Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: M.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., B. I. XXXX/XX, proti žalovaným: 1./ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G.d K., F. Z. XXXX/ X, 2./ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. č. XX, obidve právne zastúpené: JUDr. Juraj Klimčo s.r.o., so sídlom Bobot 176, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -58 zo dňa 20. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1./ a 2./ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Zároveň, výrokom II. a III., priznal žalovanej 1./ a 2./ náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 10.10.2013 medzi žalovanou 1./ a žalovanou 2./, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností - 2/4 k celku na parcele č. XX a domu s.č. XX. Dôvodil tým, že žalovaná 1./ dlhodobým procesom donútila žalovanú 2./ proti jej vôli podpísať uvedenú darovaciu zmluvu. Ďalej uviedol, že predmetná darovacia zmluva bola podpísaná bez toho, aby žalovaná 2./ poznala jej obsah a následky z nej plynúce. Spochybnil podpis žalovanej 2./, nakoľko musel byť vykonaný v čase, keď žalobca bol na služobnej ceste a nemohol so žalovanou 2./ hovoriť a v tom čase nebola schopná veci porozumieť a odolávať systematickému tlaku žalovanej 1./. Mal za to, že podpis žalovanej 2./ nebol vykonaný slobodne a dobrovoľne, ale ako výsledok rastúceho nátlaku žalovanej 1./ a podpis bol len únikom žalovanej 2./ na získanie potrebného kľudu pre život, pričom bol zneužitý jej vek a životná situácia. Dodal, že predmetná darovacia zmluva nebola bezodplatná, nakoľko sa žalovaná 1./ zaviazala poskytovať žalovanej 2./ starostlivosť.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ; ; a a . S poukazom na to, že najskôr skúmal, či je žaloba prípustná, či je naliehavý právny záujme žalobcu na danom určení a či je žalobca vecne legitimovaný na podanie žaloby, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Dôvodom vedúcim súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby bola skutočnosť, že umožňuje súdu rozhodnúť o určení právnej skutočnosti, čo je aj určenie, ktorého sa žalobca žalobou domáha, že darovacia zmluva je neplatná, len za predpokladu, že takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Skonštatoval, že v danej veci žiadny predpis neustanovuje možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko darovacia zmluva predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností. Na to, aby súd

mohol určiť, že darovacia zmluva je neplatná, je v zmysle potrebné, aby súdu toto oprávneniu vyplynulo z osobitného predpisu, čo však v danom prípade splnené nebolo. V zmysle uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že oprávnenie rozhodnúť o určení právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy) mu nevyplýva z osobitného prepisu, a preto žalobu zamietol. Následne uviedol, že žalobca nie je vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a zároveň, ak by aj predmetná žaloba bola prípustná, v zmysle , nemal by žalobca na určení neplatnosti naliehavý právny záujem. Upresnil, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď by bez určenia, ktorého sa žalobca domáha bolo jeho právo ohrozené alebo by jeho právne postavenie ostalo neisté, za predpokladu, že by vyhovenie žalobe túto neistotu odstránilo a vytvorilo tak pevný základ pre vzťah medzi žalobcom a žalovanými. V danej veci žalobca dôvodil, že v prípade, ak by žalovaná 2./ bola opätovne vlastníčkou 1/2 predmetných nehnuteľností by mu po jej smrti pripadla ďalšia 1/4predmetných nehnuteľností titulom dedenia. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vyhovenie tejto žalobe, by žalobcovo právne postavenie nezmenilo, a neistota spočívajúca v tom, či niekedy nadobudne 1/4 nehnuteľností by naďalej trvala. Totižto, ak by sa opätovne stala vlastníčkou 1/2 predmetných nehnuteľností žalovaná 2./ nič by jej nebránilo disponovať predmetnými nehnuteľnosťami ( ) teda tieto znova podľa jej vlastnej vôle za jej života previesť. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyhovenie žalobe by nevytvorilo pevný právny základ vo vzťahu medzi žalovanou 2./ a žalobcom, nakoľko žalobca by napriek tomu, že by bola žalovaná 2./ opätovne vlastníčkou 1/2 nehnuteľností, tieto ani tak v budúcnosti nadobudnúť nemusel. Z uvedeného mal za zrejmé, že podmienka naliehavého právneho záujmu nie je splnená, čo je predstavuje ďalší dôvod zamietnutia žaloby. Napokon, v súvislosti s vecnou legitimáciou, súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci žalobca nie je nositeľom žiadnych práv a povinností vyplývajúcich z darovacej zmluvy a takisto sa darovanie nedotýka jeho právnej sféry, nakoľko žalobcovi patrí 1/4 na predmetných nehnuteľnostiach a tej sa darovanie inej 1/2 predmetných nehnuteľností nedotklo. Teda tento prevod nemal vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorý je tak stále vlastníkom 1/4 nehnuteľností. Na uvedenom závere nič nemení ani prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže žalobca bude stále vlastníkom 1/4 nehnuteľnosti. Zároveň, podľa súdu prvej inštancie, na uvedenom závere takisto nič nemení ani prípadná existencia dohody, podľa ktorej by mali nadobudnúť 1 predmetných nehnuteľností rodina A. a druhú polovicu rodina Z., keďže prípadné porušenie tejto dohody by nespôsobilo neplatnosť prevodu vlastníckeho práva, ale len zodpovednosť z porušenia záväzku, čo by mohlo viesť len k náhrade škody, nie však k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalované 1./ a 2./ mali v konaní plný úspech, a preto im priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Naďalej trval na tom, aby odvolací súd rozhodol o neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a zároveň zaviazal protistranu uhradiť trovy konania žalobcu. Skonštatoval, že darovacia zmluva zo dňa 10.10.2013 je od počiatku neplatným právnym úkonom, a to z rovnakých dôvodov, aké uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie. Nevidel inú možnosť ako danú vec riešiť súdnou cestou a opakovane navrhol vyšetrenie žalovanej 1./ na polygrafe. Namietal, že v konaní nebolo vykonané žiadne psychologické vyšetrenie žalovanej 2./, v súvislosti s jej vyhlásením, v predmetnej darovacej zmluve, že túto uzavrela slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni, omyle ani v duševnej poruche. Naďalej trval na tom, že darovaciu zmluvu žalovaná 2./ podpísala proti svojej vôli a pod systematickým nátlakom. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že žalovaná 1./ má naliehavý právny záujem na potvrdení darovacej zmluvy, nakoľko je tiež vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a zamietnutím žaloby by došlo k priaznivému ovplyvneniu jej právneho postavenia ako väčšinového vlastníka nehnuteľnosti. Ďalej namietal, že jeho právo je ohrozené a jeho postavenie, v súvislosti so spornou nehnuteľnosťou, by sa v budúcnosti stalo neistým. Dodal, že v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy by mohla byť naplnená slobodná vôľa žalovanej 2./ a aj celoživotná dohoda medzi rodinou A. a Z.. Uzavrel, že v danej veci malo byť vykonané dokazovanie ostatnými navrhnutými dôkazmi, nakoľko podľa jeho názoru, je vo veci žaloba prípustná a je tu dostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu ako aj jeho vecnej legitimácie. Ďalej poukázal na existenciu vecného bremena - právo doživotného bývania v rodinnom dome s.č. 18 v prospech oprávneného - J. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je sestrou žalobcu a je zároveň ťažko zdravotne postihnutá. Namietal aj uvádzanú výšku hodnoty daru, ktorú považoval za zavádzajúcu a nepravdivú. Mal za to, že sporná darovacia zmluva je v hrubom rozpore s podstatnými náležitosťami pre darovanie - nie je v nej dodržaná bezodplatnosť ani dobrovoľnosť pri jej uzatváraní.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalované 1./ a 2./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tento skonštatoval, že žalované 1./ a 2./ uzavreli predmetnú darovaciu zmluvu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Poukázal na to, že obe žalované majú plnú spôsobilosť na právne úkony, ich zmluvná sloboda nebola pri danom právnom úkone ničím obmedzená a pravosť podpisu žalovanej 2./ na dotknutej zmluve bola osvedčená úradným spôsobom. Namietal, že žalobca v odvolaní poukazuje opätovne na tie isté okolnosti, ktoré sú mimo meritum veci, pričom tieto okolnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Podľa názoru právneho zástupcu oboch žalovaných žalobca mohol a mal namietať iba tie skutočnosti, ktorými súdu prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie. Uzavrel, že takéto dôvody absentujú a tak žalobca v podstate nemá čo namietať. S postupom súdu prvej inštancie sa plne stotožnil a žiadal odvolanie žalobcu zamietnuť.

7. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných 1./ a 2./ sa opätovne vyjadril žalobca, pričom nesúhlasil so žiadnym z tvrdení prezentovaných právnym zástupcom žalovaných 1./ a 2./. Opätovne namietal, že do dnešného dňa nikto neskúmal, či podpis žalovanej 2./ na darovacej zmluve ako aj na plnej moci udelenej právnemu zástupcovi v tomto konaní bol vykonaný slobodne a dobrovoľne. Mal za to, že sporná darovacia zmluva je prostriedkom na ľahké okradnutie starého človeka. Poukázal na konanie žalovanej 1./, ktorá iniciovala konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa nehnuteľnosti, ktorá je predmetom darovacej zmluvy. Naďalej je presvedčený, že žalovaná 2./ bola k podpisu darovacej zmluvy donútená a zákon by mal chrániť žalovanú 2./ ako osobu vyššieho veku.

