Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/41/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: B., s.r.o. v likvidácii, Z., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

34219/2005-1410 zo dňa 24.04.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. -42 zo dňa 30.01.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -42 zo dňa 30.01.2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky

pod č. 34219/2005-1410 zo dňa 24.04.2007, ktorým potvrdil rozhodnutie colného úradu

v Banskej Bystrici zn. -5131 zo dňa 12.08.2005 a zamietol odvolanie žalobcu.

Prvostupňový colný orgán v napadnutom rozhodnutí zo dňa 12.08.2005 podľa § 216 ods. 2

colného zákona, účinného v čase zloženia colnej zábezpeky a následného

domáhania sa jej vrátenia, o vrátení sumy 891 294,90 Sk žalobcovi uplatnenej ako úrok

z omeškania z finančných prostriedkov zložených ako colná zábezpeka na účte colného úradu,

rozhodol tak, že úrok z omeškania nepriznal.

Krajský súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že colná zábezpeka nie je verejnou

dávkou, ktorú by štátny orgán vyberal za tovar pri prekročení štátnej hranice. Vzhľadom

k tomu, že colnú zábezpeku nemožno zaradiť do sumy cla, nemožno ani požadovať z colnej

zábezpeky úrok z omeškania.

Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby konajúci súd preskúmal rozhodnutie Colného

riaditeľstva Slovenskej republiky aj z dôvodu, že žalobca sa domnieva, že právny vzťah

žalobcu a žalovaného v prípade vrátenia colnej zábezpeky sa neriadi verejným právom

(), ale súkromným právom () z dôvodov,

že v slovenskom právnom poriadku je prípustné aj uplatnenie právnej analógie, a to analógie

legis a analógie iuris, a že by bolo potrebné zvážiť, či práve použitím právnej analógie,

by nebolo možné odvodiť skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným ohľadom

vrátenia colnej zábezpeky a zaplatenia úrokov z omeškania je občianskoprávnej povahy

a nie vzťahom verejnoprávnym, k tomu krajský súd uviedol: „Možnosť analógie legis právne

upravuje aj : „Občiansko-právne vzťahy, pokiaľ

nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“ Pri analógii práva

(analógia iuris) – v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna

norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa

všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov

daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio

legis). Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam,

kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného

práva. Vzhľadom k uvedenému záveru nie je preto možné použiť pri vrátení colnej zábezpeky

predpis súkromno-právnej povahy, ktorým je , a to konkrétne

a nasl. upravujúce záložné právo.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní rozhodnutia

a postupu žalovaného k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k porušeniu zákona,

ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto krajský súd žalobu

žalobcu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolal žalobca uvádzajúc, že nesúhlasí

s právnym názorom krajského súdu, pretože súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku zaoberal

len výkladom definície pojmu clo a colná zábezpeka. S výkladom týchto dvoch pojmov

krajského súdu v zásade nemožno nesúhlasiť, keďže je nepochybné a nesporné, že clo je

verejnou dávkou vyberanou štátnymi orgánmi a colná zábezpeka je majetková hodnota

slúžiaca na zabezpečenie plnenia. Uvedená definícia pojmov, resp. jej právny výklad

krajského súdu je však v danom prípade nepodstatný, resp. nemajúci súvislosť s prípadom

uplatnenia úrokov z omeškania z colnej zábezpeky.

Krajský súd sa mal podľa názoru žalobcu vysporiadať s definíciou pojmu colný dlh,

ktorý je uvedený v colného , podľa ktorej sa colným

dlhom rozumie povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo, dane a iné platby pri dovoze

alebo v súvislosti s dovozom tovaru (colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný

dlh pri vývoze). Pri tejto definícii je potrebné zaoberať sa právnym výkladom tej časti

definície, ktorá hovorí o tom, že colným dlhom je aj iná platba pri dovoze alebo v súvislosti

s dovozom. Je teda potrebné zaoberať sa tým, čo mal zákonodarca na mysli inými platbami.

