Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoCsp/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XX/XX, G., zastúpených spoločne advokátom: Mgr. Peter Arendacký, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 50 876 686, proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -49 zo dňa 9. novembra 2023 – I. a III. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté výroky I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil odporcovi 1. povinnosť zdržať sa na základe záložnej zmluvy zo dňa 5.11.2014 výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/12 záhrady o výmere 511 m2, parcelné č. 361/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, Stavba: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 361/32, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/57 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/3, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Galanta pod spisovou značkou o určenie neexistencie záložného práva, II. výrokom vo zvyšnej časti návrh zamietol; III. výrokom navrhovateľom 1. a 2. priznal 50 % náhrady trov konania vo vzťahu k odporcovi 1., IV. výrokom odporcovi 2. náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , a , , , a . Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že právny vzťah medzi žalobcami 1. a 2. a žalovaným 1. je daný spotrebiteľskou zmluvou o úvere č. 31510601/7930 uzatvorenou s právnym predchodcom žalovaného 1. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 5.11.2014, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 48.700,- eur a záväzok dlžníkov poskytnutý medziúver veriteľovi vrátiť vo forme 146 mesačných splátok. Súčasne, t. j. dňa 5.11.2014 zmluvné strany uzatvorili spolu aj záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie návratnosti pohľadávky v zmysle zmluvy o úvere č. 31510601/7930. Okresný súd Galanta rozsudkom

č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 žalobu právneho predchodcu žalovaného 1. (o zaplatenie sumy 45.755,24 eur s príslušenstvom titulom porušenia záväzku z úverovej zmluvy č. 31510601/7930 uzatvorenej dňa 5.11.2014) zamietol z dôvodu, že nárok je premlčaný s poukazom na . Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. zo dňa 27.2.2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 s tým, že premlčacia doba pohľadávky uplynula dňa 4.9.2020, to znamená, že pohľadávka zabezpečená záložným právom sa premlčala najneskôr dňa 5.9.2020. Žalovaný 1. listom zo dňa 7.3.2022 oznámil žalobcom 1. a 2., že pôvodný veriteľ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., postúpil na žalovaného 1. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými v sume 63.787,25 eur s príslušenstvom. Žalovaný 2. oznámením o dražbe zo dňa 2.10.2023 oznámil žalobcom 1. a 2., že 1. kolo dobrovoľnej dražby č. 124/2023 sa uskutoční dňa 9.11.2023 o 10:30 hod. v Polyfunkčnom dome na ulici Kukučínova 8, Nové Zámky. Z rozhodnutia Krajského súdu č. k. zo dňa 27. 2. 2023 a Okresného súdu č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 je zrejmé, že premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 4.9.2017 a uplynula najneskôr dňa 4.9.2020. Zároveň dňom 5.9.2017 vzniklo právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky zo zálohu a začala plynúť premlčacia doba záložného práva, ktorá uplynula 5.9.2020. Z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že právny predchodca žalovaného 1. (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.) začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 20.11.2017. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že Dražobník s.r.o. Košice vydal oznámenie o opakovanej dražbe zn. 176/2017 zo dňa 18.10.2021 a zo dňa 20.12.2021. Z Obchodného vestníka č. 186/2021 zo dňa 28.9.2021 vyplýva, že Dražobník s.r.o. na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby upustil od dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách. Z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný 1., ako nový veriteľ, začal dňa 13.6.2022 výkon záložného práva a žalovaný 2., ako nový dražobník, vydával Oznámenie o dražbe zn. 163/2022 zo dňa 4.1.2023, konanej dňa 16.2.2023. Z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že žalovaný 1. nepokračuje vo výkone záložného práva, s ktorým začal postupca (právny predchodca žalovaného 1.), ale začal „nový“ výkon záložného práva až dňa 13.6.2022. Žalovaný 2. doručil žalobcom Oznámenie o dražbe zn. 163/2022, podľa ktorého bol dátum konania 1. kola dobrovoľnej dražby určený na deň 16.2.2023 o 10:00 hod. Okresný súd uznesením č. k. -37 zo dňa 6.2.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX a na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Galanta pod spisovou značkou , a zároveň uložil žalovanému 2. povinnosť upustiť od konania 1. kola dobrovoľnej dražby zn. 163/2022, ktorá sa má uskutočniť dňa 16.2.2023 o 10:00 hod. v Polyfunkčnom dome na ulici Kukučínova 8, Nové Zámky.

3. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia 1. a 2. odôvodnili obavou z bezprostredne hroziacej ujmy na ich vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území A. D., ktoré majú byť predmetom priameho predaja na dobrovoľnej dražbe. Vzhľadom na závery o premlčaní pohľadávky v súdnom konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. , a vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. o určenie neexistencie záložného práva, je toho času sporná aj existencia právnej skutočnosti okamihu začatia aj skončenia plynutia premlčacej doby záložného práva podľa . Žalobcovia 1. a 2. mali za to, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a nárok žalobcov na poskytnutie právnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia je daný tým, že nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konania nastať, t. j. že by mohlo dôjsť k nevyváženému zásahu do vlastníckych práv žalobcov zo strany žalovaných ako záložného veriteľa a dražobníka. Aj keď súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv formou dobrovoľnej dražby nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, žalobcovia sú toho názoru, že v danom prípade s ohľadom na to, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru už dňa 29.9.2017 (t. j. pred viac ako 6 rokmi) je primerané, aby sa žalovaný 1. zdržal výkonu záložného práva, ktorého výkon oznámil až v júni 2022 (keďže riadne nepokračoval vo výkone záložného práva začatého jeho právnym predchodcom), a žalovaný 2. upustil od konania (nového) 1. kola dobrovoľnej dražby (na základe nového návrhu), ktorá sa má konať 9.11.2023. Ďalej dôvodili, že žalovaný 1. si predmetnú premlčanú pohľadávku mieni uspokojiť predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má uskutočniť dňa 9.11.2023 o 10:30 hod., pričom premlčaná pohľadávka nebola žalovanému 1. priznaná súdom. Akcesorita záložného práva sa v celom

rozsahu vzťahuje nielen na existenciu a vznik záložného práva, ale aj na jeho trvanie a zánik, vrátane následkov spojených so vznesením námietky premlčania. Ak je teda pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom premlčaná, pričom dlžník platne a účinne vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho sa pohľadávka stala súdne nevymáhateľnou, je zrejmé, že sa nevymáhateľnosť hlavného záväzku (naturálna obligácia) musí preniesť vzhľadom na akcesoritu záložného práva aj na samotné záložné právo, ktoré sa rovnako mení na naturálnu obligáciu. Premlčanie hlavného záväzku má za následok úspešné uplatnenie námietky premlčania aj akcesorického záväzku, teda záväzku zo záložnej zmluvy. Opodstatneným je potom záver, že záložné právo je premlčané. Žalovaný 1. ako nový záložný veriteľ nepokračoval v začatom výkone záložného práva po svojom právnom predchodcovi, ale začal „nový“ výkon záložného práva oznámením orgánu správy katastra až dňa 13.6.2022, čo však neznamená riadne začatie výkonu záložného práva a pokračovanie v ňom, keďže príslušná správa katastra nie je orgán, u ktorého by sa malo uplatniť právo v zmysle vyššie uvedeného. Z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby hlavného záväzkového vzťahu, uplynula aj všeobecná trojročná premlčacia doba pre záložnú zmluvu ako vedľajší záväzkový vzťah. Vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného práva zo strany žalobcov, stráca žalovaný 1. ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8.12.2011). Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia však nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné. Preto je možné úspešne sa domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, a to aj proti vôli záložného veriteľa. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda nemá zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je dôvodné určiť, že záložné právo nie je, keďže je nevykonateľné.

4. Vecne súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v danom prípade osvedčil danosť nároku, ktorému má byť ochrana poskytnutá, a to s poukazom na to, že okresný súd rozsudkom zo dňa 28.9.2023 č. k. -100 (t. č. neprávoplatným) určil, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/12 záhrady o výmere 511 m2, parcelné č. 361/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, Stavba: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 361/32, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/57 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/3, nie je záložné právo žalovaného 1., konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa prvý z atribútov nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Napriek nespornej vedomosti žalovaného 1. o existencii a obsahu uvedeného rozhodnutia, i keď aktuálne ešte neprávoplatného, žalobcovia 1. a 2. preukázali, že žalovaný 1. pristúpil k realizácii záložného práva, vychádzajúc z obsahu oznámenia o dražbe č. 124/2023 zo dňa 3.10.2023, kde termín konania dražby je dňa 9.11.2023, kde dražobníkom je žalovaný 2., navrhovateľom dražby je žalovaný 1. V dôsledku realizácie dražby v čase, kedy nie je konanie o určení neexistencie záložného práva právoplatne skončené, môže nastať nezvratný stav v podobe zmeny vlastníka predmetu dražby, ktorú skutočnosť možno vyhodnotiť ako ujmu hroziacu žalobcom 1. a 2. a zároveň ako dôvod zakladajúci potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i preukázanie existencie dôvodu zakladajúceho potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, okresný súd vo vzťahu k žalovanému 1. návrhu ako dôvodnému vyhovel (I. výrok). Výrokom II. zamietol návrh z dôvodu jeho nadbytočnosti, ako aj absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2. v konaní, nakoľko uloženie povinnosti žalovanému 1. zdržať sa výkonu záložného práva zo zmluvy podľa názoru okresného súdu zahŕňa i povinnosť žalovaného 1. ako navrhovateľa dražby upustiť od konania 1. kola dobrovoľnej dražby zn. 124/2023, ktorá sa má uskutočniť dňa 9.11.2023 o 10:30 hod. v Polyfunkčnom dome na ulici Kukučínova 8, Nové Zámky. Žalovaný 2. ako dražobník v tomto konaní nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný 2. so žalobcami 1. a 2. nie je a nebol v zmluvnom vzťahu (v súvislosti s dražbou tu je zmluvný vzťah výlučne medzi žalovaným 1. a 2.).

5. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a a žalobcovi 1. a 2. ako čiastočne procesne úspešným účastníkom konania priznal náhradu trov konania voči žalovanému 1. v polovici, ktorá časť zodpovedá miere ich úspechu a žalovanému 2. ako

procesne plne úspešnému účastníkovi konania (vzhľadom na absenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podal žalovaný 1. výlučne voči výrokom I. a III., ktoré navrhol zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, resp. konanie voči žalovanému 1. zastaviť a priznať mu náhradu trov konania s poukazom na , . Argumentoval tým, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä poukazom na to, že okresný súd rozsudkom č. k. -100 zo dňa 28.9.2023 (doteraz neprávoplatným – pričom žalovaný 1. voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie) určil, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/12 záhrady o výmere 511 m2, parcelné č. 361/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, Stavba: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 361/32, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/57 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/3, nie je záložné právo žalovaného 1. Na základe tohto (neprávoplatného) rozhodnutia mal okresný súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa prvý z atribútov nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko predstavuje dôvod zakladajúci potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ okresný súd odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia závermi vyplývajúcimi z neprávoplatného rozhodnutia (odsek 21 rozhodnutia), tak takéto rozhodnutie je minimálne predčasné, nakoľko ak má byť neexistencia záložného práva dôvodom, pre ktorý je neodkladné opatrenie nariadené, je zrejmé, že rozhodnutie musí byť i právoplatné (nakoľko v tomto štádiu konania môže dôjsť k jeho zmene a teda dôvody, ktoré súd určil ako hlavné dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, odpadnú). Takýmto postupom okresný súd znemožnil žalovanému 1., aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd taktiež (v odseku 23. rozhodnutia) uviedol, že potreba neodkladnej úpravy v pomeroch medzi stranami sporu je preukázaná i tým, že existuje obava, že dražba bude vykonaná a nastane zmena vlastníka predmetu dražby počas prebiehajúceho súdneho konania (v ktorom, ako žalovaný 1. uviedol, bolo vydané doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie, v zmysle ktorého záložné právo žalovaného neexistuje – a to z dôvodu, že pohľadávka žalovaného 1. je premlčaná, a teda žalobcovia majú za to, že je premlčané i záložné právo, s čím sa však žalovaný 1. nestotožňuje). Citoval , . Zákon vyslovene umožňuje výkon záložného práva aj pre premlčanú pohľadávku, a preto samotné premlčanie pohľadávky rozhodne nie je prekážkou výkonu záložného práva. Okresný súd teda založil svoje rozhodnutie a nariadil neodkladné opatrenie z dôvodov, ktoré priamo odporujú zákonným ustanoveniam. Prípadné premlčanie pohľadávky nie je dôvodom, pre ktorý nemožno vykonať záložné právo, a preto nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu predídenia riziku výkonu záložného práva pre premlčanú pohľadávku (následkom čoho bola neprávoplatne určená i neexistencia záložného práva) je absolútne nedôvodné. V neprávoplatnom rozhodnutí (ktoré už len z dôvodu jeho neprávoplatnosti nemôže byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia) bola konštatovaná neexistencia záložného práva z dôvodu tvrdeného premlčania pohľadávky žalovaného 1. voči žalobcom. Záver ohľadne neexistencie záložného práva okresný súd založil na premlčaní pohľadávky, ktorá bola konštatovaná v spore o zaplatenie, v ktorom žalovaný 1. vystupuje ako žalobca a žalobcovia ako žalovaní. Poukázal na skutočnosť, že voči tomuto rozhodnutiu podal dovolanie a podľa jeho názoru (i s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu prax) bude toto rozhodnutie zmenené, čím odpadne i dôvod konštatovania (a naviac neprávoplatného) neexistencie záložného práva. Je absurdné, aby súd poskytoval žalobcom ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, keď do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté, že by záložné právo žalovaného 1. neexistovalo. Posúdenie premlčania výkonu záložného práva a jeho následnej neexistencie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko má za to, že právo na zaplatenie samotnej pohľadávky zo zmluvy bolo uplatnené žalovaným na súde včas podanou žalobou a záložné právo sa nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného dôvodu nie je správny ani záver o neexistencii záložného práva, a teda nie je prítomný dôvod zakladajúci potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Ďalej citoval a zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorých vyplýva, právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby). V prípade využitia týchto prostriedkov právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušené práva tejto osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal

vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.

7. Žalobcovia 1. a 2. ani žalovaný 2. odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovaného 1. sa nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinný od 1.7.2016 – ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1. nie je dôvodné, preto postupom podľa napadnuté výroky I. a III. ako vecne správne potvrdil.

9. Výrok II. a výrok IV. neboli napadnuté odvolaním strán, preto nadobudli právoplatnosť.

10. Odvolací súd sa v zmysle obligatórne zaoberá procesnými podmienkami, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Inou vadou konania, na ktorú musí prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (uznesenie NS SR sp. zn. ).

11. Medzi procesné podmienky v zmysle nepochybne patrí aj prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae), čo znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

15. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Procesné podmienky je možné rozdeliť do štyroch základných skupín a to na a/ procesné podmienky na strane súdu, b/ procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c/ vecné procesné podmienky a d/ negatívne procesné podmienky (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 606 s.). Medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka rozhodnutej veci ( ) a prekážka litispendencie ( ).

16. Podľa ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

17. Podľa R 25/2011 pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( v spojení s , v spojení s ).

18. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví v zmysle pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa . V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho neodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť. (Veľké komentáre, Nakladatelství C. H. Beck, 2016, ).

19. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

20. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými stranami (účastníkmi) a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2011, sp. zn. ).

21. Prekážka rozhodnutej veci (rei iudicatae) nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia "táto vec" prejednávaná znova. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov (strany), nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci (strany) v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia. Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.5.2011 k výkladu v spojení s a , Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2011, č. 25).

22. Odvolací súd lustráciou v súdnom manažmente okresného súdu zistil, že vo veci sp. zn. bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. -37 zo dňa 6.2.2023 (právoplatné dňa 28.2.2023), ktoré označil aj prvoinštančný súd v odseku 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Pričom návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (vec sp. zn. ) zo dňa 25.1.2023 (doručeným okresnému súdu dňa 26.1.2023) sa žalobcovia domáhali voči žalovaným 1. a 2. vydania rozhodnutia v znení: súd ukladá žalovanému 1. povinnosť zdržať sa na základe záložnej zmluvy zo dňa 5.11.2014 výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/12 záhrady o výmere 511 m2, parcelné č. 361/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, Stavba: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 361/32, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/57 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/3, a to do právoplatného

skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. , súd ukladá žalovanému 2. povinnosť upustiť od konania 2. kola dobrovoľnej dražby zn. 163/2022, ktorá sa má uskutočniť dňa 16.2.2023 o 10:00 hod. v Polyfunkčnom dome na ulici Kukučínova 8, Nové Zámky.

