Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/35/2019

Potvrdené rozhodnutím 1CoCsp/7/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpeného Mgr. Hanou Kulíškovou, advokátkou, so sídlom Klariská 7, Bratislava, IČO: 42 267 285, proti žalovanému: L. H., X.. X.X.XXXX, L. F.. X.J. XXX/XX, H., o zaplatenie 2.377,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/35/2019-107 z 29.10.2019, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Nepripúšťa vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania ako intervenienta na strane žalovaného."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Silverside, a.s., Plynárenská 7/ B, Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560, zast. H.. P. F., advokátka, F. X, L., IČO: 42 267 285 proti žalovanému L. H., nar. X. X. XXXX, F.. X. XXX/XX, H., o zaplatenie 2377,84 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1818,59 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy od 31.05.2018 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanému zaplatenie dlžnej sumy v 15-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 30. 10. 2018 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu v upomínacom konaní, v ktorom žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1928,19 eur, zmluvných úrokov 375,16 eur, zmluvnej pokuty 74,49 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3. 5. 2017 poskytol žalovanému sumu 2000 eur pri zmluvnom úroku 21,32%, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami po 54,47 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto poslednou výzvou zo dňa 30. 10. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky a súčasne upozornil žalovaného, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou bude žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako 3mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. Žalovaný si poslednú výzvu prevzal dňa 13. 11. 2017. Následne žalobca listom zo dňa 23. 7. 2018 oznámil žalovanému, že žalobca pristupuje k zosplatneniu pohľadávky, pričom dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 2349,23 eur. Žalovaný si oznámenie o zosplatnení pohľadávky prevzal 1. 8. 2018. Keďže k úhrade dlhu zo strany žalovaného nedošlo, preto žalobca podal na súd žalobu a uplatnil si istinu 1928,19 eur, zmluvné úroky 375,16 eur, zmluvnú pokutu 74,49 eur, úroky z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 21. 11. 2018 pod sp. zn. platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor.

3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, tj. že je invalidným dôchodcom s príjmom 387 eur. Má finančné záväzky, ktoré na neho prešli dedičským konaním po zomrelej matke. Vzhľadom na uvedené nie je schopný hradiť všetky záväzky v plnej výške. Uviedol, že žalobca odmietol zníženie, resp. Odklad splátok alebo ich častí. Zo začiatku od podpisu zmluvy uhrádzal splátky v plnej výške, neskôr pravidelne každý mesiac hradil aspoň 2 eurá, resp. 1euro a nikdy sa nestalo, že by neuhradil nič. Zároveň poukázal na to, že pri schvaľovaní úverovej zmluvy žalobca mal povinnosť skúmať jeho platobnú schopnosť a v registri bankových a nebankových informácií mu muselo byť zrejmé, že vzhľadom na pohľadávky iných spoločností a sumu potrebnú na stravu a bývanie, mu neostáva dostatočná finančná rezerva. Súčasne poukázal na to, že žalobca si uplatňuje v konaní istinu, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v sume vyššej, ako bolo dohodnuté v zmluve. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný priložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie.

Následne v podaní doručenom súdu dňa 28. 6. 2019 žalovaný žiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 15 eur mesačne.

4. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa a preto dňa 26. 2. 2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

5. Zároveň žalobca sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu. Uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a vecne neodôvodnený.

Žalobca má za to, že skutočnosť, že žalovaného finančná situácia nedovoľuje uhrádzať úver v dohodnutej splátke, nemá vplyv na samotnú žalovanú sumu, Čo sa týka tvrdení, že žalovaný žiadal žalobcu o zníženie, resp. odklad splátok úveru, tu žalobca uvádza, že tieto tvrdenia žalovaného sú nesprávne a klamlivé. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nepredniesol ani jeden návrh, ktorým by požiadal o zníženie splátok úveru alebo o odklad splátok. Práve naopak, žalobca pravidelne žalovaného kontaktoval nielen písomne, ale aj telefonicky. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že uhrádza úver mesačnými splátka 1 eur, túto skutočnosť žalobca nenamieta. Avšak táto výška splátok je nedostatočná.

Čo sa týka tvrdení žalovaného, že žalobca mal pred poskytnutím úveru povinnosť skúmať platobnú schopnosť žalovaného, tu žalobca uviedol, že pred poskytnutím úveru postupoval prísne v súlade s príslušnými ustanoveniami , konkrétne s ustanovením , citovaného zákona. Žalobca posúdil tieto dokumenty: rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku žalovaného zo dňa 1. 6. 2016, výpis z bankového účtu Žalovaného, žiadosť Žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Výsledkom bolo, že žalovanému je možné poskytnúť spotrebiteľský úver s mesačnou splátkou vo výške 54,47 eur. Z týchto dokumentov jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru dostatočnú finančnú rezervu, v čase poskytnutia úveru nebol v omeškaní s plnením žiadnych svojich záväzkov voči iným veriteľom a zároveň neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by žalovanému bránila splniť povinnosť vrátiť poskytnutý úver. Čo sa týka námietky, že žalobca neskúmal platobnú schopnosť žalovaného v registri bankových a nebankových informácií, tu žalobca nemal žiadnu zákonnú povinnosť skúmať uvedené.

V poslednom odseku odporu žalovaný poukazuje na to, že si žalobca uplatňuje istinu, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania vo vyššej výške ako boli dohodnuté v zmluve. Predmetné tvrdenia žalobca odmieta, nakoľko sú nesprávne a žalovaný tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Žalobca má za to, že si uplatnil žalobný nárok v súlade so zmluvou.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sadzobníkom poplatkov, poslednou výzvou + doručenkou, predžalobnou výzvou na zaplatenie a oznámením o zosplatnení pohľadávky + doručenkou, prehľadom platieb, rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, dokladom SIPO, listinami svedčiacimi o úveroch žalovaného, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu, vypočul právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a zistil tento skutkový stav.

7. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3. 5. 2017 žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi, spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur pri ročnom úroku 21,32%, pri RPMN 22,78%, priemernej hodnote RPMN 15,12%, doba trvania zmluvy na dobu určitú do 25. 5. 2022. Žalovaný sa tento úver zaviazal

vrátiť žalobcovi 60mesačnými splátkami po 54,47 eur, splatnými vždy k 25. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky 25. 6. 2017 a dátumom splatnosti poslednej splátky 25. 5. 2022.

Podľa čl. IX. bod 1 Zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.

Podľa čl. IX. bod 3 Zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Toto právo môže veriteľ uplatniť, ak dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru. Toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej ako 15dní pred uplatnením uvedeného práva veriteľa.

Podľa čl. IX. bod 4 Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.

8. Podľa Sadzobníka poplatkov zo dňa 3. 5. 2017, náhrada nákladov za spracovanie žiadosti o vrátenie preplatku je 4 eur, poplatok za vystavenie 1. listovej upomienky pri oneskorenej úhrade (neplatí pre upomienku zasielanú bezplatne podľa zákona) je 3 eur, poplatok za vystavenie listovej upomienky s informáciou o zosplatnení je 4 eur, poplatok za zmenu splátkového kalendára na žiadosť klienta - zníženie výšky mesačnej splátky alebo za odklad mesačnej splátky je 9 eur.

9. Poslednou výzvou zo dňa 30. 10. 2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 106,94 eur a náhradu nákladov za vystavenie listových upomienok 7 eur. Zároveň žalovaný bol upozornený, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou bude žalovaný v omeškaní viac ako 3mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. List žalovaný prevzal dňa 6. 11. 2017.

10. Predžalobnou výzvou na zaplatenie a oznámením o zosplatnení pohľadávky zo dňa 23. 7. 2018 žalobca oznámil žalovanému s poukazom na ustanovenie a ustanovenie , že ku dňu 23. 7. 2018 došlo k zosplatneniu úveru. Dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 2349,23 eur. List žalovaný prevzal dňa 30. 7. 2018.

11. Podľa prehľadu platieb a výpisu z úverového účtu, žalovaný čerpal úver vo výške 2000 eur a jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu uhradil sumu 181,41 eur.

12. Žalobca súdu predložil Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 3. 5. 2017, v ktorej žalovaný uviedol ako zdroj príjmu invalidný dôchodok vo výške 380,70 eur a výdavky vo výške 198,09 eur a 37 eur, teda jeho voľné zdroje sú vo výške 145,61 eur.

Ďalej žalobca predložil aj výpis z účtu žalovaného za obdobie od 1. 3. 2017 do 31. 3. 2017, z obsahu ktorého vyplývajú vklady na účet 99 eur a výberu z účtu 99,42 eur. Konečný stav účtu bol mínu 3,11 eur.

13. Žalovaný súdu predložil doklad SIPO, z kterého vyplýva, že uhrádza mesačne nájomné 82,26 eur a zálohu elektriny 7,10 eur.

Podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie žalovaný je invalidným dôchodcom s výškou dôchodku 398 eur.

Ďalej žalovaný súdu predložil list spoločnosti Z. R., s.r.o., ktorého predmetom je výzva žalovanému na úhradu sumy 80,52 eur zo Zmluvy č. XXXXXXXXX. Ďalší list sa týka úveru, ktorý žalovaný čerpal od spoločnosti O. O., kde záväzky prevzala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, jedná sa o zmluvu XXXXXXXXXX-X, kde je dlh vyčíslený na 553,88 eur. Z ďalšej listiny vyplýva, že ďalší úver sa týka spoločnosti Cetelem a dlžná suma na úvere č. XXXXXXXXXXXXX je 2199,52 eur. Ďalšia listina svedčí ú zmluve o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., kde k 31.10.2019

dlh je 2747,50 eur. Podľa faktúry, predloženej žalovaným, tento uhrádza poplatky za telefón spoločnosti Orange Slovensko a.s. vo výške 30,98 eur.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok, výšky úroku a zmluvnej pokuty poukázal na rozsudok OS Rimavská Sobota zo dňa 26. 2. 2019 sp. zn. , rozsudok OS Bratislava 4 zo dňa 13. 3. 2019 sp. zn. , rozsudok OS Rožňava zo dňa 23. 4. 2019 sp. zn. a rozsudok OS Kežmarok zo dňa 30. 4. 2019 sp. zn. , ktoré sú už právoplatné a v ktorých bolo rozhodnuté, že zmluvná dokumentácia je plne v súlade so zákonom.

Taktiež poukázal na to, že žalovaný porušil povinnosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona a neinformoval veriteľa o tom, že má nesplatené dlhy, že je v omeškaní s ich úhradou a preto nesie aj zodpovednosť za to, že došlo k zosplatneniu pohľadávky.

15. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že so žalobcom uzatvoril zmluvu. V tom období bol už zadlžený, čo žalobca mal možnosť zistiť z registra, mal skúmať jeho bonitu, či žalovaný je schopný úver splácať. V čase uzatvorenia zmluvy mal celkom 5úverov a to voči spoločnosti Logicall Slovensko, s.r.o., kde je dlh vo výške 80,52 eur. Ďalej voči spoločnosti Friendly Finance, ktoré záväzky prevzala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, kde je dlh 553,88 eur. Ďalej žalovaný mal dlh vo vzťahu k spoločnosti Cetelem a dlžná suma v súčasnej dobe je 2199,52 eur. Ďalšia zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o, kde k 31. 10. 2019 je záväzok žalovaného 2747,50 eur a tu sa jedná o úver, ktorým žalovaný chcel prefinancovať iný skorší starý úver a aj tento záväzok stále trvá. Ďalší záväzok žalovaný má vo vzťahu k spoločnosti Profi Credit Slovakia, kde chcel zistiť výšku aktuálneho dlhu, avšak sa mu neozvali, ale zostatok dlhu je do 3000 eur. Žalovaný má príjem titulom invalidného dôchodku vo výške 398 eur. Z tohto príjmu uhrádza nájomné a elektrinu vo výške 89,36 eur a výdavky na telefón 30,98 eur. Je slobodný, bezdetný, nemá nikoho, ani rodičov. Nárok žalobcu uznal a pokiaľ by ho súd zaviazal na zaplatenie zvyšku úveru v tomto konaní, žiadal povoliť maximálnu splátku vo výške 15 eur mesačne.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, žalovaný uviedol, že vo vzťahu k všetkým svojim veriteľom platí dlhy po euro. Zatiaľ neprebieha žiadne konanie o vymáhanie dlhov súdnou cestou mimo tohto konania. Žalovaný vec prehodnotil a maximálnu výšku splátky žalobcovi je schopný splácať po 15 eur mesačne.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, žalovaný uviedol, že informoval pracovníka, ktorý s ním uzatváral zmluvu, že má viacero úverov. Tento pracovník v počítači cez internet overoval, či má evidované tieto úveru a povedal mu, že podľa toho, čo vidí ako nastavuje zmluvu o úvere, tak by ju mohol splácať.

Čo sa týka splátky vo výške 54,47 eur, túto splátku žalovaný spočiatku splácal, pretože mal nejaké finančné prostriedky z dedičstva po matke, keďže sa predal jej byt v L.. Preto mal za to, že by mohol splátky splácať.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, žalovaný uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy bol v omeškaní so splácaním všetkých dlhov. V zmluve táto skutočnosť nie je uvedená, pretože ju za žalovaného vypĺňal pracovník, ktorý s ním uzatváral zmluvu. Žalovaný si nepamätá presne, ako prebehla komunikácia s týmto pracovníkom, či sa ho vôbec pýtal na iné úvery alebo si to sám overoval v počítači.

16. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia , a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa ustanovenia , a , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa ustanovenia , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi pravidelnými 60mesačnými splátkami po 54,47 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 25. 6. 2017 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 25. 5. 2022 pri ročnom úroku 21,32%.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto k 23. 7. 2018 žalobca úver zosplatnil.

Súčasne súd mal za preukázané, že žalovaný v danom úverovom vzťahu uhradil žalobcovi celkovú sumu vo výške 181,41 eur.

18. Súd posúdil zmluvu, ktorá sa prejednáva v tomto konaní ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle .

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

19. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona ( zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ďalej údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (, , zákona). V súlade s ustanovením zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 22,78% pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 23,53% (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky <http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-psn.php#axzz4grmAykL8>). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2000 eur, výšky splátky úveru 54,47 eur pri ich počte 60. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa §11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. 4. 2017.

21. Nesprávnej výške RPMN v Zmluve nasvedčuje aj skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia a síce neobsahuje všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN. Podľa názoru súdu, aj táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia .

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité

na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 03.11.2016, sp. zn. zo dňa 06.04.2017.

„Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. .

22. Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozsudkami Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 2. 2018 sp. zn. , zo dňa 23. 1. 2018 sp. zn. , zo dňa 16. 3. 2018 sp. zn. , zo dňa 31. 8. 2017 sp. zn. , zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. , zo dňa 23. 1. 2018 sp. zn. , zo dňa 18. 4. 2018 sp. zn. , zo dňa 18. 4. 2018 sp. zn. , zo dňa 5. 6. 2018 sp. zn. , zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. , zo dňa 3. 7. 2018 sp. zn. , zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. , sp. zn. zo dňa 8. 12. 2016, zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. , zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. , sp. zn. zo dňa 3. 11. 2016, sp. zn. zo dňa 6. 4. 2017.

23. Podľa ustanovenia , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sporný úver bol žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 21,32%. Súd má však za to, že takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov od 1- 5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 6,84% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z , alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. -10.

Podľa ustanovenia , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy nedefinuje. Je tomu tak

preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy, bol vo výške 21,32% ročne, pričom tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokom zmluvnom úroku považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutý úrok z úveru je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia a ustanovenia sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.

24. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov ( ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. ).

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Odvolací súd vo svetle komparatistiky poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobré

mravy, pôžička“ v časopise Bulletin SAK, č. ). (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 9. 2013 sp. zn. ).

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu . Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH ). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR . Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi ( ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.k. .

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle , a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 05.11.2014. (porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 27.11.2014).

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. ).

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

25. Podľa ustanovenia , ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia , zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 74,49 eur v zmysle čl. IX. Zmluvy. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou teda neplatne dojednanou ( ).

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia a nasl. . Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve, ju považuje súd za neprimeranú sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú sumu spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len jednu mesačnú splátku alebo nezaplatí len časť mesačnej splátky alebo nezaplatí viac mesačných splátok. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje.

26. Keďže súd považoval dohodu strán sporu o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda za neplatne dojednanú a keďže v zmluve bola uvedená nesprávna výška RPMN, resp. zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Dlžník tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 2000 eur a vrátil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi už sumu 181,41 eur (ako to vyplýva z čl. 71 spisu). Preto súd žalobe žalobcu mohol vyhovieť len v časti o zaplatenie 1818,59 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

27. Podľa ustanovenia veta prvá dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1818,59 eur, preto súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia , úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie 2377,84 eur. Z tejto sumy súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1818,59 eur (76,5% žalovanej sumy) a v prevyšujúcej časti (23,5% žalovanej sumy) žalobu žalobcu zamietol. Z uvedeného výsledku konania vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania a to po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní. Teda žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 53% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

29. Žalovaný žiadal dlh splácať v splátkach po 15 eur mesačne. V súlade s ustanovením , po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, vzhľadom na to, že žalovaný je invalidným dôchodcom, žije sám, má viaceré dlhy, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 15 eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.