Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/81/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 81/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Viery Pepelovej,

JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci navrhovateľa S., zast.

advokátom JUDr. A., proti odporcovi M., správca konkurznej podstaty úpadcu M.

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 20. júna 2007 č. k. -153, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20. júna 2007

č. k. -153 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené, že sporné

nehnuteľnosti nepatria do súpisu konkurznej podstaty, zmenil tak, že žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil

ust. § 261 ods. 4 Obch. zák., keď vychádzal z toho, že ak nejde o zabezpečenie práv

spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom, záložné právo k nehnuteľnostiam

sa spravuje ustanoveniami . Citované ustanovenie Obch.

zák. priamo v prvej časti vety upravuje obligatórny režim vzťahov zo zabezpečenia záväzkov,

21 Obdo V 81/2007

vzniknutých zo záväzkov upravených , ktorý sa riadi Obchodným

zákonníkom. V ďalšej časti vety ustanovenia § 261 ods. 4 ďalej upravuje aj vzťahy

zo zabezpečenia záväzkov formou záložného práva k nehnuteľnostiam pri hypotekárnych

dlhopisoch a záložné právo k cenným papierom, ktoré záväzky nemuseli vzniknúť v režime

právnej úpravy . Táto následná právna úprava sa však spornej veci

nedotýka, pretože záväzkový vzťah, vzniknutý medzi veriteľom a dlžníkom, na základe

ktorého vznikol aj zabezpečovací vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, je upravený

a riadi sa ust. a nasl. (zmluva o úvere). Mandátnou zmluvou

zo dňa 13. 12. 1995 sa jej účastníci V. ako mandant a S. ako mandatár dohodli, že mandatár

sa zaväzuje predať v mene mandanta veci, na ktoré bolo zriadené záložné právo v prospech

mandatára na základe znaleckého posudku presne v zmluve špecifikované (sporné

nehnuteľnosti), ku ktorým úkonom splnomocnil mandant mandatára na všetky právne úkony.

Mandatár vykonal predaj nehnuteľností v zmysle predmetu mandátnej zmluvy, splnil všetky

zmluvne dohodnuté povinnosti v lehote určenej zmluvou, mandátna zmluva nebola

účastníkmi zmluvy zmenená a konanie v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy nebolo

mandantom spochybnené alebo napadnuté. Z uvedeného obsahu zmluvy a najmä výpovede

štatutárneho zástupcu dlžníka v tomto konaní je zrejmé, že v danom konkrétnom prípade

nedošlo ku konfliktu záujmov, ani k pochybnosti o konflikte záujmov medzi mandatárom,

mandantom, dlžníkom a veriteľom, hoci veriteľ bol zároveň mandatárom. Všetky náležitosti

riadneho predaja nehnuteľností boli splnené a nehnuteľnosti boli predané k obojstrannému

uspokojeniu práv a povinností dotknutých strán, preto nemožno v danej veci posudzovať

mandátnu zmluvu, uzavretú medzi stranami tejto zmluvy, za neplatnú z dôvodu rozporu

so zákonom, ani z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Uzavretá mandátna zmluva je uzavretá

v súlade s ustanoveniami , upravujúcimi tento zmluvný typ, ako aj

s ust. citovaného § 299 Obch. zák., účinným v čase uzavretia mandátnej zmluvy, preto

v danom prípade mandátna zmluva nebola uzavretá ani v rozpore so zákonom a zákon

neobchádzala. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ veriteľ ako mandatár uskutočnil predaj

nehnuteľností dlžníka ako mandanta v zmysle platnej mandátnej zmluvy, došlo k riadnemu

prevodu sporných nehnuteľností a tieto tvoria súčasť konkurznej podstaty úpadcu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

31 Obdo V 81/2007

Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Nemožno súhlasiť so závermi

rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého predaj spornej nehnuteľnosti prebehol v súlade

so zákonom, a teda platným spôsobom. I naďalej totiž trváme na tom, že splnomocnenie,

udelené na predaj spornej nehnuteľnosti veriteľovi V. bolo neplatné pre kolíziu záujmov

medzi veriteľom a jeho dlžníkom. Záujmom veriteľa nebol taký predaj nehnuteľnosti, ktorým

by sa dosiahol najvyšší výnos, ale iba taký predaj, ktorý zabezpečí výnos potrebný na úhradu

veriteľovej pohľadávky a vzniknutých trov.

Z predchádzajúceho odvolacieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

k. -47 z 15. 05. 2003 už vyplýval právny názor, podľa ktorého je potrebné

zaoberať sa skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu, z ktorých bude možné vyvodiť

záver o prípadnej kolízii záujmov. Takéto dokazovanie krajský súd síce nariadil, avšak

napokon ho nevykonal. Máme na mysli znalecký posudok, ktorým by sa preverila všeobecná

cena spornej nehnuteľnosti v čase nami namietaného prevodu na úpadcu. Rozdiel v takto

zistenej cene oproti cene, za ktorú boli nehnuteľnosti predané, by bol významným dôkazom

o existencii kolízie záujmov v zmysle, ako to my tvrdíme. Teraz však odvolací súd v podstate

bez vykonania dokazovania, týkajúceho sa kolízie záujmov dospel k záveru o neexistencii

kolízie.

Ďalej z predchádzajúceho odvolacieho uznesenia vyplývala aj úvaha o prípadnom

prerušení tohto konania do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníckeho práva tak, aby sa táto otázka neriešila ako prejudiciálna. Ani takýto

postup nebol zvážený.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť a uplatnil právo

na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému tento

mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

41 Obdo V 81/2007

Dovolateľ v podanom dovolaní namietal jedine to, že splnomocnenie, udelené

na predaj spornej nehnuteľnosti veriteľovi V. bolo neplatné pre kolíziu záujmov medzi

veriteľom a jeho dlžníkom. Ide o splnomocnenie, vyplývajúce z mandátnej zmluvy z 13. 12.

1995, uzavretej medzi mandantom V. 290 a mandatárom S.. Podľa čl. II. mandant udelil plnú

moc mandatárovi na všetky právne úkony, súvisiace s predajom vecí uvedených v čl. I., bode

2 tejto zmluvy (č. l. 90). Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že

sporná mandátna zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami ,

upravujúcimi tento zmluvný typ, ako aj s ust. § 299 Obch. zák. Nepochybne obsah tejto

mandátnej zmluvy neodporuje žiadnemu konkrétnemu ustanoveniu v takom smere, že by táto

mandátna zmluva , ale predovšetkým jej časť o splnomocnení, boli neplatné. Napokon

dovolateľ v neobvykle krátkom a stručnom dovolaní ani žiadne také ustanovenie neuvádza,

pričom je potrebné samostatne posudzovať samotný obsah mandátnej zmluvy a tiež

samostatne posudzovať predaj nehnuteľností, uvedených v tejto zmluve. Dovolateľ predaj

spochybňuje iba v súvislosti s namietanou platnosťou splnomocnenia. Keďže dovolací súd

splnomocnenie považuje za platné, preto z tohto dôvodu nemožno spochybňovať ani

správnosť predaja sporných nehnuteľností. Napokon ako to konštatoval aj odvolací súd,

v danom prípade nedošlo ani ku konfliktu záujmov, hoci veriteľ bol zároveň mandatárom, čo

právna úprava splnomocnenia nevylučuje. Vzhľadom na absenciu podrobnejších dovolacích

námietok, dovolací súd nepovažuje za potrebné bližšie túto problematiku popisovať.

Pokiaľ dovolateľ poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený

v zrušujúcom uznesení z 15. 05. 2003 č. k. -47, dovolací súd k tomuto

poznamenáva, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení neuložil súdu prvého stupňa vykonávať

nejaké konkrétne dokazovanie. V odôvodnení poukázal iba na to, že je treba vychádzať

zo skutkových okolností konkrétneho prípadu, čo odvolací súd v dovolaním napadnutom

rozsudku aj urobil, pričom právnym názorom, vysloveným v zrušujúcom uznesení, nebol

viazaný.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust.

dovolanie zamietol.

Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný a aj si uplatnil právo na náhradu trov

dovolacieho konania, avšak žiadne konkrétne trovy nevyčíslil, ani nekonkretizoval, a preto

51 Obdo V 81/2007

za tohto stavu dovolací súd v tomto písomnom vyhotovení náhradu trov dovolacieho konania

mu nepriznal. Vo výroku vyhláseného rozsudku síce dovolací súd konštatoval právo

žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že tieto trovy neboli

vyčíslené ani do troch dní od vyhlásenia rozsudku, dovolací súd ich náhradu žalovanému

napokon nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. januára 2009

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu