Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Ek/1688/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava - Ružinov proti povinnému: Ľ. A., P.. XX.XX.XXXX, X. E. Ď. XXXX/X, XXX XX Y. - P. D. o vymoženie 53 227,64 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2019 domáhal od povinného vymoženia 53 227,64 Eur s prísl., na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 30.09.2009, zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 17.12.2010, rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 23.06.2014 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 23.01.2019.

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

6. Podľa (ďalej len „“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

7. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkon ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

8. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12. septembra 2012)

9. Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď. , časť vety pred bodkočiarkou ). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu v zmysle vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v , časť vety za bodkočiarkou („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech“). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný ma už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. októbra 2011)

10. Vyššie uvedené ustanovenie rozoznáva dve situácie s odlišnými právnymi dôsledkami pre veriteľa. Neúčinnosť právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Teda ten, kto na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. exekúciu predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. Pod slovným spojením „ak to nie je možné“ treba rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch. Takéto právo nie je možné si uplatniť v exekučnom konaní, ale len podaním samostatnej žaloby voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. (Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30 decembra 2014)

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie proti povinnému, pretože oprávnený ako veriteľ pohľadávky úspešne odporoval právnemu úkonu, ktorým previedol nehnuteľnosti špecifikované v rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 23.06.2014. Preto oprávnený v súlade s ustanovením § 42b ods. 1 Exekučného poriadku využil svoje oprávnenie domáhať sa uspokojenia svojej (vymáhateľnej) pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

12. Pre právne posúdenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je rozhodujúca aplikácia ustanovenia . Inými slovami pre právne posúdenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je rozhodujúce, či v dôsledku vyhlásenia neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu možno viesť exekúciu priamo proti osobe, ktorá nadobudla úspešne odporovaným úkonom majetok od dlžníka, a ak áno, v akom rozsahu resp. akým spôsobom. Ustanovenie obsahuje dve samostatné hypotézy. Podľa prvej hypotézy (po bodkočiarku) predmetného ustanovenia , veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z tohto, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo. Predmetné ustanovenie pri naplnení prvej hypotézy umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo a nie proti tomu, kto tento majetok dlžníka nadobudol. Predmetná právna norma smeruje vo vzťahu k majetku a nie proti osobe nadobúdateľa. Ak nie je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa z odporovateľného právneho úkonu z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo, dochádza k naplneniu druhej hypotézy nachádzajúcej sa v ustanovení za bodkočiarkou. V takomto prípade veriteľ (oprávnený) má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto odporovateľného právneho úkonu prospech. Druhá právna norma ustanovenia umožňuje veriteľovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky vo forme náhrady voči tomu, kot mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Druhá hypotéza postihuje osobu, ktorá má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02. apríla 2019)

13. Oprávnený môže od povinného požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia) a len vtedy, ak je povinný zaviazaný na splnenie pohľadávky priznanej exekučným titulom oprávnenému (pasívna exekučná legitimácia). Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie musí okrem iného aj preskúmať aktívnu exekučnú legitimáciu oprávneného a pasívnu exekučnú legitimáciu povinného v exekučnom konaní. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal svoju aktívnu exekučnú legitimáciu a zároveň ani pasívnu exekučnú legitimáciu povinného. V zmysle už vyššie uvedeného súd má za to, že oprávnený nemôže od povinného požadovať splnenie nároku priznaného exekučným titulom. Je nepochybné, že neúčinnosť úspešne odporovaného právneho úkonu smeruje voči majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel (slovné spojenie „z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku“) a nie proti osobe dlžníka oprávneného. Pasívne exekučne legitimovaným v exekučnom konaní je dlžník veriteľa (resp. oprávneného) a nie osoba, ktorá z právneho úkonu vyhláseného rozhodnutím súdu podľa vo vzťahu k veriteľovi za neúčinný nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Zmena osoby povinného prichádza do úvahy len vtedy, ak má nastať hypotéza nachádzajúca sa ustanovení za bodkočiarkou. Predmetná hypotéza môže nastať napr. sa situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, ktorá mala prvým odporovateľným právnym úkonom prospech. Slovné spojenie „právo na náhradu“ nachádzajúce sa v ustanovení za bodkočiarkou je potrebné v zmysle už vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30 decembra 2014 interpretovať tak, že toto právo nemožno uplatniť v exekučnom konaní ale len žalobou voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Exekučné konanie ako konanie predmetom, ktorého je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi, nie je procesne vybavené na riešenie otázok súvisiacich s ustaľovaním výšky tejto náhrady. Obsahom slovného spojenia „právo na náhradu“ je nárok na vydanie špecifickej formy bezdôvodného obohatenia spočívajúcej v tom, že osoba, voči ktorej sa úspešne odporovalo môže požadovať uspokojenie svojho nároku z právneho úkonu (darovanie, plnenie bez primeraného protiplnenia atď.), ktorý s dlžníkom dojednala na úkor veriteľa. V tomto exekučnom konaní nie je možné aplikovať hypotézu nachádzajúcu sa v ustanovení za bodkočiarkou a preto exekučný súd v ďalšom texte odôvodnenia tohto uznesenia bude návrh oprávneného na vykonanie exekúcie posudzovať len podľa hypotézy nachádzajúcej sa v ustanovení pred bodkočiarkou.

14. Veriteľ podľa právnej normy obsiahnutej v ustanovení pred bodkočiarkou môže požadovať uspokojenie (tzn. domáhať sa núteného splnenia pohľadávky) z toho, čo bolo predmetom odporovateľného právneho úkonu. V tomto prípade oprávnený môže voči svojmu dlžníkovi sa domáhať vykonania exekúcie, v ktorej bude možné postihnúť aj nehnuteľnosti špecifikované v rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 23.06.2014. Úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníka spôsobuje, že majetok, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka sa vo vzťahu k veriteľovi považuje stále za majetok dlžníka a preto veriteľ môže ako oprávnený domáhať sa uspokojenia splnenia svojej vymáhateľnej pohľadávky aj z majetku, ktorý odporovateľným právnym

úkonom ušiel. Právna istota osoby, proti ktorej sa úspešne odporovalo spočíva v tom, že exekúcia môže byť vedená len na majetok resp. iné majetkové hodnoty, ktoré boli predmetom odporovateľného právneho úkonu. Ak v čase výkonu exekúcie takýto majetok resp. iné majetkové hodnoty osoba, voči ktorej sa úspešne odporovalo nevlastní, vymáhajúci veriteľ (oprávnený) nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky tým, že súdny exekútor počas výkonu exekúcie zvolí taký spôsob vykonania exekúcie, ktorý by postihol iný majetok resp. majetkové hodnoty osoby, voči ktorej sa úspešne odporovalo.

15. Na záver odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd sa musí vyjadriť k aplikovateľnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - 39 zo dňa 20. júna 2018 na tento prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ako orgán ochrany ústavnosti stojaci mimo sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov a ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery so skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , , ). Úlohou ústavného súdu je posúdenie zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie právnych predpisov s a nie preskúmavanie správnosti rozhodnutí všeobecných súdov. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Predmetné uznesenie ústavného súdu je z predbežného prerokovania veci a nejde o meritórne rozhodnutie vo veci. Ústavný súd v tomto uznesení skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je ústavne udržateľné a nie je arbitrárne. Ústavný súd v predmetnom uznesení sa nezaberal interpretáciou a aplikáciu ustanovenia v exekučnom konaní (táto právomoc patrí všeobecným súdom), preto exekučný súd nepovažuje uznesenie ústavného súdu, na ktoré odkazuje oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, za relevantné pre posúdenie tejto exekučnej veci. Naproti tomu, pre právne posúdenie tejto veci boli pre konajúci súd rozhodujúce argumenty uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove, nakoľko tieto rozhodnutia považuje súd za dostatočne argumentačne spôsobilé pre posúdenie a následné rozhodnutie o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a práve v týchto rozhodnutiach všeobecné súdy meritórne posudzovali interpretáciu a aplikáciu ustanovenia v exekučnom konaní.

16. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, právnej úpravy, rozhodnutí súdov a právneho posúdenia exekučný súd konštatuje, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal svoju aktívnu exekučnú legitimáciu a ani pasívnu exekučnú legitimáciu povinného subjektu. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

22. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

23. V závere súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však potrebné aby bol súčasne prítomný aspoň jeden oprávnený subjekt na náhradu trov konania a aspoň jeden subjekt povinný nahradiť trovy konania. Z tohto dôvodu je pojmovo a aj logicky vylúčené aby súd v tomto štádiu exekučného konania priznal náhradu trov exekučného konania oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.