Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-222-2016.pdf
PDF · 176.93 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/222/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/ U.. A. A., Z.., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXXX/XX, J., zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Bugalom, bytom Juraja Fándlyho 3557/32, Trnava, proti žalovaným: 1/ U.. X. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, J., o ochrane vlastníckeho práva žalobcov takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť výrubom ihličnatých stromov - dreviny a to: borovica hladká v počte 4 ks, borovica lesná v počte 4 ks, cypruštek lawsonov v počte 11 ks, cyprusovec leylandský v počte 10 ks, zo svojich pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, evidované ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie J., vedených Okresným úradom J., katastrálnym odborom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2016 sa žalobcovia pôvodne domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť na stromoch nachádzajúcich sa nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných vetvy a korene presahujúce na pozemok žalobcov.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J. na Z. XX, J. a žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J. na Z. XX. Žalovaní na hranici pozemkov susedných nehnuteľností vysadili stromy, a to borovica Limba 5 ks, borovica čierna 7ks, tuja strieborná 11dvojíc, tuja vysoká rýchlorastúca 10ks. Tieto stromy pokračujú popri oplotení a dosahujú výšku 10 až 15 metrov. Stromy žalovaných zasahujú do ich vlastníctva previsom vetiev na pozemok žalobcov, z ktorých vyteká živica. Tiež korene stromov prerastajú a spôsobujú praskanie plota v časti betónového podkladu. V minulosti žalovaný v 1. rade aj čiastočne previsujúce vetvy upravil, avšak len zo strany svojho pozemku, a im sa podarilo zrezať previsujúce vetvy, avšak len vtedy, a to jediný krát, keď žalovaní neboli doma. Všetky snahy o riadne susedské vybavenie tohto problému stroskotali až doteraz na neochote žalovaných vôbec vo veci prakticky komunikovať. V dôsledku tohto požiadali mesto Trnava, podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Občiansky zákonník“), o ochranu proti zrejmému zásahu pre vyriešenie problému, presahovania konárov a koruny stromov, a prerastania koreňov stromov z nehnuteľnosti žalovaných. Odbor stavebný a životného prostredia Mestského úradu J. sa k ich žiadosti vyjadril tak, že problém tienenia, presahovania
konárov a prerastania koreňov z nehnuteľnosti žalovaných rieši § 127 Občianskeho zákonníka, ide o neoprávnený zásah zo strany suseda, proti ktorému je možné dovolať sa úspešnej súdnej ochrany s tým, že rušivé pôsobenie môžu odstrániť aj sami. Tento odbor postúpil tiež žiadosť odboru právnemu Mestského úradu J., ktorý sa listom zo dňa 14.01.2015 vyjadril tak, že mesto podľa § 5 Občianskeho zákonníka nemôže uložiť povinnosť odstrániť vysadené dreviny, alebo nariadiť orezanie drevín, ale treba sa domáhať ochrany na súde, keďže mesto by svojim rozhodnutím prekročilo rozsah svojej právomoci. Keďže obťažovanie padajúcim pevným odpadom z tují, vytekaním živice zo stromov, ktorá znečisťuje ich dlažbu a už ju ani nevedia odstrániť z nej, a tiež hrozí nebezpečenstvo, že táto živica pôsobením poveternostných podmienok sa zachytí na fasáde nášho domu, v zime konáre preťažené zľadovateným snehom, rozrušovaním betónového základu v ich plote nie je možné docieliť dohodou so žalovanými, a nie je v ich silách svojpomocne odstrániť tieto neoprávnené zásahy, podali žalobu. Výsadbu zelene žalovaní mali realizovať podľa územného rozhodnutia o umiestnení stavieb rodinných domov z roku 1981, a to tak, že táto zeleň mala byť len do výšky plotu, a to práve v záujme, aby nedošlo k zásahom do ich vlastníckeho práva.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 06.03.2017. Uviedli, že podľa žaloby žalobcovia bývajú na ,. XX v J.. Na tejto adrese v skutočnosti nebývajú a doteraz nikdy nebývali. Rodinný dom na tejto adrese je v ich susedstve a je neobývaný. Žalobcovia bývajú v byte na Z. XX. Pritom v žalobe a žalobcovia vyjadrujú o svojom bývaní v rodinnom dome na Z. XX. Tvrdenia žalobcov, že vysadili stromy na svojich parcelách č. XXXX/X a XXXX/X a to borovicu limbu 5 ks, borovicu čiernu 7 ks, tuju striebornú II dvojíc, tuju vysokú rýchlo rastúcu 10ks, že sú výšky 10 až 15 metrov, vo vzdialenosti cca 30 cm od spoločnej hranice pozemkov, prečnievajúce 1 až 2 metre na pozemok žalobcov sú údaje vymyslené alebo veľmi zle odhadnuté a teda zavádzajúce súd. Reálne sa nezhodujú so skutočnosťou. Prípadná podrobná inventarizácia okrasných drevín na ich pozemku odborníkom na okrasnú zeleň by potvrdila ich vyjadrenie. Žalobcovia nemôžu tvrdiť, že ch vysadili, v čase kúpy rodinného domu na Z. XX žalobcami dreviny na uvedených parcelách boli už vzrastlé. Žalobcovia ich ani raz neupozornili, či ústne alebo písomne na nejaký problém s okrasnými drevinami. Neevidujú žiaden previs vetiev, vytekajúcu živicu a už vôbec nie praskanie betónového podkladu ich plota. V minulosti precízne upravovali vetvy okrasných drevín previsujúcich do susedného pozemku a tieto vetvy upravujú tak, aby nevchádzali do oplotenia žalobcov. Žalobca 1/ nezákonne dňa 3.8.2012 v čase ich pobytu pri mori v Chorvátsku opiloval konáre na ich drevinách nad ich pozemkom v čase plnej vegetácie. Pri tejto činnosti ho zastihol ich syn s kamarátom. Napriek dokázateľnému porušeniu § 127 Občianskeho zákonníka a trvalému poškodeniu postihnutých drevín túto skutočnosť prehliadol v záujme dobrých susedských vzťahov. Žalobca sa k tomuto porušeniu zákona v žalobe priznáva. Žalobcov prepis listov Mestského úradu J. k požadovanému výrubu drevín na ich pozemku do žaloby je subjektívny. Pri výsadbe stromov neboli v ich susedstve žalobcovia a vtedajší sused žiaden problém nemal. Aj z § 127 Občianskeho zákonníka Ing. M. ako zamestnankyňa Mestského úradu J. vysvetľuje to, čo v ňom nie je. List O.. X. z prílohy žaloby má všeobecný metodický charakter. Uvedené priložené listy k žalobe nie sú aktuálne, Mestský úrad J. nimi reagoval na požadovaný výrub drevín z ich pozemku. Terminológia žalobcov „padajúceho pevného odpadu z tují s vytekaním živice zo stromov“ v žalobe je nezodpovedná. Na rozdiel od celoročne zelených okrasných drevín, na jeseň padne z listnatých ovocných stromov celá koruna listov (aj z čerešne žalobcov) a vietor ich porozfukuje po záhradách susedov, a tí sa za to nežalujú. Územné rozhodnutie zn.: Výst. 1981/Zr-183 zo 16.7.1981 podmieňuje výstavbu rodinných domov v katastrálnom území J., lokalita ul. D. - v súčasnosti Z. ulica - v bode 2 písm. n) výsadbou okrasnej izolačnej zelene v predzáhradkách rodinných domov a v bode 2 písm. d) umiestnením garáže v suteréne rodinných domov. Tvrdenie žalobcov, že podľa územného rozhodnutia mali výsadbu realizovať len do výšky plotu je vymyslené a nemalo by žiadne opodstatnenie. V územnom rozhodnutí sa takého usmernenie nenachádza. Potrebný efekt v poschodovej zástavbe sa dá dosiahnuť len výškovou zeleňou. To si však zvyčajne uvedomí a ocení architekt alebo človek s väzbou na prírodu a ekológiu. Žalobcovia si namiesto okrasnej zelene zriadili v predzáhradke a vedľa svojho domu (a teda aj vedľa ich domu) vydláždenú plochu na vjazd a parkovanie auta/áut. Pri využití tohto priestoru by došlo k narušeniu ich prostredia vedľa domu a na dvore emisiami výfukových plynov a hlukom motorového vozidla/vozidiel. Nezaznamenali „tečenie miazgy z drevín“ na ich pozemku, na ktorom majú celé okrasné kry resp. celé koruny okrasných drevín, nedochádza teda k nemu svojvoľne ani na pozemku žalobcov. Z ich pozemku neevidujú žiadnu prasklinu betónového sokla žalobcov. Videli realizáciu plota bývalým susedom. Betónový sokel ako základ plota nie je založený do nezámrznej hĺbky, nie je armovaný, v celej dĺžke nie je ani raz dilatovaný. Praskliny sú bežným prejavom takto zrealizovaného základu. Podobné praskliny nebránia funkčnosti plota. Svoje vyjadrenie podporuje svojou celoživotnou pracovnou praxou v stavebníctve ako stavebný inžinier.
4. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že rodinný dom, aj keď nie je zatiaľ nimi obývaný, denne užívajú spolu so záhradou. Viac ako 1 záhrady však musia mať pokrytú celoročne plachtami kvôli padajúcemu pevnému odpadu zo stromov. V kyslej pôde tráva vôbec nerastie, čo vidia aj v záhrade u žalovaného, pod stromami je len pôda, resp. pevný odpad zo stromov a mimo stromov len slabá tráva. Hlavným dôvodom, prečo v dome nebývajú, je konfliktný sused žalovaný, ktorý nekomunikuje so štyrmi blízkymi susedmi. Kto by chcel bývať so susedom, ktorý namiesto pozdravu predvádza grimasy a vyplazuje jazyk? Čo sa týka inventarizácie drevín, posúdenia ich výsadby v bezprostrednej blízkosti ich hranice pozemku, presahu konárov v celom výškovom profile, nežiadúcemu prerastaniu koreňov na ich pozemok, nebezpečnej výške neudržovaných stromov, z ktorých keď fúka vietor, sa sype na celý ich pozemok pevný odpad, navrhujú využiť nezávislého odborného súdneho znalca v odbore ochrany prírody - dendrológie, ekológie a životného prostredia, nakoľko čokoľvek k vysadeným stromom napíšu, žalovaní budú považovať za vymyslené. Z priloženej fotodokumentácie vidieť dlažbu znehodnotenú živicou, dlažba aj fasáda domu je zelená od rias, pretože na ňu nesvieti slnko, nevysychá. Prerastajúce korene stromov zdvíhajú zámkovú dlažbu vjazdu na ich pozemku. Doteraz žalovaného listom zn. 111/2013 zo dňa 27.07.2013 žiadali o výrub stromov. Žalovaný vtedy orezal aspoň kmene tují, ktoré sa pretláčali do pletiva ich oplotenia. O neodkladnú úpravu žiadali Mestský úrad J. dňa 17.10.2014. Bolo zvolané miestne zisťovanie na deň 18.11.2014, na ktorom bol prítomný aj žalovaný. Nemal záujem problém riešiť, mesto J. nám odporučilo obrátiť sa na súd na ochranu práv. Pred 16timi rokmi, keď kupovali dom, boli dreviny oveľa menšie. Vtedy žalovaný sľuboval, že ich bude riadne udržiavať. Dnes už je zrealizovaná aj druhá výsadba tují pomedzi limby a borovice opäť v tesnej blízkosti hranice ich pozemku. Na Mestskom úrade im odborníci potvrdili, že sú oprávnení prevísajúce konáre odstrániť si zo svojho pozemku aj sami, k čomu aj čiastočne pristúpili dňa 03.08.2012. Orezávanie bolo zrealizované šetrne a s ohľadom na vegetačnú dobu ako je uvedené vo Vyhláške 24/2003 Z. z., § 17 ods. 5. Orezanie bolo nevyhnutné vzhľadom k tomu, že z konárov stromov v blízkosti ich fasády v lete za vetra vytekala živica a za dažďa konáre ohrozovali fasádu. Je povinnosťou žalovaného upraviť stromy tak, aby nebol porušovaný § 127 Občianskeho zákonníka. Vytekajúce živice z borovíc límb im nielen znehodnocujú dlažbu a fasádu, ale znemožňujú používanie parkovacieho stojiska. Podľa platnej legislatívy v zmysle Vyhlášky MŽP 532/2002 Z.z.,§8 ods. 2 v znení neskorších noviel a predpisov a podľa normy STN 73 6110 - výpočet parkovacích stojísk, musí mať rodinný dom zabezpečené dve garážové stojiská na jeden byt. Mesto má záujem na tom, aby autá neparkovali na miestnej komunikácii, ale aby každý majiteľ rodinného domu parkoval s autami vo svojom dvore. Nakoľko na Z. ulici vjazdy do garáží majú strmý spád, väčšina majiteľov rodinných domov si tak ako oni zrealizovali parkovaciu plochu vo svojom dvore vedľa rodinného domu. Mať dnes parkovacie stojiská vo dvore rodinného domu je v J. nutnosť. K listu mesta J. OÚRaK-ÚDaCH-2661/04/Ú1 zo dňa 23.09.2004 prikladajú žalovanému dobre známe povolenie o zriadení vjazdu z miestnej komunikácie pod OÚRaK-ÚDaCH-3190/04/01 zo dňa 25.11.2004. Tuhý odpad tují sa pokúsili odstrániť zo záhradnej pôdy elektrickým vysávačom na lístie, v čom im žalovaný zabraňoval postrekovaním vodou na ich pozemok, v dôsledku čoho musel vysávanie predčasne ukončiť, lebo hrozilo, že voda sa dostane do 3 kW elektromotora, čím ich žalovaný priamo ohrozil na živote a zdraví. Bola k tomu privolaná aj mestská polícia, ktorej žalovaný neotvoril a skryl sa. Územné rozhodnutie zn.: Výst. 1981/Zr-183 zo 16.7.1981 v bode 2) n) uvádza: V predzáhradkách bude vysadená okrasná izolačná zeleň. Skutočnosť u žalovaných je však taká, že v ich predzáhradke rastie zohyzdená tuja a chatrná zeleň, vôbec nie izolačná, hlavne v smere od cestnej premávky. Popri pozemku v celkovej dĺžke 40 m však rastie spolu 32 ks neudržovaných stromov výšky cca 10 - 15m. Takéto vysoké neudržované dreviny nepatria do malej záhradky a k plotu suseda. Pozemky na Z. ulici majú výmeru 400 m2. Orezávanie stromov pri výške 15 m je realizovateľné a s pomocou plošiny špecializovanou firmou a v tomto prípade aj za prítomnosti Mestskej polície. Žiadny architekt by na svojom súkromnom pozemku neakceptoval susedov les a plné vrecia pevného odpadu z jeho stromov. Takéto stromy patria na verejné priestranstvá, kde majú priestor pre svoj rast. Intenzívna závlaha problematických drevín v lete a v zime, či už z nelegálne zriadenej studne, alebo zo strechy obytného domu žalovaných smerujúca k ich plotu a bujne rastúcim drevinám zvyšuje riziko nielen poškodenia plota, ale aj v dosahu pohybujúcich sa osôb a priľahlých domov, pretože zavodnené pletivá vysokých stromov destabilizujú ich pozíciu a ohrozujú okolie vyvalením pri vysokých rýchlostiach vetra, vo veternom kanály medzi domami. Preto žiadajú o radikálne riešenie: výrub stromov zo susednej nehnuteľnosti, tak to ako navrhuje Ing. O. M. z odboru stavebného a životného prostredia Mestského úradu J., resp. skrátenie drevín na výšku oplotenia max. výšky 3 m. Orezávanie konárov u takých vysokých stromov ich problémy nevyrieši. Pravidlá musia byť jasne stanovené, lebo orezanie konárov žalovaný zrealizuje podľa svojich predstáv. Kto ho odkontroluje? Orezávanie treba prevádzať každoročne a na základe doterajších skúseností vedia, že on
to robiť nebude. Žalovaný im znemožňuje parkovanie vo vjazde, majú preukázateľné škody na majetku a nemôžu plnohodnotne využívať záhradu. Všade majú rozmiestnené zábrany na zachytávanie pevného odpadu. Často na tejto lokalite fúkajú silné vetry. Stromy rastú a situácia sa každoročne zhoršuje.
5. Žalovaní po poučení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania zotrvali na doterajších vyjadreniach, ktoré doplnili o nasledovné: keď chceli mať žalobcovia oslnený celý dom, mali si kúpiť alebo postaviť samostatne stojaci prízemný bungalov na minimálne 700 m2 pozemku na vidieku alebo v okrajovej štvrti J. a nie kúpiť polovicu poschodového dvojdomu na 350 m2, v hustej mestskej zástavbe. Naivne by chceli za takýchto podmienok pestovať na dvore zeleninu v celom sortimente, mať luxusné parkovanie i preslnený celý dom. Našťastie architekti, investori, developeri majú zásadne iné predstavy o podmienkach na bývanie než ktoré im vnucuje vo svojom vyjadrení žalobca. Zeleninu k domu nenavrhujú, ani suché vydláždené plochy, to nám klímu nezaručí, ale pohorší. Nevyhnutnou súčasťou bývania je zeleň a zvlášť dreviny, stromy. Žalobcovia asi pojem pravda ani nepoznajú. Namiesto niekoľko alebo zopár majiteľov rodinného domu si zrealizovali parkovanie vedľa domu, napísali, že si ho spravila väčšina majiteľov. Ďalej sa vyjadrujú, že sa nestretli s prípadom, že by to niekomu vadilo, pravda je však taká, že žalobcovia nezávislého odborného znalca v odbore ochrany prírody, ekológie a životného prostredia, veď zásadne proti prírode, ekológii, životnému prostrediu vystupujú. Keď chcú A. súdno- znalecký posudok dendrológa na čokoľvek, nech si ho objednajú a aj zaň znalca odmenia, diktovať si na konto štátneho rozpočtu je chytráctvo. U.. M. z Mestského úradu J. nikdy nikde nenavrhla výrub ich stromov, je to nehorázne klamstvo. Uvádza: na výrub drevín je v zmysle zákona nevyhnutný súhlas vlastníka pozemku, na ktorom dreviny rastú. Zásadne odmietajú už úvahy o výrube ich drevín, aj o drevinám škodlivých zásahoch. „Skrátenie“ drevín na výšku oplotenia max. výšky 3m je nezmysel, ktorému sa nedá rozumieť. Veď čo by zostalo zo stromu po oreze vo výške oplotenia? Len kmeň! Žalobcovia nechcú pripustiť vysokú finančnú, ale najmä spoločenskú hodnotu ich drevín a to nielen bezprostredne pre nich, ale ako už uviedli, pre okolie, mesto a ľudí a ich žitie v ňom. Ich vymyslenými malichernosťami sa pokúšajú o likvidáciu uvádzaných hodnôt pre ľudí i spoločnosť.
6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie po prednese žaloby a vyjadrenia žalovaných k prednesu oboznámením výpisov z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, oboznámením Odpovede Mesta J. zo dňa 21.11.2014, Vyjadrením k žiadosti o výrub stromov zo dňa 14.1.2015, Fotografiami na č. l. 10-15 spisu, na č. l. 24-26, a č. l. 53-65, na č. l. 110- 112, Rozhodnutím Mestského národného výboru zo dňa 16.7.1981, Výzvou Mesta J. adresovanou žalobcovi 1/ zo dňa 23.9.2004, rozhodnutím Mesta J. zo dňa 25.11.2004, spisu, článkami z novín J. dnes - Mesto má už málo miesta na výsadbu nových stromov a Nový projekt v T., obhliadkou zo dňa 28.11.2017, znaleckým posudkom č. X/XXXX, výsluchom znalkyne Ing. A., Svetlotechnickým posudkom zo dňa 06.04.2018 autorizovaného stavebného inžiniera Ing. D., s opravou na č. l. 3, 4, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22C/222/2016 - 119 zo dňa 05.12.2017 rozhodol súd na návrh žalobcov o pripustení zmeny žalobného návrhu tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť výrubom ihličnaté stromy - dreviny a to: borovica hladká v počte 4 ks, borovica lesná v počte 4 ks, cypruštek lawsonov v počte 11 ks, cyprusovec leylandský v počte 10 ks, zo svojich pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, evidované ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie J., vedených Okresným úradom J., katastrálnym odborom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní uviedli, že majú za to, že v danom prípade dochádza aj k ohrozovaniu, od plotu je neprimeraná vzdialenosť len 60 cm, pričom by mala byť aspoň tri metre. Situácia medzi stranami je taká, že žalobcovia tam ani nemôžu bývať. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že v pôvodnej žalobe boli označené konkrétne dreviny, ihličnany v určitých počtoch, ktoré však ku dňu súdnej obhliadky už v počtoch reálne neboli a takisto nastala zmena v ich označení a to tým, že si osvojili odborné názvy jednotlivých stromov. Taktiež v pôvodnej žalobe sa žalobcovia domáhali ochrany vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako podriadenému ustanoveniu § 126, v ktorom sa žalobcovia domáhali konkrétne odstránenia previsov a koreňov z existujúcich drevín rastúcich na pozemkoch žalovaných. Potom, ako bol vypracovaný znalecký posudok, teraz považovaný za dôkaz písomný, najmä po súdnej obhliadke, počas ktorej zistili, že žalovaný čiastočne pristúpil k úprave orezaniu drevín a najmä po zistení ohrozenia majetku
a zdravia žalobcov a to z dôvodu, že stromy sú nestabilné a pri pôsobení víchrice alebo silných vetrov môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu nielen na majetku, ale aj na zdraví žalobcov. Tento stav spôsobuje ďalšie predpokladané možnosti ktoré ustanovuje § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože koreňový systém narúša základový múr, ktorý je podkladom pre existujúci kovový pletivový plot medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných. Korene stromov prerastajú na pozemok žalobcov a pôsobia deštrukčne na zámkovú dlažbu, ktorá sa už v niektorých častiach vydúva, a dosť je škoda v tom, že následkom tohto ďalšieho pôsobenia bude nutné celú zámkovú dlažbu demontovať a položiť novú. Taktiež vidia ako ohrozenie a škodu nemožnosť riadne užívať záhradu a to na jej určený účel z dôvodov tienenie výšky drevín až do 14 metrov, ktoré bráni pestovať niektoré druhy zeleniny a ovocia. Aj pri obhliadke sme videli neschopnosť rastu zakrpateného stromu - hrušky. Taktiež tienenie, resp. výška stromov spôsobuje zníženú pohodu bývania, čo v nemateriálnom slova zmysle tiež predstavuje škodu. Koreňový systém, ktorý preniká na pozemky žalobcov, narúša nielen tento základový múr, ale môže ohroziť aj inžinierske siete ako aj samotnú stavbu rodinného domu vo vlastníctve žalobcov. Tiež poukazuje na pevný odpad z ihličia, priložené sú zábery, ktoré ihličie spôsobilo upchatie vpustí ako aj žľabov. Žalobcovia museli v tomto roku z tohto titulu upchatej kanalizácie zavolať firmu SEZAKO s.r.o., ktorá musela vyčistiť kanalizáciu, potrubie, upchaté týmto odpadom. Takisto toto znečistenid - upchávanie, sa prejavuje na strešných lapačoch nečistôt, resp. vpuste strešné aj prízemné. Poukazujeme na judikatúru NS SR sp. zn. 1Cdo/68/2008, v zmysle ktorej je možné kumulovať ochranu podľa § 417 ods. 2 v spojení s § 126 Občianskeho zákonníka v spojení bez potreby osobitného preukazovania aplikácie § 126.
9. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nevie, čoho sa žalobcovia domáhajú, keď v jednom konaní bolo uvedené, že sa domáhajú odstránenia vetiev, potom v ďalšom konaní bolo uvedené, že žiadajú výrub stromov, nevie, čo žiadajú. Už a vyjadril, že orez robí, pokračuje ďalej v oreze. Má za to, že neobťažuje susedov nad primeranú mieru. Má za to, že v dome žalobcov sa bývať dá za primeraných pomerov. Vyhradzuje sa k tvrdeniu, že zo stromov tečie miazga, má 3/4-tiny stromov nad svojím pozemkom a žiadna miazga netečie. Je si vedomý, že padá ihličie, je ochotný ho odstraňovať z pozemku žalobcov, avšak ho tam nechceli pustiť. Nesúhlasí, že žalobcovia by mali v dôsledku týchto stromov zelenú fasádu. Má za to, že fasádu žalobcov by nepresvetlilo slnko, ani keby tam stromy neboli. Ide o medzeru medzi dvoma domami, nemožno očakávať, že na fasádu bude dopadať slnko. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že tam ide o veterný tunel, znamenalo by to, že ich fasáda nemôže byť mokrá. S výrubom stromov nesúhlasí. Orezy stromov robí aj robiť bude, nemá problém ich pozemok vyčistiť. Na ďalšom pojednávaní po prednese zmeny žalobného petitu žalovaný 1/ uviedol, že zmenu žaloby spravila strana žalobcu na popud súdu, teda podali vlastne zlú žalobu a teraz ju naprávajú. Vôbec nepokladá za nosný prvok zmeny žaloby stromy, že sa aj oni zmýlili pri podaní prvej žaloby, minuli sa účinku cieľa, na základe informácii súdu došlo zo strany žalobcov k zmene petitu, čomu sa diví. Pri obhliadke bolo vidno napadané pevné emisie - ihličie na pozemku žalobcov. Ešte pred obhliadkou súdu sa snažil kontaktovať žalobcov, aby mu umožnili vstup na ich pozemok za účelom vyzbierania ihličia v preluke medzi rodinným domom žalobcov a ich plotom z ich strany. Žalobcovia mu neumožnili vstup na ich pozemok, s jeho návrhom nesúhlasili.
10. Na pojednávaní zo dňa 02.02.2018 žalovaný 1/ uviedol, že k upchatiu kanalizácie odpadom zo stromov v súdnom spise na č. l. 111 sú odfotené dve šišky. Je to koniec žľabu, čo je cca 11m od stromov. Ten, kto to fotil, musel tam tie šišky priniesť a usadiť. Zákony fyziky neumožňujú, aby sa šišky zo stromov takto dostali do žľabu. Konáre stromov nikdy neprečnievali nad strechu A.. Je to fingované. Na tej istej fotografii poukazuje na stupeň znečistenia žľabu. Na pár ihličín a dve šišky pri lapači nečistôt je relatívne čistý. Nepripadá do úvahy, aby k upchatiu prišlo od takéhoto znečistenia. Lapač nečistôt, keď sa dá do žľabov, má zachytávať špinu, do kanalizácie tečie iba čistá voda. Nie je žiaden dôvod, aby sa upchala kanalizácia žalobcov ihličím a šiškami. Keďže žalobkyňa uviedla, že SEZAKO im čistilo kanalizáciu, podľa neho zavádzala, a k tomu ani neprišlo. Ak by k tomu aj prišlo, vie, aký kanalizačný systém majú žalobcovia, a síce, ako jediní na Z. ulici, majú svetlú výšku suterénu totožnú so svetlou výškou na prízemí a poschodí, čo nie je štandardné. Suterén je odkanalizovaný - ak dodržali všetky stavebné normy, majú problémy dosiahnuť 100% fungovanie kanalizačného systému, a pri storočnej vode predpokladá, že by sa voda vrátila do domu. Nastal by reverz. A čistá dažďová voda neupchá kanalizáciu. Fotografiu na č. l. 112 nespoznáva, o čo ide, k nákresu č. l. 113 nevie, kto je autorom, k tomu sa vyjadrovať nebude, nezachytáva to skutočnosť. Znalecký posudok si preštudoval, myslel si, keď čítal úvodné pasáže, že ten posudok si objednal on. Zaujala ho veta: „Hlavne vysoké stromy a veľké plochy trávnikov majú nezastupiteľné miesto v hygiene života človeka.“ „Preto je dôležité aby sa
zeleň umiestňovala do najbližšieho prostredia človeka, a tak mu vytvárala vhodné životné a pracovné prostredie.“ Jemu to naozaj vytvára. Na obhliadke bolo možné vidieť, že A. nemajú žiadnu zeleň, u neho na pozemku má zeleň na tráve a aj na stromoch. K rekapitulácii znalkyne uviedol, že to sú výmysly ničím nepodložené.
11. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že manžel naozaj orezával stromy. Posledné tri roky mal zdravotné problémy, stromy neorezával posledné tri roky. Pokiaľ ide o parkovanie žalobcov na ich spevnenej ploche, nakoľko ide o vzdialenosť kratšiu ako tri metre od ich domu, má za to, že ide o zásah do ich práv. Nesúhlasí s tým, že by tam nemohli parkovať z dôvodu, že by tam bolo nejaké znečistenie. Má za to, že tam nemajú čo parkovať, čiže to nie je v súlade s územným rozhodnutím. Súhlasí s orezávaním konárov na hranicu pozemku. Nevie si predstaviť, ako by mali vykonať orezávanie koreňov, pokiaľ by boli na ich pozemku. Odmieta, že oporný múr praská kvôli týmto stromom. Má za to, že trhlina nemôže byť spôsobená koreňmi stromov, pretože potom by nemohla byť zachovaná línia ich plotu. Ich plot teda praská z iných dôvodov. Nemá žiadne návrhy na dokazovanie.
12. Na pojednávaní dňa 20.04.2018 splnomocnený zástupca žalobcov uviedol, že si dali vypracovať svetlotechnický posudok ohľadom tienenia pozemku žalobcov. V tomto posudku je popis situácie, umiestnenia stavby a priľahlých pozemkov, v ktorom sa zisťovalo denné osvetlenie, uhoľ vonkajšieho tienenia a to jednak k stavbe a jednak k priľahlým pozemkom. Inžinierka tiež prihliadala na stavebnotechnické pomery, zastavanej časti ulice na ktorej sa nachádza dom žalobcov a žalovaných a kde podľa čl. 4 bod 4 STN/2 - úprava pri navrhovaní a úprava stavebných objektov, ktorý hovorí o tom, že sa musí dbať na to, aby sa výrazne nezhoršili podmienky denného osvetlenia existujúcich okolitých vnútorných priestoroch s trvalým pobytom osôb, a aby sa vytvorili podmienky pre dostatočné denné osvetlenie budov na dočasne nezastavaných stavebných pozemkoch. Ekvivalentný uhol tienenia hlavných bočných osvetľovacích otvorov existujúcich alebo navrhovaných vnútorných priestorov s trvalým pobytom osôb sa odporúča do 25 stupňov, nesmie však prekročiť 30 stupňov. Vzhľadom na skutočnosť, že v zástavbe rodinných domov sa ani v minulosti ani v súčasnosti neuvažovalo s výsadbou zelene, ktorá svojou výškou presahuje výšku povolených oplotení, pri posudzovaní vplyvu vyrastenej zelene sa stotožnilo stromoradie ako keby išlo o stavbu. S poukazom na tento moment odkazujem na závery uvedené v ZP na str. 5.
13. Žalovaný 1/ na to uviedol, že tento svetlo technický posudok, predložený na dnešnom pojednávaní, ho zaskočil. Myslí, že je to veľmi silné nedorozumenie. Je stavebný inžinier. Vie, že svetlotechnické posudky sa vyhotovujú a predkladajú vo vzťahu k vnútorným priestorom stavby. Keď sa posudzuje, aký vplyv má stavba na posudzovaný interiér inej stavby. Svetlotechnické posudky a štúdie sa nerobia na fasády a pozemky. Posudzuje sa len interiér obytného domu, ako sa tam zmení klíma po výstavbe objektu v okolí. Nevie, prečo sa tu posudzuje fasáda a pozemok. Posudzuje sa z pohľadu dopadu domov
- nepriehľadné murivo, cez ktoré neprefúka vietor, nepresvieti slnko. Ing. D. má oprávnenie na posudky tak povedal. Ale určite nemá oprávnenie na vypracovanie takéhoto posudku, na aký sa odhodlala. Na strane 3 je taktiež zle opísaná uličná fasáda a jej orientácia. V tomto momente namieta posudok, má zásadné vady, žiada, aby súd naň neprihliadal. Doteraz sa ani nikde neuvádzalo, že sa tento posudok bude robiť. Tento krok zo strany žalobcov ho neudivuje. Žalobcovia majú jeden z najlepšie osvetlených domov na Z. ulici. Počnúc jeho domom, majú oproti stavebné objekty, ktoré sú vo výške min. 3-podlažnej budovy, ktoré im spôsobujú tienenie. Na druhej strane ulice je štadión, kde sú vysadené vzrastlé stromy, ktoré v určitom období- čase tienia domy. Keď pri rodinnom dome hovoríme o fasáde, hovoríme o celom dome. Považuje za kritický bod predloženého posudku to, že termín fasáda je neurčitý, je stavebný inžinier a keď sa hovorí o fasáde, tak sa myslí fasáda, nie jedna strana. Nesúhlasí s vetou v náleze na str. 2, že stromy tak, ako každá iná nepriehľadná prekážka, neprepúšťajú slnečné a svetelné lúče. Je presvedčený, že žiadna norma nedokáže zhodnotiť stromy ako obytný objekt. Neporovnáva ich so stavebnými konštrukciami. Pri obhliadke sme videli tie stromy a to nie je nepriehľadná bariéra. Ing. D. pozná z praxe, a nevie, ako obhliadala stromy. Už z princípu je tento posudok neprijateľný a žiada naň neprihliadať. K bodu 3.1.1. neznižuje preslnenie.
14. Splnomocnený zástupca žalobcov v rámci záverečnej reči uviedol, že tento návrh žalobcovia podávali z toho dôvodu, že po dlhom čase nebolo možné mimosúdne ani inak so žalovanými predmet sporu prejednať. Pôvodný návrh žalobcovia podávali podľa § 127 Občianskeho zákonníka, kde sa pôvodne dožadovali zásahu do vlastníckeho práva. Po prvom pojednávaní žalovaný sám konáre orezal a po vykonanej obhliadke súdom aj účastníkmi konania na mieste samom žalobcovia dospeli k inému
kroku, ale len v otázke aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane vlastníckeho práva a zmenili petit na § 417 ods. 2 OZ, pretože v danom prípade už ide o ohrozenie aktuálne a skutočné tak, ako to predpokladá toto ustanovenie. V konaní žalobcovia predložili dôkaz a to znalecký posudok Ing. A., ktorá bola aj vypočutá a podala aj ústny výklad svojho posudku, v ktorom konštatuje, že z bezpečnostného hľadiska dreviny navrhuje vyrúbať a podsadiť takým druhom, ktorý nebude dosahovať výšku viac ako 3 metre a budú v dostatočnej vzdialenosti od oplotenia nehnuteľnosti žalobcov, so zistením, že žalobcovia už aj k tomuto kroku, pokiaľ ide o novú výsadbu pristúpili, a to druhom stromov pri pravidelnej rezbe do výšky 3 metrov a aj v bočnom profile, vytvoria zelenú bariéru, ktorá nebude ohrozovať ani obmedzovať ľudí. Znalkyňa poukázala aj na dôležitú otázku bezpečnosti bývania žalobcov, pretože hovorila o známej skutočnosti, že aj v týchto lokalitách prichádza k búrkam a možnosti vyvrátenia stromov. Poukazuje najmä na obhliadku na mieste samom, pretože tam sa súd mohol fyzicky a vizuálne presvedčiť o ich tvrdeniach alebo tvrdeniach žalobcov o znečisťovaní ich nehnuteľnosti odpadom ihličia, ktoré opadáva a to fakticky počas celého roku na celú časť nehnuteľnosti od vstupu až po koniec parciel, ktoré sú pričlenené k stavbe a sú označené v samotnom petite. Taktiež ihličie zanáša vietor na strechu domu, zanáša strešné vpuste. Dokladali aj fotodokumentáciu, kde žalovaní uvádzali, že žalobcovia si vpuste upchali sami. Ďalej je tu objektívne poškodzovanie fasády domu znečisťovaním živicou, ktorá takisto napáda samotný vstup - dlažbu. Taktiež sme mohli spoločne na obhliadke vidieť poškodený betónový múrik - aj podľa fotodokumentácie, videli sme vydúvanie dlažby. A ako spomenul žalovaný, že v tomto týždni tam bol človek, ktorý tu dlažbu zarovnával, áno je to tak, bolo treba tú dlažbu opraviť, a nie stále čakať. Pri vysvetľovaní posudku rozlišoval 2 pojmy - osvetlenie a preslnenie. Myslí si, že žalobcovia preukázali vecný stav, ktorý tvrdili a preukázali zásahy do ich vlastníckeho práva zo strany žalobcov. Je presvedčený, že len rozhodnutie o ochrane ich vlastníckeho práva všeobecným rozhodnutím, ktoré by sa mohlo konkretizovať len v exekučnom konaní v danom prípade už neobstojí, pretože ako v úvode povedal, žaloba naplnila predpoklady pre použite § 417 ods. 2 OZ. Pri ochrane vlastníckych práv poukazujem na § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nevyžaduje zisťovať intenzitu zásahu do vlastníckych práv, ale tak ako im, a čo je správne, vo svojom rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/68/2008, dôležité je zistenie súdov či už 1.stupňového alebo 2. stupňového vo vecnom slova zmysle, pretože ak súd správne vecne rozhodne, nebráni tomu prekážka aplikácie nesprávneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto navrhuje, aby súd rozhodol tak, že v plnom rozsahu vyhovie žalobe a prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15. Žalovaný 1/ so súhlasom žalovanej 2/ aj v jej mene v rámci záverečnej rečí uviedol, že žalobou z 12.09.2016 žiadali žalobcovi odstrániť vetvy a korene presahujúce na ich pozemok. Pravidelným orezom konárov na hranicu pozemkov predchádza neprípustnému obťažovaniu susedov nad ich pozemkom. Aj v uznesení ( pozn. súdu správne na pojednávaní) z 21.09.2017 trvajú žalobcovia na tej istej žalobe, a síce, požiadavke odstránenia vetiev a koreňov presahujúcich na ich pozemok. Súd v uznesení z 21.09.2017 oboznámil s predbežným právnym posúdením veci. Žalobný návrh žalobcov zo žaloby z 12.09.2016 nezodpovedal § 127 ods. 1 OZ. V zmysle § 127 ods. 1 OZ je možné domáhať sa iba zdržania určitého konania, nie uloženia pozitívnej povinnosti. Súd poukazoval na § 417 ods. 1 OZ pri preukázaní hrozby vážnej škody. 04.12.2017 predložili žalobcovia úpravu petitu návrhu, v ktorom s poukazom na § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádzajú domnienky na možný vznik škody žalobcom. Obhliadka 28.11.2017 nepotvrdila ani reálnu ani hroziacu škodu žalobcom. Znalecký posudok č. X/XXXX predložený žalobcami poukazuje na veľký význam hlavne vysokých stromov a trávnikov v hygiene životného prostredia človeka. S umiestením do najbližšieho prostredia človeka mu vytvára vhodné pracovné a životné prostredie. Samotný návrh výrubu drevín nevie znalkyňa zdôvodniť, resp. ho zdôvodňuje laickými neprijateľnými dôvodmi. Škody, ktoré spomínajú žalobcovia, sú nevýznamné a ani pritom ich nevedia dokázať. Ich stromy nie sú príčinou dvíhania dlažby, prasknutia betónovej podmurovky plota, a určite nebránia preslneniu a presvetleniu obytných miestností ich rodinného domu. Keďže žalobcovia nepredložili relevantné dôkazy o potrebe výrubu stromov, súdu navrhujú, aby návrh žaloby zamietol ako nedôvodný, nesúhlasia so žiadnou úhradou trov konania, ktoré vyvolali žalobcovia.
