Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42CoKR-16-2023.pdf
PDF · 157.59 KB
Case nature
Area
Subarea
42CoKR/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Andrey Gindlovej v spore žalobcu Bankruptcy and recovery innovative corporation k.s., Jašíkova 4849/2, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 51 643 162, správca konkurznej podstaty úpadcu t-mech automotive Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom Brnianska 1, 911 05 Trenčín, IČO 44 819 943 proti žalovanému t-mech Group s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO 36 313 092, zastúpeného 1/ advokátkou JUDr. Veronikou Poláčkovou, PhD., LL.M, MBA, Lipová 5106/28, 900 42 Dunajská Lužná, IČO 50 376 811, 2/ advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857, o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči konkurzným veriteľom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/15/2022-151 zo dňa 16. augusta 2023 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/15/2022-151 zo dňa 16. augusta 2023 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Prvoinštančné rozhodnutie 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon započítanie pohľadávok zo dňa 1.3.2021 vo výške 45 251,60 Eur, započítanie pohľadávok zo dňa 29.3.2021 vo výške 26 585,43 Eur, započítanie pohľadávok zo dňa 31.3.2021 vo výške 8 016,- Eur medzi úpadcom a žalovaným je v konkurze voči veriteľom úpadcu právne neúčinný a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ako plnenie do podstaty v konkurze peňažnú náhradu v celkovej sume 83 853,03 Eur. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.11.2021 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 219/2021 dňa 15.11.2021 bol žalobca ustanovený za správcu - t-mech automotive Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom Brnianska 1, 911 05 Trenčín, IČO 44 819 943 (ďalej len „úpadca“) žalobca ako správca konkurznej podstaty kontrolou účtovníctva zistil, že 1.3.2021 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok v celkovej výške 49 251,60 Eur. Podľa výpisu z účtovného denníka úpadcu za rok 2021 uvedeného v žalobe (tabuľka na č.l. 3 žaloby) mal byť tento zápočet zaúčtovaný na základe dokladu interné číslo IDV210015 a malo ísť o pohľadávky v sume 18 255,12 Eur (doklad 210002), v sume 49 251,60 Eur (doklad IDV210010) a v sume 30 996,48 Eur (doklad IDV210014). Podľa zistenia č. 1, uvedeného žalobcom v žalobe, malo ísť o započítanie pohľadávok úpadcu t-mech automotive Slovakia, s.r.o., IČO 44 819 943 voči žalovanému, vyfakturovaných faktúrami č. 210002 v sume 51 682,08 Eur (započítaná v sume 18.255,12
Eur) a č. 20200079 v sume 61 384,02 Eur (započítaná v sume 30 996,48 Eur) s pohľadávkou žalovaného proti úpadcovi v sume 49 251,60 Eur, vyfakturovanú faktúrou č. 03/12/2020.
3. Žalobca uviedol ďalšie svoje zistenie a to, že 29.3.2021 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok v celkovej výške 26 585,43 Eur, ktoré bolo zaúčtované aj v účtovnom denníku úpadcu t-mech automotive Slovakia, s.r.o., IČO 44 819 943 za rok 2021. Podľa výpisu z účtovného denníka úpadcu za rok 2021, uvedeného v žalobe (tabuľka na č.l. 4 žaloby) mal byť tento zápočet zaúčtovaný na základe dokladu interné číslo IDV210016 a malo ísť o pohľadávky v sume 3 259,15 Eur (doklad 210002), v sume 23 326,28 Eur (doklad 210004) a v sume 26 585,43 Eur (doklad IDV210012). Podľa zistenia č. 2, uvedeného žalobcom v žalobe, malo ísť o započítanie pohľadávok úpadcu t-mech automotive Slovakia, s.r.o., IČO 44 819 943 voči žalovanému, vyfakturovaných faktúrami č. 210002 v sume 51 682,08 Eur (započítaná suma 3 259,15 Eur) a č. 210004 v sume 23 326,28 Eur s pohľadávkami žalovaného proti úpadcovi, vyfakturovanými faktúrami č. 01032021 v sume 4 776,- Eur a č. 02032021 v sume 24 625,80 Eur. Tretím zistením žalobcu bolo, že 31.3.2021 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok v celkovej výške 8 016,- Eur, ktoré bolo zaúčtované aj v účtovnom denníku úpadcu t-mech automotive Slovakia, s.r.o., IČO 44 819 943 za rok 2021. Podľa výpisu z účtovného denníka úpadcu za rok 2021, uvedeného v žalobe (tabuľka na č.l. 5 žaloby) mal byť tento zápočet zaúčtovaný na základe dokladu interné číslo IDV210026 a malo ísť o pohľadávky v sume 8 016,- Eur (doklady 395 a 311). Podľa zistenia č. 3, uvedeného žalobcom v žalobe, malo ísť o započítanie pohľadávky úpadcu t-mech automotive Slovakia, s.r.o., IČO 44 819 943 voči žalovanému, vyfakturovanej faktúrou č. 210001 v sume 8 016,- Eur s pohľadávkou žalovaného v sume 8 016,- Eur, ktorej bližší popis žalobca nemal k dispozícii, a ktorá mala byť v účtovnom denníku úpadcu za rok 2021 zaúčtovaná ako IDV 210026.
