Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Ek/3095/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: oprávneného: A. B., C.: XX.X.XXXX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti povinnému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o vymoženie 261,08 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Závodský, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.11.2025 domáha od povinného vymoženia 261,08 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 18.9.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2025.

2. Poverením zo dňa 15.12.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Závodský, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX. Súdny exekútor povinnému zaslal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.01.2026, ktoré bolo povinnému doručené dňa 16.01.2026.

3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.01.2026. Súdny exekútor následne dňa 27.02.2026 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávnených a ďalšími prílohami.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že má voči oprávnenému súdom priznanú pohľadávku – Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, spis. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.04.2025 v spojení s opravným uznesením, spis zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 26.05.2025. Priznaná pohľadávka pozostávala (pred započítaním) z istiny vo výške 8355,37 eur a príslušenstva. Povinný tak vzhľadom na tieto dve vzájomné pohľadávky jeho a oprávneného vykonal v zmysle zákona započítanie týchto pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. V dôsledku započítania tak pohľadávka oprávneného zanikla v celom rozsahu dňom, keď sa vzájomné pohľadávky prvýkrát stretli, t. j. 20.10.2025, pričom z tohto dôvodu vymáhaný nárok oprávneného zanikol splnením. Povinný ďalej uviedol, že o započítaní informoval oprávneného, ako aj jeho právneho zástupcu. Povinný má za to, že v predmetnej exekúcii nemalo dôjsť ani k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie a tak by nemal byť zaviazaný k úhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril v podaní zo dňa 24.02.2026 kde uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Vo vzťahu k dôvodu zastavenia exekúcie uviedol, že povinný svoj návrh odôvodňuje tvrdením o zániku vymáhaného nároku v dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok. Poukázal pritom na to, že v prospech oprávneného bol vydaný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXXX/XX/ XXXX, ktorým mu bola priznaná pohľadávka predstavujúca predmet tejto exekúcie, zatiaľ čo povinný tvrdí, že má voči oprávnenému pohľadávku priznanú rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. XXXXX/ XX/XXXX vo výške 8 355,37 eur s príslušenstvom. Oprávnený ďalej uviedol, že samotné jednostranné započítanie nemohlo mať za následok zánik jej vymáhanej pohľadávky. Poukázal na to, že rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. XXXXX/XX/XXXX je predmetom odvolacieho konania, pričom podľa jeho tvrdenia bolo vydané bez jeho riadneho upovedomenia o konaní a bez možnosti uplatniť procesnú obranu. Žaloba mu podľa jeho vyjadrenia nebola riadne doručená a súd mal napriek vedomosti o jeho skutočnom pobyte pristúpiť k doručovaniu prostredníctvom úradnej tabule. Z uvedeného dôvodu považuje predmetné rozhodnutie za rozhodnutie, ktoré nemôže predstavovať materiálny podklad pre zánik jeho pohľadávky započítaním. Ďalej oprávnený uviedol, že pohľadávka, ktorú sa povinný pokúsil započítať, nebola spôsobilá na započítanie. Tvrdí, že nebolo riadne preukázané zosplatnenie úveru, z ktorého mala predmetná pohľadávka vyplývať, a že pohľadávka preto nemohla byť platne postúpená. V tejto súvislosti poukázal aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie povinného v konaní sp. zn. XXXXX/XX/XXXX. Zároveň uviedol, že proti uvedenému rozsudku podal odvolanie a poukázal na ďalšie súdne konania, v ktorých podľa jeho tvrdenia ako žalovaný spochybňoval uplatňované nároky. Oprávnený ďalej argumentoval, že podľa hmotného práva je možné započítať iba existujúce, splatné a spôsobilé pohľadávky. Keďže pohľadávka uplatnená v konaní sp. zn. XXXXX/XX/XXXX podľa jeho názoru nebola riadne zosplatnená, nebola platne postúpená a zároveň je predmetom prebiehajúceho odvolacieho konania, nebol podľa neho splnený základný predpoklad započítania. Jednostranné vyhlásenie povinného o započítaní preto podľa oprávneného nemohlo vyvolať právne účinky spočívajúce v zániku jeho pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania. Vo vzťahu k žiadosti povinného o priznanie nároku na náhradu trov exekučného konania oprávnený uviedol, že s takýmto nárokom nesúhlasí. Poukázal na to, že povinný podal samostatné podanie, ktorým si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania pre prípad zastavenia exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku započítaním. Keďže podľa oprávneného vymáhaný nárok nezanikol a nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, nepovažuje za dôvodný ani nárok povinného na náhradu trov exekučného konania.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

16. Podľa (ďalej len ako „“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

18. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že po vzniku exekučného titulu došlo k zániku vymáhaného nároku započítaním vzájomných pohľadávok. Poukázal tak na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, spis. zn. XXXXX/XX/XXXX, ktorým bola oprávnenému priznaná pohľadávka voči povinnému a uviedol, že svoju pohľadávku voči oprávnenému započítal s pohľadávkou oprávneného vymáhanou v tomto exekučnom konaní, zánik vzájomných pohľadávok započítaním mal podľa jeho tvrdenia nastať dňa 20.10.2025, teda ešte pred začatím exekučného konania. Povinný preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, že k započítaniu nemohlo dôjsť, keďže pohľadávka, ktorú povinný započítal, nie je platná a vykonateľná. Oprávnený poukázal na konanie vedené na Krajskom súde Banská Bystrica, keďže voči rozsudku spis. zn. XXXXX/XX/XXXX podala odvolanie. Za účelom posúdenia tvrdení povinného a oprávneného súd požiadal o súčinnosť Krajský súd Banská Bystrica, a to či už bolo v danom konaní rozhodnuté o odvolaní. Následne bolo súdu doručené Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, spis zn. XXXXXXX/X/XXXX zo dňa 01.07.2026, ktorým súd rozsudok súdu prvej inštancie ( spis. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.04.2025) vo výroku I. a III. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Súd má za to, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady započítania. Povinný bol povinný preukázať nielen uskutočnenie jednostranného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči oprávnenému a splnenie podmienok, za ktorých táto pohľadávka bola spôsobilá na započítanie s pohľadávkou oprávneného vymáhanou v tomto exekučnom konaní. Z predložených listín však takýto záver nemožno urobiť. Samotná existencia neprávoplatného rozhodnutia pritom ešte nedokazuje, že povinnému vznikla voči oprávnenému pohľadávka v rozsahu potrebnom na účinné započítanie. Súd ďalej konštatuje, že ani doručenie jednostranného právneho úkonu samo o sebe nepreukazuje jeho hmotnoprávnu účinnosť. Rozhodujúce je, či v čase jeho uskutočnenia boli splnené zákonné podmienky započítania a či jeho následkom skutočne došlo k zániku vzájomných pohľadávok.

19. Súd uvádza, že v exekučnom konaní vo všeobecnosti zánik pohľadávky započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd preskúmal spôsobilosť povinným prezentovaného jednostranného započítania vo vzťahu k vymáhanému nároku s prihliadnutím na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a ustálenú judikatúru všeobecných súdov. Uvedené platí v prípade ak k samotnému úkonu započítania došlo v čase pred začatím exekúcie. V prípade realizovania úkonu započítania v čase po začatí exekúcie je na mieste aplikácia aj ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

20. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26. mája 2010, podľa ktorého: „V zmysle ustanovenia započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“

21. Súd na záver uvádza, že exekúcia sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na podklade riadneho exekučného titulu. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučných titulov, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.

22. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko bol nedôvodný.

23. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.