23. V predmetnej veci sa žalobcovia návrhom zo dňa 21.10.2023 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.10.2023) domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 1. povinnosť zdržať sa na základe záložnej zmluvy zo dňa 5.11.2014 výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/12 záhrady o výmere 511 m2, parcelné č. 361/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, Stavba: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 361/32, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/57 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/3, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Galanta pod spisovou značkou o určenie neexistencie záložného práva, súd uloží žalovanému 2. povinnosť upustiť od konania 1. kola dobrovoľnej dražby sp. zn. 124/2023, ktorá sa má uskutočniť dňa 9.11.2023 o 10:30 hod. v Polyfunkčnom dome na ulici Kukučínova 8, Nové Zámky.

24. Odvolací súd porovnaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. (ktorý zabezpečil zo súdneho manažmentu) a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci (sp. zn. ), zistil, že tieto boli zhodné iba čiastočne, keďže v predmetnom návrhu žalobcovia uviedli okrem skutkových okolností, ktoré uviedli už v návrhu vo veci sp. zn. , aj iné skutkové okolnosti, skutkové tvrdenia, čo je dané už časovým hľadiskom, keďže návrh vo veci sp. zn. bol podaný dňa 26.1.2023 a návrh v predmetnej veci dňa 30.10.2023 (teda s 9 mesačným časovým odstupom). V návrhu vo veci sp. zn. žalobcovia popísali časovú genézu skutočností aj rozhodnutí, ktoré sa uskutočnili ku dňu (26.1.2023) podania návrhu vo veci sp. zn. . Konkrétne, že právny vzťah medzi žalobcami 1. a 2. a žalovaným 1. je daný spotrebiteľskou zmluvou o úvere č. 31510601/7930 uzatvorenou s právnym predchodcom žalovaného 1. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 5.11.2014, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 48.700,- eur a záväzok dlžníkov poskytnutý medziúver veriteľovi vrátiť vo forme 146 mesačných splátok. Súčasne, t. j. dňa 5.11.2014 zmluvné strany uzatvorili spolu aj záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie návratnosti pohľadávky v zmysle zmluvy o úvere č. 31510601/7930. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 žalobu právneho predchodcu žalovaného 1. zamietol z dôvodu, že jeho nárok je premlčaný s poukazom na . Žalovaný 1. listom zo dňa 7.3.2022 oznámil žalobcom 1. a 2., že pôvodný veriteľ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., postúpil na žalovaného 1. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými v sume 63.787,25 eur s príslušenstvom. Žalovaný 2. oznámením o dražbe zo dňa 4.1.2023 oznámil žalobcom 1. a 2., že 1. kolo dobrovoľnej dražby č. 163/2022 sa uskutoční dňa 16.2.2023 o 10:30 hod. v Polyfunkčnom dome na ulici Kukučínova 8, Nové Zámky. S odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu č. k. č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 je zrejmé, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru začala plynúť premlčacia doba pohľadávky od zročnosti nesplnenej splátky 1.6.2017, ktorá uplynula 1.6.2020. Zároveň dňom 2.6.2017 vzniklo právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky zo zálohu a začala plynúť premlčacia doba záložného práva, ktorá uplynula 2.6.2020. Z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že právny predchodca žalovaného 1. (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.) začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 20.11.2017. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že Dražobník s.r.o. Košice vydal oznámenie o opakovanej dražbe zn. 176/2017 zo dňa 18.10.2021 a zo dňa 20.12.2021. Z Obchodného vestníka č. 186/2021 zo dňa 28.9.2021 vyplýva, že Dražobník s.r.o. na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby upustil od dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách. Z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný 1., ako nový veriteľ, začal dňa 13.6.2022 výkon záložného práva a žalovaný 2., ako nový dražobník, vydáva Oznámenie o dražbe zn. 163/2022 zo dňa 4.1.2023, konanej dňa 16.2.2023. Z listu vlastníctva č. XXX a z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že žalovaný 1. nepokračuje vo výkone záložného práva, s ktorým začal postupca (právny predchodca žalovaného 1.), ale začal „nový“ výkon záložného práva až dňa 13.6.2022. Žalovaný 2. doručil žalobcom Oznámenie o dražbe zn. 163/2022, podľa ktorého bol dátum konania 1. kola dobrovoľnej dražby určený na deň 16.2.2023 o 10:00 hod. Dôvodnosť nariadenia neodkladného

opatrenia žalobcovia odôvodňujú obavou z bezprostredne hroziacej ujmy na ich vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území A. D., ktoré majú byť predmetom priameho predaja na dobrovoľnej dražbe. Vzhľadom na súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. , je toho času sporná nielen existencia pohľadávky žalobcu, ale aj existencia právnej skutočnosti spočívajúcej v uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke a v neposlednom rade je spornou aj existencia právnej skutočnosti okamihu začatia aj skončenia plynutia premlčacej doby záložného práva podľa .

