Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/278/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. A. A., PhD., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXXX/XX, J., zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. K. I., bytom O. L. XXXX/XX, J., proti žalovaným: 1/ Ing. X. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, J., o ochrane vlastníckeho práva žalobcov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -171 zo dňa 20. apríla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť výrubom ihličnatých stromov - dreviny, a to: borovica hladká v počte 4 ks, borovica lesná v počte 4 ks, cypruštek lawsonov v počte 11 ks, cyprusovec leylandský v počte 10 ks, zo svojich pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo 5275/2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5275/5, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo 5275/1, druh záhrady, evidované ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie J., vedených Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. , , , , (ďalej len ) a , , o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vecne tým, že ustanovenie slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku. Nie je však predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody. Postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda. Rozdiel medzi negatórnou žalobou podľa a žalobou podľa ako špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k je v tom, že negatórnou žalobou možno len požadovať, aby sa žalovaný niečoho zdržal, kým v prípade vážneho ohrozenia možno žiadať súd, aby žalovanému uložil povinnosť niečo konať. Žalobca nemusí žalobu správne právne kvalifikovať, keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou.

3. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a ide o žalobu podľa ako špeciálneho ustanovenia k , na ktoré ustanovenie poukázalo Mesto Trnava vo vyjadrení zo dňa 14.01.2015. Súd mal za nesporne preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú susednými s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, v katastrálnom území J. na Z. ulici. V konaní nebolo sporným, že vetvy stromov žalovaných

presahovali v čase začatia súdneho konania nad pozemky vo vlastníctve žalobcov, avšak žalovaní tvrdili, že sa o údržbu drevín pravidelne starajú, tieto orezávajú. Následne žalovaná 2/ na pojednávaní potvrdila, že posledné tri roky mal žalovaný 1/, jej manžel, zdravotné problémy, a preto stromy neorezával posledné tri roky. K orezaniu presahujúcich vetiev došlo žalovaným 1/ pred vykonaním obhliadky súdom v intervale od 04.11.2017 do 28.11.2017, a to bez povolenia Mesta Trnava na výrub, tak ako túto povinnosť ukladá zákon o ochrane prírody a krajiny ( v spojení s a contratio ) Súd mal zo žalobcami doloženej fotodokumentácie preukázané, že vetvy stromov presahovali na pozemky vo vlastníctve žalobcov dňa 12.09.2016 (v súdnom spise č. l. 62), dňa 05.11.2016 (č. l. 54), dňa 01.04.2017 (č. l. 55), dňa 22.09.2017 (č. l. 105), dňa 04.11.2017 (č. l. 107). Presahovanie koreňov stromov na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov žalovaní spochybňovali. Súd mal tento presah preukázaný fotodokumentáciou zo dňa 01.04.2017 (č. l. 63) na pozemok vo vlastníctve žalobcov, rovnako tak prasknutý betónový múr ako základový pás oplotenia s celkovou hĺbkou 57cm, z toho pod úrovňou terénu viac ako 32 cm.

4. Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že to, ako blízko k susedovmu plotu je možné posadiť stromy, zákon neustanovuje (na rozdiel od právnej úpravy v Českej republike, § 1017 ods. 1, 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka: Má-li pro to vlastník pozemku rozumný důvod, může požadovat, aby se soused zdržel sázení stromů v těsné blízkosti společné hranice pozemků, a vysadil-li je nebo nechal-li je vzrůst, aby je odstranil. Nestanoví-li jiný právní předpis nebo neplyne-li z místních zvyklostí něco jiného, platí pro stromy dorůstající obvykle výšky přesahující 3 m jako přípustná vzdálenost od společné hranice pozemků 3 m a pro ostatní stromy 1,5 m. Ustanovení odstavce 1 se nepoužije, je-li na sousedním pozemku les nebo sad, tvoří-li stromy rozhradu nebo jedná-li se o strom zvlášť chráněný podle jiného právního předpisu). Je potrebné však vychádzať z toho, že výkonom svojho vlastníckeho práva nemôže vlastník neoprávnene zasahovať do práv inej osoby. Rovnako má povinnosť predchádzať vzniku škodám. Preto je potrebné posadiť strom v dostatočnej vzdialenosti od plota, a udržiavať najmä konáre tak, aby neohrozili vlastnícke právo suseda napr. neprevísali nad jeho pozemok, či neohrozovali dom alebo plot. Z vykonaného znaleckého dokazovania ako aj ohliadky mal súd preukázané, že žalovaní vysadili pozdĺž spoločnej hranice susediacich pozemkov stromy, a to borovice lesné ku dňu rozhodovania súdu v počte 4 ks, borovice hladné 4 ks, cyprušteky lawsonove 11 ks a cyprusovce leylandské 10 ks v rozpätí 40 až 60 cm od svojej strany oplotenia, čo znalkyňa zhodnotila ako nevhodnú vzdialenosť resp. spôsob výsadby. Zároveň z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaní nevhodne zvolili druhy drevín, keď borovice ako aj cyprusovce sú veľké ihličnaté stromy dosahujúce do šírky 10 metrov a do výšky 12 až 18 metrov. Znalkyňa Ing. Ďurišová z odboru poľnohospodárstvo - Záhradníctvo konštatovala, že stromy viditeľne svojimi koreňmi poškodzujú múrik, dlažbu, inžinierske siete a v budúcnosti môžu poškodiť aj samotnú stavbu. Zároveň poukázala na to, že borovica hladká aj lesná obsahuje veľké množstvo živíc v samotnom dreve, v ihliciach a v šiškách, ktoré pri padaní na pozemok žalobcov lepia a poškodzujú dlažbu a aj samotnú omietku na domoch. Pri rezoch, ktoré žalovaný 1/ vykonal v novembri 2017, sa vytekajúca živica objavuje vo väčšom množstve. Ďalej znalkyňa konštatovala, že neodborným rezom drevín bez povolenia Mesta Trnava žalovaný 1/ poškodil dreviny. Pri výsluchu znalkyňa uviedla, že borovice, toho času vysoké viac ako 14 metrov, by nemali byť orezané vôbec (odpoveď na otázku č. 9 žalovaných na pojednávaní), cyprušteky lawsonove neznášajú hlboký orez (znalecký posudok) a ich kmene zostanú holé (odpoveď na otázku č. 6 žalobcov na pojednávaní) zo strany žalobcov a cyprusovce leylandské, ktoré rastú rýchlosťou až jeden meter ročne, síce výborne znášajú strih - hlboký aj plytký rez - ale korene majú pomerne plytké, a majú tendenciu sa prevrhnúť. Ich plytká koreňová štruktúra tiež znamená, že je zle prispôsobená oblastiam s horúcimi letami (znalecký posudok). Súd mal z obhliadky preukázané, že živica z borovíc sa vo veľkom množstve nachádzala na dlažbe vedľa domu žalobcov, rovnako tak ihličie z oboch druhov borovíc. Žalobcovia poukázali na to, že ihličie im upcháva strešné žľaby a dažďové zvody, v dôsledku čoho si neplnia úlohu odvádzania dažďovej vody, ktorá dopadá na strechu žalobcov, a tým je ohrozený ich rodinný dom. Žalovaní toto skutkové tvrdenie o ohrození majetku žalobcov popierali tým, že ho označili za zavádzajúce a nie konkretizované, keď boli toho názoru, že šišky musel do žľabu uložiť fotograf a potom spraviť fotografiu. Rovnako tak spochybnili prasknutie podbetonávky plota, ktorá nie je základovým múrom, nie je založená do nezámrznej hĺbky 80 cm, nie je dilatovaná ani armovaná. Počas konania na preukázanie svojich tvrdení neprodukovali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, hĺbku 80 cm uviedli všeobecne bez zohľadnenia lokality.

