Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-73S/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 33 –

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: VIKING, s.r.o., so sídlom Ventúrska 10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 788 275, právne zastúpeného: SEDLÁČEK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, IČO: 51 018 128, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100372759/2022 zo dňa 23. februára 2022, takto

rozhodol:

– 32 –

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. 100372759/2022 zo dňa 23. februára 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102126723/2021 zo dňa 04. novembra 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

– 30 –

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január, august, september, október, november a december 2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101761748/2020 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola aj Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2020 a dňa 24.11.2020 sa v zmysle ustanovenia Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie. Žalobca dňa 05.01.2021 podal Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, ktoré bolo zaevidované pod č. 600035459/2021. Dňa 18.10.2021 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené k Protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101968107/2021.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane rozhodnutím č. 102126723/2021 zo dňa 04.11.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 3 600,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dna 27.02.2017 v sume 928,19 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 4 528,19 € (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Žalobca si v zdaňovacom období január 2017 uplatnil odpočítanie DPH na základe prijatej faktúry od spoločnosti REDIALIS s.r.o., Drieňová 1/J, 821 01 Bratislava (do 07.12.2018 RV PLUS, s.r.o., Andrusovova 4, 851 01 Bratislava), IČO: 46 227 954, DIČ: 2023291149 (ďalej len „REDIALIS s.r.o“) v zmysle Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci, dátum dodania 04.01.2017, Int. číslo 173100005, č. FV170001, celkový základ dane 18 000,00 eur; DPH 20%: 3 600,00 eur; predmet fakturácie: sumarizácia dokladov za prevádzky, spracovanie účtovných dokladov a spracovanie podkladov pre mzdovú učtáreň.

4. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol úkony, ktoré vykonal za účelom preverenia uskutočnenia vyššie uvedeného zdaniteľného obchodu žalobcu s deklarovaným dodávateľom REDIALIS s.r.o. Správca dane na základe preverovania v daňovej kontrole zistil, že bola dňa 31.05.2016 uzatvorená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci medzi žalobcom ako dodávateľom a REDIALIS s.r.o. ako objednávateľom, pričom táto bola vypovedaná bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou dva mesiace dňa 28.11.2016 v celom rozsahu zo strany žalobcu. Predmetom Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci bola úprava podmienok dodávania služieb: „1.1.kontrola zásob na prevádzkach, spracovanie podkladov pre účtovníčku, sumarizácia dokladov zo všetkých prevádzok pre spracovanie skladového hospodárstva, kontrola zamestnancov na prevádzkach, sumarizácia podkladov pre mzdovú účtovníčku, zabezpečenie školení zamestnancov a ďalších služieb, ktoré ponúka dodávateľ ako aj podmienky služieb, ktoré majú charakter a ktoré budú bližšie špecifikované /hlavne čo do druhu, množstva a termínu dodávok/ v samostatných objednávkach dodávateľa potvrdených objednávateľom. 1.2 Dodávateľ sa zaväzuje poskytovať služby dodávateľovi po dobu platnosti tejto zmluvy podľa objednávok objednávateľa potvrdených dodávateľom.“

5. Správca dane uviedol, že žalobca k predmetnej faktúre č. FV170001 predložil objednávku č. RV PLUS 04/01/2017/1 zo dňa 04.01.2017. Ako prílohy k faktúre žalobca predložil potvrdenia o prevzatí dokladov vystavené s dátumami až po dátume dodania – od 07.01.2017 do 31.01.2017. Správca dane skonštatoval, že faktúra č. FV170001 sa nenachádza v záznamoch vystavených faktúr pre žalobcu v kontrolnom výkaze REDIALIS s. r. o. podanom za január 2017 ako i to, že faktúra bola vystavená v čase, keď ešte nebolo dodané žiadne plnenie, za ktoré mala byť faktúra vystavená. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a podľa ods. 3 ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo, považuje sa služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za čiastkovo dodávanú službu vzťahuje.

6. Za účelom preverovania správca dane vykonal dňa 11.08.2020 ústne pojednávanie so svedkom A. B., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101287159/2020. Z výpovede svedka A. B. vyplynulo: že spoločnosť REDIALIS s.r.o. zastupoval konateľ p. C., ktorý vystavoval aj faktúry, vykonával stavebné a ostatné činnosti, pričom ekonomické činnosti mala vykonávať p. B.; že spoločnosť REDIALIS s.r.o. nemala v roku 2017 zamestnancov a obaja menovaní (p. C. a p. B.) pracovali na základe pracovných vzťahov; že spoločnosť REDIALIS s.r.o. nemala zverejnené účtovné závierky po roku 2015; že bola uzatvorená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016 so žalobcom; že kontakt a komunikácia so žalobcom bola cez p. D., s ktorou boli aj dohodnuté a odsúhlasené ceny za poskytnuté služby, ktoré boli stanovené p. B.. K obsahu náplne svojej činnosti sa p. A. B. vyjadrila, že podľa podkladov posielaných p. D. e-mailom vykonávala prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov do poisťovní, vypracovala pracovné zmluvy, vypracovala podklady na výplaty, výkazy k výplatám s tým, že prvotne bola odovzdaná dochádzka za predchádzajúci mesiac, na základe nej spracovaná práceneschopnosť, dovolenky, OČR, absencie a potom sa spracovali mzdy, odkontrolovali sa odpracované hodiny, neprítomnosti, zrážky zo mzdy, exekúcie, stravné lístky a na základe toho sa vykonala sumarizácia poistného, vyhotovili príkazy na úhradu miezd, odvodov a iných úhrad. Pani B. sa tiež vyjadrila, že nechodila po prevádzkach a doklady jej nosila p. D., pričom v rámci skladového hospodárstva párovala dodacie listy, spracovávala dodávateľské faktúry, nahrávala údaje do skladového modulu, nahraté údaje sa odovzdávali nahraté na USB kľúči p. D.. Materiálové a tovarové faktúry, dodacie listy nosila do REDIALIS s.r.o. p. D. na spracovanie, po spracovaní si ich prevzala, pričom evidencia došlých faktúr sa vykonávala u žalobcu. Pani B. tiež uviedla, že odmena bola dohodnutá paušálne, niekedy sa účtovalo viac a niekedy menej v priebehu doby sa to vyrovnalo, nedalo sa to vyčísliť položkovite s tým, že súpis prevzatých dokladov treba chápať ako prevzaté doklady, ktoré boli prevzaté a nahodené do skladovej evidencie a informácia o vykonaných činnostiach. Z vyjadrenia p. B. správca dane zistil, že spoločnosť REDIALIS s.r.o. poskytovala služby pre žalobcu od podpísania zmluvy v roku 2016 do januára 2017, kedy došlo k plneniu a bola ukončená zmluva.

7. Za účelom preverovania správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby (DPPO) u žalobcu za zdaňovacie obdobie 2017 a prevzal do kontroly DPH Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101568784/2020 zo dňa 12.10.2020 z výsluchu svedka E. F. a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101568826/2020 zo dňa 12.10.2020 z výsluchu svedka G. B.. Z výpovede svedka E. F. správca dane zistil, že menovaná v roku 2017 ako zamestnanec spoločnosti Optifin Invest, s.r.o., IČO: 35 735 457, Rusovská cesta 1, 851 01 Bratislava (ďalej len „Optifin Invest, s.r.o.“) viedla kompletné účtovníctvo žalobcu, pričom všetky doklady, faktúry s podkladmi za materiál aj služby, jej donášala pani D. (manažérka žalobcu). Podklady na mzdy dostávala svedkyňa F. e-mailom od p. B.. Ohľadne skladu účtovala spotrebu materiálu a tržby na základe podkladov od p. D.. Spotreba sa zaúčtovala na základe podkladov od žalobcu. Tržby sa zaúčtovali na základe podkladov od p. D. podľa uzávierok pokladníc. Z výpovede svedka p. G. B. správca dane zistil, že v roku 2017, ako zamestnanec Optifin Invest s.r.o., viedla mzdovú agendu žalobcu na základe podkladov vo forme tabuľky, kde sú uvedené výšky miezd, neprítomnosti zamestnancov od p. D.. Ďalej tiež uviedla, že sa spracovala mzdová rekapitulácia za zamestnanca, mzdové listy, zápočtové listy, potvrdenia o príjme po skončení pracovného pomeru, ročné zúčtovanie dane. Po spracovaní podkladov, posielala p. D. aj účtovníčke, p. F., PDF súbor, ktorý obsahoval rekapituláciu miezd, výplatné pásky, mesačné výkazy do poisťovní, zápočtové listy, potvrdenia o príjme, prevodné príkazy na úhrady miezd boli v xml súbore. Mesačne išlo o cca 50 zamestnancov. Svedkyňa B. sa tiež vyjadrila, že prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov do poisťovní vykonávala pani D.. S prvotnými dokladmi, ako lístky od lekára, OČR, dovolenkové lístky, dochádzka, neprichádzala do styku, tie ostávali u žalobcu. Osobu, alebo meno A. B., svedkyňa B. nepoznala.

8. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď A. B. za nekonzistentnú v nadväznosti na výpovede svedkýň p. F. a p. B.. Svedkyne, E. F. a G. B., nepoznajú A. B., ktorá mala spracovávať podklady na základe ktorých mali účtovať. Správca dane uviedol, že komunikácia medzi uvedenými osobami za žalobcu prebiehala cez prevádzkovú riaditeľku p. E. G. D.. Poukázal tiež na to, že na podaných daňových priznaniach k dani z príjmov za rok 2016 niektorých zamestnancov žalobcu je údaj o vypracovaní pani G. B. začiatkom roku 2017, pričom ak vyhotovovala mzdy, mzdové výkazy, výplatné pásky a prevodné príkazy na úhrady miezd a odvodov G. B., nemohla ich v rovnakom období vystavovať aj A. B., ako vo svojej výpovedi opisovala svoju činnosť. Správca dane ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že podľa objednávky č. RV PLUS 04/01/2017/1 malo byť miesto realizácie prác na adrese prevádzok žalobcu, avšak A. B. sa vyjadrila, že nechodila po prevádzkach a doklady jej nosila

p. D.. V tejto spojitosti tiež správca dane odkázal na Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016 podľa obsahu ktorej sa mala vykonávať kontrola zásob a kontrola zamestnancov na prevádzkach. Znenie Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016 označil za zmätočné, keďže nie je zrejmé kto mal komu dodávať a nie je tiež možné jednoznačne zistiť a vymedziť druh a množstvo úkonov, či kvalitatívnu mieru, akú mali služby dosahovať. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že spoločnosť REDIALIS s. r. o. nevedela poskytnúť správcovi dane bližšie informácie, podrobnosti týkajúce sa špecifikovaných služieb, vykonávania práce, preberania a odovzdávania vykonaných prác, ďalej fakturovania a dodania služieb.

9. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia reagoval na Vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z 05.01.2021 (podanie žalobcu bolo zaevidované pod č. 600035459/2021), keď odmietol nenaplnenie znenia ust. § 47 Daňového poriadku z dôvodu uvádzaného žalobcom, že Protokol neobsahuje žiadne vyhodnotenie skutočností uvedených na ústnom pojednávaní konanom v sídle žalobcu dňa 19.10.2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101968107/2021). Vo vzťahu k úkonu ústneho pojednávania zachyteného do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101707377/2020, ktorým podľa žalobcu mali byť všetky pochybnosti správcu dane vyvrátené, správca dane uviedol, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101707377/2020 nie sú uvedené žiadne pochybnosti správcu dane a teda nebolo možné žiadne jeho pochybnosti vyvracať. K námietke žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane uviedol, že Protokol je postavený na základe zistení, ktoré správca dane získal v priebehu daňovej kontroly a vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Správca dane zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že Protokol sa sústreďuje na zhromažďovanie dôkazov, ktoré podporujú hypotézu správcu dane o údajnom neoprávnenom práve žalobcu na odpočet DPH, keďže podľa správcu dane Protokol obsahuje tvrdenia na základe získaných dôkazov. Zároveň správca dane odmietol, že by ignoroval zistenia a dôkazy žalobcu, ktoré mali potvrdzovať správnosť uplatnenia si daňového odpočtu, nakoľko postupoval tak, že vzal do úvahy všetky dôkazy, vysvetlenia a zistenia, ktoré boli buď predložené žalobcom alebo získané správcom dane, tieto analyzoval, uviedol do logických vecných a časových súvislostí a následnou syntézou ich vyhodnotil. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nerešpektovaniu § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku správca dane uviedol, že bral do úvahy všetky získané informácie, uviedol ich v Protokole a vyhodnotil. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že vystavenie dotknutej faktúry v deň objednávky (04.01.2017) nemá vplyv na to, že faktúra sa vzťahovala na dodanie služieb žalobcovi zo strany REDIALIS s.r.o. v rozsahu a za podmienok podľa objednávky v mesiaci január 2017, správca dane uviedol, že toto tvrdenie nepreukazuje dodanie služieb spoločnosťou REDIALIS s.r.o. Faktúra bola podľa správcu dane vystavená v rozpore s Rámcovou zmluvou o obchodnej spolupráci, keď táto mala byť vystavená na základe objednávok na vykonanie prác a bola vystavená na výšku paušálnej odmeny ešte pred dodaním práce a vystavením objednávky. Ďalej správca dane na tvrdenia žalobcu, že sa správca dane snaží spochybniť dodané služby spoločnosťou REDIALIS s.r.o. duplicitou vykonávaných činností zo strany p. B., keď p. B. nemala nikdy tvrdiť, že pre žalobcu vyhotovovala mzdy, mzdové výkazy, výplatné pásky a prevodné príkazy a na námietku, že zmluvným stranám napriek formálnym chybám Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci bolo zrejmé čo sa má plniť, ako i na námietku porušenia práva žalobcu podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku nevypočutím p. D. uviedol, že správca dane s poukazom na § 24 ods. 3 Daňového poriadku vedie dokazovanie, keď nie je povinný vyhovieť každému návrhu daňového subjektu. Ďalej správca dane uviedol, že výsluch p. D. nepovažoval za potrebné vykonať a že žalobca vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne dôkazy ku svojim tvrdeniam, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly.

10. Správca dane teda dospel k záveru aj s poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ konkrétne v rozsudku vo veci C-459/l7 a C-460/l7 Valériane, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované. Zdôraznil tiež, že podmienky uvedené v a , ods. l písm. a) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Správca dane dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním preukázal skutočnosti, ktoré sú uvedené v Protokole, na základe ktorých je možné tvrdiť, že plnenia uvedené na faktúre vystavenej menom dodávateľa REDIALIS s.r.o., na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, neboli v skutočnosti týmto subjektom poskytnuté.

Rozhodnutie žalovaného

11. O podanom odvolaní žalobcu zo dňa 08.12.2021, zaevidovanom pod č. 612557298/2021, proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil Rozhodnutím č. 100372759/2022 zo dňa 23.02.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia zhodne zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly, dôvody rozhodnutí správcu dane. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po hmotno-právnej stránke pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre a zároveň, že prijaté zdaniteľné plnenie použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ako vyplýva z ustanovení (str. 8). Hmotnoprávne podmienky uvedené v ust. a a v žalobca nesplnil, čo bolo správcom dane riadne preukázané a odôvodnené na základe zisteného skutkového stavu uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí. Zo zistených skutočností mal žalovaný rovnako ako správca dane za preukázané a nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na uplatnenie odpočítania DPH v zdaňovacom období január 2017 z prijatej faktúry č. FV170001 zo dňa 04.01.2017 za služby (sumarizácia dokladov za prevádzky, spracovanie účtovných dokladov, spracovanie podkladov pre mzdovú učtáreň od dodávateľa REDIALIS s.r.o.) neoprávnene.

12. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmätočnosť a nepreukaznosť dokladov a dôkazov predložených žalobcom má vyplývať aj z ďalších skutočností ako je formulácia uvedená na faktúre v znení „fakturujeme Vám za služby na základe rámcovej zmluvy zo dňa 08.07.2016“, keď objednávka bola v zmysle zmluvy zo dňa 31.05.2016 a takáto bola aj správcovi dane predložená. Ďalej poukázal na to, že žalobca predložil doklady, resp. dôkazy prijatia deklarovaných služieb od REDIALIS s.r.o., a to potvrdenia o prevzatí dokladov (spolu 6 ks) - bez dátumu, 17.01.2017, 19.01.2017, 23.01.2017, 27.01.2017, 31.01.2017 podpísané a opečiatkované oboma obchodnými partnermi, keď na každom z potvrdení o prevzatí dokladov sú v časti „došlé faktúry“ uvedené prijaté faktúry s číselným radom podľa čísla dokladu. V administratívnom spise sa nachádza žalobcom v rámci Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102829899/2019 zo dňa 09.12.2019 predložený zoznam „VIKING – Kniha došlých faktúr r. 2017“ v pdf. formáte, ktorý vytvorila 06.12.2019 pani F. a má rovnaký číselný rad ako je na predložených potvrdeniach už z januára 2017. Za ďalšiu skutočnosť svedčiacu o zmätočnosti a nepreukaznosti dokladov žalovaný označil to, že na potvrdeniach o prevzatí dokladov sú krížikom zaškrtnuté úkony, ktoré podľa vyjadrenia p. B. spoločnosť REDIALIS s.r.o. nevykonala (napr. vystavenie vyšlých faktúr, fotokópie došlých faktúr pre potreby skladu). Za nezvyčajné žalovaný označil to, že predložené potvrdenia o prevzatí dokladov obsahujú zoznam s číslami dokladov 1 – 120 bez prerušenia, hoci sa v zmysle objednávky č. RV PLUS 04/01/2017/1 mali sumarizovať doklady pre spracovanie skladového hospodárstva len za prevádzku FACH Juice Shop a FACH Bread & coffe, a nie pre všetky prevádzky.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že služby poskytované spoločnosťou REDIALIS s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci, upresnené jednotlivými objednávkami v opakovaných mesačných lehotách, je možné posúdiť ako opakovane alebo čiastkovo dodávané služby podľa žalovaný uviedol, že deň dodania by mal byť zrejmý z faktúry ako dátum dodania služby alebo tovaru. O skutočnosti, že by mal žalobca prijímať opakované rovnaké služby na mesačnej báze žalobca nepredložil žiadne dôkazy, keď za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. O opakovane dodávaných službách sa hovorí vtedy, ak ide o dodanie rovnakého druhu služby v opakovaných dohodnutých lehotách (obdobiach). Ďalej žalovaný dôvodil, že z predloženej Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016 takéto skutočnosti nevyplývajú, pričom žalobca neuviedol konkrétne, akou výpovednou časťou p. B. potvrdila jeho tvrdenia ohľadom opakovane alebo čiastkovo dodávaných službách podľa .

14. K nesúhlasu žalobcu s hodnotením výpovede p. B. správcom dane žalovaný uviedol, že výpoveď p. B. je všeobecná, keď tvrdí, že na prevádzky nechodila, všetko jej nosila p. D. do kancelárie. Iná činnosť v súvislosti so spracovaním podkladov pre mzdovú učtáreň nebola žalobcom ani spoločnosťou REDIALIS s.r.o. na predmetných potvrdeniach o prevzatí dokladov vyznačená, ani potvrdená. Žiadne relevantné doklady a dôkazy preukazujúce skutočné dodanie a prijatie služby súvisiacej so spracovaním podkladov pre mzdovú učtáreň predložené neboli.

15. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nevypočutia pani D. ako svedka žalovaný uviedol, že správca dane odôvodnil nevypočutie svedka poukázaním na § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom žalovanému z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že pani D. sa k celej problematike vyjadrovala spolu s konateľkou H. I. E. G. a splnomocneným zástupcom už v Zápisnici z ústneho pojednávania č. 101707377/2020 zo dňa 10.11.2020. Zároveň žalovaný zdôraznil, že za žalobcu, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, zodpovedá a koná konateľ. Tiež žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol, aké konkrétne skutočnosti by výpoveď tejto svedkyne mala preukázať.

16. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom nevyhodnotenia príčinnej súvislosti medzi zistením správcu dane o neexistencii zamestnancov a dodaním služieb spoločnosťou REDIALIS s.r.o., keďže na základe vykonaných dôkazov posudzované služby v mene spoločnosti REDIALIS s.r.o. poskytla osobne p. B. a ohľadom zmätočnosti a rozporuplnosti tvrdenia správcu dane, že „spoločnosť nemala zamestnancov v roku 2017“ a zároveň tvrdenia, že „konateľ p. C. a p. B. spoločníčka pracovali na základe pracovných vzťahov“ žalovaný uviedol, že žalobca žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi nepreukázal, že boli služby v zmysle predmetnej faktúry skutočne realizované tak, ako je na nich uvedené. Spoločnosť REDIALIS s.r.o. nikdy nebola registrovaná na závislej činnosti a nikdy nepodala v súvislosti s registráciou na závislej činnosti žiadne podania v zmysle príslušného zákona. Vyjadrenie, že konateľ p. C. a p. B. - spoločníčka pracovali na základe pracovných vzťahov a spoločnosť REDIALIS s.r.o. nemala v roku 2017 zamestnancov uviedla vo svojej výpovedi svedkyňa p. B. dňa 18.08.2020, pričom výsluchu p. B. sa žalobca zúčastnil a kládol jej otázky. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí tieto fakty len podľa žalovaného uviedol.

17. K odvolacej námietke ohľadom zmätočnosti a nerelevantnosti zistenia správcu dane, že REDIALIS s.r.o. nemala zverejnené účtovné závierky po roku 2015 vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena žalobcom ohľadom dodania služieb žalovaný uviedol, že žalobca si mohol nezrovnalosti upresniť priamo na ústnom pojednávaní, na ktorom vypovedala p. B., keď sa mohol žalobca svedkyne p. B. dopytovať a žiadať vysvetlenia o nezverejnených účtovných závierkach po roku 2015. Žalovaný ďalej poukazoval na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom sú podľa žalovaného oprávnené, keď znalosť žalobcu ohľadom svojich obchodných partnerov nie je nadštandardná požiadavka správcu dane, prekračujúca rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V tejto spojitosti potom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom je uvedené, že v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet DPH, musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal, z dôvodu objektívnej a požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať. Žalovaný ďalej konštatoval, že má za to, že žalobca nepredložil žiadne doklady o dostatočnom preverení svojho dodávateľa REDIALIS s.r.o. Z daňového systému finančnej správy je zrejmé, že REDIALIS s.r.o. je spoločnosťou nekontaktnou, daňové kontroly prešli do určovania dane podľa pomôcok, registrácia na DPH bola REDIALIS s.r.o. zrušená z úradnej moci. Faktúra č. FV170001 sa nenachádza v záznamoch vystavených faktúr pre žalobcu v kontrolnom výkaze REDIALIS s.r.o. podanom za január 2017. Ďalej žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku a judikatúru k problematike dôkazného bremena v daňovom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR, č. k. -17 zo dňa 23.02.2011), z ktorej vyplýva, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Následne v tejto spojitosti poukázal žalovaný aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. . Žalovaný zdôraznil, že správca dane nepreniesol na žalobcu absolútne dôkazné bremeno, keďže nepožadoval od žalobcu, aby preukazoval skutočnosti, ktoré bol povinný preukázať jeho obchodný partner. Od žalobcu bolo požadované preukázanie len tých skutočností, ktoré on sám tvrdil predloženými dokladmi.

18. K nedostatkom konania, ktoré žalobca vymedzil na str. 1 – 3 svojho odvolania žalovaný uviedol, že sú všeobecné, žalobca ich nekonkretizoval, a preto nebolo možné zo strany žalovaného sa k nim relevantne vyjadriť, pričom na str. 7 odvolania žalobca opisne uvádza už predložené dôkazy, ku ktorým sa správca dane už podrobne vyjadroval vo vydanom Protokole, ako aj nadväznom prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ sa žalobca v podanom odvolaní pri svojich

tvrdeniach opiera o právny názor uvedený v početnej judikatúre Najvyššieho súdu SR (napr. vo veciach sp. zn.: , , , , , alebo ), tak neuvádza konkrétne aplikovateľné súvislosti s preskúmavaným prípadom.

19. Žalovaný odvolaciu námietku, v ktorej žalobca namietal, že skutkový stav je iný ako v prípade rozsudkov Súdneho dvora EÚ C-459/17 a C-460/17 (SGI, Valériane), posúdil ako neoprávnenú. Žalovanému z vykonaných šetrení a záverov správcu dane uvedených v odvolaním napadnutom prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne vyplynulo, že k skutočnému poskytnutiu služieb dodávateľom REDIALIS s.r.o. pre žalobcu nedošlo a nevzniklo mu žiadne právo na odpočítanie dane, ktorého existencia závisí práve na splnení podmienky, že skutočne došlo k poskytnutiu zodpovedajúcich plnení. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ku ktorým ten dospel na základe preukázaných kontrolných zistení a ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, že obchodná transakcia deklarovaná v predmetnej faktúre od dodávateľa REDIALIS s.r.o. predloženej žalobcom ku kontrole za zdaňovacie obdobie január 2017 sa reálne neuskutočnila a nepreukazuje oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH. Dodávateľovi REDIALIS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania služieb, pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

20. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane konal v rozpore so zákonnou povinnosťou objasniť čo najúplnejšie skutkový stav uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že správca dane sa formálnymi nedostatkami na úkor skutkovej povahy veci rozhodne nezaoberal, naopak, po celý čas získaval informácie a dôkazy, vykonával výsluchy svedkov a ústne pojednávania aj so žalobcom, resp. jeho zástupcom, vyhodnocoval ich a uvádzal do vzájomných vecných, logických a časových súvislostí a to aj s predloženými a analyzovanými prvotnými účtovnými dokladmi a evidenciami tak, aby mal čo najpresnejší obraz o uskutočnených udalostiach minulých období. Žalovaný sa so závermi správcu dane stotožnil, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko neposkytol správcovi dane dostatočné a hodnoverné dôkazy vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií a nepreukázal, že preverovaný zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, čo v napadnutom prvostupňovom zhodnutí riadne vyhodnotil a zdôvodnil. Tu žalovaný zdôraznil, že vyjadrenia môžu byť dôkaznými prostriedkami, ale len v prípade, ak sú vierohodné a overiteľné.

21. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 24 ods. 2, § 3 ods. l, 2, 3 Daňového poriadku), neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku, keď skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo s tým, že správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s § 63 Daňového poriadku. Podľa žalovaného ostatné subjektívne námietky uvedené v odvolaní sú vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam nepodstatné, právne irelevantné a nemajú vplyv na výsledok a zákonnosť vydaného rozhodnutia. V závere žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočne dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou a je nesporné, že žalobca neuviedol ani v rámci odvolacieho konania žiadne nové skutočnosti a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia.

Žalobné body

22. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie január 2017. Žalobca uviedol, že rozhodnutia sú nezrozumiteľné, arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a založené na nesprávnom právnom posúdení. V prvom rade žalobca vyjadril svoj nesúhlas s odôvodneniami napadnutých rozhodnutí, v zmysle ktorých údajne nepreukázal nárok na odpočítanie dane z posudzovanej faktúry, uplatnil si nárok na odpočítanie dane neoprávnene z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v , nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa . Žalobca mal za to, že preukázal reálne uskutočnenie prác zrealizovaných pre neho spoločnosťou REDIALIS s.r.o. a že pri uplatnení odpočítania DPH v kontrolovanom zdaňovacom období postupoval zákonným spôsobom. Podľa názoru žalobcu nezistili správca dane ani žalovaný riadnym spôsobom skutkový stav posudzovanej veci, v rozpore so zákonom aplikovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy, pričom ich závery neodzrkadľujú tie skutočnosti, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly zistené. Žalobca zastával názor, že vec nebola dostatočným spôsobom prejednaná, správne právne posúdená, nebolo vykonané dokazovanie v navrhnutom rozsahu a najmä v rozsahu nevyhnutnom pre správne posúdenie veci, správca dane ako prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno, resp. nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení, ich úkonmi nedošlo k úplnému zisteniu skutkového stavu a ich právne závery sú nesprávne.

23. Žalobca tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly riadnym spôsobom vysvetlil a preukázal spoluprácu so spoločnosťou REDIALIS s.r.o., a to dôkazmi, ktoré má a ktoré objektívne môže mať vo svojej dispozícii. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane a v napadnutom rozhodnutí, ako aj postupom správcu dane a žalovaného, vznikli na strane žalobcu pochybnosti, či správcom dane a žalovaným neboli pri výkone daňovej kontroly porušené ústavné práva žalobcu na súdnu ochranu a na spravodlivý proces. Žalobca nesúhlasil s výrokom prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ani s výrokom napadnutého rozhodnutia žalovaného v ich celosti a považoval ich za nesprávne, postup správcu dane a žalovaného považoval za nedostatočný a nezákonný, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný vykonali výlučne formálne šetrenie, pričom neprihliadli na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a na ktoré mali zo svojej úradnej povinnosti prihliadnuť. Žalobca mal za to, že tak ako prvostupňové rozhodnutie správcu dane, tak aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, pretože sú v rozpore s Daňovým poriadkom, , DPH princípmi judikovanými Súdnym dvorom EÚ a zisteným skutkovým stavom, pričom závery žalovaného a správcu dane nie sú založené na vykonaných dôkazoch. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nezákonné vyhodnotenie dôkazov, nesprávnu aplikáciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v rozpore s povinnosťou správcu dane a žalovaného interpretovať ustanovenia eurokonformným spôsobom. Správca dane, ani žalovaný podľa žalobcu nepreukázali príčinnú súvislosť medzi zisteniami mimo sféry vplyvu žalobcu ako daňového subjektu o neunesení dôkazného bremena priameho dodávateľa služieb REDIALIS s.r.o. (RV PLUS, s.r.o.) v súvislosti s ich nadobudnutím a dodaním špecifikovaných objednávkami žalobcu a preukázaných potvrdeniami o prevzatí dokladov.

24. Žalobca mal ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia a zmätočnosti, čím trpia vadou nezákonnosti. Žalobca tiež namietal nedostatočné vyhodnotenie a nevysporiadanie sa s jeho námietkami k nesprávne zistenému skutkovému stavu a posúdeniu zákonnosti uplatnenia odpočtu DPH uvádzanými počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania. Skutkový stav, na základe ktorého boli rozhodnutia vydané, je podľa žalobcu v rozpore s vykonanými dôkazmi a vysvetleniami žalobcu. Žalobca namietol porušovanie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného prvostupňového rozhodnutia správcom dane a napadnutého rozhodnutia žalovaným.

25. S poukazom na ústavný princíp zákonnosti ukladania daní ( SR) žalobca namietol, že zistenia správcu dane mimo sféry vplyvu daňového subjektu nie sú dôkazmi takej povahy, aby správca dane zákonným spôsobom mohol spochybňovať dôveryhodnosť dôkazov predložených žalobcom, akými sú napríklad faktúry vyhotovené priamym dodávateľom žalobcu, spoločnosťou REDIALIS s.r.o. Správca dane vrátane žalovaného sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadali s rozsahom dôkazného bremena žalobcu a s rozsahom dôkazného bremena správcu dane. Správca dane a ani žalovaný na základe vykonaných dôkazov dostatočne nevysvetlili príčinnú súvislosť nimi popísaných skutočností a nepreukázali, že by z týchto skutočností v súhrne a vo vzájomných súvislostiach bolo možné prísť ku záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré mu prináleží. Odopretie práva žalobcu na vrátenie ním zaplatenej DPH pri reálne poskytnutej službe od priameho dodávateľa REDIALIS s.r.o. nadobudnutej v súvislosti s celkovou ekonomickou činnosťou žalobcu spojenou s právom žalobcu na plné odpočítanie je podľa žalobcu priamym porušením zásady neutrality ako aj zásady proporcionality a neprimeraným zásahom do práv žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane, ako aj žalovaný pri vyhodnotení preskúmavaných skutočností uprednostnili formálne nedostatky pred skutkovou povahou veci, čo je v rozpore s Daňového poriadku, so základnými zásadami správy daní vymedzenými v Daňového poriadku (predovšetkým v Daňového poriadku) a tiež, že je zrejmé, že sa správca dane a žalovaný sústredili na zhromažďovanie dôkazov, ktoré podporujú nimi zvolenú hypotézu o údajnom neoprávnene uplatnenom práve žalobcu uplatniť odpočet DPH na základe jemu fakturovaných prác a služieb. Žalovaný ako aj správca dane

mali podľa žalobcu ignorovať akékoľvek zistenia a dôkazy, ktoré im boli v priebehu daňovej kontroly preukázané a predložené a ktoré potvrdzovali správnosť uplatnenia si odpočtu DPH z dodaných prijatých zdaniteľných plnení, či už výpoveďami svedkov, vecnými dôkazmi a ďalšími vysvetleniami.

26. Žalobca v podanej žalobe citoval v znení platnom a účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2017. Predmetné citované ustanovenie aplikoval na posudzovaný prípad, keď ďalej uviedol, že skutočnosť, že faktúra č. FV170001 bola žalobcovi spoločnosťou REDIALIS s. r. o. vystavená dňa 04.01.2017, t. j. v čase, keď ešte fyzicky nebolo dodané žiadne plnenie vzťahujúce sa k januáru 2017, nemá žiadny význam na fakt, že predmetná faktúra sa vzťahovala na obdobie vykonávania služieb za mesiac január 2017. Ďalej k žalobca uviedol, že nie je v plnom súlade so znením Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH, no v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ sa daňový subjekt v takomto prípade môže účinne domáhať postupu podľa znenia vnútroštátnej právnej úpravy. Z vykonaných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že služby poskytované spoločnosťou REDIALIS s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci upresnené jednotlivými objednávkami v opakovaných mesačných lehotách je možné posúdiť ako opakovane alebo čiastkovo dodávané služby podľa . Podľa žalobcu z dikcie vyplýva, že zákonodarca zafixoval iba najneskorší možný deň, kedy sa opakovane alebo čiastkovo dodaná služba považuje pre DPH účely za dodanú, a to je najneskôr posledný deň obdobia, ku ktorému sa dohodnutá platba vzťahuje. Z vykonaných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že platba sa vzťahuje ku zdaňovaciemu obdobiu január 2017, a preto posledným možným dňom, ktorým sa služby poskytnuté spoločnosťou REDIALIS s.r.o. považujú za dodané (právna fikcia), bol 31. január 2017. Spoločnosť REDIALIS s.r.o. bola podľa žalobcu oprávnená pre účely DPH určiť ako deň dodania služieb poskytnutých v priebehu januára 2017 posledný deň mesiaca január 2017, alebo ktorýkoľvek predchádzajúci deň, bez ohľadu na to, kedy začali byť predmetné služby poskytované alebo kedy v rámci januára 2017 boli ukončené. Definičnú podmienku (dodanie služieb spojených so vznikom daňovej povinnosti) považoval žalobca pre účely uplatnenia práva na odpočítanie dane za splnenú. Správca dane, ani žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu nepreukázali, že spoločnosť REDIALIS s.r.o. vo väzbe na predloženú faktúru nedodala žalobcovi žiadne služby.

27. Žalobca tvrdil, že okrem svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili na poskytnutí a prijatí služieb, dodanie služieb preukazoval súborom listinných dôkazov, ktoré podľa neho navzájom predstavujú transparentné a doplňujúce dôkazy. Následne žalobca opísal ním predložené dôkazy (evidenčný list k faktúre č. FV170001 zo dňa 04.01.2017, faktúra č. FV170001 zo dňa 04.01.2017, objednávka č. RV PLUS 04/01/2017/1). Tiež uviedol, že služby boli dodané dodávateľsky a že bez ohľadu na prípadné formálne nedostatky či nepresnosti Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou REDIALIS s.r.o. zmluvné strany nemali žiadne pochybnosti, kto je dodávateľ a kto odberateľ zrozumiteľne zadefinovaných služieb, čo má potvrdzovať aj fakt, že medzi nimi neprebieha ani nikdy neprebiehalo žiadne sporové konanie. Spochybnenie dodania služieb pre formálne chyby v Rámcovej zmluve o obchodnej spolupráci nevylučuje poskytnutie služieb žalobcovi zo strany spoločnosti REDIALIS s.r.o., keď navyše žiadny právny predpis nepredpisuje pre uvedený typ zmluvy konkrétne požadovanú formu a uvedenou Rámcovou zmluvou bola dohodnutá iba základná báza spolupráce, ostatné záležitosti spojené s plnením záväzkov riešili zmluvné strany operatívne, či už telefonicky alebo osobne.

28. Ďalej žalobca namietal, že činnosť p. B. nie je duplicitnou činnosťou vo vzťahu ku činnosti pani D., ako ani ku činnosti pani B.. Jednotlivé činnosti na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú, sú čiastkové a až vo vzájomnej spojitosti tvoria celok. Pri uskutočňovaní svojej činnosti p. B. komunikovala priamo s p. D. a nie s p. B.. S ohľadom na povahu činnosti p. B. a povahu činnosti p. B. sa uvedené osoby pri výkone svojich činnosti vôbec nepoznali a vzájomne nekomunikovali. Činnosť p. B. je možné charakterizovať ako činnosť operatívnu a podpornú, ktorá si vyžadovala vysokú spotrebu času pri komunikácii so žalobcom. Žalobca tvrdil, že to že p. B. a p. F. nepoznajú p. B. neznamená, že p. B. v mene spoločnosti REDIALIS s.r.o. fakturované služby nedodala. Neexistuje žiadny relevantný dôvod, aby p. B. a p. F. poznali p. B.. F. B. podľa žalobcu nikdy netvrdila, že by pre žalobcu vyhotovovala mzdy, mzdové výkazy, výplatné pásky a prevodné príkazy. Menovaná vo svojej svedeckej výpovedi o. i. vypovedala, že vypracovala podklady na výplaty a výkazy k výplatám bez bližšieho vysvetlenia. Ďalej žalobca v tejto spojitosti poukázal na to, že pri výkone činností p. B. existovala interakcia medzi p. B. a p. D. a v následných krokoch existovala interakcia medzi p. D. a p. B.. Pani D. s ohľadom na svoju riadiacu pozíciu bola spojivom

medzi uvedenými činnosťami. Obsah a logická a časová nadväznosť jednotlivých činností bola podľa žalobcu preukázaná, pričom vychádzala z jeho potrieb v rámci výkonu jeho ekonomickej činnosti. Žiadne rozpory v svedeckej výpovedi p. B. v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi podľa žalobcu neexistujú.

29. Závery žalovaného a správcu dane, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, ako, akým spôsobom a kým mali byť dodané služby spoločnosťou REDIALIS s.r.o. sú podľa žalobcu nesprávne, nemajú oporu v skutočnom stave, ani právny základ a sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný aj správca dane postupovali podľa žalobcu v rozpore so zákonom, keďže sa nevysporiadali s jeho námietkami a nevyhoveli ním predkladaným návrhom na dokazovanie. Žalobca namietal aj to, že navrhol vykonanie dôkazov, ktoré správca dane bez dostatočného zdôvodnenia odmietol vykonať, pričom žalovaný takéto nedostatočné zdôvodnenie akceptoval. Odôvodnenie, prečo správca dane nevypočul p. D. ako svedka je podľa žalobcu v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré ukladá správcovi dane viesť dokazovanie takým spôsobom, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane a žalovaný svoje závery podľa žalobcu odôvodnili často len vlastnými domnienkami a nie riadne zistenými a preukázanými skutočnosťami, čím zaťažili svoj postup viacerými vadami, v dôsledku ktorých sa vedenie daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania stalo nezákonným. Správca dane síce môže odmietnuť vykonať dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, ale takéto svoje odmietnutie musí zákonným spôsobom odôvodniť, čo sa podľa žalobcu nestalo. V tejto spojitosti ešte žalobca doplnil, že napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplývala úloha pani D. ako osoby, ktorá pri objednávaní, realizácií a koordinovaní jednotlivých činností konala v manažérskej pozícií a je jednou z rozhodujúcich osôb pre poskytnutie relevantných vysvetlení pre správne zistenie skutkového stavu, správca dane bez dostatočného odôvodnenia odmietol vykonať jej výsluch navrhnutý žalobcom, pričom žalovaný tento postup nesprávne vyhodnotil ako zákonný. Správca dane ani žalovaný podľa žalobcu neobjasnili ani príčinnú súvislosť medzi zistením správcu dane o neexistencii zamestnancov a otázkou dodania služieb spoločnosťou REDIALIS s.r.o., keďže na základe vykonaných dôkazov posudzované služby v mene spoločnosti REDIALIS s.r.o. poskytla osobne pani B.. Žalobca tiež namietal, že sa žalovaný nezaoberal skutočnosťou, ktorú uvádzal v odvolaní, že v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane sa uvádzala spoločnosť PANONIA medical, s.r.o.

30. Žalobca tiež namietol, že správca dane a žalovaný v rozpore s rozhodovacou praxou súdov selektívnym spôsobom vyzdvihujú dôkazy, ktoré považujú za relevantné pre svoje nesprávne závery bez toho, aby zákonným spôsobom vyhodnotili dôkazy a vysvetlenia svedčiace v prospech tvrdení daňového subjektu. Tvrdenie správcu dane, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101707377/2020 nie sú spomenuté správcom dane žiadne jeho pochybnosti, t. j. nebolo možné žiadne jeho pochybnosti vyvracať, žalobca vyhodnotil ako dôkaz o tom, že správca dane nemal záujem o riadne zistenie skutkového stavu a dôkazy predkladané a navrhované žalobcom dopredu posúdil ako nerelevantné bez toho, aby tieto dôkazy vyhodnotil zákonným spôsobom.

31. Žalobca sa vyjadril v žalobe aj k aplikácií zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, keď táto zásada podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Uvedené podmienky aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov neboli podľa žalobcu splnené. V tejto súvislosti poukázal žalobca na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.08.2012.

32. V závere správnej žaloby žalobca tvrdil, že preukázal všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno v rozsahu, ktorý možno od neho spravodlivo požadovať, a teda neporušil a a že mu vzniklo právo na odpočítanie dane spojenej s nadobudnutím služieb od priameho dodávateľa REDIALIS s.r.o. v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.10.2022 zotrval v celom rozsahu na svojich stanoviskách uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktorými potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol, aby správny súd podľa v platnom znení (ďalej len „“) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu trovy konania. Žalovaný stručne zhrnul priebeh administratívneho konania a uviedol, že rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie január 2017 nebolo priznané žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej sume 3 600,00 €, ktoré si nárokoval neoprávnene, pretože neboli splnené podmienky uvedené v ustanoveniach a . Poukázal na to, že po hmotno-právnej stránke pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre a zároveň, že prijaté zdaniteľné plnenie použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH, ako vyplýva z ustanovení . Podmienky uvedené v ustanoveniach a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pretože v zmysle Daňového poriadku je daňový subjekt povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalovaný má za to, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral svoje zisťovanie hlavne na skutkový stav veci, reálnosť vecného plnenia deklarovaného žalobcom, teda na skutočnosť, či deklarovaný dodávateľ, spoločnosť REDIALIS s.r.o., deklarované plnenie reálne žalobcovi dodala.

34. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu, v ktorých namietal, že boli ignorované akékoľvek zistenia a dôkazy, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly preukázané a predložené a ktoré potvrdzovali správnosť uplatnenia si odpočtu DPH z dodaných prijatých zdaniteľných plnení a tiež sa nestotožnil s námietkami, že sa správca dane zameral na formálne nedostatky, čo je v rozpore so základnými zásadami správy daní a s námietkami, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali so svojou zákonnou povinnosťou upravenou v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Na margo týchto žalobných námietok žalovaný uviedol, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral svoje zisťovanie hlavne na skutkový stav veci, čo z administratívneho spisu vyplýva, pričom boli podrobne vyhodnotené doklady a dôkazy, ktoré predložil žalobca. Vo vzájomných súvislostiach boli vyhodnotené aj výpovede svedkov v súvislostiach s predloženými dokladmi a dôkazmi. Správca dane preukázateľne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oznámením doručeným mu dňa 05.11.2020. V predmetnom oznámení bol žalobca v § 45 ods.1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku oboznámený so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou s tým, aby sa k nim vyjadril, najmä neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca podal vyjadrenie dňa 13.11.2020, ktoré správca dane uviedol do vydaného Protokolu dňa 19.11.2020. Dňa 10.11.2020 bolo vykonané ústne pojednávanie za účelom podania vysvetlenia k vedeniu skladového hospodárstva a oboznámenia so zisteniami správcu dane a možného vyjadrenia k týmto zisteniam, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101707377/2020. V Zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 10.11.2020 správca dane položil žalobcovi otázku, akým spôsobom bola preverovaná spoľahlivosť dodávateľa REDIALIS s.r.o., na ktorú žalobca odpovedal, že na portáli finančnej správy zo všetkých verejne prístupných zdrojov, obchodnom registri, v registri účtovných závierok, na finstate, tiež na základe odporúčaní známych. Uvedené tvrdenia však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.

35. K žalobnej námietke týkajúcej sa aplikácie žalovaný uviedol, že sa s ňou už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí žalovaného, keď navyše zdôraznil, že daňová povinnosť pri dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku vzniká dňom dodania služby podľa . Deň dodania by však mal byť zrejmý z faktúry ako dátum dodania služby alebo tovaru. Za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. O opakovane dodávaných službách sa hovorí vtedy, ak ide o dodanie rovnakého druhu služby v opakovaných dohodnutých lehotách (obdobiach). O skutočnosti, že by mal žalobca prijímať opakované rovnaké služby na mesačnej báze však nepredložil žiadne dôkazy. Z predloženej predmetnej faktúry, ani z príslušnej objednávky nevyplýva žiadne presne určené obdobie, za ktoré by mala byť deklarovaná služba poskytnutá (ani opakovane dodávaná služba) a nevyplýva to ani z predloženej zmluvy zo dňa 31.05.2016 (uvedená na objednávke), hoci na faktúre č. FV170001 je uvedená zmluva zo dňa 08.07.2016, ktorá predložená nebola.

36. Námietky v súvislosti s výpoveďou a činnosťou svedkyne p. B. a pani D. v podanej žalobe sú opakovanými námietky žalobcu z odvolania a podľa žalovaného sa s nimi už v napadnutom rozhodnutí na stranách 12 – 14 podrobne žalovaný vysporiadal. Zmätočnými a nepreukaznými dokladmi a dôkazmi predloženými žalobcom ako faktúrou od dodávateľa REDIALIS s.r.o., na základe ktorej mal dodať deklarované služby žalobcovi dňa 04.01.2017, či objednávkou zo dňa 04.01.2017 sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí obšírne zaoberal a vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach.

37. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu uvedenej v bode 30. tohto rozsudku žalovaný uviedol, že je neoprávnená a že z predloženého administratívneho spisu a z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 04.11.2021 vyplýva, že dňa 10.11.2020 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101707377/2020, ktorej hlavným predmetom bolo podanie vysvetlenia k vedeniu skladového hospodárstva a oboznámenie žalobcu so zisteniami správcu dane a možného vyjadrenia k týmto zisteniam v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou DPH a DPPO za rok 2017. V Zápisnici č. 101707377/2020 je na str. 8 uvedené, že žalobca zašle vyjadrenia k zisteniam správcu dane v zaslanom oboznámení zo dňa 30.10.2020 (č.101650942/2020). Správca dane vyzval žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku na vyjadrenie sa, čo žalobca dňa 13.11.2020 aj uskutočnil podaním zaevidovaným pod č. 657725713/2020, ktoré uviedol správca dane v Protokole. K zisteniam uvedeným v predmetnej zápisnici neuviedol žalobca žiadne výhrady, alebo vyjadrenia. Podľa žalovaného správca dane postupoval len v zmysle platných ustanovení Daňového poriadku. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal skutočnosťou, že sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane uvádza spoločnosť PANONIA medical, s.r.o., žalovaný uviedol, že sám žalobca v bode 44. správnej žaloby uvádza spoločnosť PANONIA medical, s.r.o., pričom žalovaný poukázal na to, že evidentne ide o prepisovú chybu, keďže v iných obdobiach, t.j. august – december 2017, bol dodávateľom žalobcu daňový subjekt PANONIA medical, s.r.o.

38. K námietke žalobcu ohľadom nevykonania výsluchu navrhnutej svedkyne p. D. žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval to, čo uviedol v napadnutom rozhodnutí, a to síce, že správca dane odôvodnil nevypočutie svedka poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že pani D. sa k celej problematike vyjadrovala spolu s konateľkou H. I. E. G. a splnomocneným zástupcom už v Zápisnici z ústneho pojednávania č. 101707377/2020 zo dňa 10.11.2020. Žalovaný ďalej uviedol, že za žalobcu, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, zodpovedá a koná konateľ. Zamestnanci vykonávajú činnosti vyplývajúce z ich pozícií, na ktorých pracujú na základe pokynov vedenia. Žalovaný tiež uviedol, že k zamestnankyni E. G. D. žalobca už uviedol (podanie z 04.06.2020), že do augusta 2017 bola na pozícii „office manager“ a zodpovedala za plynulý chod kancelárie spojený s administratívou, dohliadala na správny obeh dokladov a za správnosť spracovaných tržieb za jednotlivé prevádzky. Od septembra 2017 ako prevádzková riaditeľka zodpovedala za plynulý chod celého gastrokonceptu J. H., komunikovala s jednotlivými managermi prevádzok, zadávala im úlohy a kontrolovala ich plnenie, koordinovala vzájomné prepojenie jednotlivých prevádzok a pod., jej činnosť, resp. komunikáciu s ňou opísali a potvrdili svojimi výpoveďami aj svedkovia (p. F., F. B.). Žalobca podľa žalovaného ani v podanej správnej žalobe neuviedol, aké konkrétne skutočnosti by výpoveď tejto svedkyne mala preukázať. Predmetnú žalobnú námietku žalovaný vyhodnotil ako neoprávnenú.

39. V ďalšom žalovaný opísal žalobné námietky, ktoré žalobca uvádzal pod bodom 39. a 40. správnej žaloby s tým, že na str. 9 – 11 napadnutého rozhodnutia mal žalovaný zhrnúť dôvody a výsledky dokazovania. Žalovaný skonštatoval, že nielen na základe vyjadrení a výpovedí svedkov a žalobcu, ktoré správca dane vyhodnotil v súvislosti s predloženými listinnými dokladmi, ale aj poukázaním a vyhodnotením nepreukazných dokladov a dôkazov predložených žalobcom, dospel k oprávneným pochybnostiam o skutočnom dodaní služieb v zmysle faktúry č. FV170001, keď žalobca tieto pochybnosti neodstránil. Žalovaný tiež doplnil, že pokiaľ by chcel žalobca tvrdiť, že uvedenou Rámcovou zmluvou (z 31.05.2016 alebo ako je uvedené na predmetnej faktúre z 08.07.2016) bola dohodnutá iba základná báza spolupráce, ostatné záležitosti spojené s plnením záväzkov riešili zmluvné strany operatívne, či už telefonicky alebo osobne, tak by mal takéto tvrdenie aj preukázať. Zo spisu je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Na základe žalobcom predložených listín správca dane preveroval skutočnosti na nich uvedené. Správca dane umožnil žalobcovi počas celého priebehu výkonu daňovej kontroly a následného

vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie január 2017 dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Ďalej žalovaný uviedol, že v spoločnosti REDIALIS s.r.o. je od 23.11.2018 nový konateľ a spoločník, H. K., občan Maďarskej republiky. Spoločnosť REDIALIS s.r.o. si neplní povinnosti vyplývajúce z príslušných zákonov, účtovnú závierku zverejnila len do roku 2015, doklady k daňovým kontrolám nepredkladá (určenie dane podľa pomôcok), bola mu zrušená registrácia DPH z úradnej moci. Faktúra č. FV170001 sa nenachádza v záznamoch vystavených faktúr pre žalobcu v kontrolnom výkaze REDIALIS s.r.o. podanom za január 2017 s tým, že kontrolný výkaz v zmysle je povinný podať platiteľ, pričom obsahuje údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v súlade s údajmi príslušného daňového priznania. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR -17 ako aj žalovaný uviedol, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Ďalej sa zaoberal žalovaný presúvaním dôkazného bremena v procese dokazovania v daňovom konaní.

40. Žalovaný uviedol, že predloženie faktúry (podľa ) je jednou z podmienok pre uplatnenie odpočítania dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré musí preukázať žalobca. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru/služby a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Platiteľ, ktorý je uvedený ako dodávateľ (REDIALIS s.r.o.) na predloženej faktúre, musí byť identický s osobou/platiteľom, ktorý reálne dodal tovar/službu žalobcovi/odberateľovi. Žalobca bol povinný preukázať a správca dane oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Uvedené žalobca nenaplnil. V závere vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe žalovaný tiež uviedol, že nepriznanie DPH žalobcovi bolo riadne odôvodnené s uvedením všetkých skutočností a dôkazov, ktoré boli použité a ktoré správca dane a žalovaný logicky vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach a každý dôkaz jednotlivo, a pritom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a subsumovali ich pod relevantné zákonné ustanovenia. Správca dane a žalovaný vydali rozhodnutia, ktoré sú zákonné, preskúmateľné, zrozumiteľné, v súlade s platnými právnymi predpismi, dostatočne odôvodnené.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika

41. Žalobca nevyužil právo podať repliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

42. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe žalobcu zistil, že správna žaloba je dôvodná. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2024 ospravedlnil. Žalobca správnemu súdu dňa 26.01.2024 doručil podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní dňa 31.01.2024, súd potom postupoval podľa .

43. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

45. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

46. Podľa , a (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa . (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

47. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

48. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1) .

49. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

50. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

51. Podľa § 63 ods. 1, 2 a 5 Daňového poriadku, (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového

subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. Podľa predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

53. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

56. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

57. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa a a na základe faktúry od spoločnosti REDIALIS s.r.o., pretože sa preverovaním správcu dane nepotvrdilo a žalobcom nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako boli deklarované na faktúre. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ). V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

58. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.

59. Žalobca v žalobných námietkach namietal, že správca dane ako prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno, resp. nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení o nesplnení zákonných podmienok pre uplatnenie odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti REDIALIS s.r.o., ich úkonmi nedošlo k úplnému zisteniu skutkového stavu a ich právne závery sú nesprávne, keďže žalobca v priebehu daňovej kontroly riadnym spôsobom vysvetlil a preukázal spoluprácu so spoločnosťou REDIALIS s.r.o., a to dôkazmi, ktoré má a ktoré objektívne môže mať vo svojej dispozícii. Správcovi dane žalobca predložil okrem Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci evidenčný list k faktúre č. FV170001 zo dňa 04.01.2017, faktúru č. FV170001 zo dňa 04.01.2017, objednávku č. RV PLUS 04/01/2017/1, potvrdenia o prevzatí dokladov. Správca dane za

účelom preverovania vypočul p. B. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101287159/2020, ktorá bola v rozhodnom čase spoločníčkou v spoločnosti REDIALIS s.r.o. spolu s p. C.. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia a zmätočnosti, čím trpia vadou nezákonnosti.

60. Správca dane odôvodnil nepriznanie nároku na odpočítanie DPH nesplnením podmienok uvedených , , , keďže žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované. Správca dane, hoci uvádzal závery ustálenej judikatúry ESD v rozsudku vo veci C - 459/17 a C 460/17 Valériane („...na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté“) mal tiež za to, že „...plnenia uvedené na faktúre vystavenej menom dodávateľa REDIALIS s. r. o., na základe ktorej si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, neboli v skutočnosti týmto subjektom poskytnuté“. Správca dane na str. 6 prvostupňového rozhodnutia uviedol i to, že žalobca porušil svojim konaním a to tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovarov a služieb, ktoré nedodal platiteľ uvedený na faktúrach. Žalovaný na str. 16 napadnutého rozhodnutia uviedol, že z vykonaných šetrení a záverov správcu dane uvedených v odvolaním napadnutom prvostupňovom rozhodnutí správcu dane jednoznačne vyplýva, že k skutočnému poskytnutiu služieb dodávateľom REDIALIS s.r.o. pre žalobcu nedošlo a nevzniklo žalobcovi žiadne právo na odpočítanie dane, ktorého existencia závisí práve na splnení podmienky, že skutočne došlo k poskytnutiu zodpovedajúcich plnení. Na str. 16 a 17 napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej tiež uviedol, že „obchodná transakcia deklarovaná v predmetnej faktúre od dodávateľa REDIALIS s.r.o. predloženej odvolávajúcim sa ku kontrole za zdaňovacie obdobie január 2017 sa reálne neuskutočnila a nepreukazuje oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH“. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za zmätočné, keď na jednej strane správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nespochybnil existenciu služieb tvrdiac, že žalobca porušil tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovarov a služieb, ktoré nedodal platiteľ uvedený na faktúrach, no na druhej strane žalovaný spochybňuje uskutočnené plnenia ako také. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe, uvádzal i to, že „...po hmotno-právnej stránke pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre a zároveň, že prijaté zdaniteľné plnenie použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ako vyplýva z ustanovení .“ V tomto smere potom správny súd musí prisvedčiť tým žalobným námietkam uvádzaným v správnej žalobe žalobcu, ktorými žalobca namietal zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko sa javí, že dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH podľa v nadväznosti na a sa odvíja konkrétne od skutočnosti, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie DPH v zmysle preto, lebo i) žalobca uplatňoval odpočítanie DPH z faktúry za dodanie služieb, ktoré nedodal platiteľ uvedený na faktúre, t.j. spochybnenie osoby dodávateľa bez spornosti existencie dodaných služieb alebo preto, že ii) žalobca uplatňoval odpočítanie DPH z faktúry za dodanie služieb, ktoré sa neuskutočnili, t.j. neexistencia dodaných služieb. Zároveň správny súd uvádza, že správca dane hovorí o faktúrach v množnom čísle, pričom v prípade dodávateľa REDIALIS s.r.o. v kontrolovanom období január 2017 sa jednalo len o jednu konkrétnu faktúru, a to faktúru č. FVl7000l.

61. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň, (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní nesplnenia hmotnoprávnych podmienok správca dane podľa názoru správneho súdu nespochybnil, že predmetné plnenia (služby) fakticky neexistujú a rovnako ani tretiu podmienku na odpočítanie dane. Správcom dane však bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre č. FVl7000l, nakoľko spoločnosť REDIALIS s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ v kontrolovanom období roka 2017 nemohla byť a nebola subjektom, ktorý by mohol prostredníctvom p. B. a p. C. dodávať služby. Ďalej správca dane konštatoval niekoľko skutočností, ktoré ho viedli k danému záveru, a to síce, že svedecká výpoveď p. A. B. nie je konzistentná v nadväznosti na výpovede E. F. a G. B., ktoré p. B., ktorá mala spracovávať podklady, na základe ktorých mali účtovať nepoznajú; že na potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktoré sú súčasťou podaných daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2016 niektorých

zamestnancov žalobcu je údaj o vypracovaní p. B., a teda p. B. nemohla ako opisovala vo svojej výpovedi v rovnakom období vystavovať mzdy, mzdové výkazy, výplatné pásky a prevodné príkazy na úhradu miezd a odvodov, ktoré vystavovala p. B.; že znenie Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci je zmätočné v súvislosti s faktúrou č. FV170001, v ktorej sa na túto zmluvu odvoláva; že v zmysle objednávky RV PLUS 04/01/2017/l malo byť miesto realizácie prác na adrese prevádzok žalobcu a p. B. uviedla, že nechodila po prevádzkach a doklady jej nosila za žalobcu p. D. a že v zmysle Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci sa mala vykonávať kontrola zásob a zamestnancov na prevádzkach. Spoločnosť REDIALIS s.r.o. podľa správcu dane nevedela poskytnúť správcovi dane bližšie informácie, podrobnosti týkajúce sa špecifikovaných služieb, vykonávania práce, preberania a odovzdávania vykonaných prác, ďalej fakturovania a dodania služieb. Zároveň správca dane ďalej tvrdil, že žalobcom nebolo preukázané, ako, akým spôsobom a kým mali byť dodané služby spoločnosťou REDIALIS s.r.o. Správca dane podľa správneho súdu formuláciami, ktoré použil v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia spochybnil dodanie služieb od deklarovaného dodávateľa REDIALIS s.r.o., t.j. spochybnil splnenie jednej z materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane - dodanie služby inou zdaniteľnou osobou (deklarovaným dodávateľom REDIALIS s.r.o.) avšak nespochybnil existenciu plnenia. Pokiaľ aj správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-459/17 a C-460/17 (SGI, Valériane) tak správny súd považuje za potrebné uviesť, že tento je založený na iných skutkových okolnostiach než posudzovaný prípad žalobcu, nakoľko tam platiteľ dane, ktorý si odpočítal daň z nadobudnutia tovaru na rozdiel od posudzovanej veci potvrdil, že tovar mu nebol dodaný. Správny súd dodáva, že nepostačuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ len poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich relevanciu na prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie je potrebné, aby sa najprv ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov EÚ a relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci).

