnosťou za účelom získania lepších podmienok. Všetky objednávky súvisiace s objednaním výrobkov sú zabezpečované cez materskú spoločnosť, ktorá na základe dodacích listov dcérskej spoločnosti vystavuje odberateľom faktúry a sleduje úhradu pohľadávok. Materská spoločnosť určuje ceny dodaných výrobkov, má právo koncového rozhodnutia. VTSK je výrobným podnikom a obchodnú činnosť vykonáva len v malej miere na lokálnej úrovni. VTSK nemá vypracovaný rozpočet na rok 2010. Všetky uvedené skutočnosti sú charakteristické pre zmluvného výrobcu.
31. Daňový subjekt VTSK znáša tieto riziká: riziko výroby, riziko plánovania výroby, kurzové riziko, riziko nedobytných pohľadávok, riziká vyplývajúce z administratívnych činností. VTSK vlastní výrobné zariadenia, zamestnáva vlastných zamestnancov, znáša obmedzené riziká súvisiace s odbytom.
Objednávky prijíma materská spoločnosť a ak je výrobok vyrobený v požadovanej kvalite, je pravdepodobné, že všetky výrobky budú predané, VTSK nevyrába výrobky na sklad. Materská spoločnosť plní funkcie súvisiace so zabezpečovaním vstupného materiálu na centrálnej báze, vytvára strategické plány, zabezpečuje odberateľov vyrábaných výrobkov a plní aj funkciu cenotvorby. So spomínanými funkciami súvisia aj riziká, ktoré znáša materská spoločnosť.
32. Zo zistení správcu dane, z funkčnej a rizikovej analýzy a z porovnávacej analýzy vyplýva, že ceny za poskytnuté služby nie sú nastavené v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Spoločnosť VTSK svojou činnosťou nevytvára dostatočný zisk, aby pokryla svoje vykonávané funkcie a znášané riziká. Správca dane počas výkonu kontroly postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, prihliadal na všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vyhodnocoval každý dôkaz, ktorý mu daňový subjekt počas daňovej kontroly predložil, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. V protokole z daňovej kontroly ako aj v rozhodnutí správca dane uviedol svoje zistenia a právne predpisy, ktoré daňový subjekt VTSK porušil. Správca dane v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 a § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov určil rozsah daňovej povinnosti daňového subjektu VTSK na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2010.
33. Voľba metódy pre stanovenie porovnateľnej ceny má vždy za cieľ nájsť najvhodnejšiu metódu pre konkrétny prípad. Daňový subjekt VTSK vo svojom odvolaní uviedol, že správca dane bez uvedenia relevantných dôvodov neuznal metódu transferového oceňovania uplatňovanú spoločnosťou VTSK vychádzajúcu z porovnania ceny a rozhodol sa pre uplatnenie metódy čistého obchodného rozpätia. K tejto námietke žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, na ktorých preukázanie, bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Daňový subjekt VTSK počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadne kalkulácie, ktoré by zobrazovali štruktúru a spôsob výpočtu predajných cien, a taktiež nepredložil žiadnu porovnávaciu analýzu, ktorá by preukazovala stanovenie transferovej ceny v súlade s princípom nezávislého vzťahu medzi závislými a nezávislými osobami, ktorá by vychádzala z porovnania ceny. Daňový subjekt VTSK nepožiadal správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia v zmysle § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Daňový subjekt VTSK nemal povinnosť mať vypracovanú transferovú dokumentáciu, jeho povinnosťou však bolo uviesť v časti N. Poznámok vypracovaných k 31. 12. 2010, ktoré sú súčasťou účtovnej závierky informácie týkajúce sa ekonomických vzťahov účtovnej jednotky a spriaznených osôb, daňový subjekt však uvedené informácie neuviedol. K výkonu daňovej kontroly správcovi dane nepredložil žiaden plán, rozpočtov nákladov na rok 2010, ktorý by bol podkladom stanovenia nezávislej trhovej ceny.
34. Na základe funkčného a rizikového profilu, správca dane spoločnosť VTSK posúdil ako zmluvného výrobcu. Daňový subjekt VTSK počas kontroly nepredložil žiadnu porovnávaciu analýzu, resp. inú štúdiu, ktorá by preukazovala súlad stanovenia transferovej ceny pre obchodné transakcie medzi členmi skupiny Vicente Torns za výrobu ostatných elektronických a elektrických drôtov a káblov, ktorá by bola v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Ani z iných dokladov predložených počas daňovej kontroly nebolo zrejmé, na základe čoho bola výška ziskovej prirážky v kontrolovanom zdaňovacom období -2,32%. Správca dane vykonal testovanie ziskovej prirážky používanej spoločnosťou VTSK pomocou metódy čistého obchodného rozpätia aplikovanej na báze metódy, zvýšených nákladov. V prípade metódy čistého, obchodného rozpätia aplikovanej na báze metódy zvýšených nákladov sa vychádza z nákladovej základne.
35. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že postup správcu dane pri použití metódy čistého obchodného rozpätia pri testovaní ziskovej prirážky používanej spoločnosťou VTSK, ako aj pri vyhľadávaní porovnateľných spoločností bol v súlade, s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v súlade s bodom 2.58, bodom 1.13 a bodom 1.33 Smernice OECD. Výber porovnateľných spoločností v rozhodnutí náležite odôvodnil a taktiež jasne a zrozumiteľne odôvodnil dôvod použitia metódy čistého obchodného rozpätia. Daňový subjekt VTSK až k svojmu odvolaniu predložil transferovú dokumentáciu, ktorá obsahuje nim vypracovanú porovnávaciu analýzu. V predloženej transferovej dokumentácii daňový subjekt napriek svojmu vyššie uvedenému tvrdeniu neaplikoval metódu nezávislej trhovej ceny, ale metódu čistého obchodného rozpätia.
36. Skutočnosť, že správca dane neakceptoval metódu nezávislej trhovej ceny, ktorú daňový subjekt VTSK používal pri stanovení obchodného rozpätia ako aj skutočnosť, že doklady predložené daňovým subjektom počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane posúdil inak, ako to daňový subjekt VTSK očakával neznamená, že sa správca dane nezaoberal každým predloženým dokladom, že nebral do úvahy všetky predložené dôkazy a že všetky dôkazy a doklady nehodnotil vo vzájomnej súvislosti.
37. Správca dane počas výkonu kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v súlade s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vyhodnocoval každý dôkaz, ktorý mu daňový subjekt počas daňovej kontroly predložil, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, teda postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku. Keďže správca dane postupoval v súlade správnymi predpismi, postupoval aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
III.
38. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 23. 03. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 01. 2011 a súčasne aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 09. 2016.
39. V úvode podanej žaloby žalobca uviedol, že je 100%-nou dcérskou spoločnosťou španielskej spoločnosti TORNS ENTERPRISES, S.L., IČ DPH: ESB63934640 a táto spoločnosť je zároveň 100%-nou materskou spoločnosťou spoločnosti VICENTE TORNS S.A.J., IČ DPH: ESA5843614. Podnikateľská činnosť žalobcu spočíva vo výrobe medených a hliníkových káblov. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, že podľa žalovaného má žalobca postavenie tzv. zmluvného výrobcu s obmedzenými právomocami, kontrolované transakcie žalobcu nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu, vhodnou metódou transferového oceňovania je tzv. metóda čistého obchodného rozpätia a podľa vykonanej porovnávacej analýzy v rámci aplikácie tejto metódy je zisková prirážka žalobcu (-) 2,27%, pričom zisková prirážka v porovnateľných nezávislých transakciách je (+) 4,49, pričom žalovaný je toho názoru, že je naopak plnoprávnym výrobcom, pričom väčšinu obchodov realizuje s nezávislými entitami a jeho kontrolované transakcie zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Navyše žalobca nesúhlasí ani s výberom metódy transferového oceňovania a spôsobom vykonania porovnávacej analýzy správcu dane. Nie je preto daný dôvod na zvýšenie základu dane z príjmov právnickej osoby v zmysle napadnutých rozhodnutí.
40. Žalobca uviedol, že hlavné dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia vidí žalobca v nasledovnom. Žalovaný a správca dane nesprávne vec právne posúdili, keď vo veci nesprávne interpretovali a aplikovali ustanovenia § 17 ods. 5 a § 18 zákona o dani z príjmov a Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia t. j. Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku uverejnenej vo vyhláške ministra zahraničných vecí č. 23/1982 Zb., prijatej podľa Modelovej zmluvy OECD, ako aj nesprávne aplikovali výkladové pramene - Komentár k Modelovej zmluve OECD a Smernicu OECD o transferovom oceňovaní. Závery žalovaného a správcu dane v napadnutých rozhodnutiach sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný a správca dane postupovali v administratívnom konaní v rozpore so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3, § 74 Daňového poriadku, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 59 ods. 2 Ústavy SR. Daňová kontrola nebola vykonaná v rámci zákonnej lehoty - boli porušené najmä 46 ods. 10, § 61 ods. 2 a § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.
41. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie a rozpor s obsahom spisov. Bol toho názoru, že postupoval pri ocenení kontrolovaných transakcii v súlade s danými právnymi predpismi a dodržiaval princíp nezávislého vzťahu. Uvedené skutočnosti preukázal počas administratívneho konania najmä nasledovnou dokumentáciou a dôkazmi: dokumentácia transferového oceňovania vypracovaná spoločnosťou „Mazars“ predložená ako príloha k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 6/12727860/2016 podanom dňa 31. 10. 2016; účtovné doklady, z ktorých je zrejmý rozsah závislých a nezávislých dodávok; účtovné doklady, z ktorých je zrejmý rozsah závislých a nezávislých dodávok; rámcová zmluva zo dňa 01. 01. 2009, z ktorej nevyplýva
žiaden záväzok skupiny VT odoberať výrobky žalobcu, ktorú napríklad správca dane postúpil v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9410402/5/4517195/13/Bot, Csj, HaNo zo dňa 07. 10. 2013 dožiadanému orgánu a ktorá je samostatne uložená v administratívnom spise ako Rámcová zmluva zo dňa 01. 01. 2009; transferová dokumentácia skupiny za rok 2010 (Master file) predloženú správcovi dane v rámci ústneho pojednávania dňa 16. 12. 2015, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1780468/2015 zo dňa 16. 12. 2015 a vo vyjadrení zo dňa 13. 05. 2016, evidovanom v administratívnom spise ako Elektronicky podané podanie daňového subjektu s evidenčným číslom 6/06190003/2016; fotokópie certifikátov o poistení majetku, poistení prepravy, poistení všeobecnej zodpovednosti (civil responsibility) v roku 2010 čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1780468/2015 zo dňa 16.12.2015; cenová politika predložená na ústnom pojednávaní dňa 19. 12. 2014 čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9410402/5/5480045/14/Csj, HaNo zo dňa 19. 12. 2014; dokument „Italy concurrence copper" zobrazujúci externé ceny konkurenčných podnikov, predložený ústnom pojednávaná dňa 16. 12. 2015, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1780468/2015; dokument označený ako „Obrat spoločnosti VTSK za rok 2010 - rozdelený na predaje medzi závislými a nezávislými osobami" preložený ako príloha č. 1 k Vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 6/11976372/2015 zo dňa 11. 09. 2015; dokument označený ako „Prehľad najväčších odberateľov VTSK za rok 2010'“ preložený ako príloha č. 2 k Vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 6/11976372/2015 zo dňa 11. 09. 2015; dokument označený ako „Prehľad nákupov materiálu v roku 2010 podľa krajín“ predložený ako príloha č. 3 k Vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly čí/11976372/2015 zo dňa 11. 09. 2015. Závery žalovaného a správcu dane v ich rozhodnutiach bez náležitého odôvodnenia nezohľadňujú dôkazy a tvrdenia predložené žalobcom. Navyše, pri uplatnení správnej úvahy žalovaný a správca dane aplikovali nesprávne príslušné právne predpisy.