5. Je nepochybné, že záujem žalobcov na zachovaní domu je všeobecne silnejší ako záujem žalovaných na ďalšej existencii stromov s vyhláškou určenou hodnotou. Prerastanie vetiev a koreňov v rozsahu

zistenom v tomto konaní súd zhodnotil za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom v zmysle a preto sa stotožnil s vyjadrením Mesta Trnava, že žalobcovia sú v rámci zákona oprávnení zasiahnuť proti imisiám žalovaných, keď tieto prekračujú únosnú mieru. Žalobcovia sa po zmene žalobného návrhu domáhali odstránenia nezameniteľne identifikovaných drevín ich výrubom. Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a došiel k záveru, že žalovaní nevhodným spôsobom výsadby drevín a nevhodne zvoleným druhom drevín vážne ohrozujú majetok žalobcov. Aj keď nie je predpokladom úspešnosti žaloby to, či ku škode už došlo, a nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, súd mal vzniknuté škody preukázané (poškodenie povrchu dlažby živicou, nemožnosť využitia záhrady žalobcov pod prevismi vetiev), taktiež súd považoval za hodnoverné v príčinnej súvislosti s presahujúcimi koreňmi stromov zdvihnutie dlažby žalobcov a prasknutý betónový múr. Rovnako mal preukázané hroziace nebezpečenstvo (upchatie dažďových zvodov ihličím) na rodinnom dome vo vlastníctve žalobcov, keď vyjadrenie žalovaných, že ihličie a šišky vhodil fotograf do žľabu považoval za absurdné a žalovanými nepreukázané. Keďže uplatnený nárok žalobcov súd vyhodnotil ako dôvodný v plnom rozsahu, žalovaných zaviazal odstrániť dreviny výrubom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu bezprostrednej hrozby vzniku značnej škody na majetku žalobcov žalovaní nepotrebujú súhlas orgánu ochrany prírody na výrub na plnenie súdom uloženej povinnosti, čím však nezanikla ich oznamovacia povinnosť v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa .

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní z dôvodu podľa , a . Uviedli, že 4.12.2017 predložil žalobca súdu Znalecký posudok č.2/2017 z 22.11.2017 vypracovaný Ing. Zuzanou Ďurišovou, znalcom v odbore Poľnohospodárstvo, odvetvie Záhradníctvo. V zmysle inštrukcie 7/2009 Ministerstva spravodlivosti SR z 25. marca 2009 č. -51 znalkyňa z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Záhradníctvo nie je kompetentná na vypracovanie znaleckého posudku na ihličnaté dreviny, nie je oprávnená posudzovať dreviny a navrhovať ich výrub. Ing. Ďurišová, ako poľnohospodárska inžinierka nemá požadované vzdelanie, ktoré by jej umožňovalo zhodnocovať problematiku ihličnatých drevín. Povoľovanie a výrub drevín sú záležitosťou o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a v oblasti, ktorú tento zákon pokrýva sú kompetentní na vypracovanie posudkov znalci z odboru 25 00 00 Ochrana životného prostredia, odvetvie 25 08 02 Ochrana prírody a krajiny. Ing. Ďurišová posudzovala v posudku 2/2017 ihličnaté dreviny, ako nekompetentná znalkyňa vedome, účelovo, docieliť ním pre žalobcu výrub 29 kusov našich drevín. V posudku účelovo, neodborne posudzovala funkčnosť predmetných drevín bez kompetentnosti k ich posudzovaniu (druh drevín a ich výsadbu, stav drevín, starostlivosť o dreviny a čiastkové nepodstatné vyjadrenia ako prasklina betónového sokla pletivového oplotenia, zdvihnutie 1-2 dlaždíc v spevnenej parkovacej ploche medzi domom a oplotením, okap živice na dlažbu popri plote a vraj možný zásah fasády, vraj znečisťovanie strešného žľabu ihličím, vraj v budúcnosti možná hrozba domu koreňmi drevín, vraj tienenie fasády domu a záhrady a vraj bezpečnostné hľadisko, všetky vyjadrenia ničím neodôvodnené). Svojimi uvedenými vyjadreniami Ing. Ďurišová zaviedla súd, ktorý na ich základe vyhodnotil nárok žalobcov ako dôvodný a zaviazal ich ako žalovaných odstrániť dreviny. Súd hodnotil v rozsudku nekompetentný znalecký posudok Ing. Ďurišovej ako znalecký posudok, čo považujú za zásadnú procesnú chybu, keďže súd prvej inštancie dospel na základe nesprávne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní predkladajú znalecký posudok č. 2/2018 Mgr. Dobromila Galvánka, PH.D. z 8.6.2018, znalca v Odbore 25 00 00 Ochrana životného prostredia, odvetvie 25 08 02 Ochrana prírody a krajiny. Mgr. Dobromil Galvánek, PH.D. ako kompetentný znalec komplexne posúdil dreviny 29 kusov, ich stav a funkčnosť, ich umiestnenie v lokalite:

- bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života alebo bezprostrednú hrozbu vzniku značnej škody na majetku podľa , , o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

- vážne ohrozenie podľa ust. ,

- vplyv drevín na okolie podľa ods. l . 20.4.2018 krátkou cestou pred uznesením obdržali svetelno-technický posudok 180303 R Ing. U. D., autorizovaného stavebného inžiniera, zo 6.04.2018. Napriek nedodržaniu päťdňovej lehoty na prípravu pred pojednávaním podľa a vyhlásení rozsudku v ten istý deň, teda 20.4.2018, sú závery zo svetelno-technického posudku uvádzané v rozsudku, čo považujú za ďalšiu procesnú chybu. Súd v rozpore so zásadou koncentrácie konania pripustil predloženie svetlo-technického posudku žalobcami a prihliadal naň v rozsudku, aj keď ako žalovaní nemali možnosť sa s ním oboznámiť a

dostatočne kvalifikovane vyjadriť svoje stanovisko v súlade s čl. 9 Základných princípov, rovnako ako tým bol porušený aj čl. 6. Základných princípov. Prihliadnuté k tomuto posudku bolo v bodoch rozsudku: 6., 12., 13., 23.

8. Ako žalovaní neboli oboznámení s predloženým dôkazom vopred, čím prišlo k porušeniu čl. 6 Základných princípov, nebola dodržaná zásada koncentrácie konania, nebolo im umožnené využiť prostriedky procesnej obrany, nemohli sa s predmetným dôkazom oboznámiť a nemohli zadať prípadné vypracovanie objektívneho posudku na prípadné tienenie RD a pozemku žalobcov ich drevinami. Z dôvodov neexistencie metodiky a legislatívy sa takéto posudky však nevypracovávajú. Svetlo-technické posudky sa vypracovávajú len na posúdenie obytných priestorov v jestvujúcej zástavbe pri zámeroch novej výstavby v tesnej blízkosti jestvujúcej zástavby. Posudzovanie tienenia pozemku sa nerobí, nie je na to žiadna norma ani vyhláška. Potvrdili im to pri ich oslovení Ing. A. D. a Ing. I. L., autorizovaní stavební inžinieri - svetlotechnici. Ing. D. vypracovala žalobcom posudok účelovo bez zákonnej opory.

9. Svetelno-technický posudok a jeho záver spochybnil v celom rozsahu vo svojom stanovisku OHŽP/4310114146/2018z 13.06.2018 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Body b) a c) záveru posudku zhodnotil z hľadiska ako irelevantné, v bode d) metodickými chybami dospela autorizovaná inžinierka Ing. D., k neobjektívnemu záveru, úrad potvrdzuje, že denné svetlo, ktoré majú obytné miestnosti k dispozícii podľa a vykonávajúcej vyhlášky je vyhovujúce.

10. Odvolaciemu súdu v prílohe predkladajú:

- Ekologický význam porastov z celospoločenského hľadiska v aplikácii na porasty naul. Z. č. XX v J. parc. č. 5275/5, 5275/2, 527511, ktoré vypracovala Ing. arch. A. A., autorizovaný krajinný architekt, reg. č. 0007 KA. Ing. arch. A. uvádza nenahraditeľný význam ihličnatých drevín všeobecnei našej relatívne drobnej lokality pre život na zemi.

- Spoločenské ohodnotenie porastov ul. Z. č. XX J., parc. č. 5275/5, 5275/2,5275/1 v katastri obce J. z júna 2018, ktoré vypracovala Ing. arch. A. A., autorizovaný krajinný architekt, reg. č. 0007 KA. Ing. arch. A. hodnotí výsadbu porastov v lokalite ako vhodnú do zástavby poschodových rodinných domov s vhodne vybranými typmi drevín. Vypočítaná spoločenská hodnota drevín predstavuje sumu 18.372,29 eur.

11. Rozporujú názor súdu z rozsudku, že "záujem žalobcov na zachovaní domu je všeobecne silnejší ako záujem žalovaných na ďalšej existencii stromov s vyhláškou určenou hodnotou". Ich záujem na zachovaní ich domu je podmienený ďalšou existenciou predmetných drevín na ich pozemku. Sú presvedčení, že dreviny na ich pozemku nijako neohrozujú zdravie, život ani dom žalobcov, čo potvrdzujú dokladované posudky súdneho znalca, autorizovanej krajinnej architektky a spôsobilého stavebného inžiniera. Ich dom má význam len pre nich, ale ich dreviny majú význam pre široké okolie. Žalobcovia po kúpe RD, v čase, keď dreviny už boli vzrastlé, porušili menované územné rozhodnutie a po vybudovaní vstupu na pozemok zrealizovali v dĺžke svojho domu spevnenú parkovaciu plochu z betónovej dlažby v preluke ich domu a oplotenia medzi nimi. Týmto konaním však vystavili najmä ich dvor hluku a výfukovým splodinám pri parkovaní auta - áut vedľa ich domu a samozrejme znemožnili akúkoľvek výsadbu v predzáhradke a vedľa domu. Rozsudok v Odôvodnení neuvádza preukázaný relevantný dôvod vážneho ohrozenia podľa , ani preukázané relevantné dôvody bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života alebo bezprostrednú hrozbu značnej škody na majetku podľa , písm. d Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ani nepreukazuje neprípustné obťažovanie susedov nad mieru primeranú pomerom podľa . Sú názoru, že takéto dôvody nejestvujú, čo potvrdzuje predovšetkým Znalecký posudok, ale i odborné vyjadrenia už skôr uvádzané v odvolaní a priložené k odvolaniu.

12. Odôvodnenia nenapĺňajú porušenia uvedených zákonov a navyše ani neboli preukázané. Fotografia jednej praskliny betónového základu pletivového oplotenia predložená žalobcami nepreukazuje prasknutie základu koreňom, vo vykopanej sonde na predloženej fotografii žalobcov niet koreňa, ktorý by to mohol spôsobiť. Betónový základ je však navrhnutý a zhotovený nekvalitne, čo mimo iného potvrdzujú zvislé prasklinky pri väčšine oceľových stĺpikoch. Potvrdzuje to i vyjadrenie spôsobilého stavebného inžiniera. Dvihnutie niekoľkých dlaždíc v dlažbe medzi domom a plotom nespôsobili korene drevín. Mimo vyjadrenia znalca, ktorý to rozporoval, to potvrdila niekoľkominútová oprava poklepom gumeným kladivom bez potreby rozobratia dlažby, čo vyvrátilo prítomnosť koreňa v podloží, dlažba je

v súčasnosti bezchybná. Zároveň to ukázalo neopodstatnenosť kvalifikácie tejto skutočnosti ako škody. Kvapky živice nemôžu poškodiť betónovú dlažbu. Prechodne sa dajú identifikovať na dlažbe po oreze konárov na hranici pozemkov pozdĺž plota. Zabrániť sa tomu dá prekrytím dlažby pri plote počas orezu. Konáre drevín z ich pozemku sú orezané na hranici pozemkov, neprevísajú nad pozemok A., nikdy neprevísali tak, aby bránili využitiu ich dvora. Na strechu domu A. má šancu sa dostať nepatrné množstvo ihličín z drevín na ich pozemku aj to pri silnej veternosti z dôvodu ich minimálnej hmotnosti. Šišky sú niekoľko rádovo ťažšie ako ihlice a nemajú žiadnu šancu ani pri víchrici sa dostať na strechu A., zemská príťažlivosť to nedovolí. Predložená fotografia žalobcov so šiškami v strešnom žľabe potvrdzuje zavádzanie súdu. Navyše A. majú v žľabe nad zvodom osadený lapač strešných splavenín, ktorý väčšie nečistoty zo strechy zachytí. Za týchto podmienok uvádzané "upchatie dažďových zvodov ihličím" je neodôvodnené, nemôže nastať. Omietka pod žľabom i zvodom je bez poškodenia. Naše vyjadrenia k dôvodom - škodám v bode 35 Odôvodnenia potvrdzujú vyjadrenia znalca Mgr. Galvánka, PhD. a spôsobilého stavebného inžiniera v odbore Pozemné staviteľstvo Ing. X..

