Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
12d/368030.f65329.pdf
PDF · 121.52 KB
No categories available
1ObdoV/81/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 81/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Viery Pepelovej,
JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci navrhovateľa S., zast.
advokátom JUDr. A., proti odporcovi M., správca konkurznej podstaty úpadcu M.
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 7 Cb 811/99, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. júna 2007 č. k. 2 Obo 18/2007-153, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Na odvolanie odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20. júna 2007
č. k. 2 Obo 18/2007-153 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené, že sporné
nehnuteľnosti nepatria do súpisu konkurznej podstaty, zmenil tak, že žalobu zamietol.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil
ust. § 261 ods. 4 Obch. zák., keď vychádzal z toho, že ak nejde o zabezpečenie práv
spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom, záložné právo k nehnuteľnostiam
sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie § 261 ods. 4 Obch.
zák. priamo v prvej časti vety upravuje obligatórny režim vzťahov zo zabezpečenia záväzkov,
21 Obdo V 81/2007
vzniknutých zo záväzkov upravených Obchodným zákonníkom, ktorý sa riadi Obchodným
zákonníkom. V ďalšej časti vety ustanovenia § 261 ods. 4 ďalej upravuje aj vzťahy
zo zabezpečenia záväzkov formou záložného práva k nehnuteľnostiam pri hypotekárnych
dlhopisoch a záložné právo k cenným papierom, ktoré záväzky nemuseli vzniknúť v režime
právnej úpravy Obchodného zákonníka. Táto následná právna úprava sa však spornej veci
nedotýka, pretože záväzkový vzťah, vzniknutý medzi veriteľom a dlžníkom, na základe
ktorého vznikol aj zabezpečovací vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, je upravený
Obchodným zákonníkom a riadi sa ust. § 497 a nasl. (zmluva o úvere). Mandátnou zmluvou
zo dňa 13. 12. 1995 sa jej účastníci V. ako mandant a S. ako mandatár dohodli, že mandatár
sa zaväzuje predať v mene mandanta veci, na ktoré bolo zriadené záložné právo v prospech
mandatára na základe znaleckého posudku presne v zmluve špecifikované (sporné
nehnuteľnosti), ku ktorým úkonom splnomocnil mandant mandatára na všetky právne úkony.
Mandatár vykonal predaj nehnuteľností v zmysle predmetu mandátnej zmluvy, splnil všetky
zmluvne dohodnuté povinnosti v lehote určenej zmluvou, mandátna zmluva nebola
účastníkmi zmluvy zmenená a konanie v zmysle uzavretej mandátnej zmluvy nebolo
mandantom spochybnené alebo napadnuté. Z uvedeného obsahu zmluvy a najmä výpovede
štatutárneho zástupcu dlžníka v tomto konaní je zrejmé, že v danom konkrétnom prípade
nedošlo ku konfliktu záujmov, ani k pochybnosti o konflikte záujmov medzi mandatárom,
mandantom, dlžníkom a veriteľom, hoci veriteľ bol zároveň mandatárom. Všetky náležitosti
riadneho predaja nehnuteľností boli splnené a nehnuteľnosti boli predané k obojstrannému
uspokojeniu práv a povinností dotknutých strán, preto nemožno v danej veci posudzovať
mandátnu zmluvu, uzavretú medzi stranami tejto zmluvy, za neplatnú z dôvodu rozporu
so zákonom, ani z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Uzavretá mandátna zmluva je uzavretá
v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúcimi tento zmluvný typ, ako aj
s ust. citovaného § 299 Obch. zák., účinným v čase uzavretia mandátnej zmluvy, preto
v danom prípade mandátna zmluva nebola uzavretá ani v rozpore so zákonom a zákon
neobchádzala. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ veriteľ ako mandatár uskutočnil predaj
nehnuteľností dlžníka ako mandanta v zmysle platnej mandátnej zmluvy, došlo k riadnemu
prevodu sporných nehnuteľností a tieto tvoria súčasť konkurznej podstaty úpadcu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
31 Obdo V 81/2007
Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nemožno súhlasiť so závermi
rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého predaj spornej nehnuteľnosti prebehol v súlade
so zákonom, a teda platným spôsobom. I naďalej totiž trváme na tom, že splnomocnenie,
udelené na predaj spornej nehnuteľnosti veriteľovi V. bolo neplatné pre kolíziu záujmov
medzi veriteľom a jeho dlžníkom. Záujmom veriteľa nebol taký predaj nehnuteľnosti, ktorým
by sa dosiahol najvyšší výnos, ale iba taký predaj, ktorý zabezpečí výnos potrebný na úhradu
veriteľovej pohľadávky a vzniknutých trov.
Z predchádzajúceho odvolacieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 4 Obo 100/02-47 z 15. 05. 2003 už vyplýval právny názor, podľa ktorého je potrebné
zaoberať sa skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu, z ktorých bude možné vyvodiť
záver o prípadnej kolízii záujmov. Takéto dokazovanie krajský súd síce nariadil, avšak
napokon ho nevykonal. Máme na mysli znalecký posudok, ktorým by sa preverila všeobecná
cena spornej nehnuteľnosti v čase nami namietaného prevodu na úpadcu. Rozdiel v takto
zistenej cene oproti cene, za ktorú boli nehnuteľnosti predané, by bol významným dôkazom
o existencii kolízie záujmov v zmysle, ako to my tvrdíme. Teraz však odvolací súd v podstate
bez vykonania dokazovania, týkajúceho sa kolízie záujmov dospel k záveru o neexistencii
kolízie.
Ďalej z predchádzajúceho odvolacieho uznesenia vyplývala aj úvaha o prípadnom
prerušení tohto konania do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníckeho práva tak, aby sa táto otázka neriešila ako prejudiciálna. Ani takýto
postup nebol zvážený.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť a uplatnil právo
na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému tento
mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
41 Obdo V 81/2007
Dovolateľ v podanom dovolaní namietal jedine to, že splnomocnenie, udelené
na predaj spornej nehnuteľnosti veriteľovi V. bolo neplatné pre kolíziu záujmov medzi
veriteľom a jeho dlžníkom. Ide o splnomocnenie, vyplývajúce z mandátnej zmluvy z 13. 12.
1995, uzavretej medzi mandantom V. 290 a mandatárom S.. Podľa čl. II. mandant udelil plnú
moc mandatárovi na všetky právne úkony, súvisiace s predajom vecí uvedených v čl. I., bode
2 tejto zmluvy (č. l. 90). Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že
sporná mandátna zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka,
upravujúcimi tento zmluvný typ, ako aj s ust. § 299 Obch. zák. Nepochybne obsah tejto
mandátnej zmluvy neodporuje žiadnemu konkrétnemu ustanoveniu v takom smere, že by táto
mandátna zmluva , ale predovšetkým jej časť o splnomocnení, boli neplatné. Napokon
dovolateľ v neobvykle krátkom a stručnom dovolaní ani žiadne také ustanovenie neuvádza,
pričom je potrebné samostatne posudzovať samotný obsah mandátnej zmluvy a tiež
samostatne posudzovať predaj nehnuteľností, uvedených v tejto zmluve. Dovolateľ predaj
spochybňuje iba v súvislosti s namietanou platnosťou splnomocnenia. Keďže dovolací súd
splnomocnenie považuje za platné, preto z tohto dôvodu nemožno spochybňovať ani
správnosť predaja sporných nehnuteľností. Napokon ako to konštatoval aj odvolací súd,
v danom prípade nedošlo ani ku konfliktu záujmov, hoci veriteľ bol zároveň mandatárom, čo
právna úprava splnomocnenia nevylučuje. Vzhľadom na absenciu podrobnejších dovolacích
námietok, dovolací súd nepovažuje za potrebné bližšie túto problematiku popisovať.
Pokiaľ dovolateľ poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený
v zrušujúcom uznesení z 15. 05. 2003 č. k. 4 Obo 100/02-47, dovolací súd k tomuto
poznamenáva, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení neuložil súdu prvého stupňa vykonávať
nejaké konkrétne dokazovanie. V odôvodnení poukázal iba na to, že je treba vychádzať
zo skutkových okolností konkrétneho prípadu, čo odvolací súd v dovolaním napadnutom
rozsudku aj urobil, pričom právnym názorom, vysloveným v zrušujúcom uznesení, nebol
viazaný.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1 O. s. p.
dovolanie zamietol.
Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný a aj si uplatnil právo na náhradu trov
dovolacieho konania, avšak žiadne konkrétne trovy nevyčíslil, ani nekonkretizoval, a preto
51 Obdo V 81/2007
za tohto stavu dovolací súd v tomto písomnom vyhotovení náhradu trov dovolacieho konania
mu nepriznal. Vo výroku vyhláseného rozsudku síce dovolací súd konštatoval právo
žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že tieto trovy neboli
vyčíslené ani do troch dní od vyhlásenia rozsudku, dovolací súd ich náhradu žalovanému
napokon nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. januára 2009
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu