Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sf-3-2024.pdf
PDF · 109.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sf/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: BAU holding – rodinné domy, s. r. o., so sídlom Výstavná 651/37, 949 01 Nitra, IČO: 46 281 568, zastúpený: Highgate Law & Tax s. r.o., so sídlom Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 477 262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102788400/2023 zo dňa 07.11.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101963595/2023 zo dňa 03.08.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume X.XXX,XX eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie september 2021 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom namietol závery prvostupňového rozhodnutia.
2. Na podklade podaného odvolanie vydal žalovaný rozhodnutie č. 102788400/2023 zo dňa 07.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplynulo, že na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 mal žalobca povinnosť podľa § 42 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) platiť mesačné preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v mesačnej sume XX.XXX,XX eur. Preddavok na september 2021 bol splatný dňa 30.09.2021. Žalobca preddavok v predpísanej sume neuhradil, a preto správca dane vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku úrok z omeškania v sume X.XXX,XX eur, s počtom dní omeškania 273 z dôvodu neplatenia preddavkov. Žalovaný mal za to, že správca dane oprávnene vyrubil úrok z omeškania. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu
4. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 08.01.2024 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia ich zrušenia, eventuálne žalobca navrhol správnemu súdu využitie peňažnej moderácie.
5. Žalobca namietol, že došlo k splneniu daňových povinností zo strany žalobcu a namietol aj neexistenciu spoločenského nebezpečenstva.
6. Žalobca poukázal na § 42 zákona o dani z príjmov a mal za to, že účelom uvedeného ustanovenia je vyrovnať záväzok daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu najneskôr pri podaní daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalobca uviedol, že z podaného daňového priznania žalobcu k dani z príjmov za obdobie roka 2021 vyplynula pre žalobcu splatná daň vo výške XXX.XXX,XX eur, ktorú riadne a včas uhradil. Je teda nesporné, že žalobca povinnosť úhrady dane z príjmov za rok 2021 splnil a dosiahol tak výsledný vzťah voči štátnemu rozpočtu na úrovni 0,00 eur.
7. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný neprihliadol na to, že miera spoločenského nebezpečenstva z neplatenia pravidelných preddavkov na daň je zanedbateľná, pričom žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca je podnikateľom s vysokými daňovými povinnosťami.
8. Žalobca uviedol, že sa nevyhýbal plneniu svojich daňových povinností, vždy splatnú daň za príslušné zdaňovacie obdobie v plnej výške uhradil. Žalobca pripomína, že mu nikdy neboli zo strany správcu dane vyrubené úroky z omeškania ani iná sankcia za neuhradenie celej dane, splatnej za príslušné zdaňovacie obdobie, správca dane vždy sankcionuje žalobcu iba za neuhradenie niektorých preddavkov na daň. Žalobca pripomenul, že zanedbateľná miera spoločenského nebezpečenstva vyplýva aj z § 157 ods. 1 písm. c) a ods. 4 daňového poriadku, ktoré ustanovuje možnosť odpustenia sankcie v podobe vyrubeného úroku z omeškania, ak za splnenia ostatných podmienok výška uloženej sankcie v jednotlivom prípadne nepresahuje sumu XXX.XXX eur (ak by o odpustení rozhodoval daňový úrad), resp. sumu X.XXX.XXX eur (ak by o odpustení rozhodoval žalovaný) - v uvedenom prípade je nesporné, že napadnutým rozhodnutím potvrdený vyrubený úrok z omeškania nepredstavuje ani len 0,5 % z hornej hranice žalovaným odpustiteľnej sankcie. Je teda zrejmé, že zákonodarca nepovažuje takýto typ sankcií za taký kľúčový, že je ich nevyhnutné uplatňovať a vynucovať bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu.
9. Žalobca ďalej namietol, že daňový úrad žalobcovi na obdobie roka 2019 nedoručil oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov, hoci doručovanie takéhoto oznámenia bolo v danom období zaužívanou praxou v konaní správcov dane. Žalobca bol preto neštandardným konaním daňového úradu uvedený do omylu a žalovaný toto zjavné pochybenie na strane daňového úradu legitimizoval. Daňový úrad ani jediný raz nekontaktoval žalobcu elektronickou poštou, listinne a ani telefonicky vo veci úhrady preddavkov na daň z príjmov za príslušné obdobie, a nikdy až do vydania prvostupňového rozhodnutia aktívne neupovedomil žalobcu, že voči nemu eviduje nedoplatok.
