Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/1415/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. A., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 55134114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, o vymoženie 19,92 EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342, pod sp. zn. 275EX 312/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie od oprávneného n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14.06.2024, domáhal od povinného vymoženia 19,92 EUR, na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2022, vykonateľnosť dňa 09.08.2022 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 04.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 312/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 04.07.2024. Vykázaním jeho doručenia sa začala exekúcia v tomto exekučnom konaní.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.07.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal povinný elektronicky prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.08.2024. Tunajší súd konštatuje, že Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.

4. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu zániku vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom v dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok, pričom úkon započítania pohľadávok bol doručený

oprávnenému dňa 23.07.2024. Povinný s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu namietol výšku vymáhaných trov exekúcie oprávneného, keďže z dôvodu zániku vymáhaného nároku v čase pred začatím exekúcie mu nevznikol žiaden nárok na náhradu trov a na druhej strane namieta aj priznanú výšku týchto trov vzhľadom na výšku istiny. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu. K námietke povinného o zániku vymáhaného nároku jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok oprávnený nepovažoval prezentovanie tvrdenie za pravdivé, nakoľko k zániku pohľadávky započítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie. O uvedenej skutočnosti oprávnený informoval povinného listom zo dňa 29.07.2024, v ktorom konštatoval neplatnosť a neúčinnosť úkonu započítacieho úkonu pre neexistenciu pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie. Oprávnený dodal, že pohľadávka povinného nie je priznaná exekučným titulom, a preto s poukazom na § 61e Exekučného poriadku ju nemožné (ani v prípade jej existencie) povinným jednostranne započítať. K povinným vznesenej námietke o nedôvodnosti nároku na náhradu trov oprávneného v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov od povinného.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

9. Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

10. Podľa na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

13. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu okolnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku - jednostranným započítaním pohľadávok povinného voči pohľadávke oprávneného deklarovaného exekučným titulom a to na základe úkonu započítania pohľadávky zo dňa 16.07.2024, ktorý bol doručený oprávnenému dňa 23.07.2024.

14. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie.

15. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.06.2022, ktorým je povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní sumu trov exekúcie vo výške 19,92 EUR. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.

16. Súd v exekučnom konaní dáva do pozornosti, že vo všeobecnosti zánik pohľadávky započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd v nasledovných bodoch preskúmal spôsobilosť povinným prezentovaného jednostranného započítania vo vzťahu k vymáhanému nároku s prihliadnutím na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a ustálenú judikatúru všeobecných súdov. Uvedené platí v prípade ak k samotnému úkonu započítania došlo v čase pred začatím exekúcie. V prípade realizovania úkonu započítania v čase po začatí exekúcie je na mieste aplikácia aj ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26. mája 2010, podľa ktorého: „V zmysle ustanovenia započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky

podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“

18. Preskúmaním povinným predloženého dokumentu započítania pohľadávok zo dňa 16.07.2024 bolo zistené, že proti pohľadávkam oprávneného evidovaných proti povinnému v celkovej výške 1473,70 EUR, ktoré v zmysle Prílohy č. 1 pozostávajú zo súčtu súm uzneseniami súdov priznaných náhrad trov exekučných konaní, v ktorých oprávnený figuroval ako súdny exekútor (vrátane pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom vo výške 19,92 EUR), povinný jednostranne v zmysle príslušných ustanovení a započítal ním evidované pohľadávky voči oprávnenému v celkovej výške 5726,88 EUR titulom neoprávnenej fakturácie náhrad trov exekučných konaní v exekučných veciach v zmysle oprávneným vystavenej Faktúry č. 200101057 zo dňa 11.06.2020, a ktoré sú bližšie špecifikované v Prílohe č. 2. V zmysle predmetného dokumentu sa vzájomné pohľadávky mali zaniknúť v rozsahu zodpovedajúcom sume vo výške 1473,70 EUR. Tento započítací prejav povinného bol doručený oprávnenému dňa 23.07.2024. V danom prípade je zrejmé, že započítací prejav povinného bol nielen realizovaný ale dostal sa aj do dispozičnej sféry oprávneného až v čase po začatí exekúcie, ktorá začala 14.06.2024.