62. Správny súd uvádza, že z konštatovania viacerých podozrivých okolností v obchodnej transakcii medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou REDIALIS s.r.o. ako dodávateľom zo strany správcu dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ako orgán rozhodujúci o odvolaní v napadnutom rozhodnutí dôvodil opodstatnenosť nepriznania práva na odpočet DPH najskôr preto, že „...deklarované služby na predmetnej faktúre neboli uskutočnené tým dodávateľom, ktorý je na nich uvedený, tzn. REDIALIS s.r.o.“ (str. 15 napadnutého rozhodnutia) pri konštatovaní skutočnosti, že platiteľ dane uplatňujúci nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre (str. 8 napadnutého rozhodnutia) a následne preto, že žalobca „neuniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko neposkytol správcovi dane dostatočné a hodnoverné dôkazy vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií a nepreukázal, že preverovaný zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil“ (str. 17 napadnutého rozhodnutia) a zároveň zmätočnosť a rozporuplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia umocnil tým, že poukazoval i na nedostatočné preverenie si dodávateľa REDIALIS s.r.o. žalobcom, resp. nepredloženie dokladov o takomto dostatočnom preverení si dodávateľa, t.j. nedostatok obozretnosti žalobcu (str. 15 napadnutého rozhodnutia). V tejto spojitosti žalovaný ďalej aj tvrdil, že z daňového systému finančnej správy je zrejmé, že REDIALIS s.r.o. je spoločnosťou nekontaktnou, daňové kontroly prešli do určovania dane podľa pomôcok, registrácia na DPH bola REDIALIS s.r.o. zrušená z úradnej moci a faktúra č. FV170001 sa nenachádza v záznamoch vystavených faktúr pre žalobcu v kontrolnom výkaze REDIALIS s.r.o. podanom za január 2017. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vzhliadol v rovine kvality odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane vnútornú nekonzistentnosť a vnútorné rozpory, v kontexte jasného vymedzenia dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH v zdaňovacom období január 2017 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa

- spoločnosti REDIALIS s.r.o., a preto prisvedčil dôvodnosti žalobnej námietky žalobcu ohľadom zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývajúcej z nedostatkov v ich odôvodneniach.

63. Žalobca v žalobe tiež tvrdil, že okrem svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa zúčastnili na poskytnutí a prijatí služieb, dodanie služieb preukazoval súborom listinných dôkazov, ktoré navzájom predstavujú transparentné a doplňujúce dôkazy. Žalobca poukazoval okrem Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci na evidenčný list k faktúre č. FV170001 zo dňa 04.01.2017. Z predmetného evidenčného listu predloženého žalobcom okrem iného podľa žalobcu vyplýva, že vyhodnocoval deň vystavenia faktúry, ako aj deň dodania služieb (definičná podmienka pre odpočítanie DPH) a deň, kedy faktúra bola doručená daňovému subjektu (formálna podmienka pre odpočítanie DPH). Ďalej žalobca predložil

správcovi dane faktúru č. FV170001 zo dňa 04.01.2017, z ktorej podľa žalobcu je zrejmé, že za zdaňovacie obdobie január 2017 spoločnosť REDIALIS s.r.o. (predtým RV PLUS, s.r.o.) dodala žalobcovi služby: (i) sumarizácia dokladov za prevádzky, (ii) spracovanie účtovných dokladov, (iii) spracovanie podkladov pre mzdovú učtáreň. Žalobca spomenul aj objednávku č. RV PLUS 04/01/2017/1, ktorá podľa neho jednoznačným spôsobom uvádza, aké služby si žalobca objednal od spoločnosti REDIALIS s.r.o. (predtým RV PLUS, s.r.o.), a to: (i) sumarizáciu dokladov za prevádzku FACH Juice Shop a FACH Bread and Coffee pre spracovanie skladového hospodárstva, (ii) spracovanie účtovných dokladov pre finančno-ekonomické oddelenie, (iii) spracovanie podkladov pre mzdovú učtáreň. Zároveň závery správcu dane o nekonzistentnosti výpovedí p. B., F. B. a p. F. považoval za nepreskúmateľné, keďže neexistuje relevantný dôvod, aby p. B. a p. F. poznali p. B..

64. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu v žalobe, že skutočnosť, že p. B. a p. F. nepoznajú p. B. neznamená bez ďalšieho, že spoločnosť REDIALIS s.r.o. fakturované služby žalobcovi nedodala. Žalobca tiež namietal, že neexistuje žiadny relevantný dôvod, aby p. B. a p. F. poznali p. B.. Správny súd prisvedčil dôvodnosti tejto žalobnej námietky žalobcu v podanej správnej žalobe, keďže tak p. F. ako aj p. B. boli ako to vyplynulo z obsahu administratívneho spisu v roku 2017 zamestnankyne spoločnosti Optifin Invest s.r.o., menované neboli zamestnankyne žalobcu ani spoločnosti REDIALIS s.r.o. Rovnako to, že p. B. a p. F. nepoznajú p. B. nemožno subsumovať bez bližšieho vysvetlenia úvah správcu dane a žalovaného medzi také podozrivé okolnosti obchodnej transakcie medzi žalobcom a REDIALIS s.r.o., ktorú by automaticky bolo možné vykladať na ťarchu žalobcu vo väzbe na nepriznanie práva na odpočet DPH, a to hlavne v kontexte skutočností, ktoré vyšli v konaní na javo, a to síce, že p. B. zo spoločnosti REDIALIS s.r.o. komunikovala so žalobcom výlučne cez pani D., ktorá jej emailom posielala mesačné objednávky na služby a s pani D. mala p. B. aj dojednávať cenu služieb a menovanej p. D. mala p. B. aj odovzdávať výstupy svojej činnosti za spoločnosť REDIALIS s.r.o. Pani B. pri popise spôsobu spolupráce so žalobcom vo svojej výpovedi nikde nespomínala, že by výstupy svojej činnosti poskytovala iným osobám, a to p. F. či p. B., než pani D., keď aj p. F. a p. B. sa zhodli v tom, že spracované podklady pre ich účtovnícku činnosť poskytovanú žalobcovi v mene spoločnosti Optifin Invest s.r.o. mali predložené od p. D.. Z uvedeného potom podľa správneho súdu nie je nijako vylúčené to, že sa medzi podkladmi predkladanými p. D. v mene žalobcu na spracovanie zamestnankyniam spoločnosti Optifin Invest s.r.o. mohli nachádzať aj tie, ktoré mali byť vypracované p. B. zo spoločnosti REDIALIS s.r.o., pričom uvedené mohla ozrejmiť práve p. D..

65. Správny súd žalobcom vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako oprávnenú aj preto, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k žalobcom prvotne predloženým dôkazom vyplýva to, že správca dane zistil, že zmluvné strany v Rámcovej zmluve o obchodnej spolupráci sú označené tak, že žalobca je dodávateľ a REDIALIS s.r.o. je objednávateľ a Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci je potom zmätočná v súvislosti s faktúrou č. FV170001, ktorá sa na ňu odvoláva, keď nie je zrejmé, kto komu dodával, a že pri porovnaní znenia objednávky č. RV PLUS 04/01/2017/1 a obsahu výpovede p. B. aj v kontexte toho, čo bolo obsahom Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci, vznikol rozpor v tom, kde bolo miesto realizácie prác. Žalovaný potom k dokladom predloženým žalobcom vo svojom rozhodnutí uviedol, že na faktúre č. FV170001 je znenie „fakturujeme Vám za služby na základe rámcovej zmluvy zo dňa 08.07.2016“ a predmetná objednávka bola v zmysle zmluvy zo dňa 31.05.2016, t.j. poukázal na nezrovnalosť v dátume uzatvorenia Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci. Správny súd však uvádza, že správca dane nemal pochybnosti na akú zmluvu a z ktorého dátumu sa faktúra č. FV170001 odvoláva, keď sám v texte odôvodnenia svojho prvostupňového rozhodnutia na str. 6 uviedol, že „Faktúra č. FV170001 od REDIALIS s.r.o. sa odvoláva na rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016, kde je REDIALIS s.r.o. (RV PLUS, s.r.o.) označený ako Objednávateľ a VIKING, s.r.o. ako Dodávateľ a v predmete ktorej sú rámcovo upravené podmienky dodávania služieb:“. Záver daňových orgánov o zmätočnosti znenia uzavretej Zmluvy o obchodnej spolupráci v súvislosti s faktúrou č. FV170001, ktorá sa na túto zmluvu odvoláva, keď nie je zrejmé, kto mal komu dodávať, potom podľa názoru správneho súdu neobstojí. Žalovaný na str. 3 napadnutého rozhodnutia identifikoval, že žalobcom predložená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016 uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a REDIALIS s.r.o. ako objednávateľom bola uzatvorená naopak, a teda potom muselo byť žalovanému zrejmé, že to bola spoločnosť REDIALIS s.r.o., ktorá bola v postavení dodávateľa a žalobca bol v postavení objednávateľa, čo korešponduje s faktúrou č. FV170001 ako i objednávkou č. RV PLUS 04/01/2017/1. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konkrétne uviedol: „Tu je potrebné uviesť, že predložená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 31.05.2016 uzatvorená

medzi odvolávajúcim sa ako dodávateľom a REDIALIS s.r.o. ako objednávateľom, tzn. naopak (ďalej len „zmluva“), bola vypovedaná bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou dva mesiace dňa 28.11.2016 v celom rozsahu zo strany odvolávajúceho sa.“ Z odôvodnení rozhodnutia žalovaného a správcu dane vyplýva, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vyhodnocovali listiny predložené žalobcom skôr ako to v správnej žalobe tvrdí samotný žalobca výlučne na základe formálnych nedostatkov, pričom s poukazom na vyššie uvedené je možné v ich odôvodneniach identifikovať vnútorné logické rozpory. Správca dane ani žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli jasnú a konzistentnú správnu úvahu o tom, ako sa vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom.

66. Správny súd nespochybňuje, že daňové orgány môžu poukazovať na zistené formálne nedostatky či nezrovnalosti Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou REDIALIS s.r.o., a to aj v súvislosti s inými žalobcom predloženými dokladmi (faktúrou, objednávkou). Pokiaľ však správca dane chcel tieto nezrovnalosti napriek argumentácií žalobcu produkovanej už v jeho Vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole (žalobca namietal, že zmluvným stranám napriek formálnym chybám Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci bolo zrejmé, čo sa má plniť a aké služby sa majú dodávať; nikdy medzi nimi neprebiehal žiaden spor; na uvedený typ zmluvy žiaden právny predpis nepredpisuje osobitnú formu; zmluvou bola dohodnutá iba základná báza spolupráce, ostatné veci si zmluvné strany riešili operatívne, či už telefonicky alebo osobne) považovať naďalej za také okolnosti, ktoré spolu s ďalšími ho doviedli k záverom v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré následne potvrdil i žalovaný, tak bolo na mieste, aby sa správca dane s námietkami žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia relevantne zaoberal a vysporiadal, čo sa však nestalo. Uvedený nedostatok nenapravil v odvolacom konaní po zopakovaní týchto námietok žalobcom v pozícií odvolateľa ani žalovaný ako odvolací orgán.

67. Otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. , pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“.

68. Žalobca namietal, že napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplýva úloha pani D. ako osoby, ktorá pri objednávaní, realizácií a koordinovaní jednotlivých činností konala v manažérskej pozícií a je kompetentnou osobou pre odstránenie tvrdených rozporov a nekonzistencie, a teda jednou z rozhodujúcich osôb pre poskytnutie relevantných vysvetlení pre správne zistenie skutkového stavu, tak správca dane bez dostatočného odôvodnenia odmietol vykonať jej výsluch navrhnutý žalobcom, pričom žalovaný tento postup nesprávne vyhodnotil ako zákonný. Z odôvodnení rozhodnutia správcu dane vyplýva, že vypočutie uvedenej svedkyne správca dane nepovažoval za potrebné, pričom uvedený záver odôvodnil poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého „správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov“. Žalovaný následne k nevypočutiu p. D. len doplnil, že z administratívnych spisov predložených žalovanému vyplývalo, že p. D. (u žalobcu zamestnaná na pozícii „office manager“ a neskôr ako prevádzková riaditeľka) sa k celej problematike vyjadrovala spolu s konateľkou H. I. E. G. a splnomocneným zástupcom už v Zápisnici z ústneho pojednávania č. 101707377/2020 a že žalobca neuviedol, aké konkrétne skutočnosti by výpoveď tejto svedkyne mala preukázať. Možno súhlasiť so žalobcom, že nevykonanie tohto ním navrhovaného dôkazu nebolo daňovými orgánmi dostatočné zdôvodnené. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že „svedkom môže byť každá fyzická osoba odlišná od daňového subjektu, ktorej sú známe dôležité okolnosti týkajúce sa správy daní, a to bez ohľadu na to, či správca dane takúto osobu za svedka označí.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 28. júna 2022). Svedecká výpoveď je v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku jedným z dôkazov, ktorý môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktorý správca dane (aj žalovaný) hodnotí podľa svojej úvahy, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Správca dane, ktorý vykonáva a vedie dokazovanie, autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery z jednotlivých dôkazov vyvodí. Ak však správca dane, resp. žalovaný návrhy

žalobcu na vykonanie dôkazov vyhodnotia ako nedôvodné, sú povinní sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojich rozhodnutí. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane ani žalovaný tak v odôvodnení svojich rozhodnutí neurobili. Ak sa aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach pokúsil doplniť dôvody nevykonania tohto dôkazu tým, že žalobca ani v podanej správnej žalobe neuviedol, aké konkrétne skutočnosti by výpoveď svedkyne D. mala preukázať tak správny súd musí uviesť, že uvedené sa nezakladá na pravde. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca už v rámci Vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 05.01.2021, ktoré bolo zaevidované pod č. 600035459/2021, na str. 5 uviedol: „Hoci svedkovia, ktorých správca dane vyzval na vypočutie a poskytnutie svedectva, či už zo strany spoločnosti REDIALIS s.r.o. (p. Senciová), spoločnosti PANONIA medical s.r.o. (p. L.), spoločnosti Optifin Invest s.r.o. (p. F. a p. B.) potvrdili, že komunikácia medzi spoločnosť VIKING, s.r.o. a predmetnými spoločnosťami pri dodávaní služieb prebiehala prostredníctvom p. D., správca dane nepredvolal menovanú ako svedka. Nevypočutím p. D. porušil správca ust. aby boli zistené čo najúplnejšie skutočnosti nevyhnutné na účel správy daní. Spoločnosť VIKING s.r.o. má za to, že jej vypočutie môže mať zásadný význam pre zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, objektívnejšie posúdenie skutočností, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, pričom uvedené môže mať zásadný vplyv aj na závery, ktoré správca dane na základe neúplného dokazovania prijal.“ Podľa názoru správneho súdu takýto návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne D. nie je ani oneskorený, nakoľko bol uvedený vo vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole a nie je ani všeobecný, keď aj v kontexte toho čo vyšlo v konaní na javo, a to konkrétne z výpovede p. B., interakcia medzi žalobcom a dodávateľom REDIALIS s.r.o. prebiehala práve prostredníctvom osôb p. B. (za REDIALIS s.ro.) a p. D. (za žalobcu). Správny súd zároveň poznamenáva, že žalobca žiadal vypočuť túto svedkyňu v súlade s tretia veta Daňového poriadku, v zmysle ktorej vo výzve (na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole) správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takéhoto protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Uvedené ustanovenie tak nevylučuje vykonanie dokazovania v neskorších štádiách daňového konania, hoci toto má byť primárne vykonávané v priebehu daňovej kontroly. Ak však žalobca vo Vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole navrhol správcovi dane vypočutie tejto svedkyne, správny súd nevykonanie tohto dôkazu vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci (komunikáciu s p. D. potvrdila p. B., p. B., p. F.; p. D. zastávala u žalobcu do augusta 2017 pozíciu „office manager“ a od septembra 2017 pozíciu prevádzkovej riaditeľky; p. D. bola podľa výpovede p. B. tou osobou, ktorá jej mala emailom posielať mesačné objednávky na výkon činností a ktorej mala následne odovzdávať výstupy tejto činnosti), vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Porušenie Daňového poriadku postupom daňových orgánov, ktoré len skonštatovali nepotrebnosť vykonania výsluchu žalobcom navrhnutej svedkyne p. D. bez relevantného zdôvodnenia nevykonania tohto dôkazu je umocnená o to viac, že daňové orgány považovali za nemožné jednoznačne zistiť a vymedziť z faktúry, jej príloh a zo znenia Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci druh a množstvo úkonov, či ich kvalitatívnu mieru, akú mali služby od spoločnosti REDIALIS s.r.o. dosahovať, a to napriek tomu, že p. D. mala byť v zmysle výpovede p. B. práve tá osoba, ktorá posielala za žalobcu emailom spoločnosti REDIALIS s.r.o. mesačné objednávky na výkon činností ako i tá, ktorej sa nahraté údaje z faktúr a dodacích listov odovzdali p. B. za spoločnosť REDIALIS s.r.o. na USB kľúči.

69. Zároveň pokiaľ žalovaný doplnil k dôvodu nevypočutia žalobcom navrhnutej svedkyne p. D. to, že sa k celej problematike vyjadrovala spolu s konateľkou H. I. E. G. a splnomocneným zástupcom už v Zápisnici z ústneho pojednávania č. 101707377/2020 zo dňa 10.11.2020 tak správny súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že p. D. je medzi identifikáciou osôb, ktoré sa zúčastnili ústneho pojednávania zadefinovaná na prvej strane predmetnej zápisnice ako iná osoba, pričom žalobca navrhoval jej výsluch ako svedkyne, čím znemožnil žalobcovi vykonávať jeho procesné práva. Takýto postup nemožno označiť za súladný s Daňovým poriadkom. Zároveň z obsahu samotnej Zápisnice z ústneho pojednávania č. 101707377/2020 zo dňa 10.11.2020 vyplynulo, že vo vzťahu k spoločnosti REDIALIS s.r.o. bola správcom dane položená len otázka č. 8 v znení „Ako, akým spôsobom bola preverovaná spoľahlivosť dodávateľa REDIALIS s.r.o., Drieňová 1/J, 821 01 Bratislava (do 07.12.2018 RV PLUS, s.r.o., Andrusovova 4, 851 01 Bratislava), IČO 46227954, DIČ XXXXXXXXXX a PANONIA

medical, s.r.o., IČO 50478613, DIČ XXXXXXXXXX, Vrbová 22/A, 931 01 Šamorín“, pričom z odpovede na túto otázku nie je zrejmé či na ňu odpovedala konateľka žalobcu alebo prevádzková riaditeľka žalobcu p. D.. Ďalšie otázky konkrétne vo vzťahu k spoločnosti REDIALIS s.r.o. správca dane nepoložil.

70. Správny súd v spojitosti s porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej v dôsledku nevykonania žalobcom navrhovaného dôkazu výsluchom p. D. poukazuje na zásadu skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane, keď z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Zákon uprednostňuje ekonomickú podstatu daňovej transakcie pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, resp. navrhol vykonať také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa v prejednávanom prípade aj stalo, keďže žalobca vo Vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 05.01.2021 takýto dôkazný návrh spočívajúci vo vypočutí svedkyne p. D. preukázateľne vo vzťahu k správcovi dane uskutočnil.

71. Žalobca v správnej žalobe namietal aj to, že správca dane, ani žalovaný nepreukázali príčinnú súvislosť medzi zisteniami mimo sféry vplyvu žalobcu ako daňového subjektu o neunesení dôkazného bremena priameho dodávateľa služieb REDIALIS, s.r.o. (RV PLUS, s.r.o.) v súvislosti s ich nadobudnutím a dodaním špecifikovaných objednávkami žalobcu a potvrdeniami o prevzatí dokladov. Je možné súhlasiť so žalobcom, že nezodpovedá za svojho dodávateľa, ani za nedostatky v jeho činnosti. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, negatívne dôsledky porušenia povinností inými osobami nemožno prenášať na daňový subjekt. V tomto smere považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. februára 2022: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt. Oprávnenia prináležiace finančnej správe nie je možné prenášať na daňový subjekt s negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Je v možnostiach finančnej správy uskutočňovať príslušné šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať.“

72. Správny súd uvádza, že sa nemohol zaoberať posudzovaním ďalších žalobných námietok. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Správny súd sa potom z uvedeného dôvodu nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci dôvod podľa , tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť súčasne aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne posúdenie veci.

73. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil podľa z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo veci samej a podľa a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa .

74. V ďalšom konaní správca dane buď vykoná žalobcom navrhovaný dôkaz – výsluch navrhnutej svedkyne alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Následne správca dane opätovne vyhodnotí všetky žalobcom predložené i správcom dane získané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom, opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený odpočet DPH a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ bude mať správca dane naďalej za to, že žalobca nemá nárok na odpočet DPH, svoj záver odôvodní jednoznačne tak, aby sa vyhol správnym súdom v bode 62. tohto rozsudku skonštatovanej nepreskúmateľnosti odôvodnenia, t.j. jasne vymedzí dôvod nepriznania práva na odpočet DPH, keď správny súd dodáva s poukazom na bod 61. tohto rozsudku, že došlo k posunu vnímania materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane od identity dodávateľa k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby/platiteľa dane.

75. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

– 2 –

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.