10. Žalobca poukázal aj na možnosť odpustenia sankcie a analógiu iuris, a uviedol, že daňové právne predpisy opomínajú riešenie situácie, kedy daňový subjekt s významnými daňovými povinnosťami (t. j. žalobca) inak riadne si plniaci svoje záväzky voči správcovi dane, vyrovná povinnosť úhrady dane z príjmov právnickej osoby až pri podaní daňového priznania. Tento postup pritom § 42 zákona o dani z príjmov priamo predpokladá, a javí sa teda, že zákonodarca kladie väčší dôraz na vyrovnanie dane za príslušné obdobie pri podaní daňového priznania, než na uhrádzanie preddavkov na túto daň v nejakej výške (ktorá na výšku splatnej dane za príslušné obdobie ani nenadväzuje). K danému poukázal žalobca na zákon č. 352/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), na základe ktorej je Sociálna poisťovňa povinná odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále za dlžné poistné, ak platiteľ poistného dlžné poistné v plnom rozsahu v určenej lehote uhradí. Žalobca mal za to, že žalovaný mohol aplikovať analógiu iuris, a aplikovať princíp odpustenia penálov aj na žalobcu (s prihliadnutím na zákon o sociálnom poistení).
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 21.10.2024, pričom zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 mal žalobca povinnosť platiť mesačné preddavky na dani z príjmov právnickej osoby na rok 2021 v sume XX.XXX,XX eur splatné do konca každého kalendárneho mesiaca. Žalobca bol povinný zaplatiť preddavok na september 2021 v sume XX.XXX,XX eur do 30.09.2021. Žalobca tento mesačný preddavok neuhradil v lehote do 30.09.2021. Úrok z omeškania bol vypočítaný z dlžnej sumy XX.XXX,XX eur za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane (273 dní omeškania), najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 156 ods. 2 a 4 daňového poriadku.
12. Žalovaný vyjadril nesúhlas s výkladom žalobcu ohľadom § 42 zákona o dani z príjmov. Žalovaný dal do pozornosti § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla XX.XXX eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. Žalovaný uviedol, že žalobca v súvislosti s preddavkami pozabudol na skutočnosť, že ak ich vôbec neplatí alebo len v čiastočnej výške za určité obdobie, je v nedoplatku, čo má za následok vyrubenie úroku z omeškania, napriek vyrovnaniu celoročnej dane v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021. Ak by to tak nebolo, zákonodarca by v § 42 ods.1 zákona o dani z príjmov uvádzal iba možnosť platenia preddavkov na daň a nie povinnosť platiť preddavky na daň. Takýto stav v súčasnosti nie je, preto žalobca porušil zákon nezaplatením preddavkov v správnej výške a v termíne.
13. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri vyrubených úrokoch z omeškania neexistuje výhodnejší výpočet, ale je jednoznačne definovaný a správca dane nemá svojvoľnú možnosť zohľadniť okolnosti daného stavu, je povinný vyrubiť úrok z omeškania v súlade s § 156 daňového poriadku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza zo skutkových okolností, ktoré správca dane nepochybne zistil, t. j. že daňový subjekt si nesplnil povinnosť peňažnej povahy podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Správca dane posúdil vec s odkazom na príslušný hmotnoprávny predpis vo vzťahu na daný skutkový stav. Správca dane vyrubil úrok za omeškanie platby podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Spôsob výpočtu tohto úroku je uvedený v odôvodnení rozhodnutia správcu dane spolu s tabuľkou výpočtu úroku z omeškania. Z rozhodnutia je zrejmý zistený skutkový stav veci, t. j. nezaplatenie preddavkov za obdobie september 2021 na dani z príjmov právnickej osoby na zdaňovacie obdobie 2021, a to na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020 a tiež právna norma na základe, ktorej sa rozhodovalo, ako aj porušenie hmotnoprávneho predpisu platného a účinného v rozhodnom čase.
