Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ek/3035/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného č.1: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., a oprávneného č. 2: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., práv. zast.: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX, práv. zast.: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 624, o vymoženie 20 333,52 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Baranay, so sídlom exekútorského úradu Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 44 955 774, pod sp. zn. 362EX 496/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.02.2024, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.02.2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2023 domáhali od povinného vymoženia 20 333,52 EUR na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 14.07.2023 v spojením s uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 02.11.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2023 a vykonateľnosť dňa 06.12.2023.

2. Dňa 21.12.2023 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 02.02.2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.04.2017 (ďalej len „“) zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že exekučným titulom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcom (oprávneným) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 19 836,19 EUR a trovy konania v celkovej výške 497,33 EUR. Voči exekučnému titulu podal žalovaný (povinný) sťažnosť, ktorú však uznesením sp. zn. zo dňa 02.11.2023 Okresný súd Pezinok zamietol. K námietke povinného ohľadom podanej ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR exekučný súd uviedol, že ústavná sťažnosť nie je opravným prostriedkom, nemá ani odkladný (suspenzívny) účinok. Úlohou ústavného súdu je preskúmavať rozhodnutia či opatrenia vydané, resp. iné zásahy uskutočnené orgánmi verejnej moci v napadnutých konaniach výlučne z hľadiska ústavnosti, a to za predpokladu, že nadobudli právoplatnosť, v záujme zachovania princípu právnej istoty. Podanie ústavnej sťažnosti tak nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (či opatrenia alebo iného zásahu). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež poukázal na to, že je v dôchodkovom veku, poberá dôchodok v sume 490,20 EUR, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho momentálna finančná situácia mu neumožňuje uhradenie vymáhanej čiastky. Z uvedeného je zrejmé, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie aj z dôvodu nemajetnosti. Súd konštatuje, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý uvedený

je v starom Exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017, konkrétne ide o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa nového exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len zo zákonnom uvedených dôvodov. Súd dospel k záveru, že dôvod, ktorý povinný uvádza vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod dôvody na zastavenie exekúcie podľa exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zdôraznil, že je v dôchodkovom veku, poberá dôchodok v sume 490,20 EUR, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a jeho momentálna finančná situácia mu neumožňuje uhradenie vymáhanej čiastky, súd uviedol, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný tiež domáhal splátkového kalendára a odkladu exekúcie. Súd v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle ustanovení Exekučného poriadku o splátkovom kalendári ako aj odklade exekúcie nerozhoduje exekučný súd, ale poverený súdny exekútor. Čo sa týkalo namietanej výšky trov súdneho exekútora, exekučný súd preskúmal upovedomenie o začatí exekúcie a dostal k záveru, že súdny exekútor pri vyčíslení svojich trov postupoval v súlade s vyhláškou č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku. Nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej opätovne uviedol, že dňa 15.01.2024 v zákonnej lehote podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci exekučného titulu na určenie porušenia jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie a zachovanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu povinný považuje exekučné konanie za predčasné. Okrem iného povinný pravidelne komunikoval s právnym zástupcom oprávnených a pokúšal sa dohodnúť na splátkovom kalendári v mesačných splátkach, ktoré by umožňovali jeho majetkové pomery. Dňa 21.11.2023 zaslal žiadosť o splátkový kalendár na sumu 80 Eur mesačne. Dňa 28.11.2023 odpovedal právny zástupca oprávnených, že výšku splátky nie je možné akceptovať a do 04.12.2023 stanovil lehotu na prehodnotenie výšky splátky. Dňa 03.12.2023 zaslal povinný návrh na splátky 100 Eur mesačne. Uvedené zostalo bez odozvy. Oprávnení bez ďalšej komunikácie podali návrh na vykonanie exekúcie. Povinný sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia v tejto výške mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky, nakoľko je v dôchodkovom veku a poberá dôchodok vo výške 490,20 EUR a nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom jeho finančná situácia v súčasnosti neumožňuje uhradenie vymáhanej čiastky. Z týchto dôvodov povinný žiadal, aby bolo jeho námietkam proti exekúcii vyhovené pre jej predčasnosť alebo v prípade ich nevyhoveniu, aby mu bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania vedenom na Ústavnom súde SR a pre prípad pokračovania exekúcie, aby mu boli povolené splátky vo výške 100 EUR mesačne. Povinný má za to, že odklad exekúcie oprávnených nepoškodí ani im neprivodí inú ujmu. Povinný považuje trovy exekúcie za neprimerané a nedôvodné a povinného poškodzujúce. Z uvedeného dôvodu povinný žiadal, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že povinnému vyhovie a exekučné konania zastaví.

