Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoKR-14-2018.pdf
PDF · 115.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Plško, Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom M. R. Štefánika 88, 911 01 Trenčín, IČO 36 316 644, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO 47 251 913, proti žalovanej D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX T. I., právne zastúpenej S.. K. N., advokátom, R.. sv. O. XXX/XX, XXX XX T., v spore o určenie odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/14/2016-83 zo dňa 23. februára 2018, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.augusta 2018, č. k. 36 Cbi/14/2016-126, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol s poukazom na § 57 ods. 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 63 ods. 1, § 132 ods. 1, § 155 ods. 1, 2, 3 ZoKR, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Obč. zák. § 116 ods. 1 písm. a), § 116 ods. 2, 3, 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a výrokom II. žalovanej priznal náhradu 100 % trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol že, žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu T. P. E N.a k špeciálnemu nákladnému prívesu zn. T. XXXX AN/Q ev. č. T.z úpadcu na žalovanú, sú voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/35/2015 právne neúčinné a zároveň žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie žalobcovi, v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, peňažnú náhradu za motorové vozidlo zn. T. P. E N. v sume 9.000,- Eur a peňažnú náhradu za špeciálny nákladný príves zn. T. XXXX AN/Q T.v sume 3.000,- Eur a na náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/35/2015-128 zo dňa 23.11.2015, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 229 zo dňa 30.11.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom M. R. Štefánika 88, Trenčín, IČO 36 316 644, pričom do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. V rámci výkonu správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou a z poskytnutej súčinnosti žalobca zistil existenciu hnuteľného majetku - osobného motorového vozidla zn. T. P. E N. a špeciálneho nákladného prívesu zn. THULE 8114 AN/ L0500, ev. č. TN 327YG. Dňa 27.10.2010 úpadca tento majetok previedol na žalovanú, o čom svedčí zápis v evidencii motorových vozidiel, vedenej Okresným dopravným inšpektorátom Trenčín. Uviedol, že úpadca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu, uvedeného v §
60 ZoKR, nakoľko ukracujúci právny úkon úpadcu bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu bolo prevedené bezodplatným právnym úkonom na žalovanú, a preto je evidentné, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a tým k ukráteniu veriteľov úpadcu v zmysle § 60 ZoKR. Úpadca ihneď po skončení reštrukturalizačného konania (25.03.2010), vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 28R/4/2009, využil hmotnoprávny účinok povolenia reštrukturalizácie, a to že sa ex lege zastavujú všetky exekučné konania týkajúce sa majetku úpadcu, a začal prevádzať všetok svoj majetok na tretie osoby a neuspokojil žiadneho z veriteľov, ktorí boli účastníkmi reštrukturalizačného plánu. Právnym úkonom, ktorým úpadca previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovanú, ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok svojho veriteľa, a preto v konkurze tomuto právnemu úkonu možno odporovať tak, ako to vyplýva z § 57 ods. 4 ZoKR. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené 30.11.2015, teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 01.12.2015. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, a teda táto hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti je splnená. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Argumentovala, že právny úkon medzi úpadcom a žalovanou, nebol urobený dňa 27.10.2010, ale podstatne skôr, preto neboli splnené podmienky ust. § 60 ods. 3 ZoKR. Medzi ňou a spoločnosťou BONAS Slovakia, s.r.o. došlo aj k finančnému vyrovnaniu za predmet kúpy. Za motorové vozidlo žalovaná riadne zaplatila, preto nevidí dôvod, prečo by mala po viac ako 6 rokoch zaplatiť znova. Poukázala na ustanovenie § 133 ods. 1 Obč. zák., kedy ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/4/2009-624 zo dňa 25.03.2010 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a zároveň bola skončená reštrukturalizácia úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 88, Trenčín, IČO 36 316 664. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/35/2015-128 zo dňa 23.11.2015, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 229 zo dňa 30.11.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom M. R. Štefánika 88, Trenčín, IČO 36 316 664. Podľa zoznamu vozidiel subjektu, BONAS Slovakia, s.r.o. bola ku dňu 08.10.2015 vlastníkom predmetného špeciálneho nákladného prívesu zn. T. XXXX O a držiteľom predmetného motorového vozidla zn. T. P. E ktorého vlastníkom bola tretia osoba, a to od 27.10.2010. Podľa evidenčnej karty platnej v čase rozhodovania súdom prvej inštancie predmetného motorového vozidla zn. T. P. E zo dňa 30.05.2017, jeho vlastníkom a držiteľom bol K. El T., pričom vozidlo bolo dňa 30.06.2016 vyradené z evidencie. Podľa histórie držiteľov, od 27.10.2010 do 28.02.2011 bola žalovaná. Podľa evidenčnej karty platnej v čase rozhodovania súdom prvej inštancie predmetného špeciálneho nákladného prívesu zn. T. XXXX O zo dňa 30.05.2017 a Histórie držiteľov, jeho vlastníkom a držiteľom bola žalovaná. Podľa písomnej správy ODI TN zo dňa 09.10.2017 sa spisový materiál predmetného vozidla zn. T. P. na ODI TN nenachádza, nakoľko vozidlo bolo dňa 28.02.2011 odhlásené na nového držiteľa do N. D. a spisový materiál bol v zákonnej lehote skartovaný. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nasledovným právnym záverom. Žalobca sa v žalobe domáhal odporovateľnosti „právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu zn. T. P. a k špeciálnemu nákladnému prívesu zn. T. XXXX AN/Q Podľa žalobcu ich mal úpadca BONAS Slovakia, s.r.o. bezodplatne previesť na žalovanú dňa 27.10.2010. Zo Zoznamu vozidiel subjektu je zrejmé, že ku dňu 08.10.2015 ODI TN zahrnul predmetné vozidlo zn. T. P. do zoznamu vozidiel vlastnených úpadcom a špeciálny nákladný príves zn. T. XXXX AN/Q do zoznamu vozidiel držaných úpadcom BONAS Slovakia, s.r.o. s iným vlastníkom. Podľa Histórie držiteľov, vyžiadanej z ODI TN, úpadca bol držiteľom predmetného vozidla zn. T. P. do 27.10.2010, od 27.10.2010 do 28.02.2011 bola držiteľkou žalovaná. Podľa Histórie držiteľov, vyžiadanej z ODI TN, úpadca bol držiteľom predmetného špeciálneho nákladného prívesu zn. T. XXXX AN/Q do 27.10.2010, od 27.10.2010 je držiteľkou žalovaná. Žiadosťou o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla zo dňa 27.10.2010 požiadala BONAS Slovakia, s.r.o. o prepis predmetného vozidla na žalovanú ako nového držiteľa. Žiadosťou o prihlásenie motorového vozidla zo dňa 27.10.2010 požiadala žalovaná o zaevidovanie vodila na ňu ako nového držiteľa. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v spore nebol v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obč. zák. preukázaný právny úkon, ktorým by bol úpadca previedol vlastnícke právo k žalovaným motorovým vozidlám na žalovanú. Zápis v evidencii vozidiel nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníctva k motorovému vozidlu. Predmetom žiadostí zo dňa 27.10.2010, týkajúcich sa predmetného špeciálneho nákladného prívesu, je zápis nového držiteľa, z čoho možno vyvodiť prevod držby vozidla, nie však prevod vlastníctva. Prevod držby
u oboch vozidiel potvrdzuje aj História držiteľov. Je potrebné vziať na zreteľ, že odovzdanie hnuteľnej veci je v zmysle § 133 ods. 1 Obč. zák. plnením zo zmluvy, ktorou sa hnuteľná vec prevádza. V konaní však nebola preukázaná zmluva, na základe ktorej by sa previedlo vlastnícke právo podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. k predmetným žalovaným vozidlám z BONAS Slovakia, s.r.o. na žalovanú, nakoľko neboli preukázané podstatné náležitosti takejto zmluvy. Výpoveď žalovanej v tomto spore súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodnú a postačujúci dôkaz na preukázanie existencie zmluvy o prevode vlastníctve, dátume jej uzavretia a dohodnutej odplate. Z jej výpovede je totiž zrejmé, že za obe vozidlá zaplatila sumu asi 2.000,- Eur, pričom platila v korunách. Doklad o zaplatení už nemala. Nevedela uviesť, kto bol prijímateľom uvedenej sumy. Podľa evidencie vozidiel sa žalovaná mala stať držiteľom žalovaných vozidiel v roku 2010, kedy sa však už neplatilo v korunách. Okrem toho, žalovaná si pamätala, aj vzhľadom na časový odstup asi 7 rokov, konkrétnu výšku odplaty, k iným okolnostiam, ani príjemcovi tejto sumy sa však vyjadriť nevedela. Taktiež z výpovede svedka S. J. je zrejmé, že predmetné vozidlá boli zakúpené v období, kedy bola u úpadcu žalovaná konateľkou a spoločníčkou, pričom tieto vozidlá užívala aj počas jej pracovného vzťahu s úpadcom, čo bolo aj dôvodom toho, že jej ich mal svedok predať, z čoho možno predpokladať, že vozidlá boli úpadcom zabezpečené najmä pre realizáciu jej súkromných záujmov. Svedok S. J., konateľ úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o., vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetné vozidlá predal žalovanej za cenu 2.000,- Eur, a to niekedy v roku 2009, 2010, keď sa spoločnosť dostala do problémov. Jeho výpoveď súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodnú. Bol konateľom a spoločníkom úpadcu, pričom účel reštrukturalizácie úpadcu bol zmarený. Uvedený svedok ako konateľ úpadcu nezabezpečil predloženie riadneho účtovníctva úpadcu žalobcovi ako správcovi. V spore nebolo iným dôkazom (napr. účtovným dokladom) preukázané vyplatenie ceny 2.000,- Eur, ani jej zaúčtovanie v účtovníctve úpadcu. Z vyjadrenia účtovníčky úpadcu A. vyplynulo, že, podľa jej vedomostí, prevod motorových vozidiel v roku 2010 a 2011 nebol účtovaný v účtovníctve úpadcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie uzavrel, že v spore nebol preukázaný platný a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu z úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. na žalovanú. Žalobca v konaní nepreukázal ukrátenie pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. ZoKR. Reštrukturalizačný plán možno podľa § 132 ods. 1 ZoKR definovať ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne uspokojenie spoločníkov dlžníka alebo jeho členov. Z uvedeného v zmysle § 155 ods. 1-3 ZoKR vyplýva, že u zistených, prihlásených pohľadávok dochádza na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k zmene obsahu týchto záväzkov. Žalobca si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, keďže neuviedol výšku záväzkov úpadcu na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a tiež neuniesol dôkazné bremeno, keďže uvedenú skutočnosť nepreukázal. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akým spôsobom ovplyvnil reštrukturalizačný plán výšku prihlásených zistených pohľadávok v reštrukturalizácii a ich vymáhateľnosť. Taktiež nie je zrejmé (žalobca neuviedol, ani nepreukázal) výšku majetku dlžníka po potvrdení jeho reštrukturalizačného plánu súdom. Preto nebolo v spore preukázané, že by majetok úpadcu po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom v čase, kedy malo dôjsť k urobeniu žalovaného právneho úkonu úpadcom, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok vzniknutých a existujúcich na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, kedy dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka existovala a nemusela byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený. Žalobca v spore označil konkrétne pohľadávku C. a.s. a pohľadávku K.. K. K., ako pohľadávky, ktorých uspokojenie malo byť podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. ukrátené. Toto tvrdenie však v konaní nepreukázal. V spore neuviedol, či a akým spôsobom malo, podľa súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, dôjsť k zmene, resp. uspokojeniu uvedených pohľadávok. Neuviedol, ani nepreukázal, aký majetok mal dlžník (úpadca) v čase, kedy mali byť urobené žalované právne úkony, a či tento majetok nepostačoval na úhradu uvedených pohľadávok v súlade s reštrukturalizačným plánom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu o určenie, že právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu T. P. E N. k špeciálnemu nákladnému prívesu zn. T. XXXX AN/Q ev. č. T. z úpadcu na žalovanú, sú voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/35/2015 právne neúčinné zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v zmysle § 57 ods. 1 ZoKR v spore nebola preukázaná existencia, platnosť a účinnosť odporovaných právnych úkonov, a tiež v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR v konaní nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka žalovanými odporovanými právnymi úkonmi. V spore neboli preukázané žalované právne úkony a ich právna neúčinnosť voči konkurzným veriteľom, a preto súd prvej inštancie v zmysle § 63 ods. 1 ZoKR zamietol žalobu i v časti o zaplatenie sumy 12.000,- Eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s reštrukturalizačným spisom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/4/2009, nakoľko tento je dôkazom vedenia predmetného reštrukturalizačného konania, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Na preukázanie svojich tvrdení strany sporu mali možnosť označiť konkrétne dôkazy, nachádzajúce sa v uvedenom súdnom spise, pričom reštrukturalizačný plán bol predložený v spore ako dôkaz. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ani oboznámením sa so súdnymi spismi vedenými Okresným súdom Trenčín v konaniach pod sp. 37Cbi/10/2016, 37Cbi/11/2016 a 36Cbi/15/2016 za účelom preukázania tvrdení žalobcu, že v označených sporoch došlo k predloženiu identických protokolov, a to s ohľadom na to, že v tomto konaní Odovzdávací/Preberací protokol nebol predložený, pričom, s ohľadom na skutkový a právny záver, podľa ktorého v konaní nebola preukázaná existencia, platnosť a účinnosť zmluvy, súd považoval uvedené tvrdenie žalobcu za právne irelevantné. Rovnako nevykonal dokazovanie zoznamom pohľadávok prihlásených v reštrukturalizácii a v konkurze, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal výšku pohľadávok podľa súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, s ohľadom na čo nie je zoznam prihlásených pohľadávok v reštrukturalizácii alebo v konkurze ako dôkaz sám osebe spôsobilý privodiť iný výsledok konania. Dokazovanie nebolo vykonané ani súpismi konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko vo vzťahu k predmetu konania je v tomto prípade právne relevantným stav majetku dlžníka v čase, kedy malo dôjsť k urobeniu predmetných právnych úkonov (2010), pričom konkurz bol vyhlásený až v roku 2015. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu 100 % trov konania.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že v spore nebol preukázaný platný a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetným vozidlám z úpadcu na žalovanú. Poukázal na povinnosť súdu v zmysle § 191 CSP hodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj všetky v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo, čím by vzhľadom na logické súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti. Ak by mal obstáť právny názor súdu prvej inštancie, nikdy by sa v takýchto prípadoch nepodarilo veriteľom resp. správcovi, ktorý v tomto prípade zastupuje veriteľov, preukázať kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva, čím by boli zjavne títo poškodení na svojom základnom ústavnom práve vlastniť majetok a práve na spravodlivé a zákonné súdne konanie a bola by poskytnutá neprimeraná súdna ochrana úpadcom a im spriazneným osobám. Pokiaľ ide o názor prvoinštančného súdu, že žalobca v konaní tiež nepreukázal ukrátenie pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR a že nepreukázal výšku majetku a záväzkov úpadcu, s týmto žalobca zásadne nesúhlasil. K ukráteniu veriteľov predmetným prevodom jednoznačne došlo a je pritom irelevantné, aká bola výška záväzkov úpadcu na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, nakoľko, ako bolo v konaní preukázané, úpadca neuspokojil ani čiastočne žiadneho z nich a reštrukturalizačný plán sa stal z tohto dôvodu neúčinný voči všetkým veriteľom úpadcu a títo si následne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. V podanej žalobe ako dôkaz uviedol reštrukturalizačný spis OS TN sp. zn. 28R/4/2009, ktorý navrhol vykonať práve za účelom preukázania ukrátenia veriteľov. Súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykonal s odôvodnením, že tento je dôkazom vedenia predmetného reštrukturalizačného konania, čo medzi stranami nebolo sporné. Žalobca uviedol, že z tohto navrhnutého dôkazu by spojitosti so súvahou za rok 2010 prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne dospel k názoru, že došlo k ukráteniu veriteľov a to už z vyššie uvedených dôvodov. Nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov považoval za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. S napadnutým rozsudkom sa stotožnila, považovala ho za vecne správny, právne riadne odôvodnený, spravodlivý a odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobcom uvádzané odvolacie dôvody považovala za nedôvodné. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že vlastnícke právo bolo prevedené bezodplatným právnym úkonom a ani s jeho tvrdením, že k prevodu vlastníckeho práva došlo dňa 27.10.2010. Pokiaľ žalobca poukazoval na ním predloženú súvahu za rok 2010 s odkazom na záporné hodnoty vlastného imania úpadcu - tento dôkaz nepovažovala za relevantný, ktorý by mal výpovednú hodnotu o majetku
úpadcu v čase po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom. Zo žalobcom predložených dôkazov a ani žalobcom tvrdených skutočností nevyplýva taký záver, že by v dôsledku prevodu daného motorového vozidla došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že tento by už nepostačoval na úhradu splatných pohľadávok veriteľov.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril písomným podaním. Zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v odvolaní. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že predložená súvaha za rok 2010 nie je relevantný dôkaz. Uviedol, že je nepochybné, že po skončení reštrukturalizácie úpadca musel robiť také obchody, ktoré i napriek schválenému reštrukturalizačnému plánu spôsobili ďalšie zadlžovanie úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a to i napriek tej skutočnosti, že reštrukturalizačný plán bol v tom čase účinný.
5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal, či odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov. Tvrdenia žalobcu o ukrátení veriteľov preto zostávajú iba tvrdeniami bez akýchkoľvek dôkazov.
6. Žalobca na vyjadrenie žalovanej nereagoval.
7. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovaným o určenie odporovateľnosti právneho úkonu a iné začalo dňa 13.04.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
12. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.06.2015 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
14. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Skúmal splnenie procesných podmienok
a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona ZoKR, Obč. zák. a z. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov žalobu zamietol a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na charakter, osobitosti a zákonné podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. Aj v konaní o odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní so zohľadnením jeho osobitostí platí všeobecná podmienka týkajúca sa odporovateľnosti právneho úkonu, a to, že odporovať možno len platnému a účinnému právnemu úkonu. Žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu predpokladá existenciu platného (odporovaného) právneho úkonu. V procesnej rovine aj v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je súd povinný ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to aj vtedy, ak túto otázku posudzuje ako otázku predbežnú. Na druhej strane otázka odporovateľnosti právneho úkonu nemôže byť riešená ako otázka predbežná a odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe možno dosiahnuť iba autoritatívnym výrokom súdu na základe žaloby, príp. vzájomnej žaloby. V žalobe, v ktorej sa uplatňuje odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe, musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo účastníkmi právneho vzťahu, prípadne aj určením predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu, prípadne aj inými údajmi vyplývajúcimi z právneho vzťahu tak, aby bol právny úkon určený nezameniteľne s iným právnym úkon dlžníka. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil a nepreukázal žiadne rozhodujúce skutkové okolnosti, existencia ktorých predstavuje po právnom posúdení splnenie tých náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre vznik konkrétneho právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu a špeciálnemu nákladnému prívesu, v danom spore podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v odvolaní, pre vznik darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že v predmetnom spore nebol preukázaný platný a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na žalovanú. Vzhľadom na konštatovanú správnosť právneho záveru prvoinštančného súdu o nepreukázaní platného a účinného právneho úkonu, ktorým by došlo k prevodu vlastníctva uvedeného motorového vozidla a nákladného prívesu na žalovanú, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o ukrátení pohľadávky veriteľov, nakoľko základným predpokladom uplatnenia odporovateľnosti je právny úkon dlžníka. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na závery súdu prvej inštancie správne súd prvej inštancie nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, svoje rozhodnutie v tejto časti riadne a náležite odôvodnil. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
17. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010)
18. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní jeho vecnej správnosti je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného, odvolacieho a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého, pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
19. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.
20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci na základe náležite vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v aplikácii správnych právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky. Napadnutý rozsudok preto potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje a konštatuje správnosť jeho záverov.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).