14. Žalovaný zdôraznil, že nebolo zo strany správcu dane porušené žiadne konkrétne ustanovenie zákona ani oznamovacia povinnosť. Povinnosť podľa § 42 ods. 13 zákona o dani z príjmov oznámiť daňovníkovi výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa odseku 10, vyplýva pre žalovaného až od 01.01.2022. Naviac, ak je daň, a teda aj zároveň preddavky vysporiadané podaním daňového priznania, tak daňový úrad už po podaní daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2020 nemal o čom žalobcu informovať. Informovanie žalobcu nemalo vôbec žiadny vplyv na platenie alebo neplatenie preddavkov, ktoré vyplýva pre žalobcu zo zákona.
15. K odpusteniu sankcie žalovaný uviedol, že odpustenie sankcie je samostatné konanie na základe žiadosti daňového subjektu, ktoré sa predkladá správcovi dane, ktorý vydá rozhodnutie, a nie je predmetom žaloby. Žalovaný odmietol aj možnosť aplikácie analogie iuris. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
16. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
18. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Z dôvodu, že správny súd nepristúpil k moderácii uloženej pokuty, nevzhliadol potrebu nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla XX XXX eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.
21. Podľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla X XXX eur a nepresiahla XX XXX eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.
22. Podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov, daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona.
23. Podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov, do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozštiepením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d).
24. Podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.
25. Podľa § 157 ods. 4 daňového poriadku, daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o a) fyzickú osobu, sumu XX XXX eur, b) právnickú osobu, sumu XXX XXX eur.
26. Podľa § 157 ods. 6 daňového poriadku, žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 a odsekov 3 až 5 len v súlade s osobitným predpisom.40) O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
27. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania za nezaplatenie preddavkov za obdobie september 2021 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 v ustanovenej lehote. Správny súd sa zameral na to, či orgány finančnej správy postupovali správne, ak žalobcovi vyrubili úrok z omeškania.
K charakteru úrokov z omeškania
28. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane alebo preddavku na daň, dňa splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne - rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť (rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021).
29. S odkazom na judikatúru kasačného súdu je potrebné uviesť, že § 156 ods. 1 daňového poriadku (ktorý bol aplikovaný aj vo vzťahu k žalobcovi) z jazykového hľadiska obsahuje jednoznačné právne pojmy a správnym orgánom neumožňuje aplikáciu správnej úvahy (obsahuje pojem „vyrubí“). Zjednodušene povedané, uvedené ustanovenie jednoznačne a jasne stanovuje povinnosť správneho orgánu vyrubiť úrok z omeškania, ktorý je definovaný v § 156 ods. 2 daňového poriadku, ak daňový subjekt nezaplatil v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške daň (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/45/2025 zo dňa 26.03.2026).
K námietke žalobcu ohľadom splnenia daňových povinností žalobcom a neexistencia spoločenského nebezpečenstva
30. Žalobca namietol, že žalobca daň z príjmov za rok 2021 riadne a včas uhradil, pričom poukázal na to, že orgány finančnej správy neprihliadli na uvedenú skutočnosť a na mieru spoločenského nebezpečenstva z nezaplatenia pravidelných preddavkov na daň. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
31. Správny súd po preskúmaní žaloby konštatuje, že žalobca nepoprel, že preddavok za obdobie september 2021 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 neuhradil v stanovenej lehote. To, že žalobca riadne a včas uhradil daň z príjmov za obdobie roka 2021 nie je pre toto konanie relevantné, pretože v tomto konaní sa na ťarchu žalobcu dalo to, že žalobca neuhradil preddavok za obdobie september 2021 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021. Je potrebné tak odlišovať (i) preddavok na daň a samotnú (ii) daň z príjmu. Orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach poukázali na to, že žalobca mal platiť mesačné preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v mesačnej sume XX.XXX,XX eur, pričom tento bol za mesiac september 2021 splatný dňa 30.09.2021; žalobca v stanovenej lehote tento preddavok neuhradil. Orgány finančnej správy tak podľa názoru správneho súdu rozhodovali na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom žalobca nenamietol, že preddavok v stanovenej lehote neuhradil.
32. Ak žalobca odkazuje na neexistenciu spoločenského nebezpečenstva, uvedené nemôže obstáť. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiť mesačné preddavky na daň z príjmov právnickej osoby (čo nepoprel), a preto nemožno nesplnenie jeho zákonnej povinnosti zľahčovať údajnou neexistenciou spoločenského nebezpečenstva. Námietka žalobcu tak bola nedôvodná.
33. Ak žalobca odkazuje na § 157 daňového poriadku, tu je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že konanie o odpustenie sankcie podľa § 157 daňového poriadku je samostatným konaním, mimo konania o vyrubení úroku z omeškania, ktoré sa začína na žiadosť daňového subjektu a je ukončené samostatným rozhodnutím (uvedené vyplýva z § 157 ods. 6 daňového poriadku). Orgány finančnej správy tak v konaní o vyrubení úrokov z omeškania nemohli prihliadať a aplikovať skutočnosti uvedené v § 157 daňového poriadku, pretože sa jedná o samostatné konania, v ktorých sa posudzujú odlišné skutkové a právne okolnosti (v konaní o vyrubení úrokov z omeškania sa skúma to, či sa daňový subjekt dostal do omeškania s platbou preddavkov a v konaní o odpustenie sankcie sa skúma to, či sú naplnené dôvody na odpustenie tejto sankcie, pri už existencii vyrubenia sankcie).
34. Ak žalobca namietol, že bol uvedený do omylu vo vzťahu k tomu, že mu nebolo doručené oznámenie o výške a splatnosti preddavkov, tak tu správny súd poukazuje na to, že orgány finančnej správy túto povinnosť do 01.01.2022 nemali (v prejednávanom prípade sa jedná o preddavok na daň za 09/2021; povinnosť oznámenia bola do zákona o dani z príjmov daná k 01.01.2022 – viď § 42 ods. 13 zákona o dani z príjmov), pričom je nutné súhlasiť so žalovaným v tom, že ak je daň a aj preddavky vysporiadané podaním daňového priznania, tak správca dane po podaní daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2020 nemal povinnosť žalobcu informovať, ktorý vedomosť o preddavkoch objektívne mal.
K námietke žalobcu ohľadom odpustenia sankcie a k využitiu analógie
35. Ako to správny súd uviedol vyššie, § 156 ods. 1 daňového poriadku (ktorý bol aplikovaný aj vo vzťahu k žalobcovi) z jazykového hľadiska obsahuje jednoznačné právne pojmy a správnym orgánom neumožňuje aplikáciu správnej úvahy (obsahuje pojem „vyrubí“). Zjednodušene povedané, uvedené ustanovenie jednoznačne a jasne stanovuje povinnosť správneho orgánu vyrubiť úrok z omeškania vtedy, ak sú naplnené relevantné skutkové a právne okolnosti – v danom prípade žalobca neuhradil preddavok za obdobie september 2021 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021, a preto bol správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku.
36. Ak žalobca poukazuje na možnosť odpustenia sankcie a na aplikáciu analogie iuris, tak tu správny súd uvádza, že v daňovom poriadku nevzhliadol žiaden taký nedostatok, ktorý by bolo nutné vyplniť analógiou – ako to uviedol správny súd vyššie, správca dane v prípade vyrubenia úroku z omeškania nemá možnosť správnej úvahy, ale povinnosť vyrubenia úroku z omeškania. Zároveň, je nutné uviesť, že je výlučne na zákonodarcovi, aby v prípade, ak to uzná za vhodné, upravil v daňovom poriadku možnosť odpustenia sankcie – v danom prípade však daňový poriadok odpustenie sankcie, okrem možnosti podania žiadosti o odpustenie sankcie podľa § 157 daňového poriadku, nepozná. Preto nie je na miestne využitie analógie.
37. Ak žalobca odkazuje na zákon o sociálnom poistení, tak tu správny súd uvádza, že nemožno podmienky uvedené v tomto zákone aplikovať priamo na daňový poriadok. Súčasne je potrebné uviesť, že možnosť analógie je v správnom práve ojedinelá (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sak/5/2024 zo dňa 30.09.2024) a na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, pričom jej použitím neutrpí subjekt a ani verejný záujem. K danému správny súd poukazuje na judikatúru (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/41/2008 zo dňa 29.01.2009), ktorá uvádza, že pri analógii práva v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis). Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva.
38. S odkazom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že v postupe orgánov verejnej správy nevzhliadol také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto správny súd žalobu s odkazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).