42. Žalobca predložil v administratívnom konaní popri ďalších vyjadreniach a dôkazoch transferovú dokumentáciu VTSK TP 2010, v ktorej okrem iného poskytol podrobné informácie ohľadom ním vykonávaných funkcií, znášaných rizík a vlastneného majetku vo vzťahu k jednotlivým transakciám, ktoré sú predmetom jeho činnosti. Z funkčného a rizikového profilu žalobcu jasne vyplýva, že žaloba je plnoprávny výrobca, ktorý vykonáva všetky funkcie a nesie riziká spojené s jeho podnikateľskou činnosťou a má právo na zisky alebo straty zo svojej činnosti. Žalobca sa neriadi inštrukciami skupiny, vytvoril vlastné know-how a databázu zákazníkov (nezávislé osoby), vykonáva kontrolu kvality podľa konkrétnych požiadaviek zákazníkov. Bez ohľadu na uvedené, keďže je žalobca členom skupiny VT, využíva výhody plynúce z jej globálnej stratégie a silnej vyjednávacej pozície vo vzťahu k externým dodávateľom. To však nemá vplyv na nezávislosť žalobcu v jeho rozhodovaní, funkciách a rizikách, ktoré znáša tak, ako sú popísané v jeho transferovej dokumentácii.
43. Žalobca v žalobe tiež zosumarizoval svoj funkčný a rizikový profil, pričom uviedol, že žalovaný si bez ohľadu na takto poskytnuté informácie zo strany žalobcu osvojil záver správcu dane, že žalobca je tzv. zmluvný výrobca s obmedzenými právomocami. Žalovaný pritom náležíte nezdôvodnil, prečo považuje funkčnú analýzu žalobcu za nesprávnu a ním poskytnuté informácie za nepravdivé. Navyše. správca dane prijal záver o tom, že žalobca je zmluvný výrobca, na základe skutkových tvrdení, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a argumentácie, ktorá nie je presvedčivá. Oblasť transferového oceňovania nie je exaktná veda ako uvádza aj správca dane a nie je dostatočne upravená právnymi predpismi. Neexistuje právny základ na to. aby správca dane alebo žalovaný odmietli akceptovať funkčnú analýzu poskytnutú žalobcom bez toho, aby v konaní dokazovaním zistili, že informácie, z ktorých táto analýza vychádza, sú nepravdivé alebo, že závery prijaté na základe týchto informácií sú v rozpore s právnymi predpismi. Ani jeden z týchto prípadov v konaní preukázaný a dokonca ani preukazovaný nebol.
44. Rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nejasné a priebeh dokazovania ani aplikácia správnej úvahy správcu dane aj žalovaného nie sú zrejmé. Z rozhodnutí sa však javí, že žalovaný prijal záver o postavení žalobcu ako zmluvného výrobcu na základe nasledujúcich argumentov: 1. Väčšinu svojej produkcie dodával žalobca sesterskej spoločnosti VTSAU. 2. Žalobca je plne riadený materskou spoločnosťou (str. 6 rozhodnutia žalovaného). Žalobca znáša výlučne riziká výroby, plánovania výroby, kurzové riziko, riziko nedobytných pohľadávok, riziká vyplývajúce z administratívnych činností, pričom materská spoločnosť plní funkcie súvisiace so zabezpečovaním vstupného materiálu na centrálnej báze, vytvára strategické plány, zabezpečuje odberateľov vyrábaných výrobkov a plní funkciu cenotvorby. 3. Žalobca platil materskej spoločnosti tzv. management fees za poskytovanie centrálnych služieb.
4. Žalobca vykazoval od svojho vzniku výsledok hospodárenia - stratu. Žalobca s touto argumentáciou nesúhlasil, nakoľko je v rozpore so skutkovým stavom a právnymi predpismi.
45. Žalobca poznamenal, že podiel transakcii so závislými osobami na celkových dodávkach žalobcu je nepatrný. Poukázal na tvrdenie žalovaného, že po preskúmaní skutočností uvádzaných v odvolaní zistil, že žalobca predával v kontrolovanom zdaňovacom období prevažnú väčšinu svojich výrobkov spoločnosti VTSAU. Toto tvrdenie žalovaného je podľa žalobcu nesprávne. Žalobca uviedol v svojej TP dokumentácii VTSK TP 2010, že podiel dodávok (objemu výrobkov) tretím nezávislým osobám tvorí 82% celkovej produkcie žalobcu. Len 18% produkcie dodával žalobca v roku 2010 zahraničným závislým osobám, pričom uplatňoval rovnakú cenovú politiku ako pri dodávkach nezávislým osobám. Žalobca tieto skutočnosti uviedol už v rámci prvostupňového konania. Aj v zmysle prílohy č. 7 Vicente Torns Slovakia Activities a Prílohy č. 1 k vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 10. 09. 2015 viac než 70 % celkového obratu žalobcu predstavovali transakcie s nezávislými osobami, pričom žalobca jasne vysvetlil, že predaje VTSAU predstavovali len 27 % obratu.
46. Ďalej žalobca uviedol, že nemá garantovaný odbyt svojich výrobkov zo strany závislej osoby a nie je riadený materskou spoločnosťou, pričom sa vyjadril k záverom žalovaného ohľadom presunu funkcií a rizík zo žalobcu na materskú spoločnosť. Závery žalovaného v tejto otázke sú nesprávne a nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu. Žalovaný neprihliadol na informácie predložené žalobcom. Žalovaný ako keby len vyhľadal konkrétne detaily v odvolaní žalobcu, ktoré následne interpretuje vytrhnuté z kontextu. Správca dane ani žalovaný v administratívnom konaní nezistili, že by sa materská spoločnosť, spoločnosť VTSAU alebo akákoľvek iná spoločnosť zo skupiny VT zaviazala odobrať celú produkciu žalobcu. Takýto záväzok zo strany žiadnej spoločnosti zo skupiny voči žalobcovi neexistuje a žalobca znáša sám riziko nevyužitia svojich výrobných kapacít pri nízkom dopyte svojich výrobkov. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný prijal záver, že žalobca je riadený zo strany materskej spoločnosti TE, na základe ústneho pojednávania č. 1780468/2015 zo dňa 16. 12. 2015. Otázky správcu dane počas ústneho pojednávania boli nejasné. Správca dane ich kládol veľmi všeobecne a mätúco. Správca dane nerozlišoval, či sa jeho otázky ohľadom prijímania rozhodnutí týkajú transakcií medzi spoločnosťami v rámci skupiny navzájom (kontrolovaných transakcií) alebo aj transakcií s nezávislými osobami. Rovnako nebolo z otázok jasné, či sa v konkrétnom prípade správca dane dopytuje na zodpovednosti v oblasti transferového oceňovania v celej skupine alebo konkrétnych rozhodovacích právomocí žalobcu. Pán P. Q. F., ktorý počas ústneho pojednávania žalobcu zastupoval, nie je odborník na oblasť transferového oceňovania a správca dane nekládol otázky tak, aby z odpovedí z odpovedí bolo možné zistiť skutočné fungovanie žalobcu v záujme správneho určenia dane. Ohľadom prijímania rozhodnutí žalobcu bolo uvedené, že rozhodnutia prijíma predseda predstavenstva žalobcu V. K. M., ktorý je zároveň predsedom predstavenstva skupiny VT. Je zjavné, že počas komunikácie medzi žalobcom a správcom dane opakovane dochádzalo k omylom, keď si správca dane zamieňa úkony a zodpovednosti štatutárneho orgánu žalobcu, p. V. K. M., s úkonmi a zodpovednosťami materskej Vzhľadom na uvedené nemožno na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 16. 12. 2015 bezvýhradne prihliadať ako na dôkaz v daňovom konaní. Žalovaný tiež odmietol dôkaz žalobcu o získaní vlastného know-how spoluprácou s externými konzultantmi z dôvodu, že žalobca podľa žalovaného predložil zmluvy bez podpisu a faktúry od spoločnosti z Talianska na preklad technickej dokumentácie neobsahovali v prílohe danú technickú dokumentáciu, ktorá mala byť predmetom prekladu. Viac sa žalovaný skutočnosťou, že žalobca mal vlastné know-how, čo je podstatný faktor pri posúdení, či je žalobca zmluvným výrobcom, nezaoberal. Žalovaný týmto konal v rozpore so zásadami správy daní, keď odmietol prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Žalovaný mal pritom možnosť vykonať počas odvolacieho konania ďalšie dokazovanie a vyzvať žalobcu na vysvetlenie alebo preukázanie predmetných skutočností.
47. Žalobca poznamenal, že poskytovanie centralizovaných služieb materskou spoločnosťou nemá vplyv na rozhodovacou právomoc žalobcu. Žalobca počas administratívneho konania vysvetlil, že materská spoločnosť mu poskytuje určité administratívne činnosti, ktoré sú centralizované na úrovni skupiny z dôvodu, že takto ich žalobca dostane za lepšiu cenu vďaka tomu, že materská spoločnosť ich môže nakúpiť od jednotlivých dodávateľov za lepšiu cenu ako žalobca, pričom TE poskytuje žalobcovi tieto služby za cenu nákladov bez marže. Tvrdenie, že plnoprávny výrobca by za tieto činnosti materskej spoločnosti neplatil, nie je založené na žiadnom právnom predpise, Smernici OECD ani inom právnom ani logickom základe.
48. Podľa názoru žalobcu, zo záporného výsledku hospodárenia nevyplýva, že žalobca je zmluvný výrobca. Žalovaný uvádza ako jeden z hlavných dôvodov zvýšenia základu dane v zmysle § 17 ods. 5 zákon o dani z príjmov skutočnosť, že žalobca za zdaňovacie obdobie 2010 ako aj všetky predchádzajúce zdaňovacie obdobia od 2007 vykazuje stratu. Žalobca v administratívnom konaní dôsledne a na základe ekonomických ukazovateľov vysvetlil a preukázal reálne trhové príčiny negatívneho výsledku hospodárenia v roku 2010 ako aj v predchádzajúcich rokoch -počiatočná fáza podnikania spojená s vysokými počiatočnými nákladmi na strojové a personálne vybavenie, vstup na nový (slovenský) trh, ekonomická kríza. Správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s tvrdením žalobcu, že dôvod pokračujúcej činnosti žalobcu napriek strate spočíva vo výhľade na zisk. Dôvodom pretrvávajúcej straty nebola skutočnosť, že by to bolo výhodné pre skupinu, ale nízky dopyt a vysoké náklady v prvých rokoch prevádzky žalobcu spôsobené podmienkami začínajúceho podnikateľa a ekonomická kríza.
49. Žalobca ďalej poukázal na tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho výsledkov hospodárenia (straty), konkrétne na tvrdenie, že aj ôsmy rok od svojho založenia vykazuje stratu. Toto tvrdenie je podľa žalobcu v rozpore so skutočným stavom uvedeným v jednotlivých účtovných závierkach. Žalobcovi nie je zrejmé, či žalovaný zohľadnil pri vyššie uvedenom a nesprávnom závere výsledok hospodárenia pred alebo po zdanení. Žalobca mal za to, že správca dane neinterpretuje hospodárske výsledky žalobcu objektívne, ale naopak účelovo a zvádzajúco. Nepravdivý je tiež záver o tom, že žalobca od svojho vzniku vykazuje iba straty. Z v žalobe uvedeného prehľadu výsledkov hospodárenia vyplýva, že spoločnosť dosiahla prvý zisk už v roku 2012. Rovnako žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný mal k dispozícii v čase vydania rozhodnutia žalovaného aj údaje o hospodárení spoločnosti za rok 2015, t. j. účtovnú závierku, kedy žalobca dosiahol pozitívny výsledok hospodárenia aj po zdanení, avšak tieto účelovo vo svojom rozhodnutí neuvádza.
50. Správca dane tvrdí, že podľa ním vykonanej porovnávacej analýzy, ktorá bola zameraná na identifikáciu obvyklého ziskového rozpätia, sa zisková prirážka žalobcu nenachádza v rámci rozpätia ziskových prirážok, ktoré dosahujú porovnateľné nezávislé spoločnosti a upravil ziskovú prirážku spoločnosti z (-) 2,27% na (+) 4,94%. Správca dane aplikoval metódu Čistého obchodného rozpätia. Zisková prirážka spoločnosti VTSK (-) 2,27% bola správcom dane vypočítaná ako pomer výsledku hospodárenia z bežnej činnosti k celkovým nákladom na výrobu. Zisková prirážka (+) 4,94% zodpovedala mediánu vnútrokvartilového rozpätia, t.j. rozpätia nezávislého vzťahu, ktoré zistil správca dane v rámci svojej porovnávacej analýzy použitím databázy Amadeus (dolný kvartil (-) 0,41%, medián 4,94%, horný kvartil 8,23%),. Výsledkom bolo zvýšenie základu dane z príjmov o sumu 2 458 146,87 EUR.
51. Žalobca uplatňuje pri transferovom oceňovaní podľa § 18 zákona o dani z príjmov metódu nezávislej trhovej ceny. Metóda nezávislej trhovej ceny sa má použiť podľa § 18 ods. 1 cit. zákona (znenie do 31. 12. 2013) prednostne pred metódami vychádzajúcimi z porovnávania zisku. V tejto súvislosti uvádza tiež Finančné riaditeľstvo v svojom Metodickom pokyne k aplikácii metód transferového oceňovania: „Nie je však vhodné použiť transakčnú ziskovú metódu len preto, že je zložité získať údaje o nezávislej transakcii." Napriek uvedenému sa správca dane rozhodol pre uplatnenie menej preferovanej metódy čistého obchodného rozpätia, pričom správca dane ani žalovaný relevantne nezdôvodnili, prečo zvolili túto metódu a odmietli akceptovať metódu nezávislej trhovej ceny a závery z porovnávacej analýzy predloženej žalobcom. Uvedeným postupom konali správca dane a žalovaný v rozpore s § 18 zákona o dani z príjmov.
52. Na účel vykonania transferového ocenenia je potrebné vykonať tzv. porovnávaciu analýzu - tzn. identifikáciu transakcií medzi nezávislými osobami, ktoré sú porovnateľné s kontrolovanými transakciami. Požiadavka vykonania porovnávacej analýzy a jej podmienky sú všeobecne stanovené v § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Porovnávacia analýza vykonaná správcom dane za účelom zistenia obvyklej ziskovej prirážky nezodpovedá norme porovnateľnosti, ktorú je potrebné aplikovať na transakčnú metódu čistého obchodného rozpätia v zmysle § 18 zákona o dani z príjmov a Smernice OECD najmä z nasledovných dôvodov: Pri porovnávacej analýze správca dane nezohľadnil všetky faktory porovnateľnosti v zmysle § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov a Smernice OECD, najmä vlastnosti prevádzaného majetku (konkrétny druh tovaru), zmluvné podmienky; ekonomické okolnosti a ich obchodné stratégie, správca dane sa uvedenými faktormi vôbec nezaoberal. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí odmietol bez ďalšieho porovnávaciu analýzu predloženú žalobcom v rámci TP dokumentácie VTSK TP 2010 z dôvodu, že „daňový subjekt VTSK svoju, porovnávaciu analýzu vypracoval ako plnoprávny výrobca". Žalobca pritom preukázal, že je plnoprávny výrobcom, tak ako uvádzal predchádzajúcej časti žaloby a teda žalovaný mal vziať porovnávaciu analýzu do úvahy.
53. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný zvolil nesprávnu metódu na ocenenie kontrolovaných transakcií a aj keby bola táto metóda zvolená správne, bola nesprávne aplikovaná, v dôsledku čoho dospel žalovaný k nesprávnym záverom. Žalovaný týmto nesprávne vyložil a aplikoval § 18 zákona o dani z príjmov, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a porovnanie vykonal nesprávne, v dôsledku čoho nezákonne zvýšil základ dane žalobcu podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
54. Žalobca tiež konštatoval rozpor napadnutých rozhodnutí so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. V dôsledku nesprávneho zvýšenia základu dane žalobcu v predmetnom prípade dochádza k dvojitému zdaneniu, čím správca dane a žalovaný porušili čl. 9 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
55. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane a žalovaný posúdili vec v rozpore s ustanoveniami § 17 ods. 5, § 18 zákona o dani z príjmov, Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli preukázané počas administratívneho konania a sú obsahom administratívneho spisu.
56. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na vady konania, konkrétne rozpor so zásadami správy daní. Uviedol, že žalovaný sa dopustil počas odvolacieho konania viacerých vád konania a ani neopravil vady konania, ani sa s nimi inak nevysporiadal, ktorých sa dopustil správca dane pri daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní. Tieto vady konania jednoznačne mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca konkrétne poukázal na povinnosť správy daní prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane ani žalovaný neprihliadli na dôkazy a tvrdenia predložené žalobcom počas administratívneho konania. Buď ich neberú do úvahy vôbec, alebo v nich hľadali len argumentáciu v neprospech žalobcu, napr. ohľadom dokumentu „Master file“ sa žalovaný napríklad obmedzil na tvrdenie, že „predložený dokument nespĺňa požiadavky transferovej dokumentácie“. Žalovaný vôbec ale nenaznačil, prečo má za to, že tento dokument nemá náležitosti transferovej dokumentácie. Správca dane a žalovaný konali v rozpore so zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku, najmä zásadou zákonnosti, zásadou, podľa ktorej správca dane je povinný postupovať pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a zásadou, podľa ktorej, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom je aj to, keď správca dane vykladá zákon extenzívnym spôsobom. Takýto postup správnych orgánov je navyše v rozpore s princípmi Smernice OECD.
57. Požiadavku súčinnosti s daňovým subjektom osobitne pre oblasť transferového oceňovania navyše zdôraznil žalovaný aj v jeho metodickom pokyne, kde uvádza, že „vo všeobecnosti by správca dane a daňový subjekt mali prísť k rozumnému kompromisu, pričom by mali brať do úvahy možnú nepresnosť metód, uprednostnenie vyššieho stupňa porovnateľnosti a priamejší a užší vzťah k transakcii“. Žalobca je pritom presvedčený, že uniesol svoje dôkazné bremeno v administratívnom konaní, pričom v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr; rozsudky č. 2 Sžf 13/2009, Č. 2 Sžf 14/2009 a Ě. SSžf/ll/2011).
58. Žalovaný sa tiež odmietol dôsledne zaoberať transferovou dokumentáciu VTSK TP 2010, ktorú žalobca predložil v odvolaní, a to na základe argumentácie žalovaného o tom, že žalobca mal dostatok času predložiť transferovú dokumentáciu skôr. V rozpore so žalobcom uvedenou judikatúrou sa odvolací orgán nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a z rozhodnutia žalovaného je zjavné, že len prevzal závery správcu dane obsiahnuté v predkladacej správe k odvolaniu. Žalovaný porušil najmä ustanovenia § 74 ods. 2 a 3, § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku a č1. 2 ods. 2 Ústavy SR tým, že neprihliadol v odvolacom konaní na dôkazy navrhované žalobcom, nevyužil možnosť vykonať v rámci odvolacieho konania dokazovanie a odstrániť tak chyby správcu dane, ktorých sa dopustil pri
prvostupňovom rozhodnutí, v dôsledku čoho sa správca dane a žalovaný dopustili vady konania, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. f/ SSP.
59. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby rozsiahlo venoval ním tvrdenej nezákonnej dĺžke daňovej kontroly. Daňová kontrola začala dňa 15. 11. 2012 a ukončená bola doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi dňa 20. 08. 2015. Rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2013 správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku „z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii č. 9410402/5/4536791/13/Bot,Csj,HaNo a č. 9410402/5/4517195/13/Bot,Csj,HaNo zo dňa 7.10.2013“, a to na obdobie „odo dňa 09. 10. 2013 do dňa prijatia odpovede na predmetnú žiadosť“. Odpovede na obe predmetné žiadosti boli správcovi dane doručené dňa 06. 02. 2014. Správca dane zasial dňa 07. 02. 2014 (deň po tom, čo obdržal odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9410402/5/4536791/13/8Bot,Csj,HaNo a č. 9410402/5/4517195/13/Bot,Csj,HaNo zo dňa 07. 10. 2013) ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií pod č. 9410402/5/507849/14/Bot,Csj,HaNo a č. 9410401/5/S07712/14/Bot,Csj,HaNo z dôvodu, že odpoveď zo dňa 06. 02. 2014 pod č. 479598/2014 a č. 479615/2014 považoval za čiastočnú. Odpovede na tieto opakované žiadosti boli správcovi dane doručené dňa 18. 08. 2014 pod č. 3902489/2014 a č. 3902509/2014. Následne oznámením zo dňa 02. 09. 2014 žalovaný podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku vyhovel žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly o 12 kalendárnych mesiacov.
60. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal vo veci daňovú kontrolu v zákonnej lehote. Bol toho názoru, že medzinárodné dožiadanie na výmenu informácií v predmetnej veci nebolo vykonané správcom dane účelne v súlade so zákonnými ustanoveniami a správca dane účelovo predlžoval daňovú kontrolu jej prerušením z dôvodu medzinárodných dožiadaní na výmenu informácií, o čom svedčia najmä nasledovné skutočnosti: 1. Správca dane žiadal informácie od zahraničných daňových orgánov po častiach, pričom otázky, ktoré položil v ďalších žiadostiach zo dňa 07. 02. 2014 mohol položiť už v prvých žiadostiach zo dňa 07. 10. 2013. 2. Správca dane prvé dve žiadosti zaslal dňa 07. 10. 2013. čo je len mesiac pred uplynutím jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 3. Z protokolu z daňovej kontroly ani z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čo chcel správca dane medzinárodnou výmenou informácií dosiahnuť, prečo tieto informácie potreboval, aké závery na základe nich prijal a získané informácie nepotvrdil vykonaným dokazovaním.
61. Žalobca konštatoval, že správca dane požadoval od zahraničných daňových orgánov informácie, ktoré mohol zistiť v priebehu daňovej kontroly u žalobcu alebo z iných zdrojov. Správca dane poznal na časť odpovedí na tieto otázky už v čase, keď tieto žiadosti podával, napr. že sú subjekty prepojené a členom skupiny, čo je zrejmé z kolónky Bl-21 formulára „Žiadosť o výmenu informácií“, kde samotný správca dane identifikoval skupinu spoločností a jej hlavnú materskú spoločnosť a dokonca aj to kto v jej mene koná atď. Dožiadaval taký typ informácií, ktoré sú obsiahnuté aj v účtovných podkladoch žalobcu, ktoré mal správca dane k dispozícii, ktoré mohol predložiť správcovi dane aj žalobca ak by si tieto vyžiadal. Správca dane bol počas daňovej kontroly nečinný a nevykonával úkony na účel získania potrebných informácií, čo je zjavné z priebehu úkonov od začatia daňovej kontroly po zaslanie žiadostí o MVI (mesiac pred uplynutím zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly). Žalobca tiež upozornil, že informácie získané z MVI, tak ako sú popísané v prvostupňovom rozhodnutí, sa nezhodujú s otázkami položenými v žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. V žiadostiach sa napr. nenachádza otázka uvedená v prvostupňovom rozhodnutí „ Výška prefakturovaných manažérskych služieb v hodnote 242.681,00 EUR činí 28,51 %. Prosím spresnite Vaše vyjadrenie, zašlite nám spôsob stanovenia výšky percenta a uveďte celkové náklady, z ktorých bola fakturovaná čiastka vypočítaná.“ Správca dane bol počas daňovej kontroly nečinný, nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedu k zisteniu úplného stavu potrebného pre pokračovanie v daňovej kontrole, uskutočňoval nedôvodné a nepresné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, čim zapríčinil prieťahy a konal v rozpore s povinnosťami, ktoré mu ustanovuje Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené bolo prerušenie daňovej kontroly zo strany správcu dane nezákonné a teda nespôsobilo zastavenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Táto lehota podľa žalobcu uplynula rok od jej začatia, t. j. 15. 11. 2013. Vzhľadom na uvedené nebola daňová kontrola vykonaná v zákonnej
lehote, v dôsledku toho má charakter nezákonného dôkazu, na podklade ktorého nemôže byť vydané správne rozhodnutie.
62. V súvislosti s dátumom skončenia prerušenia daňovej kontroly podľa rozhodnutia správcu dane žalobca uviedol, že správca dane sám vo svojom rozhodnutí limitoval čas prerušenia daňovej kontroly do doručenia odpovede na konkrétne v ňom uvedené žiadosti, pričom odpovede na tieto žiadosti boli doručené dňa 06. 02. 2014, a teda týmto dňom skončilo prerušenie daňovej kontroly. Správca dane pritom nevydal nové rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu zaslania opakovanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 07. 02. 2014. Ak by teda aj došlo k zastaveniu plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly v dôsledku jej prerušenia dňa 09. 10. 2013, táto lehota plynula ďalej od 07. 02. 2014 a teda uplynula najneskôr dňa 15. 03. 2014, t. j. ešte pred predĺžením lehoty zo strany žalovaného (toto predĺženie teda nemá v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku žiadne účinky). Vzhľadom na uvedené nebola daňová kontrola vykonaná v zákonnej lehote, v dôsledku čoho má charakter nezákonného dôkazu, na podklade ktorého nemôže byť vydané správne rozhodnutie.
63. Žalobca tiež poukázal na znenie § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15. 02. 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní a tiež na § 61 ods. 4 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poznamenal, že (prípadne) nedostatočné poskytnutie informácií zo strany zahraničných daňových orgánov na základe prvých žiadostí o výmenu informácií zo dňa 07. 10. 2013 nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Preto sa prerušenie daňovej kontroly, ak k nemu vôbec došlo a neskončilo sa už doručením odpovedí na prvé žiadosti dňa 06. 02. 2014 (v zmysle predchádzajúcich bodov), sa skončilo v dôsledku pominutia dôvodov jej prerušenia v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku najneskôr uplynutím 6- mesačnej lehoty na poskytnutie informácií v MVI dňa 09. 04. 2014, t. j. ešte pred predĺžením lehoty zo strany žalovaného (toto predĺženie teda nemá v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku žiadne účinky). V súvislosti s predĺžením lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalobca uviedol, že toto bolo v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej lehote, v dôsledku čoho má charakter nezákonného dôkazu, na podklade ktorého nemôže byť vydané správne rozhodnutie.
64. Záverom k nezákonnej dĺžke daňovej kontroly žalobca uviedol, že správca dane porušil najmä ustanovenia § 46 ods. 10, § 61, § 3 ods. 2, § 44 ods. 1 Daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tým, že si ich nesprávne vyložil a/alebo ich neprávne aplikoval v predmetnom prípade, v dôsledku čoho sa správca dane a žalovaný dopustili nesprávneho právneho posúdenia a vád konania, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. V nadväznosti na podrobnú argumentáciu žalobca mal za preukázané, že správca dane nevykonal vo veci daňovú kontrolu v zákonnej lehote ustanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku a protokol o vykonaní daňovej kontroly č. 1298021/2015 zo dňa 17. 08. 2015 bol vydaný až po jej uplynutí, a teda v zmysle ustálenej súdnej praxe je nezákonným dôkazom a na jeho podklade nemôže byť vydané rozhodnutie
65. Žalobca bol tiež toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko sú zmätočné, obsahujú rozporuplné tvrdenia, zo svojich tvrdení žalovaný a správca nevyvodzujú jasné právne závery, pričom žalobcovi nie je jasné, z akého dôvodu žalovaný rozhodol o úprave základu dane, aká podmienky ustanovené platným právnym poriadkom boli splnené na to, aby bol upravený základ dane, ani ktoré dôkazy brali správca dane a žalovaný do úvahy a ako ich vyhodnotili s vplyvom na stanovenie konkrétnych právnych dôvodov pre výrok ich rozhodnutí. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné tak pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali výrok týchto rozhodnutí.
66. Správca dane a žalovaný prijali svoje rozhodnutia s odkazom nie len na § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ale aj čl. 9 Modelovej zmluvy OECD, pričom pri posúdení veci aplikovali Smernicu OECD. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí však nie je zrejmé, v akom zmysle bola v prejednávanej veci aplikovaná Modelová zmluva OECD resp. či bola aplikovaná nejaká konkrétna Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia prijatá na základe Modelovej zmluvy OECD a o aká zmluvu sa jednalo. Pritom Smernica OECD môže mať vplyv len pri výklade medzinárodných zmlúv, nie je prameňom vnútroštátneho právneho poriadku. Navyše, Smernica OECD prešla viacerými revíziami a v roku 2010 boli jej vybrané kapitoly aktualizované. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, z akej verzie Smernice OECD správca dane a žalovaný vychádzali. Komentár k čl. 9 Modelovej zmluvy OECD ani aktuálna verzia Smernice OECD nie sú dostupné v slovenskom jazyku. Dostupný je len preklad
Smernice OECD vo Finančnom spravodajcovi v rokoch 1997 - 2002. Podľa odbornej literatúry: „V dôsledku následných dôležitých zmien a doplnení v obsahu smernice OECD je však možné ho označiť za neaktuálny a nepostačujúci súčasným požiadavkám uplatňovania noriem transferového oceňovania“. Posledné verzia Smernice z 22. 07. 2010 je dostupná v anglickom jazyku vo formáte len na čítanie. Zmeny Smernice vo verzii 2010 nie sú odzrkadlené v § 17 a 18 zákona o dani z príjmov (verzia účinná do 31. 12. 2013) a boli prijaté až v priebehu preskúmavaného zdaňovacieho obdobia 2010. Predchádzajúca verzia z 15. 09. 2009 nie je online dostupná bezplatne. Nakoľko žalovaný ani správca dane nezdôvodnili aplikáciu Modelovej zmluvy OECD a Smernice OECD na predmetný prípad, neuviedli, z ktorej verzie predmetných dokumentov vychádzajú a či sú tieto dostupné v slovenskom jazyku (resp. z akého prekladu vychádzali), zaťažili svoje rozhodnutia vadou nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti. Takéto vadné rozhodnutie nie je možné dostatočne preskúmať z pohľadu správneho právneho posúdenia pri aplikácii uvedených výkladových zdrojov.
67. Záverom podanej žaloby žalobca uviedol, že preukázal, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu - žalovaného a aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 SSP, a to: 1. rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci § 191 ods. 1 písm. c) SSP), 2. zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) 3. v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP); 4. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). V dôsledku nesprávneho postupu a rozhodnutia žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, najmä na práve vlastniť majetok podľa č1. 20 ods. 1 Ústavy SR a č1. 59 ods. 2 Ústavy SR.
