Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania Rakovo 179, 038 42 Rakovo, IČO: 47018771, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100692444/2018 zo dňa 09.04.2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správca dane (Daňový úrad Žilina) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2016. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol zo dňa 15.06.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 102201563/2017 zo dňa 17.10.2017, ktorým podľa určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 74.318,90 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 zo sumy 80.586,74 Eur na sumu 6.267,84 Eur. Správca dane z predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatej faktúry od dodávateľa ALPHIE TRADE s.r.o., Osadná 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03 z faktúry č. 1604001 zo dňa 15.04.2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.04.2016 v sume 421.200,00 Eur, z toho DPH v sume 70.200,00 Eur za dodanie tovaru PIRICOM cleaning license a z prijatej faktúry od dodávateľa KH TRADE s.r.o., Hviezdoslavova 2102, 022 01 Čadca z faktúry č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.04.2016 v sume 21.522,60 Eur, z toho DPH v sume 3.357,10 Eur za sprostredkovateľské služby.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 17.10.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100692444/2018 zo dňa 09.04.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Martin) potvrdil.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 09.04.2018 podal žalobca správnu žalobu, vzhľadom k tomu, že rozhodnutím žalovaného správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch najmä z dôvodov uvedených v , , , a , domáha sa ochrany týchto svojich práv správnou žalobou, a to na základe týchto skutočností a dôvodov: Žalovaný správny orgán nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, z ktorých napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza.

Zároveň postup správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly trpí takou vadou, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko išlo zo strany správcu dane o nezákonný postup počas výkonu daňovej kontroly, kedy správca dane vedome porušoval ustanovenia daňového poriadku, čo aj sám priznáva. Žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, ktoré však nepatria do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalovaný úplne poprel sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti KH TRADE s.r.o. i keď ju potvrdil žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, odberateľ i dodávateľ. Preukazujú ju dokonca i predložené dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise. Hlavným argumentom správcu dane i žalovaného správneho orgánu v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou spoločnosti KH TRADE s.r.o. bolo, že žalobca nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácií zdaniteľného obchodu. Podľa žalobcu ide o nepodložený argument, ktorý nijako nepreukazuje, že sprostredkovanie nebolo v kontrolovanom zdaňovacom období poskytnuté. Žalobca v rámci konania poukazoval napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.10.2015, v ktorom Najvyšší súd hodnotí postup, v ktorom je daná na ťarchu daňovému subjektu skutočnosť, že jeho dodávatelia sú nekontaktní ako nesprávny. Rovnaký názor zastáva napríklad aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 01.12.2016. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva pre daňový subjekt, i keď z uvedeného žalovaný správny orgán vychádza. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 07.10.2010 uvádza, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, a teda že ani z ustanovenia a nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Uvedený judikát vychádzal z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudkov C-354/03, C-355/03, C-484/03, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR , v zmysle ktorého dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Žalobca rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 09.10.2008, v zmysle ktorého ak majú správne orgány pochybností o uskutočnenom obchode, avšak iba pochybností, podozrenie, tieto sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu, a v prípade pochybností na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Správca dane nepreukázal opak tvrdení, ktoré predkladal a zdokladoval v rámci daňového konania daňový subjekt, preto mu nemôže byť podľa žalobcu odňaté právo na odpočet DPH tak, ako to správca dane, resp. žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na nezákonný a účelový postup správcu dane, ktorý sa v rámci daňovej kontroly nesnažil vyhodnotiť dôkazy objektívne, resp. tieto zákonne a objektívne získať, ale vedome sa snažil získať iba tie dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech žalobcu. O uvedenom svedčia i doklady nachádzajúce sa v spise, najmä e-mail od kontrolórky Ing. U. E. pre mjr. Ing. U. U. zo dňa 09.01.2017. Ďalším takýmto podobným e-mailom, kedy došlo podľa názoru žalobcu k obchádzaniu zákona týkajúceho sa prerušenia daňovej kontroly, a to najmä opäť od Ing. U. E. zo dňa 14.03.2017 pre kapitána Mgr. G. Y.. Žalobca má za to, že z konania správcu dane vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi na odpočet DPH, čo mu následne prispôsobil celú svoju činnosť a každú aktivitu v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome a účelovo vyhľadával iba také dôkazy, ktoré vyznievali v neprospech žalobcu a na tie, ktoré boli v prospech vôbec neprihliadal. Svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí taktiež sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne sa nevyjadroval k tým, ktoré dodaný tovar preukazovali. Súdny dvor opakovane vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasledujúce Smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca práva na odpočítanie dane vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Z rozhodnutí ESD vyplýva, že pri práve na odpočet DPH sa nesmie a priori vychádzať z toho, že právo na odpočet DPH daňovému subjektu je súčasťou podvodného konania tohto daňového subjektu, resp. jeho dodávateľov či odberateľov. Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa tak môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým

podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita ochrany práv verejných financií. Nakoľko zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenej základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy o tom, že v danej právnej veci došlo k podvodnému alebo zneužívajúcemu konaniu a je potrebné, aby sa súčasne zaoberali aj vedomosťou kontrolovaného subjektu o účasti na takomto podvode. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Takéto dôkazy však v konaní predložené neboli. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-277/14 zo dňa 22.10.2015, v ktorom bol dodávateľ daňového subjektu okrem iného nekontaktný, nespolupracoval s daňovým úradom. Budova, ktorá mala byť jeho sídlom bola schátralá a vylučovala vykonávanie hospodárskej činnosti. Nepodával daňové priznania, nemal dokonca v predmete podnikania činnosť, ktorej sa sporný obchod týkal. Uvedené skutočnosti samé o sebe Súdny dvor nepovažoval za rozhodné pre odopretie nároku na odpočítanie dane. V predmetnej veci však nebolo sporné, že tovar bol daňovému subjektu dodaný tak, ako v prejednávanej právnej veci, nie je sporné, že služby boli dodané. Za takejto situácie Súdny dvor opätovne konštatoval, že nepriznanie odpočtu DPH musí byť podmienené preukázaním, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo súčasťou podvodu na DPH. Z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov. V tomto konaní však správca dane, resp. žalovaný správny orgán spochybnil dôkazy predložené žalobcom alebo zistené v rámci daňovej kontroly iba svojim hodnotiacim úsudkom. Z obsahu rozhodnutiu podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný správny orgán nedôsledne hodnotí predložené dôkazy a poskytnuté vyjadrenia. Skutočnú existenciu tovaru podľa názoru žalobcu potvrdzujú aj zistenia správcu dane od spoločnosti SCHENKER s.r.o., so sídlom Kopčianská 94, Bratislava, IČO: 31 327 222. Spoločnosť SCHENKER s.r.o. možno vo vzťahu ku kúpe a predaju tovaru, ktorý bol predmetom kontroly považovať za tzv. tretí subjekt, keďže táto spoločnosť tovar iba skladovala, preto možno jej vydarenia považovať za objektívne. Táto spoločnosť potvrdila, že tovar pre žalobcu skladovala, pričom tento bol navyše uskladnený v osobitnej klietke, do ktorej nemal prístup každý zamestnanec tejto spoločnosti. Tovar žalobcu bol vyskladnený vždy až po oznámení identifikačných údajov osoby a auta, ktorá si tovar vyzdvihne. Spoločnosť SCHENKER s.r.o. tak potvrdila existenciu tovaru, t. j. jeho naskladanie i následné vyskladanie pre spoločnosť KUBEX s.r.o. v predmetnom kontrolovanom období. Tvrdenia daňového subjektu sú tak potvrdené i dôkazmi a vyjadreniami nezávislej tretej osoby. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu je súčasťou práv subjektov garantovaných SR, zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd i európskou legislatívou. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právne istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Rovnako podľa názoru Ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že k jednotlivým námietkam žalobcu, ako aj k postupu správcu dane sa dostatočne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, v bodoch 1 a 2. Žalobca nenapadol postup správcu dane v preverovaní jednotlivých obchodných prípadoch, neoznačil ich za nezákonné. Počas ústneho pojednávania naopak uviedol, že k spôsobu zistenia nemá námietky. Z predmetných vyjadrení a aj z písomností, ktoré sú súčasťou spisu týkajúceho sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2016 je zrejmé, že žalobca nenapadol postup správcu dane, nevzniesol požiadavku na vykonanie ďalšieho dokazovania, nevzniesol námietku neúmerného zaťažovania jeho osoby pri výkone daňovej kontroly. Počas výkonu daňovej kontroly boli správcovi dane poskytnuté informácie a doklady získané v rámci činnosti KÚFS, ktoré súviseli s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu. Okrem týchto informácií správca dane vykonal preverovanie jednotlivých obchodných prípadov v súlade s ustanoveniami o správe daní (Daňový poriadok), t. j. formou dožiadaní, svedeckých výpovedí, ústnych pojednávaní, žiadosťami o súčinnosť a pod.. Podľa až 4 správca dane vedie dokazovanie, pričom musí dbať aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Súčasne je správca dane povinný preukázať skutočnosti o všetkých úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. V