4. Podľa žalobcu sa úpadca 1.3.2021, 29.3.2031 a 31.3.2021 vzdal práva na zaplatenie pohľadávok v celkovej výške 83 853,03 Eur. Poukázal na to, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), nakoľko obaja konatelia A. B. C. a A. B. C. boli a sú spoločníkmi žalovaného. Podľa žalobcu takým konaním mali byť ukrátení veritelia o sumu 83 853,03 Eur, ktorý mali voči úpadcovi v rozhodnom čase, kedy prišlo k dohode o započítaní pohľadávok viac ako 30 dní pohľadávky po lehote splatnosti. Predmetnou dohodou o započítaní došlo k úhrade záväzku voči žalovanému, ktorý vznikol až 5.2.2021, 26.4.2021 a 29.4.2021. Podľa žalobcu išlo o zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom a rovnako o právny úkon, ktorým sa dlžník úplne vzdal svojho práva na zaplatenie pohľadávky. Tiež uviedol, že zápočtom predchádzalo postúpenie záväzkov/pohľadávok zo spoločnosti RASS s.r.o. na žalovaného, len aby mohli byť spôsobilé na zápočet, čím sa úpadca zbavil pohľadávok voči žalovanému v celkovej sume 83.853,03 Eur. Podľa žalobcu sa mu zápočty javili ako úmyselné zbavenie sa majetku krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol podaný 30.7.2021 (k predmetným zápočtom došlo teda iba 4 mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu). Úpadca tak pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zbavil spoločnosť všetkého majetku. Žalobca tiež tvrdil, že predmetný právny úkon, ktorý bol ukracujúci, ako aj zvýhodňujúci v podobe započítania vzájomných pohľadávok bol urobený počas úpadku dlžníka, a to tak vo forme platobnej neschopnosti, ako aj vo forme predĺženia, pričom zároveň ide aj o právny úkon odporovateľný v prospech spriaznenej osoby – žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) ZKR, teda úpadok, ako aj úmysel ukrátiť a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak.
5. Žalobca v žalobe uviedol, že predpoklady odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 a § 59 ZKR boli naplnené. Existenciu zvýhodňujúcu právneho úkonu dlžníka možno odvodiť od celkového vzájomného započítania pohľadávok vo výške 83 853,03 Eur. Vykonaním zápočtu zanikli pohľadávky úpadcu voči žalovanému a tým bol neodôvodnene zvýhodnený oproti ostatným veriteľom, ktorí v danom čase mali pohľadávky, ktoré už boli dávno po lehote splatnosti, a to Union zdravotná poisťovňa a.s. neodvedené preddavky na poistné za 10/2019, Bauer Engineering GmbH – objednávka zo dňa 5.5.2020, konštrukčné a simulačné práce. Nebola uhradená pohľadávka DMD Group a.s., fakturované dodané služby, splatná 15.6.2020. Pohľadávka zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 20.1.2012, faktúra splatná 15.12.2019, nájomné za 11/2019. Žalobca tieto tvrdenia preukazoval kompletným zoznamom prihlásených pohľadávok v konkurze s vyznačenou lehotou splatnosti jednotlivých pohľadávok. Podľa žalobcu vzájomným započítaním pohľadávok prišlo k zvýhodneniu žalovaného na úkor ostatných veriteľov. Úpadca súhlasil s vykonaním vzájomného zápočtu, resp. udelil súhlas na započítanie vzájomných pohľadávok, čím došlo
k zániku týchto pohľadávok. Vykonaním vzájomného zápočtu pohľadávok úpadcu súhlasil so zánikom svojho práva na zaplatenie.
6. Žalobca ďalej tvrdil, že k vykonaniu zápočtu vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného, teda k vykonaniu zvýhodňujúceho právneho úkonu prišlo v období, keď úpadca bol už v úpadku, a to vo forme platobnej neschopnosti, ako aj vo forme predĺženia. Z účtovných závierok zostavených k 31.12.2018, 31.12.2019 a k 31.12.2020 vyplýva, že úpadca mal v týchto účtovných obdobiach záporné vlastné imanie, čo je stav, kedy záväzky prevyšujú majetok. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že úpadca bol k 14.12.2020 v úpadku, kedy došlo k vykonaniu vzájomného zápočtu pohľadávok, nakoľko úpadca už nijaký majetok ďalej nenadobúdal, pričom výrazný nárast majetku mal v priebehu roka 2020, ktorý však k 31.12.2020 nebol dostatočný a záväzky výrazne prevýšili majetok. Žalobca ďalej uviedol, že úpadca bol v rozhodnom čase v úpadku aj vo forme platobnej neschopnosti, nakoľko k rozhodnému dňu 14.12.2020 mal viac ako dva záväzky 30 dní po lehote splatnosti, pričom opätovne poukazoval na konečný zoznam prihlásených pohľadávok v konkurze.
7. Žalobca ďalej tvrdil, že podmienka, že zvýhodňujúci právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania alebo v prípade, že ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania bola naplnená, keďže konkurzné konanie začalo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.8.2021, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2021 dňa 6.9.2021. Predmetný zvýhodňujúci právny úkon bol uskutočnený 14.12.2020, t.j. v lehote 1 roka, resp. 3 roky pred začatím konkurzného konania. Žalobca tvrdil, že bola naplnená aj podmienka, že právo odporovať právnemu úkonu bolo proti povinnej osobe alebo na súde uplatnené do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením zo dňa 8.11.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 219/2021 dňa 15.11.2021. Splnenie podmienky ukrátenia konkurzných veriteľov žalobca preukazoval tým, že do konkurzu bolo prihlásených 8 veriteľov s pohľadávkami vo výške 347 556,39 Eur. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že takýmto právnym úkonom prišlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze. Hodnota majetku a teda aj uspokojenie prihlásených veriteľov by bolo jednoznačne vyššie, ak by takýto právny úkon vzájomného započítania pohľadávok nebol urobený. V prípade, že by nebolo došlo k vzájomnému započítaniu, úpadca by evidoval pohľadávky voči žalovanému vo výške 83 853,03 Eur, ktoré by v konkurze správca vymáhal od žalovaného a súčasne by si žalovaný do konkurzu mohol prihlásiť svoje pohľadávky splatné 5.2.2021, 26.4.2021 a 29.4.2021 a bol by uspokojený podľa pravidiel ZKR. Úpadca v čase, keď vo svojom účtovníctve evidoval po splatnosti viacero pohľadávok iných veriteľov, zvýhodnil žalovaného, a to tým spôsobom, že prišlo k započítaniu vzájomných pohľadávok. Úpadca tak zmenšil svoj majetok viac ako v prípade, ak by takýto zvýhodňujúci právny úkon nevykonal. Úpadca v čase, keď vo svojom účtovníctve evidoval po splatnosti viacero pohľadávok iných veriteľov, zvýhodnil žalovaného, a to tým spôsobom, že prišlo k započítaniu vzájomných pohľadávok. Tým, že prednostne uspokojil pohľadávky žalovaného, započítanie predstavuje právny úkon, ktorým prišlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetný zvýhodňujúci právny úkon, t.j. zápočet je úkonom, kedy úpadca súhlasil so zánikom svojho práva na zaplatenie vo výške 83 853,03 Eur, resp. spôsobil zánik jeho práva – pohľadávky na zaplatenie splatných faktúr za dodané služby, čím je splnená aj podmienka v zmysle § 59 ods. 2 ZKR, pričom takýmto právnym úkonom je podľa ZKR možné odporovať.
8. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že boli splnené podmienky pre úspešné odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 ZKR. Existenciu ukracujúceho právneho úkonu úpadcu, na základe ktorého úpadca ukrátil svojich veriteľov, žalobca odvodzoval od vykonania vzájomného započítania pohľadávok, ako bolo uvedené vyššie v celkovej sume 83 853,03 Eur. Veritelia boli ukrátení o sumu 83 853,03 Eur oproti tomu, ak by ukracujúce právne úkony vykonané neboli, čím by bolo možné dosiahnuť vyššie uspokojenie veriteľov prihlásených do konkurzu. Žalobca uviedol, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov vyplýva zo skutočnosti spočívajúcej vo vykonaní zápočtu ako spôsobu úhrady pohľadávok v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to iba 3 mesiace pred podaním návrhu, pričom pohľadávky žalovaného použité na zápočet boli vo väčšine prípadov nadobudnuté postúpením, len aby boli spôsobilé na zápočet a v neposlednom rade aj zo skutočnosti, že úpadca sa takto zbavil majetku, pričom na oboch stranách predmetného zápočtu boli v postavení štatutárnych orgánov rovnaké osoby. Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov odvodzoval žalobca od spriaznenosti žalovaného s úpadcom, z čoho je zrejmé, že o úkone zápočtu rozhodovali na oboch stranách rovnaké osoby. Zároveň poukázal na to, že úmysel ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle
sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak, a to vzhľadom na spriaznenosť úpadcu a žalovaného. Bola naplnená aj podmienka, že právne úkony boli urobené počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania, ktoré začalo rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.8.2021, zverejnené v Obchodnom vestníku 6.9.2021. Ukracujúci právny úkon bol uskutočnený 14.12.2020, t.j. v lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania. Právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené v zákonnej lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu. Ďalej žalobca v žalobe argumentoval tým, že bola splnená podmienka, že išlo o právne úkony dlžníka, ktorými boli ukrátené uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorých z veriteľov tak, ako to argumentoval, ako je uvedené vyššie pri odôvodňovaní, že išlo o zvýhodňujúce právne úkony. Žalobca k žalobe pripojil výpis z Obchodného vestníka č. 219/2021 zo dňa 15.11.2021
- uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/17/2021 zo dňa 8.11.2021, faktúry č. 210002 zo dňa 23.2.2021, č. 20200079 zo dňa 12.12.2020, č. 210004 zo dňa 23.3.2021, č. 01032021 zo dňa 26.3.2021, č. 02032021 zo dňa 29.3.2021, č. 210001 zo dňa 16.2.2021, zoznam pohľadávok, účtovné závierky úpadcu k 31.12.2018, 31.12.2019, 31.12.2020, výpis z Obchodného vestníka č. 171/2021 zo dňa 6.9.2021 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/17/2021 zo dňa 27.8.2021.
9. Prvoinštančný súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že išlo o nedôvodnú a neopodstatnenú žalobu obsahujúcu subjektívne a tendenčné argumenty, ktoré nemajú pre meritum veci žiadnu relevanciu. Podľa žalovaného si žalobca mylne vysvetlil chod spoločnosti žalovaného. Finančná kríza v rámci automobilového priemyslu čo sa týka žalobcu prebieha z ekonomických alebo trhových dôvodov cca každých 10 rokov, pričom pandémia Covid 19 túto negatívnu situáciu prehĺbila. Žalobca si zobral na preklenutie tejto situácie úver od súkromnej osoby prostredníctvom spoločnosti t-mech engineering Slovakia s.r.o. v konkurze v sume viac ako 700 000,- Eur, ktorý riadne splatil. V rámci predmetného úveru a vývoja projektov získal podnikateľského partnera z Nemecka Kirchner konstruktionen. Vzhľadom na víziu zaujímavých projektov štatutárny orgán odkúpil obchodný podiel od Kirchner konstruktionen naspäť. Počas celej pandemickej situácie sa štatutárny orgán žalobcu, ale aj žalovaného snažili zvládnuť krízu spôsobom úverového financovania, zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve nielen štatutárov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Vládou sľubované oživenie a podpora neprišli a nebolo možné umelo žalobcu udržovať na trhu. Žalobca podnikal na Európskom trhu od roku 2009, t. j. 12 rokov a po ukončení činností z dôvodu konkurzu prišli štatutári o 40 licencií Catia v hodnote viac ako 300 000,- Eur. Štatutárny orgán tak žalobcu, ako aj žalovaného nebol za svoje služby zaplatený od r. 2020. Uskutočňoval všetky možné kroky, aby spoločnosť ekonomicky ozdravil a zachránil. Správcom podanú žalobu teda žalovaný vyhodnotil za účelovú. V priebehu mesiaca marec a celého prvého kvartálu 2021 žalobca uhradil viacero záväzkov voči viacerým veriteľom, ako aj zamestnancom. Žalobca sa nesnažil ukrátiť žiadneho veriteľa a ani spôsobiť žiadnemu z veriteľov škodu, práve naopak. Žalobca uhrádzal nielen pohľadávky žalovaného. Potom ako nebol schválený projekt medzi úpadcom a Porsche, podal štatutárny orgán žalobcu návrh na vyhlásenie konkurzu, čím si splnil svoju povinnosť. Poukázal na e-mailovú komunikáciu, ktorá je súčasťou konkurzného spisu a z ktorej je evidentné, že ešte v r. 2020 sa štatutári žalobcu snažili situáciu preklenúť. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepredložil v konaní také listiny, ktoré by preukazovali neúčinnosť napadnutého právneho úkonu. Nebolo možné teda konštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti. Žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočneného právneho úkonu, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal uviesť hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Právny úkon úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa zmenší v dôsledku tohto právneho úkonu majetok úpadcu. V danom prípade išlo o zápočet v čase, keď sa plnilo aj ostatným veriteľom. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že by niektorý z veriteľov napádal danú neúčinnosť. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8CoKR/14/2018, a to že „Aj v konaní o odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní so zohľadnením jeho osobitostí platí všeobecná podmienka, týkajúca sa odporovateľnosti právneho úkonu, a to, že odporovať možno len platnému a účinnému právnemu úkonu. Žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu predpokladá existenciu platného (odporovaného) právneho úkonu. V procesnej rovine aj v konaní o odporovateľnosť