Ako žalobca uviedol v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu,

má za to, že vtedy platný colný zákon ani žiadny iný všeobecne-záväzný právny predpis

presne nedefinoval, čo sa rozumie inými platbami pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom,

a preto nemôže správny orgán ani súd vykladať tieto pojmy len striktne na tie platby,

ktoré majú charakter platby nevratnej, vyberanej vo forme cla, daní alebo dovoznej prirážky.

Naopak, odvolateľ zastáva názor, že pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať

z čo najširšieho významu týchto slov, a pod pojem iná platba vyberaná v súvislosti s dovozom

tovaru je potrebné vnímať aj akékoľvek finančné platby, ktoré vyžaduje zaplatiť colný orgán

pri dovoze tovaru, aby tovar mohol byť prepustený do niektorého z colných režimov.

V tejto súvislosti potom nie je rozhodujúce, či sa jedná o platbu nenávratnú, zaplatenú

v podobe cla alebo daní, alebo o platbu návratnú, majúcu len zabezpečovací charakter, ako je

napríklad aj colná zábezpeka.

Colná zábezpeka je podľa žalobcovho názoru inou platbou v súvislosti s dovozom,

pretože v prípade jej nezaplatenia na účet colného úradu, by colný úrad neprepustil dovážaný

tovar do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v zmysle § 122 vtedy platného zákona

č. , ktorý žalobca využíval na prepracovanie tovaru a jeho následný spätný

vývoz.

Colnú zábezpeku vyžadoval zaplatiť colný úrad v zmysle a nasl. ,

a keďže jej zaplatenie, i keď dočasné, bolo nevyhnutnou podmienkou prepustenia (dovezenia)

tovaru do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, má za to, že sa jednoznačne jedná

o inú platbu vyberanú colnými orgánmi v súvislosti s dovozom tovaru. Na základe týchto

skutočností má za to, že zaplatenie colnej zábezpeky, ako aj jej vrátenie colným úradom

naspäť colnému deklarantovi je v zmysle colným dlhom,

pričom v spojení s definíciou pojmu suma cla, uvedenou v ,

je v prípade omeškania s vrátením tejto sumy colný orgán povinný zaplatiť úrok z omeškania

vo výške uvedenej v § 239 ods. 3 zák.č. 180/1196 Z.z.

Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nepriamo možno vyvodiť záver o tom, že platba

colnej zábezpeky je colným dlhom (§ 2 písm. h/) alebo sumou cla (§ 220 ods. 1)

aj z ustanovenia , ods. 2 , kde je definované, na aký účel sa colná

zábezpeka použije.

Žalobca má za to, že v časti hovoriacej o tom,

že colným dlhom je aj iná platba pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom tovaru, pripúšťa

dvojitý výklad, t.j. aj výklad prikláňajúci sa k názoru, že takými platbami sú len verejné

dávky, vyberané colnými orgánmi, ktoré tvoria príjem štátneho rozpočtu, aj taký výklad,

ktorý zastáva, že inými platbami je potrebné rozumieť akékoľvek platby súvisiace s dovozom,

t.j. aj platby zabezpečovacie, vyžadované colnými orgánmi pri dovoze akou je napríklad colná

zábezpeka. Je ustálenou praxou súdov, že v prípade dvojitého výkladu zákona je potrebné dať

pri jeho aplikácii prednosť tomu, ktorý je vo svojej interpretácii, čo najviac v súlade

s ústavným poriadkom a právami, resp. oprávnenými záujmami jednotlivca. Jedná

sa o tzv. zásadu ústavne konformného výkladu zo strany všeobecných súdov, čo znamená,

