Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-86-2019.pdf
PDF · 123.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX W. a E., C. republika, zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti žalovanému: REALSTAV ZE, s. r. o., so sídlom: Koceľova 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 354 210, zastúpený: JUDr. Ivan Kochanský, advokát so sídlom: Farská 33, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/73/2016-295 zo dňa 20.03.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/73/2016-295 zo dňa 20.03.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 29.06.2016 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o., so sídlom: Koceľova 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 354 210, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č.18009/N, urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti prijaté dňa 22.03.2016, je neplatné. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca bol jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti REALSTAV ZE, s. r. o. od založenia spoločnosti, teda od 12.04.2006. Rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.03.2016 bol daný súhlas k prevodu 100 % obchodného podielu patriaceho žalobcovi na tretiu osobu, ktorou je Y. E., zároveň bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a do funkcie konateľa bol vymenovaný Y. E.. Pri prijatí rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti za jediného spoločníka (žalobcu) konal Y. E. na základe plnomocenstva zo dňa 15.10.2015, ktoré bolo podpísané dňa 10.12.2015. Žalobca podal žalobu podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, a to ako bývalý spoločník a konateľ žalovaného, ktorého sa priamo týka napadnuté rozhodnutie. Rozhodnutím jediného spoločníka bol daný súhlas na prevod jeho obchodného podielu v spoločnosti a zároveň bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca bol zbavený svojho majetku ako aj funkcie konateľa. Vzhľadom na to, že sa jednalo o rozhodnutie jediného spoločníka, nedošlo k riadnemu zvolaniu valného zhromaždenia. Z povahy výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti jediným spoločníkom vyplýva vylúčenie možnosti aplikácie § 129 Obchodného zákonníka o zvolávaní valného zhromaždenia. Vzhľadom na uvedené
sa nemôže uplatniť objektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby o určení neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka. Lehota na podanie žaloby plynie odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o prijatí napadnutého rozhodnutia dozvedieť. Žalobca sa mohol objektívne o napadnutom rozhodnutí dozvedieť najskôr dňom vykonania zápisu zmien v údajoch žalovaného v obchodnom registri. Rozhodnutie jediného spoločníka bolo do zbierky listín obchodného registra doručené dňa 30.03.2016. Žaloba je tak podaná včas. Dôvodom neplatnosti napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti je rozpor so zákonom, ktorý spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Rozhodnutie bolo prijaté v prospech tretej osoby, ktorá sa stala 100 % vlastníkom obchodného podielu spoločnosti a ktorá bola vymenovaná do funkcie jediného konateľa spoločnosti. Teda samotný zástupca, ktorý prijal rozhodnutie v mene žalobcu je aj treťou stranou, v prospech ktorej boli rozhodnutia prijaté. Za daných okolností je dôvodom neplatnosti napadnutého rozhodnutia aj rozpor a kolízia záujmov medzi zastúpeným, teda žalobcom a zástupcom, Y. E.. Zákon ustanovuje, že iného zastupovať nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ). Zástupca napadnutým rozhodnutím bez prítomnosti žalobcu a bez toho, aby žalobca o tom vedel rozhodol, že si sám a zadarmo privlastní 100 % obchodný podiel žalobcu a vymenuje sa do funkcie konateľa. Takýmto rozhodnutím pripravil zástupca žalobcu o jeho spoločnosť. Takéto rozhodnutie sledovalo výlučne záujmy samotného zástupcu. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom aj pre porušenie zákazu konkurencie podľa § 136 ods.1 písm. b), d) Obchodného zákonníka. Y. E., ktorý sa vymenoval do funkcie konateľa spoločnosti, je zároveň konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach s podobným predmetom podnikania. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom aj pre absenciu kauzy (§ 495 OZ), absenciu reálneho hospodárskeho dôvodu prijatia takéhoto rozhodnutia. Z pohľadu žalobcu nikdy nebol daný hospodársky dôvod a účel na to, aby zadarmo previedol celú svoju spoločnosť na osobu zástupcu. Zástupca, Y. E. zneužil dôveru žalobcu pri podpisovaní plnej moci, na základe ktorej neskôr prijal napadnuté rozhodnutie. Žalobca sa s ním pozná niekoľko rokov, plnomocenstvo pripravil Y. E. a pri podpise žalobcu oklamal a uviedol ho do omylu, keď mu povedal, že podpisuje úplne niečo iné. Žalobca mu dôveroval, text plnomocenstva bol v slovenskom jazyku, ktorému nerozumie, nedal si ho preložiť a podpísal ho. Zástupca dal žalobcovi podpísať aj ďalšie plnomocenstvá. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie R. ako pozemok s parcelným číslom XXXX, ostatné plochy o výmere 54400 m2, spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie R. ako pozemok s parcelným číslom XXXX, ostatné plochy o výmere 2400 m2 v podiele 1/2. O tieto pozemky išlo Y. E.. Obsahom skutočnej dohody medzi žalobcom a zastúpeným však bolo len sprostredkovanie predaja uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného Y. E. ako sprostredkovateľom, načo mali byť vystavené plnomocenstvá. Nikdy neboli dohodnutí, že si ich Y. E. privlastní. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s hore uvedenými nehnuteľnosťami.