právneho úkonu je súd povinný ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to aj vtedy, ak túto otázku posudzuje ako otázku predbežnú. Na druhej strane otázka odporovateľnosti právneho úkonu nemôže byť riešená ako otázka predbežná a odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe možno dosiahnuť iba autoritatívnym výrokom súdu na základe žaloby, príp. vzájomnej žaloby. V žalobe, v ktorej sa uplatňuje odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe, musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo účastníkmi právneho vzťahu, prípadne aj určením predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu, prípadne aj inými údajmi vyplývajúcimi z právneho vzťahu tak, aby bol právny úkon určený nezameniteľne s inými právnymi úkonmi dlžníka.” Žalovaný považoval tvrdenia žalobcu o údajnom naliehavom právnom záujme na tejto určovacej žalobe za vágne, bez uvedenia akýchkoľvek právne významných následkov vyhovenia žalobe. Neurčitosť vyjadrení žalobcu vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na jeho určovacej žalobe spôsobila, že žalobca ju nepreukázal. Podľa žalovaného na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno na preukázanie naliehavosti právneho záujmu. Žalovaný ďalej uviedol, že pre žalovaného je problematické sa kvalifikovane vyjadriť, a to práve z dôvodu vágnosti vyjadrení samotného žalobcu tvrdenia žalobcu považoval za zavádzajúce. Podľa žalovaného nešlo o žiadny zvýhodňujúci právny úkon pre žalovaného a ani ukracujúci právny úkon, resp. o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Žalobca sa žiadnym spôsobom úplne alebo z časti nevzdal svojho práva, úplne alebo z časti neodpustil dlh svojho dlžníka, nedohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, nedohodol alebo inak neumožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene neznevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. V predmetnom súdnom spore nejde o zvýhodnenie veriteľa v porovnaní s ostatnými veriteľmi a ani tu neexistuje príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existencie úpadku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 11/2008 zo dňa 26.5.2010, v ktorom bolo skonštatované, že „v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.” V danom prípade išlo o právny úkon, ktorý neukrátil iných veriteľov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu základných zákonných predpokladov určenia, že právny úkon voči veriteľom úpadcu je právne neúčinný. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu výpisy z bankového účtu úpadcu zo dňa 31.1.2021, 28.2.2021, 31.3.2021, výpis z Obchodného vestníka 5/2021 zo dňa 11.1.2021 – potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany zo dňa 7.1.2021, e-mail zo dňa 31.8.2020 a uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/4/2021-55.
10. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v žalobe uviedol, že 1.3.2021 malo dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok v celkovej výške 49 251,60 Eur, ktoré bolo zaúčtované v účtovnom denníku úpadcu. Podľa účtovného denníka úpadcu bol tento zápočet zaúčtovaný na základe dokladu interné č. IDV 210015, podľa žalobcu malo ísť o započítanie pohľadávok úpadcu voči žalovanému vyfakturovaný faktúrami č. 210002 v sume 51 682,08 Eur (započítaná v sume 18 255,12 Eur) a č. 20200079 v sume 61 384,02 Eur (započítaná v sume 30 996,48 Eur) s pohľadávkou žalovaného proti úpadcovi v sume 49 251,60 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 03/12/2020. Podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe malo dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok v celkovej výške 26 585,43 Eur dňa 29.3.2021, ktoré bolo zaúčtované v účtovnom denníku úpadcu za rok 2021 uvedeného v žalobe na základe dokladu interné č. IDV 210016, podľa žaloby malo ísť o započítanie pohľadávok úpadcu voči žalovanému vyfakturovaných faktúrami č. 210002 v sume 51 682,08 Eur (započítaná v sume 3 259,15 Eur) a č. 210004 v sume 23 326,28 Eur s pohľadávkami žalovaného proti úpadcovi vyfakturovanými faktúrami č. 01032021 v sume 4 776,- Eur a č. 02032021 v sume 24 625,80 Eur. Ďalej podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe 31.3.2021 malo dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok v celkovej sume 8 016,- Eur, ktoré bolo zaúčtované v účtovnom denníku úpadcu za rok 2021 na základe dokladu interné č. IDV
210026 a malo ísť o pohľadávky úpadcu voči žalovanému vyfakturované faktúrou č. 210001 v sume 8 016,- Eur s pohľadávkou žalovaného v sume 8 016,- Eur, ktorej bližší popis nemal žalobca k dispozícii. Prvoinštančný súd žalobu o určenie, že právny úkon – započítanie pohľadávok zo 1.3.2021 vo výške 49 251,60 Eur, zo dňa 29.6.2021 vo výške 26 585,43 Eur a zo dňa 31.3.2021 vo výške 8 016,- Eur medzi úpadcom a žalovaným je v konkurze na majetok úpadcu veriteľom úpadcu právne neúčinný v celom rozsahu zamietol pre jej nedôvodnosť. Podľa prvoinštančného súdu v spore neboli preukázané platné a účinné právne úkony, na základe ktorých malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Nebolo preukázané, či malo ísť o jednostranné alebo dvojstranné právne úkony, a ani to, že by k predmetnému započítaniu vzájomných pohľadávok došlo na základe právnych úkonov úpadcu, teda jeho prejavu vôle.
11. Žalobca preukazoval vykonanie označených započítaní pohľadávok zápisom v účtovnom denníku úpadcu za rok 2021, z ktorého však konkrétny prejav vôle úpadcu, prípadne žalovaného a jeho náležitostí nie je zistiteľný, nie je zrejmé, či k nemu reálne vôbec došlo a či bol platný a účinný. Vzhľadom na to súd neposudzoval samotné zápisy o predmetných započítaniach pohľadávok v účtovnom denníku úpadcu za rok 2021 ako dôkazy postačujúce na preukázanie prejavu vôle smerujúceho k započítaniu pohľadávok.
12. Prvoinštančný súd nedôvodnosť žaloby odôvodnil aj tým, že vo vzťahu k faktúre č. 20200079 zo dňa 12.12.2020, ktorá mala byť splatná až 31.12.2024 a teda v čase tvrdeného započítania, ku ktorému malo dôjsť 1.3.2021 nemala byť splatná, poukázal aj na to, že nebola preukázaná účinnosť započítania zo dňa 1.3.2021 aj z toho dôvodu, že nebolo tvrdené a ani preukázané, kedy mal byť prejav vôle započítať túto nesplatnú pohľadávku doručený druhej strane. Okrem toho nebolo ani tvrdené a ani preukázané naplnenie podmienok ustanovených v § 359 Obch. zák. pre započítanie splatnej pohľadávky s nesplatnou pohľadávkou. Tiež nebol zdôvodnený ani preukázaný dôvod započítania tejto faktúry, keďže bola vystavená úpadcom pre obchodnú spoločnosť RASS s.r.o. ako odberateľa. Okrem toho pohľadávka fakturovaná faktúrou č. 20200079 bola predmetom započítania pohľadávok a teda mala zaniknúť započítaním na základe dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 14.12.2020 uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou RASS s.r.o. V konaní tiež nebola predložená faktúra 03/12/2020 na sumu 49 251,60 Eur. Z týchto dôvodov nebola preukázaná spôsobilosť pohľadávok fakturovaných faktúrami č. 20200079 a č. 03/12/2020 na započítanie v zmysle § 358 Obchodného zákonníka.
13. Prvoinštančný súd ďalej rozhodnutie odôvodnil aj tým, že nebolo v konaní preukázané, že v čase započítania pohľadávok dňa 29.03.2021 bol žalovaný veriteľom pohľadávok voči úpadcovi, vyfakturovaných faktúrami č. 01032021 a č. 02032021, ktoré vystavila úpadcovi obchodná spoločnosť RASS s.r.o., nakoľko nebolo preukázané ich postúpenie žalovanému v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Preto ohľadom započítaní z 29.03.2021 nebola preukázaná ani vzájomnosť pohľadávok, ktoré mali byť započítané.
14. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že pokiaľ ide o započítanie, ku ktorému malo dôjsť 31.3.2021, nebola preukázaná existencia pohľadávky v sume 8 016,- Eur, ktorú mal mať žalovaný voči úpadcovi, a teda nie je spôsobilosť na započítanie v zmysle § 358 Obchodného zákonníka. Žalobca túto pohľadávku identifikoval iba zápisom v účtovnom denníku za rok 2021, ako doklad IDV210026, čo nepostačuje na preukázanie je existencie. Z takéhoto dokladu nie je možné identifikovať pohľadávku, právny dôvod jej vzniku.
15. Prvoinštančný súd k námietkam žalovaného o nedostatku naliehavosti právneho záujmu žalobcu uviedol, že v zmysle § 57 ods. 1 ZKR je správca konkurznej podstaty aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu v konkurze. Nemusí preukazovať naliehavý právny záujem tak, ako sa to vyžaduje podľa § 137 CSP, pretože oprávnenie podať žalobu vyplýva z konkurzného práva hmotného.
16. Prvoinštančný súd ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.8.2023 žiadal, aby súd v tomto spore striktne uplatnil koncentračnú zásadu konania v nadväznosti na to, že žalobca mal v konaní nielen tvrdiť, ale aj preukázať existenciu odporovaných právnych úkonov, teda či sa vôbec jednalo o úkony úpadcu s prejavom vôle úpadcu, a tiež či ide o platný a účinný právny úkon, lebo iba takému možno odporovať. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ku dňu pojednávania, vo vzťahu k zisteniu č. 1, uvedenému v žalobe, nepredložil súdu faktúru č. 03/12/2012, zmluvu o postúpení pohľadávok, a ani samotný zápočet. Vo vzťahu k zisteniu 2 žalobca nepredložil tam uvedenú zmluvu o
postúpení pohľadávok, a tiež ani zápočet. Vo vzťahu k zisteniu 3 nepredložil faktúru žalovaného na sumu 8 016,- Eur. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaným uvádzané skutočnosti preverí a posnaží sa dohľadať v účtovníctve dohody o započítaní, zmluvy o postúpení pohľadávok, ak vôbec existujú a boli úpadcom odovzdané správcovi, avšak, aj keď správca nedisponuje touto zmluvou o postúpení, mal zato, že účtovné zápisy v účtovníctve úpadcu odzrkadľujú hodnovernosť a pravdivosť týchto údajov, nakoľko v zmysle zákona o účtovníctve má účtovníctvo vychádzať zo skutočného reálneho stavu.
17. Prvoinštančný súd na základe vyššie uvedeného neprihliadol na návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov dohody o započítaní pohľadávok, zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle zistení č. 1 a 3 uvedených v žalobe, faktúra č. 03/12/2020, sken jednotlivých prihlášok pohľadávok veriteľov, prihlásených v konkurze, a tieto dôkazy nevykonal, pretože žalobca tieto dôkazy nepredložil súdu včas a ich predloženie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vo veci samej. V spore neboli preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by žalobcovi bránili tieto listiny dohľadať a predložiť súdu včas, t.j. najneskôr na pojednávaní dňa 16.8.2023. Súd podotkol, že žaloba bola podaná 15.11.2022 a teda v prípade, že by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol predmetné listiny predložiť už spolu so žalobou. Okrem toho, si na pojednávaní nebol istý, či uvedené listiny vôbec existujú. Súd považoval za podstatné, že platnosť a účinnosť právnych úkonov je základnou právnou podmienkou ich odporovateľnosti, z čoho si žalobca v zastúpení v konaní osobou s právnickým vzdelaním musel byť vedomý. Žalovaný na túto podmienku v odporovateľnosti poukazoval už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.12.2022, ako aj v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2023. Preukázanie ukrátenia pohľadávky veriteľa patrí k základným podmienkam úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov. Súd však svoje rozhodnutie nezaložil na nepreukázanie ukrátenia pohľadávky veriteľa, ale nepreukázanie platných a účinných žalovaných právnych úkonov, a preto nepredloženie prihlášok jednotlivých pohľadávok prihlásených v konkurze nemalo vplyv na výsledok sporu. V spore nebola preukázaná platnosť a účinnosť žalovaných právnych úkonov, a preto súd ostatné žalobcom uvádzané dôvody odporovateľnosti právnych úkonov vyhodnotil ako právne irelevantné. To je aj dôvod, pre ktorý nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a e-mailovou komunikáciou, založenou v konkurznom spise, podľa návrhu žalovaného zo dňa 26.1.2023.
Odvolanie žalobcu
18. Žalobca sa včas podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie. V odvolaní namietal naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
19. Podľa žalobcu prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal na žalobcom uvádzané skutočnosti a ani na žalobcom predložené dôkazy. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal skutočnosti, na základe ktorých došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu a žalovaného. Predložil ako dôkazy účtovný denník za rok 2021, z ktorého jednoznačne vyplývajú účtovné zápisy, ktoré odzrkadľujú reálny skutkový stav. Žalobca má za to, že ak konateľ úpadcu dal pokyn na zápočet vzájomných pohľadávok, tak museli dané pohľadávky existovať a daným pokynom na zaúčtovanie zápočtu je jednoznačne preukázaný prejav vôle úpadcu započítať pohľadávky. Podľa žalobcu účtovníctvo úpadcu odzrkadľuje pravdivý a verný obraz skutočného stavu v zmysle § 7 a § 8 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a dôkazy vyplývajúce z účtovníctva preukazujú tak prejav vôle úpadcu započítať pohľadávky, ako aj samostatnú existenciu pohľadávok.
20. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že pre započítanie pohľadávok ako kompenzačný prejav Obchodný zákonník neustanovuje písomnú formu a preto môže byť vykonané aj ústnou formou, s čím sa prvoinštančný súd stotožnil. Žalobca preto nevie, ako by mal preukázať a čo je väčší prejav vôle ako samotný účtovný stav úpadcu, kde pokyny na účtovné operácie dáva sám konateľ úpadcu. V prípade, že by dané pohľadávky neexistovali, nebolo by možné realizovať vzájomný zápočet v účtovníctve. Žalovaný sa nevyjadril k tomu, či daný zápočet bol alebo nebol vykonaný, t.j. nepoprel, že by predmetný zápočet bol realizovaný, iba namietal nedostatok prejavu vôle, s čím sa podľa názoru žalobcu súd nesprávne stotožnil.
21. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal otázkou úpadku a jeho prezumpcie, pokiaľ ide o právny úkon realizovaný so spriaznenou osobou, rovnako sa nezaoberal
zvýhodnením žalovaného ani ďalšími otázkami, ktoré boli v predmetnom sporovom konaní žalobcom uvádzané ako splnenie podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu započítania vzájomných pohľadávok.
22. Žalobca namietol, že sa nestotožňuje s tým, že neboli preukázané platné a účinné právne úkony, nakoľko preukazovanie prejavu vôle je dostatočné z účtovného denníka za rok 2021, a teda právne úkony započítania boli tak platné, ako aj účinné. V prípade, ak by sa postupovalo podľa záverov prvoinštančného súdu, tak de facto správca ako žalobca nemá takmer nikdy možnosť domôcť sa odporovateľnosti, nakoľko vo väčšine prípadov konatelia úpadcu neodovzdajú všetky účtovné doklady. Dohoda o započítaní má vo väčšine prípadov iba ústny charakter, dôsledkom čoho je pokyn konateľa spoločnosti na účtovné vykonanie zápočtu vzájomných pohľadávok tak, aby účtovníctvo odzrkadľovalo pravdivý a verný obraz spoločnosti. Je nemysliteľné, aby bol v účtovníctve zaúčtovaný vzájomný zápočet bez toho, aby takémuto úkonu chýbal prejav vôle, ako uvádza prvoinštančný súd. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho, keď nie na základe prejavu vôle, by sa daný zápočet potom realizoval. Ak mal prvoinštančný súd na mysli skutočnosť, že účtovný zápis vykoná účtovníčka úpadcu bez predchádzajúceho pokynu od konateľa úpadcu, tak takéto konanie nie je možné a možno odôvodnene predpokladať, že by napĺňalo trestnoprávnu rovinu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobu zamietol v celom rozsahu.
23. Podľa žalobcu účtovný denník na rok 2021 je dostatočným na preukázanie platnosti a účinnosti právnych úkonov započítania pohľadávok, z ktorých je jednoznačne preukázaný a zrejmý prejav vôle započítania pohľadávok. Žalobca preukázal naplnenie všetkých podmienok pre úspešné odporovanie podľa § 57, § 59 a § 60 ZKR a preukázal úpadok v čase vykonania neúčinného právneho úkonu, preukázal neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom, ktoré je výlučne postavené na objektívnom charaktere a preukázal aj podmienky v zmysle § 60 a § 59 ZKR. Naopak žalovaný nepreukázal opak, nijakým spôsobom nevyvrátil úpadok úpadcu v rozhodnom čase vo forme platobnej neschopnosti, ako aj vo forme predĺženia.
Vyjadrenia strán
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne, náležite odôvodnené a zrozumiteľné a navrhol, aby bolo potvrdené. K odvolacím námietkam uviedol, že žalobca nepreukázal platnosť a účinnosť právnych úkonov, na základe ktorých malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, či malo ísť o jednostranné alebo dvojstranné právne úkony a ani to, že by k predmetnému započítaniu vzájomných pohľadávok došlo na základe právnych úkonov úpadcu, teda jeho prejavu vôle. Dôkazné bremeno v konaní tvrdiť a preukázať právne úkony, ktorým žalobca odporoval, zaťažovalo v konaní žalobcu, ktorý si túto svoju povinnosť nesplnil, dôkazné bremeno neuniesol a nesprávnym spôsobom naformuloval aj samotný petit podanej žaloby.
25. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal účinnosť započítania zo dňa 1.3.2021, pretože nepreukázal naplnenie podmienok ustanovených v § 359 Obchodného zákonníka pre započítanie splatnej pohľadávky z nesplatnou pohľadávkou. Vo vzťahu k faktúre 20200079 zo dňa 12.12.2020 nepreukázal dôvod započítania, keďže bola vystavená úpadcom obchodnej spoločnosti RASS s.r.o. ako odberateľovi. Okrem toho bola predmetom zápočtu pohľadávok na základe dohody o započítanie pohľadávok zo dňa 14.12.2020, uzatvorenej 36Cbi/15/2022 17 medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou RASS s.r.o. Žalobca nepredložil ani faktúru č. 03/12/2020 na sumu 49 251,60 Eur, a teda nepreukázal spôsobilosť pohľadávok fakturovaných faktúrami č. 20200079 a č. 03/12/2020 na započítanie v zmysle § 358 Obch. zák. Žalovaný tiež uviedol, že nebolo preukázané, že by postúpenie pohľadávok žalovanému, ktoré mali byť predmetom zápočtu 29.3.2021 a teda že žalovaný bol v čase ich zápočtu veriteľom. Tým nebola preukázaná vzájomnosť pohľadávok, ktoré mali byť započítané 29.3.2021.
26. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani existenciu pohľadávky v sume 8 016,- Eur, ktorú mal mať žalovaný proti úpadcovi a ktorá mala byť započítaná 31.3.2021 a ani jej spôsobilosť na započítanie, keďže túto pohľadávku identifikoval iba označením uvedeným v účtovnom denníku úpadcu za r. 2021. Zápisy v účtovnom denníku žalovaný vyhodnotil ako nepreskúmateľné.
27. Žalovaný ďalej poukázal na to, že strana sporu má povinnosť tvrdiť a jednak dôkaznú povinnosť, pričom pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Ak nebolo preukázané tvrdenie strany sporu, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3M Cdo 6/2010.
28. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca ohľadom ukrátenia uspokojenej prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR v žalobe netvrdil žiadne rozhodujúce skutočnosti a nenavrhol ani žiadne dôkazy, že žalovanými právnymi úkonmi úpadca ukrátil pohľadávky ostatných konkurzných veriteľov, ktorý si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania. Žalobca neuviedol aký majetok úpadcu ostal na uspokojenie pohľadávok existujúcich a splatných v čase urobenia právneho úkonu dlžníka a zároveň prihlásených a zistených v konkurze. Keďže neuniesol povinnosť tvrdenia nemohol zvládnuť ani povinnosť dôkaznú. Bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať pohľadávky a ich výšku, existujúce a splatné v čase urobenia v žalovaných právnych úkonoch a zároveň prihlásené a zistené v konkurze a tiež či majetok, ktorý zostal úpadcovi po dohode o započítaní, postačoval na uspokojenie takýchto pohľadávok.
29. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich odvolacích dôvodoch. Uviedol, že ak konateľ úpadcu dal pokyn na zápočet vzájomných pohľadávok, tak museli dané pohľadávky existovať a daným pokynom na zaúčtovanie zápočtu je jednoznačne preukázaný prejav vôle úpadcu započítať pohľadávky. Zopakoval, že účtovníctvo má odzrkadľovať pravdivý a verný obraz skutočného stavu. Preukazovanie prejavu vôle je dostatočné z účtovného denníka na rok 2021, pričom zopakoval svoje dôvody uvedené v odvolaní.
30. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a preto sa nepotrebuje osobitne k vyjadreniu vyjadrovať.
Posúdenie odvolacím súdom 31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.2.2024. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 31.1.2024 do 7.2.2024.
32. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
35. Podľa § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
36. Podľa § 581 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, (2) započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. (3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
37. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
39. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
40. Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
41. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
42. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
43. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a dôvodov napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd zisťoval skutkový stav na základe skutkových tvrdení žalobcu, pričom tieto svoje zistenia správne právne posúdil a v odôvodnení rozsudku uviedol argumentáciu k svojim zisteniam a tiež úvahy, ktorými vec právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil, a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré odkazuje.
44. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové tvrdenia. Námietku nesprávneho právneho posúdenia v odvolaní nekonkretizoval. Všeobecnosť námietky neumožňuje odvolaciemu súdu vykonať prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to pre chýbajúce dôvody nesprávnosti, ktorými je odvolací súd viazaný. Preto takáto námietka nemohla obstáť.
45. Žalobca namietal nesprávnosť skutkových zistení prvoinštančného súdu spočívajúcu v tom, že žalobca preukázal skutočnosti, na základe ktorých došlo k započítaniu a že má za to, že ak konateľ úpadcu dal pokyn na zaúčtovanie zápočtu, tak pohľadávky museli existovať a pokynom na započítanie je jednoznačne preukázaný prejav vôle úpadcu započítať pohľadávky (zaúčtovať prípad účtovníčkou bez pokynu konateľa úpadcu nie je možné).
46. Takáto námietka nemala oporu v obsahu podaní a vyjadrení žalobcu uplatnených v prvoinštančnom konaní, teda v obsahu súdneho spisu. Žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach uplatnených v preskúmavanom konaní uviedol, že došlo k započítaniu, uviedol dátumy, kedy sa tak malo stať, dôkazy, že to vyplýva z účtovného denníka úpadcu za rok 2021 a identifikáciu pohľadávok podľa čísel faktúr a predmetu fakturácie, ktoré mali byť predmetom započítania. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval právne úkony, ktorými boli pohľadávky započítané.
47. Započítanie pohľadávok možno urobiť len platným a účinným právnym úkonom. Podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka takýmito právnymi úkonmi sú jednak jednostranný zápočet strany, čo je právny úkon, ktorým jedna strana voči druhej strane prejaví svoju vôľu započítať svoju konkrétnu pohľadávku s konkrétnou pohľadávkou protistrany. Teda oznámenie jednej strany druhej strane, že svoju konkrétnu pohľadávku započítava voči konkrétnej
pohľadávke protistrany. Jednak dohoda strán o započítaní pohľadávok so všetkými náležitosťami dvojstranného právneho úkonu.
48. Žalobca v žalobe a ani neskôr v konaní nekonkretizoval právne úkony, na základe ktorých došlo k zaevidovaniu započítania v účtovníctve úpadcu. Žalobca ani žiadne dôkazy na preukázanie takýchto právnych úkonov nepredložil. Absencia podstatných skutkových tvrdení a dôkazov na ich preukázanie znamená, že žalobca bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu nezvládol a preto jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.
49. Žalobca v odvolaní namietal, že keď konateľ dal pokyn na zaúčtovanie, tak bol preukázaný prejav vôle žalobcu. Takáto argumentácia nemohla obstáť vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým preto, že v predmetnej veci žalobca žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu uplatnil právo odporovať právnym úkonom, ktoré vôbec neoznačil. Zo žaloby nie je možné zistiť, či išlo o jednostranný zápočet žalobcu alebo o jednostranný zápočet žalovaného, teda jednostranný právny úkon alebo o dohodu strán. Pokiaľ sa žalobca dožadoval určenia neúčinnosti právneho úkonu v civilnom sporovom konaní, bolo nevyhnutným podstatným skutkovým tvrdením uviesť, o aký právny úkon, ktorého určenia neúčinnosti sa domáha, sa jedná. Nie je možné určiť, že právny úkon je neúčinný, keď tento nie je žalobcom identifikovaný.
50. Okrem uvedeného žalobca argumentoval tým, že účtovníctvo musí obsahovať pravdivý obraz skutočného stavu a konateľ úpadcu dal pokyn na zaúčtovanie zápočtu, z čoho vyplýva prejav vôle úpadcu započítať pohľadávky. K takejto námietke možno uviesť, že odporovať možno právnym úkonom bez ohľadu na ich formu, avšak základným predpokladom úspešnej odporovateľnosti je tieto právne úkony vymedziť, označiť tak, aby bolo zrejmé, kto právny úkon urobil a aké mal právny úkon náležitosti, resp. kedy bol právny úkon urobený. Žalobca vo svojom podaní z 10.1.2023 uviedol, že k dohode o započítaní pohľadávok ku dňu 1.3.2021, 29.3.2021 a 31.3.2021 úpadca evidoval minimálny majetok. Iná zmienka o tom, akými právnymi úkonmi malo dôjsť k započítaniu a ani dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, kto a kedy právne úkony urobil, obsah týchto právnych úkonov, sa v konaní zo strany žalobcu nenachádza. Naopak, žalovaný na pojednávaní namietal, že takéto rozhodné skutkové tvrdenia chýbajú.
51. Okrem uvedeného navyše odvolací súd nad predmet sporu uvádza, že podľa zákona č. 431/2002 o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, pričom účtovníctvo účtovnej jednotky je vtedy správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ostatných predpisov preukázateľne a všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné. Zrozumiteľné je vtedy ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov (§ 8 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 431/2002 Z.z.). Účtovná jednotka vykonáva účtovné zápisy na základe účtovných dokladov, pričom podľa § 10 ods. 2 zák. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5. Náležitosti účtovného dokladu sú uvedené v § 10 ods. 1 zák. o účtovníctve, pričom podľa písmen b) tohto ustanovenia, účtovný doklad musí obsahovať obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov. Mýli sa preto žalobca, keď tvrdí, že účtovné zápisy sa vykonávajú na základe pokynov konateľa i keď možno súhlasiť s tým, že aj konateľ je oprávnený vyhotoviť účtovný doklad po tom ako zistil skutočnosti, ktoré sa ním preukazujú, čiže po tom ako bol voči nemu urobený prejav na započítanie pokiaľ bol urobený ústnou formou, resp. keď sám takouto formou prejavil vôľu voči druhej strane, resp. takouto formou uzatvoril dohodu o započítaní pohľadávok. Čiže aj v zmysle zák. o účtovníctve podkladom pre zaúčtovanie zániku pohľadávky započítaním musí byť započítací prejav alebo účtovný doklad, v ktorom sa zaznamená obsah účtovného prípadu, čiže obsah započítacích prejavov a to, kým a ako boli urobené.
52. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní sťažoval, že pre nespoluprácu úpadcov a neplnenie ich povinností viesť účtovníctvo riadne a odovzdať ho správcovi, nie je možné predkladať potrebné dôkazy, odvolací súd môže uviesť len toľko, že postavenie správcu v civilnom sporovom konaní nepožíva osobitné výhody. Pokiaľ strana sporu uplatňuje právo v sporovom konaní, musí byť schopná predkladať všetky podstatné skutkové tvrdenia a tieto preukazovať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v súdnom spore.
53. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol aj ďalšiu argumentáciu pre zamietnutie, pre ktoré zamietol žalobu žalobcu bližšie viď. bod 16.2 až 16.5 a tiež zdôvodnil, prečo neprihliadol na návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v zmysle § 153 ods. 2 CSP, body 17 až 18.4 rozhodnutia, pričom žalobca v odvolaní nič proti tejto argumentácii prvoinštančného súdu nenamietal.
54. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nesprávností uplatnených v podanom odvolaní nemohol dospieť k iným záverom, ako k tým, ku ktorým dospel prvoinštančný súd, a to že žalobca v konaní nepreukázal platné a účinné právne úkony, ktorých neúčinnosti sa žalobou domáhal, nakoľko v žalobe tieto právne úkony nijako neidentifikoval. Chýbajúce podstatné skutkové tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, ako bolo vyššie uvedené, spôsobili nedôvodnosť podanej žaloby.
55. Na základe uvedeného odvolací súd odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd dostatočne podrobne a logickým spôsobom opísal svoje zistenia a ako dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, pričom so závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
57. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté hlasovaním pomerom hlasom 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).