že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad

(jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny právny predpis

spôsobom ústavne konformným.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 30.01.2008 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že skutočnosť, že colná

zábezpeka nie je colným dlhom a že ide o dva samostatné právne inštitúty potvrdzuje

aj žalobcom uvádzaný napriek tomu, že žalobca považuje

ods. 2 za dôkaz svojich tvrdení, podľa ktorých je platba colnej zábezpeky

colným dlhom v zmysle , z citovaného ustanovenia žiadna

takáto skutočnosť nevyplýva. Interpretácia žalobcom

nezodpovedá obsahu tohto ustanovenia, a to ani pri jeho posúdení v kontexte ostatných

ustanovení celého

Odlíšenie inštitútu colnej zábezpeky od colného dlhu vyplýva aj z § 216 ods. 1

písm. a/ , podľa ktorého je možné colný dlh zabezpečiť zložením

hotovosti na účet colných orgánov (ďalej len „colná zábezpeka“). To že žalobca mylne spája

dva odlišné pojmy (colný dlh a colnú zábezpeku) je zrejmé aj z toho, že kým pri prepúšťaní

tovaru do navrhovaného colného režimu sa určuje a vymeriava colný dlh, ktorý pozostáva

z cla, daní a a iných platieb, ktorým tovar pri dovoze podlieha, tak inštitút colnej zábezpeky

sa používa výlučne na zabezpečenie tohto colného dlhu (má teda zabezpečovací charakter),

pre prípad, že by tento vznikol a nebol riadne a včas uhradený. Uvedené je zrejmé z § 212

ods. 2 , podľa ktorého colný orgán môže požadovať na jeden colný dlh

len jeden druh zabezpečenia.

V prospech odlíšenia inštitútu colnej zábezpeky od inštitútu colného dlhu svedčí

vyššie analyzované ustanovenie § 216 ods. 2 prvá veta zák.č. 180/196 Z.z., podľa

ktorého colná zábezpeka sa použije na úhradu cla, daní a iných platieb vyberaných

pri dovoze, skladného, pokuty uloženej podľa tohto zákona a a nákladov konania, ak nie je

colný dlh v lehotách určených týmto zákonom dobrovoľne splnený alebo ak s jej použitím

na úhradu cla, daní a iných platieb pred uplynutím týchto lehôt, deklarant vysloví súhlas.

Odlíšenie colného dlhu od colnej zábezpeky v zmysle

podporuje aj tým, že sa v ňom uvádza použitie colnej

zábezpeky (okrem úhrady cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze) aj na úhradu

skladného, pokuty a nákladov, čo sú úplne samostatné právne inštitúty odlíšené od colného

dlhu. Napríklad pokuty alebo náklady konania nie sú v žiadnom prípade dovoznou platbou,

rozhoduje sa o nich v samostatnom správnom konaní podľa iných hmotnoprávnych

ustanovení ako v prípade colného dlhu a majú osobitný právny režim, vrátane samostatného

plynutia lehôt.

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

trvá na svojich doterajších vyjadreniach týkajúcich sa prejednávanej veci a ako žalovaný

sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadreným v prvostup-

ňovom rozsudku sp.zn. -42 zo dňa 30.01.2008. Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky ako žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -42 zo dňa

30.01.2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) prejednal vec podľa veta druhá

v spojení s veta druhá a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v súlade

s a .

Základom pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odvolaní

proti rozsudku krajského súdu je vyriešiť otázku, či v tomto prípade vznikla colným

orgánom povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania titulom zloženej colnej zábezpeky

žalobcom v D. B., a.s., vo výške 16 182 963,-- Sk na zabezpečenie colného dlhu na tovare

v režime dočasného použitia, keď si žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške 891 294,90

Sk.

Colný úrad v Banskej Bystrici mal vedený účet č. 1103600185/8010 v D. B., a.s. Na

uvedený depozitný účet zložil žalobca colnú zábezpeku vo výške 16 182 963,-- Sk na

zabezpečenie colného dlhu na tovar v režime dočasného použitia. Neskôr bolo zabezpečenie

colného dlhu zmenené a to poskytnutím záruky ručiteľom, keď ručenie za spoločnosť B.,

s.r.o., prevzala záručnou listinou č. 602.648 zo dňa 30.06.2000 (neskôr nahradená záručnou

listinou č. 602.648 zo dňa 17.07.2000) T., a.s., Bratislava. Žalobca požiadal o vrátenie

finančných prostriedkov vo výške 16 182 963,-- Sk, pričom jeho žiadosť bola colným úradom

akceptovaná a zaevidovaná dňa 14.07.2000 pod č. 3800/2000. Zložená zábezpeka bola na

účte v D. B., a.s., pričom na D. B., a.s., bola dňom 01.07.2000 zavedená N. B. S. nútená

správa a následne bol na D. B., a.s., vyhlásený konkurz dňa 22.08.2000. Z tohto dôvodu

nebolo možné realizovať platobný a zúčtovací styk a teda ani vrátiť zložené finančné

prostriedky. Uvedené prostriedky boli preto použité na úhradu neskôr vzniknutých colných

dlhov. Keďže úhrada colných dlhov zo zloženej zábezpeky bola realizovaná postupne,

vyčíslila spoločnosť B., s.r.o., za neoprávnené zdržiavanie finančných prostriedkov na účte

colného úradu úroky z omeškania 891 294,90 Sk.

Colný úrad v Banskej Bystrici ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.08.2005

pod. č. 16506/2005-5131 rozhodnutie, ktorým nepriznal vrátenie požadovanej sumy žalobcovi

vo výške 891 294,90 Sk. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O odvolaní rozhodol

žalovaný dňa 24.04.2007, pričom potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu

zamietol s tým, že zloženie colnej zábezpeky predstavuje jeden zo spôsobov zabezpečenia

colného dlhu, ktorý nemožno považovať za platbu majúcu rovnocenné postavenie ako clo

alebo daň. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že na úroky z omeškania z neoprávnene

zadržiavanej colnej zábezpeky sa vzťahuje § 239 ods. 1 colného zákona, pretože toto usta-

novenie sa týka rozhodnutia o vrátení alebo nevrátení sumy cla a nie colnej zábezpeky.

Úlohou odvolacieho súdu bolo teda posúdiť, či výklad ustanovenia § 2 písm. h/

v časti hovoriacej o tom, že colným dlhom je aj iná platba, pri dovoze,

alebo v súvislosti s dovozom tovaru, pripúšťa taký výklad, že inými platbami je potrebné

rozumieť akékoľvek platby súvisiace s dovozom, t.j. aj platby zabezpečovacie, vyžadované

colnými orgánmi pri dovoze, ako je napríklad colná zábezpeka.

Podľa v znení účinnom ku dňu 31.07.2000, na účely

tohto zákona sa rozumie colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo, dane

a iné platby pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom tovaru (colný dlh pri dovoze)

alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze).

Podľa , colný dlh je možné zabezpečiť

zložením hotovosti na účet colných orgánov (ďalej len „colná zábezpeka“), poskytnutím

záruky ručiteľom.

Podľa § 216 ods.2 citovaného zákona colná zábezpeka sa použije na úhradu cla, daní

a iných platieb vyberaných pri dovoze, skladného, pokuty uloženej podľa tohto zákona

a nákladov konania, ak nie je colný dlh v lehotách určených týmto zákonom dobrovoľne

splnený alebo ak s jej použitím na úhradu cla, daní a iných platieb uplynutím týchto lehôt

deklarant vysloví súhlas. Prípadný prebytok colnej zábezpeky sa vráti deklarantovi.

Podľa každú sumu dovozného alebo vývozného cla,

daní a iných platieb pri dovoze, ktorá zodpovedá colnému dlhu (ďalej len „suma cla“), musí

colný orgán vymerať ihneď po oznámení všetkých údajov a predložení dokladov,

ktoré sú potrebné na jeho vymeranie. Colný orgán zapíše sumu cla do svojich účtovných

dokladov a písomne ju oznámi deklarantovi. Suma cla sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Rovnako sa postupuje pri príslušenstve sumy cla, ak je predmetom samotného vymerania.