5. Oprávnení sa k sťažnosti povinného vyjadrili tak, že ju považujú za nedôvodnú. Povinný uvádza opakovane tie isté argumenty ako uvádzal už v návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením, a ako uvádzala už dokonca v základnom konaní, predovšetkým vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady rov konania, ktorá bola už v základnom konaní zamietnutá. Zásadne nie je pravdou, že by sa povinný bez svojej viny ocitol „prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia v tejto výške mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky.“ Povinný týmto konštatovaním v sťažnosti pokračuje v zavádzaní. Povinný sa už v čase priebehu a skončenia základného konania zbavil úmyselne svojho nehnuteľného majetku v snahe dosiahnuť trvalý stav

obmedzenia svojej majetnosti s cieľom vyhnúť sa uspokojovaniu akýchkoľvek nárokov oprávnených voči nemu, podľa informácií oprávnených povinný pracuje v Rakúsku, kde zjavne má nezanedbateľný príjem, ktorý zjavne neprijíma na účet v slovenských peňažných ústavoch, býva na adrese trvalého pobytu vo Vištuku v rodinnom dome u svojej dcéry na báze vecného bremena doživotného užívania, ktoré bolo zriadené potom, ako bolo vlastnícke právo povinného na ňu prevedené už počas základného konania. Z uvedeného je zrejmé, že povinný sa v aktuálnom postavení zjavne neocitol bez svojej viny, a rozhodne jeho úmyslom nebolo dosiahnuť tento stav iba prechodne, ale natrvalo. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak povinný sa snaží vyhnúť exekúcii tým, že požaduje 100 eurové splátky, ktoré by splácal viac ako 15 rokov. K argumentu povinného o podaní ústavnej sťažnosti možno len uviesť, že „Súd v tomto bode zároveň konštatuje, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -70 z 19.05.2004), teda ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto prostriedku napr. dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ani ex offo dôvod na zastavenie exekúcie.“ (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.06.2021). K argumentu povinného o údajnej „predčasnosti“ možno len uviesť, že nepatrí medzi argumenty, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie, nezakladá totiž žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie (napr. uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , zo dňa 02.03.2020). Ostatné argumenty povinného v sťažnosti efektívne a presne odmietol už exekučný súd v bodoch 18 až 22 uznesenia. Jednoznačne tiež nie sú splnené podmienky pre povolenie úhrady v splátkach podľa § 61g Exekučného poriadku, minimálne už len preto, že povinný v ústavnej sťažnosti, ako aj v návrhu spochybňuje vymáhaný nárok. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti oprávnení žiadali, aby súd sťažnosť povinného zamietol.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, súd nad rámec zákona dodáva:

15. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval tými istými dôvodom ako v návrhu na zastavenie exekúcie, a to: podaním ústavnej sťažnosti, nemajetnosťou a zlou sociálnou situáciou, žiadosťou o splátky, odkladom exekúcie, nesprávnou výškou trov exekúcie. Sudca v sťažnostnom konaní dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným návrh povinného na zastavenie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že podanie ústavnej sťažnosti povinným nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Zároveň súd do vydania tohto rozhodnutia nemal preukázané (a ani to účastníci konania netvrdili), že by bol exekučný titul zrušený alebo zmenený. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné exekúciu v súčasnosti zastaviť pre nemajetnosť povinného, kedy o nemajetnosti povinného nerozhoduje súd, ale súdny exekútor po splnení zákonných podmienok. K uvedenému sudca opätovne zdôrazňuje, že zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného, ani jeho nepriaznivý zdravotný stav, nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a je na ňom posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zároveň správne po preskúmaní upovedomenia súdneho exekútora konštatoval, že tento trovy vyčíslil v súlade s vyhláškou č.

16. K námietke povinného ohľadom žiadosti o splátky súd uvádza, že o povolení splnenia vymáhaného nároku v splátkach rozhoduje súdny exekútor. Súdny exekútor plnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí ak sú splnené podmienky stanovené v ust. § 61g Exekučného poriadku. Súd pritom dáva do pozornosti, že v prípade ak je povinný fyzickou osobou, plnenie v splátkach súdny exekútor povolí ak okrem splnenia ďalších podmienok vymáhaný nárok nepresahuje 5 000 EUR.

17. K námietke povinného týkajúcej sa odkladu exekúcie sudca opätovne (tak ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení) uvádza, že o odklade exekúcie za splnenia podmienok uvedených v § 61h Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor.

18. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, sudca preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.02.2024 ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže neboli účastníkmi konania uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).