8. K vyjadreniu žalobcu právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ uviedol tie isté skutočnosti, ktoré už uvádzal vo svojom skoršom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Navyše, k udeleniu plnej moci žalovanou 2./ dodal, že dôverne pozná pomery v domácnosti žalovaných ako aj vzťahy medzi žalovanou 1./ a žalovanou 2./. Vyhlásil, že žalovaná 2./ mu dobrovoľne a slobodne udelila plnú moc na zastupovanie v tejto veci a prehlásila, že danú nehnuteľnosť slobodne a dobrovoľne previedla na svoju dcéru. Uzavrel, že frustrácia žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že nie je schopný rozlišovať medzi prevodom inter vivos a prechodom mortis causa v iných troch rodinných prípadoch, v ktorých už nebolo čo dediť a výsledok ktorých (po slobodných dispozíciách tretích osôb so svojím majetkom ) preciťuje ako krádež.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

10. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a ktorým bol viazaný, pričom s ohľadom na obsah odvolania žalobcu, nevyvstala potreba, aby sám dokazovanie zopakoval alebo doplnil ( ). V zmysle ustanovenia potom nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

11. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (- 4 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

13. Žalobca v odvolaní len zopakoval argumentáciu prezentovanú v priebehu doterajšieho konania. Vyplýva z nej, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak ako boli

prezentované v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Zároveň namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, ktoré podľa neho sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ).

14. K odvolaciemu dôvodu podľa od. 1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Po preštudovaní súdneho spisu dospel odvolací súd k rovnakým záverom ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie nevykonať dôkazy navrhnuté žalobcom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti, ktoré by z prípadného dokazovania mohli vyplynúť by nemali žiadny vplyv na rozhodnutie súdu, a teda by nič nezmenili na závere o nedostatkoch žaloby spočívajúcich v jej neprípustnosti, absencii naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie.

16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je, v zmysle , existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Rovnako v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2009). Existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení, je súd oprávnený zaoberať sa z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. V súlade s konštantnou judikatúrou má teda súd skúmať, či žalobcom podaná určovacia žaloba (ne)znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi účastníkmi vyplývajúce z darovacej zmluvy alebo nie, a tiež, či ňou nedochádza iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

17. Pokiaľ žalobca v tomto konaní svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy odôvodňoval tým, že v dôsledku ním tvrdenej neplatnosti zmluvy, by podiely na nehnuteľnostiach patrili do dedičstva po žalovanej 2./ v inej výške k celku, resp. že žalovaná 2./ by ešte za svojho života vlastnícke práva k nehnuteľnosti usporiadala inak, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem žalobcu, či sestry žalobcu (ktorý žalobca deklaroval v odvolaní) nie je preukázaný možnosťou nenadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnosti, v rozsahu, podľa predstáv žalobcu. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že prípadné vyhovenie žalobe by nevytvorilo pevný právny základ vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2./, nakoľko žalobca by napriek tomu, že by bola žalovaná 2./ opätovne vlastníčkou 1 nehnuteľnosti, tieto ani tak v budúcnosti nadobudnúť nemusel.

18. Predmetom sporu v prejednávanej veci bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej dňa 10.10.2013 medzi žalovanou 1/ ako obdarovanou a žalovanou 2/ ako darkyňou.

19. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. <http://merit.slv.cz/2Cdo205/2009>).

20. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. <http://merit.slv.cz/III.US517/2011>-9).

21. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

22. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Obč. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> vyplýva, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy.

23. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak darcu, ako aj obdarovaného. V posudzovanom spore nepochybne účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, žalobca nie je , keďže v spore o neplatnosť darovacej zmluvy sa ho predmet konania netýka, nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností.

24. V súvislosti s nedostatkom vecnej legitimácie žalobcu v predmetom prípade odvolací súd dodáva, že pokiaľ by žalovaná 2./ osobne mala záujem na inom usporiadaní vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, musela by prípadnú neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú však vlastnoručne podpísala, napadnúť ona sama. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca nie je nositeľom žiadnych práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1./ a žalovanou 2./. Taktiež je pravda, že darovanie podielu na uvedených nehnuteľnostiach sa nedotýka jeho právnej sféry, keďže aj pred uzavretím darovacej zmluvy medzi žalovanými ako aj po ňom bol stále vlastníkom 1 spornej nehnuteľnosti.

25. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( <http://merit.slv.cz/IV.US252/04>), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( <http://merit.slv.cz/I.US50/04>). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov ( <http://merit.slv.cz/II.US3/97>, <http://merit.slv.cz/II.US251/03>). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdov (viď <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> ), a nie účastníkov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, prečo žalobe žalobcu nemohol vyhovieť (nedostatky žaloby spočívajúce v jej neprípustnosti, absencia naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie).

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa , , potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným 1./ a 2./, ktoré boli v konaní plne úspešné, priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).