Podľa ak bol colný dlh zabezpečený, môže byť

celková suma cla pri dovoze, ktorá sa vzťahuje na všetok tovar prepustený jednej osobe počas

lehoty ustanovenej colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní, zapísaná

do účtovných dopadov jednotným zápisom ku koncu tejto lehoty. Tento zápis sa musí

vykonať najneskôr do troch kalendárnych dní po uplynutí uvedenej lehoty.

Podľa ak colný orgán vráti sumu cla s výnimkou

daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní a úrok z omeškania

v lehote splatnosti sumy cla, colný orgán nie je povinný úrok platiť.

Colný orgán však úrok zaplatí, ak rozhodnutie

a) o vrátení sumy cla neralizoval do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia,

b) ktorým sa nepovoľuje vrátenie sumy cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené za

neplatné; úrok sa zaplatí odo dňa podania rozkladu.

Najvyšší súd ako súd odvolací sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici ( ). Colná

zábezpeka nepatrí pod pojem clo. Vyplýva to z ustanovenia § 216 ods. 2 Colného zákona.

Colný zákon nárok na úroky z omeškania zo zloženej colnej zábezpeky (§ 239 ods. 1 – 3

) neupravuje. Použitie analógie legis, t.j. priznať colnej zábezpeke právny

režim cla, vo finančných vzťahoch štátu v neprospech štátneho rozpočtu nie je prípustné.

Colná zábezpeka má charakter zabezpečovací a nie je platbou s uhradzovacím charakterom

ako je clo, preto nárok na úroky z omeškania počas plnenia zabezpečovacej funkcie, z nej

nevzniká. Rovnako sa Najvyšší súd stotožnil aj so záverom krajského súdu, obsiahnutým

v treťom odseku na strane 6 odôvodnenia rozsudku o tom, že pri analógii práva (analógia

iuris) – v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma,

postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných

princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo

príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona, na jeho ducha (ratio

legis). Vo verejnom práve založiť existenciu finančno-právneho nároku voči orgánu štátnej

správy analógiou iuris je vylúčené.

colný zákon neupravuje výslovne povinnosť colného úradu

zaplatiť úrok z omeškania deklarantovi, ktorý zložil colnú zábezpeku a táto mu nebola

vrátená. Odvolací súd sa nestotožnil v tomto prípade s argumentáciou predloženou

odvolateľom a to z dôvodu, že uvedená platba colnej zábezpeky má charakter zabezpečovací

a nie je platbou s uhradzovacím charakterom. Takouto sa stane až výslovným súhlasom

deklaranta resp. vtedy, ak nebol colný dlh dobrovoľne splatený v lehotách stanovených

citovaným zákonom. Odvolací súd ju nepovažuje za tzv. inú platbu pri dovoze (§ 216 ods. 2

citovaného zákona), keďže zo zákonnej definície použitia colnej zábezpeky vyplýva,

že práve colná zábezpeka má byť použitá aj na úhradu iných platieb vyberaných pri dovoze

a teda nemôže byť použitá, za predpokladu osvojenia si výkladu odvolateľa, že colná

zábezpeka je inou platbou vyberanou pri dovoze, na úhradu jej samotnej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu v tom,

že colná zábezpeka je verejnou dávkou, ktorú štátny orgán vyberá za tovar pri prekročení

štátnej hranice.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne vec posúdil.

Odvolací súd zároveň nevylučuje za použitia systematického výkladu pojmov colná

zábezpeka a úrok z omeškania s inými finančnými súvislosťami /najmä so zmenou charakteru

uvedenej platby colnej zábezpeky následne potom, ako bolo zabezpečenie colného dlhu

zmenené a to poskytnutím záruky ručiteľom/, iné právne nároky odvolateľa, a to s prihliad-

nutím na dispozičnú a koncentračnú zásadu, ktorými je súdny prieskum zákonnosti

administratívnych rozhodnutí ovládaný.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok

Krajského súd v Banskej Bystrici.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a veta prvá tak, že nepriznal žalobcovi právo

na náhradu trov odvolacieho konania, pretože nemal v odvolacom konaní úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. januára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková