Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Ek-3035-2023.pdf
PDF · 94.47 KB
No categories available
4Ek/3035/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného č.1: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., a oprávneného č. 2: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., práv. zast.: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX, práv. zast.: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 624, o vymoženie 20 333,52 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Baranay, so sídlom exekútorského úradu Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 44 955 774, pod sp. zn. 362EX 496/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2023 domáhali od povinného vymoženia 20 333,52 EUR na podklade exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6C/109/2009 zo dňa 14.07.2023 v spojením s uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6C/109/2009 zo dňa 02.11.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2023 a vykonateľnosť dňa 06.12.2023.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 21.12.2023 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Baranay, so sídlom exekútorského úradu Ventúrska 16, 811 06 Bratislava, IČO: 44 955 774, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 362EX 496/23.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 05.01.2024 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 15.01.2024, teda v zákonnom stanovenej 15 – dňovej lehote. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie nasledovne. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.07.2023 súd zaviazal povinného ako žalovaného na úhradu trov konania vo výške 19 836,19 EUR a sumu 497,33 EUR v prospech oprávnených. Povinný sa nestotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a dňa 23.08.2023 v zákonnej lehote podal sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 02.11.2023 súd sťažnosť povinného ako žalovaného zamietol. Oprávnený začali voči sťažovateľovi viesť exekučné konanie na vymoženie predmetných trov u exekútora JUDr. Peter Baranay, č.k. 362EX 496/23. Dňa 15.01.2024 v zákonnej lehote podal povinný sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci exekučného titulu na určenie porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu, konkrétne na náležité odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zachovanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Okrem iného povinný pravidelne komunikoval s právnym zástupcom oprávnených a pokúšal sa dohodnúť na splátkovom kalendári v mesačných splátkach, ktoré by umožňovali jeho majetkové pomery. Dňa 21.11.2023 zaslal žiadosť o splátkový kalendár na sumu 80 Eur mesačne. Dňa 28.11.2023 odpovedal právny zástupca oprávnených, že výšku splátky nie je možné akceptovať a do 04.12.2023 stanovil lehotu na prehodnotenie výšky splátky. Dňa 03.12.2023
zaslal povinný návrh na splátky 100 Eur mesačne. Uvedené zostalo bez odozvy. Oprávnení bez ďalšej komunikácie podali návrh na vykonanie exekúcie. Povinný sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia v tejto výške mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky, nakoľko je v dôchodkovom veku a poberá dôchodok vo výške 490,20 EUR a nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom jeho finančná situácia v súčasnosti neumožňuje uhradenie vymáhanej čiastky. Z týchto dôvodov povinný žiada, aby bolo jeho námietkam proti exekúcii vyhovené pre jej predčasnosť alebo v prípade ich nevyhoveniu, aby jej bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania vedenom na Ústavnom súde SR a pre prípad pokračovania exekúcie, aby mu boli povolené splátky vo výške 100 EUR mesačne. Povinný má za to, že odklad exekúcie pre neho oprávnených nepoškodí ani im neprivodí inú ujmu. Povinný považuje trovy exekúcie za neprimerané a nedôvodné a ju poškodzujúce. Z týchto dôvodov žiada, aby súdny exekútor predložil spis procesnému súdu na rozhodnutie o podaných námietkach a v prípade, že podaným námietkam nevyhovie, aby rozhodol o návrhu na odklad exekúcie, ktorý súd žiadam, aby vydal toto rozhodnutie - súd povinnej povoľuje odklad exekúcie v exekučnom konaní vedenom u JUDr. Petra Baranaya, súdneho exekútora, exekútorský úrad Bratislava, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava pod č. 362EX 496/2023 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky F. G., bytom A. XXX, XXX XX, Nar.: 23.11.1958 proti Okresnému súdu Pezinok.
