Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/86/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému U. V., nar. XX. X. XXXX, R. XXXX/X, B., o zaplatenie 5798,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/255/2016-63 zo dňa 14.3.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5427 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 20.05.2016 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 78%. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že išlo o zmluvu uzavretú medzi stranami sporu podľa ustanovení Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe toho je zrejmé, že úverová zmluva musí obsahovať povinné náležitosti podľa platnej právnej úpravy v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. K týmto povinným údajom patrila aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tento údaj v zmluve o úvere absentuje, hoci ho vyžaduje § 9 ods. 2 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Argumentácia žalobcu, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky, neobstojí. Anuitná splátka je splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je splácaná v pravidelných mesačných intervaloch. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. Teda súd má za to, že v danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmluve absentujú údaje pri jednotlivých splátkach a to údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/245/2010, Krajského súdu v Prešove 7Co/220/2014, Okresného súdu v Trenčíne, v Čadci, Dunajskej Strede. Hoci má konajúci súd vedomosť o právnom názore vyjadrenom v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/2015, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová z 9.11.2016, súd prvej inštancie poukázal na to, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia tejto smernice. Daný záver je podľa názoru súdu prvej inštancie neaplikovateľný na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo. Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. V danom prípade je tu konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. 19Co/142/2016. Súd prvej inštancie je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podstatné bolo, že išlo o znenie zákona v čase, keď bola zmluva uzavretá. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Súd vychádzal z miery úspechu a neúspechu v konaní. 3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu a uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky. Niektoré z náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať sú v texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky a uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehota a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytnutia informácií pred uzavretím zmluvy o úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka sa skladá zo splátky istiny a úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Ak by mal text zmluvy obsahovať takýto rozpis, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady je zrejmá už v čase uzatvárania zmluvy a sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ ES, musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je podrobný rozpis výšky počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že samotná Smernica nepoužíva pojem termíny splátok, ale pojem frekvencia splátok. Nesúhlasí tiež s tvrdením, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, či a kedy bola výzva na predčasné zosplatnenie doručená žalovanému. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý povolil plniť dlh v splátkach. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je. 6. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu dňa 18.8.2015 uzatvorili úverovú zmluvu na sumu 6.000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti úveru 13,9% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 108 anuitnými splátkami po 98,25 eur mesačne. Súčasne sa zaviazal uhradiť poplatok za poskytnutie

úveru 180 eur a mesačne uhrádzať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 2,41 eur. Termín splatnosti prvej splátky bol 14. 9. 2015 a poslednej 14. 8. 2024. Každá ďalšia splátka bola splatná k 14. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška RPMN bola 16,03%, priemerná hodnota RPMN bola 15,44% a úrok z omeškania 5% ročne. Celkovo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 10 791 eur (článok 1. Zmluvy). 7. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, ich počet a termíny splátok. Predmetná zmluva takýto rozpis neobsahuje. 9. Základné zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere musia byť priamo obsahom takejto zmluvy a nie iba vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov, pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Za daného stavu je preto nevyhnutné považovať úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. 10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/401/2012, ktorý uvádza: „Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru posúdenie, či požadovaný úrok za úvery je pre neho výhodný, prijateľný, resp., aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver.“ 11. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec v súlade s vyššie uvádzanými dôvodmi právne posúdil, odvolací súd rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).