19. Súd považuje za nevyhnutné poukázať na prípustnosť započítacieho prejavu, v rámci priebehu výkonu exekúcie, kedy platí, že príchodom tzv. veľkej novely Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 došlo k miernej modifikácii inštitútu započítania, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, zaviedlo obmedzenie spočívajúce v prípustnosti jednostranného zápočtu v zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku len pre tie prípady, kedy po začatí exekúcie dochádza k započítaniu len takých pohľadávok povinného, ktoré sú priznané spôsobilým exekučným titulom voči oprávnenému. Uvedené pravidlo je vo svojej podstate nevyhnutné pre zohľadňovanie relevancie účinnosti započítacieho prejavu podľa okamihu, kedy k nemu došlo. Súd však v rámci právneho posúdenia dôvodnosti obrany povinného považuje za potrebné uviesť, že právne účinky kompenzačného prejavu medzi neprítomnými stranami nastanú, keď sa tento prejav, v tomto prípade jednostranný zápočet povinného zo dňa 16.07.2024, dostane do sféry dispozície druhého účastníka, teda oprávneného. Týmto okamihom je totiž jednostranné započítanie účinné voči oprávnenému, pretože k zániku započítaných pohľadávok ku dňu ich stretu dochádza až doručením jednostranného zápočtu povinného opravenému (bližšie Fekete, I.: Komentár k , 3. zväzok, . 854). Ako však z tvrdení samotného povinného uvádzanými v podanej sťažnosti vyplýva, predmetný jednostranný zápočet povinného zo dňa 16.07.2024 sa mal do sféry vplyvu oprávneného dostať minimálne počas priebehu exekučného konania, čo teda sporné podľa názoru súdu nie je, pretože samotný oprávnený sa k jednostrannému zápočtu zo dňa 16.07.2024 predloženému povinným ako listinným dôkaz k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril, a to tak, že ho namieta. Na tomto mieste, v rámci posudzovania samotných účinkov jednostranného zápočtu povinného zo dňa 16.07.2024 voči oprávnenému sa dostávame však do roviny, keď predmetný jednostranný zápočet povinného mal nadobudnúť účinky až v čase vedenia exekučného konania, t.j. v čase po začatí exekučného konania, ktorého začiatok je datovaný dňom 14.06.2024, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený na súd, a v čase po začatí exekúcie vedenej v neprospech povinného, ktorá začala dňom 04.07.2024, kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Takéto doručenie jednostranného zápočtu povinného zo dňa 16.07.2024 oprávnenému až v priebehu exekučného konania a vedenej exekúcie s účinkami naviazanými až na okamih jeho doručenia oprávnenému, má totiž za následok, že je potrebné v rámci právneho posúdenia obrany povinného aplikovať ustanovenie Exekučného poriadku.

20. V posudzovanej veci povinný tak v čase po začatí exekúcie realizoval úkon jednostranného započítania vlastnej pohľadávky titulom neoprávnenej fakturácie náhrady trov exekučného konania, ktorú má evidovať proti oprávnenému, teda tzv. nejudikovanej pohľadávky (pohľadávka nepriznaná

spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by mohol povinný iniciovať exekučné konanie proti oprávnenému) proti pohľadávke oprávneného priznanej exekučným titulom. V tomto bode nad rámec povinností nemožno opomenúť skutočnosť, že súd nemá zo strany povinného preukázané, že okamih vyhlásenia neoprávnenosti jednotlivých čiastkových pohľadávok, resp. tejto pohľadávky ako celku, ktoré boli pôvodne fakturované povinnému zo strany oprávneného, teda vznik vrátane jej pôvodnej splatnosti, a ďalších okolností podmieňujúcich existenciu spôsobilej pohľadávky, čím nebola riadne preukázaná existencia spôsobilej pohľadávky povinného evidovanej proti oprávnenému. V danom prípade však rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie samotného úkonu započítania predstavuje skutočnosť, že došlo k jeho realizácii až v čase po začatí exekúcie a započítať sa mala nejudikovaná pohľadávka povinného proti judikovanej pohľadávke oprávneného, v čoho dôsledku aplikáciou § 61e Exekučného poriadku súd v exekučnom konaní na daný úkon povinného neprihliadol. Na základe uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že v čase po začatí exekúcie nedošlo k právne spôsobilému jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, na ktorý by sa dalo prihliadnuť, v čoho dôsledku v danom rozsahu nenastala ani okolnosť po vzniku exekučného titulu, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku. Na základe uvedeného súd považoval povinným prezentovaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

21. Podľa § 61a ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

22. Podľa § 61a ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e).

23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

27. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.

28. Podľa Vyhlášky č. exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

29. Podľa Vyhlášky č. exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

30. Podľa Vyhlášky č. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

31. Podľa Vyhlášky č. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

32. Povinný vzniesol námietku proti trovám exekúcie oprávneného ako aj námietku proti výške trov súdneho exekútora obsiahnutých v upovedomení o začatí exekúcie pre ich neopodstatnenú výšku (z dôvodu námietky o zániku vymáhaného nároku)

33. K námietke proti trovám oprávneného súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní sa vymáhal nárok na náhradu trov oprávneného v celkovej výške 77,88 EUR, ktorý pozostáva zo sumy trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 25 EUR a zo sumy trov právneho zastúpenia vo výške 52,88 EUR. Na tomto mieste súd uvádza, že v návrhu na vykonanie exekúcie si právny zástupca oprávneného uplatnil trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo vyššej hodnote, ako je istina, resp. vymáhaný nárok 77,88 EUR, na základe čoho súd pristúpil k vyzvaniu právneho zástupcu oprávneného a výzvou zo dňa 01.07.2024 ho žiadal, aby opravil výšku trov v súlade s § 199e Exekučného poriadku. Právny zástupca oprávneného doručil súdu opravu návrhu na vykonanie exekúcie dňa 03.07.2024, v ktorej si ponížil trovy právneho zastúpenia na 19,92 EUR. Tunajší súd však túto opravu nezohľadnil pri vydávaní poverenia a uviedol v poverení na vykonanie exekúcie pôvodnú – nesprávnu výšku trov právneho zastúpenia, čo si pravdepodobne nevšimol ani súdny exekútor aj napriek tomu, že mu bol doručený opravný formulár spolu s výzvou súdu. Túto chybu súd zistil až pri návrhu na zastavenie exekúcie a dňa 25.09.2024 vydal opravné poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol právnym zástupcom oprávneného opravené a správne vyčíslené trovy exekúcie oprávneného vo výške 44,92 EUR (súdny poplatok vo výške 25 EUR + trovy právneho zastúpenia vo výške 19,92 EUR). Dôvodnosť tohto nároku je daná dôvodným začatím exekúcie. V prípade ak by povinný preukázal súdu jej nedôvodné začatie, tento nárok oprávnenému zaniká. V čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd po preskúmaní spisového materiálu nemal zo strany povinného preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyslovenie právneho záveru o nezákonnom a nedôvodnom začatí exekúcie v tomto exekučnom konaní. A preto oprávnenému patrí dôvodne vymáhaný nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

34. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. , na ktorú odkazuje Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa a Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje Vyhlášky č. , ktorým je stanovený presný výpočet trov exekútora - odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie Vyhlášky č. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného ( Vyhlášky č. náhrada vo výške 50 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po uplynutí tejto lehoty ( Vyhlášky č. vo výške 100 EUR). V danom prípade výška vymáhaného nároku pozostáva zo sumy istiny vo výške 19,92 EUR, náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 44,92 EUR, v čoho dôsledku ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje celkový vymáhaný nárok oprávneného sumu vo výške 64,84 EUR.

35. V danom prípade tak ako bolo uvedené vyššie základ na určenie odmeny predstavuje sumu vo výške 64,84 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa Vyhlášky č. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 64,84 EUR. V zmysle Vyhlášky č. odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa Vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa Vyhlášky č. . Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote podľa Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov, ktorý pozostáva z odmeny (20 %), paušálnej náhrady

hotových výdavkov a zo sumy dane z pridanej hodnoty. Ako už bolo uvedené vyššie, poverenie pre súdneho exekútora zo dňa 04.07.2024 obsahovalo chybu v písaní trov právneho zastúpenia a k jeho oprave došlo až dňa 25.09.2024 (opravné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené v rovnaký deň, t.j. 25.09.2024), súdny exekútor pristúpi k oprave Upovedomenia o začatí exekúcie aj v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní ako aj k prepočtu a oprave trov súdneho exekútora.

36. K námietke povinného o nedôvodnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že ju nepovažoval za právne relevantnú. V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinný v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinný zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinného proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.

37. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd konštatoval, že exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne. Nárok deklarovaný exekučným titulom nebol dobrovoľne splnený zo strany povinného v čase pred jej začatím, a v rámci časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie nebol zo strany povinného preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie.

38. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia

39. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

40. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

41. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

42. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „č. “) celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

43. Podľa Vyhlášky č. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.

44. Podľa Vyhlášky č. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

45. Podľa Vyhlášky č. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia

alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

46. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

47. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

50. Povinný si uplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v celkovej výške 52,87 EUR, ktorý pozostával z 2 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 8,30 EUR), ku ktorým sa prirátala hodnota dvoch režijných paušáloch za rok 2024 (2 x 13,73 EUR) a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca povinného je platcom dane z pridanej hodnoty (20 % DHP vo výške 8,81 EUR).

51. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho dôsledku súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného. Na základe uvedených skutočností súd povinnému ním uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

52. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie a to v celkovej výške 26,44 EUR, ktorý pozostával z jedného úkonu právnej služby - podanie vyjadrenia (1 x 8,30 EUR), ku ktorému sa prirátala hodnota jedného režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 EUR), a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty ( 20 % DPH vo 4,41 EUR).

53. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná suma vo výške 19,92 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2024 a hodnoty dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 26,44

EUR (1 x 8,30 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 EUR + DPH vo výške 4,41 EUR), tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 26,44 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.