4. Oprávnení zaujali k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasíme, považujeme ho za nedôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza argumenty, na ktoré už poukazoval v základnom konaní. Nie je pravdou, že by sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia v tejto výške mohla mať pre neho nepriaznivé následky. Povinný sa už v čase skončenia základného konania zbavil úmyselne svojho nehnuteľného majetku. Podľa našich informácií povinný pracuje v Rakúsku, kde disponuje zjavne nezanedbateľným príjmom. Rodinný dom v obci A., v ktorom má povinný trvalý pobyt je vo vlastníctve jeho dcéry, pričom má v ňom zriadené vecné bremeno doživotného užívania. Je pravdepodobné, že sa v predmetnom rodinnom dome nachádzajú hnuteľné veci, ktoré by mohli patriť povinnému. Z uvedeného je zrejmé, že povinný má vyšší príjem a majetkové pomery, než deklaruje. Bol to práve samotný povinný, kto takúto situáciu zapríčinil, pretože podklady k zápisu vlastníckeho práva povinného do katastra nehnuteľností boli falzifikátmi. Preto nevidíme žiadny dôvod, aby došlo k odkladu exekúcie. A taktiež nie sú naplnené podmienky na splátkový kalendár, nakoľko povinný v ústavnej sťažnosti spochybňuje vymáhaný nárok. Poukazujeme aj na mechanizmus povoľovania splátok podľa Exekučného poriadku, ktorý predpokladá maximálne rozloženie splátok tak, že každá splátka je minimálne vo výške približne 5,5 % z vymáhanej sumy. Povinný odmieta akceptovať reálny stav a snaží sa zavádzať súdne orgány, a preto navrhujeme, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že informáciami o dôvodoch uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, pre ktoré bol tento návrh podaný disponujú oprávnení. Ako súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie mu o nich nie sú známe žiadne informácie, a preto sa k podanému návrhu nemôže vyjadriť.
6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. . 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Exekučným titulom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcom (oprávneným) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 19 836,19 EUR a trovy konania v celkovej výške 497,33 EUR. Voči exekučnému titulu podal žalovaný (povinný) sťažnosť, ktorú však uznesením sp. zn. 6C/109/2009 zo dňa 02.11.2023 Okresný súd Pezinok zamietol.
18. K námietke povinného ohľadom podanej ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR exekučný súd uvádza nasledovné. Keďže Ústavný súd SR ako súdny orgán ochrany ústavnosti v zmysle čl. 124 Ústavy SR nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a ústavná sťažnosť nie je opravným prostriedkom, nemá ani odkladný (suspenzívny) účinok. Úlohou ústavného súdu je preskúmavať rozhodnutia či opatrenia vydané, resp. iné zásahy uskutočnené orgánmi verejnej moci v napadnutých konaniach výlučne z hľadiska ústavnosti, a to za predpokladu, že nadobudli právoplatnosť, v záujme zachovania princípu právnej istoty. Podanie ústavnej sťažnosti tak nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (či opatrenia alebo iného zásahu). Nastúpenie odkladného účinku je pri ústavnej sťažnosti normatívne konštituované skôr ako výnimka, a nie ako pravidlo. Odkladný účinok nastupujúci zo zákona je normatívne upravený len pri konaní o preskúmaní rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia, pri podaní sťažnosti proti uzneseniu súdnej rady podľa § 198 písm. a) zákona o Ústavnom súde SR, ako aj v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. V zásade možno skonštatovať, že zákonné nastúpenie odkladného účinku spojeného s podaním návrhu na začatie konania v týchto veciach predstavuje normatívne uskutočnený výber tých prípadov, v ktorých zákonodarca zohľadňujúc predovšetkým predmet preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej moci vzhliadol potrebu zvýšenej ochrany navrhovateľa.
19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie povinný tiež poukazuje na to, že je v dôchodkovom veku, poberá dôchodok v sume 490,20 EUR, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho momentálna finančná situácia mu neumožňuje uhradenie vymáhanej čiastky. Z uvedeného je zrejmé, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie aj z dôvodu nemajetnosti. Súd konštatuje, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý uvedený je v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekuuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z uvedených v bode 6. toho uznesenia. Súd dospel k záveru, že dôvod, ktorý povinný uvádza vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku účinného od 01.04.2017.
20. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zdôrazňuje to, že je v dôchodkovom veku, poberá dôchodok v sume 490,20 EUR, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho momentálna finančná situácia mu neumožňuje uhradenie vymáhanej čiastky, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
21. Súd ďalej konštatuje, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy(Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného.
22. Prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný domáha tiež splátkového kalendára a odkladu exekúcie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ustanovení Exekučného poriadku o splátkovom kalendári ako aj odklade exekúcie nerozhoduje exekučný súd, ale poverený súdny exekútor.
23. Čo sa týka výšky trov súdneho exekútora, exekučný súd preskúmal upovedomenie o začatí exekúcie a dostal k záveru, že súdny exekútor pri vyčíslení svojich trov postupoval v súlade s vyhláškou č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 24. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne)
25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.