25. V predmetnom návrhu žalobcovia taktiež opísali časovú genézu skutkových okolností aj rozhodnutí, ktoré sa uskutočnili, a ktoré opísali už ku dňu podania návrhu vo veci sp. zn. (dňa 26.1.2023). Avšak zároveň popísali a uviedli aj skutočnosti a rozhodnutia, ktoré nasledovali potom, ako bol podaný návrh vo veci sp. zn. . Konkrétne uviedli, že z rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 27.2.2023 a okresného súdu č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 je zrejmé, že premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 4.9.2017 a uplynula najneskôr dňa 4.9.2020. Zároveň dňom 5.9.2017 vzniklo právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky zo zálohu a začala plynúť premlčacia doba záložného práva, ktorá uplynula 5.9.2020. Žalovaný 1. si predmetnú premlčanú pohľadávku mieni uspokojiť predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má uskutočniť dňa 9.11.2023 o 10:30 hod., pričom premlčaná pohľadávka nebola žalovanému 1. priznaná súdom. Žalovaný 1. ako nový záložný veriteľ nepokračoval v začatom výkone záložného práva po svojom právnom predchodcovi, ale začal „nový“ výkon záložného práva oznámením orgánu správy katastra až dňa 13.6.2022, čo však neznamená riadne začatie výkonu záložného práva a pokračovanie v ňom, keďže príslušná správa katastra nie je orgán, u ktorého by sa malo uplatniť právo v zmysle vyššie uvedeného. Z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby hlavného záväzkového vzťahu, uplynula aj všeobecná trojročná premlčacia doba pre záložnú zmluvu ako vedľajší záväzkový vzťah. Vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného práva zo strany žalobcov, stráca žalovaný 1. ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia však nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné. Preto je možné úspešne sa domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, a to aj proti vôli záložného veriteľa. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda nemá zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je dôvodné určiť, že záložné právo nie je, keďže je nevykonateľné. Ide o prípustnú obranu záložcu pred zrealizovaním premlčaného záložného práva, keďže záložné právo v takom prípade už nemôže byť spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenia premlčanej pohľadávky.

26. Na základe uvedeného, s dôrazom na odseky 24 a 25 odvolací súd porovnaním prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. ) a predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že tieto boli zhodné iba čiastočne, keďže v predmetnom návrhu žalobcovia uviedli okrem skutkových okolností, ktoré uviedli žalobcovia aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. ), aj iné skutkové okolnosti, skutkové tvrdenia, žiadali o nariadenie neodkladného opatrenia aj z iných dôvodov (z dôvodu premlčania záložného práva v kontexte žaloby o určenie neexistencie záložného práva vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , ako aj uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať dňa 9.11.2023 o 10:30 hod.). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. V predmetnej veci bolo úplne splnené kritérium totožnosti osôb (sporových strán), avšak nebolo úplne splnené kritérium totožnosti predmetu konania, nakoľko predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa síce uplatnený ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo (uznesením súdu prvej inštancie č. k. -37 zo dňa 6.2.2023), avšak neopieral sa iba o ten istý právny dôvod a nevyplýval z úplne totožného skutkového stavu. Nebolo možné konštatovať úplnú totožnosť predmetu konania/sporu, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. a predmetný návrh obsahovali iba čiastočne totožný skutkový stav, žalobcami uvádzané skutkové okolnosti a tvrdenia v predmetnom návrhu v celom rozsahu zahŕňali skutkové okolnosti a tvrdenia uvedené v ich návrhu (vo veci sp. zn. ), avšak žalobcovia naviac v druhom návrhu uviedli aj iné skutkové okolnosti.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného 1. predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie (v znení uvedenom v odseku 1), III. výrokom žalobcom 1. a 2. priznal 50 % náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému 1.

28. Prvoinštančný súd preskúmavaným uznesením vo vzťahu k žalovanému 1. sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že bola osvedčená danosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana s poukazom na (neprávoplatné) rozhodnutie okresného súdu č. k. -100 zo dňa 28.9.2023, pričom žalovaný 1. pristúpil k realizácii záložného práva, keď termín konania dražby je 9.11.2023.

29. Pretože odvolací súd preberá pred súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre nariadenie daného neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci vo vzťahu k žalovanému 1., pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia (vo vzťahu k žalovanému 1.) Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

30. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom bola osvedčená dôvodnosť a trvanie chráneného nároku žalobcu a zároveň bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

31. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

32. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

33. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

34. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

35. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

36. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

37. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

39. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

40. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

41. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

42. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

43. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch uvedených už v odseku 39, pričom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

44. S poukazom na obsah spisu (a zistení odvolacieho súdu) vyplýva, že podľa výpisu z LV č. XXX sú žalobcovia zapísaní ako vlastníci (parcely č. 361/12, parcely č. 361/32, stavby rodinného domu súp. č. XXX) v podiele 1/1 a zároveň je zapísaná poznámka v prospech žalovaného 1. ku všetkým nehnuteľnostiam ako aj Oznámenie o dražbe zn. 124/2023 zo dňa 3.10.2023 konajúcej sa dňa 9.11.2023 na všetky nehnuteľnosti. Podľa výpisu z LV č. XXX sú žalobcovia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci vo veľkosti podielu 1/3 (parcely č. 361/57) a zároveň je zapísaná poznámka v prospech žalovaného 1. k nehnuteľnosti ako aj Oznámenie o dražbe zn. 124/2023 zo dňa 3.10.2023 konajúcej sa dňa 9.11.2023 na nehnuteľnosť. Na oboch LV je stále zapísaná ťarcha v prospech žalovaného 1. (Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2022 medzi postupcom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a žalovaným 1., a to zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 31510601/7930 zo dňa 5.11.2014 na všetky nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2. zapísaných na LV č. XXX J. K. XXX. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 žalobu právneho predchodcu žalovaného 1. (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. o zaplatenie sumy 45.755,24 eur s príslušenstvom titulom porušenia záväzku z úverovej zmluvy č. 31510601/7930 uzatvorenej so žalobcami 1. a 2. dňa 5.11.2014 (právoplatne) zamietol z dôvodu, že nárok je premlčaný s poukazom na . Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. zo dňa 27.2.2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -136 zo dňa 2.12.2021 s tým, že premlčacia doba pohľadávky uplynula dňa 4.9.2020. Žalobca síce napadol rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 27.2.2023 dovolaním, avšak konanie vedené na Najvyššom súde SR (podľa zistenia odvolacieho súdu) pod sp. zn. nie je skončené. Okresný súd rozsudkom č. k. -100 zo dňa 28.9.2023 (neprávoplatne) určil, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/12 záhrady o výmere 511 m2, parcelné č. 361/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2, Stavba: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 361/32, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia A. D., obec C., okres Nové Zámky, ako: pozemky parcely registra “C“, parcelné č. 361/57 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, vlastník: B. A., H. B., nar. XX.X.XXXX a E. B. H. I., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/3, nie je záložné právo žalovaného (žalovaného 1. – pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný 1. rozsudok okresného súdu č. k. -100 zo dňa 28.9.2023 napadol odvolaním, pričom konanie o odvolaní podľa zistenia odvolacieho súdu je vedené na odvolacom súde pod sp. zn. (a nie je skončené).

45. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je miera dokazovania dôvodnosti samotného nároku žalobcu požadovaná v takej miere, ako je tomu pri vecnom rozhodovaní o merite veci, no už aj v tomto štádiu je nevyhnutné, aby strana, ktorá sa domáha predbežného uloženia povinnosti druhej strane, osvedčila tvrdený nárok, jeho dôvodnosť a zákonnosť aspoň s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosti domáhania sa alebo bránenia svojho práva v spore. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strana, ktorá sa ho domáha, uvedie skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej (v prípade, že ich preukážu) môže byť úspešná a je tak dôvodné poskytnúť jej dočasnú právnu ochranu, resp. dočasne upraviť vzájomný vzťah strán sporu. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.

46. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov 1. a 2. a listinných dôkazov s dôkazom na odsek 44, ako aj na uvedené v odseku 45 má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že žalobcovia osvedčili pravdepodobnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a to s poukazom na rozsudok okresného súdu č. k. -100 zo dňa 28.9.2023, ktorým bolo, aj keď zatiaľ neprávoplatne vyhovené žalobe žalobcov (bolo určené, že na predmetných nehnuteľnostiach žalobcov, ktoré podliehajú výkonu záložného práva žalovaným 1. nie je záložné práva žalovaného 1.). Skutočnosť, že uvedené rozhodnutie nie je právoplatné (odvolanie podal žalovaný 1.), nespochybňuje podľa odvolacieho súdu splnenie predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia na strane žalobcov, ktorí v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčili aj podľa odvolacieho súdu tvrdený nárok, ktorému má byť nariadeným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. S ohľadom na uvedené námietka žalovaného 1., že okresný súd znemožnil žalovanému 1. uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie o neexistencii záložného práva musí byť právoplatné a napadnuté rozhodnutia je minimálne predčasné, neobstojí.

47. Podľa súdnej praxe pri neodkladných opatreniach, ak chce žalobca dosiahnuť zakázať realizovať žalovanému výkon záložného práva na základe uzavretej záložnej zmluvy sa vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v takom konaní žalovaného, z ktorého bude vyplývať, že mieni záložné právo realizovať. Žalobcovia aj podľa odvolacieho súdu osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným 1., ktorý začal výkon záložného práva Oznámením zo dňa 13.6.2022 a následne v zmysle Oznámenia (o dražbe) zn. 124/2023 zo dňa 3.10.2023 bol určený dátum konania 1. kola dobrovoľnej dražby určený na deň 9.11.2023 o 10:30 hod.

48. K argumentácii žalovaného 1., že prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a existencii viacerých prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením, odvolací súd poukazuje na to, že je nepopierateľné, že aj zákon o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 2) upravuje prostriedok právnej ochrany, avšak v danej veci sa žalobcovia v konaní vo veci samej domáhajú určenia neexistencie záložného práva (nie neplatnosti dobrovoľnej dražby), čím osvedčili nárok, ktorému má byť nariadeným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. A na rozdiel od názoru žalovaného 1. osvedčili aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Možnosť podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby bola v čase rozhodovania o napadnutom uznesení hypotetická, keďže dobrovoľná dražba (podľa obsahu spisu) nateraz ani neprebehla.

49. S ohľadom na vyššie uvedené s dôrazom na odseky 46 a 47 odvolací súd konštatuje, že na LV č. XXX a LV č. XXX označených v odseku 44 je stále zapísaná ťarcha v prospech žalovaného 1. (zmluva o zriadení záložného práva) a do vyriešenia jej existencie je potrebné pomery strán sporu upraviť dočasným opatrením v zmysle spôsobom uvedeným v . Je teda daný princíp opodstatnenosti nariadenia daného neodkladného opatrenia. Bol tiež splnený princíp efektívnosti, teda že uložením daného obmedzenia protistrane objektívne možno dosiahnuť ochranu práv žalobcov. Neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, pritom nebude vytvorený nenávratný stav, ani účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), pričom zároveň sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Vzhľadom na popísané okolnosti veci je namieste uplatniť princíp predbežnej opatrnosti, ktorý umožní zabrániť potenciálnemu negatívnemu následku na právach žalobcov, i keď aktuálne nie je isté či skutočne nastane, avšak okolnosti ho nevylučujú. Odvolací súd preto napadnutý I. výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa , ako vo výroku vecne správne, potvrdil.

50. Posudzujúc správnosť napadnutého III. výroku o trovách konania (medzi žalobcami a žalovaným 1.) odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne v súlade s , keď priznal žalobcom voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, ktorý podľa okresného súdu zodpovedá miere úspechu žalobcov v konaní (o nariadenie neodkladného opatrenia).

51. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému 1. dosiahli žalobcovi 1. a 2. úspech v plnom rozsahu, keďže ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo I. výrokom napadnutého uznesenia (voči žalovanému 1.) vyhovené. Rešpektujúc zásadu reformatio in peius (obsiahnutú v ) však bolo namieste vychádzať z vyčíslenia úspechu žalobcov 1. a 2. v rozsahu 50 %

súdom prvej inštancie, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý III. výrok o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

52. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (I. a III. výrok), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pričom v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1. a 2., preto im priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody odôvodňujúce postup podľa . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).