Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-109-2017.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Subarea
4Co/109/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: J. L., O.. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. P..N.. C. XXXX/XX, L. X., zast. JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou, Semerovo č. 414, proti žalovaným: 1/ R. K., O.. M., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. D. XXXX/X, J., 2/ R. M., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XX, J., zast. JUDr. Tomášom Vaňom, advokátom, Nám. SNP 23, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolania žalobkyne proti uzneseniam Okresného súdu Malacky zo dňa 20. decembra 2014 č.k. 5C 320/2008-404 a zo dňa 28. decembra 2016 č.k. 5C 320/2008-425 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.12.2016 č.k. 5C 320/2008-425 z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/404 súd prvej inštancie uložil žalovanej 1./ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.475,44 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet advokátky JUDr. Heleny Kontrovej, so sídlom Semerovo 4143 do troch dní od jeho právoplatnosti, po tom, ako bola v meritórnom konaní žalobkyňa právoplatne plne úspešná.
2. Rozhodol tak podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase jeho vydania (ďalej len „OSP“), § 149 ods. 1 OSP, § 150 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP a žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za 6 úkonov právnej pomoci a náhradu za stratu času podľa ust. § 20 vyhl. č. 163/2002 Z.z., keď pri rozhodovaní postupoval v intenciách odvolacieho súdu, ktorý jeho predchádzajúce rozhodnutie o trovách konania zrušil pre nepreskúmateľnosť jeho dôvodov. Mal za preukázané, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 432,30 eur mesačne, žalovaná 1/ je zamestnaná s príjmom 800,- eur mesačne. Podľa lustrácie v evidencii nehnuteľností zistil, že žalovaná 1/ je vlastníčku bytu č. XX E. J. na T. A.. X, vlastníčkou bytu č. XX na A.. I.. D. X, spoluvlastníčkou rodinného domu v okrese K. D., kat. úz. Č., nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, ani poberateľkou dávok nemocenského, úrazového alebo garančného poistenia. Z lustrácie žalovaného 2/ zistil, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 430,60 eur mesačne, je vlastníkom ostatnej plochy na LV č. XXX v kat. úz. C., okres Malacky, o výmere 584 m2.
3. Posudzoval majetkové, osobné, sociálne a ďalšie pomery žalovaných a prihliadol aj k okolnostiam, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde. Právne posúdil, že vzhľadom na úspešnosť žalobkyne v konaní jej prináleží právo na náhradu trov konania. Zohľadnil, že žalovaný (bez jeho konkrétnejšej individualizácie) nezadal príčinu na začatie sporu, keď sa o poručiteľku staral, s tým, že žalobkyňa sa o ňu nestarala. Zistil, že poručiteľka zanechala žalovanej 1/ byt na B. A.. E. J., ktorá mala z nehnuteľnosti prospech. Dospel k záveru, že uložením povinnosti náhrady trov konania žalovanej 1/ bude táto menej ohrozená ako žalovaný 2/. Prihliadnuc i na správanie žalovaného (opäť
bez individualizácie) uzavrel, že sú tu dôvody osobitného zreteľa a uviedol, že z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú 2/ na náhradu trov konania žalobkyne.
4. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a k povinnosti zaplatiť jej náhradu trov konania zaviazať oboch žalovaných každého vo výške 1.115,54 eur. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla z dôvodu, že pred rozhodnutím žiadala k povinnosti nahradiť jej trovy konania zaviazať oboch žalovaných a súd prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/ nerozhodol. Vyjadrila názor, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie opomenul, že od začiatku súdneho konania mala jednoznačný postoj k veci a k vykonaniu dôkazov, ide o dlhoročný spor, nebolo vyhodnotené celé správanie oboch žalovaných, ktorí boli v konaní zastúpení obaja advokátmi, žalovaný 2/ je zákonným dedičom poručiteľky, keď hodnota jeho dedičstva je vysoká. Naopak namietala nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, že posudzuje jej majetkové pomery.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vrátil vec prípisom zo dňa 28.05.2015 bez rozhodnutia o odvolaní žalobkyne proti preskúmavanému uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodu, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete tej časti konania, v ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2012 vrátený na ďalšie konania (o náhrade trov konania vo vzťahu k obom žalovaným), ale bolo ním rozhodnuté len o povinnosti žalovanej 1/, napriek tomu, že samotná žalobkyňa sa domáhala náhrady trov konania od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že výrok vo vzťahu k žalovanému 2/ absentuje, keď navyše žalobkyňa podala odvolanie práve proti tejto absentujúcej časti výroku rozhodnutia. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť vydať dopĺňacie uznesenie o rozhodnutí o uplatnenej náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/.
6. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 28.12.2016 uznesenie č.k. 5C 320/2008-425, ktorým zamietol návrh žalobkyne zo dňa 25.05.2012 na uloženie povinnosti žalovanému 2/ nahradiť jej trovy konania. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania proti obom žalovaným podaním zo dňa 25.05.2012, keď o tomto nároku rozhodol uznesením zo dňa 20.12.2014 tak, že povinnosť nahradiť jej trovy konania uložil len žalovanej 1/ a o povinnosti vo vzťahu k žalovanému 2/ nerozhodol. Právnu situáciu posúdil podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, § 225 ods. 1, 2 a 3 CSP a pôvodné uznesenie zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404 doplnil v časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/. Pri posúdení majetkových, osobných, sociálnych a ďalších pomerov žalovaných 1/, 2/ odkázal na dôvody jeho uznesenia zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404.
7. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zmeniť a k povinnosti nahradiť jej trovy konania zaviazať oboch žalovaných, keď mala za to, že v spore bola úspešná v rozsahu 100 %. Zopakovala všetku právnu argumentáciu použitú proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404.
8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 20.12. 2014 č.k. 5C 320/2008-404 a proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 28. 12. 2016 č.k. 5C 320/2008-425 sú dôvodné.
11. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Účelom ust. § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok (a predtým i Občiansky súdny poriadok) vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a násl. C.s.p., súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, malo by sa vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči ktorémukoľvek zo subjektov konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
15. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno ust. § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018).
16. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti (napr. na okolnosti, ktoré viedli žalujúcu stranu k podaniu žaloby na súd). Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Súd môže potom dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).
17. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404 okrem tej vady, že viackrát nekonkretizuje a nešpecifikuje, vo vzťahu ku ktorému z jednotlivých žalovaných použité argumenty smeruje, ako aj okrem toho, že v poslednej vete odôvodnenia uznesenia zmätočne konštatuje, že povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni uložil žalovanej 2/ napriek tomu, že vo výroku tohto istého uznesenia túto povinnosť uložil žalovanej 1/, dopustil sa neprípustného zjednodušenia odôvodnia súdneho rozhodnutia a vysvetlenia dôvodov, pre ktoré povinnosť nahradiť trovy konania uložil len žalovanej 1/, a v osobe žalovaného 2/ videl prípad hodný osobitného zreteľa. Neuviedol právne posúdenie všetkých otázok, na ktoré poukazuje odvolací súd vyššie a odôvodnenie napadnutého uznesenia je tak nepreskúmateľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie ako dôvod, pre ktorý k povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni nezaviazal žalovaného 2/, uviedol v podstate len to, že takáto povinnosť žalovanú 1/ zaťaží menej ako žalovaného 2/, ktoré kritérium zákonnej úprave týkajúcej
sa rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ani súdnej praxi nezodpovedá a hlavne rozhodne nepostačuje.
18. Pokiaľ ide o napadnuté dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.12.2016 č.k. 5C 320/2008-425 je potrebné uviesť, že odvolací súd prípis zo dňa 28.05.2015, ktorým vrátil vec súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní proti jeho rozhodnutiu zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404 za účelom vydania dopĺňacieho uznesenia o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/, realizoval za účinnosti OSP, t. j. procesnej úpravy, ktorá takýto procesný postup, a to rozhodnutie o trovách konania dopĺňacím rozhodnutím, umožňovala. Súd prvej inštancie však v zmysle intencií odvolacieho súdu postupoval s odstupom času napriek zmene procesnej úpravy, nezohľadniac, že od účinnosti CSP (zákon č. 160/2015, účinný od 01.07.2016) rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania prostredníctvom inštitútu dopĺňacieho rozhodnutia procesný kódex neumožňuje. V konaní sa súd prvej inštancie teda dopustil procesnej vady, odvolacím súdom pôvodne vytknutý nedostatok neodstránil, naopak, konanie zaťažil novou procesnou vadou s následkom celkovej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách predmetného konania.
19. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404 zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení tohto uznesenia znemožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv spočívajúcich v možnosti náležitého bránenia sa proti argumentom súdu v rámci odvolacieho konania v takej intenzite, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vec aj nesprávne právne posúdil, keďže opomenul rozhodnúť o trovách žalobkyne aj vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorú skutočnosť už odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol v prípise zo dňa 28.05.2015 za účinnosti prechádzajúcej procesnej úpravy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval o náhrade trov konania rozhodnúť prostredníctvom inštitútu dopĺňacieho rozhodnutia. Súd prvej inštancie však dopĺňacie uznesenie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/ vydal dňa 28.12.2016 za účinnosti novej procesnej úpravy v zmysle CSP, podľa ktorej o trovách konania nemožno rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím. Procesný postup súdu prvej inštancie vzhľadom na okamžitú aplikabilitu nového procesného kódexu i na konania začaté pred jeho účinnosťou preto nebol správny a zákonný. Žalobkyňa dňa 25. 05.2012 návrh na dopĺňacie rozhodnutie nepodala. Dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.12.2016 č.k. 5C320/2008-425 preto odvolací súd zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na jeho vydanie neexistovali.
20. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v rozsahu zrušeného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2014 č.k. 5C 320/2008-404 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný vyššie vysloveným právnym názorom súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). Jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu v konaní tak, aby jeho výrok zohľadnil všetky subjekty sporu a skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ boli žalobkyňou v konaní žalovaní spoločne a nerozdielne (§ 391 ods. 3 CSP).
21. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie skončí (§ 262 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).