13. V odôvodnení najprv súd uvádza, že nie je potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, v závere bodu 35. však uvádza, že z dôvodu bezprostrednej hrozby vzniku značnej škody nepotrebujú súhlas orgánu ochrany prírody na výrub.

14. Na základe uvedeného v odvolaní i jeho prílohách navrhuje, aby odvolací súd v zmysle Zákona ods.(l) písm. a) a b) zrušil v celom rozsahu rozsudok časť I., II.

15. Žalobcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili tak, že dôkazové písomné dokumenty žalovaných nemožno považovať za dôkazový materiál a nedajú sa použiť v tomto konaní. Znalecký posudok Mgr. Dobromila Galvánka nemožno akceptovať z hľadiska jeho odbornosti, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj jeho postoj pri metodickom postupe na riešenie zadania znalca. Poukazujú najmä na fyzickú obhliadku súdom, ktorá je ťažiskovým dôkazným momentom a dôkazy vykonané v samostatnom konaní boli v súlade s procesným postupom a náležite zhodnotené. Predložený znalecký posudok je vypracovaný na základe informácií žalovaných 1/ a 2/ a je vypracovaný v intenciách obrany žalovaných 1/ a 2/. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Uviedli, že právny zástupca žalobcov nespochybňuje obsahovo žiadny dokument, ktorý predložili v odvolaní, a obsahovo neobhajuje žiadny z dokumentov predložených v konaní žalobcami. Stanovisko OHŽP/4310/14146/2018 z 13.6.2018 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky predložili ako odborné vyjadrenie Úradu VZ SR v zmysle spochybňujúce Svetlo technický posudok 180 303 R Ing. U. D.. Ten obdržali krátkou cestou pred uznesením 20.4.2018 v rozpore s . Právny zástupca sa pokúša spochybniť metodický postupvypracovania znaleckého posudku č. 2/2018 Mgr. Dobromilom Galvánkom PhD., sami však predložili znalecký posudok Ing. Ďurišovej, pri ktorej mal vedieť, že na posudzovanie drevín, ich výrubu ako poľnohospodárska inžinierka, nie je spôsobilá. S vyjadrením právneho zástupcu žalobcov o tom, že vykonanie dôkazov bolo v súlade s procesným postupom nesúhlasia.

17. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že svetlotechnický posudok mali žalovaní doručení 17.4.2018 a pojednávanie sa konalo v piatok 20.4.2018. Úrad verejného zdravotníctva SR nie je dotknutým štátnym orgánom, ktorý by mohol zasahovať do predmetného sporu. Ing. Ďurišová bola zapísaná do funkcie znalca v odbore záhradníctvo, odvetvie okrasné dreviny. Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo Ing. Ďurišovej ako znalkyni, že s účinnosťou od 1.8.2005 z titulu zmeny členenia a názvoslovia zoznamu odborov a odvetví, v zozname znalcov je zapísaná ako znalec v odbore poľnohospodárstvo a pre odvetvie záhradníctvo. Žalovaní prekrúcajú skutočnosti, ktoré interpretujú podľa svojho subjektívneho náhľadu. Žalovaní v celom konaní nenavrhli dôkazy svedčiace ich obrane.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom nároku žalobcov bolo uloženie žalovaným povinnosť odstrániť výrubom ihličnatých stromov - dreviny, a to: borovica hladká v počte 4 ks, borovica lesná v počte 4 ks, cypruštek lawsonov v počte 11 ks, a cyprusovec leylandský v počte 10 ks, zo svojich pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo 5275/2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5275/5, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo 5275/1, druh záhrady, evidované ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie J., vedených Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel z dôvodu, že žalovaní nevhodným spôsobom výsadby drevín a nevhodne zvoleným druhom drevín vážne ohrozujú majetok žalobcov. Mal za to, že poškodenie múrika, dlažby a znečistenie okapov, malo byť spôsobené stromčekmi, ktorých výrub nariadil.

20. Žalovaní namietali nedodržanie procesného postupu súdu, nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd prvej inštancie neuvádza preukázaný relevantný dôvod vážneho ohrozenia podľa , ani preukázané relevantné dôvody bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života alebo bezprostrednú hrozbu značnej škody na majetku a napokon namietajú aj spôsobilosť znalkyne na vypracovanie posudku, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že na pozemku žalovaných zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo 5275/2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 5275/5, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo 5275/1, druh záhrady, evidované ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie J., vedených Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, sú vysadené borovice (borovica hladná a lesná), cypruštek lawsonov a cyprusovec leylandský, ktoré sú zasadené cca 1 m od hranici pozemkov so žalobcami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (najmä zo znaleckého dokazovania a osobnou obhliadkou), že v žalobnom návrhu označené stromy sú osadené pri vzdialenosti a súčasnej hrúbke kmeňa 40 cm od betónového múrika, ktorý tvorí hranicu medzi susednými pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných; rovnako mal súd preukázané zrezanie stromov čo do výšky a orezanie čo do šírky na strane žalobcov; a výšku osadených stromov.

22. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobcovia predložili vo veci znalecký posudok č. 2/2017 znalkyne Ing. Zuzany Ďurišovej, znalkyne z odboru Poľnohospodárstvo- Záhradníctvo, ktorej kvalifikácia bola namietaná zo strany žalovaného. V Rekapitulácii uviedla, že zeleň si v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií, neodborným spôsobom výsadby ako aj neodborným rezom poškodzuje majetok rod. A.. Pri pravidelne sa opakujúcich víchriciach v meste môže spôsobiť rozsiahlejšie škody na majetku a aj na životoch. V neposlednej miere uvedené druhy svojim znečisťovaním okolia počas roka obťažujú majiteľov pozemku a to hlavne pravidelným čistením strešných žľabov, vpustí, predzáhradky, dlažby a stien budovy. Taktiež takýto spôsob výsadby neumožňuje využívať úžitkovú záhradu. Najväčšie riziko predstavuje výška stromov. Ak by však došlo k zníženiu výšky a k tomu orezaniu bočných konárov, strom by už nebol stromom, ale zostal by iba kmeň, ktorý by nemal šancu prežiť. Podľa výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 2.2.2018, táto sa jednoznačne nevyjadrila, že všetky stromy predstavujú nebezpečenstvo hroziacej škody, vyjadrila sa k ich estetickej stránke v prípade ich orezu a možnosti ich prežitia napr. cyprus znesie rez, pri pravidelnom reze, aj na výšku 2 metrov vždy obraší a bude zelený. Pokiaľ ide o škodu na múriku, resp. dlažbe zamerala sa na borovice a podobne aj v prípade škôd v súvislosti s čistením okapov.

23. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie treba súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaných v tom, že súd prvej inštancie neuviedol v čom vidí vážne ohrozenie majetku žalobcov, hoci uviedol, že mal preukázané vzniknuté škody (upchatie dažďových zvodov ihličím na rodinnom dome žalobcov, poškodenie povrchu dlažby živicou, nemožnosť využitia záhrady, poškodenie múrika). Žalovaní už počas konania namietali tvrdenia o zavinenom poškodení múrika, dlažby a upchávania žľabov a okapov na rodinnom dome žalobcov, pričom aj keď znalkyňa je znalá vo svojom odbore, bolo preukázané, že múrik bol poškodený nie po celom obvode, kde sú posadené predmetné stromy. Pri praskline múrika videla korene stromov (podľa tvrdenia borovice) a podobne aj pod vydutou dlažbou (tiež borovica), avšak nie je možné z jej záverov vyvodiť tú skutočnosť, že sa tak stane aj na ostatných častiach múrika, keď vzadu mali byť cyprušteky, kde nevie o tom, žeby bolo nejaké poškodenie. Navyše je tiež dôležité jednoznačne preukázať, že poškodenie múrika spôsobili korene stromov. Inak povedené,

odhliadnuc od námietky žalovaných o nespôsobilosti znalkyne sa vyjadrovať k ohrozeniu majetku žalobcov v dôsledku nesprávnej výsadby stromov, znalkyňa nedala jednoznačnú odpoveď akú škodu, akým spôsobom by mohli spôsobiť všetky predmetné stromy na majetku žalobcov a je tu dôvod na aplikáciu ust. .

24. V ďalšom odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že hroziaca škoda musí byť citeľná a opatrenie, ktoré súd môže uložiť má by vhodné (spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel) a primerané (má zaťažovať povinného iba v primeranej miere). Ak je možné uložiť opatrenie rôznej intenzity, má sa zvoliť to najmenej zaťažujúce. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nielenže nedefinoval o aké vážne ohrozenie ide, ale neodôvodnil ani tú skutočnosť, že daný nárok žalobcov, ktorému vyhovel je primeraný splneniu účelu, ktorý sa tým má dosiahnuť.

25. Žalovaní namietali aj procesný postup súdu, nakoľko vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj Svetlotechnický posudok zo dňa 06.04.2018 autorizovaného stavebného inžiniera Ing. D., s ktorým nemal možnosť sa oboznámiť, nakoľko žalobcovia predložili tento posudok priamo na pojednávaní a žalovaní nemali dostatok času na jeho oboznámenie.

26. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa a , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 20.04.2018 bol zo strany žalobcov predložený Svetlotechnický posudok zo dňa 06.04.2018 autorizovaného stavebného inžiniera Ing. D., ktorý súd krátkou cestou predložil žalovaným a následne aj vo veci rozhodol. Za tejto situácie je potrené prisvedčiť odvolacej námietke žalovaných, ktorí nemali dostatok času na prípravu, keďže žalobcovia predložili posudok priamo na pojednávaní s tým, že žalovaní nemali možnosť sa s ním v primeranej lehote oboznámiť. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. Nakoľko súd prvej inštancie na predmetný posudok prihliadol, avšak v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil z akého dôvodu, pokiaľ žalovaní aj sami neuviedli, že proti takému prostriedku procesného útoku žalobcov nenamietajú, je možné konštatovať odopretie práva žalovaným na spravodlivý súdny proces.

28. Súčasťou odvolacích námietok bola aj odborná spôsobilosť znalkyne Ing. Ďurišovej. S touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Je na súde či pripustí a zohľadní dôkaz predložený stranami, resp. nie. Samotní žalovaní aj keď namietali znalecký posudok, v konaní pred súdom prvej inštancie, odborné predpoklady a znalosti znalkyne nenamietali. Hoci sa vyjadrovala k drevinám a znalkyňa je zapísaná v odbore poľnohospodárstvo - odvetvie záhradníctvo, uvedené ešte neznamená, že nemá odbornú kvalifikáciu sa vyjadriť k výsadbe drevín.

29. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( , obdobne napr. , , , , ). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

30. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

31. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok žalobcov za dôvodný, bez posúdenia všetkých podstatných okolností mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení , na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval nárok uplatňovaný žalobcami ako dôvodný v celom rozsahu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Tu odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že výrok rozhodnutia má znieť tak, aby tento bol vykonateľný. Súd prvej inštancie by si mal ustáliť, či predmetný výrok je vykonateľný. Ide o tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaní majú na svojom pozemku vysadených viac stromov rovnakého druhu ako sú definované vo výroku, je potrebné bližšie špecifikovať, o ktoré stromy ide (to je miestom). Aj keď z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že ide o stromy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti oplotenia so žalovanými, pokiaľ majú žalovaní takých stromov (druhom rovnaké) na svojom pozemku vysadených viac, výrok rozsudku pripúšťa možnosť vyrúbať ktorékoľvek stromy v danom množstve a druhu podľa výroku rozhodnutia.

34. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní, ujasniť si či petit žaloby v takom znení, ako je formulovaný je vykonateľný, pokiaľ nie, urobiť úkony za účelom upresnenia petitu žaloby, následne opätovne zhodnotiť dôkazy, prípadne vykonať navrhnuté dôkazy, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Bude potrebné posúdiť, či vzhľadom na vyššie uvedené závery je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vysadené stromy ohrozujú majetok žalobcov, ak áno o aké poškodenie by mohlo ísť, pričom hroziaca škoda musí byť citeľná a opatrenie, ktoré súd môže uložiť má by vhodné (spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel) a primerané, napr. okrem iného i tým, či na odvrátenie škody je nutný výrub vysadených stromov, ak áno či všetkých, resp. ktorých a prečo. Po riadne vykonanom dokazovaní súd vo veci opätovne rozhodne a bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých

dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu.

35. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).