3. Advokát žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je žalobu potrebné zamietnuť z dôvodu jej podania po zániku práva žalobcu na podanie žaloby podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, pretože rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté dňa 22.03.2016 a žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2016. Na daný prípad nie je možné aplikovať poslednú vetu § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, nakoľko pri rozhodovaní jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa nepoužijú ustanovenia § 129, a preto nemožno hovoriť o tom, že by valné zhromaždenie nemalo byť riadne zvolané. Ako vyplýva z plnomocenstva zo dňa 15.10.2015, ktoré žalobca pripojil k žalobe, žalobca splnomocnil Y. E. za účelom zastupovania jeho osoby, ako jediného spoločníka spoločnosti za účelom prijatia rozhodnutia týkajúceho sa prevodu obchodného podielu, vymenovania a odvolania prokuristu, vymenovania a odvolania konateľa spoločnosti, resp. na vykonanie iných do úvahy pripadajúcich zmien zakladateľskej listiny spoločnosti, pričom splnomocnenec nie je obmedzený týmto plnomocenstvom, čo do spôsobu rozhodovania. Z tejto plnej moci vyplýva, že Y. E. bol splnomocnený na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka tak ako to bolo prijaté dňa 22.03.2016. Dňa 23.03.2016 oznámil Y. E. žalobcovi, že „zajtra pošle poštou papiere“. Dňa 12.04.2016 ho informoval, že „naša dohoda ide ďalej, ako sme sa dohodli, dúfam, že to pôjde rýchlo“. Rovnako ho informoval dňa 23.04.2016. Z tejto komunikácie vyplýva, že žalobca bol informovaný o úkonoch Y. E.. Žalobca nepreukázal, že medzi ním a zástupcom došlo udelením plnomocnestva zo dňa 15.10.2015 k akémukoľvek konfliktu záujmov, vychádza len z domnelej premisy, že automaticky došlo ku konfliktu záujmov. Právna úprava však nevylučuje, aby osoba splnomocnenca bola zároveň nadobúdateľom obchodného podielu a nevylučovalo to ani plnomocenstvo.
Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 22.03.2016 nie je v rozpore ani so zákonom a ani so zakladateľskou listinou žalovaného, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu aj dohodu o plnomocenstve zo dňa 10.12.2015, z ktorej vyplýva, že žalovaný splnomocnil zástupcu okrem iného „za účelom vykonania všetkých úkonov týkajúcich sa nehnuteľností, ktorých je splnomocniteľ podielovým, alebo výlučným vlastníkom za účelom podpisovania kúpnych zmlúv v mene splnomocniteľa, a to v pozícii predávajúceho ako aj kupujúceho, pričom predmetom kúpnej zmluvy môže byť akákoľvek hnuteľná alebo nehnuteľná vec a k výkonu všetkých úkonov potrebných pre vykonanie zmien zapísaných v obchodnom registri o obchodnej spoločnosti“. V nadväznosti na túto dohodu sa nejaví ako pravdepodobné, že Y. E., keďže tento už na základe dohody o plnomocenstve zo dňa 10.12.2015 mohol bez akéhokoľvek obmedzenia v mene žalovaného previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu aj na seba samého, by mal záujem získať tieto parcely prevodom obchodného podielu žalovaného na svoju osobu. Taktiež nedošlo k naplneniu podmienky upravenej v § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, nebolo preukázané, že by malo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka. Z plnomocenstva zo dňa 15.10.2015 vyplýva, že žalobca mal v úmysle vykonať zmenu v osobe jediného spoločníka a tiež konateľa spoločnosti, nakoľko za týmto účelom splnomocnil práve Y. E.. Podľa konštantnej judikatúry v danom prípade nedošlo ku konfliktu záujmov v zmysle § 22 ods.2 OZ medzi zástupcom a zastúpeným (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Obdo V 81/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. Odon 28/Fa-Sp). Samotné prípadné porušenie ustanovenia § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť rozhodnutia, ktorým bol konateľ vymenovaný za konateľa spoločnosti. Toto porušenie by malo dôsledky upravené v § 65 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje k obsahu záväzkov a toto nie je možné aplikovať na rozhodnutie jediného spoločníka. Z rozhodnutia jediného spoločníka nevznikajú žiadne záväzky dlžníka a práva veriteľa, nejedná sa o dvojstranný právny úkon. Y. E. žalobcovi presne vysvetlil za akým účelom mu udeľuje plnú moc, o čom svedčí aj predložená komunikácia. Medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim, ktorý konal prostredníctvom žalobcu a spoločnosťou ITALCASING spol. s r.o. ako budúcim kupujúcim došlo dňa 21.03.2016 k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej prevedie žalovaný na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označeným v zmluve, nehnuteľnosti uvedené žalobcom v podanej žalobe. Y. E. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ITALCASING spol. s r. o., t. j. budúceho kupujúceho podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2016. Dohodnutá kúpna cena za prevod vlastníckeho práva bola 760.000,- eur. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako konateľ spoločnosti REALSTAV ZE, s. r. o. mal v úmysle predať nehnuteľnosti uvádzané žalobcom, došlo k dojednaniu kúpnej ceny. Existencia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2016 vyvracia tvrdenie žalobcu, že obsahom skutočnej dohody medzi žalobcom a Y. E. vždy malo byť len sprostredkovanie predaja nehnuteľností žalovaného Y. E. ako sprostredkovateľom, na čo mali byť vystavené aj plnomocenstvá.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe ktorého konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016 je neplatné podľa § 131 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia musel súd najskôr skúmať splnenie základných hmotnoprávnych podmienok pre úspešné podanie žaloby, teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a včasnosť podanej žaloby, dodržanie zákonnej lehoty na jej podanie. V konaní nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca je bývalým spoločníkom a aj konateľom spoločnosti, ktorého sa týka rozhodnutie prijaté dňa 22.03.2016 Y. E. ako splnomocneným zástupcom spoločníka, o prevode obchodného podielu spoločníka, žalobcu, ktorý bol zároveň odvolaný z funkcie konateľa. Je nesporné, že prijatými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach žalobcu nielen ako spoločníka, ale aj konateľa a teda má aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žaloba bola podaná proti spoločnosti REALSTAV ZE, s. r. o., ktorá je v konaní pasívne vecne legitimovaná v zmysle § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016 a nie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, bolo posúdenie včasnosti podania žaloby zložitejšie, nakoľko zistenie okamihu, od ktorého začala plynúť žalobcovi hmotnoprávna lehota na podanie žaloby
nie je jednoznačné. Podstatné však je, že žalobou podľa § 131 Obchodného zákonníka možno napadnúť nielen uznesenie valného zhromaždenia, ale aj rozhodnutie jediného spoločníka podľa § 132 Obchodného zákonníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré má rovnakú povahu a právne postavenie ako rozhodnutie prijaté valným zhromaždením. Lehota na podanie žaloby začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla oprávnená osoba o uznesení dozvedieť (§ 131 ods. 1). Žalobou je napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Pri jednoosobovej spoločnosti nie je postup pri zvolávaní valného zhromaždenia formalizovaný v zmysle úpravy podľa § 129 Obchodného zákonníka, pretože jediný spoločník by na valné zhromaždenie pozýval sám seba, písomnou pozvánkou s dodržaním lehoty na konanie valného zhromaždenia. Jediný spoločník môže prijať rozhodnutie kedykoľvek, pričom musí zachovať predpísanú písomnú formu rozhodnutia podľa § 132. Nakoľko pri rozhodnutí dňa 22.03.2016 zastupoval spoločníka spoločnosti REALSTAV ZE, s. r. o. P. D. na základe plnej moci zo dňa 10.12.2015 Y. E., žalobca sa nedozvedel o prijatí tohto rozhodnutia z pozvánky na valné zhromaždenie a splnomocnený zástupca ho o tomto rozhodnutí ani neinformoval (čo v konaní ani netvrdil). Súd tak dospel k záveru, že žalobcovi začala trojmesačná lehota na podanie žaloby plynúť odo dňa, keď sa mohol o rozhodnutí dozvedieť. Žalobca v konaní nepreukázal, kedy, v aký deň sa dozvedel o napadnutom rozhodnutí (v banke v Taliansku), súd tak vychádzal z dátumu, kedy sa rozhodnutie premietlo do zápisu v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný a teda žalobca sa najskôr v tento deň mohol dozvedieť, že bol z obchodného registra vymazaný ako spoločník a konateľ. Zápis zmien v obchodnom registri bol vykonaný dňa 13.04.2016, žalobcovi začala lehota na podanie žaloby plynúť dňa 14.04.2016 a uplynula dňa 14.07.2016, nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2016, bola podaná včas.
5. Neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, v tomto prípade rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa aktívne vecne legitimovaná osoba môže domáhať v prípade, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie prijaté dňa 22.03.2016 je v rozpore so zákonom a to konkrétne s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 136 ods. 1 písm. b) a d) Obchodného zákonníka a § 495 Občianskeho zákonníka.
6. Súd vzhľadom na právnu argumentáciu žalobcu skúmal platnosť právneho úkonu, plnej moci zo dňa 10.12.215, ktorou žalobca splnomocnil Y. E. na zastupovania jeho osoby ako jediného spoločníka spoločnosti REALSTAV ZE, s. r. o., na rokovaní valného zhromaždenia, respektíve za účelom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia týkajúceho sa prevodu obchodného podielu, vymenovania a odvolania prokuristu, konateľa, zmeny obchodného mena, sídla spoločnosti ako aj ďalších zmien zakladateľskej listiny a vo všetkých konaniach s uvedenými vecami súvisiacich, pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia by zástupca Y. E. nemohol zastupovať žalobcu na základe plnej moci zo dňa 10.12.2015, ak by jeho záujmy boli v rozpore so záujmami zastúpeného, žalobcu. Ak by za neho v takomto prípade konal, právny úkon by bol absolútne neplatný a súd by musel prihliadať na neplatnosť právneho úkonu ex offo. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí preukázať konflikt záujmov medzi žalobcom a Y. E. pri rozhodovaní jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti REALSTAV ZE, s. r. o. Z obsahu plnej moci a ani zo zákonného ustanovenia nevyplýva obmedzenie, na základe ktorého by zástupca nemohol byť nadobúdateľom obchodného podielu patriaceho žalobcovi a ani konateľom spoločnosti. V prípade, ak by neboli splnené zákonné podmienky na zápis zmeny v obchodnom registri, registrový súd by nemohol navrhované zmeny zapísať do obchodného registra. Pri posudzovaní existencie konfliktu záujmov pri zastupovaní žalobcu je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, posúdenie musí byť individuálne, závisí od konkrétneho prípadu, súd nemôže paušálne skonštatovať konflikt. Podľa zákonného ustanovenia musí konflikt reálne existovať a nepostačuje len jeho potencionálna hrozba. Z celého množstva predložených listinných dôkazov (plné moci, dohody o plnomocenstve, zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, sprostredkovateľská zmluva) vyplýva, že žalobca Y. E. dôveroval, poveril ho na zastupovanie pri výkone práv a povinností spoločníka a konateľa spoločnosti, poveril ho predajom nehnuteľností patriacich spoločnosti, napriek tomu, že mal vedomosť o jeho podnikateľských aktivitách na Slovensku. Zároveň je potrebné poukázať aj na časové obdobie uzatvárania zmlúv, vystavovania splnomocnení, ktoré neboli uzatvorené v jeden deň alebo v krátkom časovom úseku, práve naopak boli vykonávané v priebehu niekoľkých rokov, z čoho možno vyvodiť, že samotný žalobca nemal akékoľvek pochybnosti o spôsobilosti Y. E. riadne, v súlade s jeho záujmami ho zastupovať. Y. E. mohol nehnuteľnosti previesť na ktorúkoľvek tretiu osobu a teda aj na seba na základe
dohody o plnomocenstve, nebolo potrebné s cieľom uzatvoriť kúpnu zmluvu prevádzať obchodný podiel žalobcu, keď podľa tvrdení žalobcu „išlo o pozemky“. V plnomocenstve boli presne špecifikované druhy právnych úkonov, na ktoré sa plná moc vzťahovala, zástupca oprávnenia vymedzené v plnomocenstve neprekročil, cena obchodného podielu nebola v plnomocenstve určená, takže zástupca žalobcu pri uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu nemohol porušiť plnomocenstvo ani v tejto časti. Súd k neplatnosti plnej moci zo dňa 10.12.2015 pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Cdo 217/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Cdo 177/2009, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Obdo V 81/2007. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neuviedol v čom konkrétne mal konflikt záujmov medzi zastúpeným a zástupcom spočívať, tento teda ani nepreukázal a preto je podľa názoru súdu prvej inštancie plnomocenstvo zo dňa 10.12.2015 platným právnym úkonom.
7. Ďalším dôvodom neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016 bol rozpor rozhodnutia so zákonom a to s ustanovením § 136 ods. 1 písm. b), d) Obchodného zákonníka a § 495 Občianskeho zákonníka. V tejto časti sa súd plne stotožnil s argumentáciou advokáta žalovaného uvedenou v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2017 doručeného súdu dňa 23.06.2017. Porušenie ustanovenia § 136 ods. 1 písm. b), d) Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť rozhodnutia, ale má následky upravené v § 65 Obchodného zákonníka (§136 ods. 2). Ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na záväzkové vzťahy a preto ho nie je možné aplikovať na rozhodnutie jediného spoločníka, pretože sa nejedná o dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by vznikali zmluvným stranám vzájomné práva a záväzky.
8. Z citovaného ustanovenia § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia (rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia) v prípade, ak je v rozpore so zákonom a porušenie zákona mohlo obmedziť práva spoločníka. Porušenie zákona prijatím rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 22.03.2016 nebolo preukázané a preto ani nemohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu ako spoločníka. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre úspešné podanie žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Súd nad rámec uvedeného odôvodnenia rozsudku poznamenal, že žalobca aj Y. E. mali záujem predať pozemky patriace spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o. za najvýhodnejších podmienok pre žalobcu, spoločnosť a aj budúceho kupujúceho, hlavne s najnižšou daňovou povinnosťou, a preto spoločne riešili nielen predaj pozemkov, ale aj predaj obchodného podielu žalobcu.
10. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 131 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 22 ods. 1, 2 a § 495 Občianskeho zákonníka.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samotným uznesením, § 262 ods. 2 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a písm. h) CSP. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne vyhodnotil z hľadiska skutkového a zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď prijal záver, že zástupca žalobcu neporušil plnomocenstvo udelené mu žalobcom a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nemal uviesť v čom konkréte mal konflikt záujmov medzi zastúpeným a zástupcom spočívať. Zástupca Y. E. v danom prípade zneužil dôveru žalobcu pri podpisovaní plnej moci, na základe ktorej neskôr prijal napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka. Predmetné plnomocenstvo nestanovuje oprávnenie zástupcu na realizáciu bezodplatného prevodu obchodného podielu v prospech zástupcu a neobsahuje ani oprávnenie zástupcu na uzavretie a podpis zmluvy o prevode obchodného podielu. V danom prípade ide o kolízie záujmov spôsobujúcu priamo zo zákona absolútnu neplatnosť vykonaných právnych úkonov. Konanie Y. E. nebolo so žalobcom dohodnuté a obsah úkonov, ktoré v neprítomnosti žalobcu boli vykonané, nebol žalobcovi známy. To, čo sa v skutočnosti udialo, vôbec nekorešponduje so sprostredkovaním predaja alebo s kúpou nehnuteľnosti žalovaného. Pri prijatí napadnutého rozhodnutia
jediného spoločníka a jeho realizácii zástupca vôbec nesledoval záujmy zastúpeného, ale sledoval záujmy vlastné, čo malo negatívny dopad na záujmy zastúpeného. V tomto smere žalobca poukazoval na judikatúru súdov SR a ČR, podľa ktorých rozpor v záujmoch spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej namietal vierohodnosť vo veci vypočutého svedka T. W. - zamestnanca Y. E., ktorý počas celej výpovede držal v ruke papier, z ktorého svoju výpoveď čítal, pričom súdu tento papier odmietol ukázať. Napadnutý rozsudok považuje žalobca za nepreskúmateľný a arbitrárny, z ktorého dôvodu je potrebné ho zrušiť.
13. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 06.05.2019 zaujal stanovisko, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Poukázal na rozsudok NS SR 4Obdo 22/98 podľa ktorého uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom a preto v tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o absolútnej a relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ale možno ju posudzovať iba podľa § 131 Obchodného zákonníka so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. V súlade s tým, súd prvej inštancie preto správne ustálil, že porušenie ust. § 136 ods. 1 písm. b) a d) Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť rozhodnutia, ale má následky upravené v § 65 Obchodného zákonníka (§ 136 ods. 2 cit. zákona). Rovnako ust. § 495 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na záväzkové vzťahy a preto ho nie je možné aplikovať na rozhodnutie jediného spoločníka, pretože sa nejedná o dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by vznikli zmluvným stranám vzájomné práva a záväzky. Z vykonaného dokazovania (komunikácie cez Skype) vyplynulo, že žalobca bol informovaný o úkonoch, ktoré vykonával Y. E. a o prijatí rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúc pôsobnosť valného zhromaždenia mal vedomosť. Z plnomocenstva zo dňa 15.10.2015 vyplýva, že toto rozhodnutie sledovalo záujem žalobcu, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka T. W.. Ku konfliktu záujmov poukázal žalovaný na rozsudok NS SR 1 Obdo V81/2007, v zmysle ktorého v danom prípade nedošlo ku konfliktu záujmov, hoci veriteľ bol zároveň mandatárom, čo právna úprava splnomocnenia nevylučuje. Z predmetného splnomocenenia naviac nevyplýva akékoľvek obmedzenie, či už v vzťahu k cene alebo subjektu, ktorému má byť prevedený obchodný podiel žalovaného a to z dôvodu, že rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 23.03.2016 bolo v súlade so záujmami a vôľou žalobcu. V tej to súvislosti žalovaný poukazoval i na výpoveď svedka J.. Q. X.. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
14. Po predložení veci odvolaciemu súdu žalobca dodatočným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.07.2019, zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 17.06.2019k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že žaloba nebola podaná po zániku jeho práva na podanie žaloby podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo žalovaným citovaných rozhodnutí NS SR nevyplýva, že pri posudzovaní neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia nie je možné aplikovať ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výpoveď svedka J.. J. X. nepotvrdzuje dohodu žalobcu s Y. E. na bezodplatnom prevode obchodného podielu. V ostatnom sa pridržiaval svojich doterajších prednesov a dôvodov podaného odvolania.
15. Žalovaný v dodatočnej duplike zo dňa 14.11.2019 uviedol, že obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.06.2019 korešponduje s doterajšími prednesmi žalobcu a preto naďalej zotrváva na svojich prednesoch a dôkazoch vrámci konania na súde prvej inštancie a taktiež v celom rozsahu zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2019 k odvolaniu žalobcu. Keďže žalovaný v tomto podaní žiadne nové skutočnosti neuviedol, odvolací súd z tohto dôvodu žalobcovi rovnopis vyjadrenia žalovaného na vedomie nezaslal. (§374 ods. 3 in fine CSP)
16. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. pred 01.07.2016 (konanie v tejto veci začalo podaním žaloby dňa 29.06.2016).
17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 19.11.2019.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistila, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremenu, pretože neuviedol v čom konkrétne mal konflikt záujmov medzi zastúpeným a zástupcom spočívať a preto je plnomocenstvo zo dňa 10.12.2015 platným právnym úkonom.
22. Odvolací súd sa s týmto vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vykonané dôkazy najmä predchádzajúce plnomocenstvo zo dňa 21.01.2014 (č. l. 172), ktorým žalobca v tom čase ako konateľ žalovaného splnomocnil Y. E. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach spojených s predajom pozemkov v R. (parc. č. XXXX a XXXX), aby vykonával všetky úkony, rokoval a jednal v jeho mene keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Následne žalobca dňa 15.10.2015 splnomocnil Y. E. na zastupovanie žalobcu ako jediného spoločníka žalovaného na rokovaní valného zhromaždenia resp. za účelom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, týkajúceho sa prevodu obchodného podielu, vymenovania a odvolania konateľa spoločnosti a vo všetkých veciach a konaniach s uvedenými vecami súvisiacimi, pričom splnomocnenec nie je obmedzený týmto plnomocenstvom čo do spôsobu rozhodovania (č. l. 15). Pravosť podpisu žalobcu bola notársky osvedčená dňa 10.12.2015. Rovnako žalobca ako konateľ žalovaného v ten istý deň uzatvoril s Y. E. dohodu o plnomocenstve na zastupovanie vo všetkých právnych veciach vo vzťahu ku katastrálnemu odboru pri vykonávaní všetkých úkonov týkajúcich sa zápisu práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol splnomocniteľ za účelom podpisovania kúpnych zmlúv a to v pozícii predávajúceho ako aj kupujúceho. Splnomocnenec je zároveň na základe tejto dohody o plnomocenstve oprávnený v plnom rozsahu disponovať so všetkými účtami patriacimi splnomocniteľovi a finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na takomto účte a to v plnom rozsahu. Y. E. bol súčasne splnomocnený k výkonu všetkých úkonov potrebných pre vykonanie zmien v zapísaných údajoch žalovaného a k podaniu návrhu na zápis zmien údajov tejto spoločnosti do Obchodného registra Okresného súdu Nitra (č. l. 21). Pravosť podpisu žalobcu na tejto dohode bola notársky osvedčená dňa 10.12.2015 (č. l. 24).
23. Za tejto dôkaznej situácie sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca Y. E. dôveroval, poveril ho na zastupovanie pri výkone práv a povinností spoločníka a konateľa spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených plných mocí a dohody o plnomocenstve vyplýva nadštandardný priateľský vzťah medzi žalobcom a Y. E., ktorý menovanému bez obmedzenia umožňoval napĺňať a realizovať vôľu žalobcu a jeho záujmy, čo vylučuje konflikt záujmov resp. rozpor so záujmami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016, ktoré nie je právnym úkonom (viď rozsudok NS SR 4Obdo 22/98) nie je v rozpore s plnomocenstvom zo dňa 15.10.2015 (č. l. 15), ktorým žalobca splnomocnil Y. E. na zastupovanie žalobcu a vykonanie úkonov špecifikovaných v tomto plnomocenstve bez obmedzenia čo do spôsobu rozhodovania (pravosť podpisov notársky osvedčená na č. l. 16). Ide o rozhodnutie následkom ktorého bolo vykonanie právneho úkonu - prevodu obchodného podielu, ktorý však žalobca nenapadol a ktorý podľa názoru odvolacieho súdu postupom podľa § 131 Obchodného zákonníka ani napadnúť nemohol (viď vyššie). V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (viď bol 27, 28), s ktorým sa stotožňuje.
24. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému ich priznal proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).