Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2S-92-2018.pdf
PDF · 129 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/92/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu HALTEX s.r.o., so sídlom Stöcklova 59/17, 085 01 Bardejov, IČO: 45 315 841, zastúpeného konateľkou spoločnosti H. P., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom vo Svidníku, ulica Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovaného Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23.júla 2018 Číslo: XXX XXX XXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 13.3.2018 Číslo: XXXXXXXXX/ XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 3.748,42 eura, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 3.209,44 eura a vyrubil daň v sume 538,98 eura daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie žalobcu, ktoré obsahuje totožné dôvody ako sú uvedené v žalobe. Pritom zdôraznil žalobca, že výpoveď svedka pána O. o pravdivosti ktorej mohol správca dane oprávnene pochybovať už aj vzhľadom na skutočnosť, že táto prebiehala v priestoroch väznice, teda výpoveď osoby ktorá porušuje zákon bola vyvrátená podľa žalobcu výpoveďami svedkov pána F. a pána F., ako aj konateľky daňového subjektu, ktorí potvrdili skutočnosť, že pán O. sa aktívne zúčastňoval obchodných vzťahov s daňovým subjektom, čo sa týka dodávok tovaru aj dodávky stavebných prác. Zároveň poukázal na výpovede uvedených svedkov a namietal, že správca dane účelovo a svojvoľne hodnotil dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené. Nesprávne právne vyhodnotil správca dane skutkový stav a ďalej v priebehu daňovej kontroly spochybnil plnenia na základe predložených dokladov zo strany žalobcu. Žalobca ďalej poukázal v odvolaní na rozsudky Európskeho súdneho dvora týkajúce sa uplatňovania práva na odpočet dane s argumentáciou vyplývajúcou z uvedeného právneho rámca. Namietal, že správca dane bol v zmysle § 47 Daňového poriadku povinný v protokole uviesť hodnotenie všetkých dôkazov a vysporiadať sa so všetkými argumentmi a návrhmi
daňového subjektu. Opätovne poukázal na to, že správca dane nevyhodnotil celé svedecké výpovede svedkov F. a F.. Navrhol odvolaciemu orgánu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zistil skutkový stav. Daňový úrad Prešov začal dňa 23.4.2014 u daňového subjektu HALTEX s.r.o., Bardejov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2012 a apríl až december 2012. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v roku 2012 uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti E. za tovary a služby, konkrétne za zdaňovacie obdobie jún 2012 z faktúry č. X/X/XXXX s dátumom dodania 30.6.2012 vo výške 3.748,42 eura za práce na obnove K. na ulici R., ktorý má spoločnosť HALTEX s.r.o. v nájme na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 31.12.2010 medzi H. P. a H. P. a spoločnosťou HALTEX s.r.o. ako nájomcom. Pri výkone daňovej kontroly zamestnanci správcu dane vychádzali z výsledkov a zistení, ktoré mal správca dane k dispozícii z daňovej kontroly z príjmov právnickej osoby za rok 2012 u daňového subjektu. Zistil, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti E.- M., s.r.o., K. bol H. H., F., ktorý dňa 26.4.2012 zomrel. Ďalej poukázal žalovaný na to, že správca dane zistil, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 a faktúry spoločnosti E., boli vystavované aj v dobe, kedy jediný spoločník a konateľ spoločnosti bol už mŕtvy.
4. Žalovaný dôvodil, že správca dane zistil, že splnomocnený zástupca daňového subjektu H. P. uviedol, že na rekonštrukciu rodinného domu bola uzatvorená zmluva so spoločnosťou E., K. a to s konateľom spoločnosti alebo jeho zástupcom, avšak meno si nepamätal, ale že zmluvu o dielo doloží správcovi dane. Túto zmluvu daňový subjekt nepredložil. Zástupca konateľa H. P. ďalej uviedol, že preverované práce boli realizované a že prácu kontroloval. Niekedy pracovali štyria inokedy viacerí záležalo od toho, čo robili a práce preberal od pána O. s ktorým sa odsúhlasovali aj faktúry aj finančná hotovosť. Aj finančnú hotovosť preberal za daňový subjekt E.. Splnomocnenie, ktoré mal predložiť pán O. zástupcovi konateľa takisto kontrolovaný daňový subjekt nepredložil. Ďalej žalovaný poukázal na faktúry z 31.3.2012, z 28.5.2012, z 30.6.2016, z 31.7.2012, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, na ktorých je uvedený konateľ spoločnosti H. P., respektíve konateľka spoločnosti H.. Sídlo spoločnosti E. bolo do 13.7.2011 na adrese P. XX, R..
5. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že správca dane zistil, že dňa 24.3.2014 v priestoroch ÚVV a ÚVTOS oddelenia pre výkon trestu Sabinov vypovedal svedok E. O., pričom ústneho pojednávania sa nezúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu aj napriek tomu, že bol o výsluchu svedka upovedomený. Svedok odpovedal na otázku, či bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti E., že nebol a ani spoločnosť nezastupoval pri žiadnych úkonoch. Žiadne splnomocnenie od uvedenej spoločnosti nemal. Na ďalšiu otázku, či zabezpečoval práce na rekonštrukcii rodinného domu pre spoločnosť P., s.r.o., L. uviedol, že uvedenú spoločnosť E. nezastupoval a pre P. žiadne práce v roku 2012 nevykonával. Žiadny materiál pre spoločnosť nedodával, nevystavil žiadne faktúry a po nahliadnutí do faktúr, ktoré mu boli predložené uviedol, že tieto nevystavil, podpis nie je jeho, pečiatku tejto spoločnosti nikdy nemal ani zmluvu o dielo nepodpisoval. Zároveň uviedol, že nezabezpečoval žiadnych pracovníkov ani živnostníkov ani žiadnu finančnú hotovosť od pána P. neprevzal. Na otázku, či predával spoločnosti HALTEX, s.r.o., krajčírsky tovar za spoločnosť E. uviedol, že nie. Na otázku, či preberal za predaný tovar finančnú hotovosť takisto uviedol, že žiaden krajčírsky tovar nepredával, spoločnosti žalobcu ani finančnú hotovosť neprevzal. Ďalej uviedol, že predložené faktúry za krajčírsky tovar nevystavoval a podpis uvedený na faktúrach nie je jeho. Zároveň potvrdil, že finančnú hotovosť neprevzal a ani podpis na pokladničných dokladoch nie je jeho. Konateľa spoločnosti E. nikdy nestretol, ani ho nepozná.
6. Následne správca dane na základe uvedených skutočností vyhotovil Protokol z daňovej kontroly pod číslom XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Hrin zo dňa 12.1.2015, ktorý spolu s výzvou, aby sa k protokolu vyjadril doručil kontrolovanému daňovému subjektu dňa 6.2.2015.Daňový subjekt podal vyjadrenie 20.2.2015, prerokovanie pripomienok sa uskutočnilo na ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica dňa 7.5.2015, pričom splnomocnený zástupca daňového subjektu poukázal na výpovede svedkov vypočutých v predmetnej veci a to konateľky H. P. a zamestnancov K. F. a Z. F.. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu týkajúceho sa daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012 a získal zápisnicu o vypočutí svedka K. F. z 19.6.2014 a Z. F. takisto 19.6.2014.
Svedok K. F. pri výsluchu uviedol, že E. O. pozná, žiaden tovar od neho nepreberal, že občas bol prítomný pri preberaní hotovosti pánom O., peniaze mu odovzdával pán P., ale či za dodaný tovar to nevie povedať, pri podpise faktúr za daný tovar nebol. Na ďalšiu otázku, či pán O. nosil na predajňu HALTEX, s.r.o. nejaké krabice s tovarom uviedol, že nosil, ale čo v nich bolo nevie povedať. Svedok Z. F. pri výsluchu uviedol, že E. O. pozná a žiaden tovar od neho nepreberal. Keďže otváral predajňu, pán O. tam už občas čakal a pýtal sa ho, či má pán P. peniaze, že ešte nemá všetko vyplatené, ale za čo nevedel povedať. Začo peniaze odovzdával pán P. p. O. nevedel, či za dodaný tovar, alebo iné nevedel povedať. Pri podpise faktúr za daný tovar nebol.
7. Konateľka spoločnosti žalobcu H. P. uviedla, že krajčírsky materiál dodával okrem iných pán O. za spoločnosť E. Zmluva bola uzatvorená ústne a tovar objednával a preberal H. P. podľa potrebe spoločnosti. Ďalej uviedla, že od pána O. nemala predložené splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti E. s.r.o., K., ani ho nevidela. Ďalej uviedla, že v niektorých prípadoch bola prítomná pri preberaní tovaru galantérie od pána O., ktorý ho dodával vždy osobne. Tovar bol preberaný v predajni na pulte, išlo o jednu až tri krabice a tento tovar preberal H. P.. Ďalej uviedla, že ona tovar videla, ale ho nepreberala. Finančnú hotovosť za HALTEX s.r.o., vyplácal pán P. pánovi O. pri dodaní tovaru priamo v predajni. J. O. mal už faktúry vystavené len ich na predajni podpísal, pričom bola niekedy prítomná. Spoločnosť HALTEX, s.r.o., zastupoval pán P., ktorý podpisoval aj dodacie listy, faktúry vystavené pánom O. boli za spoločnosť E. K. 8. Následne správca dane na základe uvedených skutočností vydal rozhodnutie zo dňa 18.12.2015 pod číslom: XXXXXXXX/XXXX, ktorým určil rozdiel DPH v sume 3.748,42 eur a nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 uplatnený v daňovom priznaní v sume 3.209,44 eura a určil daň vo výške 538,98 eur. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.5.2016 na základe podaného odvolania daňovým subjektom prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu procesného pochybenia správcu dane vo výroku svojho rozhodnutia porušenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane neuviedol akým spôsobom získal dôkazy, na základe ktorých sa rozhodovalo, ani spisový materiál nedoplnil o takto získané dôkazy. Ďalej z dôvodu, že správca dane neodôvodnil svoju konštatáciu, že daňový subjekt E. nebol osobou podliehajúcou dani a použité dôkazy nedostatočne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Ďalej uviedol žalovaný, že 26.8.2016 sa následne uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom, pričom hlavným predmetom tohto ústneho pojednávania, ktorého sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca daňového subjektu A.. L. bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov k daňovému konaniu za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2012 a máj až december 2012 na DPH. Z jej obsahu vyplýva, že správca dane k návrhu daňového subjektu, aby bol vypočutý pán O. v jeho prítomnosti uviedol, že pán O. vypovedal ako svedok dňa 24.3.2014. Splnomocnený zástupca bol o tomto úkone upovedomený, vypočutia svedka sa nezúčastnil a opätovne žiadal vykonať ten istý úkon. K zápisniciam o vypočutí svedkov K. F., Z. F. a konateľky H. P. správca dane uviedol, že z nich nie je zrejmé a preukázateľné, že pán O. vystupoval v mene spoločnosti E. 9. Následne správca dane na základe uvedených skutočností vydal opätovne rozhodnutie o vyrubení dane zo dňa 9.9.2016, ktorým určil rozdiel v sume 3.748,42 eura, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na DPH a za zdaňovacie obdobie jún 2012 uplatnený v daňovom priznaní v sume 3.209,44 eura a určil daň vo výške 538,98 eura. Aj predmetné rozhodnutie zrušilo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 23.03.2017 na základe podaného odvolania daňového subjektu z dôvodu, že sa správca dane neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu vysloveným v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 30.5.2016. V rámci ďalšieho konania vydal správca dane tretie rozhodnutie zo dňa 13.03.2018 pod číslom XXXXXXXXX/ XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 3.748,42 eura, t.j. nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 uplatnený v daňovom priznaní v sume 3.209,44 eura a vyrubil daň vo výške 538,98 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 a zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétneho § 13 ods. 1, 2, § 133 ods. 1, 2 a Občianskeho súdneho poriadku § 175e ods. 1 a 4.
10. Žalovaný následne pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia argumentoval tým, že vychádzal z uvedených ustanovení zákonov. Poukázal na postup správcu dane, ktorý v rámci vykonanej daňovej kontroly preveroval u daňového subjektu HALTEX, s.r.o., Bardejov skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane za kontrolované zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2012 a apríl až december 2012. Zo zisteného a popísaného skutkového stavu vyplýva, že daňový subjekt deklaroval v roku 2012 prijatie tovaru a služieb od spoločnosti E. a že osobou, s ktorou daňový subjekt komunikoval, mal dodávať tovar,
uzatvárať obchody, vystavovať faktúry a preberať finančnú hotovosť pri týchto obchodoch bol E. O., ktorý podľa daňového subjektu bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti E. V rámci konania však daňový subjekt žiadne splnomocnenie E. O. nepredložil a konateľka daňového subjektu sa vyjadrila, že žiadne také splnomocnenie nemala a ani ho nevidela. Žalovaný opätovne poukázal na výpoveď svedka E. O., ako aj na tú skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ spoločnosti E. dňa 26.4.2012 zomrel. Zároveň poukázal na postup správcu dane, ktorý vyhodnotil tak výpovede svedka E. O., svedkov pána F. a pána F., ako aj výpovede konateľky spoločnosti pani P..
11. Zároveň sa žalovaný vyjadril ku všetkým žalobným námietkam, ktoré boli uvedené v žalobe, pričom dôvodil tým, že z výpovedí svedkov F. a F. síce E. O. poznali, ale žiaden tovar od neho nepreberali. Zároveň nepotvrdili, že finančnú hotovosť, ktorú mal preberať pre jeho očami pán P., bola za tovar, ktorý doručil daňovému subjektu E. O.. Z výpovede je zrejmé iba to, že obaja svedkovia E. O. poznajú, že chodil za pánom P., ktorý mu odovzdával peniaze. J. O. nosil na predajňu nejaké krabice, avšak ani jeden zo svedkov nevedeli povedať, čo v prinesených krabiciach bolo a či odovzdané peniaze boli za tovar a služby od spoločnosti E. Ani jeden z nich nebol pri podpisovaní faktúr, pri podpisovaní zmluvy, ani pri jednaniach konateľa spoločnosti s pánom O.. Čo sa týka vyjadrenia konateľky daňového subjektu H. P., táto sa vyjadrila, že v niektorých prípadoch bola prítomná pri preberaní tovaru od pána O., vždy išlo o jednu až tri krabice, tovar preberal H. P., finančnú hotovosť za HALTEX, s.r.o. vyplácal pán P. pánu O. pri dodaní tovaru priamo v predajni a pán O. mal už faktúry vystavené len ich na predajni podpísal, pričom bola niekedy prítomná. Taktiež uviedla, že faktúry vystavené pánom O. boli za spoločnosť E., avšak splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti E. od pána O. nemala predložené ani ho nikdy nevidela. Zároveň poukázal žalovaný na príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka podľa ktorého jednou zo zásad Obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Konateľka spoločnosti HALTEX, s.r.o. síce tvrdí, že pán O. vystupoval za spoločnosť E., avšak nijakým spôsobom nevie túto skutočnosť preukázať, pričom nemala o spoločnosti, z faktúr ktorej bolo uplatňované spoločnosťou HALTEX, s.r.o. právo na odpočítanie dane a ktorá mala byť dodávateľom služieb žiadne vedomosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že faktúry spoločnosti E. boli vystavované najmä v dobe, kedy jediný spoločník a konateľ spoločnosti bol už mŕtvy. Žalovaný zdôraznil, že H. H. zomrel 26.4.2012 a predmetná faktúra je z júna 2012.
12. Žalovaný ako odvolávajúci sa orgán v závere uviedol, že správcovi dane daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, pričom poukázal na rozsudok vo veci C - 277/14 v ktorom Európsky súdny dvor uviedol, že je v rozpore so 6. Smernicou vnútroštátna právna úprava na základe ktorej sa zdaniteľnej osobe zamietne právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý má na základe kritérií stanovených touto právnou úpravou považovať za subjekt neexistujúci a je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru okrem prípadu, keď sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré nie je povinná vykonať preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou DPH podvodu. Podľa uvedeného rozsudku sa zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených vnútroštátnou právnou úpravou považovať za neexistujúci právny subjekt.
13. Ďalej poukázal žalovaný na príslušné ustanovenia § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom zdôraznil, že daňový subjekt v rámci dokazovania nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že faktúry vystavila spoločnosť E., že pán E. O. bol splnomocnený na zastupovanie tejto spoločnosti ani to, že táto spoločnosť reálne dodala služby a tovary, pri ktorých bolo uplatnené odpočítanie DPH. Na základe uvedených skutočností žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že zistený skutkový stav je postačujúci na vyslovenie záveru, že daňový subjekt nepreukázal, že obchody z ktorých si uplatnil odpočet dane dodala spoločnosť E. tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého spisového materiálu vyhodnotil námietky daňového subjektu ako neopodstatne. Zároveň uviedol, že z predmetnej daňovej kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 12.1.2015, ktorý spolu s výzvou zo dňa 12.1.2015 bol doručený daňovému subjektu, ktorým podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku správca dane vyhotoví takýto protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Medzi povinné náležitosti protokolu v § 47 Daňového poriadku patrí aj preukázané kontrolné zistenie a vyhodnotenie dôkazov a vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Predmetný protokol z daňovej kontroly obsahuje
všetky zákonom stanovené náležitosti preto uvedenú námietku žalobcu odvolací orgán považoval za nedôvodnú.
II. Žalobné dôvody
14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznania trov konania žalobcovi voči žalovanému. V žalobných dôvodoch argumentoval žalobca poukazom na rozhodnutie tak správcu dane, ako aj žalovaného. Namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žiadal žalobca, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy v zmysle správneho súdneho poriadku.
15. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že v prvom rade je potrebné si uvedomiť, že Ústavný súd SR v zmysle svojho nálezu sp.zn. III.ÚS 24/2010 opakovane zdôrazňuje, že samotná daňová kontrola, t.j. proces od jej začatia až po jej ukončenie predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy. Zároveň poukázal žalobca na príslušné ustanovenia, teda príslušné články Ústavy SR ako aj na to, že daňová kontrola je zákonom upravená v § 44 až § 47 Daňového poriadku. Postup správcu dane, ktorý z jednej daňovej kontroly vyhotovil dva protokoly považuje žalobca za nezákonný. Opakovane poukázal na ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku.
16. V bode III. žalobca argumentoval tým, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie po tom, čo v predchádzajúcom vyrubovacom konaní podľa § 68 Daňového poriadku dvakrát zrušil rozhodnutia správcu dane. Argumentoval tým, aké úkony vykonal správca dane v období od 23.3.2017 do 13.3.2018, pričom v odôvodnení rozhodnutia správca dane ani žalovaný nič neuviedol. Žalovaný argumentoval rozporom s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri konaní vzhľadom k tomu, že bol správca dane nečinný. Zároveň argumentoval tým, že žalovaný vydal 27.5.2013 usmernenie k začatiu konania a lehotám na konanie v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia vecí na ďalšie konanie a rozhodnutie, na ktoré žalobca poukázal. Lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní sú lehoty zákonné, ktorých nedodržanie v nadväznosti na článok 59 ods. 2 Ústavy SR spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane, či určení jej rozdielu. V žalobných námietkach ďalej poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na nálezy Ústavného súdu SR II.ÚS 62/99, II.ÚS 14/01, ako aj I.ÚS 241/07. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR v rozsudku M-Sž-do-V1/00. Argumentoval ďalej poukazom na nález Ústavného súdu I.ÚS 314/2015, ako aj I.ÚS 238/06 z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že v rámci uvedeného právneho rámca ukladania daní, ktorý je podopretý citovanou judikatúrou jednoznačne vyplýva, že pri ukladaní daní nie je prípustná pre správcu dane, ani pre odvolací orgán žiadna odchýlka od zákona a že ich úkony nemožno posudzovať výlučne podľa ich obsahu, ale že je potrebné ich posudzovať z hľadiska ich zákonnosti, t.j. tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej. V súvislosti s neuplatnením práva žalobcu v podaných odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane namietať nezákonnosť daňovej kontroly vydaním dvoch protokolov, či nezákonnosť vyrubovacieho konania nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, chce žalobca poukázať na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/69/2011 v ktorom vyslovil najvyšší súd názor, že súčasná rozhodovacia prax vychádza dôsledne z ustanovení V. časti O.s.p. a z článku 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ako aj článku 46 ods. 2 Ústavy SR.
17. V závere žaloby argumentoval žalobca tým, že k hmotnoprávnej stránke veci žalobca argumentoval tým, že zo strany správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a sám žalovaný priznáva, že správca dane vo svojej podstate žiadnu daňovú kontrolu nevykonal. Závery uvedené v rozhodnutiach správcu dane sú závermi iných kontrolných pracovníkov správcu dane, ktorí vykonali daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012. Do pozornosti súdu žalobca dal Protokol zo dňa 12.1.2015 č.XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Hrin, ktorý má byť základným dôkazným prostriedkom a podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V tomto protokole podľa žalobcu absentujú dôkazy, ktorými majú byť vedecké výpovede K. F. a Z. F., ktorí vypovedali dňa 19.6.2014. V odôvodnení svojich rozhodnutí tak správca dane ako aj žalovaný na tieto zápisnice poukazujú, avšak v predmetnom protokole o nich nie je ani zmienka. Podľa žalobcu došlo tak zo strany správcu dane k
porušeniu § 47 písm. h/ Daňového poriadku. Žalobca ďalej argumentoval tým, že správca dane odmietol v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly vykonať výsluch svedka E. O., pričom jeho svedeckú výpoveď podanú iným kontrolným pracovníkom správcu dane pri výkone kontroly na inej dani považuje za základný dôkaz, ktorý má preukázať, že k dodaniu tovaru a poskytnutiu služieb na základe faktúr vystavených spoločnosťou E. nedošlo. Poukázal na odvolanie a jeho opätovnú žiadosť o vypočutie svedkov K. F., Z. F., ako aj E. O. podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný absolútne nebral do úvahy tú skutočnosť, že E. O. vypovedal ako svedok 24.3.2014 a K. F. a Z. F. vypovedali dňa 19.6.2014. Ich výpovede sú rozporné a každý tvrdil niečo iné. Podľa žalobcu bez čonajúplnejšieho zistenia skutkového stavu v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že bol naplnený účel daňovej kontroly podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku.
III. Vyjadrenie žalovaného
18. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.12.2018, v ktorom zotrval na skutkovým a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
K podanému písomnému vyjadreniu žalovaného sa replike vyjadril právny zástupca žalobcu podaním dňa 30.1.2019, pričom zotrval na argumentácií k žalobe a navrhol žalobe vyhovieť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
IV. Závery správneho súdu
19. S poukazom na tú skutočnosť, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok, správny súd podľa príslušných ustanovení S.s.p. v predmetnom konaní postupoval.
20. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
23. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p., v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),
24. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému r porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
26. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
27. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.7.2018, Číslo: XXXXXXXXX/XXXX z dôvodov, že správca dane, ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili nesprávny právny záver, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň bola zistená taká vada, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutí, pričom boli porušené žalobcove subjektívne práva. Žalobca za závažné porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy označil vyhotovenie dvoch protokolov, ktoré boli správcom dane vyhotovené počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. Čo sa týka uvedeného protokolu zo dňa 12.1.2015 pod Číslom: XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Hrin sa týka zdaňovacieho obdobia 1. štvrťroka a máj - december 2012 a to konkrétneho zdaňovacieho obdobia jún 2012 a tento je súčasťou rozhodnutia tak správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného.
28. Čo sa týka protokolu zo dňa 13.1.2015 pod Číslom: XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Hrin sa týka iba zdaňovacieho obdobia apríl 2012, kedy správca dane dospel na základe zistených skutkových okolností k tomu, že rozdiel DPH u daňového subjektu za toto zdaňovacie obdobie je 0. Ide o kladný protokol, ktorým nebola vyrubená žiadna daň, ani rozdiel dane. Čo sa týka teda dvoch protokolov, ktoré boli vyhotovené za jednu daňovú kontrolu správny súd dospel bezpochyby k záveru, že uvedené protokoly boli vydané v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s ustanovením § 68 Daňového poriadku. Predmetný protokol, ktorý bol súčasťou rozhodnutí, ktorým nebola priznaná DPH vo výške, ktorú si uplatnil daňový subjekt je protokol zo dňa 12.1.2015 za zdaňovacie obdobie jún 2012, ktorý ako už súd uviedol je súčasťou rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného a tento bol ako zákonný dôkaz v daňovej kontrole použitý.
29. Správny súd ďalej preskúmal postup žalovaného, ako aj správcu dane a zistil, že správca dane začal daňovú kontrolu dňa 23.4.2014 u daňového subjektu spoločnosti HALTEX, s.r.o. Bardejov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťroka 2012 a máj až december 2012. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca ako daňový subjekt si v roku 2012 uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti E. za tovary a služby, konkrétne za zdaňovacie obdobie jún 2012 a to z faktúry č. X/X/XXXX s dátumom dodania 30.6.2012 vo výške 3.748,42 eura za práce na obnove remeselníckeho domu č. XX, ulica R.., ktorý má spoločnosť HALTEX, s.r.o. v nájme na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 31.12.2010. Správny súd dospel bezpochyby k záveru, že správca dane v súlade so zákonom vychádzal pri zistení a vyhodnocovaní výsledkov daňovej kontroly, ktoré mal k dispozícií z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený aj protokol zo dňa 7.4.2014. Z týchto dôkazov mal preukázané, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti E. bol od 14.7.2011 H. H., ktorý dňa 26.4.2012 zomrel.
30. Čo sa týka podstatného dôkazu, ktorý bol predložený žalobcom ako daňovým subjektom na uplatnenie DPH bola faktúra, ktorá bola vystavená 30.6.2012, t.j. v čase keď jediný konateľ a spoločník danej spoločnosti, ktorá mala dodať žalobcovi stavebné práce, t.j. spoločnosti E., už v čase vyhotovenia faktúry bol mŕtvy. Argumentácia žalobcu, že správca dane nedostatočným spôsobom vyhodnotil svedeckú výpoveď pána O., s ktorým konateľ spoločnosti H. P. odsúhlasoval faktúry a preberal finančnú hotovosť od pána P., sa správnemu súdu javí viac ako nepravdepodobné z dôvodu, že uvedená osoba, teda pán E. O. nepredložil konateľom spoločnosti HALTEX, s.r.o. žiadne splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti E. Tento keď vypovedal dňa 24.3.2014 potvrdil, že uvedené faktúry, ktoré mu predložil správca dane k nazretiu, nevystavoval, pečiatku za spoločnosť E.. nikdy nemal, nedisponoval ňou a žiadny tovar ani stavebné práce v prospech spoločnosti HALTEX, s.r.o., nikdy nedodal a práce nevykonal. Tieto skutočnosti, ktoré svedok E. O. potvrdil vo svojej výpovedi v konečnom dôsledku potvrdzujú aj výpovede svedkov, ktorí síce uviedli, že pána O. ako osobu poznajú, že tento sa stretol s konateľom spoločnosti HALTEX, s.r.o., pánom P. a uviedli aj tú skutočnosť, že oni žiadny tovar od pána O. nepreberali. Boli občas prítomní pri preberaní hotovosti pánom O. od pána P., ale či to bolo za dodaný tovar, respektíve za nejaké iné práce, toto potvrdiť nevedeli. Čo sa týka ďalej ich výpovede
potvrdili, že pri podpise faktúr za daný tovar nebol ani jeden, ani druhý svedok. Títo svedkovia maximálne potvrdili tú skutočnosť, že pán O. doniesol do predajne pána P. nejaké krabice. Čo v týchto krabiciach bolo, aký tovar, respektíve čo bolo ich obsahom, to svedkovi konkretizovať nevedeli. Preto aj požiadavka žalobcu a jeho právneho zástupcu o opätovné vypočutie E. O., ktorý vypovedal 24.3.2014, o čom bol upovedomený splnomocnený zástupca žalobcu a na ktoré vypočutie sa nedostavil, sa javí aj správnemu súdu nadbytočné. V predmetnom konaní s poukazom aj na doplňujúce výpovede svedkov pána K. F. a Z. F. sa javia ako neopodstatnené. Čo sa týka výsluchu obidvoch svedkov, títo maximálne potvrdili, že E. O. poznajú, avšak nepotvrdili žiadne iné okolnosti, ktoré by sa týkali prevzatia tovaru, respektíve prevzatia faktúr, ktoré by odrážali stavebné práce, alebo dodanie tovaru na základe faktúr, z ktorých si uplatňoval žalobca odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012.
31. Správny súd poukázal aj na výpoveď konateľky daňového subjektu H. P., ktorá síce uviedla, že materiál dodával pán O. za spoločnosť E. avšak vo svojej výpovedi potvrdil aj tú skutočnosť, že nikdy žiadne splnomocnenie tejto osoby na konanie za spoločnosť E.. nevidela, ani nemala takéto splnomocnenie k dispozícií. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj sám konateľ spoločnosti H. P., kedy vypovedal pred správcom dane a uviedol, že splnomocnenie predloží, avšak do času vydania rozhodnutí správcu dane uvedené splnomocnenie pána E. O. za spoločnosť J.. nepredložil.
32. V zmysle uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu správne postupoval správca dane, keď vydal rozhodnutia ktorými určil rozdiel DPH a nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012, pretože nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že daňový subjekt v zmysle § 49 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona 222/2004 Z.z., si právo na odpočítanie dane uplatnil v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona. Pritom správcovi dane predložil vyhotovenú faktúru podľa § 71 od platiteľa, avšak žalobca žiadne iné dôkazy na preukázanie dodania stavebných prác a opravného vystavenia faktúr spoločnosťou E. s.r.o., K. nepredložil. S dôrazom na uvedené citované ustanovenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého bolo bezpochyby zrejmé, že žalobca si neprávom uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 na DPH, pričom tak správca dane, ako aj žalovaný vychádzali zo zistených skutočností a správne dospeli k záveru, že zistený skutkový stav je dostačujúci na vyslovenie záveru, že žalobca nepreukázal, že obchody z ktorých si uplatnil odpočítanie dane dodala spoločnosť E.., tak ako boli deklarované na predložených faktúrach. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj celého spisového materiálu, ktorý bol predložený žalovaným, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú neopodstatnené a preto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
33. Poukaz žalobcu na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, tak ako to deklaroval v žalobných námietkach, ich aplikácia nebola ani správnym súdom v predmetnej veci možná z dôvodu, že sa jedná o preukázané skutočnosti, kedy dodávateľom v prospech žalobcu bola spoločnosť, ktorá v čase vydania faktúry nemala konateľa a jedného spoločníka v čase vystavenia faktúr medzi živými. Táto skutočnosť bola potvrdená úmrtným listom, ktorý bol predložený správcovi dane o tom, že jediný spoločník a konateľ spoločnosti E. zomrel 26.4.2012. Následné argumentovanie žalobcom poukazom na výpovede svedkov, ako aj na výpoveď samotného E. O., preto považuje správny súd za neakceptovateľné a v danom prípade je toho názoru, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto daňovom konaní jednoznačne neuniesol.
34. Čo sa týka povinnosti žalobcu ako obchodného partnera s poukazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, vyplýva bezpochyby pre neho povinnosť, predtým ako začne obchodovať s určitou spoločnosťou, túto si preveriť a s dôrazom na tie skutočnosti, ktoré správny súd vytkol, že teda nemal preukázané, že pán E. O. skutočne zastupuje spoločnosť E. a že takýmto splnomocnením táto osoba aj v čase vydania faktúr disponovala. Túto skutočnosť žalobca nemal preverenú, E. O. nepredložil predmetné splnomocnenie ani konateľovi, ani konateľke spoločnosti žalobcu a na základe týchto skutočností teda žalobca bezpochyby vedel, že nejde o osobu, ktorá má oprávnenie zastupovať predmetnú spoločnosť. A z tohto následne vyplynulo, že nejde o spoločnosť, ktorá má oprávnenie na riadne obchodovanie s jeho spoločnosťou. Podľa názoru súdu si bol žalobca samotného podvodu v tomto prípade bezpochyby od počiatku vedomý a na základe týchto skutočností, ktoré si vôbec nepreveril obchodoval s danou osobou, ktorá „mala zastupovať“ spoločnosť, ktorá bola dodávateľom žalobcu a to spoločnosť E. uvedenú na sporných faktúrach.
35. Z uvedených dôvodov preto správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, o nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ako aj to, že išlo o rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe nezákonnosti a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v tomto konaní za nepreukázané. A preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, ako už uviedol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého daňové orgány vyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.
36. S poukazom na ustanovenie § 167 Správneho súdneho poriadku, správny súd rozhodol s prihliadnutím na uvedené ustanovenie tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.
37. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.) a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku)