Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-73-2016.pdf
PDF · 161.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/73/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. XX, XXX XX W. a E., C. republika, zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom: Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti žalovanému: REALSTAV ZE, s.r.o., so sídlom: Koceľova 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 354 210, zastúpený: JUDr. Ivan Kochanský, advokát so sídlom: Farská 33, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.06.2016 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o., so sídlom: Koceľova 1, 949 01 Nitra, IČO: 36 354 210, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č.18009/N, urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti prijaté dňa 22.03.2016, je neplatné.
2. Advokát žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca bol jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o. od založenia spoločnosti, teda od 12.04.2016. Rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.03.2016 bol daný súhlas k prevodu 100 % obchodného podielu patriaceho žalobcovi na tretiu osobu, ktorou je Y. E., zároveň bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a do funkcie konateľa bol vymenovaný Y. E.. Pri prijatí rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti za jediného spoločníka (žalobcu) konal Y. E. na základe plnomocenstva zo dňa 15.10.2015, ktoré bolo podpísané dňa 10.12.2015. Žalobca podal žalobu podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, a to ako bývalý spoločník a konateľ žalovaného, ktorého sa priamo týka napadnuté rozhodnutie. Rozhodnutím jediného spoločníka bol daný súhlas na prevod jeho obchodného podielu v spoločnosti a zároveň bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca bol zbavený svojho majetku ako aj funkcie konateľa. Vzhľadom na to, že sa jednalo o rozhodnutie jediného spoločníka, nedošlo k riadnemu zvolaniu valného zhromaždenia. Z povahy výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti jediným spoločníkom vyplýva vylúčenie možnosti aplikácie § 129 Obchodného zákonníka o zvolávaní valného zhromaždenia. Vzhľadom na uvedené sa nemôže uplatniť objektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby o určení neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka. Lehota na podanie žaloby plynie odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o prijatí napadnutého rozhodnutia dozvedieť. Žalobca sa mohol objektívne o napadnutom rozhodnutí dozvedieť najskôr dňom vykonania zápisu zmien v údajoch žalovaného v obchodnom registri. Rozhodnutie jediného spoločníka bolo do zbierky listín obchodného registra doručené dňa 30.03.2016. Žaloba je tak podaná včas.
Dôvodom neplatnosti napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti je rozpor so zákonom, ktorý spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Rozhodnutie bolo prijaté v prospech tretej osoby, ktorá sa stala 100 % vlastníkom obchodného podielu spoločnosti a ktorá bola vymenovaná do funkcie jediného konateľa spoločnosti. Teda samotný zástupca, ktorý prijal rozhodnutie v mene žalobcu je aj treťou stranou, v prospech ktorej boli rozhodnutia prijaté. Za daných okolností je dôvodom neplatnosti napadnutého rozhodnutia aj rozpor a kolízia záujmov medzi zastúpeným, teda žalobcom a zástupcom, Y. E.. Zákon ustanovuje, že iného zastupovať nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods.2 OZ). Zástupca napadnutým rozhodnutím bez prítomnosti žalobcu a bez toho, aby žalobca o tom vedel rozhodol, že si sám a zadarmo privlastní 100 % obchodný podiel žalobcu a vymenuje sa do funkcie konateľa. Takýmto rozhodnutím pripravil zástupca žalobcu o jeho spoločnosť. Takéto rozhodnutie sledovalo výlučne záujmy samotného zástupcu. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom aj pre porušenie zákazu konkurencie podľa § 136 ods.1 písm. b), d) Obchodného zákonníka. Y. E., ktorý sa vymenoval do funkcie konateľa spoločnosti, je zároveň konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach s podobným predmetom podnikania. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom aj pre absenciu kauzy (§ 495 OZ), absenciu reálneho hospodárskeho dôvodu prijatia takéhoto rozhodnutia. Z pohľadu žalobcu nikdy nebol daný hospodársky dôvod a účel na to, aby zadarmo previedol celú svoju spoločnosť na osobu zástupcu. Zástupca, Y. E. zneužil dôveru žalobcu pri podpisovaní plnej moci, na základe ktorej neskôr prijal napadnuté rozhodnutie. Žalobca sa s ním pozná niekoľko rokov, plnomocenstvo pripravil Y. E. a pri podpise žalobcu oklamal a uviedol ho do omylu, keď mu povedal, že podpisuje úplne niečo iné. Žalobca mu dôveroval, text plnomocenstva bol v slovenskom jazyku, ktorému nerozumie, nedal si ho preložiť a podpísal ho. Zástupca dal žalobcovi podpísať aj ďalšie plnomocenstvá. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.XXXX, katastrálne územie R. ako pozemok s parcelným číslom XXXX, ostatné plochy o výmere 54400 m2, spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX, katastrálne územie R. ako pozemok s parcelným číslom XXXX, ostatné plochy o výmere 2400 m2 v podiele 1/2. O tieto pozemky išlo Y. E.. Obsahom skutočnej dohody medzi žalobcom a zastúpeným však bolo len sprostredkovanie predaja uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného Y. E. ako sprostredkovateľom, načo mali byť vystavené plnomocenstvá. Nikdy neboli dohodnutí, že si ich Y. E. privlastní. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s hore uvedenými nehnuteľnosťami.
3. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.07.2016, spis. zn. 23Cb/73/2016-52, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2017, zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.02.2017, spis. zn. 15Cob/14/2017-89, bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2017.
4. Advokát žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je žalobu potrebné zamietnuť z dôvodu jej podania po zániku práva žalobcu na podanie žaloby podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, pretože rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté dňa 22.03.2016 a žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2016. Na daný prípad nie je možné aplikovať poslednú vetu § 131 ods.1 Obchodného zákonníka, nakoľko pri rozhodovaní jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa nepoužijú ustanovenia § 129, a preto nemožno hovoriť o tom, že by valné zhromaždenie nemalo byť riadne zvolané. Ako vyplýva z plnomocenstva zo dňa 15.10.2015, ktoré žalobca pripojil k žalobe, žalobca splnomocnil Y. E. za účelom zastupovania jeho osoby, ako jediného spoločníka spoločnosti za účelom prijatia rozhodnutia týkajúceho sa prevodu obchodného podielu, vymenovania a odvolania prokuristu, vymenovania a odvolania konateľa spoločnosti, resp. na vykonanie iných do úvahy pripadajúcich zmien zakladateľskej listiny spoločnosti, pričom splnomocnenec nie je obmedzený týmto plnomocenstvom, čo do spôsobu rozhodovania. Z tejto plnej moci vyplýva, že Y. E. bol splnomocnený na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka tak ako to bolo prijaté dňa 22.03.2016. Dňa 23.03.2016 oznámil Y. E. žalobcovi, že „zajtra pošle poštou papiere“. Dňa 12.04.2016 ho informoval, že „naša dohoda ide ďalej, ako sme sa dohodli, dúfam, že to pôjde rýchlo“. Rovnako ho informoval dňa 23.04.2016. Z tejto komunikácie vyplýva, že žalobca bol informovaný o úkonoch Y. E.. Žalobca nepreukázal, že medzi ním a zástupcom došlo udelením plnomocnestva zo dňa 15.10.2015 k akémukoľvek konfliktu záujmov, vychádza len z domnelej premisy, že automaticky došlo ku konfliktu záujmov. Právna úprava však nevylučuje, aby osoba splnomocnenca bola zároveň nadobúdateľom obchodného podielu a nevylučovalo to ani plnomocenstvo.
Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 22.03.2016 nie je v rozpore ani so zákonom a ani so zakladateľskou listinou žalovaného, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu aj dohodu o plnomocenstve zo dňa 10.12.2015, z ktorej vyplýva, že žalovaný splnomocnil zástupcu okrem iného „za účelom vykonania všetkých úkonov týkajúcich sa nehnuteľností, ktorých je splnomocniteľ podielovým, alebo výlučným vlastníkom za účelom podpisovania kúpnych zmlúv v mene splnomocniteľa, a to v pozícii predávajúceho ako aj kupujúceho, pričom predmetom kúpnej zmluvy môže byť akákoľvek hnuteľná alebo nehnuteľná vec a k výkonu všetkých úkonov potrebných pre vykonanie zmien zapísaných v obchodnom registri o obchodnej spoločnosti“. V nadväznosti na túto dohodu sa nejaví ako pravdepodobné, že Y. E., keďže tento už na základe dohody o plnomocenstve zo dňa 10.12.2015 mohol bez akéhokoľvek obmedzenia v mene žalovaného previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu aj na seba samého, by mal záujem získať tieto parcely prevodom obchodného podielu žalovaného na svoju osobu. Taktiež nedošlo k naplneniu podmienky upravenej v § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, nebolo preukázané, že by malo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka. Z plnomocenstva zo dňa 15.10.2015 vyplýva, že žalobca mal v úmysle vykonať zmenu v osobe jediného spoločníka a tiež konateľa spoločnosti, nakoľko za týmto účelom splnomocnil práve Y. E.. Podľa konštantnej judikatúry v danom prípade nedošlo ku konfliktu záujmov v zmysle § 22 ods.2 OZ medzi zástupcom a zastúpeným (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Obdo V 81/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. Odon 28/Fa-Sp). Samotné prípadné porušenie ustanovenia § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť rozhodnutia, ktorým bol konateľ vymenovaný za konateľa spoločnosti. Toto porušenie by malo dôsledky upravené v § 65 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje k obsahu záväzkov a toto nie je možné aplikovať na rozhodnutie jediného spoločníka. Z rozhodnutia jediného spoločníka nevznikajú žiadne záväzky dlžníka a práva veriteľa, nejedná sa o dvojstranný právny úkon. Y. E. žalobcovi presne vysvetlil za akým účelom mu udeľuje plnú moc, o čom svedčí aj predložená komunikácia. Medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim, ktorý konal prostredníctvom žalobcu a spoločnosťou ITALCASING spol. s r.o. ako budúcim kupujúcim došlo dňa 21.03.2016 k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej prevedie žalovaný na budúceho kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označeným v zmluve, nehnuteľnosti uvedené žalobcom v podanej žalobe. Y. E. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ITALCASING spol. s r.o., t.j. budúceho kupujúceho podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2016. Dohodnutá kúpna cena za prevod vlastníckeho práva bola 760.000,- eur. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako konateľ spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o. mal v úmysle predať nehnuteľnosti uvádzané žalobcom, došlo k dojednaniu kúpnej ceny. Existencia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2016 vyvracia tvrdenie žalobcu, že obsahom skutočnej dohody medzi žalobcom a Y. E. vždy malo byť len sprostredkovanie predaja nehnuteľností žalovaného Y. E. ako sprostredkovateľom, na čo mali byť vystavené aj plnomocenstvá.
5. Advokát žalobcu dňa 21.07.2017 doručil v písomnej forme repliku k podaniu advokáta žalovaného a advokát žalovaného doručil súdu dupliku dňa 16.08.2017, kde sa opätovne vyjadrovali k predmetu sporu a reagovali na svoje vzájomné vyjadrenia.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pán E. mu ukradol spoločnosť, pracoval na tom dva roky, považoval ho za priateľa, spolupracoval s ním a obrátil sa na neho ohľadne pozemku. Poznal ho, pretože chodil do jeho reštaurácie, myslel si, že sú priatelia pretože sa stretávali aj v C.. Za priateľa ho považoval dovtedy, kým nezačal robiť okolo neho pavučinu a pripravovať dokumenty, ktoré slúžili na to, aby získal od neho informácie ohľadne pozemku. Pred predajom pozemku spolu neobchodovali, nerozprávali sa o svojich aktivitách, obrátil som sa na neho, že chce predať pozemok. Dňa 15. alebo 16. novembra 2015 sa stretol s pánom E. v A., povedal mu o možnosti predaja pozemku. Pán E. sa ponúkol, že mu pomôže predať tento pozemok. V decembri mu zavolal, aby prišiel do N.. V tom čase bol jeho bratranec v kóme, staral sa o neho spolu so sestrou. Pán E. mu povedal, že má zaujímavé ponuky. Sľúbil mu, že v N. všetko za jeden deň vybavia. Vycestoval na B., s pánom E. išiel na večeru a priviedol pána, ktorý mal záujem o pozemok. Tento pán hovoril iba po slovensky, žalobca mu nerozumel. Malo ísť o veľkého staviteľa s tým, že o pozemok mal záujem až o 2 roky, jeho meno si nepamätal. Bolo mu oznámené, že jeho bratranec zomrel, pán E. mu navrhol, aby išli k notárovi, kde boli pripravené dve plné moci ohľadne predaja pozemku, boli v slovenskom jazyku,
neboli preložené. Myslel si, že ide o dokumenty, ktoré majú byrokratický charakter, podpísal ich aj napriek tomu, že nevedel čo podpisuje. Myslel si, že na základe týchto dokumentov bude možné získať informácie ohľadne pozemku ako napríklad elektriny a stavebných možností na tomto pozemku. Plné moci podpísal 10.12.2015. Potom išli spolu na obed do reštaurácie A., kde mu pán E. predstavil nového záujemcu, malo ísť o investora, jeho meno si nepamätal, ponúknutú cenu neprijal a vec uzavreli. Bavil sa s účtovníkom ohľadne dane za pozemok, meno účtovníka si nepamätal. Vysvetlil mu, že pri hodnote pozemku 540.000,- eur by bola daň 20%, v C. mal daňové veci vyriešené, zaplatil zo sumy 730.000,- eur daň. Pán E. mu navrhol predaj spoločnosti REALSTAV, s týmto návrhom nesúhlasil, pretože už odviedol v C. daň zo sumy 730.000,- eur. Najprv by mohol predať pozemok, potom uzavrieť spoločnosť a až potom ju predať. Po rozhovore s účtovníkom odišli spolu autom do C.. Dňa 17. alebo 18. decembra 2015 mu opäť volal pán E., hovoril, že má záujemcu o pozemok, bol to nejaký pán T., ktorého priezvisko si nepamätal, bol to brat spoločníčky Y. E.. Pán T. chcel kúpiť pozemok. Stretli sa 22.12.2015, pán E. priniesol dokumenty, boli v slovenskom aj v talianskom jazyku. Pán E. mu vysvetlil, že pán T. sa rozvádza a nechce, aby bol pozemok napísaný na jeho meno, ale na meno pána E. s tým, že kúpnu cenu zaplatí pán T. na účet REALSTAVU v mene pána E.. Pán T. nechcel, aby jeho manželka vedela o kúpe tohto pozemku. Obsahom dokumentov bol návrh o predaji pozemku, zmluva bola podpísaná medzi pánom D. a E., za cenu 760.000,- eur. Zmluva sa týkala iba pozemku, bola tam klauzula o tom, že má byť zmluva uzatvorená do 21.03.2016, išlo o návrh platnosti. Tieto dokumenty podpísali s tým, že v januári mala byť podpísaná normálna zmluva. V zmluve je chyba pri dátume 21.03.2015, keďže zmluva bola podpísaná 22.12.2015, platnosť mala byť do 21.03.2016. Po určitej dobe, v januári alebo februári, sa podľa tvrdení pána E. zhoršila situácia v manželstve pána T., povedal mu, že pán T. nemá vyplatené pozemky od štátu, a preto nemôže zaplatiť za pozemok. Okolo 20.03.2016 mu pán E. navrhol predĺženie zmluvy, pretože pán T. nemá peniaze s tým, že mu predloží nový návrh o budúcej zmluve do júla 2016. Zmluvu podpísal. Dostal sa do finančných problémov, pretože v C. bola kríza, mal nejaké dlhy voči banke, potreboval si od banky požičať 300.000,- eur. Chcel pôžičku vo výške 300.000,- eur s tým, že bude ručiť pozemkom a po jeho predaji pôžičku vráti. Jeho priateľ v banke zistil, že spoločnosť už nie je napísaná na neho, ale na pána E., bolo to niekedy 17. - 18. mája 2016. Asi o dva dni mu zavolal pán E., nepovedal mu, že o tom vie, povedal, že príde do C. s tým, že sa potrebuje porozprávať. Na stretnutie prišiel, bol rovnako milý ako predtým, povedal, že potrebuje splnomocnenie, mal pripravený ďalší dokument. Spýtal sa ho, že akú hru to hrá, keď nie je spoločníkom vo svojej spoločnosti. Jeho reakcia bola taká, že asi pol hodinu nedokázal dýchať, potreboval sa dohodnúť, aby sa dostal k peniazom, k pozemku a ušiel. Navrhol mu, aby prepísal spoločnosť opäť na neho a predĺžia zmluvu o budúcej zmluve do septembra. Nesúhlasil s tým, že pozemok zaplatí. V súčasnosti nemá záujem predať pozemok. Pán E. nemá peniaze na vyplatenie pozemku, pretože má veľa exmanželiek a detí, z uvedeného dôvodu 30.03.2016 vyhotovil testament v jeho prospech. Žalobca na otázky advokáta žalobcu uviedol, že dňa 10.12.2015 podpisoval viac plných mocí, mohli byť aj tri. Pán E. mu v taliančine vysvetľoval na čo sú vystavené plné moci, prítomná bola iba sekretárka notára. Malo ísť o plné moci na získanie informácii ohľadne pozemku, možnej staviteľnosti na tomto pozemku, dostupnosti elektriny, vodných tokov, teda zistenie o infraštruktúre, ktorá sa nachádza na pozemku, alebo ktorá je dostupná. Nebol dohodnutý s pánom E., že si prepíše jeho spoločnosť na svoje meno. Na stretnutiach v decembri 2015 mu tlmočil pán E.. V skypovej komunikácii (čl. 109-114) sa nespomína prepis spoločnosti na pána E.. Žalobca na otázky advokáta žalovaného uviedol, že sporné pozemky nadobudol v roku 2005, pán E. o tom vedel. Napriek tomu, že informácie o pozemku sa dajú získať z verejných portálov, pán E. mu to vysvetlil tak, že keďže on nie je majiteľom pozemku, tieto informácie sa mu ťažšie získajú. O predaji pozemkov sa prvýkrát začali rozprávať v roku 2013, pretože pánovi E. sľúbil provízie za predaj pozemkov. Pred 10.12.2015 nikoho nesplnomocňoval na predaj pozemkov. Pán E. urobil plnú moc najprv na seba ohľadne predaja pozemkov a potom na spoločnosť Italcasing s.r.o.. Obe plné moci boli vyhotovené 10.12.2015. Pána H. W. pozná, nepodpisoval u neho plnú moc. Advokát žalovaného predložil žalobcovi k nahliadnutiu fotokópiu zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 21.01.2014, ktorá sa zatiaľ v spise nenachádzala, žalobca po nahliadnutí uviedol, že ide o sfalšovanie jeho podpisu, nafingovanú zmluvu. Podpis je jeho, ale bol prenesený z iného dokumentu. Advokát žalovaného predložil žalobcovi k nahliadnutiu fotokópiu plnomocenstva zo dňa 21.01.2014, ktoré sa zatiaľ v spise nenachádzalo, žalobca uviedol, že dokument je sfalšovaný, došlo zrejme k prebratiu jeho podpisu z účtovných dokumentov.
Advokát žalovaného predložil žalobcovi k nahliadnutiu fotokópiu zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 07.03.2013, ktorá sa v spise taktiež nenachádzala, žalobca uviedol, že pán E. je veľmi šikovný v robení falošných dokumentov. Ďalej uviedol, že plné moci zo dňa 10.12.2015 boli hotové ráno u notárky. Ich overeniu pred podpisom bránili dve veci: ponáhľal sa do C. späť kvôli bratrancovi, Y. E. veril. Viac plných mocí podpisoval dňa 10.12.2015 z dôvodu, že pán E. mu vysvetlil, že pre každý odbor treba samostatnú plnú moc. Dohodnutá cena za pozemok bola 760.000,- eur.
7. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že pána D. a jeho spoločníčku pozná od roku 2008 alebo 2009, stali sa priateľmi. W. D. kúpil pozemok, pýtal sa ho napríklad koľko stojí stavba cesty, alebo vrt studne. V takomto rozsahu prebiehali vzťahy približne do roku 2012. Má tri spoločnosti, ale ani jedna z týchto spoločností sa nezaoberá výstavbou ciest, preto pánovi D. nemohol poskytnúť poradenstvo v tejto oblasti. Obrátil som sa na spoločnosť E. N., aby mu povedali koľko by stála výstavba cesty, rovnako pre žalobcu zisťoval cenu studne. V roku 2013 sa znovu na neho obrátil, pretože chcel predať pozemok, zároveň si chcel otvoriť účet v banke, požiadal ho o poskytnutie ekonómky za účelom vedenia účtovníctva. V roku 2013 uzavreli prvú dohodu na predaj pozemku a bola mu udelená aj plná moc. Predmetom zmluvy bol predaj pozemku, sprostredkovanie predaja, plná moc mu bola udelená v podstate na všetko, na ekonomické, daňové účely, na všetky činnosti potrebné k predaju pozemku. Všetky zmluvy boli dohodnuté na jeho spoločnosť Italcasing s.r.o., chceli to dať na právnickú osobu, aby to nebolo viazané iba na jednu osobu. Táto spoločnosť mala v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť. V roku 2013 nemal o kúpu pozemku nikto záujem, preto v roku 2014 umiestnili veľký billboard na predaj pozemku. V roku 2015 sa našlo pár klientov, ktorí mali záujem o kúpu pozemku, niektorí mali záujem len o časť pozemku, niektorí o celý pozemok. V roku 2015 sa našiel klient, ktorý mal záujem o celý pozemok, bolo to koncom septembra, alebo začiatkom októbra. Dňa 20.11.2015 sa so žalobcom rozprával cez skype, oznámil mu, že našiel záujemcu o kúpu pozemku v celosti, rozprávali sa asi 40 minút. Pán D. povedal, že sa o tom budú rozprávať, keď príde na Slovensko, aby pripravil plnú moc. V novembri pripravil všetky zmluvy, plnú moc a 10.12.2015 pricestoval pán D.. Pán D. nechcel mať REALSTAV na seba, chcel vystúpiť zo spoločnosti, pretože by v budúcnosti mohol mať nejaké daňové problémy. Všetky dokumenty mal hotové, pánovi Zelonimu ich odovzdal na Slovensku, zobral si ich do hotela. Večer sa stretli v reštaurácii. Plná moc bola na spoločnosť Italcasing s.r.o., jej predmetom bol predaj, prepis pozemku ako aj predaj spoločnosti. Všetky dokumenty boli v slovenčine. Ráno išli k notárke Q.. A., ešte predtým išli spolu na kávu do reštaurácie, na tomto stretnutí bola prítomná aj pani Q. E.. Pán D. u notárky podpísal plnú moc ako aj všetky ostatné doklady. O obsahu dokumentov rozprávali, debatovali o tom viackrát od začiatku. Po konzultácii so svojim advokátom uviedol, že 10.12. bola plná moc vystavená na neho ako fyzickú osobu. Nasledujúci deň šli do banky UniCreditBank. O 12,00 hod. sa stretli v jeho reštaurácii s ekonómom spoločnosti Q. ekonóm J.. Q. X., rozprávali sa o všetkých presunoch, operáciách ohľadne predaja pozemku, chceli pripraviť rozpočet, predaj pozemku, zohľadňujúc čo najnižšie dane. Preberali aj postup pri predaji spoločnosti. Dňa 28.12. mal priniesť žalobcovi predbežnú zmluvu na predaj pozemku, klient mal podmienku, že zmluva bude napísaná na neho ako fyzickú osobu. Predbežná cena bola 760.000,- eur. Zmluva mala všetky klauzuly, ktoré má mať predbežná zmluva, obaja ju podpísali. Klient chcel, aby to bolo na neho napísané, pretože mal zlé skúsenosti s kúpou pozemkov a mal aj súdne konanie, ktoré by mohlo byť touto zmluvou ovplyvnené. Predbežná zmluva mala platiť 3 mesiace, končila 21.03.2016, mala byť zaplatená cena pozemku a pozemok mal byť prepísaný na klienta. Na druhý deň mali byť prevedené podiely spoločnosti. K predaju spoločnosti malo dôjsť na základe ústnej dohody zo dňa 28.12., kedy sa dohodli, že po zaplatení ceny za pozemok bude predaná aj spoločnosť klientovi. V cene za pozemok bola zahrnutá aj cena za spoločnosť. Dňa 23.01.2016 sa dohodli, že spoločnosť bude prevedená až potom, ako bude pozemok zaplatený. Pozemok doteraz zaplatený nebol, pretože nebol predaný. Za pánom D. do C. išiel 17.02.2016, pripravil si všetky výdavky za poradenstvo s tým, že ich mal zaplatiť. Dokumenty mu dňa 18.02. odovzdal. Zároveň mu oznámil, že na časť pozemku má nárok D&D W., potrebovali súhlas na predaj pozemku a do 18.02. tento súhlas nemali, nemali ani vyjadrenie tejto spoločnosti. Dňa 08.03. sa ohlásil jeho klient, či môže pokračovať pri kúpe pozemku. Jediné čo chýbalo bol súhlas D&D spoločnosti. Klient už chcel kompletnú zmluvu, rozprával sa s pánom D. cez skype, pri rozhovore bol prítomný aj pán T. W.. Rozprávali sa aj o tom, ako postupovať s obchodnými podielmi, žalobca mu povedal, aby postupoval tak ako predtým, podľa plnej moci. Pripravoval ďalšiu predbežnú zmluvu, pretože tá prvá platila iba do 21.03., táto nová zmluva mala byť pripravená na spoločnosť J. kvôli daňovým úľavám. Dňa 29.03. žalobcovi poslal novú predbežnú zmluvu, vrátila sa podpísaná dňa 05.04. Dňa 13.06. išiel do C. s priateľom, vo
H. sa stretli so žalobcom. Dňa 21.06. prišiel pán D. na Slovensko s tým, že chcel všetko späť. Podľa jeho názoru to bolo z toho dôvodu, že dostal lepšiu ponuku, chcel aby sa všetko vrátilo do pôvodného stavu. Boli spolu na Slovensku tri dni, diskutovali, boli aj u advokáta. Dňa 18.06. sa s ním spojil zákazník, ktorý chcel kúpiť pozemok, chcel zaplatiť celú cenu, ale k predaju nedošlo, pretože pozemok už bol zablokovaný súdom. O prevode obchodného podielu za žalobcu rozhodol na základe dohody z novembra, nakoľko pán D. už nechcel prísť na B.. Pán D. nechcel byť v spoločnosti, na prevode obchodného podielu sa dohodli. Obchodný podiel bol predaný za cenu 760.000,- eur, túto cenu nezaplatil, pretože pozemok nebol predaný. Spoločnosť REALSTAV má záväzky voči pánovi D. približne 530.000,- eur ako kapitál a 225.000,- eur titulom pôžičky. Napriek tomu, že spoločnosť vlastní pozemok, ale zároveň má aj záväzky voči pánovi D., klient má o túto spoločnosť záujem, pretože vlastní pozemky. Na otázky advokáta žalobcu konateľ žalovaného uviedol, že spoločnosť odmieta prepísať späť na pána D., pretože takto sa dohodli. Na otázku, či boli dohodnutí, že bezplatne nadobudnete obchodný podiel v spoločnosti odpovedal, že dohoda bola iná, ale nebola dohoda, že žalobca zablokuje predaj pozemku, keď bude záujem o jeho kúpu. Spoločnosť je dlžná pánovi D. 760.000,- eur. Keby nebol zablokovaný pozemok, bolo by p. D. zaplatené tak, ako bola dohoda. P. D. chcel ísť zo spoločnosti von, pretože by bol mal fiškálne problémy, postupoval na základe plných mocí. Spoločnosť REALSTAV kúpila pozemok za 535.000,- eur, pozemok bol majetkom spoločnosti, ekonóm spoločnosti 535.000,- eur vybral a transformoval ako pôžičku pána D.. Suma 225.000,- eur je rozdiel medzi cenou, za ktorú spoločnosť pozemok kúpila a za ktorú mal byť predaný, túto sumu mali zaplatiť pánovi D.. Na tomto spôsobe sa dohodli s pánom D. a s pánom X., aby nepredal spoločnosť zadarmo. Urobil čestné prehlásenie zo dňa 22.03.2016. Je pravdou, že dňa 29.03.2016 žalobcovi posielal nový návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na J., v tom čase už mali pripravené dokumenty na prevod obchodného podielu, ale žalobca bol v čase, keď končila prvá zmluva 21.03.2016 konateľom spoločnosti a podpísal aj novú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Táto druhá zmluva bola písaná po taliansky. Pri podpise plných mocí dňa 10.12.2015 bol prítomný on, pán D., sekretárka notárky a notárka. Podpisoval všetky splnomocnenia. Nepamätal si, či tam boli aj iné dokumenty okrem plných mocí. Klient ktorý chcel kúpiť pozemok bol T. E., pozemok chcela kúpiť jeho spoločnosť, ktorá má so spoločnosťou T. zmluvu o exkluzivite, ktorej predmetom je predaj pozemku. Spoločnosť T. E. mala so žalovaným uzatvorené tri zmluvy. Jedna bola ešte zo začiatku, keď nebol konateľom, po 21.03. bola uzatvorená ešte raz, tretia zmluva je na exkluzivitu. Prvé dve zmluvy boli zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Za REALSTAV podpisoval všetky zmluvy, aj tie, ktoré boli uzatvorené v čase, keď nebol konateľom, pretože mal plnú moc. Prvé zmluvy o sprostredkovaní boli uzatvorené v roku 2013 a 2014. Jeho úlohou na základe sprostredkovateľských zmlúv bolo sprostredkovať predaj pozemku, aby pán D. nemusel vybavovať každého klienta, ktorý zavolá. Text plných mocí prípadne ďalších dokumentov v decembri 2015 pripravoval Q.. R.. Dokumenty k zmene zápisu v obchodnom registri pripravoval Q.. R. z kancelárie Q.. M. B..
8. Svedok T. W. na pojednávaní uviedol, že pána D. nepozná, stretli sa, ale sa nerozprávali. Pána E. pozná, je jeho zamestnancom v spoločnosti SLOV-ITAL ako vedúci výroby, v priateľskom vzťahu nie sú, nestretávajú sa mimo práce. Pán Y. ho požiadal, aby prišiel na pojednávanie, povedal mu k čomu má ísť vypovedať, a to k dátumu 08.03.2015, kedy bol v jeho úrade. O tom ako má vypovedať sa nerozprávali. Dňa 08.03.2015 prišiel do úradu pána Y. na H. ulici, do reštaurácie A.. Prišiel riešiť pracovné záležitosti. Bolo zvykom, že chodil medzi 11 a 12 hodinou, v čase obeda. Keď prišiel 08.03.2015 do úradu, pán Y. sedel za písacím stolom pri počítači. Povedal mu, aby počkal, pretože ide telefonovať. Posadil sa na stoličku na ľavú stranu stola. Pán Y. telefonoval s niekým po taliansky, uvedená osoba mala toskánsky prízvuk, hovor prebiehal cez i-Pad. Vzhľadom na uvedené išlo o hlasitý odposluch. Na monitore videl prichádzajúci hovor, ku kontaktu bola pripojená fotografia, na ktorej bol muž s dieťaťom a bolo tam uvedené meno P. Zeloni. F. si spomenul, že uvedeného pána videl asi pred 4 až 5 rokmi na pracovnom stretnutí s pánom E. a videl ho aj 3 až 4 mesiace nazad spolu s pánom E. v reštaurácii A.. Rozhovor prebiehal v priateľskom duchu, týkal sa predaja pozemku. Nevedel o ktorý pozemok sa jednalo, ale bola nejaká časť pozemku, bolo treba nejaké doklady k hraničnému pozemku, bolo potrebné, aby tieto doklady dostali k tomuto hraničnému pozemku, rozhovor trval asi 20 až 25 minút. Nebol úplne sústredený, pretože sa venoval počítaču. Počul, že sa rozprávali o tom, že do konca marca treba všetky doklady, nadobúdateľ chcel, aby všetky pozemky prešli na neho. Nevedel kto bol nadobúdateľom. Počul ako pán Y. povedal, že bude posielať nejaké dokumenty kuriérom, pán D. ich má vyplniť a poslať späť. V telefonickom rozhovore pán D. uviedol, že má úplnú dôveru k pánovi E. a povedal mu, že môže pokračovať v prevode spoločnosti.
Svedok počas výpovede držal v rukách svoje poznámky, ktoré si pripravil, na požiadanie súdu uvedenú listinu nebol ochotný súdu predložiť. V počítači má poznámky kedy a prečo bol u p. E..
9. Svedok Q. X. na pojednávaní uviedol, že je konateľom spoločnosti Q. Z. J. Sk, s.r.o. Vedie účtovníctvo pre spoločnosť REALSTAV ZE s.r.o. ako aj pre ďalšie spoločnosti, v ktorých je spoločníkom pán Y.. Spoločnosti REALSTAV ZE viedol účtovníctvo aj v čase, keď bol spoločníkom spoločnosti pán D., tejto spoločnosti viedol účtovníctvo od jej vzniku. S pánom Y. sa stretáva priebežne, pána D. stretol asi dva-tri krát, keď bol u nich vo firme aj s pánom Y., ktorý mu prekladal. V rámci svoje práce poskytuje aj konzultácie. Vie o tom, že je podaná nejaká žaloba ohľadne prevodu obchodného podielu, žiadne podrobnosti nevie. Ohľadne prevodu obchodného podielu si nič konkrétne nepamätal. Pamätal si, že bolo iba jedno stretnutie ohľadne prevodu obchodného podielu v reštaurácii A., kde bol prítomný pán D., pán E., on a pani E.. Hovorili o tom, čo všetko prevod obchodného podielu obnáša. Od tohto stretnutia pána D. nevidel. Na stretnutí nemal pripravené žiadne podklady. Vyjadroval sa k tomu aký bude mať prevod k obchodnému podielu dopad na neho, na firmu, išlo o neoficiálne stretnutie, pán D. mal otázky, na ktoré mu odpovedal, vedel o všetkom. Mal taký pocit, že pán D. vedel o tom, čo prevod obchodného podielu pre neho znamená. Neriešili podmienky prevodu a ani cenu. Myslel si, že celý problém bol ohľadne pozemku, týkalo sa toho aké daňové dopady bude mať predaj pozemku na spoločnosť pána D. ako aj pána Y., nepreberali žiadne konkrétne čísla, rozprávali sa v teoretickej rovine. Bavili sme sa aj o fakturácii pri predaji pozemku, o znížení daňovej povinnosti, pán D. sa o to zaujímal. Vôbec sa nebavili o cene za prevod obchodného podielu. Čo sa týka pozemku, samozrejme malo ísť o odplatný prevod, znamená to, že pozemok sa mal riadne predať tretej osobe. Zmluvu o prevode obchodného podielu a ani iné dokumenty súvisiace s prevodom obchodného podielu nevidel, na tvorbe týchto dokumentov sa ani nepodieľal. Na stretnutí bola prítomná pani E., ktorá tlmočila. Bavili sa o predaji pozemku všeobecne, o tom koľko môže ísť z ceny pozemku do nákladov a z akého rozdielu sa bude platiť daň.
10. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016, plnomocenstvo zo dňa 15.10.2015, výpis z obchodného registra žalovaného, obchodnej spoločnosti A. s.r.o., B.-J. s.r.o., J. s.r.o., dohoda o plnomocenstve zo dňa 20.12.2015, účtovná závierka zostavená k 31.12.2015 spoločnosti REALSTAV ZE s.r.o., výpis z LV č.XXXX, okres N., obec R., katastrálne územie R., výpis z LV č. XXXX, okres Nitra, obec R., katastrálne územie R., výňatok z katastrálnej mapy č. l. XX, fotografia č.l. 45, výpis z obchodného registra spoločnosti F. W. s.r.o., e-amilová komunikácia č.l. 50, plnomocenstvo zo dňa 10.12.2015, komunikácia medzi stranami sporu prostredníctvom služby Skype č.l. 109 až 114, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2016, zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 07.03.2013 a 21.01.2014, plnomocenstvo zo dňa 21.01.2014, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.03.2016, čestné prehlásenie zo dňa 22.03.2016 Y. E., vyhlásenie H. W. č.l. 215 až 217, preklad J.. E. H. č.l. 228 až 234, vyhlásenie aktív a potvrdenie o zaplatení dane spolu s úradným prekladom č.l. 238 až 249, preklad komunikácie cez Skype medzi stranami sporu č.l. 266 až 276.
11. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: obchodná spoločnosť REALSTAV ZE, s.r.o. vznikla zápisom do obchodného registra dňa 21.04.2006, jej jediným spoločníkom ako aj konateľom bol P. D., žalobca. Obchodná spoločnosť nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným Správou katastra N. na LV č. XXXX, okres Nitra, obec R., katastrálne územie R., parcelné číslo XXXX, o výmere 54.400 m2, ostatné plochy v podiele 1/1, na LV č. XXXX, okres N., obec R., katastrálne územie R., parcelné číslo XXXX, o výmere 2.400 m2, ostatné plochy v podiele 1, pričom druhým podielovým spoluvlastníkom je spoločnosť F. W. s.r.o. K. cena, za ktorú spoločnosť nehnuteľnosti nadobudla bola 530.000 eur. Konateľ obchodnej spoločnosti P. D. a Y. E. boli priatelia, stretávali sa, chodili spolu do reštaurácie A. patriacej Y. E., bavili sa spolu aj o podnikaní, Y. E. odporučil žalobcovi účtovníka na vedenie účtovníctva spoločnosti. Žalobca sa Y. E. zdôveril s plánom predať nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti a následne aj spoločnosť tretej osobe, požiadal ho o sprostredkovanie predaja, ako sám žalobca povedal, dôveroval mu, považoval ho za priateľa. Ohľadne pripravovaného predaja sa stretli aj s účtovníkom spoločnosti Q. X., ktorý viedol účtovníctvo aj obchodným spoločnostiam Y. E.. Q. X. bol v konaní vypočutý ako svedok, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi poskytol na osobnom stretnutí poradenstvo, konzultácie ohľadne prevodu obchodného podielu, odpovedal mu na otázky ohľadne prevodu obchodného podielu, aký dopad by mal prevod na neho, spoločnosť, neriešili podmienky prevodu a ani cenu. Žalobca sa zaujímal aj o to, aký dopad by mal predaj pozemku na spoločnosť, na
jej daňové povinnosti, bavili sa o znížení daňovej povinnosti. Z výpovede žalobcu, konateľa žalovaného ako aj svedka Q. X. súd zistil, že žalobca mal eminentný záujem predať nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o. za čo najvýhodnejších daňových podmienok, mal záujem predať nehnuteľnosti a následne svoj obchodný podiel v spoločnosti, čomu nasvedčujú aj listinné dôkazy predložené súdu stranami sporu.
12. Dňa 10.12.2015 podpísal žalobca pred poverenou pracovníčkou Notárskeho úradu Q.. F. A. listiny, a to plnomocenstvo udelené Y. E., fyzickej osobe, za účelom zastupovania jeho osoby ako jediného spoločníka spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o., na rokovaní valného zhromaždenia, respektíve za účelom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, týkajúceho sa prevodu obchodného podielu, vymenovania a odvolania prokuristu, konateľa, zmeny obchodného mena, sídla spoločnosti ako aj ďalších zmien zakladateľskej listiny a vo všetkých konaniach s uvedenými vecami súvisiacich. Y. E. splnomocnenie prijal, podpisy oboch boli notársky overené. V tej istý deň na notárskom úrade podpísali aj dohodu o plnomocenstve, v ktorej splnomocniteľ, REALSTAV ZE, s.r.o. splnomocnil Y. E. na jeho zastupovanie vo vzťahu ku katastrálnemu úradu, za účelom podpisovania kúpnych zmlúv v mene splnomocniteľa v pozícii predávajúceho aj kupujúceho, na zastupovanie pri komunikácii s bankovými inštitúciami, Sociálnou poisťovňou, daňovým úradom, v konaní o vykonanie zápisu zmien v obchodnom registri o spoločnosti T. ZE, s.r.o., Z. s.r.o., na podanie návrhu na zápis zmien v obchodnom registri. A do tretice, súdu bolo predložené aj plnomocenstvo s dátumom overenia podpisov 10.12.2015, v ktorom T. ZE, s.r.o. splnomocnil Y. E. na všetky úkony uvedené v dohode o plnomocenstve z toho istého dňa (uvedené vyššie) okrem zastupovania pri zápise zmien v obchodnom registri. Dokumenty boli pripravované Q.. R., v konaní nebolo preukázané a ani samotný žalobca to netvrdil, že listiny podpísal pod nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca v konaní nepreukázal, že listiny odmietol podpísať alebo sa bránil ich podpisu, pretože nerozumel ich obsahu nakoľko mu neboli preložené do jeho materského jazyka alebo sa domáhal ich prekladu. Ako uviedol vo svojej výpovedi, Y. E. dôveroval.
13. Aj napriek udeleným plnomocenstvám žalobca dňa 21.03.2016 ako konateľ REALSTAV ZE, s.r.o. uzatvoril s obchodnou spoločnosťou J. spol. s r.o., v mene ktorej konal konateľ Y. E., zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho REALSTAV ZE, s.r.o. uzatvoriť najneskôr so 21.07.2016 s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu na predaj pozemkov vo vlastníctve REALSTAV ZE, s.r.o. za kúpnu cenu 760.000 eur. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Išlo o druhú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, prvá bola uzatvorená na obdobie do 21.03.2016. Žalovaný súdu predložil ďalšie listinné dôkazy, zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 21.01.2014, plnomocenstvo zo dňa 21.01.2014, ktorými sa snažil preukázať záujem žalobcu, konateľa REALSTAV ZE, s.r.o., predať nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti už v roku 2014 prostredníctvom spoločnosti ITALCASING, s.r.o. ako sprostredkovateľa. Žalobca spochybnil svoj podpis na uvedených listinách.
14. Dňa 22.03.2016 prijal Y. E. konajúci na základe plnomocenstva zo dňa 15.10.2015 podpísaného dňa 10.12.2015 za P. D., jediného spoločníka REALSTAV ZE s.r.o., rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Rozhodol o udelení súhlasu s prevodom obchodného podielu patriaceho P. D. na Y. E., zároveň odvolal konateľa P. D. a vymenoval za konateľa seba, teda Y. E., podal návrh na zápis zmien v obchodnom registri, ktorý bol vykonaný dňa 13.04.2016. Žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia bola súdu doručená dňa 29.06.2016. Žalobca namietol neplatnosť rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 22.03.2016 pre jeho rozpor so zákonom, konkrétne s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 136 ods. 1 písm. b) a d) Obchodného zákonníka, § 495 Občianskeho zákonníka.
15. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom advokátmi strán sporu, zamietol iba návrh advokáta žalovaného na výsluch svedkyne Q. E., ktorú opakovane predvolával na pojednávanie, pojednávaní sa nezúčastnila z dôvodu preukázanej práceneschopnosti, avšak vzhľadom na jej pomer ku konateľovi žalovaného by boli dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti jej svedeckej výpovede a aj vzhľadom na hospodárnosť konania sa súdu javilo neúčelné opätovne pojednávanie odročovať.
16. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
17. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
18. Podľa § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.
19. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
20. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
21. Podľa § 136 ods. 1 písm. b), d) Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.
22. Podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka, porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.
23. Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016 je neplatné podľa § 131 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia musel súd najskôr skúmať splnenie základných hmotnoprávnych podmienok pre úspešné podanie žaloby, teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a včasnosť podanej žaloby, dodržanie zákonnej lehoty na jej podanie. V konaní nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca je bývalým spoločníkom a aj konateľom spoločnosti, ktorého sa týka rozhodnutie prijaté dňa 22.03.2016 Y. E. ako splnomocneným zástupcom spoločníka, o prevode obchodného podielu spoločníka, žalobcu, ktorý bol zároveň odvolaný z funkcie konateľa. Je nesporné, že prijatými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach žalobcu nielen ako spoločníka, ale aj konateľa a teda má aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žaloba bola podaná proti spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o., ktorá je v konaní pasívne vecne legitimovaná v zmysle § 131 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016 a nie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, bolo posúdenie včasnosti podania žaloby zložitejšie, nakoľko zistenie okamihu, od ktorého začala plynúť žalobcovi hmotnoprávna lehota na podanie žaloby nie je jednoznačné. Podstatné však je, že žalobou podľa § 131 Obchodného zákonníka možno napadnúť nielen uznesenie valného zhromaždenia, ale aj rozhodnutie jediného spoločníka podľa §
132 Obchodného zákonníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré má rovnakú povahu a právne postavenie ako rozhodnutie prijaté valným zhromaždením. Lehota na podanie žaloby začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla oprávnená osoba o uznesení dozvedieť ( § 131 ods. 1). Žalobou je napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Pri jednoosobovej spoločnosti nie je postup pri zvolávaní valného zhromaždenia formalizovaný v zmysle úpravy podľa § 129 Obchodného zákonníka, pretože jediný spoločník by na valné zhromaždenie pozýval sám seba, písomnou pozvánkou s dodržaním lehoty na konanie valného zhromaždenia. Jediný spoločník môže prijať rozhodnutie kedykoľvek, pričom musí zachovať predpísanú písomnú formu rozhodnutia podľa § 132. Nakoľko pri rozhodnutí dňa 22.03.2016 zastupoval spoločníka spoločnosti T. ZE, s.r.o. P. D. na základe plnej moci zo dňa 10.12.2015 Y. E., žalobca sa nedozvedel o prijatí tohto rozhodnutia z pozvánky na valné zhromaždenie a splnomocnený zástupca ho o tomto rozhodnutí ani neinformoval (čo v konaní ani netvrdil). Súd tak dospel k záveru, že žalobcovi začala trojmesačná lehota na podanie žaloby plynúť odo dňa, keď sa mohol o rozhodnutí dozvedieť. Žalobca v konaní nepreukázal, kedy, v aký deň sa dozvedel o napadnutom rozhodnutí (v banke v C.), súd tak vychádzal z dátumu, kedy sa rozhodnutie premietlo do zápisu v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný a teda žalobca sa najskôr v tento deň mohol dozvedieť, že bol z obchodného registra vymazaný ako spoločník a konateľ. Zápis zmien v obchodnom registri bol vykonaný dňa 13.04.2016, žalobcovi začala lehota na podanie žaloby plynúť dňa 14.04.2016 a uplynula dňa 14.07.2016, nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2016, bola podaná včas.
25. Neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, v tomto prípade rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia sa aktívne vecne legitimovaná osoba môže domáhať v prípade, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie prijaté dňa 22.03.2016 je v rozpore so zákonom a to konkrétne s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 136 ods. 1 písm. b) a d) Obchodného zákonníka a § 495 Občianskeho zákonníka.
26. Súd vzhľadom na právnu argumentáciu žalobcu skúmal platnosť právneho úkonu, plnej moci zo dňa 10.12.215, ktorou žalobca splnomocnil Y. E. na zastupovania jeho osoby ako jediného spoločníka spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o., na rokovaní valného zhromaždenia, respektíve za účelom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia týkajúceho sa prevodu obchodného podielu, vymenovania a odvolania prokuristu, konateľa, zmeny obchodného mena, sídla spoločnosti ako aj ďalších zmien zakladateľskej listiny a vo všetkých konaniach s uvedenými vecami súvisiacich, pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia by zástupca Y. E. nemohol zastupovať žalobcu na základe plnej moci zo dňa 10.12.2015, ak by jeho záujmy boli v rozpore so záujmami zastúpeného, žalobcu. Ak by za neho v takomto prípade konal, právny úkon by bol absolútne neplatný a súd by musel prihliadať na neplatnosť právneho úkonu ex offo. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí preukázať konflikt záujmov medzi žalobcom a Y. E. pri rozhodovaní jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o. Z obsahu plnej moci a ani zo zákonného ustanovenia nevyplýva obmedzenie, na základe ktorého by zástupca nemohol byť nadobúdateľom obchodného podielu patriaceho žalobcovi a ani konateľom spoločnosti. V prípade, ak by neboli splnené zákonné podmienky na zápis zmeny v obchodnom registri, registrový súd by nemohol navrhované zmeny zapísať do obchodného registra. Pri posudzovaní existencie konfliktu záujmov pri zastupovaní žalobcu je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, posúdenie musí byť individuálne, závisí od konkrétneho prípadu, súd nemôže paušálne skonštatovať konflikt. Podľa zákonného ustanovenia musí konflikt reálne existovať a nepostačuje len jeho potencionálna hrozba. Z celého množstva predložených listinných dôkazov (plné moci, dohody o plnomocenstve, zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, sprostredkovateľská zmluva) vyplýva, že žalobca Y. E. dôveroval, poveril ho na zastupovanie pri výkone práv a povinností spoločníka a konateľa spoločnosti, poveril ho predajom nehnuteľností patriacich spoločnosti, napriek tomu, že mal vedomosť o jeho podnikateľských aktivitách na Slovensku. Zároveň je potrebné poukázať aj na časové obdobie uzatvárania zmlúv, vystavovania splnomocnení, ktoré neboli uzatvorené v jeden deň alebo v krátkom časovom úseku, práve naopak boli vykonávané v priebehu niekoľkých rokov, z čoho možno vyvodiť, že samotný žalobca nemal akékoľvek pochybnosti o spôsobilosti Y. E. riadne, v súlade s jeho záujmami ho zastupovať. Y. E. mohol nehnuteľnosti previesť na ktorúkoľvek tretiu osobu a teda aj na seba na základe dohody o plnomocenstve, nebolo potrebné s cieľom uzatvoriť kúpnu zmluvu prevádzať obchodný podiel žalobcu, keď podľa tvrdení žalobcu „išlo o pozemky“. V plnomocenstve boli presne špecifikované druhy
právnych úkonov, na ktoré sa plná moc vzťahovala, zástupca oprávnenia vymedzené v plnomocenstve neprekročil, cena obchodného podielu nebola v plnomocenstve určená, takže zástupca žalobcu pri uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu nemohol porušiť plnomocenstvo ani v tejto časti. Súd k neplatnosti plnej moci zo dňa 10.12.2015 pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Cdo 217/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Cdo 177/2009, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 Obdo V 81/2007. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neuviedol v čom konkrétne mal konflikt záujmov medzi zastúpeným a zástupcom spočívať, tento teda ani nepreukázal a preto je podľa názoru súdu prvej inštancie plnomocenstvo zo dňa 10.12.2015 platným právnym úkonom.
27. Ďalším dôvodom neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 22.03.2016 bol rozpor rozhodnutia so zákonom a to s ustanovením § 136 ods. 1 písm. b), d) Obchodného zákonníka a § 495 Občianskeho zákonníka. V tejto časti sa súd plne stotožňuje s argumentáciou advokáta žalovaného uvedenou v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2017 doručeného súdu dňa 23.06.2017. Porušenie ustanovenia § 136 ods. 1 písm. b), d) Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť rozhodnutia, ale má následky upravené v § 65 Obchodného zákonníka (§136 ods. 2). Ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na záväzkové vzťahy a preto ho nie je možné aplikovať na rozhodnutie jediného spoločníka, pretože sa nejedná o dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by vznikali zmluvným stranám vzájomné práva a záväzky.
28. Z vyššie citovaného ustanovenia § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia (rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia) v prípade, ak je v rozpore so zákonom a porušenie zákona mohlo obmedziť práva spoločníka. Porušenie zákona prijatím rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 22.03.2016 nebolo preukázané a preto ani nemohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu ako spoločníka. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre úspešné podanie žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Súd nad rámec uvedeného odôvodnenia rozsudku poznamenáva, že žalobca aj Y. E. mali záujem predať pozemky patriace spoločnosti REALSTAV ZE, s.r.o. za najvýhodnejších podmienok pre žalobcu, spoločnosť a aj budúceho kupujúceho, hlavne s najnižšou daňovou povinnosťou, a preto spoločne riešili nielen predaj pozemkov, ale aj predaj obchodného podielu žalobcu.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samotným uznesením, § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.