Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu X.. B. Z., bytom G. XXXX/XX, V., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 26. marca 2019 č. XXXXX-X/ XXXX-BA, v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania napadnutia napadnutého rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 26. marca 2019, ktorým žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 8. novembra 2018, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním žalobcu zmenila vo výroku tak, že vypustila text: „ ... § 152a zákona v znení neskorších predpisov ... ", v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov potvrdila.

2. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo nasledovné konanie na správnych orgánoch:

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán rozhodla rozhodnutím č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 8. novembra 2018 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 140,02 eur, poistného na starobné poistenie v sume 571,80 eur, poistného na invalidné poistenie v sume 190,58 eur, poistného do rezervného fondu solidarity v sume 150,97 eur (ďalej len „poistné“), za obdobie od júla 2007 do júna 2008 spolu v sume 1053,37 eura. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 26. marca 2019, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 8. novembra 2018, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním žalobcu zmenila vo výroku tak, že vypustila text: „ ... § 152a zákona v znení neskorších predpisov ... ", a v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov potvrdila.

6. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa, opísala jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, ku ktorým sa vyjadrila a zároveň citovala príslušné ustanovenia právnych predpisov, najmä , , bod druhý, v znení účinnom do 31. decembra 2010, v znení účinnom do 31. decembra 2010, v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, v znení účinnom od 1. januára 2008 do 30. decembra 2010, v znení účinnom do 31. júla 2006, v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, v znení . Z. z. účinnom od 1. januára 2008, v znení v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, v znení účinnom do 31. decembra 2013, , , , v znení účinnom od 1. júna 2005, v znení účinnom od 1. januára 2005, v znení účinnom od 1. januára 2005, , v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014 , , v znení , účinného od 1. januára 2005, v znení od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, , v znení účinnom do 31. decembra 2013, , v znení účinnom do 31. decembra 2010, v znení zákona č účinnom od 1. januára 2018, , v znení účinnom do 31. júla 2006, v znení účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2008, , v znení účinnom do 31. decembra 2010 o sociálnom poistení (ďalej na účely rozsudku „zákon o sociálnom poistení“).

7. Žalovaná v napadnutom odôvodnení rozhodnutia poukázala na živnostenský register Okresného súdu Prešov č.: XXXXXXX, z výpisu ktorého vyplýva, že žalobca bol oprávnený na výkon samostatne zárobkovej činnosti na základe živnostenských listov č. R.-Z/XXXX/XXXXX-XXXXX a č. R.-Z/XXXX/ XXXXX-XXXXX s dňom vzniku oprávnenia dňa 1. júna 2006 a dňa 10. septembra 2008. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania v uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 15. mája 2009. Žalovaná konštatovala, že žalobca bol registrovaný v sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008, žalovaná uviedla, že žalobca nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.

8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na údaje Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorých žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2006 príjmy zo živnosti v sume 160 602 Sk v zmysle daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby podaného dňa 2. apríla 2007, t. j. vyššie ako zákonom stanovená suma pre rok 2006 (91 200 Sk).

9. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného, pričom zistil, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie od júla 2007 do júna 2008 nezaplatil do dňa vydania napadnutého rozhodnutia vôbec, tak ako je uvedené v rozpise: v prílohe k rozhodnutiu číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XXXX. V zmysle uvedeného bolo žalobcovi napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov predpísané poistné v sume 1 053,37 eura. Žalovaná konštatovala, že námietky žalobcu nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá registračný list fyzickej osobe, respektíve ho podá nesprávne vyplnený.

10. Žalovaná konštatovala, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, splnil v období od júla 2007 do 30. júna 2008 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, pretože mal právne postavenie samostatne zárobkovej činnej osoby a zároveň dosiahol potrebnú zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2006.

11. Žalovaná v rámci odvolacieho konania zistila, že žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010. Poistné ako pohľadávka sociálnej poisťovne vzniká ex lege a to deň nasledujúci po uplynutí lehoty jeho splatnosti. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplýva priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a povinné príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov.

12. Žalovaná ďalej konštatovala, že za obdobie júl 2007 až september 2007 bol žalobca povinný zaplatiť poistné spolu vo výške 2 520 Sk mesačne, z vymeriavacieho základu vo výške 7 600 Sk mesačne a za obdobie október 2007 až jún 2008 bol žalobca povinný zaplatiť poistné vo výške 2 686 Sk mesačne z vymeriavacieho základu vo výške 8 100 Sk mesačne.

13. K odvolacej námietke premlčania žalobcu žalovaná uviedla, že vydanie rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby nenahrádza splnenie oznamovacej povinnosti, t. j. podanie prihlášky na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosť stanovenú v § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 žalovaná konštatovala, že námietku premlčania práva sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie júl 2007 až jún 2008 uznať nemožno.

14. Pre vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúca výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Výška čiastkového základu dane z príjmov je rozhodujúca pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného a povinných príspevkov. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá splnila všetky podmienky vzniku povinného poistenia, ale jej zisk, t. j. „čistý" príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, je nízky alebo žiadny, platí a odvádza poistné a povinné príspevky z minimálneho zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu. Tvrdenie žalobcu o tom, že finančný príspevok vo výške 30 000,00 Sk nesprávne uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, nemá vplyv na prehodnotenie veci. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať tak, ako jej to ukladá zákon v znení neskorších predpisov. Účastník konania je zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky, keď prípadné nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote. Výšku príjmov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie daňovník oznamuje správcovi dane a nie Sociálnej poisťovni. Súčasťou každého daňového priznania je čestné vyhlásenie daňovníka, že údaje v ňom vyplnené sú úplné a správne. Až keď daňovník oznámi správcovi dane nové skutočnosti týkajúce sa výšky dosiahnutého príjmu alebo výšky čiastkového základu dane, sú tieto údaje relevantné aj pre Sociálnu poisťovňu. Žalobca dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 nepodal.

15. Žalovaná konštatovala, že ani v prípade keby žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, uvedené by nemalo vplyv na predpis poistného za obdobie júl 2007 až jún 2008, pretože dodatočné daňové priznanie nebolo podané v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Dodatočne podané daňové priznanie je rozhodujúce pre zmenu vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pričom by sa zmena vykonala od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania. Spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania zákon neumožňuje.

16. Žalovaná ďalej konštatovala, že skutočnosť, že žalobca nie je sporiteľom podľa č. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola pri vydaní napadnutého rozhodnutia zohľadnená tak, že žalobcovi za celé kontrolované obdobie bolo predpísané len poistné na starobné poistenie v sume 571,80 eur (18 % z vymeriavacieho základu 7 600,00 Sk, resp. 8 100,00 Sk).

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

17. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré žiadal zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti, nepreskúmateľnosti a vecnej nesprávnosti.

18. Žalobu odôvodnil tým, že v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa poukázal na to, že finančný dar od rodičov v sume 30 000 Sk bol omylom daný na podnikateľský účet, pričom daň bola aj napriek tomuto daru nulová preto nepodal opravné daňové priznanie. Podanie by považoval za neúčelné a zbytočné. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietal výšku vyčísleného poistného a súčasne uplatnil námietku premlčania nároku do 30.6.2008 s poukazom na uplynutie 10 ročnej lehoty odo dňa splatnosti poistného. Podstatou jeho odvolania bolo poukázanie na to, že vzhľadom na výšku príjmov nemal odvody platiť a v neposlednom rade uplatnil aj námietku premlčania.

19. V žalobe namietal premlčanie poistného. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva, o ktorého ide. Žalobca za premlčané považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Nárok sociálnej poisťovne považuje za premlčaný a tzv. právnu úpravu v ustanovení § 147 zákona o sociálnom poistení za nesúladnú s ostatnými zákonmi platnými a účinnými na území Slovenskej republiky. Ak sa táto právna úprava aplikuje tak ako v jeho prípade, to je predpísaním poistného po uplynutí desiatich rokov od splatnosti poistného, je táto úprava nesúladná s a platnými a účinnými zákonmi. Má za to, že právna úprava v zákona o sociálnom poistení je v rozpore s a a stanovuje neobmedzenú dobu vynútiteľnosti nároku, čím narúša podstatu práva a dehonestuje celý právny poriadok a štát ako celok, nakoľko žiaden nárok a žiadne právo by po uplynutí časovej doby nebolo premlčané. Tieto ustanovenia považuje za v rozpore s , so všeobecnými zásadami teórie štátu a práva, s európskou legislatívou.

Stručné zhrnutie argumentov žalovanej

20. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 26. júna 2019, v ktorom navrhla správu žalobu zamietnuť.

21. Žalovaná vo vyjadrení zotrvala na odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že keďže žalobca v daňovom priznaní za rok 2006 uviedol do kolónky „príjmy zo živnosti“ aj finančný dar od rodičov vo výške 30 000,00 Sk, pričom výška týchto príjmov prevyšovala zákonom ustanovenú hranicu príjmu, Sociálna poisťovňa bola povinná túto skutočnosť akceptovať. Daňový subjekt je sám zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania. S právnym názorom Sociálnej poisťovne, že pri posudzovaní príjmov má Sociálna poisťovňa vychádzať z údajov jej poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. , zo dňa 27. septembra 2017, potvrdil závery Krajského súdu v Prešove vyjadrené v rozsudku sp. zn. -34, zo dňa 13. novembra 2015.

22. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výšky jeho príjmu za rok 2006 žalovaná uviedla, že aj keby si žalobca finančný dar od rodičov vo výške 30 000,00 Sk nezapočítal do príjmov zo živnosti za rok 2006, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie by mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 1. júla 2007 aj tak vzniklo. Podľa daňového priznania žalobca dosiahol za rok 2006 príjem zo živnosti vo výške 160 602,00 Sk. Po prípadnom odpočítaní daru vo výške 30 000,00 Sk by jeho príjem zo živnosti predstavoval sumu 130 602.00 Sk, čo je stále suma vyššia ako bola zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu relevantná pre vznik povinného poistenia za rok 2006 (91 200,00 Sk).

23. Keďže u žalobcu došlo v spornom období k naplneniu všetkých zákonom o sociálnom poistení taxatívne ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ( , resp. v znení ), bol žalobca povinný sa v zmysle zákona o sociálnom

poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a následne odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil (nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na poistenie k 1. júlu 2007, resp. Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistenia k 30. júnu 2008) bola Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o vzniku povinného poistenia žalobcu k 1. júlu 2007 a o zániku povinného poistenia dňa 30. júna 2008, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala práve v nepodaní vyššie spomínaného Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky a Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky. Rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-PO, zo dňa 25. septembra 2018, Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, dňa 1. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2007 žalobca nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného poistenia od 1. júla 2008 (príjem žalobcu zo živnosti za rok 2007 bol vo výške 70 000,00 Sk, pričom zákonom ustanovená suma relevantná pre vznik povinného poistenia odo dňa 1. júla 2008 bola vo výške 97 200,00 Sk). Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-PO, zo dňa 25. septembra 2018, rozhodla, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2008. Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania prvostupňové rozhodnutia nadobudli dňa 1. novembra 2018 právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravili právne pomery účastníkov konania.

24. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti, t.j. povinnosti odvádzať poistné včas a v správnej sume. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil bola pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinná mu poistné predpísať. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, tak urobila rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, zo dňa 8. novembra 2018, ktorým žalobcovi predpísala dlžnú sumu poistného za obdobie júl 2007 až jún 2008 vo výške 1 053,37 eur.

25. Vychádzajúc z čiastkového základu dane, ktorý si žalobca uviedol v daňovom priznaní za rok 2006 (72 551,00 Sk), mal žalobca v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovený minimálny vymeriavací základ, a preto bol povinný v spornom období platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu ustanoveného zákonom o sociálnom poistení v v znení , resp. Z takto určeného vymeriavacieho základu bol žalobca povinný platiť poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe (uvedené vyplýva aj z prílohy prvostupňového rozhodnutia).

26. K námietke premlčania žalovaná uviedla, že na ňu nemohla v rámci odvolacieho konania prihliadať. Okrem uplynutia premlčacej lehoty je Sociálna poisťovňa povinná skúmať aj to, či si samostatne zárobkovo činná osoba splnila ohlasovaciu povinnosť. Žalobca si nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, preto bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná následne vydať rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu. K premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné vzhľadom na § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nedošlo. Ak by si žalobca dobrovoľne splnil povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 1. júla 2007, resp. povinnosť odhlásiť sa z povinného poistenia ku dňu 30. júna 2008, Sociálna poisťovňa by jeho námietku premlčania akceptovala.

Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril replikou doručenou správnemu súdu dňa 16.8.2019, v ktorej zotrval na žalobných dôvodoch v celom rozsahu. Rozhodnutie žalovanej považuje za vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, žalobca tvrdil, že v roku 2007 nemal príjem zo živnosti v takom rozsahu, aby bol relevantný pre vznik povinného poistenia a preto nebol žiaden dôvod na platenie poistného.

Stručné zhrnutie argumentov žalovanej v duplike

28. Žalovaná sa k replike žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 12.9.2019, v ktorej naďalej zotrvala na svojom vyjadrení.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

31. Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

32. Podľa správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

33. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

36. V tretej hlave je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

37. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

38. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, administratívneho spisu žalovanej, po vypočutí účastníkov konania na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

39. Podľa ustanovenia § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.

40. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

41. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2008 do 30. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

42. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

43. Podľa ustanovenia účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

44. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

45. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v (ako ustanovenie účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.

47. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

48. Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

49. Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na invalidné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

50. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

51. V zmysle ustanovenia účinnom od 1. januára 2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

52. V zmysle ustanovenia účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie,

poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

53. Podľa ustanovenia § 130 písm. c) zákona o sociálnom poistení sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

54. V zmysle ustanovenia účinnom od 1. januára 2005 do 31 decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu.

55. V zmysle ustanovenia § 132 písm. c) zákona o sociálnom poistení sadzba poistného na invalidné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.

56. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu.

57. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu (ako ustanovenie účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009).

58. V zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať.

59. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

60. Podľa ustanovenia § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.

61. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2018, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

63. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č.: XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 26. marca 2019, ktorým žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 8. novembra 2018 vo veci predpísania poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity zmenila tak, že vo výrokovej časti vypustila text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov ... ", v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna

poisťovňa, pobočka Prešov predpísala žalobcovi podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona v znení neskorších predpisov a ôsmy bod za obdobie od júla 2007 do júna 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1 053,37 eura. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha.

64. Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej hlavy (konanie o všeobecnej správnej žalobe a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

65. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. ( )

66. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. ( )

67. Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

68. Podľa ustanovenia § 228 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2006, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa.

69. Podľa ustanovenia účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2008, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

70. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva pre samostatne zárobkovo činnú osobu povinnosť platiť poistné od 1. júla kalendárneho roka, ak mala za predchádzajúci kalendárny rok príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Zároveň je povinná plniť si prihlasovacie, odhlasovacie a oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni v zákonom stanovených lehotách a na predpísaných tlačivách.

71. Zo skutkových okolnosti v predmetnej veci bolo zrejmé, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe živnostenských listov č. R.-Z/XXXX/XXXXX-XXXXX a č. R.-Z/XXXX/XXXXX-XXXXX s dňom vzniku oprávnenia dňa 1. júna 2006 a dňa 10. septembra 2008. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenských oprávnení ku dňu 15. mája 2009. V období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 bol žalobca registrovaný v sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Z uvedeného vyplýva, že v uvedenom období bol žalobca považovaný na účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010. Zároveň je zrejmé, že žalobca nie sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

72. Príjem žalobcu bol vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2006 (91 000 Sk). Tým, že žalobca splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie poistenia v (v období uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí), t. j. mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň dosiahol potrebnú zákonom stanovenú hranicu príjmu za predmetné obdobie, žalobcovi trvalo v predmetnom

období od júla 2007 do júna 2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca splnil obidve rozhodujúce podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení v období od júla 2007 do júna 2008 pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože mal právne postavenie samostatne zárobkovej činnej osoby a zároveň dosiahol v potrebnú zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2006.

73. Žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť, t. j. neprihlásil sa v zákonom stanovenej lehote na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov z uvedeného dôvodu dňa 25. septembra 2018 vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PO a č. XXXXX-X/XXXX-PO, ktorými deklarovala, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2007 a povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2008. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 1. novembra 2018.

74. Spolu so vznikom povinného poistenia zákon o sociálnom poistení spája vznik odvodovej povinnosti, t. j. povinnosti platiť a odvádzať poistné včas (v lehote splatnosti poistného a v správnej sume). Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe bolo rozhodujúce, či si plnil, respektíve neplnil svoju zákonnú povinnosť, t. j. poistné pravidelne v lehote stanovenej zákonom odvádzať (odvodovú povinnosť). Za správnosť a včasnosť odvádzania poistného bol zodpovedný žalobca. Tým, že si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neodvádzal poistné a príspevky v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom postupovala sociálna poisťovňa v súlade so zákonom o sociálnom poistení § 144 ods. 1, keď žalobcovi predpísala dlžné poistné žalobou napadnutým rozhodnutím. Tento postup považuje správny súd za súladný so zákonom.

75. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného sú právne významné práve tie skutkové okolnosti, ktoré žalobca vôbec nenamietal a to najmä z toho hľadiska, či si žalobca preukázateľne splnil svoje odvodové povinnosti, pričom právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti zo strany žalobcu bolo práve predpísanie dlžného poistného podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

76. Zároveň správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je viazaný predmetom správneho rozhodnutia. V preskúmavanej veci predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi predpísala poistné. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou správneho súdu preskúmať, či žalovaný správny orgán rozhodnutím napadnutým žalobou rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, teda v danom prípade v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

77. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

78. V zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3.

79. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým a právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. V právnej norme ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca stanoví, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonodarca nedefinuje čo je premlčanie, ani neupravuje komplexne tento právny inštitút v žiadnom odvetví súkromného či verejného práva. Čiastkovú právnu úpravu premlčania nachádzame v jednotlivých právnych predpisoch predovšetkým súkromnoprávneho charakteru. Jedná sa predovšetkým o dĺžku premlčacej doby, úpravu pravidiel jej plynutia a právne následky premlčania, spravidla vo vzťahu ku vymedzenému predmetu premlčania. V súkromnom práve v (čiastočne v a ) nachádzame aj niektoré všeobecné pravidlá uplatniteľné pre využitie inštitútu premlčania vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má súkromnoprávny charakter. Právna teória premlčanie (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých právnych odvetviach súkromného i verejného práva spája s uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho

uplynutia lehoty, bez toho aby oprávnený subjekt uplatnil, respektíve vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva alebo v priebehu premlčacej lehoty neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, vykonané.

80. Zákon o sociálnom poistení používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Z ustanovenia § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 vyplýva, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 (samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku). Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b), na ktoré zákon o sociálnom poistení v § 147 ods. 2 odkazuje upravuje povinnosť zamestnávateľa, čím žalobca nebol (v prejednávanom prípade sa posudzuje premlčanie práva predpísať poistné žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, preto sa posudzuje len splnenie povinnosti podľa § 228 ods. 3). Zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, kedy dochádza k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné, pričom okrem uplynutia premlčacej lehoty je Sociálna poisťovňa povinná skúmať aj to, či si samostatne zárobkovo činná osoba splnila ohlasovaciu povinnosť. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, preto v súlade so zákonom správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu. Správny súd konštatuje, že desaťročná premlčacia lehota síce uplynula (poistné za mesiac jún 2008 bolo splatné dňa 8. júla 2008, t.j. desaťročná premlčacia lehota teda uplynula dňa 8. júla 2018), avšak k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné vzhľadom na § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nedošlo.

81. Správny súd záverom dodáva, že žalobca dobrovoľne nesplnil povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 1. júla 2007, resp. povinnosť odhlásiť sa z povinného poistenia ku dňu 30. júna 2008, preto žalovaná nemohla na námietku premlčania prihliadať, keďže preukázateľne neboli splnené podmienky ustanovené v zákone o sociálnom poistení v § 147. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd námietku premlčania vznesenú žalobcom za nedôvodnú.

82. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové konanie, pričom nezistil, že by tieto závery žalovanej boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. V tejto súvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. , , ).

83. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom žalovanej nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ). O taký prípad tu však nejde.

84. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa výšky jeho príjmu za rok 2006 správny súd uvádza, že podľa daňového priznania žalobca dosiahol za rok 2006 príjem zo živnosti vo výške 160 602,00 Sk, pričom po odpočítaní daru vo výške 30 000,00 Sk by jeho príjem zo živnosti predstavoval sumu 130 602.00 Sk, čo je stále suma vyššia ako bola zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu relevantná pre vznik povinného poistenia za rok 2006 (91 200,00 Sk). Preto podľa názoru správneho

súdu nejde o relevantnú námietku vo vzťahu k predmetu konania, ktorá by bola spôsobilá privodiť žalobcovi úspech v konaní. Správny súd túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú.

85. Správny súd mal preukázané, že pri svojom rozhodovaní zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia príslušných zák. ustanovení na vec sa vzťahujúcich, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je vecne správne, a preto žalobu zamietol. Rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho posúdenia, pričom žalovaná sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadala s jednotlivými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca uplatnil. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech. Preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

86. Čo sa týka žalobcovho návrhu na pojednávaní, aby správny súd prerušil konanie a podal podnet na podanie návrhu na začatie konanie o súlade zákona o sociálnom poistení s , správny súd má za to, že v danej veci nie je dôvod podávať podnet na Ústavný súd SR tak, ako ho formuloval žalobca. Z uvedeného dôvodu s poukazom na odôvodnenie tohto rozhodnutia, konanie správny súd neprerušil.

87. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne

88. V konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie v spojení s ustanovením ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.