Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Ek-1630-2018.pdf
PDF · 119.11 KB
No categories available
6Ek/1630/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. Z. XX, XXX XX V. - F. U., zast.: MARCO & LUCAS Legal, s. r. o., so sídlom 498, 900 41 Rovinka, IČO: 35 816 317, proti povinnému: C.. Y. N., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. Z.F. XXXX/XX, XXX XX M. - K., o vymoženie 926 013,92 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a .
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia 926 013,92 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 191/2013, Nz 15584/2013, NCR1s 15911/2013 spísanej dňa 13.05.2013 notárom JUDr. Daniela Kováčová.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa prvej vety § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd preverí formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti, pričom formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, aby bola v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) a materiálna stránka vykonateľnosti je priamo predpísaná Exekučným poriadkom. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Predmet plnenia, ktorým je predmet záväzkovoprávneho vzťahu, musí byť presne vyznačený.
Výzvou zo dňa 04.04.2019 vyzval súd oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby v lehote do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy: 1) doložil dôkaz o výške poskytnutých peňažných prostriedkov vyplývajúcich zo Zmluvy o termínovanom úvere č. 335/2013/UZ zo dňa 13.05.2013, 2) doložil dôkaz o prvom požiadaní oprávnenej osoby voči povinnej osobe (ručiteľovi) v zmysle Notárskej zápisnice zo dňa 13.05.2013 čl. IV bodu 3 s doručenkou preukazujúcou doručenie predmetnej žiadosti povinnému z návrhu na vykonanie exekúcie, 3) doložil dôkaz o úplnom zaplatení odplaty v zmysle Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok č. 8/7703/2016 (čl. V., bod 5.2.), ktorá preukazuje účinnosť Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok č. 8/7703/2016 voči ručiteľom z ručiteľského záväzku, 4) doložil Oznámenie v zmysle Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok č.8/7703/2016 čl. V. bodu 5.11. s doručenkou preukazujúcou doručenie príslušného oznámenia povinnému z návrhu na vykonanie exekúcie, 5) doložil Odovzdávanú dokumentáciu s pripojenou Prílohou č. 1 v zmysle Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok č.8/7703/2016 čl. V. bodu 5.12., z ktorej bude súdu zrejmá existencia a výška postupovanej pohľadávky. Súd zároveň poučil oprávneného o následkoch neodstránenia vád v stanovenej lehote.
Oprávnený dňa 12.04.2019 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu opravný návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému doložil: Oznámenie o postúpení pohľadávok s doručenkou, Potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok, „Príkaz na úhradu - U. Z.“, Výpis z účtu - investičný úver zo dňa 31.03.2016, Výzvu ručiteľovi na úhradu zostatku úveru zo dňa 22.02.2019 spolu s doručenkou (v ktorej je uvedený dátum doručenia: 25.02.2019), ako aj Odpoveď na výzvu súdu zo dňa 04.04.2019, v ktorej oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že: „1. K predloženiu dôkazu o výške poskytnutých peňažných prostriedkov (1. zarážka) Vám dokladáme prílohu Výpis z účtu - investičný úver, kde je v ľavej hornej časti uvedená celková výška, zároveň je táto suma uvedená v notárskej zápisnici v časti zmluvy o termínovanom úvere č. 335/2013/UZ v čl. 1 písm. a). 2. K predloženiu dôkazu o prvom požiadaní s doručenkou (2. zarážka) Vám dokladáme prílohu Výzva ručiteľovi na úhradu zostatku a doručenka. 3. K predloženiu dôkazu o úplnom zaplatení odplaty (3. zarážka) Vám dokladáme prílohu Príkaz na úhradu - U. Z.. 4. K predloženiu dôkazu - oznámenie v zmysle zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok (4. zarážka) Vám dokladáme prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky a doručenka. 5. K predloženiu dôkazu o existencii a výške postupovanej pohľadávky (5. zarážka) Vám dokladáme prílohu Výpis z účtu - investičný úver, z ktorého je zrejmá výška ako je uvedené v ods. 1 tohto podania a existencia postupovanej pohľadávky. Takisto dokladáme prílohu Potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok, z ktorej je zrejmá existencia postupovanej pohľadávky, ktorú správca riadne zistil, ktorá zároveň do dnešného dňa nebola popretá.“ Oprávnený dňa 17.05.2019 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu podanie k spisovej značke, v ktorom uviedol, že: „V prílohe predkladáme dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov, výške poskytnutých peňažných prostriedkov a dátume poskytnutia peňažných prostriedkov. Prostredníctvom priloženého dôkazu preukazujeme, že peňažné prostriedky boli poskytnuté pred tým ako bola uzatvorená notárska zápisnica.“ K podaniu priložil „Potvrdenie VÚB, a.s. - odpoveď na žiadosť zo dňa 02.05.2019“ zo dňa 03.05.2019.
Z exekučného titulu (notárskej zápisnice) je zrejmé, že povinný má postavenie ručiteľa. Čas plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi je určený v čl. IV. bodu 3. písm. (ii) exekučného titulu (notárskej zápisnice): „Ručiteľ C.. Y. N. vyhlasuje, že dňa 13.5.2013 (slovom: trinásteho mája dvetisíctrinásť) vystavil v prospech Osoby oprávnenej Ručiteľskú listinu č. 248/2013/RL (ďalej ako „Ručiteľská listina“), na základe ktorej: (i) poskytol v prospech Osoby oprávnenej ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov Dlžníka voči Osobe oprávnenej [do najvyššej hodnoty istiny 1
062 000,00 EUR (slovom: jedenmiliónšesťdesiatdvatisíc EUR) a príslušenstvo] (a) podľa Zmluvy alebo iného s ňou súvisiaceho dokumentu, (b) na základe nároku z bezdôvodného obohatenia alebo nároku, ktorý môže vzniknúť následkom alebo v súvislosti s tým, že akýkoľvek záväzok uvedený v bode (a) vyššie sa stane nevykonateľným alebo zanikne inak ako splnením, (t.j. napr. odstúpením, vypovedaním alebo právoplatným určením jeho neplatnosti) a (c) na základe akéhokoľvek nároku, ktorý môže vzniknúť, ak bude akýkoľvek právny úkon súvisiaci so záväzkom uvedeným v bode (a) alebo (b) vyššie napadnutý ako odporovateľný právny úkon v súvislosti s konkurzným konaním, reštrukturalizačným konaním alebo inak (ďalej ako „Zabezpečené záväzky“); (ii) vyhlásil Osobe oprávnenej, že v prípade ak Dlžník nesplní ktorýkoľvek zo Zabezpečených záväzkov, na prvé požiadanie Osoby oprávnenej okamžite Osobu oprávnenú uspokojí a zaplatí jej požadovanú dlžnú čiastku a to bez toho: (a) aby bola Osoba oprávnená povinná pred tým Dlžníka vyzvať na plnenie; (b) aby Osoba oprávnená poskytla Dlžníkovi akúkoľvek dodatočnú lehotu na plnenie; (c) aby bola Osoba oprávnená povinná najprv uplatniť práva z iného zabezpečenia, ktoré môže mať k dispozícii alebo akékoľvek iné práva (vrátane práva započítania).“ V čl. VI. exekučného titulu je uvedené, že: „Táto notárska zápisnica obsahuje: ... čas plnenia: ... (b) Ručiteľa - u každého jedného ručiteľa tak, ako je uvedené v článku IV. tejto notárskej zápisnice; ...“ V čl. 2. Ručiteľskej listiny č. 248/2013/RL zo dňa 13.05.2013 (ktorá je s notárskou zápisnicou pevne zviazaná) je čas plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi určený nasledovne: „Ručiteľ týmto preberá v prospech Veriteľa ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých Zabezpečených záväzkov a vyhlasuje Veriteľovi, že v prípade ak Dlžník nesplní ktorýkoľvek zo Zabezpečených záväzkov, na prvé požiadanie Veriteľa okamžite Veriteľa uspokojí a zaplatí mu požadovaná dlžnú čiastku.“ Súd uvádza, že z notárskej zápisnice (ani z jej príloh, ktoré sú s ňou pevne spojené) nie je zrejmé, v akej konkrétnej lehote po tomto prvom požiadaní zo strany oprávnenej osoby je ručiteľ povinný dlh zaplatiť. Presnejšie určená lehota na plnenie ručiteľa nie je uvedená ani v notárskej zápisnici, ani v ručiteľskom vyhlásení a ani v zmluve, ktorá je s notárskou zápisnicou spojená. Súd má za to, že na určenie času plnenia nepostačuje vyhlásenie povinného v notárskej zápisnici, že splní záväzok dlžníka voči oprávnenému, ak dlžník nesplní splatný záväzok okamžite na prvé požiadanie oprávnenej osoby. Takto určený čas plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi nezodpovedá požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia. Existencia času plnenia (ktorý v hmotnoprávnom zmysle zakladá vo všeobecnosti splatnosť záväzku) je však nevyhnutným predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Predložená notárska zápisnica, tak neobsahuje vo vzťahu k povinnému všetky zákonom predpísané a vyžadované obligatórne náležitosti, keďže čas plnenia ručiteľa nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule riadne vymedzený. Nie je tak zrejmé, kedy notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k ručiteľovi vykonateľnosť, ktorá je nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom na výkon exekúcie. (Súd navyše poznamenáva, že ani samotný oprávnený neuviedol v návrhu na vykonanie exekúcie v časti D) Exekučný titul: dátum vykonateľnosti exekučného titulu voči povinnému ako ručiteľovi). Súd uvádza, že čas plnenia môže byť určený aj odkazom na iný právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici uvedený nepochybným spôsobom, v presne špecifikovanom znení a právny úkon, na ktorý notárska zápisnica odkazuje, s ňou musí byť pevne spojený. K uvedenému súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 16CoE/15/2015 zo dňa 27.01.2016 a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 653/2016 zo dňa 14.02.2017 s ním súvisiaci. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 16CoE/15/2015 zo dňa 27.01.2016, vyplýva, že: „Čas plnenia musí byť pritom podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonným ustanovením §41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a právnym názorom súdu prvého stupňa jednoznačným spôsobom vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice, nemožno ho určiť dodatočne. Odvolací súd pre úplnosť ešte k tomu uvádza, že v súlade so súdnou judikatúrou nie je vylúčené, že by čas plnenia bol určený aj s odkazom na iný právny úkon (napríklad zmluvu). Prípadný odkaz na uzatvorenú zmluvu musí však byť v notárskej zápisnici uskutočnený nepochybným spôsobom, s odkazom na konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho úkonu (zmluvy), a to v presne špecifikovanom znení (a to obzvlášť v prípadoch, keď je obsah zmluvy menený viacerými dodatkami). Zmluva, na ktorú by prípadne notárska zápisnica odkazovala, musela by byť zároveň s notárskou zápisnicou aj pevne spojená a takto predložená aj exekučnému súdu na posúdenie a postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Čas plnenia povinných 3/ a 4/ však naznačeným spôsobom v posudzovanom prípade určený nebol. Na základe uvedeného, keďže v predmetnej notárskej zápisnici nie je špecifikovaný zákonným spôsobom čas plnenia pre povinných 3/ a 4/, predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať vo vzťahu k týmto osobám za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.“, ku ktorému v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 653/2016 zo dňa 14.02.2017, pokiaľ ide o určenie času plnenia v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ústavný súd uviedol, že: „Záver krajského súdu, že čas plnenia
nie je jednoznačne určený, resp. že nie je určený nepochybne a určito vo vzťahu k ručiteľom, teda povinnému v 3. a 4. rade, je v okolnostiach prípadu riadne odôvodnený, pričom ústavný súd nezistil, že interpretácia na vec vzťahujúcich sa noriem platného práva v rozhodnom čase by v okolnostiach prípadu nezodpovedala rozhodným okolnostiam prípadu.“ Čas plnenia teda nemožno určovať dodatočne, ani iným právnym úkonom, ktorý netvorí súčasť notárskej zápisnice (ktorý s ňou nie je pevne spojený). V danom prípade sa však čas na plnenie záväzku ručiteľa nachádza až vo Výzve ručiteľovi na úhradu zostatku úveru zo dňa 22.02.2019, ktorú oprávnený vyhotovil a zaslal povinnému až po začatí exekučného konania (ktoré sa v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu, t. j. dňom 12.11.2018), čo je však vzhľadom na uvedené skutočnosti neprípustné. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne až uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z notárskej zápisnice, nikdy nie pred uplynutím času na dobrovoľné plnenie. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že notárska zápisnica je exekučným titulom výlučne vtedy, ak spĺňa všetky zákonné predpoklady uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Ak ich nespĺňa, potom nie je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda možno konštatovať, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, povinnému celkom jednoznačne nevznikla žiadna povinnosť plniť záväzok voči oprávnenému ako veriteľovi z titulu ručenia. Keďže v predmetnej notárskej zápisnici nie je zákonným spôsobom určený čas plnenia pre povinného ako ručiteľa (určenie času plnenia absentuje), tak predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (nie je materiálne vykonateľná). Exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia až do ukončenia exekučného konania, čo v posudzovanom prípade nebolo splnené.
K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.06.2019, sp. zn.: 69Ek/1629/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 69Ek/1629/2018 zo dňa 29.04.2019 (ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaného na základe rovnakého exekučného titulu voči inému povinnému - tiež ručiteľovi; pričom čas ručenia je v exekučnom titule vo vzťahu k ručiteľom určený rovnako), v ktorom (v bode 20., 21., 22. odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „K vykonateľnosti notárskej zápisnice sudca ďalej poukazuje na to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z notárskej zápisnice. Pokiaľ ide o určenie času na splnenie povinnosti, tento musí byť priamo v notárskej zápisnici určený jednoznačným a nepochybným spôsobom. Nie je vylúčené, že čas plnenia je určený aj odkazom na iný právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici uvedený nepochybným spôsobom, v presne špecifikovanom znení a zmluva, na ktorú notárska zápisnica odkazuje, s ňou musí byť pevne spojená. V posudzovanom prípade, je čas plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi určený tak, že ručiteľ sa zaviazal splniť pohľadávku veriteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok nesplní a to okamžite na prvé požiadanie oprávnenej osoby. Presnejšie určená lehota na plnenie ručiteľovi nevyplýva ani z notárskej zápisnice, ani z ručiteľského vyhlásenia a ani zo zmluvy, ktorá je s ňou spojená. Existencia času plnenia (ktorý v hmotnoprávnom zmysle zakladá vo všeobecnosti splatnosť záväzku) je však nevyhnutným predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Už vzhľadom na uvedenú skutočnosť, je možné konštatovať, že do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie, povinnému celkom jednoznačne nevznikla žiadna povinnosť plniť záväzok voči oprávnenému ako veriteľovi z titulu ručenia. Preto súd konštatuje, že nie je možné považovať predloženú notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi. Nemožno považovať za právne udržateľné tvrdenie oprávneného, že k vyzvaniu ručiteľa na plnenie môže dôjsť aj po začatí exekučného konania, že to nie je prekážkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, že to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu SR a že súd musí vychádzať zo skutkového stavu v čase jeho rozhodnutia. Ako už súd uviedol, notárska zápisnica nadobúda materiálnu vykonateľnosť zásadne až márnym uplynutím lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti, nikdy nie pred jej uplynutím ako to tvrdí oprávnený. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že notárska zápisnica je exekučným titulom výlučne vtedy, ak spĺňa všetky zákonné predpoklady uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Ak ich nespĺňa, potom nie je (v tomto prípade materiálne) spôsobilým exekučným titulom. Nejde o odstrániteľnú vadu konania, ako sa domnieva oprávnený ale o obligatórnu náležitosť exekučného titulu, bez ktorej notárska zápisnica nie je exekučným titulom. Exekučný súd pritom musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie. V prípade, ak by bola
exekúcia nesprávne nariadená a bola by vedená na základe exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). ... Sudca, po preskúmaní notárskej zápisnice, vrátane ručiteľského vyhlásenia v ručiteľskej listine, ktoré súd citoval vyššie (bod 18 odôvodnenia), konštatuje, že jednoznačné a určité stanovenie času plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi sa v predloženej notárskej zápisnici ako exekučnom titule nenachádza. Slovné spojenie „okamžite na prvé požiadanie oprávnenej osoby“, podľa názoru súdu nezodpovedá zákonnej požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia pre ručiteľa. Čas, do akej lehoty je povinný ako ručiteľ predmet plnenia plniť oprávnenému, za predpokladu, že svoj záväzok nesplní dlžník, tak nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule jednoznačne a nepochybne vymedzený. Na určenie času plnenia nepostačuje vyhlásenie povinného v notárskej zápisnici, že splní záväzok dlžníka voči oprávnenému, ak dlžník nesplní splatný záväzok okamžite na prvé požiadanie oprávnenej osoby. Z obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, že ak má byť vykonateľná, tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom priamo v notárskej zápisnici. Predložená notárska zápisnica, tak neobsahuje vo vzťahu k povinnému všetky zákonom predpísané a vyžadované obligatórne náležitosti. Čas plnenia ručiteľa nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule riadne vymedzený. Nie je tak zrejmé, kedy notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k ručiteľovi vykonateľnosť, ktorá vlastnosť je nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom na výkon exekúcie. ... V notárskej zápisnici je síce uvedené, že v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, na prvé požiadanie oprávnenej osoby ho splní ručiteľ. Z notárskej zápisnice ale nie je zrejmé, v akej konkrétnej lehote po tomto požiadaní je ručiteľ povinný dlh zaplatiť. Tento čas na plnenie záväzku ručiteľa sa nachádza až vo výzve, resp. v prvom požiadaní oprávneného, ktorú zaslal povinnému až po spísaní notárskej zápisnice (navyše až po začatí exekučného konania), čo je vzhľadom na § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, neprípusné. Čas plnenia ručiteľa nemožno určiť dodatočne vo výzve, resp. v prvom požiadaní. Toto požiadanie nerobí z notárskej zápisnice dodatočne materiálne vykonateľný exekučný titul.“
Súd taktiež poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.04.2019, sp. zn.: 8Ek/1525/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 8Ek/1525/2018 zo dňa 13.03.2019 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode 15. odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „Súd sa však plne stotožnil so závermi napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých stanovenie času plnenia v notárskej zápisnici vo vzťahu k povinnému 2) nezodpovedá požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia. V reakcii na sťažnostné námietky oprávneného je potrebné zdôrazniť, že na určenie času plnenia nie je postačujúce vyhlásenie, že ak záväzok zo zmluvy o pôžičke neuhradí ručiteľ po výzve danej veriteľom, ručiteľ súhlasí, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom, pretože takéto vyhlásenie celkom zjavne nespĺňa požiadavku na presné vymedzenie vykonateľnosti notárskej zápisnice, keď v tomto dojednaní úplne absentuje stanovenie lehoty, v ktorej má povinný 2) ako ručiteľ plniť. K argumentácii oprávneného súd ďalej dopĺňa, že z povahy inštitútu ručenia síce vyplýva, že čas plnenia povinného 2) ako ručiteľa sa musí odvíjať od času plnenia povinného 1) ako dlžníka s tým, že povinný 2) môže mať povinnosť plniť až v prípade, ak tak neurobí povinný1) ako hlavný dlžník. Avšak čas plnenia povinného 2) musí byť následne špecifikovaný takým spôsobom, aby nenastali pochybnosti o tom, dokedy má svoj záväzok plniť, a teda kedy nadobudne notárska zápisnica vo vzťahu k nemu vykonateľnosť, ktorá vlastnosť je nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom na výkon exekúcie. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach súdov. Pokiaľ je exekučným titulom rozsudok súdu, jeho súčasťou je aj doložka vykonateľnosti. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (§ 232 CSP). Pokiaľ má byť notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom, tiež musí mať vlastnosť vykonateľnosti. Čas plnenia preto musí byť presne určený priamo v notárskej zápisnici (napr. určením lehoty na plnenie a pod.), nemožno ho určovať ani dodatočne, prípadne iným právnym úkonom, ktorý netvorí súčasť notárskej zápisnice (napr. v Dohode o postupnom spôsobe splatenia pohľadávky a Uznaní záväzku č. 001/2016, ...). Neušlo pozornosti súdu, že ani oprávnený vo svojej sťažnosti neuviedol, kedy presne sa stala notárska zápisnica vo vzťahu k povinnému 2) vykonateľnou. Čas plnenia vo vzťahu k povinnému 2) v notárskej zápisnici určený nebol žiadnym spôsobom, čo súd vedie k záveru, že predložená notárska zápisnica nemá všetky zákonom predpísané obligatórne náležitosti (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. 653/2016-33, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/3103/2005). Keďže predložená notárska zápisnica neurčuje čas plnenia povinného 2), vykazuje rozpor s § 45 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku a preto ju nie je možné vo vzťahu k povinnému 2) považovať za spôsobilý exekučný titul. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku bol súd povinný takýto návrh na vykonanie exekúcie vo vzťahu k povinnému 2) zamietnuť.“
Ďalej súd uvádza, že čl. II. vetá prvá notárskej zápisnice znie: „Osoba oprávnená ako veriteľ sa v Zmluve zaviazala Dlžníkovi poskytnúť peňažné prostriedky ako termínovaný úver do celkovej výšky 1 062 000,00 Eur (slovom: jedenmiliónšesťdesiatdvatisíc EUR).“ V bode 1. písm. a) Zmluvy o termínovanom úvere č. 335/2013/UZ zo dňa 13.05.2013 je uvedené: „Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť Dlžníkovi za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere peňažné prostriedky: do celkovej výšky úveru a v dohodnutej mene: 1 062 000,00 EUR.“ Z uvedeného však nie je zrejmé kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov a v akej výške. Oprávnený dňa 12.04.2019 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu Odpoveď na výzvu súdu zo dňa 04.04.2019, v ktorej oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že: „1. K predloženiu dôkazu o výške poskytnutých peňažných prostriedkov (1. zarážka) Vám dokladáme prílohu Výpis z účtu - investičný úver, kde je v ľavej hornej časti uvedená celková výška, zároveň je táto suma uvedená v notárskej zápisnici v časti zmluvy o termínovanom úvere č. 335/2013/UZ v čl. 1 písm. a). ...“ Súd uvádza, že listina „Výpis z účtu - investičný úver“ zo dňa 31.03.2016 nepreukazuje skutočnosť kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi a v akej výške, ale preukazuje len výšku nesplateného zostatku ku dňu 31.03.2016. Oprávnený dňa 17.05.2019 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu podanie k spisovej značke, v ktorom uviedol, že: „V prílohe predkladáme dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov, výške poskytnutých peňažných prostriedkov a dátume poskytnutia peňažných prostriedkov. Prostredníctvom priloženého dôkazu preukazujeme, že peňažné prostriedky boli poskytnuté pred tým ako bola uzatvorená notárska zápisnica.“ K podaniu priložil: „Potvrdenie VÚB, a.s. - odpoveď na žiadosť zo dňa 02.05.2019“ zo dňa 03.05.2019. V listine: „Potvrdenie VÚB, a.s. - odpoveď na žiadosť zo dňa 02.05.2019“ je uvedené, že: „. V. P., Ž. Y. XX.XX.XXXX P. Y. F. R. - C. M. F.. F..E..D.., Č. E. XXXX/X, XXX XX M. - L., C.: XX XXX XXX O. K. K. D. Ú. Z. Ú. X. X. X.XXX.XXX W..“. Súd uvádza, že ani toto subjektívne tvrdenie postupcu nemožno považovať za objektívne preukázanie skutočnosti kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi a v akej výške (za objektívne preukázanie týchto skutočností by bolo možné považovať napr. predloženie výpisu z účtu preukazujúce čerpanie úveru), a tým pádom nebolo preukázané ani či došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov pred spísaním notárskej zápisnice (notárska zápisnica bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá Zmluva o termínovanom úvere č. 335/2013/UZ a Ručiteľská listina č. 248/2013/RL, t. j. 13.05.2013). Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade vyhlásenie osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice vzniklo v čase, keď ešte žiadny dlh neexistoval, bolo možné len predpokladať, že dlh môže vzniknúť, avšak nebolo možné určiť v akej výške vznikne a kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním úveru. Súd má tak za to, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože dlh v čase jej podpísania neexistoval. K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.06.2019, sp. zn.: 69Ek/1629/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 69Ek/1629/2018 zo dňa 29.04.2019 (ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaného na základe rovnakého exekučného titulu voči inému povinnému - tiež ručiteľovi), v ktorom (v bode 25. odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „Pokiaľ ide o posúdenie právnej otázky uznania dlhu z časového hľadiska vo vzťahu k existencii dlhu, ako nevyhnutného predpokladu materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, sudca nad rámec svojho rozhodnutia, (nakoľko vzhľadom na zistenie materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu z iného dôvodu, nebola už táto právna otázka pre rozhodnutie súdu zásadná), pre úplnosť uvádza, že právna argumentácia vyššieho súdneho úradníka bola správna. ... Oprávnený, napriek výzve súdu, nepreukázal skutočnosť, kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi a v akej výške. Subjektívne tvrdenie tejto skutočnosti v liste postupcu, nie je aj jej objektívnym preukázaním (napríklad výpisom z účtu preukazujúcim čerpanie úveru, nie výšku jeho nesplateného zostatku cca 3 roky po jeho čerpaní).“
Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.03.2017 sp. zn.: II. ÚS 136/2017: „ ... ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, bolo v danej
veci rozhodovanie o sťažnosti na porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 4 CoE 63/2014 zo dňa 11.03.2015, ktorý v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že: „Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom”, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu”, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie... Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ Vo vzťahu k podstate zmluvy o úvere krajský súd uviedol, že: „Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov (resp. reálne čerpanie úveru dlžníkom). Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté finančné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť.“ K vyššie uvedenej právnej argumentácii Krajského súdu v Banskej Bystrici, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že: „... ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu je primeraným spôsobom odôvodnené a nesignalizuje svojvoľný zásah do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. ... Podľa názoru ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu vyslovené v napadnutom uznesení považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. ... Ústavný súd napokon uvádza, že k rovnakému záveru dospel aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016) o sťažnostiach sťažovateľky argumentačne založených na takmer identických dôvodoch (aj keď v prvých dvoch prípadoch išlo o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie, pozn.), ktoré rovnako odmietol ako zjavne neopodstatnené.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor exekučného titulu (notárskej zápisnice) s § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, keďže notárska zápisnica nespĺňa zákonné náležitosti a záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
K zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený, pričom samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.