Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 65 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (82)765/367172.36d65f.pdf
PDF · 110.05 KB
No categories available
1MCdo/11/2008
Najvyšší súd 1 M Cdo 11/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného A., spol. s r.o., J.,
proti povinnému S. , s.r.o., G., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B., pre vymoženie
3 671,65 € (110 612,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod
sp.zn. 39 Er 5914/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky sp.zn. VI/l Pz 472/08-7 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 26.
novembra 2007 č.k. 39 Er 5914/2006-70, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava II
z 26. novembra 2007 č.k. 39 Er 5914/2006-70 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 26. novembra 2007 č.k. 39 Er 5914/2006-70
námietky povinného zo dňa 24. januára 2007 proti exekúcii vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp.zn. 39 Er 5914/2006 u súdneho exekútora JUDr. M. F., J., pod sp.zn.
EX X. zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní námietok povinného
proti upovedomeniu o začatí exekúcie dospel k záveru, že neobsahujú ani jeden zo zákonných
dôvodov uvedených v § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Toto uznesenie okresného súdu na podnet povinného napadol mimoriadnym
dovolaním generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol dovolaciemu súdu, aby
napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že námietkam povinného proti exekúcii
vyhovie. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.), keď napriek tomu, že
boli splnené podmienky pre vydanie uznesenia o vyhovení námietkam povinného a následné
zastavenie exekúcie, okresný súd námietky povinného zamietol. Mal za to, že právny záver
okresného súdu, podľa ktorého nebolo možné započítať pohľadávku povinného voči
oprávnenému vo výške 1 027 616,-- Sk s príslušenstvom v časti proti pohľadávke
oprávneného vo výške 110 612,-- Sk, nakoľko pohľadávka povinného nie je splatná, je
nesprávny a v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že skutočnosť, že pohľadávka povinného
bola predmetom súdneho sporu neznamená, že nebola v čase započítania splatná; v tom čase
nebola iba judikovaná. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že
splatnosť pohľadávky povinného voči oprávnenému nastala dňom 17. novembra 2000
a počnúc 18. novembrom 2000 bol oprávnený v omeškaní s plnením záväzku. Exekučný titul
vznikol dňom vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Košice II z 31. marca 2004 č.k.
15 C 910/00-187. Povinný si voči oprávnenému započítal pohľadávku jednostranným
právnym úkonom – listom zo 6. júla 2004 doručeným oprávnenému 8. júla 2004, voči úrokom
z omeškania zo svojej pohľadávky voči oprávnenému, ktorej sa domáhal v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31 Cb 240/02, v časti vo výške
110 612,-- Sk. Oprávnený započítanie pohľadávky v tomto konaní nerozporoval a súd
konanie v časti, v ktorej bola pohľadávka započítaná, zastavil. Všetky zákonné predpoklady
započítania pohľadávky vyplývajúce z § 580 Občianskeho zákonníka boli splnené. Z toho
vyplýva, že v čase začatia exekúcie spísaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným
u súdneho exekútora, t.j. dňa 11. septembra 2006, už pohľadávka oprávneného neexistovala.
Oprávnený vo vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Poukázal na to, že
jeho pohľadávka vo výške 110 612,-- Sk priznaná exekučným titulom – rozsudkom
Okresného súdu Košice II z 31. marca 2004 č.k. 15 C 910/00-187 v čase začatia exekúcie
existovala. Poprel skutočnosť, aby započítaná pohľadávka povinného vo výške 110 612,-- Sk
proti pohľadávke oprávneného vymáhanej v predmetnej exekučnej veci bola spôsobilá
na započítanie. Započítaná pohľadávka povinného, ako aj samotná istina, z ktorej bola
započítaná pohľadávka povinného vypočítaná, boli v čase jej započítania, t.j. 8. júla 2004,
sporné a viedlo sa o nich súdne konanie pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn.
31 Cb 240/02. Z toho, že povinný vzal v uvedenom konaní čiastočne návrh na začatie
konania vo výške 110 612,– Sk späť z dôvodu započítania pohľadávky, nemožno vyvodiť, že
započítanie spornej pohľadávky listom zo dňa 6. júla 2004 bolo uskutočnené v zmysle
ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Išlo o jeho dispozičné právo s návrhom na začatie
konania.
Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené
a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46) o námietkach netreba rozhodnúť.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je
rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4, 5 Exekučného poriadku).
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie (§ 580 Občianskeho zákonníka).
V zmysle cit. ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom
zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to
potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď
je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak
(vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť
spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa
pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového
právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé,
ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka,
pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa
pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako
posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa
navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej
protipohľadávky.
V danej veci je z obsahu spisu zrejmé, že podkladom exekúcie bol exekučný titul –
rozsudok Okresného súdu Košice II z 31. marca 2004 č.k. 15 C 910/00-187, ktorým okresný
súd zamietol žalobu povinného a zaviazal ho zaplatiť oprávnenému na účet jeho právneho
zástupcu trovy konania v sume 110 612,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Dňa 12. januára 2007 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Proti
exekúcii podal včas povinný námietky, v ktorých (okrem iného) uviedol, že voči
oprávnenému si listom zo 6. júla 2004 doručeným oprávnenému 8. júla 2004 jednostranne
započítal svoju pohľadávku na úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne z istiny
1 027 616,-- Sk, ktorá mu vznikla titulom bezdôvodného obohatenia a ktorej sa domáha
v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 31 Cb 240/02, v časti
vo výške 110 612,-- Sk, proti pohľadávke žalovaného na náhradu trov konania vo výške
110 612,-- Sk, vyplývajúcej z vyššie uvedeného exekučného titulu. V konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II oprávnený nielenže potvrdil prijatie (doručenie) predmetnej
započítacej námietky, ktorú nespochybnil, ale naviac sám sa snažil započítať svoj nárok voči
povinnému na náhradu trov konania vo výške 110 612,-- Sk proti pohľadávke povinného
uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia, čím de facto oprávnený potvrdil splatnosť
vzájomnej pohľadávky povinného (minimálne) v rozsahu 110 612,-- Sk. Zákonné podmienky
započítania v zmysle cit. ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka tak boli nesporne
splnené.
Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné pri preskúmaní námietok povinného proti
exekúcii vychádzať z toho, že v dôsledku platného započítania pohľadávky povinného
jednostranným právnym úkonom ešte v roku 2004 proti pohľadávke oprávneného vymáhanej
v tomto exekučnom konaní, došlo k jej zániku, t.j. že, ako je správne uvedené v mimoriadnom
dovolaní, v čase začatia exekúcie spísaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným
u súdneho exekútora 11. septembra 2006 už pohľadávka oprávneného neexistovala. Pokiaľ
teda napriek uvedenému okresný súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, jeho
rozhodnutie nie je vecne správne; je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 2, 3 O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto
rozhodnutí pre tento súd záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová