Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., štátny občan SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.06.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Žiadosťou D. C. XXXXXXX doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 13.02.2019 si žalobca uplatnil nárok na materské a jeho výplatu od 20.02.2019 z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Štúdio zážitku s.r.o., pričom na zadnej strane uvedenej žiadosti vyznačil, že si neuplatňuje nárok na materské z iného poistenia (ďalej len „žiadosť“). V žiadosti žalobca taktiež uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti od 20.02.2019. Zamestnávateľ žalobcu na predmetnej žiadosti o materské potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 20.02.2019 a naposledy žalobca pracoval dňa 19.02.2019. Spolu s predmetnou žiadosťou o materské žalobca predložil aj rodný list dieťaťa E. A., nar. XX.XX.XXXX, rodičovskú dohodu zo dňa 13.02.2019 a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 13.02.2019.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“), o podanej žiadosti žalobcu rozhodla rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 26.03.2019 podľa o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) tak, že žalobca nemá nárok na materské od 20.02.2019 (ďalej len „“).

3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal nepriznanie nároku na materské z dôvodu nesplnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Žalobca odcitoval § 49 ods. 1 ZSP a uviedol, že okrem povinného nemocenského poistenia zamestnanca vzniknutého dňa 15.11.2018 (ktoré je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí - 97 dní), bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec v období od 23.05.2018 do 15.11.2018, t. j. 272 dní. Bol toho názoru, že zákonnú podmienku minimálneho nemocenského poistenia 270 dní splnil. V prílohe k odvolaniu žalobca priložil Zápisnicu z valného zhromaždenia Štúdia zážitku s.r.o. zo dňa 21.05.2018 a Zmluvu o výkone funkcie konateľa zo dňa 23.05.2018.

4. Žalovaná, ako odvolací orgán, preskúmala v celom rozsahu a dospela k záveru, že odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť a potvrdiť.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca si uplatnil nárok na materské iba z jedného povinného nemocenského poistenia zamestnanca, avšak v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (u iného poistenca - deň prevzatia starostlivosti o dieťa - 20.02.2019) mu ešte trvalo povinné nemocenské poistenie u toho istého zamestnávateľa, teda povinné nemocenské poistenie zamestnanca trvajúce v období od 23.05.2018 do 20.02.2019 (274 dní). Konštatovala, že podľa údajov v jej informačnom systéme bol žalobca v určitom časovom období dvakrát povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa a to od 15.11.2018 (prvý poistný vzťah), z ktorého si žalobca uplatnil nárok na materské od 20.02.2019 predložením žiadosti o materské č. C. XXXXXXX a od 23.05.2018 do 20.02.2019 (druhý poistný vzťah), z ktorého si žalobca neuplatnil nárok na materské. Poukázala na ZSP v znení , podľa ktorého zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Uviedla, že pri žalobcom uplatnenom nároku na materské od 20.02.2019 z prvého poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa, v ktorom mu pracovný pomer trvá od 15.11.2018, žalobca splnil všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky, ktorou je trvanie nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského, a preto prvostupňový orgán následne sledoval splnenie osobitnej podmienky nároku na materské, ktorú upravuje ZSP. Konštatovala, že podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa v tomto prípade sleduje v období od 20.02.2017 do 19.02.2019, no nakoľko žalobcovi v deň uplatnenia nároku na materské (20.02.2019) trvá aj povinné nemocenské poistenie zamestnanca vzniknuté dňa 23.05.2018 (druhý poistný vzťah), nemožno z tohto druhého poistného vzťahu započítať neukončené obdobie nemocenského poistenia zamestnanca na účely splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia. Uviedla, že pri eventuálnej existencii možnosti uplatnenia nároku z dvoch súbežne trvajúcich nemocenských poistení, treba prihliadať na ustanovenie ZSP, a preto podmienky nároku na materské (všeobecné aj osobitné) musí žalobca spĺňať z každého nemocenského poistenia samostatne. Mala za to, že žalobca v sledovanom období (od 20.02.2017 do 19.02.2019) dosiahol ako zamestnanec zamestnávateľa z prvého poistného vzťahu, u ktorého vzniklo povinné nemocenské poistenie od 15.11.2018 97 dní nemocenského poistenia, a to od 15.11.2018 do 19.02.2019 - zároveň mu do podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti možno započítať aj obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia od 31.07.2017 do 01.08.2017 (2 dni) – konštatovala, že prvostupňový orgán nesprávne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že do obdobia 270 dní nemocenského poistenia sa započíta aj deň 01.07.2018. Bola toho názoru, že žalobca má od 01.07.2018 (vrátane) prerušené povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe „Registračného listu - FO prerušenie“, ktorý predložil Sociálnej poisťovni dňa 15.06.2018 - v tento deň teda žalobca nebol povinne nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Konštatovala, že toto pochybenie prvostupňového orgánu (započítanie tohto dňa do podmienky 270 dní nemocenského poistenia) však nemá vplyv na nárok žalobcu na materské. Poukázala najmä na to, že obdobie od 23.05.2018 do 20.02.2019 žalobcom získané u toho istého zamestnávateľa, nemožno započítať na účely splnenia osobitnej podmienky nároku na materské 270 dní nemocenského poistenia uplatneného z prvého poistného vzťahu zamestnávateľa, nakoľko nemocenské poistenie z druhého poistného vzťahu v deň uplatnenia nároku na materské (20.02.2019) ešte trvalo. Mala za to, že do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní sa započítava len obdobie nemocenského poistenia z toho nemocenského poistenia, ktoré v deň prevzatia dieťaťa už netrvá, teda je ukončené. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.10.2017, ktorý sa síce týka uplatneného nároku na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia, avšak v merite veci ide o nezapočítanie trvajúceho (neukončeného) nemocenského poistenia. Poukázala aj na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.10.2017 podľa ktorého „Sociálnou poisťovňou uplatnený výklad ustanovenia ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa do uvedenej doby započítava len obdobie ukončeného nemocenského poistenia, považuje aj odvolací súd za správny, zodpovedajúci účelu zákona a rešpektujúci aj princípy zásluhovosti a solidarity nemocenského poistenia.“ Záverom uviedla, že keďže žalobca nesplnil podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti,

ktorá je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, tak žalobcovi nárok na materské uplatnený z prvého poistného vzťahu zamestnanca od 20.02.2019 nevznikol.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.06.2019 podľa ZSP odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci nepriznania nároku na materské v celom rozsahu zamietla a potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2019.

II.

Žaloba

7. Žalobca sa v konaní domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na nové konanie. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa jeho názoru právne úvahy žalovanej nemajú oporu v platnom právnom stave stanovenom ZSP. Tvrdil, že ZSP v žiadnom zo svojich ustanovení nestanovuje podmienku, že neukončený nemocenský poistný vzťah nie je možné započítať na účely splnenia podmienky podľa § 49 ods. 1 ZSP. Mal za to, že žalovaná svoje právne úvahy v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlila, keďže sa iba obmedzila na konštatovanie, že neukončený poistný vzťah nie je spôsobilý na započítanie do lehoty 270 dní a poukázala iba na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné, keďže po obsahovej stránke nespĺňa podmienky stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže neobsahuje úvahy na základe ktorých dospela žalovaná k záveru o nespôsobilosti neukončeného poistného vzťahu na účely splnenia podmienky § 49 ods. 1 ZSP. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017 na ktoré poukázala žalovaná, sa týka skutkovo odlišných okolností ako aj odlišných uplatnených nárokov – konštatoval, že v uvedenom rozhodnutí sa jednalo o uplatnenie nároku na dávku nemocenského poistenia z dôvodu dočasnej práceneschopnosti pri súbežnej existencii povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia, t.j. poistená osoba si uplatnila súbežne dva nároky na plnenie z dôvodu práceneschopnosti, pričom dôvodom pre vydanie uvedeného rozhodnutia bola ochrana prostriedkov nemocenského poistenia pred špekulatívnym chovaním poistených, a to aj z ohľadom na nedokonalú právnu úpravu, ktorá v danom období umožňovala zneužívanie systému dobrovoľného nemocenského poistenia. Mal teda za to, že použitie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017 je možné len analogicky. V tejto súvislosti však poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré potvrdzuje, že analógia v správnom práve je vylúčená - pokiaľ teda rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017 pojednáva o iných nárokoch ako je v tejto veci, automatické uplatnenie takéhoto rozhodnutia je vylúčené. Bol toho názoru, že v prejednávanom prípade by právne závery žalovanej a dôsledky napadnutého rozhodnutia znamenali preňho prílišnú tvrdosť a formalizmus. Uviedol, že z jeho žiadosti o materské č. B XXXXXXX vyplýva, že si neuplatňoval nárok na dvojité plnenie, t.j. že nežiadal priznanie materskej dávky v dvojnásobnej výške, chcel dosiahnuť iba priznanie jedného nároku na materské z dôvodu, že prevzal starostlivosť o maloleté dieťa. Mal za to, že uvedené v žiadnom prípade teda neohrozilo zneužitie poistného systému, ktorého ochrana bola dôvodom pre vydanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017. Tvrdil, že pokiaľ aj vo svojej žiadosti č. C. XXXXXXX nezaškrtol políčko, že si uplatňuje nárok aj z iného poistenia (t.j. z druhého poistného vzťahu – ktorý by sám o sebe bol spôsobilý naplniť podmienku trvania poistenia počas 270 dní), nemožno mu to pričítať na ťarchu, keďže ako bežný poistenec – fyzická osoba ťažko rozlišuje medzi jednotlivými druhmi nemocenského poistenia, zvlášť v prípade, keď vznikajú v prípade toho istého subjektu - zamestnávateľa. Konštatoval, že právnym dôsledkom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017 bolo to, že danému subjektu – poistenému, bol priznaný iba jeden nárok na poistné plnenie z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, namiesto uplatnených dvoch nárokov, no právnym dôsledkom napadnutého rozhodnutia je stav, kedy mu nebol priznaný žiaden nárok, hoci jeho nemocenské poistenie v rámci druhého poistného vzťahu trvalo viac ako 270 dní. Nariadenie pojednávania nepožadoval. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe

8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2019 zopakovala priebeh administratívneho konania a zhrnula námietky žalobcu vznesené v jeho žalobe. Poukázala na hlavný motív žalobcu, a to využitie

sociálneho systému pre priznanie nároku na materské v maximálnej výške stanovenej zákonom. Zdôraznila, že žalobca na zadnej strane svojej žiadosti o materské krížikom vyznačil, že si neuplatňuje nárok na materské z iného poistenia, pričom žalobcov zamestnávateľ na predmetnej žiadosti o materské potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 20.02.2019 a naposledy žalobca pracoval dňa 19.02.2019. Poukázala taktiež na skutočnosť, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je žalobca jedným z konateľov a spoločníkov uvedenej obchodnej spoločnosti Štúdium zážitku s.r.o., čo znamená, že môže rozhodovať o svojom novom uzatvorení pracovného pomeru a taktiež o určení si vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie - taktiež podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je žalobca jediným zamestnancom uvedeného zamestnávateľa. Konštatovala, že to, že žalobca mohol rozhodovať o uzatvorení svojho nového pracovného pomeru, podporuje aj fakt vyplývajúci z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, že žalobca bol v určitom časovom období dvakrát povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa a to od 15.11.2018 (prvý poistný vzťah), z ktorého si žalobca uplatnil nárok na materské od 20.02.2019 predložením žiadosti o materské D. C. XXXXXXX, pričom tento poistný vzťah naďalej trvá (teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v III. časti 2. bodu písm. a) žaloby, že trval do 20.02.2019) a od 23.05.2018 do 20.02.2019 (druhý poistný vzťah), z ktorého si žalobca neuplatnil nárok na materské. Uviedla, že napriek skutočnosti, že žalobcovi v čase uplatnenia nároku na materské (prevzatie dieťaťa do starostlivosti) 20.02.2019 plynuli súbežne dva poistné vzťahy u toho istého zamestnávateľa, pričom žalobca bol u tohto zamestnávateľa jedným zo spoločníkov a konateľov, takže mohol ovplyvniť ukončenie svojho pracovného vzťahu, uplatnil si nárok na materské iba z jedného poistného vzťahu – sám žalobca na žiadosti o materské vyznačil, že z iného poistného vzťahu si nárok na materské neuplatňuje. Opätovne poukázala na využívanie sociálneho systému žalobcom - vychádzajúc z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca v druhom poistnom vzťahu (obdobie od 23.05.2018 do 20.02.2019) dosahoval vymeriavacie základy na platenie poistného v sume 10 EUR mesačne – mala za to, že aj z tohto dôvodu, si neuplatňoval nárok na materské z druhého poistného vzťahu. Ďalej uviedla, že zároveň, aby žalobca splnil podmienku 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie, ktorá sa sleduje pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely určenia výšky nemocenskej dávky pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (§ 54 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov), vznikol žalobcovi od 15.11.2018 nový (prvý) poistný vzťah, z ktorého si po uplynutí 97 dní uplatnil nárok na materské (20.02.2019), pretože v tomto prvom poistnom vzťahu (napriek tomu, že bol u toho istého zamestnávateľa) si od začiatku určil vymeriavací základ v sume 1950 EUR mesačne – v tejto súvislosti poukázala na to, že týmto vznikom nového poistného vzťahu od 15.11.2018 so zvýšeným vymeriavacím základom 1950 EUR mesačne, chcel žalobca po uplynutí 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie dosiahnuť uplatnením si nároku na materské od 20.02.2019 maximálnu zákonom stanovenú výšku materského - maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa určuje výška nemocenskej dávky v roku 2019 je 62,7288 EUR, pričom žalobca by súčtom vymeriavacích základov, ktoré si stanovil v rozhodujúcom období (od 15.11.2018 do 31.01.2019) dosiahol denný vymeriavací základ vo výške 63,6365 EUR [(1063,64 EUR + 1950 EUR + 1950 EUR): 78 dní].

9. V tabuľke poukázala na vymeriavacie základy (VZ) žalobcu, z ktorých platil poistné na nemocenské poistenie u toho istého zamestnávateľa Štúdio zážitku s.r.o. pri obidvoch súbežne trvajúcich vzťahoch:

Mesiace

Počet dní pri obidvoch poistných vzťahoch VZ žalobcu (v EUR) z druhého poistného vzťahu VZ žalobcu (v EUR) z prvého poistného vzťahu Suma poistného na NP (v EUR) z druhého poistného vzťahu Suma poistného na NP (v EUR) z prvého poistného vzťahu máj 2018 9 3,33

0,04

jún 2018

30

10,00

0,14

júl 2018

31

10,00

0,14

august 2018

31

10,00

0,14

september 2018

30

10,00

0,14

október 2018

31

10,00

0,14

november 2018

30(16)

10,00

1063,64

0,14

14,89

december 2018

31

10,00

1950,00

0,14

27,30

január 2019

31

10,00

1950,00

0,14

27,30

február 2019

20(19)

7,00

1267,50

0,09

17,74

spolu

1,25

87,23

10. Poukázala aj na skutočnosť, že v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si iní poistenci sami určujú dátum poistnej udalosti, ktorá zakladá dôvod na dávku, a tou je v ich prípade prevzatie dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočného postavenia v porovnaní s ostatnými žiadateľmi o nemocenské dávky, a síce poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým sa prípadný deň vzniku nároku na materské odvíja od predpokladaného dátumu pôrodu určeného lekárom, resp. s poistencami, uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky z dôvodu poistnej udalosti (choroba, potreba ošetrovania člena rodiny a pod.), ktorá nastane náhle a bez ohľadu na ich vôľu. Iní poistenci uplatňujúci si nárok na materské tak majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské tak, aby im tento nárok vznikol. Uviedla, že keby si žalobca uplatnil nárok na materské o jeden deň neskôr od 21.02.2019, t.j. v deň kedy mu už súbežne neplynuli dva poistné vzťahy, bolo by možné ukončené povinné nemocenské poistenie zamestnanca dňa 20.02.2019 započítať na účely splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.

11. Konštatovala, že žalobca mal možnosť uplatniť si nárok na materské ako iný poistenec odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti od 20.02.2019 z druhého poistného vzťahu, z ktorého platil poistné na nemocenské poistenie pri dosahovaní vymeriavacieho základu 10 EUR mesačne, pričom v takomto prípade, by dosiahol výšku materského 0,246075 EUR za deň (83,33 EUR : 254 dní = 0,3281 x 75%) zodpovedajúcu odvedenému poistnému na nemocenské poistenie z druhého poistného vzťahu, ktorá by mesačne nedosahovala ani výšku rodičovského príspevku - bola toho názoru, že to je dôvodom, pre ktorý si žalobca ani neuplatnil nárok na materské z tohto druhého poistného vzťahu, a preto je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že si neuplatňoval nárok na dvojité plnenie, t.j. že by žiadal priznanie materskej dávky v dvojnásobnej výške. Uviedla, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že neohrozil zneužitím poistný systém. Tvrdila, že práve opak je pravdou - všetky kroky žalobcu (vznik prvého poistného vzťahu od 15.11.2018 popri súčasne trvajúcom druhom poistnom vzťahu, aby dosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenského poistenie ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského; určenie vymeriavacieho základu vo výške 1950 EUR mesačne, pričom dovtedy dosahoval u toho istého zamestnávateľa vymeriavací základ cca 10 EUR mesačne) poukazujú na možnosť využívania sociálneho systému.

12. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe týkajúcich sa nezapočítania neukončeného poistného vzťahu do podmienky 270 dní nemocenského poistenia a nemožnosti použitia analógie odkázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.10.2017 uviedla, že na zabránenie zneužívaniu poistného systému zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach zákona zakotvil princípy, ktoré majú slúžiť na spravodlivé posúdenie nároku na nemocenské dávky. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri aplikácií zákona o sociálnom poistení prihliadať na všetky ustanovenia zákona týkajúce sa danej problematiky. Právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení treba chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Mala za to, že započítanie ukončeného nemocenského poistenia do podmienky 270 dní je v súlade s logickým a systematickým výkladom ZSP, pričom sa vychádza z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -36, , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Vychádzajúc zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky aj výkon práv a povinností podľa zákona v znení neskorších predpisov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Konštatovala, že v Slovenskej republike v systéme sociálneho poistenia platí poistný princíp v spojení s princípom solidárnosti. Pod pojmom solidárnosť sa chápe prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená s poberaním nemocenských dávok, čo znamená, že všetci poistenci spoločne prispievajú poistným do fondu nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky iba tí poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie. Poistný princíp v sebe zas odráža proporcionalitu systému, t.j. poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť z jedného nemocenského poistenia určitý čas (270 dní) by mal mať nárok na nemocenskú dávku z tohto nemocenského poistenia počas trvania sociálnej udalosti. Ak plnil odvodovú povinnosť z viacerých nemocenských poistení určitý čas (napr. 270 dní), pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku z viacerých týchto poistení by mal mať na ne nárok. V tejto súvislosti poukázala na § 58 ods. 1 ZSP, ktorý explicitne vymedzuje, že pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení sa samostatne skúma splnenie podmienok nároku na nemocenskú dávku z jedného nemocenského poistenia a samostatne z druhého nemocenského poistenia; ako aj na ustanovenie ZSP v znení z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní

nároku na materské z poistenia zamestnanca sa sleduje, či je poistenec v čase uplatnenia nároku na materské nemocensky poistený ako zamestnanec alebo či mu z tohto poistenia plynie ochranná lehota a následne sa sledujú osobitné podmienky nároku na materské a jednou z nich je u iného poistenca 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.

13. Uviedla, že aby poistenci neboli poškodení, Sociálna poisťovňa pristúpila k pripočítavaniu dôb poistenia z iných ukončených poistení, z ktorých si už poistenci spravidla neuplatňujú nárok na nemocenské dávky, ku dňom získaným z nového nemocenského poistenia - po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok nároku na materské z nemocenského poistenia zamestnanca sa pri výpočte nemocenského zhodnotia vymeriavacie základy získané za určitú dobu nemocenského poistenia zamestnanca (rozhodujúce obdobie), pričom tým dôjde k zhodnoteniu tak získanej doby nemocenského poistenia zamestnanca ako aj odvodov uskutočnených z tohto poistenia po určitú dobu. Bola toho názoru, že táto prax Sociálnej poisťovne je podporená aj nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, kde je v čl. 10 deklarované, že nariadenie nemôže priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. Mala za to, že ak by Sociálna poisťovňa pristúpila k tomu, že dobu nemocenského poistenia získanú zo zamestnania zhodnotí na účely nároku na materské aj z jedného poistného vzťahu zamestnanca aj z druhého neukončeného poistného vzťahu zamestnanca, z ktorého je možnosť uplatniť si nárok na materské, boli by porušené princípy tak vnútroštátnej legislatívy ako aj legislatívy Európskej únie. Tvrdila, že podmienka 270 dní nemocenského poistenia musí byť rovnakým spôsobom posudzovaná bez ohľadu na to, či ide o dávku nemocenské alebo materské. Konštatovala, že najmarkantnejšie by navrhovaný názor žalobcu nesprávneho aplikovania započítania neukončeného (trvajúceho) nemocenského poistenia vynikol pri uplatnení nároku na materské poistenkyňou zo súbehu dvoch trvajúcich nemocenských poistení - v prípade, ak by si povinne nemocensky poistená zamestnankyňa uplatnila nárok na materské z tohto trvajúceho poistenia, kde pri nároku na materské sa vyžaduje splnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, to isté obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnankyne, by sa poistenkyni mohlo započítať aj na splnenie podmienky 270 dní z uplatneného nároku na materské z druhého nemocenského poistenia zamestnankyne, kde by jej stačilo byť poistená len jeden deň pred vznikom nároku na materské. Bola toho názoru, že na splnenie podmienky nároku na materské nemocensky poisteného zamestnanca/zamestnankyne, musí poistenec/poistenkyňa spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia samostatne z jedného nemocenského poistenia a pri možnosti súčasného uplatnenia nároku na materské z iného nemocenského poistenia musí spĺňať podmienku ďalších 270 dní nemocenského poistenia, pričom nemožno započítať to isté obdobie nemocenského poistenia dvakrát pre obidva samostatne uplatnené nároky na dávku, resp. možnosti uplatnenia nároku na dávku.

14. Poukázala taktiež na iný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.04.2010, v odôvodnení ktorého sa na druhej strane uvádza, že „Krajský súd v Košiciach dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že pri posudzovaní podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bolo možné prihliadnuť len na obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia, t.j. 190 dní. Obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnankyne by sa na účely splnenia podmienky ustanovenej v § 33 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov započítalo len v tom prípade, ak by v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. 30. júna 2008, už netrvalo.“ Konštatovala, že obidva rozsudky Najvyššieho súdu SR sa týkajú súbehu dobrovoľného nemocenského poistenia a povinného nemocenského poistenia zamestnanca/zamestnankyne pri uplatnení nároku na nemocenské, ktorých súbeh vtedy platná právna úprava dovoľovala, avšak napriek odlišnému názoru žalobcu, mala za to, že hlavnú myšlienku vyplývajúcu z obidvoch rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (započítanie ukončeného nemocenského poistenia do podmienky 270 dní) možno aplikovať aj na žalobcov prípad. Tvrdila, že argument žalobcu o tom, že dôvodom pre vydanie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.10.2017 „bola ochrana prostriedkov nemocenského poistenia pred špekulatívnym chovaním poistených...“ je vzhľadom na špekulatívne konanie žalobcu zavádzajúci. Žalobu navrhla zamietnuť. Nariadenie pojednávania najprv požadovala, no v podaní doručenom súdu dňa 24.05.2024 vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

15. Žalobca repliku nepodal.

IV.

Relevantné právne predpisy

16. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 19. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa 202 ods. 2 , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

22. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa , zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2019 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je: a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

26. Podľa § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

27. Podľa článku 10 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia – zamedzenie súbehu dávok, pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. V. Posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

29. Podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia - tvrdil, že ZSP v žiadnom zo svojich ustanovení nestanovuje podmienku, že neukončený nemocenský poistný vzťah nie je možné započítať na účely splnenia podmienky podľa § 49 ods. 1 ZSP. Ďalej namietal, že žalovaná svoje právne úvahy v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlila, keďže sa iba obmedzila na konštatovanie, že neukončený poistný vzťah nie je spôsobilý na započítanie do lehoty 270 dní a poukázala iba na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017 - napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu považoval za nepreskúmateľné. Namietal aj to, že právne závery žalovanej a dôsledky napadnutého rozhodnutia by znamenali preňho prílišnú tvrdosť a formalizmus. Nesúhlasil s použitím analógie na daný prípad.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

31. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa , je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia napadnutého rozhodnutia žalovanej žalobcovi, t.j. ku dňu 26. júna 2019.

32. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok odôvodňujúcich vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej v rámci administratívneho konania.

33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 13.02.2019 bola prvostupňovému orgánu doručená žiadosť o materské č. C. XXXXXXX, ktorou si žalobca uplatnil nárok na materské a jeho výplatu od 20.02.2019 (20.02.2019 žalobca prevzal svoje dieťa E. A., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti –

uvedené potvrdzuje aj podpísaná rodičovská dohoda zo dňa 13.02.2019 medzi žalobcom - otcom dieťaťa a matkou dieťaťa) z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Štúdio zážitku s.r.o., pričom na zadnej strane uvedenej žiadosti o materské žalobca krížikom vyznačil, že si neuplatňuje nárok na materské z iného poistenia; zamestnávateľ na predmetnej žiadosti žalobcu o materské taktiež potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 20.02.2019 a že žalobca naposledy pracoval dňa 19.02.2019. Ďalej správny súd zistil, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je žalobca jedným z konateľov a spoločníkov uvedeného zamestnávateľa Štúdio zážitku s.r.o., pričom z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca bol aj jediným zamestnancom uvedeného zamestnávateľa. Správny súd ďalej zistil, že z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca bol v určitom časovom období dvakrát povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa (Štúdio zážitku s.r.o.) a to od 15.11.2018 (prvý poistný vzťah), z ktorého si žalobca uplatnil nárok na materské od 20.02.2019 predložením žiadosti o materské č. C. XXXXXXX (tento poistný vzťah netrval len do 20.02.2019 ako uviedol žalobca v žalobe, ale trval naďalej) a od 23.05.2018 do 20.02.2019 (druhý poistný vzťah), z ktorého si žalobca neuplatnil nárok na materské. Správny súd ďalej zistil, že žalobca bol aj dobrovoľne nemocensky poistený, a to v období od 31.07.2017 do 01.08.2017 (2 dni), ako aj to, že žalobca mal od 01.07.2018 (vrátane) prerušené povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe Registračného listu – FO prerušenie.

34. Po preskúmaní veci nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s a sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovanej, ktoré majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a s jej relevantnými právnymi závermi podloženými logickými argumentami, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré boli dostatočným východiskom pre jeho vydanie.

35. Správny súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovanej, že žalobca svojim špekulatívnym konaním mal v úmysle využiť sociálny systém, pričom mal za cieľ dosiahnuť maximálnu zákonom stanovenú výšku materského. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že napriek skutočnosti, že žalobcovi v čase uplatnenia nároku na materské (20.02.2019, kedy žalobca prevzal dieťa do svojej starostlivosti) plynuli súbežne dva poistné vzťahy u toho istého zamestnávateľa (Štúdio zážitku s.r.o.), pričom žalobca bol u tohto zamestnávateľa jedným zo spoločníkov a konateľov, takže mohol ovplyvniť ukončenie svojho pracovného vzťahu, tak si uplatnil nárok na materské iba z jedného poistného vzťahu – sám žalobca na žiadosti o materské vyznačil, že z iného poistného vzťahu si nárok na materské neuplatňuje. Žalobca v druhom poistnom vzťahu (obdobie od 23.05.2018 do 20.02.2019) dosahoval vymeriavacie základy na platenie poistného v sume 10 EUR mesačne, pričom je zrejmé, že práve z tohto dôvodu si neuplatňoval nárok na materské z druhého poistného vzťahu. Zároveň (aby si žalobca zabezpečil splnenie podmienky 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie) vznikol žalobcovi od 15.11.2018 nový (prvý) poistný vzťah, z ktorého si po uplynutí 97 dní uplatnil nárok na materské (20.02.2019), pretože v tomto prvom poistnom vzťahu (napriek tomu, že bol u toho istého zamestnávateľa) si od začiatku určil vymeriavací základ v sume 1950 EUR mesačne. Z uvedeného je teda zrejmé, že vznikom prvého poistného vzťahu od 15.11.2018 so zvýšeným vymeriavacím základom 1950 EUR mesačne chcel žalobca po uplynutí 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie dosiahnuť uplatnením si nároku na materské od 20.02.2019 maximálnu zákonom stanovenú výšku materského. Správny súd v tomto smere taktiež konštatuje, že žalobca mal možnosť uplatniť si nárok na materské ako iný poistenec odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti od 20.02.2019 z druhého poistného vzťahu (z ktorého platil poistné na nemocenské poistenie pri dosahovaní vymeriavacieho základu 10 EUR mesačne, pričom v takomto prípade by dosiahol výšku materského 0,246075 EUR za deň zodpovedajúcu odvedenému poistnému na nemocenské poistenie z druhého poistného vzťahu, ktorá by mesačne nedosahovala ani výšku rodičovského príspevku), no keďže sa mu to neoplatilo tak túto možnosť nevyužil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd považoval žalobcove tvrdenia, že si neuplatňoval nárok na dvojité plnenie, za zavádzajúce. Zo všetkých žalobcom postupne vykonaných úkonov je zrejmé, že jeho primárnym cieľom bolo špekulatívne dosiahnuť maximálnu zákonom stanovenú výšku materského, pričom žalobca týmto svojim konaním ohrozil zneužitím poistný systém.

36. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne nezapočítania neukončeného poistného vzťahu do podmienky 270 dní nemocenského poistenia a nemožnosti použitia analógie, tak správny súd je toho názoru, že tieto žalobcove konštatovania nie sú v súlade zo základnými princípmi právneho poriadku Slovenskej

republiky, sú v rozpore najmä so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení (ako aj s princípmi zásluhovosti a solidarity nemocenského poistenia), pričom sú taktiež z hľadiska posúdenia nároku na nemocenskú dávku nespravodlivé. V tomto smere správny súd poukazuje rovnako ako žalovaná na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -36, , , m. m. , v zmysle ktorých právne predpisy a ich inštitúty treba vykladať podľa ich zmyslu a účelu – z uvedených nálezov je možné taktiež vyvodiť to, že započítanie ukončeného nemocenského poistenia do podmienky 270 dní je v súlade s logickým a systematickým výkladom ZSP. Správny súd je taktiež toho názoru, že žalovaná v danej veci postupovala správne, keď nepristúpila k tomu, že by dobu nemocenského poistenia žalobcu získanú zo zamestnania zhodnotila na účely nároku na materské aj z jedného poistného vzťahu žalobcu (zamestnanca) aj z druhého neukončeného poistného vzťahu žalobcu (zamestnanca), z ktorého žalobca mal možnosť uplatniť si nárok na materské, nakoľko by takým postupom boli porušené princípy nielen vnútroštátnej legislatívy ale aj legislatívy Európskej únie (konkrétne by bol porušený článok 10 nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia).

37. Správny súd má taktiež za to, že žalovaná správne konštatovala, že podmienka 270 dní nemocenského poistenia musí byť rovnakým spôsobom posudzovaná bez ohľadu na to, či ide o dávku nemocenské alebo materské, pričom na splnenie podmienky nároku na materské nemocensky poisteného zamestnanca, musí poistenec spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia samostatne z jedného nemocenského poistenia a pri možnosti súčasného uplatnenia nároku na materské z iného nemocenského poistenia musí spĺňať podmienku ďalších 270 dní nemocenského poistenia, pričom nemožno započítať to isté obdobie nemocenského poistenia dvakrát pre obidva samostatne uplatnené nároky na dávku, respektíve možnosti uplatnenia nároku na dávku.

38. Správny súd zároveň konštatuje aj to, že žalovaná správne poukázala aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2010 a sp. zn. zo dňa 17.10.2017, ktoré sa síce týkali súbehu dobrovoľného nemocenského poistenia a povinného nemocenského poistenia zamestnanca pri uplatnení nároku na nemocenské, no riešili podstatu aplikovateľnú aj na žalobcov prípad, a to tú, že možno započítať len ukončené nemocenské poistenie do podmienky 270 dní (do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní teda nemožno započítať obdobie nemocenského poistenia z toho nemocenského poistenia, ktoré v deň prevzatia dieťaťa – u žalobcu 20.02.2019, ešte trvalo – v žalobcovom prípade nemocenské poistenie z druhého poistného vzťahu).

39. Keďže žalobca nesplnil podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, ktorá je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, tak správny súd má za to, že žalovaná danú vec posúdila správne, keď uzavrela, že žalobcovi nárok na materské uplatnený z prvého poistného vzťahu zamestnanca od 20.02.2019 nevznikol.

40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd nepovažoval žalobcom uplatnené žalobné námietky za dôvodné.

41. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).