odseku 4 citovaného ustanovenia sú vymenované jednotlivé druhy dôkazov, ktoré môže správca dane použiť a ktoré môžu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly prioritne preveroval priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a odberateľmi. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedených daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane má právo preveriť celý obchodný reťazec, pôvod tovaru, resp. materiálnu existenciu prijatého zdaniteľného plnenia, ako aj odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nakoľko z preverovaní KUFS a aj preverovanie správcu vznikli pochybnosti o obchodných partneroch žalobcu, správca dane bol povinný sa počas daňovej kontroly vysporiadať aj s uvedenými zisteniami a oboznámiť s nimi aj daňový subjekt. Uvedené zistenia o ďalších dodávateľoch alebo odberateľoch boli len jedným z ďalších dôkazov, nie však jediným a hlavným, ktoré správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly, a ktoré mali vplyv na rozhodnutie správcu dane. Žalobca mal dostatočný časový priestor počas celého výkonu daňovej kontroly obhájiť svoje tvrdenia, predkladať správcovi dane dôkazy k svojim tvrdeniam a klásť svedkom otázky. K spochybneniu predložených dokladov žalobcom došlo rozsiahlym preverovaním správcu dane, pričom každé preverovanie a tvrdenie správcu dane je doložené písomným dôkazom, čo žalobca nespochybnil. Konaním žalovaného správneho orgánu ani správcu dane nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Na základe akých skutočností žalovaný dospel ku skutkovým a právnym záverom uviedol vo svojom rozhodnutí. Správca dane konal zákonným spôsobom počas výkonu daňovej kontroly. Žalovanému nie je zrejmá námietka žalobcu, že správca dane vedome porušoval ustanovenia Daňového poriadku, čo aj sám priznáva, pretože žalovaný takúto skutočnosť nezistil. Tvrdenie žalobcu, že správca dane zistil dôkazy neúplne a nedostatočne, že závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí si vzájomne odporujú a nie sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie, že postup správcu dane je nezákonný a účelový postup, že správca dane sa vedome snažil získať iba tie dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech žalobcu, že správca dane vedome porušoval ustanovenia , že z konania správcu dane vyplýva, že tento si vopred stanovil svoj cieľ nepriznať nárok žalobcovi na odpočet DPH, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť a každú aktivitu v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome a účelovo vyhľadáva také dôkazy, ktoré vyznievali v neprospech daňového subjektu, že správca dane v snahe o komplexné preverenie skutočností pochybil v procesnoprávnej rovine, pretože sa dostatočne neriadil ustanoveniami daňového konania resp. tieto vedome v rámci kontroly porušoval je zavádzajúce, pretože z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane pri vyhodnotení dôkazov postupoval logicky, objektívne, nezávisle a zákonne. Správca dane vychádzal len z dôkazov, ktoré boli získané počas daňovej kontroly zákonným spôsobom. Splnomocnený zástupca, ani daňový subjekt nie sú inštitúcie, ktoré sú oprávnené posudzovať a skúmať úmysel v konaní, takáto právomoc prináleží len orgánom činným v trestnom konaní. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca v replike opätovne poukázal na protiprávne konanie kontrolórov správcu dane, ktorým bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Ich postup v rámci výkonu ich právomocí v priebehu kontroly bol zjavne účelový, v ktorom sa v rámci svojej pozície - kontrolného orgánu snažili získať dôkazy na spochybnenie tovaru, nerešpektujúc pritom ustanovenia zákona, resp. ich povinnosti počas prerušenia daňovej kontroly, čo možno definovať ako porušovanie resp. obchádzanie zákona. Žalobca o danej skutočnosti informoval aj orgány činné v trestnom konaní podaním trestného oznámenia, pričom toto konanie je v súčasnosti vedené na Generálnej prokuratúre. Taktiež žalobca považuje za absurdné vyjadrenie žalovaného o tom, že ako daňový subjekt nenamietal počas kontroly postup správcu dane. K uvedenému uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. Žalobca už vo svojich námietkach voči protokolu zo dňa 15.06.2017 namietal postup správcu dane, tiež vo svojom vyjadrení zo dňa 17.08.2017 a v odvolaní voči správcu dane zo dňa 09.04.2018. V každom z týchto podaní namietal postup správcu dane, avšak ten jeho námietky ignoroval.

6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so a , preto žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa .

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa , správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

7. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva: Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatej faktúry od dodávateľa KH TRADE s.r.o., z faktúry č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.04.2016 v sume 21.522,60 Eur, z toho DPH v sume 3.587,10 Eur za sprostredkovateľské služby. Preverovaním zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom faktúry zo dňa 15.04.2016, vyhotovenej dodávateľom KH TRADE s.r.o. za sprostredkovanie služby boli zistené nasledovné skutočnosti:

Prevažujúcou činnosťou fyzickej osoby Pavel Hlaváč INPEX je strojárenská a zlievarenská činnosť, ktorú vykonával aj v kontrolovanom zdaňovacom období marec/apríl 2016. Na základe predložených dokladov ku kontrole bolo zistené, že daňový subjekt v tomto období realizoval nákup a predaj tovaru PIRICOM cleaning license a SDD EVIO 850 500 GB. Nákup tovaru bol od spoločnosti EVNERRA s.r.o. a ALPHIE TRADE s.r.o. a predaj bol realizovaný v spoločnosti KUBEX s.r.o. a FAENA s.r.o.. Podľa vyjadrenia daňového subjektu obchodovanie s týmto druhom tovaru mu odporučil U. M., ktorého považoval za dôveryhodnú osobu, nakoľko sa s ním osobne poznal už dlho. Túto skutočnosť potvrdil aj U. M.. Žalobca uviedol, že tieto spoločnosti poznal až na základe oznámenia U. M.. Okrem spoločnosti KUBEX s.r.o., ktorou už obchodoval aj v roku 2015 (obchod tiež sprostredkovaný U. M.). Žalobca bol z jeho strany ubezpečený, že predmetné obchody sú v poriadku a nehrozia žiadne riziká, ktoré by mohli poškodiť jeho firmu, obchodní partneri sú spoľahliví, pozná ich, nakoľko s nimi obchodoval aj v predchádzajúcich obdobiach. Podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosti overil prostredníctvom dostupných systémov FR SR, Sociálnej poisťovne a stránky finstat.sk. Miroslav Kubjatko sa počas ústneho pojednávania dňa 05.09.2016 (príloha č. 27) vyjadril, že spoločnosť KH TRADE, s.r.o., v ktorej je jedným z konateľov sa zaoberala obchodom s elektronikou (SDD disky a softvérové licencie), nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov oslovila P. B. na realizáciu týchto obchodov. Na spoluprácu bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.02.2016 (príloha č. 12), ktorej návrh poslal U. M. na e-mail P. B. na oboznámenie. Po odsúhlasení bola zmluva zúčastnenými stranami podpísaná. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie zo strany sprostredkovateľa (KH TRADE, s.r.o.) pre záujemcu (P. B.) sprostredkovať nákup/predaj vymedzených druhov tovarov

- Iphone, Samsung SSD, PS4, GOPRO CAMERA, Schredder, Piricom. Z uvedeného je zrejmé, že druhy tovarov, ktorých nákup a predaj mal byť sprostredkovaný boli dohodnuté vopred a sú uvedené všeobecne. K uvedenému odvolávajúci sa (žalobca) uviedol, že tovar, ako aj celá zmluva bola navrhnutá U. M., neskúmal druhy tovarov, nakoľko dôveroval sprostredkovateľovi, že s týmito druhmi tovaru bežne obchoduje. Nemal záujem o konkrétne typy tovarov z jednotlivých druhov alebo značiek. On, ani jeho zamestnanci nedisponujú odbornými znalosťami týkajúcimi sa predmetnej elektroniky (používanie, technické parametre,....), v prípade reklamácii by tieto riešil prostredníctvom U. M.. Vo všetkých prípadoch obchod prebiehal tak, že U. M. zaslal prostredníctvom e- mailu druh tovaru, počet kusov, cenu za kus pri nákupe aj predaji tovaru, meno a kontakty dodávateľov a odberateľov a pokyny ako sa má ako firma zaregistrovať v spoločnosti SCHENKER s.r.o., následne boli vyhotovené zálohové faktúry, úhrady boli realizované bezhotovostným prevodom. Tovar vždy dodávateľ dodal do skladových priestorov v spoločnosti SCHENKER s.r.o., odkiaľ bol po prijatí úhrady dodaný odberateľovi. Tovar nebol poistený, nakoľko dopravu do skladu zabezpečoval dodávateľ, zo skladu odberateľ a za skladovanie bola zodpovedná spoločnosť SCHENKER s.r.o. Tovar pri prijatí bol kontrolovaný len zamestnancami spoločnosti SCHENKER s.r.o. Spoločnosť SCHENKER, s.r.o. vyhotovila za služby v apríli - inšpekciu a skladné faktúru č. 12- 3406336 (int. č. 1611246) zo dňa 13.05.2016. V zmysle predmetnej zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľovi prislúchala peňažná odmena podľa fakturácie z každého realizovaného obchodu. Jej výška bola stanovená ku každému obchodnému prípadu zvlášť prílohou, ktorá mala byť súčasťou zmluvy. Po vzniku nároku na províziu mala byť sprostredkovateľovi vyplatená provízia záujemcom na základe faktúry so stanovenou splatnosťou ihneď od jej doručenia. K spôsobu výpočtu provízie sa vyjadril P. B. aj U. M. rovnako, keď uviedli, že výška odmeny bola stanovená - zisk z obchodnej transakcie sa delil 50:50, po odpočítaní priamych nákladov súvisiacich s daným obchodným prípadom (náklady na skladné, identifikačné reporty, fotografie, vystavovanie CMR, správcovský paušálny poplatok). O výške nákladov informoval P. B. elektronicky U. M., ktorý vykonal samotný výpočet provízie. Výšku a druh priamych nákladov daňový subjekt nepreukázal žiadnym dôkazom. K momentu vzniku nároku na províziu sa vyjadril P. B., že tento nastal po zrealizovaní obchodu s daným tovarom, t.j. nákup a jeho následný predaj. S týmto súhlasil aj U. M., čo je možné skontrolovať s termínmi vyhotovenia faktúr od spoločnosti KH TRADE, s.r.o. Preverovaním správcu dane bola spochybnená aj dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou KH TRADE, s.r.o.:

- spoločnosť Alphie Trade s.r.o. (dodávateľ tovaru) - nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti na sídle spoločnosti (virtuálne sídlo), nemala prenajaté žiadne skladové priestory, nemala zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok, svoje tvrdenia konateľ spoločnosti nedoložil žiadnym dôkazom (okrem faktúry), nevedel identifikovať svojich dodávateľov, nevedel preukázať prepravu tovaru do skladu v spoločnosti SCHENKER, s.r.o., nepodával daňové priznania na DPH, následne ich podal až potom, keď ho správca dane predvolal ako svedka v súvislosti s daňovou kontrolou u odvolávajúceho sa.

- spoločnosť Kubex, s.r.o., V Olšinách 2300/75, 10000 Praha 10 - správca dane daňového subjektu uviedol, že síce boli predložené formálne bezchybné doklady, avšak realizácia plnení tak, ako je

uvedená na dokladoch, nebola preukázaná; správca dane má aj naďalej pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení tak, ako ich daňový subjekt uvádza na predložených dokladoch; daňový subjekt javí známky podozrivého chovania, pretože uvádza veľké obraty a minimálnu daňovú povinnosť; u daňového subjektu Kubex, s.r.o. prebiehajú daňové kontroly za zdaňovacie obdobia celého roku 2015 a za august 2014 - december 2014; podľa českej daňovej správy daň vo výške 432 120, 00 eur súhlasí s fakturovanou sumou a bola zaplatená daňovým subjektom Kubex, s.r.o.

- spoločnosť FAENA, s.r.o. (odberateľ) - vyjadrenia za túto spoločnosť správcovi dane k obchodnej spolupráci poskytol splnomocnený zástupca Miloš Peci, občan Českej republiky, ktoré neboli následne preukázané dôkazmi, nakoľko doklady spoločnosti boli zabezpečené KÚFS dňa 26.05.2016. V spoločnosti došlo k 19.11.2016 ku zmene konateľov a spoločníkov. Súčasným konateľom spoločnosti je René Rybarský, O. Y. R. F. XXXX/XX, G. U.. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný, poštové zásielky nepreberá, nebolo možné preveriť sídlo spoločnosti a vykonávanie ekonomickej činnosti.

- spoločnosť EVNERRA s.r.o. (dodávateľ tovaru nakúpeného P. B. v marci 2016, ktorý bol následne predaný v apríli 2016) - vyjadrenia za túto spoločnosť správcovi dane k obchodnej spolupráci poskytol Ondrej Kočik, konateľ spoločnosti, ktoré neboli preukázané dôkazmi. V spoločnosti došlo k 21.10.2016 ku zmene konateľov a spoločníkov. Súčasným konateľom spoločnosti je Georgi Dragiev Penev, občan Bulharskej republiky. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný, poštové zásielky nepreberá, nebolo možné preveriť sídlo spoločnosti a vykonávanie ekonomickej činnosti. U. M. počas ústneho pojednávania dňa 05.09.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 103811438/2016-príloha č. 27) na otázku správcu dane, čo bolo predmetom obchodnej spolupráce s P. B. v roku 2015 a 2016 uviedol, že to bola elektronika, ale nevedel presne uviesť o aký druh išlo, pričom pri odpovedi na ďalšiu otázku správcu dane ako prebehol obchod na základe faktúr č. 1020160002 zo dňa 10.03.2016, č. 1020160003 zo dňa 31.03.2016 (tieto faktúry boli preverované v rámci daňovej kontroly za marec 2016 u daňového subjektu P. B.) a č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 (príloha č. 80) uviedol, že sa jednalo o elektroniku - SDD karty a licencie. Podľa účtovníctva daňového subjektu KH TRADE, s.r.o. je zrejmé, že Kniha pohľadávok od 29.02.2016 do 15.04.2016 má 5 položiek, z toho 4 položky boli faktúry vyhotovené pre P. B. za sprostredkovanie. V Knihe záväzkov je zúčtovaných 9 položiek, ktoré tvoria dodávateľské faktúry za režijné náklady ako telefón, internet, energie, splátka leasingu. Z uvedeného je zrejmé, že podnikateľská činnosť daňového subjektu nebola nejako rozsiahla, aby si konateľ spoločnosti nespomenul na informácie o druhu tovaru, ktorý sprostredkoval a v nadväznosti aj na skutočnosť, že jednotlivé druhy tovarov mal špecifikovať do e-mailov pre P. B. on osobne. Nesúlad bol zistený aj v informáciách, ktoré poskytol U. M. odvolávajúcemu o tretích osobách, ktoré mali byť sprostredkované ako obchodní partneri v tom, že ich pozná, nakoľko s nimi obchodoval aj v predchádzajúcich obdobiach. Definoval ich, ako osoby dôveryhodné a spoľahlivé. Je reálny predpoklad, že pokiaľ sa sprostredkovateľ vyjadril o týchto osobách v takomto zmysle, má základné informácie o podnikateľskej činnosti týchto spoločnosti a pozná osoby, s ktorými komunikoval, resp. ktoré zastupovali tieto spoločnosti pri obchodoch, ktoré realizoval v minulosti. Počas ústneho pojednávania dňa 05.09.2016 uviedol, že jediným dodávateľom uvedenej elektroniky bola spoločnosť EVNERRA s.r.o., bol oslovený zástupcom tohto dodávateľa, ale na jeho meno si nespomenul. Správca dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100894620/2017 zo dňa 16.05.2017 (príloha č. 52) požiadal žalobcu, aby sa vyjadril akým spôsobom získaval obchodných partnerov pre tovary - SDD EVIO 850 500 GB, PIRICOM cleaning licences, či si preveroval dôveryhodnosť a skúsenosti obchodných partnerov pred a počas obchodovania s ním, ak áno akým spôsobom; forme komunikácie s nimi; kolobehu dokladov; osobám ktoré boli poverené na komunikáciu s obchodnými partnermi; preberanie tovaru; zabezpečovaniu prepravy tovaru; poisteniu tovaru, kontrole kvality; sortimentu a množstvu tovaru (nákup, predaj); vedeniu skladovej evidencie; spôsobu obchodovania (na sklad, alebo konkrétnu objednávku); kalkuláciám cien výrobkov a marží; spôsobu úhrad faktúr a lehotám splatnosti; preverovaniu pôvodu tovaru; prečo po realizácii prvých obchodov neoslovil tieto spoločnosti a neobchodoval priamo s nimi bez sprostredkovateľa; či si spoločnosť zaobstarala dostatok informácií o spoľahlivosti obchodných partnerov; či bol dodržaný bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika; či sa daňový subjekt uistil, že plnenia, ktoré uskutočňuje nebudú viesť k účasti na daňovom podvode a určil si také opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany nasledujúceho a predchádzajúceho subjektu, pokiaľ áno či ich môže uviesť. K otázkam žalobca uviedol, že obchodných partnerov pre tento druh tovarov získaval prostredníctvom p. M., ktorý ho oslovil, následne vznikla spolupráca so spoločnosťou KH TRADE, s.r.o. v ktorej je p. Kubjatko konateľom, dôveryhodnosť obchodných partnerov si overoval v prvom rade u p. M., potom na stránkach FR SR, sociálnej poisťovne a stránke finstat.sk forma komunikácie bola e-mailom, telefonicky; osobne sa stretol raz s konateľom spoločnosti Alphie Trade s.r.o. a niekoľkokrát s konateľom

spoločnosti Kubex, s.r.o., na základe e-mailových inštrukcií vyhotovoval príslušné doklady - cenové ponuky, objednávky, zálohové faktúry; v prípade, že bol na služobných cestách, p. M. volal jeho zamestnancom, kde treba poslať e-maily, prepravu zabezpečovali dodávatelia a odberatelia tovaru, tovar bol uskladnený v spoločnosti SCHENKER s.r.o., tovar nebol poistený, tovar bol skontrolovaný pri prijatí len službami spoločnosti SCHENKER s.r.o., jeho zamestnanci neprichádzali do styku s týmto tovarom, počas jeho neprítomnosti len prijímali e-maily, v ktorých boli pokyny na odber tovaru, prípadne kontrola v SCHENKER s.r.o., vyhotovenie reportu a fotografií, skladová evidencia bola vedená, všetky nákupy a predaje tovaru boli zaevidované, tovar bol evidovaný podľa počtu a názvu, ako bol uvedený na faktúre, nenakupovali na sklad, nakupovali tak, ako to zorganizoval p. M. kalkuláciu cien výrobkov robil p. M., výška marže bola 50:50, úhrady boli realizované vždy bankovým prevodom, o pôvod tovaru sa nezaujímal, dôveroval p. M., bol ubezpečený pánom M., že obchody sú v poriadku, nehrozia žiadne riziká, obchodní partneri sú spoľahliví, pozná ich, obchodoval s nimi aj v predchádzajúcich obdobiach, spoločnosti FAENA, s.r.o., EVNERRA s.r.o., Alphie Trade s.r.o. nepoznal, známe sa mu stali keď mu ich oznámil p. M., so spoločnosťou KUBEX s.r.o. už obchodoval v roku 2015, nemal vedomosť o týchto obchodných partneroch ani o tovaroch, preto ich neoslovil po prvých obchodoch, spoľahol sa na p. M..

8. Správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, mieste zisťovania, výsluchy svedkov) vykonal z vlastného podnetu. Pri zhotovení dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu rovnako ako podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predaných faktúr. Porušil ustanovenia a v nadväznosti na , pretože v prípade spoločnosti KH TRADE s.r.o. správca dane zistil, že táto nevyvíjala činnosť, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ale stanovila aj osobu dodávateľa, odberateľa, druh tovaru, jeho nákupnú, predajnú cenu, termín dodania, termín vyhotovenia, úhrady faktúry. Podľa vyjadrenia žalobcu celú činnosť manažoval U. M., čo nenasvedčuje skutočnosti, že by sa žalobca aktívne podieľal na rozhodovaní o druhu tovaru, cene a o možnosti ako takej, či s danou treťou osobou obchod uzavrie alebo neuzavrie. Správca dane spochybnil aj dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou KH TRADE s.r.o. - spoločnosť ALPHIE TRADE s.r.o., KUBEX s.r.o.., FAENA s.r.o., EVNERRA s.r.o..

9. Správca dane vyhotovením všetkých dôkazov dospel správne k záveru, že žalobca nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu uzavretého so spoločnosťou KH TRADE s.r.o. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 - § 51 zákona o DPH si môže daňový subjekt uplatniť pri splnení podmienok hmotnoprávnej povahy, ktoré sú definované v citovaných ustanoveniach. Ustanovenia zákona o DPH platia v podmienkach poctivého obchodného styku, ktorá je základnou zásadou obchodného práva. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť odpočítanie z toho dokladu. Plnenie (províziu za sprostredkovanie) správca dane posudzoval nielen samostatne, t. j. ako obchodný prípad medzi daňovým subjektom P. B. a spoločnosťou KH TRADE s.r.o., ale následne aj v kontexte s výsledkami preverovaní jednotlivých obchodov za sprostredkovanie, v ktorých mala byť provízia vyplatená. Okrem zistení týkajúcich sa jednotlivých obchodných partnerov a tovaru bolo zistené, že pri tovare PIRICOM cleaning software (8000 ks) za nákup a predaj v súvislosti s fakturovanou províziou faktúrou č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 bolo zistené, že pri tomto tovare nemohlo dôjsť ku konečnej spotrebe, nakoľko stránky prostredníctvom ktorých mal byť program aktivovaný boli nefunkčné. Na základe týchto zistení správca dane opodstatnene neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 v sume 3.587,10 Eur, vyhotovenej dodávateľom KH TRADE s.r.o. za sprostredkovanie služby.

10. Správca dane pri dokazovaní akceptoval doklady a dôkazy predložené žalobcom a aj jeho vyjadrenia. Predložené doklady preveroval v nadväznosti na dodávateľa spoločnosti ALPHIE TRADE s.r.o. a spoločnosti KH TRADE s.r.o.. So všetkými výsledkami z preverovaní správcu dane, týkajúcich sa obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom P. B. a daňovým subjektom ALPHIE TRADE s.r.o. a

KH TRADE s.r.o., t. j. z preverovaní vykonaných konkrétne za zdaňovacie obdobie apríl 2016, ale aj z výsledkami preverovaní správcu dane za zdaňovacie obdobie marec 2016 a aj z preverovaniami, ktoré boli vykonané u ďalších daňových subjektov v obchodných reťazcoch, v ktorých sa nachádzal aj daňový subjekt P. B., bol žalobca podrobne oboznámený dňa 16.05.2017. Správca dane upozornil žalobcu na jeho právo podľa - vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žalobca svoje právo podľa Daňového poriadku nevyužil, nenapadol postup správcu dane v preverovaní jednotlivých obchodných prípadoch, neoznačil ich za nezákonné. Počas ústneho pojednávania naopak uviedol, že k spôsobu zistenia nemá námietky. Správny súd uvádza, že žalovaný, rovnako aj správca dane v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom.“ V danom prípade správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku. Právne relevantné je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu ďalej uplatnil teda podmienky sa viažu na dodávateľa, žalobcu a nie na jeho odberateľa. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie (C-80/11, C-142/11, C-25/07). K rozloženiu dôkazného bremena/presúvaniu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. -15 z 10. februára 2016, z ktorého vyplýva

- „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej ()“. V tejto súvislosti vyhodnotil správny súd ako irelevantnú námietku žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných povinností zo strany dodávateľov nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané správcom dane vyplynulo, že nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru a služieb zo strany spoločnosti ALPHIE TRADE s.r.o. a KH TRADE s.r.o., resp. jej dodávateľov. Od daňovníka sa oprávnene očakáva vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, kto uvedenú službu (prácu) skutočne aj reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je preto povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. To zahŕňa aj povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi sa prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -89 z 01. marca 2012, rozsudky NS SR č. k. z 27. októbra 2011 a č. k. z 13. septembra 2011).

11. Dňa 12.11.2019 bolo správnemu údu doručené podanie žalobcu - doplnenie dôkazu - nový dôkaz - právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 100780335/2019 zo dňa 03.04.2019, ktoré bolo vydané v daňovom konaní, predmetom ktorého bola kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 žalobcu ako daňového subjektu. V uvedenom právoplatnom rozhodnutí

správca dane uznal špecifikovaný tovar ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, hoci v rámci daňového konania, ktorého predmetom bola kontrola DPH za zdaňovacie obdobie september 2016 dodanie toho istého tovaru rozporuje. Správny súd k novému dôkazu - rozhodnutiu daňového úradu uvádza, že v danom prípade nemôžu byť závery správcu dane ohľadne odlišnej daňovej povinnosti žalobcu (daň z príjmov fyzickej osoby) pre súd smerodajné, nakoľko majú základ v odlišnej hmotnoprávnej úprave dane a vychádzajú z odlišného rozsahu a obsahu dôkazného bremena, ktoré je špecifické práve pre skúmanú daňovú povinnosť.

12. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonal z vlastného podnetu. Pri zhotovení dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného obsahuje všetky zákonné náležitostí definované v . Rozhodnutia obsahujú odôvodnenia, ktorých predmetom sú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správne orgány rozhodovali. V odôvodneniach rozhodnutí správne orgány uviedli všetky vykonané dôkazy (v prospech aj neprospech žalobcu), ich vyhodnotenie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Správny súd v preskúmavanej veci nevzhliadol žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej obsahovej stránky administratívno-daňového konania a jeho záverov preskúmaných v tejto veci, s týmito sa stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

13. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

14. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.