Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/128/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného E., s.r.o., so sídlom v V. na ul. N.. XX/A, proti povinnému T. F., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v T., na ul. F. č. XXX/X, o vymoženie sumy 6.172,44 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 25. 6. 2014 č. k. -37 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej vo veci bol dňa 28. 10. 2009 vydaný platobný rozkaz, ktorým bola odporkyni K. F. uložená povinnosť zaplatiť sumu 6.172,44 Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 12. 2009. Následne oprávnený podal dňa 26. 8. 2011 žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzatvorenej medzi K. F. a R. F. a povinným. Rozsudkom zo dňa 5. 9. 2012 vydaným vo veci Okresného súdu Poprad bolo určené, že darovacia zmluva uzatvorená medzi K. F. a R. F. a povinným je voči oprávnenému neúčinná. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi povinným a kupujúcou Y. Y. zo dňa 5. 6. 2010 sa vlastníčkou nehnuteľnosti stala kupujúca.

Podľa ust. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Na základe rozsudku Okresného súdu Poprad vydaného vo veci bolo možné viesť exekúciu priamo proti povinnému. Oprávnený sa ale mohol uspokojiť len z predmetu odporovateľného právneho úkonu, ako to ustanovuje pred bodkočiarkou. Pre záver o zákonnom prechode práva na celý majetok povinného v súvislosti s odporovateľnosťou právneho úkonu nie je žiaden zákonný a teoretický podklad. V tomto zmysle sa sukcesia po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola určená odporovateľnosť právneho úkonu, buď viaže na hmotný predmet odporovateľného právneho úkonu (nakoľko určovacie rozhodnutia nie sú spôsobilými exekučnými titulmi) ak ten, čo z odporovateľnosti získal prospech, je vlastníkom alebo neviaže na hmotný predmet odporovateľného právneho úkonu, ak ten, čo z odporovateľného právneho úkonu získal prospech, už nie je vlastníkom ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia. Tu vzniká samostatný exekučný titul voči tomu, kto z odporovateľného právneho úkonu získal prospech na plnenie zodpovedajúce náhrade v zmysle ust.

za bodkočiarkou nezávislým na exekučnom titule voči pôvodnému dlžníkovi, pričom však veriteľovi patrí len jedno plnenie. Ustanovenie reflektuje totiž na efektivitu a cieľ exekučného konania, ktorým je uspokojenie veriteľa, a teda že osoba získavajúca prospech z odporovateľného právneho úkonu musí byť konečnou pasívne vecne legitimovanou osobou v danej žalobe.

Ustanovenie je potrebné chápať a vykladať nielen tak, aké sú právne účinky úspešného odporovania právneho úkonu, ale aj so zreteľom na procesnú väzbu uvedeného inštitútu, akým spôsobom formulovať žalobu, aby jej bolo vyhovené vo väzbe na to, či osoba získavajúca prospech z odporovateľného právneho úkonu ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia je, resp. nie je vlastníkom predmetu odporovateľného právneho úkonu.

Rozhodnutím vo veci Okresného súdu Poprad bolo rozhodnuté len o prechode procesnej legitimácie v exekučnom konaní na súčasného povinného. Vzhľadom k tomu, že k prevodu nehnuteľnosti z povinného na tretiu osobu došlo ešte pred začatím konania vo veci Okresného súdu Poprad a oprávnený nezažaloval povinného na náhradu podľa ust. za bodkočiarkou, sám sa pripravil svojou neobozretnosťou o možnosť reálneho vymoženia dlžnej sumy. Súd prvého stupňa preto podľa ust. Exekučného poriadku návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil.

Zároveň povolil odklad exekúcie v súlade s ust. § 56 ods. 2 EP, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Výrok o trovách odôvodnil ust. EP v spojení s ust. a

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie bol zamietnutý. Ako dôvod uviedol, že v zmysle ust. sa domáha plnenia priamo voči osobe, ktorá nadobudla od dlžníka majetkové práva. Je preto toho názoru, že samotná exekúcia nie je viazaná na uspokojenie pohľadávky z predaja nehnuteľnosti, ale k jej uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt povinného. To, čo ušlo z dlžníkovho majetku, nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný vo veci .

Povinný navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Vyššie uvedené ustanovenie rozoznáva dve situácie s odlišnými právnymi dôsledkami pre veriteľa. Neúčinnosť právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Teda ten, kto na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. exekúciu predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. Pod slovným spojením „ak to nie je možné“ treba rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal

z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch. Takéto právo nie je možné si uplatniť v exekučnom konaní, ale len podaním samostatnej žaloby voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech.

V prejednávanej veci povinný bez akýchkoľvek pochybností už nemal vo svojom vlastníctve vec nadobudnutú darovaním od dlžníka oprávneného, nakoľko ju previedol na tretí subjekt, a to ešte v čase pred začatím konania o odporovateľnosti právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Za takejto situácie pre vedenie exekúcie proti povinnému sa vyžadoval exekučný titul ukladajúci povinnému povinnosť poskytnúť oprávnenému náhradu v peniazoch v zmysle ust. za bodkočiarkou.

Keďže oprávnený takýmto exekučným titulom nedisponuje, súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu zastavil. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. , napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.