IV.
A/ vyjadrenie žalovaného
68. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 25. 05. 2017 navrhol žalobu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k statusu zmluvného výrobcu, pričom uviedol, že správca dane spísal so zástupcom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 10. 2013. Z vyjadrení žalobcu v tejto zápisnici vyplýva, že žalobca - slovenská dcérska spoločnosť je plne riadená materskou spoločnosťou TORNS ENTERPRISES S.L. a materská spoločnosť vykonáva treasury činnosti. Na základe získaných informácií správca dane urobil funkčnú analýzu žalobcu a na základe funkčnej analýzy správca dane dospel k záveru, že slovenská dcérska spoločnosť - žalobca je zmluvným výrobcom. Správca dane pri ústnom pojednávaní, ktoré bolo uskutočnené na Daňovom úrade Nitra, pobočka Komárno dňa 04. 10. 2013 v zápisnici o ústnom pojednávaní položil otázku splnomocnenému zástupcovi žalobcu, či má spoločnosť vypracovanú príručku pre transferové oceňovanie. Splnomocnený zástupca žalobcu sa vyjadril, že je vypracovaná Rámcová zmluva na obchodne transakcie, ktoré sa uskutočňujú medzi členmi skupiny VICENTE TORNS a predložil správcovi dane Rámcovú zmluvu uzatvorenú dňa 01. 01. 2009 v španielskom a v slovenskom jazyku. Na základe funkčného a rizikového profilu správca dane slovenskú spoločnosť - žalobcu posúdil ako zmluvného výrobcu a najvhodnejšou metódou transferového oceňovania by bola metóda zvýšených nákladov (C +). Žalobca od svojho vzniku vykazuje záporný výsledok hospodárenia - stratu. Žiadna nezávislá spoločnosť by neposkytovala svoje výkony a nepredávala svoje výrobky za takú cenu aby bola nepretržite v strate. Pre účely transferového oceňovania je zjednodušene zmluvným výrobcom výrobca, ktorý vlastní výrobné zariadenia a zamestnáva vlastných zamestnancov, avšak vyrába podľa pokynov zadávateľa výroby - zahraničnej závislej osoby.
V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k tvrdeniu žalobcu o tom, že podiel transakcií so závislými osobami na celkových dodávkach žalobcu je nepatrný. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal opakovanú funkčnú a rizikovú analýzu, pričom v zmysle poskytnutých informácií počas vyrubovacieho konania bol žalobcovi pridelený celkový charakterový profil, ktorý zodpovedá súhrnom jeho funkcií
a podstúpených rizík v rozsahu transakcií v rámci skupiny, do ktorých je žalobca zapojený. Celkový charakterový profil pridelený žalobcovi zodpovedá profilu zmluvného výrobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 17. 08. 2015 tvrdí, že nie je zmluvným výrobcom, avšak k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 09. 2015 k protokolu zo dňa 17. 08. 2015 uviedol, že v zdaňovacom období roka 2010 viac než 70% jeho celkového obratu sa vzťahovalo k transakciám s nezávislými osobami a že podiel na tržbách španielskej spoločnosti VICENTE TORNS S.A.U., ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období najväčším odberateľom, bol 27%. Na základe informácií poskytnutých žalobcom, správca dane zistil, že celý marketing riadi materská spoločnosť prostredníctvom obchodného oddelenia, všetky objednávky prechádzajú cez materskú spoločnosť, materská spoločnosť vystavuje pre odberateľov faktúry na základe dodacích listov žalobcu a sleduje úhradu pohľadávok. Žalovaný zdôraznil, že žalobca je zmluvným výrobcom, pretože celý predajný proces riadi materská spoločnosť.
Tvrdenie správcu dane, že žalobca má garantovaný odbyt svojich výrobkov preukazuje zápisnica zo dňa 04. 10. 2013 a zo dňa 16. 12. 2015. Z vyjadrenia žalobcu na všetky otázky správcu dane v obidvoch uvedených zápisniciach možno konštatovať, že čo sa týka predaja výrobkov, žalobca sa zameriava na koordináciu pohybu hotových výrobkov a na zabezpečenie dodávok zákazníkom v správnom čase a množstve. Ďalej žalovaný poznamenal, že v zmysle Rámcovej zmluvy zo dňa 01. 01. 2009 boli žalobcovi materskou spoločnosťou v roku 2010 fakturované „management fees“ manažérske poplatky v hodnote 242.681 eur, ktoré spočívali v poskytovaní centrálnych služieb materskou spoločnosťou. Plnoprávny výrobca by neplatil za poskytnutie manažérskych služieb materskej spoločnosti.
Správca dane v rozhodnutí zo dňa 27. 09. 2016 netvrdí, že žalobcu považuje za zmluvného výrobcu len z dôvodu, že platí manažérske poplatky materskej spoločnosti. K záveru, že žalobca je zmluvným výrobcom dospel správca dane na základe funkčnej a rizikovej analýzy vykonanej v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Žalovaný tiež poznamenal, že v zmysle § 2 písm. r/ zákona o dani z príjmov sú žalobca a španielska spoločnosť TORNS ENTERPRISES, S.L. zahraničné závislé osoby. Podnikateľské rozhodnutia žalobcu sú ovplyvnené príslušnosťou k skupinu V. K., preto by bolo opodstatnené predpokladať, že úhradu strát žalobcu bude kryť skupina spoločne.
K výberu metódy pre stanovenie porovnateľnej ceny žalovaný uviedol, že podľa princípu nezávislého vzťahu, ak zahraničné závislé osoby vstupujú s členmi nadnárodnej skupiny, mali by si dohodnúť také ceny, aké by si dohodli, nezávislé osoby v porovnateľných transakciách a za porovnateľných okolností. Podľa predloženej Rámcovej zmluvy na oceňovanie obchodných transakcií medzi členmi skupiny sa používa metóda nezávislej trhovej ceny. Podľa zmluvy sa uvedená metóda javí pre členov skupiny ako najvhodnejšia, vzhľadom na druh obchodnej činnosti, pretože umožňuje porovnávať ceny dohodnuté medzi závislými a nezávislými osobami.
Na základe funkčného a rizikového profilu správca dane slovenskú spoločnosť posúdil ako zmluvného výrobcu a najvhodnejšou metódou transferového oceňovania by bola metóda zvýšených nákladov (C +) alebo metódy, ktoré vychádzajú z porovnania zisku. Pri stanovení zúčtovacej ceny za poskytované služby mal žalobca postupovať v zmysle § 18 ods. 2 písm. c/ alebo v zmysle § 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Žalovaný tiež poznamenal, že pre porovnávaciu analýzu bol zvolený ukazovateľ čistej ziskovej prirážky vypočítanej ako pomer výsledku hospodárenia za účtovné obdobie k celkovým nákladom v % za sledované obdobia 2008 až 2010.
Podľa názoru žalovaného, správca dane pri vyčíslení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 rozhodnutím zo dňa 27. 09. 2016 postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, prihliadal na všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vyhodnocoval každý dôkaz, ktorý mu žalobca počas daňovej kontroly predložil, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko , čo pri správe daní vyšlo najavo a postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, čoho dôkazom sú spísané zápisnice a poskytnutý dostatočný časový priestor žalobcovi na predloženie jeho vyjadrení a dôkazov. Žalobca v žalobe niekoľkokrát opakuje, že správca dane ani žalovaný neprihliadali na žalobcom predložené dokumenty, ktoré podľa názoru žalobcu jasne preukazujú ním tvrdené skutočnosti, najmä skutočnosť, že je plnoprávnym výrobcom. K tomuto je potrebné uviesť, že správca dane, ako aj žalovaný sa zaoberali všetkými dokumentmi predloženými žalobcom. Skutočnosť, že predložený doklad podľa názoru správcu dane a žalovaného nepreukazuje
tvrdenie žalobcu neznamená, že sa správca dane a žalovaný týmto dokladom nezaoberal, alebo že naň neprihliadali.
Postup správcu dane pri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nemožno považovať za neefektívny. Žalobca pri daňovej kontrole neposkytol správcovi dane dostatok dokladov potrebných na správne určenie dane, z tohto dôvodu správca dane preveroval chýbajúce skutočnosti medzinárodnou výmenou informácií. Pri zasielaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane nemôže dopredu vedieť, či zo zahraničnej daňovej správy príde vyčerpávajúca odpoveď na otázky, ktoré správca dane položil, resp. či prídu dostatočné informácie požadované slovenským správcom dane. Pokiaľ od zahraničnej daňovej správy neprídu dostatočné informácie je potrebné, aby správca dane opätovne žiadal o ich doplnenie. Podľa názoru správcu dane formulácia otázok zahraničnej daňovej správe môže byť jasná, avšak odpovede zahraničných daňových sprav na otázky správcu dane nie sú vždy dostatočné. Takýto postup správcu dane v žiadnom prípade nie je možné posúdiť ako účelový, s cieľom predĺžiť daňovú kontrolu.
K maximálnej lehote prerušenia podľa lehôt na MVI žalovaný uviedol, že v tomto prípade nie je správna aplikácia § 61 ods. 4 Daňového poriadku. Dôvody, pre ktoré sa konanie - daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2010 u žalobcu prerušila uplynuli až dňom 18. 08. 2014, kedy bola správcovi dane doručená posledná odpoveď zahraničnej daňovej správy ohľadom medzinárodnej výmeny informácií. Podľa dátumov odoslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a podľa odpovedí zahraničnej daňovej správy na tieto žiadosti bola dodržaná aj Smernica Rady č. 2011/16/EÚ a zahraničná daňová správa odoslala odpovede na žiadosti do 6 mesiacov od ich prijatia. K predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaným, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Daňového poriadku umožňuje predĺženie lehoty na vykonanie kontroly na základe písomného odôvodnenia, ale nešpecifikuje, v akom rozsahu má byt toto odôvodnenie. Podľa názoru žalovaného preto predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly Finančným riaditeľstvom SR nie je v rozpore s ustanovením § 46 ods. 10 cit. zákona.
B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného
69. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 25. 05. 2017 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 28. 06. 2020, pričom sa podrobne vyjadril k jednotlivým bodom vyjadrenia žalovaného. V závere svojho vyjadrenia poznamenal, že aj po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného vidí dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí v tom, že žalovaný a správca dane nesprávne vec právne posúdili, ich závery sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, postupovali v administratívnom konaní v rozpore so základnými zásadami správy daní, daňová kontrola nebola vykonaná v rámci zákonnej lehoty a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. Poznamenal tiež, že zotrváva na doterajšej komplexnej argumentácii a na žalobnom návrhu.
C/ ďalší priebeh súdneho konania
70. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanému v zmysle § 106 ods. 2 SSP s možnosťou vyjadriť sa, avšak tento sa k nemu nevyjadril.
71. Následne súd vytýčil pojednávanie na deň 10. 10. 2018, na ktorom vyhlásil uznesenie, v zmysle ktorého pojednávanie odročil na neurčito s tým, že žalovaný bude vyzvaný na doručenie listín, ktoré sa nachádzajú v spise v jazyku inom ako slovenskom na ich preklad do jazyka slovenského a bude tiež vyzvaný, aby doložil u Smernicu OECD, na ktorú sa v rozhodnutí odvoláva a podľa ktorej posudzoval predmetný prípad v daňovom konaní.
72. Výzvou zo dňa 20. 12. 2018 súd vyzval žalovaného , aby doložil Smernicu OECD, na ktorú sa odvoláva v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16. 01. 2017 a úradný preklad z jazyka anglického do jazyka slovenského v prípade niektorých listín v administratívnom spise evidované pod č. 54 a č. 56 (dokument „VICENTE TORNS SLOVAKIA, A. S. - Transfer Pricing Documentation Fiscal Year 2010 -
MAZARS“ a dokument „Organizačná štruktúra skupiny“). Požadované doklady boli súdu doručené dňa 11. 03. 2019 od Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, Bratislava.
73. Dňa 11. 07. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie zo dňa 10. 07. 2019, v ktorom sa tento vyjadril k postupu žalovaného, konkrétne k tomu, že bol Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty vyzvaný, aby predložil vyššie uvedené dokumenty preložené do štátneho jazyka spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.
74. Súd následne vytýčil pojednávanie na deň 22. 01. 2020, ktoré však následne dňa 21. 01. 2020 zrušil z dôvodu PN predsedníčky senátu.
75. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 14. 10. 2020, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, v zmysle ktorého bolo prítomným účastníkom, resp. ich právnym zástupcom oznámený termín vyhlásenia rozsudku na deň 11. 11. 2020.
V.
76. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
77. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
78. Podľa § 2 písm. b/, i/, j/, n/, r/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2010 (ďalej len „zákon o dani z príjmu“), na účely tohto zákona sa rozumie, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak, n/ závislou osobou blízka osoba 2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba, r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky. 1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.
Podľa § 17 ods. 5 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „ZDP“), súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby, b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1), d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.
Podľa § 18 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (1) Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.
(2) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú: a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok, c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(3) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú: b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.
(4) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia128) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len "rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia") najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, v ktorom správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období,
ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.
79. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 36b) § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 4, 5 daňového poriadku, správca dane daňové konanie
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a) 21a/ z. č. 7 6/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.(2) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.(3) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.(4) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku, daň je vyrubená Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
80. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa Daňového poriadku, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na finančné orgány v Španielsku a využil inštitút žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti výberu dane z príjmov a nariadenia Rady (EU) č. 904/2010.
81. Úlohou správneho súdu, vzhľadom na námietky žalobcu špecifikované v žalobe (na ďalšie námietky v konaní pred súdom už nie je možné prihliadať) a obsah daňového spisu, bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 217.694,78 eur, resp. neuznaní daňovej straty v sume 1.324.870,71 eur, zvýšenia základu dane daňového subjektu o sumu 2.458.146,87 eur, t. j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných, závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
82. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka výkladu ustanovenia § 17 ods. 5 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom a v zmysle článku 9 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a záver žalovaného (správcu dane ) o potrebe zvýšenia základu dane daňového subjektu o sumu 2.458.146,87 eur, t. j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných, závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, teda či postup správcu dane pri použití metódy
čistého obchodného rozpätia pri testovaní ziskovej prirážky používanej žalobcom (daňový subjekt) bol správny.
83. Žalobca v rozsiahlej žalobe opisným spôsobom v žalobných bodoch III.1. až III.4. namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovaný nesprávne aplikoval článok 9 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, nesprávne aplikoval Smernicu OECD, nesprávne aplikoval § 17 ods. 5 a § 18 zákona č. 595/2003 Z. z., nerešpektoval jeho status plnoprávneho výrobcu teda skutočnosť, že nie je riadený materskou spoločnosťou, neakceptoval metódu nezávislej trhovej ceny a správca dane uplatnil menej preferovanú metódu čistého obchodného rozpätia, ktorú žalobca považuje za nesprávnu na ocenenie kontrolovaných transakcií, resp. ju nesprávne aplikoval, čo viedlo k zvýšeniu základu dane a vyrubeniu rozdielu dane. Namietal tiež porušenie § 3 ods. 1, 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, dĺžku daňovej kontroly a účelovú medzinárodnú výmenu informácií.
84. Žalobca predmet sporu medzi ním a žalovaným (bod III. žaloby) vymedzil nesúhlasom so závermi žalovaného v tom, že : 1/ podľa žalovaného má žalobca postavenie tzv. zmluvného výrobcu s obmedzenými právomocami, 2/ kontrolované transakcie žalobcu nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu, 3/ vhodnou metódou transferového oceňovania je tzv. metóda čistého obchodného rozpätia 4/ podľa vykonanej porovnávacej analýzy v rámci aplikácie tejto metódy je zisková prirážka žalobcu (-) 2,27%, pričom zisková prirážka v porovnateľných nezávislých transakciách je (+) 4,49.
85. Podstatné žalobné námietky prelínajúce sa takmer všetkými žalobnými bodmi spočívali v nesúhlase žalobcu so závermi žalovaného k bodom 1/ až 4/ , v kontraste s jeho názorom, že je naopak plnoprávnym výrobcom, pričom väčšinu obchodov realizuje s nezávislými entitami a jeho kontrolované transakcie zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Nesúhlasí ani s výberom metódy transferového oceňovania a spôsobom vykonania porovnávacej analýzy správcu dane a preto nebol daný dôvod na zvýšenie základu dane z príjmov právnickej osoby v zmysle napadnutých rozhodnutí.
86. V preskúmavanej veci skutkový stav vyplýva z časti I. tohto rozsudku a pripojeného daňového spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, z ktorého vyplýva, že žalobca sa zaoberá výrobou medených a hliníkových káblov a uskutočňuje transakcie so zahraničnými závislými aj nezávislými osobami. Žalobca za rok 2010 nepriznal a neodviedol žiadnu daň z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. a v podanom daňovom priznaní vykázal daňovú stratu v sume 1 324 870,71 eur. Podľa doplňujúcich údajov k predloženému daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 uviedol celkové náklady vo výške 41 338 248,04 eur. Žalobca od svojho vzniku vykazuje záporný výsledok hospodárenia - stratu. Do podaného daňového priznania (ani vo svojich poznámkach) žalobca neuviedol, že je 100% dcérskou spoločnosťou španielskej spoločnosti a ani skutočnosť, že uskutočňuje transakcie so závislými zahraničnými spoločnosťami.
87. Podľa výpisu z obchodného registra štatutárnym orgánom žalobcu je predstavenstvo a v mene spoločnosti je oprávnený konať predseda predstavenstva samostatne - V. K. M.. Akcionárom slovenskej spoločnosti (žalobca) je V. K. M.- S.L., c/ C. B. XX, J.- X. D. can P. XXX XX V.. Nie je potom sporné, že žalobca je 100% dcérskou spoločnosťou španielskej spoločnosti TORNS ENTERPRISES, S.L. (materská spoločnosť so sídlom v V.). Uvedená materská spoločnosť - TORNS ENTERPRISES, S.L., IČ DPH: ESB63934640 je 100%-ným vlastníkom aj španielskej spoločnosti VICENTE TORNS S.A.U., ktorej daňový subjekt (žalobca) predával v kontrolovanom zdaňovacom období prevažnú väčšinu svojich výrobkov.
88. Z informácií poskytnutých žalobcom správcovi dane a výsledkov daňovej kontroly vyplýval, že materská spoločnosť poskytuje pre celú skupinu nadnárodnej spoločnosti centralizované činnosti (treasury činnosti) ako sú napr. plánovanie, koordinácia, kontrola rozpočtu, finančné poradenstvo, účtovnícke, audítorské, právne, faktoríngové, počítačové a finančné služby, pomoc v oblasti marketingu, distribúcie výroby, nákupu, personálne poradenstvo, výskum a vývoj, správa nehmotného majetku. Celý marketing riadi prostredníctvom obchodného oddelenia K. M., t. j. všetky objednávky prechádzajú cez materskú spoločnosť, materská spoločnosť vystavuje pre odberateľov faktúry na základe dodacích listov žalobcu a sleduje úhradu pohľadávok. Dodávky materiálov boli zabezpečované na centrálnej
úrovni materskou spoločnosťou za účelom získania lepších podmienok. Žalobca uskutočňoval obchodnú činnosť' len v malej miere na lokálnej úrovni, nemal vypracovaný rozpočet na rok 2010.
89. Materská spoločnosť sa pri svojej činnosti riadila Rámcovou zmluvou zo dňa 01.01.2009, podľa ktorej fakturuje svoje náklady dcérskym spoločnostiam formou „management fees". Predložená Rámcová zmluva z roku 2009 obsahuje tri body: a) management fees, b) bežné účty, c)obchodné transakcie. Podľa zmluvy sa na oceňovanie obchodných transakcií medzi členmi skupiny používa metóda nezávislej trhovej ceny (CUP), ktorá metóda sa javí pre členov skupiny ako najvhodnejšia, vzhľadom na druh obchodnej činnosti, pretože umožňuje porovnávať ceny dohodnuté medzi závislými a nezávislými osobami. K predloženej zmluve nebola správcovi dane doložená žiadna dokumentácia.
90. Rámcovú zmluvu z roku 2009 predložil správcovi dane dňa 04. 10. 2013 splnomocnený zástupca žalobcu P. Q. F. pri ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 94140402/5/4494040/13/ Bot,Csj,HaNo), v španielskom a v slovenskom jazyku, v súvislosti s položenou otázkou, či má spoločnosť' vypracovanú príručku pre transferové oceňovanie. Menovaný zástupca žalobcu jasne uviedol, že na obchodné transakcie, ktoré sa uskutočňujú medzi členmi skupiny VICENTE TRORNS je vypracovaná Rámcová zmluva. Požadovanú príručku pre transferové oceňovanie nepredložil. Zástupca žalobcu na položené otázky správcu dane (kto je zodpovedný za plánovanie, dojednanie podmienok a realizáciu dodávok, kto dojednáva obchodné kontrakty) odpovedal vždy rovnako „Obchodnú politiku zastrešuje matka. Všetky objednávky idú cez matku, nakoľko rizikové poistenie je spoločné pre celú skupinu."
91. Na základe funkčného a rizikového profilu žalobcu správca dane (aj žalovaný) žalobcu posúdil ako zmluvného výrobcu, ktorý by nemal vykazovať straty zo svojich činností, ak obchodnú politiku zastrešuje materská spoločnosť v V.. Všetky zistenia a závery správca dane zhrnul do Protokolu z daňovej kontroly zo dňa č. 1298021/2015 zo dňa 17.8.2015 a najvhodnejšou metódou transferového oceňovania by bola metóda zvýšených nákladov (C + ). Žalobca využil svoje právo a vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 09. 2015 k protokolu tvrdil, že nie je zmluvným výrobcom a že v zdaňovacom období roka 2010 viac než 70% jeho celkového obratu sa vzťahovalo k transakciám s nezávislými osobami a že podiel na tržbách španielskej spoločnosti, ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období najväčším odberateľom, bol 27%.
92. Z vyjadrenia žalobcu (do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 1780468/2015 dňa 16.12.2015) mal správca dane nesporne preukázané, že centrála skupina materskej spoločnosti vyjednáva nákupy materiálu pre celú skupinu za účelom získania lepších podmienok. Išlo však o manažérov, ktorí boli vo väčšine zamestnancami materskej spoločnosti. Vybavovali hromadné objednávky materiálu na základe získaných informácií z lokálnych spoločností, ktoré sú podpisované materskou spoločnosťou. Žalobca nevyrábal výrobky na sklad, spravidla mal objednávateľom ( materská spoločnosť) zaručený odber všetkých vyrobených výrobkov.
93. Ustanovenie § 17 zákona o dani z príjmov je kľúčovým ustanovením zákona, ktoré upravuje postup daňovníka (fyzickej osoby alebo právnickej osoby) pri vyčíslení základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Základ dane je definovaný v § 2 písm. j), ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami (výnosmi), ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov od dane oslobodených a daňovými výdavkami (nákladmi) vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v zdaňovacom období. Vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období vyplýva aj zo zákona o účtovníctve a príslušných smerníc používaných daňovníkom na zabezpečenie účtovania hospodárskeho výsledku, ktorý sa ďalej upravuje na účely zistenia základu podľa príslušných ustanovení zákona.
94. Súčasťou základu dane zahraničných závislých osôb podľa § 17 odseku 5 je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri ich vzájomných obchodných vzťahoch, vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery, líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane.
95. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 5 ZDP sa použije niektorá z metód podľa § 18 ods. 2 alebo 3 ZDP. Pri výbere metódy sa nepostupuje na základe ich pevného poradia, ale podľa okolností každého jednotlivého prípadu sa vyberá najlepšia metóda. Pri výbere metódy sa berú do úvahy všetky okolnosti a podmienky transakcií (rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo
služby, dohodnuté zmluvné podmienky a pod.). Pri výbere metódy je predovšetkým dôležité dodržať princíp nezávislého vzťahu (podmienky, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností). Na uplatnenie tohto princípu je nevyhnutné vykonať analýzu porovnateľnosti.
96. Ustanovenie § 18 ZDP upravuje problematiku transferového oceňovania vo vzťahu medzi zahraničnými závislými osobami a nadväzuje na úpravu základu dane, ktorá je vymedzená v § 17 ods. 5 až 7 ZDP. Predmetom transferového oceňovania je stanovenie cien v rámci kontrolovaných transakcií medzi závislými osobami (§ 2 písm. n) a r) ZDP) tak, aby zodpovedali princípu nezávislého vzťahu.
97. Žalobca v žalobe zdôrazňuje, že je plnoprávnym výrobcom, ktorý má svoje vlastné know-how vytvorené prostredníctvom nájmu externých konzultantov, má vlastnú databázu zákazníkov a neriadi sa inštrukciami skupiny. Pri svojich daňových transakciách so závislými i nezávislými subjektmi sa riadil princípom nezávislého vzťahu a pri transférovom oceňovaní v roku 2010 používal metódu nezávislej trhovej ceny. V žalobe tiež uviedol, že je členom skupiny VT, využíva výhody plynúce z jej globálnej stratégie a silnej vyjednávacej pozície vo vzťahu k externým dodávateľom.
98. O použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Dokumentácia je súborom informácií, ktoré preukazujú a ozrejmujú spôsob tvorby cien kontrolovaných transakcií medzi daňovníkom a jeho závislými osobami (zahraničnými i tuzemskými), pričom sa zvyčajne vypracováva za každú kontrolovanú transakciu samostatne alebo spoločne za skupinu kontrolovaných transakcií (ak ide o viac transakcií rovnakého druhu s tou istou závislou osobou) a vedie sa za každé zdaňovacie obdobie. Ustanovenie § 18 ZDP umožňuje správcovi dane a žalovanému kedykoľvek (nielen pri daňovej kontrole) si vyžiadať dokumentáciu k transferovému oceňovaniu, keď to bude s prihliadnutím na skutočnosti považovať za potrebné.
99. Žalobca nevedel v daňovom konaní predložiť vlastnú dokumentáciu trasférového oceňovania v zmysle § 18 ods. 3 ZDP a predložená Rámcová zmluva z roku 2009 nespĺňa zákonom požadovanú dokumentáciu transférového oceňovania. Neupravuje postupu ani spôsob tvorby cien kontrolovaných transakcií medzi ním ako daňovníkom a jeho závislými osobami pri používaní metódy nezávislej trhovej ceny.
100. Daňovník mal možnosť, pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím, požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia príslušnej metódy k čomu by bol povinný predložiť i dokumentáciu, avšak žalobca tak nepostupoval a správcu dane nepožiadal o vydanie rozhodnutia o používaní metódy nezávislej trhovej ceny.
101. Žalobca svoje tvrdenie o vlastnom know-how vytvorenom prostredníctvom nájmu externých konzultantov. Vybudovanie know-how preukazoval správcovi dane zmluvami, ktoré sú uzatvorené medzi Mr. G. O. z Z. a Mr. J. C. z K. ako konzultantom a sesterskou spoločnosťou Vicente Torns SAU - Španielsko ako zákazníkom bez podpisu a faktúrami od spoločnosti z K., ktorými bol fakturovaný preklad technickej dokumentácie, bez priloženia dokumentácie. Podľa tvrdenia žalobcu neboli v databáze AMADEUS nájdené porovnateľné spoločnosti. Tieto jeho tvrdenia sú v rozpore s vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly a zápisnicami spísanými správcom dane so zástupcom žalobcu, ktorý pri každom ústnom pojednávaní zdôrazňoval, že obchodnú politiku za žalobcu vykonávala materská spoločnosť (výber dodávateľa pri nákupe tovaru, odbyt tovaru, určovala odberateľa, vykonávala cenotvorbu, vystavovala faktúry a sledovala ich úhradu) v zmysle Rámcovej zmluvy z roku 2009.
102. Hoci žalobca je členom nadnárodnej skupiny spoločností Vicente Torns a materská spoločnosť TORNS ENTERPRISES, S.L. presne určuje, od ktorých nezávislých a závislých spoločností žalobca nakúpi materiál, ako aj komu spoločnosť predá hotové výrobky za predajné ceny za dodané výkony stanovované na úrovni materskej spoločnosti a materská spoločnosť' na základe dodacích listov vystavovala faktúry za jednotlivé dodávky v mene žalobcu, od svojho vzniku v roku 2007 je žalobca stále v strate, pričom podľa informácií získaných od zahraničnej daňovej správy materská spoločnosť TORNS ENTERPPRICES, SL za obdobie roka 2010 dosiahla kladný výsledok hospodárenia pred zdanením a španielska sesterská spoločnosť napriek skutočnosti, že je tiež zmluvným výrobcom ako žalobca vykazovala zisk.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu vyrubovacieho konania nevedel vysvetliť vznik tak veľkých rozdiel vo výsledku hospodárenia medzi jednotlivými spoločnosťami v rámci skupiny, ak má byť uplatňovaná rovnaká metóda transferového oceňovania v rámci celej skupiny, pričom celá skupina riadená spoločnosťou TORNS ENTERPRISES, S.L. je zisková.
103. Správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi, keď na základe funkčného a rizikového profilu posúdil žalobcu ako zmluvného výrobcu s najvhodnejšou metódou transferového oceňovania, a to metóda zvýšených nákladov alebo metódy, ktoré vychádzajú z porovnania zisku Správca dane vykonal porovnávaciu analýzu pomocou databázy Amadeus za účelom zistenia obvyklého ziskového rozpätia, ktoré by mala spoločnosť pri stanovení svojej odmeny aplikovať k nákladom.
104. Správca dane pri výpočte ukazovateľa ziskovej úrovne použil rovnaký model ako pri metóde zvýšených nákladov. Potom primeraná zisková prirážka by mala vytvoriť zisk vzhľadom na vykonávané funkcie, prevzaté riziko a trhové podmienky. Pre porovnávaciu analýzu správca dane v súlade s § 18 ods. 1 ZDP zvolil ukazovateľ čistej ziskovej prirážky vypočítanej ako pomer výsledku hospodárenia za účtovné obdobie k celkovým nákladom v percentách za sledované obdobia 2008 až 2010.
105. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období 2010 žalobca dosiahol výsledok hospodárenia- stratu ( -776 079,- eur) z bežnej činnosti (Výkaz ziskov a strát), náklady na výrobu predstavovali hodnotu 34 049 957,-eur. Zisková prirážka žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie 2010 vypočítaná ako pomer výsledku hospodárenia z bežnej činnosti k celkovým nákladom na výrobu predstavuje hodnotu - 2,27 %. Rovnakým spôsobom vypočítal správca dane ukazovateľ u porovnateľných spoločností za pomoci programu Amadeus.
106. Podľa výsledkov porovnávacej analýzy (podrobne opísané v Protokole zo dňa 17.08.2015 a v rozhodnutí správcu dane str. 50 až 60) bola zistená zisková prirážka vo výške 4,94 %, pričom žalobcom dosiahnutá zisková prirážka vo výške - 2,27 % sa nenachádza v rámci rozpätia nezávislých porovnateľných ziskových prirážok (vnútrokvartilové rozpätie), bolo potrebné, aby boli vykonané úpravy transferových cien, ktoré si daňovník účtuje pri predaji výrobkov, a to na takú výšku, ktorá by sa nachádzala v rámci upraveného nezávislého rozpätia ziskových prirážok.
107. Dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorá mu vyplýva z § 24 ods. 1 písm. a/ ZDP. Žalobca (daňový subjekt) preukazuje všetky skutočnosti a údaje uvedené v daňovom priznaní a skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný, ako i úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 17 ods. 5 a § 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v kontrolovanom období tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, t. j. transférové oceňovanie pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť jeho námietka na vyrubenie rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 217.694,78 eur uznaná ako dôvodná . Žalobca ako závislá osoba nemal stanovenú cenu za svoje výkony takým spôsobom, aby pokryla jeho straty. Žalobca predložil správcovi dane dokument zobrazujúci základné ceny za opracovanie materiálu používané na talianskom trhu konkurenčnou spoločnosťou IRCE S.P.A., Taliansko z roku 1998, ako podklad pre stanovenie svojich predajných cien v roku 2010, hoci podľa jeho vlastného vyjadrenia predajné ceny stanovovala materská spoločnosť.
108. Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu dane podľa § 17 ods. 5 preverujú daňové orgány pri daňovej kontrole, pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Pri zisťovaní opodstatnenosti rozdielu v cenách sa vychádza z porovnávania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by vznikli medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Ide o právna úprava, ktorá sa zaviedla z dôvodu nevyhnutnosti jednotného postupu pri určení základu dane zahraničných závislých osôb, ako jednej z hlavných priorít členských krajín OECD.
109. Žalobca nevedel relevantne preukázať svoje tvrdenie plnoprávneho výrobcu, dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu (podmienky, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností) a opodstatnenosť používanej metódy nezávislej trhovej ceny pri transférovom oceňovaní tovarov a služieb. Žalobca, ktorý tvrdil, že je plnoprávny výrobca, nevedel vysvetliť, prečo mu boli materskou spoločnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2010 fakturované „management fees" manažérske poplatky v hodnote 242 681 eur, ktoré spočívali v poskytovaní centrálnych služieb materskou spoločnosťou, čo mal správca dane potvrdené na základe informácií získaných prostredníctvom zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenou informácií. Žalobcovi počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho bol poskytnutý dostatočný časový priestor na podanie vysvetlenia a predloženie požadovaných listín, avšak bezvýsledne. Záver daňových orgánov, že žalobca vykonáva zmluvnú výrobu pre závislú osobu, je potom správny a žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
110. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci U. J. proti V., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci V. de O. proti O.) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Vysvetlil podstatu úpravy základu dane podľa § 17 ods. 5 ZDP a ust. § 18 ZDP upravujúce problematiku transferového oceňovania vo vzťahu medzi zahraničnými závislými osobami, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
111. Žalobca v žalobe namietal dĺžku daňovej kontroly a účelovosť medzinárodnej výmeny informácií, ktoré správny súd vyhodnotil ako dôvodné.
Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o transakciách žalobcu (materská spoločnosť, dodávatelia a pod). Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 ( napr. uznesenie Ústavného súdu č. II. ÚS 473/2018-18).
Posúdenie dôvodnosti dĺžky prerušenia konania, resp. daňovej kontroly je nutné chápať v kontexte toho, či doba trvania prerušenia daňovej kontroly bola zapríčinená subjektívnou nečinnosťou správcu dane, alebo objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol správca dane žiadnym spôsobom ovplyvniť alebo urýchliť. Ak správca dane napriek urgenciám nedostal požadované informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií v primeranom čase, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu správcu dane a takéto okolnosti sa považujú za objektívne dané a nemôžu byť vyhodnotené ako subjektívna nečinnosť správcu dane (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf/51/2016). Správny súd mal preukázané, že správca dane nedostal požadované informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií od španielskej daňovej správy a žalobca až v odvolacom konaní predložil svoju porovnávaciu analýzu a dokument s názvom „Master file" , ktorý nespĺňal požiadavky transferovej dokumentácie, ktoré správca dane vyhodnotil ako nedostatočné, keďže nezodpovedali zákonným kritériám používanej metódy nezávislej trhovej ceny a
zisteným skutočnostiam o činnosti žalobcu ako 100%-tná dcérska spoločnosť španielskej spoločnosti TORNS ENTERPRISES, Š.L. Jednoznačne v danej veci išlo o objektívne okolnosti, ktoré nemôžu byť vyhodnotené ako subjektívna nečinnosť správcu dane.
Zo spisu žalovaného vyplýva a nie je sporné, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby žalobcu za rok 2010 začala dňa 15. 11. 2012 a pokiaľ by nebola prerušená. mala by v zmysle uvedeného ustanovenia skončiť do 14. 11. 2013. Z dôvodu podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bola daňová kontrola prerušená od 09. 10. 2013 do 18. 08. 2014., t. j. 314 dní, teda ukončená mala byť do 24. 09. 2014. Správca dane žiadosťou č. 9410402/5/3926178/14/ Bot zo dňa 18. 08. 2014 ešte v lehote do ukončenia kontroly požiadal (§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní ) Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Finančné riaditeľstvo SR oznámením č. 1101001/1/61969-390185/2014 zo dňa 02. 09. 2014. doručeným správcovi dane dňa 23. 09. 2014 oznámilo, že predlžuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby žalobcu za rok 2010 o dvanásť kalendárnych mesiacov. Po vydaní oznámenia o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly Finančným riaditeľstvom SR sa lehota na vykonanie daňovej kontroly predĺžila do 23. 09. 2015.
Ustanovenie § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní , ktoré upravuje dĺžku lehoty na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia, odkazuje v poznámke 36b) na § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a) Poznámka č. 21a/ odkazuje na zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Daňová kontrola bola ukončená dňa 20. 08. 2015 doručením protokolu č. 1298021/2015 zo dňa 17. 08. 2015, teda v zákonnej lehote. Všetky tieto skutočnosti o prerušení daňovej kontroly a pokračovaní správca dane oznámil žalobcovi.
112. Žalobca v žalobe namietal rozpor napadnutých rozhodnutí so Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú ani necitoval v rozhodnutí a nesprávne právne posúdenie. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH a dani z príjmu, aby si povinnosti vyplývajúce zo zákonov osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
Podľa čl. 9 (Združené podniky) bod č. 1. vyhlášky č 23/1982 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ak a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu a ak v jednom i v druhom prípade boli medzi oboma podnikmi v ich obchodných alebo finančných vzťahoch dojednané alebo im uložené podmienky, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa dojednali medzi nezávislými podnikmi, môžu sa zisky, ktoré by dosiahol bez týchto podmienok jeden z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto podmienky nedosiahli, včleniť do ziskov tohto podniku a následkom toho zdaniť.
Tieto povinnosti vyplývajúce zo zákonov publikovaných v Zbierke zákonov Slovenskej republiky jednoznačne platia aj pre žalobcu. Pokiaľ daňový orgán v rozhodnutí uviedol skrátený názov „Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“, ide o vyhlášku č 23/1982 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a žalobca bol povinný sa ňou riadiť. Táto zmluva nadobudla platnosť 5. júnom 1981 a bola podpísaná dňa 8. mája 1980 v Madride ešte medzi Československou socialistickou republikou a Španielskom a je stále platná, keďže sa stala súčasťou nášho právneho poriadku od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a žalobca bol povinný si osvojiť povinnosti vyplývajúce pre jeho daňové aktivity.
K námietke žalobcu na odkaz smernice OECD a jednotlivé citované body je potrebné uviesť že, z dôvodovej správy k § 18 zákona o dani z príjmu vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na určenie rozdielu, ktorý je predmetom zdanenia a súčasťou základu dane pri zahraničných závislých osobách. Táto právna úprava sa zavádza z dôvodu nevyhnutnosti jednotného postupu pri určení základu dane zahraničných závislých osôb, ako jednej z hlavných priorít členských krajín OECD. Ustanovenie definuje princíp nezávislého vzťahu, ako základnej medzinárodnej normy členských štátov OECD, ktorá sa musí používať pri zisťovaní rozdielu medzi cenou dohodnutou zahraničnými závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Na uplatnenie tohto princípu je nevyhnutné vykonať analýzu porovnateľnosti, pričom sú porovnávané najmä vlastnosti majetku alebo služby, ktorá je predmetom obchodného vzťahu, zmluvné podmienky obchodného vzťahu, ekonomické prostredie trhu, v ktorom je uskutočňovaný obchodný vzťah a obchodná stratégia subjektu.
Smernica OECD o transferovom oceňovaní nebola publikovaná v zbierke zákonov, a teda nejedná sa o záväzný prameň práva v zmysle slovenského právneho poriadku, nejedná sa o medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná a publikovaná v zbierke zákonov ako vyššie citovaná Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Španielskom, avšak pokiaľ žalovaný, resp. správca dane v rozhodnutí dokazuje na konkrétne články v nadväznosti na Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s právnou argumentáciou vo vzťahu k jej aplikácii na prejednávanú vec, nie je možné konštatovať, že ide len o formálny odkaz s efektom pri výklade medzinárodných zmlúv, najmä s prihliadnutím na ust. § 18 zákona o dani s príjmom, ktoré ustanovenie definuje princíp nezávislého vzťahu, ako základnej normy členských štátov OECD.
Zásady a princípy transferového oceňovania sú v zákone o dani z príjmov vymedzené v základných rámcoch. Právny rámec tejto problematiky je preto ďalej upravený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú v zmysle § 1 ods. 2 ZDP prednosť pred vnútroštátnym predpisom. Metodickým materiálom k problematike stanovenia transferových cien je Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a daňové správy. Slovenský preklad tejto smernice bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002.
113. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly, v zmysle § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a v zmysle článku 9 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zvýšil základ dane daňového subjektu VTSK o sumu 2.458.146,87 eur, t.j. o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch. A žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 žalobou napadnutým rozhodnutím.
114. Záver žalovaného, že postup správcu dane pri použití metódy čistého obchodného rozpätia pri testovaní ziskovej prirážky používanej spoločnosťou VTSK, ako aj pri vyhľadávaní porovnateľných spoločností bol v súlade, s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov (a tiež v súlade s bodom 2.58, bodom 1.13 a bodom 1.33 Smernice OECD) , bol správny a korešponduje so zisteniami pri výkone daňovej kontroly a vykonávacieho konania, v rámci ktorého bol žalobca opakovane vyzývaný na predloženie transférovej dokumentácie a podania vysvetlenia do zápisnice k svojej činnosti a vo vzťahu k materskej spoločnosti v Španielsku, ako i k výsledku hospodárenia. Výber porovnateľných spoločností v rozhodnutí správca dane náležíte odôvodnil a tiež žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo potvrdil rozhodnutie správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) ako vecne správne.
115. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Správny súd nezistil žiadny rozpor tvrdený žalobcom lebo žalovaný vychádzal z legálnych dôkazov zabezpečených v daňovom konaní.
116. Správny súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žaloby ako nedôvodné podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.
117. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.