16. Z Odpovede Mesta J., Mestský úrad, odbor stavebný a životného prostredia zo dňa 21.11.2014 vyplýva, že vo veci týkajúcej sa dlhoročného problému s výsadbou stromov zo strany žalovaných: 1/ v časti tienenia, presahovania konárov a prerastania koreňov zo susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných sa treba dovolať súdnej ochrany pre neoprávnený zásah zo strany suseda podľa § 127 Občianskeho zákonníka; 2/ odstrániť rušivé pôsobenie ( presahovanie koruny a koreňov stromov) sú oprávnení žalobcovia s ohľadom na vegetačnú dobu a šetrnosť zásahu tak, aby nedošlo k poškodeniu dreviny, aj sami; 3/ v otázke podnetu na výrub drevín tento bude postúpený na odbor právny a majetkový.
Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny neumožňuje nariadiť výrub stromov. Pri povoľovaní súhlasu na výrob drevín je v zmysle zákona nevyhnutný súhlas vlastníka pozemku na ktorom dreviny rastú. Na dreviny s obvodom menším ako 80cm, ktoré rastú na pozemku parc. č. 5275/5 sa súhlas na výrub v zmysle zákona nevyžaduje.
17. Z Vyjadrenia mesta J. zo dňa 14.01.2015 vyplýva, že mesto nemôže vydať také rozhodnutie, ktorým by prekročilo rozsah svojej právomoci Na úseku poskytovania ochrany s poukazom na § 5 OZ. Rozhodnutím podľa § 5 OZ nemôže mesto uložiť povinnosť vlastníkom stromov odstrániť vysadené dreviny alebo nariadiť orezanie. Posúdenie vplyvu výsadby na stavby nachádzajúce sa v blízkosti vysadených drevín, ako aj možný vznik škôd je otázkou znaleckou, ďalšieho dokazovania, ktorá presahuje rámec správneho konania, v ktorom by mal správny orgán poskytnúť ochranu podľa § 5 OZ. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
18. Z Rozhodnutia Mestského národného výboru v J. zn. Výstv. 1981/Zr-183 zo dňa 16.07.1981 okrem iného vyplýva stanovenie podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu s tým, že v bode 2 písm. d) sa uvádza, že garáž bude riešená v rámci projektu v suteréne rod. dvojdomov a v písm. n) v predzáhradkách bude vysadená okrasná izolačná zeleň.
19. Z Výzvy mesta J. zo dňa 23.09.2004 vyplýva výzva žalobcovi 1/, aby uviedol miestnu komunikáciu chodník do pôvodného stavu, keď zrealizovaním vjazdu z miestnej komunikácie na nehnuteľnosť s parc. č.. bez povolenia mesta J. sa dopustil priestupku.
20. Z Rozhodnutia mesta J. č. k. OÚRaK-ÚDaCH-3190/04/Ú1 zo dňa 25.11.2004 vyplýva povolenie zriadenia vjazdu z miestnej komunikácie Z. ulica v J. na nehnuteľnosť s parc. č. XXXX/X so stanovením podmienok. 21. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ing. Y. A. dňa 22.11.2017 vyplýva záver, že: ak prihliadneme na všetky funkcie zelene, konštatujem, že tak ako sú v súčasnosti dreviny "ošetrené" rezom neplní zeleň žiadnu zo svojich určených funkcií, ale naopak. Neodborným spôsobom výsadby ako aj neodborným orezom poškodzuje majetok rod. A.. Pri pravidelne sa opakujúcich víchriciach v meste môže spôsobiť rozsiahlejšie škody na majetku a aj na životoch. V neposlednej miere uvedené druhy svojim znečisťovaním okolia počas celého roka obťažujú majiteľov pozemku a to hlavne pravidelným čistením strešných žľabov, vpustí, predzáhradky, dlažby a stien budovy. Taktiež takýto spôsob výsadby neumožňuj využívať úžitkovú záhradu. Najväčšie riziko predstavuje výška stromov. Ak by však došlo k zníženiu výšky a k tomu ešte aj orezaniu bočných konárov, strom by už nebol stromom ale zostal by iba kmeň, ktorý by nemal šancu prežiť. Navrhujem preto z bezpečnostného hľadiska dreviny vyrúbať a podsadiť takým druhom, ktorý nebude dosahovať výšku viac ako 3 m a v dostatočnej vzdialenosti od oplotenia susedných pozemkov. Dreviny sú už teraz podsadené tujami Thuja oec, Smaragd, ktoré ak sa budú pravidelne rezať vo výške 3 m a taktiež v bočnom profile od plota, vytvoria zelenú bariéru, ktorá nebude ohrozovať ani obmedzovať ľudí, ktorí žijú v susedných rodinných domoch.
22. Z výsluchu znalkyne okrem iného vyplynulo:
- k otázke č. 4 žalobcov znalkyňa k možnému skráteniu výšky stromov uviedla: sú tam 4 druhy strom. Cyprusovec znesie hlboký aj plytký rez, ten sa vždy oraší. Cypruštek neznáša orez vôbec. Oraší len trošku. Borovice neznášajú orez. Ak príde k zrezaniu výšky borovice, strom stráca prirodzený habitus, a ak nebude mať nad zemou tú zelenú hmotu, svoju silu rastu bude prenášať do koreňov. Ak nevieme, aké vodné podmienky sú v pôde, nevieme, akým smerom sa koreňový systém bude vyvíjať. Na to sú štúdie.
- K otázke č. 6 žalobcov Akým spôsobom by ste videli riešenie v tejto danej veci ohľadne tých stromov, až k postupu, či môže prísť k výrubu stromov, znalkyňa uviedla: neviem či ja to môžem takýmto spôsobom navrhovať, ale borovica hladká sú stromy, ktoré sú medzi domami, sú v tesnej blízkosti oboch nehnuteľností a nevidím odôvodnenie, prečo boli ponechané narásť do takejto výšky. Netvoria žiadny plot. Tie by som navrhovala vyrúbať. Borovica lesná si svoju cestu našla. Je tak radikálne orezaná, je veľmi poškodená rezom, takže tie by som navrhovala na výrub a podsadiť niečím stálozeleným. Cyprušteky, ako som uviedla, absolútne neznesú rez, ako boli teraz zrezané, ich kmene zostanú holé. Z estetického hľadiska to vyzerá že sú to len holé kmene. Nemajú taký koreňový systém ako borovice. Ak by sa zrezali na výšku 3-4 metre, stratili by svoj účel, netvorili by zelenú hmotu. Cyprus znesie rez. Pri pravidelnom reze aj na výšku 2 metre, on vždy obraší a bude zelený. Naše zákony nehovoria o
tom, v akej vzdialenosti a aké stromy sa majú vysádzať, u nás je len upravené, že čo presahuje na náš pozemok, to môžeme orezať. Takéto zákony platia len v ČR. V SR sú v štádiu prípravy. Momentálne riešime len dôsledok toho, že ich bolo vysadených veľa na danej dĺžke a blízko k oploteniu.
- K otázke č. 1 žalovaných Ako je evidentné poškodenie dlažby koreňovou sústavou stromov, z čoho usudzuje, že je to koreňmi spôsobené: Dlažba ktoré je položená je zámková dlažba je položená v štrku. Je viditeľné, že na niektorých miestach je zdvihnuté a na niektorých nie. Keď som tam bola predtým na obhliadke, bol odhalený múrik a odokrytá dlažba, bolo vidieť, že sú to korene borovíc.
- K otázke č. 3 žalovaných Ohľadom zničenia stromov, ktoré ste uvádzali pri výpovedi otázkam PZ žalobcu, Vás poprosím, a by ste uviedli, či ste videli vyvrátené borovice: môžem odpovedať za obvody, ktoré spravujeme my, čo je asi polovica mesta TT. 1 borovica bola vyvrátená na G. (sídlisko), 2 smreky
- jeden na K. (sídlisko) jeden na cintoríne. Pri takejto víchrici je dôležité, kadiaľ a akým smerom sa vietor točí. Pri rýchlosti 120 km/h je jedno aký druh stromov to je. Pri zimných víchriciach, ihličnan je stálozelený, nápor vetra je väčší.
- K otázke č. 4 žalovaných Rozumiem tomu tak, že ak som orezal stromy do výšky aj do šírky, tak som poslinil koreňovú sústavu stromov a preto sú odolnejšie proti nárazom vetra: každý strom, ktorému sa oreže nadzemná časť sa snaží zmobilizovať všetky sily, aby túto nadzemnú časť obnovil. Po posilnení podzemnej časti následne strom v záujme fotosyntézy posilňuje nadzemnú časť, ak tento orez prežije. Nie všetky stromy reagujú na orez týmto spôsobom. Čo sa týka borovíc, borovica lesná veľmi ťažko reaguje, a u borovice hladkej som sa s takým radikálnym rezom nestretla. Preto neviem posúdiť, ako sa bude správať po takomto oreze.
23. Zo Svetlotechnického posudku vypracovaného U.. D. dňa 06.04.2018 vyplýva záver, že Stromoradie ihličnanov na hranici pozemku: a) Nezníži preslnenie obytných miestnosti v rodinnom dome vzhľadom na orientáciu okien na severozápad. b) Zatieni fasádu rodinného domu od 1.februára do 13. novembra. c) Zatieni priľahlý pozemok pri rodinnom dome počas celého roka v dopoludňajších hodinách. d) Zníži denné osvetlenie obytných priestorov nad mieru prípustnú. Stavba sa má užívať v súlade s užívacím povolením. Výsadbou ihličnatých stromov na hranici pozemku sa znížilo denné osvetlenie, čím boli porušené hygienické predpisy na ochranu zdravia osôb.
24. Z Obhliadky zo dňa 28.11.2017 vyplynulo, že v žalobnom návrhu označené stromy sú osadené pri najmenšej vzdialenosti a súčasnej hrúbke kmeňa 40cm od betónového múrika, ktorý tvorí hranicu medzi susednými pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných; rovnako mal súd preukázané zrezanie stromov čo do výšky a orezanie čo do šírky na strane žalobcov; a výšku osadených stromov.
25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
26. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
29. Podľa § 47 ods. 3, 4, zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom
nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2, b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu, c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku, e) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, g) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny, h) na dreviny inváznych druhov podľa § 7b ods.2, i) na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným predpisom a plantáže vianočných stromčekov a okrasných drevín, j) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)].
30. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a d) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Lehotu na výsadbu nových ovocných drevín podľa odseku 4 písm. b) môže orgán ochrany prírody na základe odôvodnenej žiadosti podanej pred uplynutím stanovenej lehoty predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov.
31. Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom každého vlastníka veci, ktorá sa realizuje prostredníctvom obligačných a vecnoprávnych žalôb. Vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje zákon predovšetkým prostredníctvom vlastníckych žalôb uvedených v § 126 Občianskeho zákonníka. Základnými druhmi vlastníckych žalôb sú negatórna žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci). Okrem týchto poznáme na ochranu vlastníckeho práva určovacie žaloby a žaloby sui generis vyplývajúce zo zákona ( § 135c Občianskeho zákonníka a pod.). Negatórna, t. j. zapieracia žaloba slúži k zamedzeniu neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcov. Negatórnu žalobu teória práva člení na všeobecnú podľa § 126 Občianskeho zákonníka a susedskú podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov - iných než neoprávneného zadržiavania veci - do vlastníckeho práva žalobcov: domáha sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie ( aby sa zdržal určitého konania) alebo aby uviedol vec do pôvodného stavu ( napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli). Takýto neoprávnený zásah môže spočívať buď v tom, že si niekto jednostranne osobuje nakladanie s vecou alebo v tom, že vlastníkovi rovi robí pri nakladaní s ňou nejaké prekážky. Zapieracou žalobou je možné domáhať sa aj odstránenia následkov neoprávnených zásahov, ale len vtedy, pokiaľ žalobca nemá právo na odstránenie následkov podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorým je aj náhrada škody (§ 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Základnými podmienkami úspechu negatórnej žaloby vo vlastníckych veciach je 1/ preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, 2/ konkretizovanie jednotlivých druhov zásahov, ktoré má súd zakázať, 3/ preukázanie to, že zásahy sú neoprávnené; 4/ neoprávnený zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, 5/ vykonateľnosť žalobného petitu. V prípade hroziacej škody sa možno domáhať ochrany žalobou podľa § 417 Občianskeho zákonníka, nakoľko negatórna žaloba sa týka už vykonaných zásahov a žaloba podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa týka ešte len hroziacich škôd. V niektorých prípadoch je možné tieto dve žaloby kumulovať, keď konkrétna situácia si vyžaduje nielen zdržanie sa konkrétneho zásahu, ale aj vykonanie konkrétneho vhodného a primeraného opatrenia na odstránenie hroziacej škody (R 3/1971), napr. uloženie povinnosti odstrániť z pozemku žalovaného určitú vec (v tomto konaní stromy). Čo sa týka porovnania ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka s § 126 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 127 ods. 1 je špeciálnou úpravou, s prihliadnutím na demonštratívny výpočet, spočívajúca v uložení povinnosti zdržať
sa presne vymedzeného rušenia, nie však v uložení povinnosti niečo pozitívne konať, napr. odstrániť. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka preto poskytuje dotknutému vlastníkovi širšiu ochranu tak v možnosti pozitívneho uloženia povinnosti konať ako aj k subjektu, žalovanému. Ak je vhodným a primeraným opatrením uloženie povinnosti odstrániť stromy, musí súd prihliadnuť aj na zákon o ochrane prírody (R 3/1988).
32. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku. Nie je však predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody. Postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda. Rozdiel medzi negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k § 4 Občianskeho zákonníka je v tom, že negatórnou žalobou možno len požadovať, aby sa žalovaný niečoho zdržal, kým v prípade vážneho ohrozenia možno žiadať súd, aby žalovanému uložil povinnosť niečo konať. Žalobca nemusí žalobu správne právne kvalifikovať, keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou.
33. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako špeciálneho ustanovenia k § 4 Občianskeho zákonníka, na ktoré ustanovenie poukázalo Mesto J. vo Vyjadrení zo dňa 14.01.2015. Súd mal za nesporne preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú susednými s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, v katastrálnom území J. na Z. ulici. V konaní nebolo sporným, že vetvy stromov žalovaných presahovali v čase začatia súdneho konania nad pozemky vo vlastníctve žalobcov, avšak žalovaní tvrdili, že sa o údržbu drevín pravidelne starajú, tieto orezávajú. Následne žalovaná 2/ na pojednávaní potvrdila, že posledné tri roky mal žalovaný 1/, jej manžel, zdravotné problémy, a preto stromy neorezával posledné tri roky. K orezaniu presahujúcich vetiev došlo žalovaným 1/ pred vykonaním obhliadky súdom v intervale od 04.11.2017 do 28.11.2017 a to bez povolenia mesta J. na výrub, tak ako túto povinnosť ukladá zákon o ochrane prírody a krajiny ( § 47 ods. 3 v spojení s a contratio § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.) Súd mal zo žalobcami doloženej fotodokumentácie preukázané, že vetvy stromov presahovali na pozemky vo vlastníctve žalobcov dňa 12.09.2016 (v súdnom spise č. l. 62), dňa 05.11.2016 (č. l. 54), dňa 01.04.2017 (č. l. 55), dňa 22.09.2017 (č. l. 105), dňa 04.11.2017 (č. l. 107). Presahovanie koreňov stromov na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov žalovaní spochybňovali. Súd mal tento presah preukázaný fotodokumentáciou zo dňa 01.04.2017 (č. l. 63) na pozemok vo vlastníctve žalobcov, rovnako tak prasknutý betónový múr ako základový pás oplotenia s celkovou hĺbkou 57cm, z toho pod úrovňou terénu viac ako 32 cm.
34. Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že to, ako blízko k susedovmu plotu je možné posadiť stromy, zákon neustanovuje (na rozdiel od právnej úpravy v Českej republike, § 1017 ods. 1, 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka: Má-li pro to vlastník pozemku rozumný důvod, může požadovat, aby se soused zdržel sázení stromů v těsné blízkosti společné hranice pozemků, a vysadil-li je nebo nechal-li je vzrůst, aby je odstranil. Nestanoví-li jiný právní předpis nebo neplyne-li z místních zvyklostí něco jiného, platí pro stromy dorůstající obvykle výšky přesahující 3 m jako přípustná vzdálenost od společné hranice pozemků 3 m a pro ostatní stromy 1,5 m. Ustanovení odstavce 1 se nepoužije, je-li na sousedním pozemku les nebo sad, tvoří-li stromy rozhradu nebo jedná-li se o strom zvlášť chráněný podle jiného právního předpisu). Je potrebné však vychádzať z toho, že výkonom svojho vlastníckeho práva nemôže vlastník neoprávnene zasahovať do práv inej osoby. Rovnako má povinnosť predchádzať vzniku škodám. Preto je potrebné posadiť strom v dostatočnej vzdialenosti od plota, a udržiavať najmä konáre tak, aby neohrozili vlastnícke právo suseda napr. neprevísali nad jeho pozemok, či neohrozovali dom alebo plot. Z vykonaného znaleckého dokazovania ako aj ohliadky mal súd preukázané, že žalovaní vysadili pozdĺž spoločnej hranice susediacich pozemkov stromy, a to borovice lesné ku dňu rozhodovania súdu v počte 4ks, borovice hladné 4ks, cyprušteky lawsonove 11ks a cyprusovce leylandské 10ks v rozpätí 40 až 60 cm od svojej strany oplotenia, čo znalkyňa zhodnotila ako nevhodnú vzdialenosť resp. spôsob výsadby. Zároveň z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaní nevhodne zvolili druhy drevín, keď borovice ako aj cyprusovce sú veľké ihličnaté stromy dosahujúce do šírky 10metrov a do výšky 12 až 18 metrov. Znalkyňa Ing. A. z odboru poľnohospodárstvo
- Záhradníctvo konštatovala, že stromy viditeľne svojimi koreňmi poškodzujú múrik, dlažbu, inžinierske
siete a v budúcnosti môžu poškodiť aj samotnú stavbu. Zároveň poukázala na to, že borovica hladká aj lesná obsahuje veľké množstvo živíc v samotnom dreve, v ihliciach a v šiškách, ktoré pri padaní na pozemok žalobcov lepia a poškodzujú dlažbu a aj samotnú omietku na domoch. Pri rezoch, ktoré žalovaný 1/ vykonal v novembri 2017, sa vytekajúca živica objavuje vo väčšom množstve. Ďalej znalkyňa konštatovala, že neodborným rezom drevín bez povolenia mesta J.alovaný 1/ poškodil dreviny. Pri výsluchu znalkyňa uviedla, že borovice, toho času vysoké viac ako 14 metrov, by nemali byť orezané vôbec (odpoveď na otázku č. 9 žalovaných na pojednávaní), cyprušteky lawsonove neznášajú hlboký orez (znalecký posudok) a ich kmene zostanú holé (odpoveď na otázku č. 6 žalobcov na pojednávaní) zo strany žalobcov a cyprusovce leylandské, ktoré rastú rýchlosťou až jeden meter ročne, síce výborne znášajú strih - hlboký aj plytký rez - ale korene majú pomerne plytké, a majú tendenciu sa prevrhnúť. Ich plytká koreňová štruktúra tiež znamená, že je zle prispôsobená oblastiam s horúcimi letami (znalecký posudok). Súd mal z obhliadky preukázané, že živica z borovíc sa vo veľkom množstve nachádzala na dlažbe vedľa domu žalobcov, rovnako tak ihličie z oboch druhov borovíc. Žalobcovia poukázali na to, že ihličie im upcháva strešné žľaby a dažďové zvody, v dôsledku čoho si neplnia úlohu odvádzania dažďovej vody, ktorá dopadá na strechu žalobcov, a tým je ohrozený ich rodinný dom. Žalovaní toto skutkové tvrdenie o ohrození majetku žalobcov popierali tým, že ho označili za zavádzajúce a nie konkretizované, keď boli toho názoru, že šišky musel do žľabu uložiť fotograf a potom spraviť fotografiu. Rovnako tak spochybnili prasknutie podbetonávky plota, ktorá nie je základovým múrom, nie je založená do nezámrznej hĺbky 80cm, nie je dilatovaná ani armovaná. Počas konania na preukázanie svojich tvrdení neprodukovali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, hĺbku 80cm uviedli všeobecne bez zohľadnenia lokality.
35. Je nepochybné, že záujem žalobcov na zachovaní domu je všeobecne silnejší ako záujem žalovaných na ďalšej existencii stromov s vyhláškou určenou hodnotou. Prerastanie vetiev a koreňov v rozsahu zistenom v tomto konaní súd zhodnotil za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto sa stotožnil s vyjadrením mesta J., že žalobcovia sú v rámci zákona oprávnení zasiahnuť proti imisiám žalovaných, keď tieto prekračujú únosnú mieru. Žalobcovia sa po zmene žalobného návrhu domáhali odstránenia nezameniteľne identifikovaných drevín ich výrubom. Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a došiel k záveru, že žalovaní nevhodným spôsobom výsadby drevín a nevhodne zvoleným druhom drevín vážne ohrozujú majetok žalobcov. Aj keď nie je predpokladom úspešnosti žaloby to, či ku škode už došlo, a nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, súd mal vzniknuté škody preukázané (poškodenie povrchu dlažby živicou, nemožnosť využitia záhrady žalobcov pod prevismi vetiev), taktiež súd považoval za hodnoverné v príčinnej súvislosti s presahujúcimi koreňmi stromov zdvihnutie dlažby žalobcov a prasknutý betónový múr. Rovnako mal preukázané hroziace nebezpečenstvo (upchatie dažďových zvodov ihličím) na rodinnom dome vo vlastníctve žalobcov, keď vyjadrenie žalovaných, že ihličie a šišky vhodil fotograf do žľabu považoval za absurdné a žalovanými nepreukázané. Keďže uplatnený nárok žalobcov súd vyhodnotil ako dôvodný v plnom rozsahu, žalovaných zaviazal odstrániť dreviny výrubom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu bezprostrednej hrozby vzniku značnej škody na majetku žalobcov žalovaní nepotrebujú súhlas orgánu ochrany prírody na výrub na plnenie súdom uloženej povinnosti, čím však nezanikla ich oznamovacia povinnosť v zmysle § 47 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.