Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-109-2009.pdf
PDF · 183.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/109/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu 1/: Z. Š., G.. XX.XX.XXXX, P. XXX, K., štátny občan SR, žalobkyne 2/: U.W. Š., P.. Š., G.. XX.XX.XXXX, P. XXX, K., štátny občan SR, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548 proti žalovanej: Ľ. O., P.. Š., G.. XX.XX.XXXX, I. XXX, Z., štátny občan SR, zastúpená advokátkou: Mgr. Alica Mendlová, Riečna 2, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobca 1/ Z. Š., P.. Š., G.. XX.XX.XXXX, P.. Č.. XXXXXX/XXXX, E. K. P. XXX, XXX XX K., občan SR a žalobkyňa 2/ U. Š., P.. Š., G.. XX.XX.XXXX, P.. Č.. XXXXXX/XXXX, E. K. P. XXX, XXX XX K., občan SR sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 vzhľadom k celku na stavbe - Rodinnom dome so súp. číslom XXXX, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre katastrálne územie K., U. K., Okres Pezinok, postavenej na pozemku parcely registra „C“, s parc. č. XXX/XXX, druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre katastrálne územie K., U. K., Okres Pezinok.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%.
III. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 08.08.2007 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali proti žalovanej určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti - domu so súpisným číslom XXXX (ďalej aj ako „prístavba“) vedeného na LV č. XXXX vedeného katastrálnym odborom OÚ Pezinok pre k. ú. K. stojacom na pozemku parc. č. XXX/XXX.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 23.04.2019, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 30.11.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ v žalobnom petite neuviedli, v akom podiele každý z nich má vlastniť predmetnú nehnuteľnosť, t.j. či má byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v podielovom spoluvlastníctve s konkrétnym vyjadrením podielu. Odvolací súd určil povinnosť súdu prvej inštancie vyzvať oboch žalobcov na odstránenie vady žaloby, a to presnú špecifikáciu petitu žaloby, t.j. či žiadajú o priznanie predmetnej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo podielového spoluvlastníctva s vyjadrením podielu; po odstránení uvedeného nedostatku opätovne posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ a podľa
výsledku úkonov naznačeným smerom riadne zistiť skutkový stav veci, doplniť dokazovanie ak táto potreba vyvstane, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.
3. V súlade s pokynom odvolacieho súdu súd uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 28.01.2021 vyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby. Podaním doručeným súdu dňa 15.02.2021 žalobcovia v súlade s uvedeným uznesením upravili petit žaloby, keď navrhli, aby súd určil, že sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 vzhľadom k celku na spornej nehnuteľnosti, čím odstránili vady žaloby vytknuté odvolacím súdom.
4. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území K. (rodinný dom a pozemky- zastavané plochy a nádvoria), ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.1984 registrovanou Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod č. P. T. XXX/ XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 18.06.1990 registrovanou ŠN Bratislava - vidiek pod č. P. T. XXXX/ XXXX a kúpnou zmluvou zo dňa 14.3.1997, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností Správou katastra Pezinok pod č. Z. XXX/XXXX zo dňa 22.4.1997. Žalobcovia uzatvorili manželstvo dňa 26.5.1984 a dotknuté nehnuteľnosti nadobudli počas ich manželstva od matky žalobkyne 2/ B. Š., ktorí jej zriadili na základe zmluvy o vecnom bremene zo dňa 18.6.1990 vecné bremeno a to právo doživotného užívania jednej izby v rodinnom dome opísanom v bode I. žaloby. Žalobcovia v rokoch 1984-1992 vykonali modernizáciu rodinného domu a vybudovali a financovali prístavbu jednej izby k predmetnému rodinnému domu, ktorú pôvodne začala budovať matka žalobkyne pred vznikom ich manželstva a ktorú žalobcovia nadobudli spolu s rodinným domom, keďže rodinný dom a prístavba jednej izby k nemu tvoria jeden celok. Vykonanie modernizácie rodinného domu a prístavby vykonali na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 13.7.1990, zápisnice ONV Bratislava vidiek odboru výstavby o vydaní stavebného povolenia a projektovej dokumentácie. Vybudovanie tejto časti spočívalo v tom, že vybudovali priečky, holé múry izby omietli, vybudovali prívod elektriny a vody do tejto izby, vybudovali v nej sociálne zariadenie - WC a kúpeľňu so všetkými stavebnými úpravami z tohto vyplývajúcimi (dlažby, sanita, atď.). Dňa 11.7. a 13.7.2007 zistili na Správe katastra Pezinok, že žalovaná je vedená na LV č. XXXX (správne má byť LV č. XXXX, pozn. súdu) pre k. ú. K. ako vlastníčka domu so súp. číslom XXXX (ich prístavby) stojacej na ich pozemku parc. č. XXX/ XXX, ako dôvod zápisu jej vlastníckeho práva je uvedená žiadosť, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla a geometrický plán. Hodnota tejto časti ich rodinného domu predstavuje podľa ich názoru 200.000,-Sk. Následne zistili na Obecnom úrade v K., že tomuto bola dňa 8.3.2007 zaslaná listina a to: žiadosť o oznámenie podľa ust. § 127 z. č. 79/1996 Zb. s podpisom „Š.“, ktorú listinu však žalobcovia 1, 2 nikdy nevyhotovili a žalobkyňa v 2. rade ju nikdy ani nepodpísala. Nie je pravdivý ani obsah predmetnej žiadosti, kde sa nepravdivo uvádza, že stavebníkom prístavby bola matka žalobkyne B. Š.. Predmetná žiadosť si aj odporuje, keď sa v nej najprv uvádza, že sa jedná o žiadosť o potvrdenie prístavby verandy k rodinnému domu so súp. č. XXX a na druhej strane hneď následne sa uvádza, že sa jedná o prístavbu k rodinnému domu, ktorá bola postavená v roku 1975 a na ktorú bolo vydané užívacie povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.1976. Rovnako Obec K. dňa 14.3.2007 listom č. j. XX/XX žalobcom oznamuje, že prístavba verandy rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX C.. Ú.. K. o rozmerov 6,40 x 3,95 bola postavená v roku 1975 a užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.1976 - obsah listu je tiež nepravdivý a nikdy žalobcom takýto list nebol zaslaný. Okrem uvedeného sa dozvedeli, že bez ich súhlasu ako vlastníkov pozemkov opísaných v bode I žaloby sa dostavil v období pred vystavením LV č. XXXX v prospech žalovanej na ich pozemky geodet, ktorý bez ich súhlasu zameral pozemok s parc. č. XXX/XXX a vyhotovil bez ich súhlasu geometrický plán pre zápis „prístavby“ na LV č. XXXX C.. Ú.. K. v prospech žalovanej, a následne zistili, že uvedené umožnila bez ich súhlasu matka žalobkyne p. B. Š. (vzťahy medzi B. Š. a žalobcami nie sú dobré, nakoľko je pod vplyvom jej ostatných detí a to žalovanej ako aj syna T. Š., ktorí jej vytýkajú, že všetok svoj majetok previedla na žalobcov 1, 2 a oni nič nemajú z pôvodného rodičovského majetku). S poukazom na uvedené vyššie boli toho názoru, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, lebo ju nenadobudla žiadnym zo spôsobov uvedených v ust. § 132, 134 ods. 1 , 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ju nekúpila, nedostala darom alebo iným dovoleným právnym úkonom o nadobudnutí vlastníckeho práva, stavebne ju nevybudovala, nevydržala, nespracovala atď, práve naopak nadobudla ju protiprávne - § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nadobudli uvedenú nehnuteľnosť riadne kúpnymi zmluvami, nakoľko sa nejednalo o samostatnú nehnuteľnú vec, ale o časť
ich rodinného domu, okrem toho im svedčí aj nadobudnutie vlastníctva vydržaním, príp. spracovaním. Naliehavý právny záujem preukazovali skutočnosťou, že bez súdneho rozhodnutia sa neobnoví ich vlastníctvo na predmetnú časť ich rodinného domu, lebo žalovaná má vystavený už list vlastníctva.
5. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 25.10.2007 uviedla, že prístavba rodinného domu je potvrdená dôkazmi a to:
- ohlásením drobnej stavby zo dňa X.X.XXXX
- oznámením MNV - komisia pre výstavbu a zveľaďovanie v K. Č.. Z..XXX/XXXX zo dňa 25.3.1982, ktoré preukazujú, že stavebníkom bola žalovaná a nie žalobcovia. Okrem uvedeného žalobcovia nerešpektujú vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní jednej izby pristavenej k domu o rozmeroch 4x4 m, kuchyne a príslušenstva jej matkou a matkou žalobkyne, bránia vstupu - vjazdu nie len jej, ale aj jej rodinným príslušníkom, ktorí prichádzajú za matkou na návštevu. Uviedla, že žalobcovia v roku 1990 uskutočnili rekonštrukciu rodinného domu súp. č. XXX a to prístavbou verandy, ale dom so súpisným č. 1236 nie je totožný s prístavbou verandy. Dom so súpisným č. XXXX postavila žalovaná za pomoci brata T. Š.U., stavbu uskutočňovala od roku 1982 so súhlasom matky, vtedajšej vlastníčky pozemku, na ktorom je dom postavený.
6. Žalobný návrh uplatnený žalobcami je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa žalobcovia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcov by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou.
7. Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcov alebo neistoty v ich právnom vzťahu. V danom prípade je naliehavý právny záujem daný tým, že bez rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené vlastníctvo žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti, nie je možné odstrániť zápis vlastníckeho práva žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti a tým odstrániť neistotu ohľadom jej vlastníka.
8. Po ustálení, že žalobcom svedčí naliehavý právny záujem, sa súd zameral na námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keď žalovaná mala za to, že žalobcovia nie sú vlastníkmi rodinného domu so súpisným č. XXX (ktorého prístavby so súpisným č.XXXX je vlastnícke právo sporné) v celosti. Žalovaná mala za to, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi len jednej polovice rodinného domu a preto nie je daná ich aktívna vecná legitimácia, keď aktívne legitimovaní by museli byť všetci spoluvlastníci rodinného domu. Za účelom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchmi žalovanej, svedkov B. Š., P. K.C., B. P.. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci:
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX C.. Ú.. K. zo dňa 11.07.2007 súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako vlastníci v podiele 1/1 parciel registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX titulom nadobudnutia: C. P.-XXXX/XX-XX/XX s ťarchou práva doživotného užívania pre Š. B., P.. L. G. J. P.-XXXX/XX-XX/XX.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX C.. Ú.. K. zo dňa 13.07.2007 súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka v podiele 1/1 stavby - rodinného domu so súp. č. XXXX na parcele č. XXX/XXX titulom nadobudnutia: Žiadosť - Kol. rozh., Rozh. o určení súp. č., GP.
11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.1984 registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek rozhodnutím č. P.-XXX/XX J. V. XX.XX.XXXX uzavretej medzi B. Š. ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi súd zistil, že jej predmetom je spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku p. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 500 m2 a spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku p. č. XXX/X - záhrada o výmere 974 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XX. V bode III bolo uvedené, že kúpna cena nehnuteľností je stanovená osobitným ocenením znalca Krajského súdu, znaleckým posudkom č. XX/XXXX - a to sumou 49.550,- Kčs, ktorá suma je splatná v deň podpísanie tejto KP zmluvy. Za jednu polovinu nehnuteľností zaplatia kupujúci
sumu 24.775,- Kčs. V bode VIII zmluvy bolo uvedené, že na základe tejto KP zmluvy založí stredisko geodézie a kartografie Bratislava - vidiek v Bratislave list vlastníctva s označením: A-LV: Z. Š., M.. U., P.. Š., v 1 B-LV: kat. územie K., O..Č.. XXX/XX - zast. pl. o výmere 500 m2, p.č. XXX/X - záhrada o výmere 974 m2.
12. V úvode znaleckého posudku č. XX/XXXX o cene nehnuteľnosti vypracovaného ako podklad ku kúpnej zmluve znalec A. M. uvádza, že na základe požiadania žalobcov bol poverený vypracovaním znaleckého posudku pre stanovenie ceny nehnuteľností, ktoré sú vedené na liste vlastníctva čís. XX ako parc. čís. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 500,00 m2 a parc.čís. XXX/X záhrada o výmere 974,00 m2. Oceňované nehnuteľnosti pozostávajú z rodinného domu, porastov, oplotenia, studne a pozemku. Znalec určil cenu nehnuteľností vo výške 49.550,- Kčs.
13. Z Dotazníku a čestného vyhlásenia na registráciu a spoplatnenie zmluvy kúpnej zo dňa 10.12.1984 z časti A bod 3. súd zistil, že prevádzané nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XX: O..Č.. XXX/XX - zastavaná plocha a o výmere 500 m2, p.č. XXX/X - záhrada o výmere 974 m2. V časti B Vyjadrenie MNV v mieste prevádzanej nehnuteľnosti predseda Národného výboru konštatoval, že cena nehnuteľností je stanovená znaleckým posudkom č. XX/XX a je totožná v mieste so stavbami podobného druhu. V časti Vyjadrenie orgánu územného plánovania T.. Q.. I. V.Ň. XX.XX.XXXX konštatoval, že predmetom prevodu je rodinný dom s dvorom na p.č. XXX/XX v intraviláne a záhrada cca 1/3 v intraviláne, 2/3 v extraviláne obce K..
14. Z kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene zo dňa 18.06.1990 spísanej vo forme notárskej zápisnice č. G. XXX/XX, G. XXX/XX G. B.. M. A., registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek rozhodnutím č. P.-XXXX/XX zo dňa 18.06.1990 uzavretej medzi B. Š. ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi súd zistil, že jej predmetom je spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 500 m2 a spoluvlastnícky podiel 1 k rodinnému domu č.s. XXX zapísané na liste vlastníctva č. XXX Z. C..Ú.. K.. Kupujúci ňou ďalej zriadili pre predávajúcu vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní1-izby pristavanej k domu o rozmeroch 4 x 4 m, kuchyne a sociálneho príslušenstva. V bode 7./ zmluvy bolo ďalej uvedené, že po registrácii zmluvy vyznačí Stredisko geodézie Bratislava - vidiek v Bratislave zmenu na LV č. XXX C.. Ú.. K. takto: parc.č. XXX/XX - V. Č.. XXX - 500 m2 bude v bezpodielovom spoluvlastníctve Z. Š. Q. M.. U. Š., P.. Š.. Ako vecné bremeno bude poznačené právo doživotného bývania a užívania na parc.č. XXX/XX - dom pre B. Š., P.. L..
15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.1997 spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N XX/XX, G. XX/XX G. B.. M. A., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Pezinku, katastrálny odbor pod č. Z. XXX/XX V. XX.XX.XXXX uzavretej medzi B. Š. ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi súd zistil, že jej predmetom je spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 512 m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXX Z. C..Ú.. K..
16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX C..Ú.. K. zo dňa 13.11.1989 súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako spoluvlastníci parcely č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 500 m2, parcely č. XXX/X
- záhrada o výmere 974 m2 a čs. XXX, a to v 1/2 titulom nadobudnutia nehnuteľnosti: P.-XXX/XX. Ako spoluvlastníčka uvedených nehnuteľností v 1 je zapísaná B. Š..
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX C..Ú.. K. zo dňa 10.09.1990 súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako vlastníci parcely č. XXX/XX, - zastavaná plocha o výmere 500 m2 a čs. XXX titulom nadobudnutia nehnuteľnosti: C. P.-XXXX/XX. na liste vlastníctva je zapísané právo doživotného užívania pre Š. B., P.. L. P.-XXXX/XX.
18. Žalovaná na pojednávaní dňa 22.10.2009 okrem iného uviedla, že: „...matka prosila navrhovateľov, aby vyplatili z polovice domu, tak ako sľúbili, brata i mňa, nakoľko sme od brata nič nedostali, súhlasila som, aby druhá polovica domu bola prepísaná na nich, s tým, že matku dochovajú doopatrujú a pochovajú...“ na otázku súdu, aby odporkyňa popísala nehnuteľnosť, žalovaná uviedla, že jedná sa o starý dom matkou prepísaný na navrhovateľov, dom, veranda, tri izby, pri verande je letná kuchynka a za starým domom sa nachádza časť prístavby, do ktorej sa vchádza z domu.
19. Svedok Q. O., manžel žalovanej na pojednávaní uviedol, že svokra prepísala na žalobcov najskôr prvú polovicu domu, o čom vedeli, neskôr bez ich vedomia prepísala na nich aj druhú polovicu.
20. Svedkyňa B. Š. na pojednávaní dňa 18.01.2010 na otázku, či dcére dom darovala alebo predala uviedla, že jej ho darovala s tým, že sa o ňu postará, dochová. Ďalej okrem iného uviedla, že navrhovateľ 1/ ani navrhovateľka 2/ jej za ten dom nedali žiadne peniaze.
21. Svedkyňa P. K. na pojednávaní dňa 13.09.2010 okrem iného uviedla, že za ňou prišla B. Š., doniesla originál znaleckého posudku a povedala, že previedla vlastnícke práva k rodinnému domu so súpisným číslom XXX na navrhovateľov...
22. Svedkyňa B. P. na pojednávaní dňa 24.10.2011 okrem iného uviedla, že B. Š. svedkyni povedala, že dcére darovala dom, že ju má rada, aj vnúčikov, videla sa v nich...
23. Podľa § 135a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného dňa 21.12.1984 (deň registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.1984 Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
24. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného dňa 21.12.1984 (deň registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.1984 Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek) kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že vec mu patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak
- obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
25. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
26. Základom oprávnenej držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užíva ju, disponuje s ňou (corpuss possessionis). Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou nakladať ako s vlastnou, akoby držiteľovi vlastnícky patrila (animus possidendi), v dobrej viere, že držiteľovi táto vec aj skutočne patrí (bona fide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska. Dobromyseľnosť je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec prisvojuje; ide o vnútorný psychický stav, ktorý sám osebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania, na dobromyseľnosť nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností (skutočností vonkajšieho sveta), prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje (prejavuje navonok) a z ktorých možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej (bežnej), náležitej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu daného prípadu rozumne na každom subjekte požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda (užíva ), patrí (vlastnícky nadobudol) - ospravedlniteľný omyl. Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu ( titulu) nadobudnutia veci a držiteľ preto v konaní bude musieť preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti tohto právneho dôvodu nadobudnutia veci. Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod ( neplatný, nulitný), ale postačí, ak tu bol len domnelý právny dôvod (titulus putativus), pri ktorom držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí; pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach, nie len ich samotná existencia. Nie je podstatné, či (spolu)vlastník veci informujúci "domnelého vlastníka" o skutočnom (právnom) vlastníctve veci súčasne doloží či nedoloží svoje tvrdenia; stačí, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať do tej doby oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci. Ak je preukázané, že držiteľ od určitého okamihu vedel alebo
musel vedieť, že nie je oprávneným držiteľom, nemôže sa dovolávať dobrej viery. Pritom nie je významný právny názor osoby, ktorá spochybnila vlastníctvo oprávneného držiteľa, na to, z akého dôvodu je prevodná zmluva neplatná, prípadne na to, kto je platným vlastníkom spornej veci. Dôležitý nie je ani vzťah tejto osoby k predmetu držby; určujúce je vyvolanie pochybností objektívne spôsobilých zneistiť vlastníctvo do tej doby existujúcej dobrej viery držiteľa o platnosti prevodnej zmluvy, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastníctvo. Právne relevantná nie je ani skutočnosť, že sám prevodca nespochybnil alebo nespochybňuje platnosť zmluvy. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu oprávnenej držby, keď ju nebude možné celkom úplne zistiť úsudkom z nepriamych dôkazov, zákon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
27. V kúpnej zmluve z r. XXXX nie je výslovne uvedené, že predmetom prevodu by okrem spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na pozemkoch parc.č. XXX/XX Q. O..Č.. XXX/X bol aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k rodinnému domu súp.č. XXX, preto má súd za to, že k prevodu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k rodinnému domu z predávajúcej na kupujúcich titulom kúpnej zmluvy z r. XXXX nedošlo. Z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že vôľa predávajúcej ako aj kupujúcich smerovala aj k prevodu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k rodinnému domu, čo vyplýva z výšky dohodnutej kúpnej ceny, ktorá bola stanovená na základe znaleckého posudku, ktorý ocenil pozemky a aj rodinný dom. Takisto aj štátne orgány a orgány obce mali za to, že predmetom kúpnej zmluvy je aj prevod spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu, čo vyplýva z Dotazníka a čestného vyhlásenia na registráciu a spoplatnenie zmluvy kúpnej zo dňa 10.12.1984 a zo skutočnosti, že po registrácii kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 21.12.1984 boli žalobcovia ako spoluvlastníci rodinného domu v 1 zapísaní na liste vlastníctva. Presvedčenie žalobcov, ale aj B. Š. ako predávajúcej, že predmetom kúpnej zmluvy z r. 1984 bol aj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v 1 potvrdzuje aj následná kúpna zmluva z r. 1990, v ktorej sa konštatuje, že po registrácii zmluvy vyznačí Stredisko geodézie zmenu na liste vlastníctva tak, že dom čs. XXX bude v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Za výlučných vlastníkov rodinného domu so súpisným číslom XXX považovala žalobcov aj samotná žalovaná, čo vyplýva z jej výsluchu, ale aj B. Š.Á. (matka žalobkyne 1/ a žalovanej a zároveň predávajúca), čo vyplýva z jej výsluchu ako svedkyne a z jej výslovných vyjadrení, o ktorých vypovedali svedkyne K. Q. P.. Vo všetkých výpovediach, či už sporových strán alebo svedkov, sa spomína celý rodinný dom a nie len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2. Samotná žalovaná ako aj predávajúca z kúpnych zmlúv mali za to, že na žalobcov bolo prevedené vlastnícke právo dvomi prevodmi, vždy po jednej polovici (čo vyplýva z ich výsluchov).
28. Žalobcovia sa v roku 1984 chopili držby rodinného domu (žalobcovia v rodinnom dome bývali, čo nebolo medzi stranami sporu sporné), keď boli v dobrej viere, že existuje právny dôvod (kúpna zmluva z r. 1984), ktorého právnym následkom je nadobudnutie vlastníctva (k polovici domu). Právnym titulom, z ktorého žalobcovia nadobudli presvedčenie, že im polovica rodinného domu po práve patrí, je teda kúpna zmluva z r. 1984, ktorá bola riadne registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek a na základe ktorej boli žalobcovia zapísaní ako spoluvlastníci 1 rodinného domu. Od roku 1984 teda začala plynúť vydržacia doba a žalobcovia sa titulom vydržania stali vlastníkmi nehnuteľnosti v jednej polovici v r. 1994 (keď vlastnícke právo k „druhej polovici rodinného domu“ nadobudli kúpnou zmluvou z r. 1990). Oprávnenosť držby žalobcami počas celej 10-ročnej vydržacej doby považuje súd za preukázanú, keď prvýkrát bolo vlastnícke právo žalobcov k rodinnému domu súp.č. XXX spochybnené vo vyjadrení žalovanej doručenom súdu dňa 08.08.2013, dovtedy žalobcovia, žalovaná, aj matka žalobkyne 2/ a žalovanej a zároveň predávajúca B. Š. mali za to, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX v celosti.
29. Prvá námietka spochybňujúca vlastnícke právo žalobcov k rodinnému domu súp.č. XXX bola vznesená žalovanou v r. 2013, teda až vtedy sa žalobcovia oboznámili so skutočnosťami, ktoré mohli vyvolať pochybnosť o tom, že im rodinný dom patrí, čím zanikla ich dobromyseľnosť, k čomu však došlo takmer dvadsať rokov po uplynutí vydržacej doby. Nebolo preukázané, že by dovtedy žalovaná alebo ktokoľvek iný fakticky alebo právne uplatnil vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XXX, a to ani po smrti matky B. Š. Z. P.. XXXX, keď žalovaná mala možnosť navrhnúť, aby spoluvlastnícky podiel vo výške 1 bol predmetom dedičstva po zomrelej. Žalovaná tak však neučinila a držba žalobcov ostala nikým nerušená. Žalovaná považovala dobromyseľnosť žalobcov za spochybnenú nadobúdacím titulom z r. 1990, s čím sa však súd nestotožnil, keď predmetom kúpnej zmluvy z r. 1990 bol spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k rodinnému domu, čoho si boli žalobcovia ako kupujúci vedomí, bolo im zrejmé, že
predmetom prevodu nie je rodinný dom v celosti, domnelým právnym titulom nebola kúpna zmluva z r. 1990, ale kúpna zmluva z r. 1984, ako bolo uvedené vyššie.
30. Žalobcovia nehnuteľnosť po celé roky fakticky užívali z titulu kúpnej zmluvy z r. 1984 (a kúpnej zmluvy z r. 1990), na základe ktorej sa cítili jej oprávnenými vlastníkmi a ktorá je domnelým právnym titulom pre vydržanie. Žalobcovia boli dlhodobo presvedčení o svojom domnelom vlastníckom práve nadobudnutom kúpnou zmluvou a po uplynutí vydržacej doby v r. 1994 sa stali výlučnými vlastníkmi celého rodinného domu, preto súd považoval ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore za preukázanú. Zmena právnej kvalifikácie pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu z dvoch kúpnych zmlúv na kúpnu zmluvu (v 1/2) a vydržanie (v 1/2) potvrdzuje dobromyseľnosť žalobcov, keď ešte pri podaní žaloby boli presvedčení o svojom vlastníckom práve k rodinnému domu v celosti. Prípadná zmena právnej kvalifikácie žalobcami nemá dosah na rozhodnutie súdu, keď úlohou súdu je právne hodnotenie skutkového stavu, čo plynie zo všeobecne uznávanej zásady pri rozhodovacej činnosti súdov „iura novit curia“. Námietku žalovanej o nedostatku vykonaného dokazovania týkajúceho sa vydržania, súd považoval za neopodstatnenú, keď vykonané dokazovanie bolo dostačujúce na posúdenie splnenia podmienok vydržania.
31. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009)
32. Po ustálení danosti naliehavého právneho záujmu a existencie vecnej legitimácie sporových strán sa súd zameral na otázku posúdenia vlastníckeho práva k rodinnému domu súp.č. XXXX („prístavba“), za ktorým účelom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami a zistil nasledovné:
33. Žiadosťou zo dňa 07.12.2006 žalovaná požiadala Katastrálny úrad v Bratislave, Správu katastra Pezinok o zápis rodinného domu postaveného na parcele č. XXX/XXX so súpisným číslom XXXX do operátu katastra. Prílohu žiadosti tvorilo Kolaudačné rozhodnutie Obce K. ako Spoločného obecného úradu pre územné plánovanie a stavebný poriadok zo dňa 25.10.2006 č.j. Výst. XXX/XXBU, ktorým starosta obce M. I. ako príslušný správny orgán povolil navrhovateľovi - žalovanej užívanie rodinného domu v k.ú. K. na pozemku parc.č. XXX/XXX. Ďalšiu prílohu žiadosti tvorilo Rozhodnutie o určení súpisného čísla č. XXX/XXXX zo dňa 07.12.2006, ktorým Obec K. určila pre stavbu postavenú v obci K. G. F. P. A. Č.Í. XXXX. Stavba sa nachádza v kat. území obce K. G. O. Č.. XXX/XXX. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že rozhodnutie sa vydáva na základe žiadosti stavebníka Ľ. O. zo dňa 7.11.06 doplnenej prílohami podľa § 6 odst. 1 vyhl. Min. vnútra SR č. 31/2003 Z.z. na ktorom vyplýva, že žiadateľ je vlastníkom stavby a pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. V odôvodnení je ďalej uvedené, že stavba je zaradená do stavieb ukončených pred r. 1976 a nebolo po jej ukončení vydané kolaudačné rozhodnutie.
34. Z oznámenia Obce K. ako Spoločného obecného úradu pre územné plánovanie a stavebný poriadok zo dňa 05.05.2009 súd zistil, že Obec K. ako Spoločný obecný úrad pre územné plánovanie a stavebný poriadok obdržala odvolanie U. Š. Q. Z. Š. proti rozhodnutiu obce K. Č..B.. Z.. XXX/XXBU zo dňa 25.10.2006, ktorým bolo povolené užívanie stavby rodinný dom p. Ľ. O. na pozemku parc.č. XXX/XXX Z. C..Ú.. K.. V odvolaní Š. žiadajú o zrušenie uvedeného rozhodnutia. Obec K. ako Spoločný obecný úrad pre územné plánovanie a stavebný poriadok vykonal šetrenie na stavebnom úrade v písomnej agende a zistil, že kolaudačné rozhodnutie na meno Ľ. O. Č.. Z.. XXX/XX J. V. XX.XX.XXXX, na ktorom je vyznačený dátum právoplatnosti 25.10.2006 bez podpisu, teda neprávoplatné, sa na stavebnom úrade nenachádza. V podacom denníku evidujeme pod uvedeným číslom doplnenie ohlášky drobnej stavby celkom iného stavebníka. Na meno Ľ. O. neevidujeme podanie ani pod iným podacím číslom.
35. Z oznámenia Obce K. J. V. XX.XX.XXXX adresovaného Okresnej prokuratúre Pezinok súd zistil, že starosta obce K. M. K. uviedol, že na meno Ľ.F. O. v evidencii obce nevedú žiadnu písomnosť týkajúcu sa správneho konania vo veci či už vydania územného rozhodnutia, stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia, pod č. XXX je vedená ohláška drobnej stavby T.. O. Č., preto je možné konštatovať, že neznáma osoba vyrobila falzifikát listiny (kolaudačné rozhodnutie) opatrený pečiatkou obce a tento predložila do katastra za účelom zápisu vlastníckeho práva v prospech Ľ. O..
36.1. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Z. T.. L. E. súd zistil nasledovné: d) Technická dokumentácia: Navrhovatelia a zároveň bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp.č.XXX a parciel, na ktorých sú postavené oba rodinné domy, a na ktorých leží dvor a predzáhradka pred rodinným domom súp.č.XXX, predložili znalcovi kompletný projekt stavby vypracovaný za účelom modernizácie a prístavby rodinného domu súp.č.XXX, ktorý boli podľa ich slov predložený k žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Skutočnosť, že sa jedná o projektovú dokumentáciu priloženú k žiadosti o vydanie stavebného povolenia potvrdzujú i originálne podpisy dotknutých osôb, ktoré sú totožné jednak na oboch zápisniciach predložených k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, a tiež na navrhovateľmi predloženej projektovej dokumentácii - výkres pôdorys a rez (viď prílohy znaleckého posudku). Požadovaná projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia rodinného domu súp.č.XXXX, ktorá mala byť v zmysle príslušných právnych predpisov predložená k žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia, nebola znalcovi predložená, nakoľko podľa slov odporkyne takouto dokumentáciou nedisponuje. Pokus právneho zástupcu odporkyne získať túto projektovú dokumentáciu spolu s požadovanou projektovou dokumentáciou domu súp.č.XXXX predloženou k žiadosti o vydanie stavebného povolenia bol neúspešný (viď e-mailová komunikácia v prílohách posudku). Navrhovateľmi poskytnutá projektová dokumentácia bola pri miestnom šetrení porovnaná so skutkovým stavom a následne porovnaná i navzájom s odporkyňou poskytnutou fotokópiou dokumentácie, ktorá bola overená MNV K. V. XX.X.XXXX ako súčasť oznámenia M. K. k žiadosti o povolenie prístavby k rodinnému domu súp.č.XXX a jeho stavebných úprav. Obe predložené dokumentácie boli porovnané podľa časového sledu i rozsahu vyhotovenia. Pri miestnej obhliadke a zameraní laserovým diaľkomerom STABILA boli zistené dispozičné zmeny oproti projektovej dokumentácii predloženej navrhovateľmi spočívajúce len v nevybudovaní prevádzkového prepojenia letnej kuchyne izby v prístavbe a v nevybudovaní deliacich priečok na úrovni 2. nadzemného podlažia, ktoré bolo v čase miestneho šetrenia nedobudované spolu so schodiskom medzi 1. a 2. nadzemným podlažím. Porovnaním oboch predložených projektových dokumentácií bolo zároveň zistené, že odporkyňou predložená fotokópia datovaná dňom 25.3.1982 ako súčasť žiadosti o povolenie prístavby k rodinnému domu súp.č.XXX a jeho stavebných úprav (viď identické označenie číslom podania „XXX/XXXX" v prílohách posudku) je čiastočnou kópiou navrhovateľmi predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola vypracovaná Poľnohospodárskymi stavbami, štátny podnik, v roku 1990, a ktorá bola znalcovi predložená v origináloch. Odporkyňou predložená fotokópia je len doplnená o písacím strojom doplnené údaje, inak je v kopírovanej časti identická s navrhovateľmi predloženým originálom.
36. 2. Stavebno-technické posúdenie Rodinný dom so súp. číslom XXX je postavený na parcele č.XXX/XXX, v katastrálnom území K., U. K., okres Pezinok. Jedná sa o rodinný dom umiestnený na mierne svahovitom pozemku s napojením na všetky inžinierske siete okrem verejnej kanalizácie (odvod splaškových vôd je riešený do žumpy). Nachádza sa v zástavbe rodinných domov, pričom so susedným rodinným domom na parcele XXX/ XXX susedí bezprostredne obvodovou nosnou stenou podbránia a štítovou stenou v tejto časti. Jedná sa o dom, v ktorom je umiestnená 1 bytová jednotka, pričom technické zázemie (kotolňa a príprava teplej úžitkovej vody) a hygienické zázemie (kúpeľňa spoločná s WC) sa nachádzajú v časti, ktorá je ku dňu posudzovania vedená na liste vlastníctva č.XXXX Q.ko rodinný dom súp.č.XXXX. Oba domy sú prepojené otvorom v pôvodnom obvodovom nosnom murive rodinného domu súp.č.XXX v časti pôvodnej verandy, ktorá je v súčasnosti využívaná ako vstupná hala s jedálenským kútom. Rodinný dom súp.č.XXXX nemá v časti, ktorá susedí s rodinným domom súp.č.XXX vlastné obvodové murivo a základy, a jeho obvodové nosné murivo 2.nadzemného podlažia je postavené na nosnom murive rodinného domu súp.č.XXX, ktoré zaťaženie z muriva prenáša do základov rodinného domu súp.č.XXX. Rodinný dom súp.č.XXX má samostatný vstup priamo z vonkajšieho priestoru, ktorý je umiestnený v podbrání domu, pričom výškový rozdiel medzi úrovňou podlahy podbránia a vstupom do domu je prekonávaný vonkajšími predloženými schodmi. Prístup k domu je zabezpečený miestnymi spevnenými komunikáciami a spevnenou plochou na parcele č.XXX/XXX, ktorá je rovnako ako dom súp.č.XXX a
parcely č.XXX/XXX pod rodinným domom súp.č.XXX, č.XXX/XXX pod rodinným domom súp.č.XXXX Q. Č..XXX/XX, na ktorej je dvor, v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Z konštrukčného hľadiska sa jedná o dom s nosnými obvodovými i vnútornými stenami. Bol postavený z tradičných murovacích materiálov. Základy sú vytvorené z betónových pásov s vodorovnou izoláciou. Vodorovné stuženie je zabezpečené monolitickými železobetónovými vencami. Strecha je nad pôdorysom tvaru „L" sedlová s prienikom nad obomi ramenami. Fasádne omietky sú brizolitové. Vnútorné povrchy sú štandardne opatrené vápennou omietkou a maľbami z maliarskych zmesí. Dispozičné usporiadanie rodinného domu súp.č.XXX, ako i prístavby skolaudovanej ako samostatný rodinný dom, ktorému bolo pridelené súp.č.XXXX (stav zachytený na projektovej dokumentácii vypracovanej v roku 1990 v zásade zodpovedá stavu zistenému miestnou obhliadkou, okrem neprepojenia letnej kuchyne a prístavby označenej ako rodinný dom súp.č.XXXX a nedokončených častí tejto prístavby - schodisko medzi 1. a 2.nadzemným podlažím a kompletná dispozícia 2.nadzemného podlažia), sú súčasťou grafických príloh znaleckého posudku. Rodinný dom súp.č.XXX má vlastné meranie spotreby elektrickej energie umiestnené na nosnej stene v podbrání. Plynomer je umiestnený na jeho obvodovej stene a je prístupný z dvora susedného domu na parcele č.XXX/XXX. V rovnakom dvore na parcele č.XXX/XXX je umiestnená i vodomerná šachta, ktorá je spoločná pre rodinný dom súp.č.XXX a susedný rodinný dom súp.č.XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov I., v ktorej sú osadené dva vodomery pre rodinné domy súp.č.XXX Q. A..Č..XXX. Obhliadkou rodinného domu súp.č.XXX bolo zistené, že tento prešiel rozsiahlou prestavbou, ktorej výsledkom je zmena pôvodnej dispozície po zásahoch do nosných častí domu, pôvodných potrubných rozvodov a inštalácií, ako i výmena prvkov krátkodobej životnosti. Počas prestavby došlo zároveň k prepojeniu pôvodného obytného priestoru a prístavby označenej súp.č.XXXX, v ktorej sa nachádza hygienické a technické zázemie domu. Rodinný dom označený súp.č.XXXX nemá samostatné pripojenie na inžinierske siete a ani samostatné meranie spotreby energií, a ani samostatný vstup do vnútorných priestorov. Rovnako nemá zabezpečený príchod a ani príjazd z verejného priestoru (vstup len cez rodinný dom súp.č.XXX). Oba domy sú prevádzkovo, dispozičné i konštrukčne prepojené, pričom z dispozičného i konštrukčného riešenia, riešenia vnútorných rozvodov vody a kanalizácie, zemného plynu, ako i elektroinštalácie je zrejmé, že sa ku dňu posudzovania jedná o jeden funkčný celok. Rodinný súp.č.XXXX nemá priestor pre prípravu jedla a naopak, rodinný dom súp.č.XXX nemá v rámci dispozície vymedzenej parcelou č.XXX/XXX hygienické priestory a prípravu TÚV a kotolňu, bez ktorých nie je schopný užívania.
36. 3. Posúdenie rodinného domu súp. č.XXXX z hľadiska samostatnej existencie: ... Vzhľadom na konštrukčné vyhotovenie nosných častí 2.nadzemného podlažia posudzovaného rodinného domu v časti susediacej s rodinným domom súp.č.XXX, oddelenie tejto konštrukcie neprichádza do úvahy, jednak z dôvodu narušenia mechanickej odolnosti a stability stavby po jej odstránení a jednak z dôvodu, že oddelená konštrukcia z hľadiska samostatnej existencie nemôže existovať ako samostatná vec, nakoľko obvodová nosná stena 2.nadzemného podlažia rodinného domu súp.č.XXXX je postavená na obvodovej nosnej stene rodinného domu súp.č.XXX a zaťaženia z nej sú prenášané do základov rodinného domu súp.č.XXX. 36.4. Záver znaleckého posudku: Vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v časti 2 a 3 Posudku, z ktorých je zrejmé, že z konštrukčného, prevádzkového a dispozičného hľadiska nie sú rodinné domy súp.č. XXX Q. A..Č.. XXXX schopné samostatného užívania v súlade s právnymi predpismi a technickými normami (chýbajúce príslušenstvo v zmysle ustanovení STN 73 4301 - Budovy na bývanie, či už hygienické, technické alebo priestor na varenie), nemožno posudzovaný rodinný dom súp.č.XXXX považovať za samostatnú vec, a teda samostatnú stavbu, a je jednoznačne prístavbou rodinného domu súp.č.XXX, ktorá je s ním prevádzkovo i dispozičné prepojená. Prístavba definovaná v súčasnosti ako rodinný dom súp.č.XXXX nespĺňa (a v čase vydania Kolaudačného rozhodnutia nespĺňala) podmienky pre vydanie povolenia pre užívanie stavby ako samostatného rodinného domu (viď §81 b Stavebného zákona v znení ku dňu vydania Kolaudačného rozhodnutia).
37. V podaní doručenom súdu dňa 20.02.2017 (ako reakcia na vyjadrenie žalovanej k znaleckému posudku) znalkyňa opätovne upozornila na fakt, že žalovaná napriek opakovaným výzvam nepredložila požadovaný originál projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, ktorá mala byť v zmysle platných právnych predpisov priložená k žiadosti o vydanie povolenia užívania stavby, a ňou predkladaná fotokópia projektovej dokumentácie rodinného domu datovaná dňom XX.X.XXXX ako súčasťou oznámenia MNV K. k žiadosti o povolenie prístavby k rodinnému domu súp.č.XXX, je len fotokópiou navrhovateľmi predkladanej originálnej projektovej dokumentácie vypracovanej v roku 1990, čo nie je z
časového hľadiska technicky možné. K stavebno-technickému posúdeniu oboch nehnuteľností znalkyňa trvala na tom, že sa jedná o prevádzkovo, konštrukčne i dispozičné prepojené stavby, ktoré neboli ku dňu obhliadky, a teda k dátumu posudzovania, schopné samostatného užívania. Zároveň opakovane pripomenula, že rodinný dom súp.č.XXXX nemá zabezpečený samostatný prístup z verejného priestoru a prístup k nemu je možný len cez rodinný dom súp.č.XXX vo vlastníctve navrhovateľov. Všetky námietky žalovanej uvedené v podaní zo dňa 19.12.2016 z hľadiska posudzovania samostatného stavebného charakteru rodinného domu súp.č.XXXX sú bez relevantnej výpovednej hodnoty (príkladom je údajná existencia kuchyne, ktorú má potvrdiť len projektová dokumentácia, a naopak ňou uvádzaná skutočnosť, že „elektrika a voda" rodinné domu súp.č.XXXX „bola napojená z pôvodného domu", potvrdzuje prevádzkové prepojenie oboch objektov, atď.).
38. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX Z. T.. Q. A. súd zistil nasledovné: V projektovej dokumentácii Stavebných úprav k RD č.XXX (príloha č.XX Z. J. Č..X/XXXX je zakreslený jednoduchý situačný výkres, v ktorom je zakreslená prístavba s kuchyňou (potvrdený pečiatkou a ručne zapísaným dátumom č. XXX/XXXX) - predložila odporkyňa k žiadosti o uskutočnenie drobnej stavby a stavebných úprav pri RD s.č.XXX na pozemku parc.č. XXX/XX M. Z. K. - komisie pre výstavbu a zveľaďovanie dňa 7.3.1982. Je nesporné, že ako výkresová dokumentácia sa použila projektová dokumentácia vypracovaná Poľnohospodárskymi stavbami z roku 1990, pravdepodobne z dôvodu, že išlo o dodatočnú legalizáciu prístavby bez projektovej dokumentácie.
38. 1/ Má stavba zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. Okresným úradom v Pezinku, odbor katastrálny ako rodinný dom charakter z hľadiska stavebného samostatnej stavby alebo či je nutné považovať ju za súčasť rodinného domu žalobcov, vzhľadom na jej charakter a jej stavebné prevedenie. Rodinný dom žalobcov ie zapísaný na liste vlastníctva čislo XXXX O. C..Ú. K. na Okresnom úrade v Pezinku. odbor katastrálny posúdenie existencie samostatnosti stavby RD s.č. XXXX musí spĺňať kritériá reálnej deľby stavby tak, aby boli splnené požiadavky Občianskeho zákonníka v časti 2 a taktiež ju treba posudzovať v súlade s požiadavkami stavebného zákona. k vyhoveniu požiadavky, aby reálnou deľbou vzniknuté časti boli novými vecami, je nutné budovy rozdeliť vo vertikálnom smere, v žiadnom prípade v horizontálnej rovine. pri návrhu reálnej deľby stavby sa kladú najprísnejšie požiadavky na zvislú deliacu konštrukciu. To znamená, že pri návrhu reálnej deľby je potrebné posúdiť deliacu konštrukciu z hľadiska statického, teplotechnického, zvukoizolačného a z hľadiska požiarnej odolnosti, hygieny, svetelné požiadavky a vplyv na životné prostredie, pričom odstránením jednej stavby musí zostať druhá stavba samostatnej existencie (v tomto prípade ani jedna stavba nie je pri odstránení druhej schopná samostatnej existencie) RD s.č .XXXX nemá v súčasnosti kuchyňu, nemá samostatné meranie energií, spoločná kanalizácia, rozvody plynu, vody kúrenia s RD s.č.XXX uvedenú stavbu RD súp.č. XXXX nie je možné považovať za samostatný rodinný dom ale ako súčasť RD súp.č. XXX, obidve stavby sú dispozičné a prevádzkovo prepojené, pričom RD s.č.XXX nemá vlastnú kúpeľňu. V čase vydania kolaudačného rozhodnutia nebola splnená požiadavka možnosti reálnej deľby oboch rodinných domov na samostatné stavby z dôvodu technického riešenia rozvodov a obvodovej steny 1. nadzemného podlažia (1 stena) v kontakte oboch stavieb a 2.NP, kde stena RD s.č. XXXX v podkroví je postavená na obvodovom murive RD s.č. XXX. Chýba nosná stena na 1.NP. 38. 2/Je stavba súp.č. XXXX samostatnou stavbou v zmysle kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.10.2006?
- stavba nie je samostatnou stavbou v zmysle kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.10.2006, nakoľko v súčasnosti nemá vlastnú kuchyňu, hoci je kuchyňa v kolaudačnom rozhodnutí uvedená, ale prípojky na verejné siete sú cez existujúce prípojky bez samostatného merania, merače sú osadené v RD s.č.XXX
- či kuchyňa bola alebo nebola v čase kolaudácie zrealizovaná podľa projektu, nie je možné v tomto štádiu dokazovania zistiť pre protichodné tvrdenia zúčastnených strán a absenciu projektu skutkového stavu, ktorý musí byť súčasťou kolaudačného rozhodnutia (2006) 38. 3/ Je stavba so súp. č. XXXX podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola prílohou v kolaudačnom konaní schopná samostatného užívania ako samostatná stavba v zmysle kolaudačného rozhodnutia zo dňa 25.10.2006?
- stavba so súp. č.XXXX nie je schopná samostatného užívania, nakoľko nemá samostatné merania energií, merače sú osadené v RD č.XXX, vedenia sú spoločné pre obidve stavby, v suteréne osadený jeden kotol, ktorý vykuruje obidve častí, kanalizačné zvody, rozvody elektriky a rozvody vody sú spoločné pre obidve stavby.
38. 4/ Má stavba so súp.č. XXXX samostatné obvodové múry? stavba so súp.č. XXXX má samostatné obvodové múry okrem časti, kde je v kontakte so stavbou RD súp.č. XXX RD s.č. XXXX má suterén, podľa vyjadrenia účastníkov podpivničenie je od kúpeľne v mieste styku s RD s.č. XXX je hrúbka steny 30 cm. Stena v chodbe pokračuje bez zmeny hrúbky do komory, pôvodná hrúbka steny podľa predloženého jednoduchého situačného výkresu z roku 1982 aj projektovej dokumentácie z roku 1990 je 30 cm. 38. 5/ Bol prechod medzi stavbami so súp.č. XXXX Q. A..Č. XXX súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.10.2006? -p vyjadrenia žalovanej projektová dokumentácia ku kolaudácii zo dňa 25.10.2006 sa v spise nenachádza ani u vlastníčky nehnuteľnosti. V dokumentácii od žalobcov (1990) sa tieto dvere nachádzajú, v PD z roku 1982 sa tieto dvere nenachádzajú. 38. 6/Bol prechod medzi stavbami so súp.č. XXXX Q. A..Č.. XXX vysekaný dodatočne po dokončení stavby so súp.č. XXXX?
- žalobcovia tvrdia, že otvor medzi oboma stavbami v chodbe bol od počiatku zrealizovania prístavby, žalovaná strana tvrdí, že dvere tam nikdy neboli. Na základe povolenia matky bol povolený prechod. Pri takomto protichodnom tvrdení je názor znalca nepodstatný. 38. 7/ Existujú medzi stavbami so súp.č. XXXX Q. A..Č.. XXX dva samostatné múry, ktorý každý tvorí súčasť ich obvodových múrov? v suteréne sa nachádza obvodové murivo od strany RD s.č. XXX, nakoľko toto murivo je súčasťou podpivničenia RD č.XXXX. Podľa vyjadrenia zúčastnených strán je podpivničenie od kúpeľne, čo zodpovedá nameraným hodnotám v suteréne a na prízemí prístavby. Meranie bolo naviazané na komínové teleso, ktoré presahuje v suteréne 200 mm do priestoru a na prízemí 400-450 mm do priestoru komory. Podľa prepočtov tak vznikla v suteréne medzi oboma stavbami medzera cca 1098 mm, čo zodpovedá približne šírke komory. Či bol vybudovaný základový pás pod podlahovou konštrukciou v mieste dotyku oboch stavieb nebolo možné bez zásahu do konštrukcie zistiť. Vo výkresoch je zakreslený suterén s dôrazom ku RD č.XXX, podľa skutkového zamerania, miestnej obhliadky a súhlasného vyjadrenia zúčastnených strán podpivničenie začína pod kúpeľňou. Pozri nákres v prílohe č. 5 na 1.nadzemnom podlaží vnútorná obvodová stena v prístavbe nebola vybudovaná, vonkajšie obvodové steny boli vybudované až po RD s.č.XXX, tým sa uzavrela medzera medzi domami a na 1.NP vznikol uzatvorený priestor pre komoru.
- na 2. nadzemnom podlaží (podkrovie) bola obvodová stena RD s.č. XXXX Z. kontakte s RD č.XXX vybudovaná na obvodovom murive RD s.č. XXX, čo vidieť z fotodokumentácie aj výkresovej dokumentácie z roku 1990.
38. 8/ Je prechod medzi stavbami so súp.č. XXXX Q. A..Č.. XXX tvorený dvoma múrmi?
- nie je, je tam len jeden múr. Osadená kovová zárubeň s dverami.
38. 9/ Má stavba so súp.č. XXXX podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola prílohou v kolaudačnom konaní samostatný vchod a príslušenstvo? projektová dokumentácia ku kolaudačnému konaniu nebola predložená, podľa vyjadrenia vlastníčky sa stratila, v spise sa nenachádza, podľa informácie na Obecnom úrade nie ja založená žiadna projektová dokumentácia ku kolaudačnému konaniu. v textovej časti kolaudačného rozhodnutia by mala mať stavba RD s. č. XXX samostatnú kuchyňu, izbu, príslušenstvo, prípojky na inžinierske siete cez existujúce prípojky (nie je samostatné meranie). žalobcovia sa odvolávajú na kolaudačné rozhodnutie, v ktorom nie sú prizvaní. Žalovaná dodáva, že žalobcovia sa doposiaľ nedomáhali žiadnym opravným prostriedkom svojich práv. Právny zástupca žalovanej upozorňuje na technickú správu, z ktorej vyplýva, že v čase modernizácie prístavba existovala v bode 2/prízemie sa uvádza, že bola prestavaná priečka. Pozn.znalca - týka sa to priečky medzi dvoma izbami v RD s.č.XXX. 38. 10/ Súčasťou ktorej stavby je kúpeľňa?
- Kúpeľňa je súčasťou stavby RD s.č.XXXX, Z. P. A..Č..XXX nemá samostatnú kúpeľňu 38. 11/ Aký je vek nehnuteľnosti súp.č. XXX a či stavby s takýmto datovaním vzniku museli mať príslušenstvo ako kúpeľňa a kuchyňa a pod ?
- RD s.č.XXX bol podľa vyhlásenia žalobcov postavený v roku 1934, žiadna dokumentácia ohľadom veku stavby nie je k dispozícii. Stavby datované k uvedenému dátumu vzniku nemuseli mať príslušenstvo ako kuchyňu a kúpeľňu, v znaleckom posudku stav. A. M.É. Č..XX/XXXX Z. V. A..Č. XXX boli miestnosti
- kuchyňa bez drezu, príprava teplej úžitkovej vody nebola, kúpeľňa nebola, záchod nesplachovací (predpokladám, že nebol vnútorný)
38. 12. Preskúmaním znaleckého posudku Č..X/XXXX vypracovaného znalkyňou Ing. L. E., miestnou obhliadkou, vyhotovením fotodokumentácie a zistením skutkového stavu znalkyňa T.. Q. A. O. J. O. Č..XX/XXXX.
39. Svedok M. K. na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná požiadala obec o nejakú kolaudáciu, nadstavbu, rekonštrukciu. Doklady, ktoré mala žalovaná k dispozícii videl pri vzájomnom jednaní, a uviedol, že kolaudačné rozhodnutie na úrade evidované nie je, jednacie číslo XXX ktoré je kolaudačnom rozhodnutí sa týka inej veci a nesúvisí s touto vecou, čo uviedol aj vo svojom vyjadrení zo dňa 16.6.2008. Uviedol, že bez evidencie na úrade nemohlo byť vydané žiadne rozhodnutie, nakoľko žiadosť sa podáva písomne, táto sa zaeviduje, rovnako aj rozhodnutia v tej ktorej veci. Uviedol, že na súde sú vedené aj iné konania s býv. starostom p. I. v podobných prípadoch, kedy boli vydávané rozhodnutia bez toho, aby boli evidované na obecnom úrade a že by prebehli vo veciach riadne príslušné stavebné konania, bolo ich asi 7, z toho 4 sú rozhodnuté aj odvolacím súdom a súvisia priamo s ním, alebo s jeho firmou RJR Stav. Uviedol, že za jeho éry sa nemôže stať, aby obec nedisponovala dokladmi, na základe ktorých sa niekto stane vlastníkom nehnuteľnosti.
40. Svedkyňa B. Š. na pojednávaní k prístavbe uviedla, že prístavbu domu postavil syn s druhým jej zaťom (manželom žalovanej), chcela, aby všetky jej tri deti sa podelili rovnako. Uviedla, že pokiaľ sa týka prístavby domu, jej kolaudácie a zavkladovanie na žalovanú uviedla, že to vybavoval p. I., ktorý bol jej starý kamarát, denne sa s ním stretávala a ponúkol sa, že jej s tým pomôže. Uviedla, že zmluvy o prevode podpísala prvú pred notárkou, ďalšie dve podpísala a ani ich nečítala. Prístavbu financovala ona z dvoch pôžičiek, syn dával len materiál - drevo.
41. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
42. Súčasťou veci sú zásadne aj prístavby (nadstavby stavby), ako aj stavebné úpravy (prestavby) (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Obo 178/2007)
43. R 53/1992: V prípadech přestaveb a přístaveb nemovitostí bylo treba posuzovat, zda se staly součástí původní nemovitosti, zda tu došlo ke změne druhu stavby, popřípade zda vznikla nová nemovitá věc.
44. Definícii súčasti veci vyhovujú len tie prípady, keď oddelenie akýmkoľvek z uvedených spôsobov znamená pre hlavnú vec (nie však tiež pre jej oddeľovanú súčasť) ujmu na jej hodnote. Zákonná podmienka, že súčasťou veci je to, čo od nej nemožno oddeliť, neznamená fyzickú neoddeliteľnosť súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila. Znehodnotenie veci v zmysle § 120 ods. 1 OZ nemožno chápať len ako zničenie alebo poškodenie hlavnej veci. Znehodnotením nemusí byť však len strata peňažnej hodnoty, ale môže ísť aj o funkčné, estetické či iné znehodnotenie. (Krajský súd v Prešove, sp.zn. 20Co/142/2012)
45. Za účelom posúdenia, či nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX Z. C..Ú.. K. ako rodinný dom so súpisným č. XXXX je samostatnou vecou spôsobilou byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, bol v súdnom konaní vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX s jednoznačným záverom, že rodinný dom so súpisným č. XXXX nemožno považovať za samostatnú vec, teda samostatnú stavbu a je jednoznačne prístavbou rodinného domu súp. č. XXX. Prístavba zapísaná v súčasnosti ako rodinný dom súp.č. XXXX nespĺňa (a v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nespĺňala) podmienky pre vydanie povolenia pre užívanie stavby ako samostatného rodinného domu. Na návrh žalovanej, ktorá so závermi znaleckého posudku nesúhlasila, bol v súdnom konaní vypracovaný kontrolný znalecký posudok, ktorý sa plne stotožnil s výsledkami kontrolovaného znaleckého posudku a jeho jednoznačným záverom bolo, že rodinný dom súp. č. XXXX nie je možné považovať za samostatný rodinný dom, ale za súčasť rodinného domu súp. č. XXX. Napriek dvom znaleckým posudkom s jednoznačným záverom, žalovaná trvala na tom, že rodinný dom so súp.č. XXXX je samostatnou stavbou, a to paradoxne napriek tomu, že samotná žalovaná nehnuteľnosť nazvala „prístavbou“ vo svojej žiadosti zo dňa 7.3.1982 o povolenie prístavby k rodinnému domu súp. č. XXX ako i požadovaných stavebných úprav podľa
priloženého náčrtu, na ktorú odkazuje Oznámenie Miestneho národného výboru v K. J. V. XX.X.XXXX. Taktiež Jednoduchý situačný výkres priložený žalovanou k žiadosti opakovane označuje nehnuteľnosť ako prístavbu.
46. Z oboch znaleckých posudkov je jednoznačne zrejmé, že rodinný dom súp.č. XXXX nespĺňa podmienky samostatnej existencie (bez rodinného domu súp.č. XXX), keď obidve stavby sú dispozičné a prevádzkovo prepojené, rodinný dom súp. č. XXXX nemá kuchyňu, nemá samostatné meranie energií, stavby majú spoločnú kanalizáciu, rozvody plynu, vody, kúrenia, rodinný dom súp. č. XXX nemá vlastnú kúpeľňu. Ani v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nebola splnená požiadavka možnosti reálnej deľby oboch rodinných domov na samostatné stavby z dôvodu technického riešenia rozvodov a obvodovej steny 1. nadzemného podlažia (1 stena) v kontakte oboch stavieb a 2.nadzemného podlažia, kde stena rodinného domu súp. č. XXXX v podkroví je postavená na obvodovom murive rodinného domu súp. č. XXX. Chýba nosná stena na 1.nadzemnom podlaží. Ak by aj námietky žalovanej týkajúce sa spoločnej steny na 1. nadzemnom podlaží, ktorú žalovaná považuje za novú stenu patriacu k rodinnému domu súp. č. XXXX, boli opodstatnené, existujú ďalšie vyššie uvedené aspekty stavby, pre ktoré rodinný dom súp. č. XXXX nemožno považovať za samostatnú stavbu, a to najmä fakt, že obvodová nosná stena 2.nadzemného podlažia rodinného domu súp.č.XXXX je postavená na obvodovej nosnej stene rodinného domu súp.č.XXX a zaťaženia z nej sú prenášané do základov rodinného domu súp.č.XXX.
47. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť označená ako rodinný dom so súp. č. XXXX nie je samostatnou stavbou, ale prístavbou rodinného domu so súp.č. XXX a preto nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ale prístavba ako súčasť nehnuteľnosti sleduje právny osud veci hlavnej, teda rodinného domu súp.č. XXX. Právne úkony týkajúce sa rodinného domu súp. č. XXX ako hlavnej veci sa vždy týkajú aj jej súčasti, teda prístavby na liste vlastníctva označenej ako rodinný dom súp.č. XXXX, a to aj bez toho aby bola súčasť veci samostatne identifikovaná. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa nadobudnutím vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXX titulom kúpnej zmluvy v r. 1990 v jednej polovici a titulom vydržania v r. 1994 v jednej polovici stali aj vlastníkmi prístavby ako súčasti nadobudnutého rodinného domu.
48. Vlastnícke právo žalobcov k prístavbe podporne preukazuje aj kúpna zmluva a zmluva o vecnom bremene zo dňa 18.06.1990 spísaná vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XX, G. XXX/XX notárkou B.. M. A., registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek rozhodnutím č. P.-XXXX/XX zo dňa 18.06.1990 uzavretá medzi B. Š. ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi, keď v bode 3 sa v prospech predávajúcej zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní 1- izby pristavanej k domu o rozmeroch 4x4m, kuchyne a sociálneho príslušenstva, teda podľa popisu prístavby. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov, že v čase zriadenia vecného bremena museli byť žalobcovia výlučnými vlastníkmi prístavby, inak by v nej nemohli pre predávajúcu zriadiť vecné bremeno.
49. Žalobcovia preukázali svoje vlastnícke právo k prístavbe a tak vyvrátili pravdivosť zápisu vlastníckeho práva žalovanej k rodinnému domu súp.č. XXXX, preto súd žalobe vyhovel. Len na doplnenie súd považuje za potrebné uviesť, že okolnosti týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností sú nejasné a doklady s tým súvisiace budia prinajmenšom pochybnosti o ich legitimite.
50. Ako už uviedol súd v prvom rozsudku a na čom aj naďalej trvá: kolaudačné rozhodnutie na meno Ľ. O. Č.. Z.. XXX/XX K. zo dňa 25.10.2006, na ktorom je vyznačený dátum právoplatnosti dňa 25.10.2006 (právoplatnosť vyznačená bez podpisu, teda nemožno považovať za riadne vyznačenie právoplatnosti) sa na stavebnom úrade nenachádza, nie je riadne v protokole evidované. V podacom denníku je pod uvedeným číslom evidované doplnenie ohlášky drobnej stavby celkom iného stavebníka, na meno Ľ. O. stavebný úrad neeviduje podanie ani pod iným podacím číslom. Ďalej rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XXXX F.vádza, že stavba sa nachádza na pozemku s parcelným číslom XXX/XXX, ktorý pozemok žalobcovia nevlastnia a nikdy nevlastnili, ani takáto parcela neexistuje. V odôvodnení rozhodnutia je ďalej nesprávne uvedené, že žiadateľ je vlastníkom stavby a pozemku, na ktorom je postavená (keď skutočnými vlastníkmi pozemku sú žalobcovia). Ďalšou nepresnosťou z odôvodnenia rozhodnutia je tvrdenie, že stavba bola ukončená pred r. 1976, keď s budovaním stavby sa reálne začalo až v r. 1982. Skutočnosti týkajúce sa neexistujúceho kolaudačného konania vo svojej výpovedi potvrdil aj starosta obce p. M. K., súčasne aj svedecké výpovede všetkých vypočutých pracovníčok v tom období zamestnaných na obecnom úrade Z. K. potvrdili a súd zastáva stanovisko, že listiny,
na základe ktorých bol vystavený list vlastníctva číslo XXXX Správy katastra Pezinok, ktorý eviduje žalovanú ako vlastníčku stavby so súpisným číslom XXXX G. O. O.. Č.. XXX/XXX neboli vydané v rámci riadneho kolaudačného konania stavebného úradu v K., ale boli neoprávnene vyhotovené na žiadosť p. B. Š. A. M. I.. (Čo potvrdila svedkyňa Š. keď uviedla, že prístavbu domu „dala napísať“ a skolaudovať na žalovanú, čo vybavoval jej kamarát p. I., bývalý starosta v tom čase, ktorý písal všetky veci, na základe čoho sa žalovaná stala vlastníčkou časti nehnuteľnosti.) Listinné dôkazy predložené žalovanou, ktoré majú preukazovať skutočnosť, že bola stavebníčkou prístavby obsahujú taktiež viacero rozporných tvrdení, keď Oznámenie Miestneho národného výboru zo dňa 25.3.1982 odkazuje na slovenské technické normy a VZN (všeobecne záväzné nariadenia) obce, ktoré v čase vydania neexistovali. Jednoduchý situačný nákres, ktorý mal byť priložený k žiadosti o povolenie prístavby zo dňa 7.3.1982, označuje žalobcov za manželov, keď žalobcovia sa stali manželmi až v r. 1984. Tento nákres je kópiou projektovej dokumentácie vypracovanej Poľnohospodárskymi stavbami v roku 1990, čo potvrdili oba znalecké posudky. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že Oznámenie Miestneho národného výboru v K. zo dňa 25.3.1982 a Jednoduchý situačný nákres boli antidatované, čo spôsobuje ich nevierohodnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodnou stavebníčkou prístavby bola matka žalobkyne 2/ a žalovanej B. Š. (dodacie listy a faktúry na materiál použitý na vybudovanie prístavby všetky znejúce na meno B. Š.Á., poskytnutie pôžičky B. Š. na modernizáciu domu, svedecké výpovede potvrdzujúce, že pôvodnou stavebníčkou bola práve B. Š.C.), preto ňou nemohla byť žalovaná. V neprospech žalovanej súd tiež vyhodnotil skutočnosť, že žalovaná napriek opakovaným výzvam znalkyne nepredložila požadovaný originál projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, ktorá mala byť v zmysle platných právnych predpisov priložená k žiadosti o vydanie povolenia užívania stavby, a ňou predkladaná fotokópia projektovej dokumentácie rodinného domu datovaná dňom 25.3.1982 ako súčasť oznámenia MNV K. k žiadosti o povolenie prístavby k rodinnému domu súp.č.XXX, je len fotokópiou navrhovateľmi predkladanej originálnej projektovej dokumentácie vypracovanej v roku 1990, čo nie je z časového hľadiska technicky možné.
51. Všetky v predchádzajúcom odseku uvedené skutočnosti spochybňujú pravosť podkladov, na základe ktorých bol vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovanej k rodinnému domu súp.č. XXXX do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že žalobcovia sa nedomáhali vyslovenia neplatnosti kolaudačného rozhodnutia, čo pre rozhodnutie súdu nebolo podstatné, keďže predmetné kolaudačné rozhodnutie súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci vlastnícke právo žalovanej (z dôvodov uvedených v bode 47. rozsudku).
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, keďže boli úspešní vo veci, keď súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Čo sa týka odvolacieho konania, v tomto bola plne úspešná žalovaná, keď v dôsledku jej odvolania bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený (kvôli vadám žalobného petitu, teda z dôvodov na strane žalobcov), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov