Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-3121-2022.pdf
PDF · 84.68 KB
Case nature
Subarea
6Ek/3121/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: NanoOil & Sapfir s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 700 688, o vymoženie 105 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, pod sp.zn. 207EX 565/22, o druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 02.12.2022 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 105 EUR s príslušenstvom na základe exekučných titulov - výkaz nedoplatkov č. 2263021313 zo dňa 06.09.2022, vykonateľný dňa 08.10.2022 (ďalej len ako „exekučný titul 1“) a výkaz nedoplatkov č. 2263028213 zo dňa 06.09.2022, vykonateľný dňa 08.10.2022 (ďalej len ako „exekučný titul 2“).
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 05.12.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp.zn. 207EX 565/22. Súd uznesením zo dňa 15.02.2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podal povinný sťažnosť, ktorá však bola uznesením zo dňa 20.07.2023 zamietnutá.
3. Dňa 13.01.2024 bol súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný s exekúciou nesúhlasí, nakoľko istina bola podľa jeho názoru uhradená, pričom takúto úžeru exekučnej mafie považuje za protizákonnú. Povinný tiež dáva do pozornosti skutočnosť, že vyše roka sa nenachádza na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho sa nemohol zúčastniť súdu. Podľa názoru povinného rozhodol exekučný súd protiústavne, pretože nedoplatok bol podľa jeho slov už dávno uhradený.
4. Oprávnený zaujal k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Na základe výkazov nedoplatkov bol povinný zaviazaný zaplatiť pohľadávku vo výške 115,00 EUR – (výkaz nedoplatkov č. 2263021313 zo dňa 06.09.2022 – istina v sume 35 EUR, výkaz nedoplatkov č. 2263028213 zo dňa 06.09.2022 – istina v sume 70 EUR, trovy v sume 10 EUR). Povinnému boli výkazy nedoplatkov do elektronickej schránky ÚPVS. V lehote 15 dní neboli podané námietky proti výkazom nedoplatkov a tak nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený odoslal dňa 02.12.2022 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému v celkovej sume 115,00 EUR. Návrh bol elektronicky doručený dňa 02.12.2022 na Okresný súd v Banskej Bystrici. Dňa 05.12.2022 bolo v uvedenej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrea Ondrejková so sídlom exekútorského úradu Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava. Povinný uvádza, že z jeho strany
bola istina uhradená, no ku dnešnému dňu neevidujeme z jeho strany žiadny platbu k predmetným výkazom nedoplatkov. Máme za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto trváme na pokračovaní exekúcie.
5. Súdny exekútor uviedol k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ku ktorým by sme sa mali vyjadriť. Ku skutočnostiam ohľadne uhradenia istiny priamo oprávnenému sa vyjadriť nevieme, ale oprávnený nám takúto skutočnosť do dnešného dňa neoznámil. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie ako opravný prostriedok proti upovedomeniu o začatí exekúcie dňa 19.12.2022, o ktorom súd rozhodol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.02.2023, sp. zn. 6Ek/3121/2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2023. Spomínaným uznesením súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol nakoľko mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Máme za to, že povinný v podanom návrhu nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto považujeme návrh na zastavenie exekúcie povinného ako nedôvodný. V zmysle vyššie uvedeného žiadame súd, aby návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol ako nedôvodný.
6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. . 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
12. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
17. Výkazom nedoplatkov č. 2263021313 zo dňa 06.09.2022 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom v sume 35 EUR. Výkazom nedoplatkov č. 2263028213 zo dňa 06.09.2022 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom v sume 70 EUR a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 EUR.
18. S tvrdením povinného, že došlo k úhrade vymáhaného nároku sa exekučný súd nestotožňuje. Povinný totiž k druhému návrhu na zastavenie exekúcie nepripojil žiadne listiny, ktoré by preukázali, že by z jeho strany došlo k splneniu nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní. Povinný v druhom návrhu na zastavenie exekúcie len stroho skonštatoval, že pohľadávku oprávneného uhradil, no na
podporu tohto svojho tvrdenia nepripojil žiadne dôkazy. Aj v prípade, že by povinný uhradil istinu po tom, čo mu bolo doručené uznesenie o sťažnosti, tak to nemá vplyv na dôvodnosť začatia exekúcie. Rovnako to nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie, keďže by k úhrade došlo až po začatí exekučného konania, pretože predmetom exekúcie sú aj trovy súdneho exekútora.
19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
20. Oprávnený podal teda návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému v celom rozsahu (povinný nepreukázal opak), pričom tento nárok vyplýval z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si ním uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
21. Exekučný súd uvádza, že ani v poradí druhým návrhom na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd aj druhý návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Súd dáva povinnému do pozornosti skutočnosť, ktorou odôvodnil prvý návrh na zastavenie exekúcie. V prvom návrhu na zastavenie exekúcie totiž povinný uviedol, že z jeho strany dôjde k úhrade vymáhaného nároku, no ku dňu vydania tohto uznesenia sa tak nestalo. 23. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne) 24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že ani druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd aj druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.