Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-124-2019.pdf
PDF · 224.13 KB
No categories available
2Cob/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 273 97 050, zast. spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Alžbetina s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 44 401 001, zast. spoločnosťou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, v konaní o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.2.2019 sp.zn. 26Cb/32/2016-493 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie určil, že k pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbe pod súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. M., U. C. - A. M., U. C. T. zapísaným na LV č. XXXXX má žalobca platné záložné právo v prvom rade; žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením; zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/32/2016-70 zo dňa 11. mája 2016 o nariadení predbežného opatrenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2016 žalobca žiadal, aby súd určil, že k pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbe pod súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. M., obec C. - A. M., okres C. T. zapísaným na LV č. XXXXX má žalobca platné záložné právo v prvom rade. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
3. Žalobca uviedol, že dňa 21.02.2012 uzatvorilo Metropolitní spořitelní družstvo v likvidaci (pôvodné obchodné meno Metropolitní spořitelní družstvo), so sídlom Balbínova 404/22, Vinohrady, 120 00 Praha 2, (predtým Jezuitská 14/13, 602 00 Brno), IČ: 255 71 150, zapísané v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn.: Dr 7890 (ďalej len „MSD“), ako veriteľ, so spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o., so sídlom Revoluční 1082/2, 110 00 Praha 1 - Nové Město, IČ: 241 55 179, zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. C 183726 (ďalej len „TARESTOZA“), ako dlžníkom, Zmluvu o úvere (Smlouva o úvěru) č. 506243034, ktorá bola neskôr zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 12.03.2012 (Zmluva o úvere v znení Dodatku č. 1 ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o úvere bol
zo strany MSD poskytnutý spoločnosti TARESTOZA úver vo výške 44 000 000,- Kč. V zmysle čl. III. ods. 4 písm. c) Zmluvy o úvere bolo splatenie úveru vrátane príslušenstva a ďalších súvisiacich pohľadávok zabezpečené záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 14.03.2012 medzi MSD ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom. Na základe záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k nasledovným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v k. ú. A. M., obec C. - A.É. M., okres C. T., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX ( ďalej len LV ): pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. XXX, na parcele č. XXX, popis stavby: budova. Záložné právo bolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností na základe Rozhodnutia Správy katastra Košice zo dňa 15.05.2012. Dňa 19.03.2015 uzatvorili MSD (zastúpené Mgr. T. I. ako vtedajším správcom konkurznej podstaty MSD) a spoločnosť AB - CREDIT a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe sp. zn. B 5250 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej MSD postúpilo na AB - CREDIT pohľadávky MSD voči TARESTOZA zo zmluvy o úvere. Dňa 31.8.2015 uzatvorili AB - CREDIT a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej AB - CREDIT postúpil na žalobcu pohľadávky zo zmluvy o úvere. Na žalobcu tak prešli všetky a akékoľvek pohľadávky zo zmluvy o úvere a taktiež všetko zabezpečenie týchto pohľadávok. V dôsledku uvedených postúpení sa preto žalobca stal o.i. veriteľom všetkých pohľadávok zo zmluvy o úvere a oprávnenou osobou, t.j. záložným veriteľom vo vzťahu k záložnému právu. Napriek tomu, že nenastala žiadna zo skutočností uvedených v ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka ani žiadna iná skutočnosť zakladajúca dôvod na zánik a/ alebo výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, žalobca z verejne dostupných informácií zistil, že záložné právo na Liste vlastníctva už evidované nie je. Záložné právo bolo z listu vlastníctva vymazané bez súhlasu a bez vedomia žalobcu, a najmä bez akéhokoľvek adekvátneho právneho dôvodu, čím bolo hrubým spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu. V súvislosti s neexistenciou právneho dôvodu pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností žalobca poukázal na ustálené závery konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých pri posudzovaní dôkazného bremena na strane účastníka konania treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Ako opakovane uviedol Najvyšší súd SR na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6/Cdo/ 81/2010, alebo sp. zn. 6M Cdo 17/2010). Je preto na žalovanom, aby v rámci riadneho konania preukázal, že právny dôvod na výmaz záložného práva z listu vlastníctva existoval a tento právny dôvod riadne osvedčil. Podľa informácií žalobcu bolo záložné právo z katastra nehnuteľností vymazané na základe návrhu žalovaného, ktorým žalovaný navrhol príslušnému katastrálnemu úradu výmaz záložného práva s odvolaním na ukončenie reštrukturalizácie žalovaného (t.j. s odvolaním na reštrukturalizačný plán žalovaného a rozhodnutie príslušného súdu, ktorým bol tento reštrukturalizačný plán potvrdený a reštrukturalizácia žalovaného ukončená). Ukončenie reštrukturalizácie záložcu t.j. potvrdenie jeho reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v situácii, kedy je záložca osobou odlišnou od záložného dlžníka, však v žiadnom prípade nie je dôvodom pre zánik záložného práva. Nakoľko bolo záložné právo zriadené za účelom zabezpečenia záväzkov TARESTOZA a nie za účelom zabezpečenia záväzkov žalovaného, nemohlo byť preto ukončenie reštrukturalizácie žalovaného dôvodom pre zánik záložného práva. Podľa názoru žalobcu príslušný katastrálny úrad v tomto smere nesprávne interpretoval ust. § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka“. Príslušný katastrálny úrad pravdepodobne nesprávne interpretoval citované ustanovenie ZKR tým spôsobom, že záložné právo zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného v obchodnom vestníku zaniklo, pretože podľa jeho názoru nebolo riadne a včas prihlásené do reštrukturalizácie žalovaného. Takáto interpretácia je však chybná a nesprávna, nakoľko uvedené ust. § 155 ods. 2 ZKR sa vzťahuje iba na zabezpečovacie práva, ktoré je možné do reštrukturalizácie dlžníka prihlásiť t.j. na zabezpečovacie práva zabezpečujúce dlhy samotného dlžníka. Záložné právo ako zabezpečovacie právo vzťahujúce sa k majetku dlžníka (záložcu), ktoré zabezpečuje dlhy inej osoby, ako je dlžník nie je možné do reštrukturalizácie predmetného dlžníka (záložcu) prihlásiť, nakoľko ZKR ani iný právny predpis prihlásenie takéhoto zabezpečovacieho práva do reštrukturalizácie nepripúšťa. Keďže teda žalobca nemohol záložné právo do reštrukturalizácie žalovaného prihlásiť, nemohlo byť záložné právo nikdy považované za riadne a včas neprihlásené tak, ako to požaduje ust. § 155 ods.
2 ZKR. S ohľadom na uvedené žalobca opätovne zdôraznil, že záložné právo nemohlo z dôvodu ukončenia reštrukturalizácie žalovaného zaniknúť, nakoľko bolo záložné právo zriadené za účelom zabezpečenia záväzkov TARESTOZA a nie za účelom zabezpečenia záväzkov samotného žalovaného. Poukázal na rozličnú úpravu danej problematiky v rámci konkurzného konania, kde ust. § 28 ods. 7 ZKR výslovne stanovuje, že „v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu.“ Toto pravidlo však platí výlučne pre konkurz a konkurzné konanie a nie je analogicky aplikovateľné na reštrukturalizačné konanie. Použitie ustanovení ZKR o konkurze v rámci reštrukturalizácie je možné iba tam, kde to ZKR výslovne predpokladá (viď napr. ust. § 119 ods. 4, § 121, § 122 ods. 1 a pod.). Nakoľko teda vo vzťahu k žalovanému neprebehol konkurz, ale reštruktu- ralizácia, nie je možné, aby v jej dôsledku záložné právo zaniklo. Z vyššie uvedeného je zjavné, že príslušný katastrálny úrad vymazal záložné právo z Listu vlastníctva bez právneho dôvodu a preto protiprávne. Protiprávneho konania sa potom dopustil aj sám žalovaný, keďže príslušný katastrálny úrad o výmaz záložného práva požiadal. Z tohto pohľadu je nevyhnutné, aby súd uvedený protiprávny stav napravil a určil, že záložné právo nikdy nezaniklo a existuje s jeho pôvodnými vlastnosťami t.j. vzťahuje sa k nehnuteľnostiam, je zriadené ako záložné právo v prvom rade a v prospech žalobcu a to na základe záložnej zmluvy a následných postúpení pohľadávky voči spoločnosti TARESTOZA, ktorej záväzok záložné právo zabezpečovalo. S ohľadom na skutočnosti uvedené v tejto žalobe má žalobca za preukázané, že na jeho strane existuje naliehavý právny záujem na určení existencie záložného práva. Výmazom záložného práva z katastra nehnuteľností v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a príslušného katastrálneho úradu došlo totiž k vyvolaniu stavu právnej neistoty žalobcu a taktiež k ohrozeniu subjektívnych práv žalobcu. Iba rozhodnutím o tejto žalobe môže dôjsť k odstráneniu predmetného stavu právnej neistoty a ohrozenia práva, čím je naplnená podmienka naliehavého právneho záujmu žalobcu tak, ako ju vymedzila aplikovateľná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 alebo sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Žalobca mal za to, že záložné právo bolo zriadené a platne vzniklo a nenastala žiadna skutočnosť zakladajúca dôvod na jeho zánik a/alebo výmaz z katastra nehnuteľností. Ako bolo vyššie uvedené žalovaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR a Občianskeho zákonníka t.j. protiprávne požiadal príslušný katastrálny úrad o výmaz záložného práva z Listu vlastníctva. Príslušný katastrálny úrad následne rovnako protiprávne výmaz záložného práva z Listu vlastníctva vykonal. Z konania žalovaného je teda zrejmé, že jeho cieľom bolo docieliť výmaz záložného práva z Listu vlastníctva napriek tomu, že na takýto výmaz nemal žalovaný akýkoľvek právny nárok. Toto protiprávne konanie žalovaného mohlo byť motivované iba úmyslom žalovaného po protiprávnom výmaze záložného práva, nehnuteľností previesť na tretiu osobu ako nezaťažené. Ak by pritom žalovaný nehnuteľnosti previedol bezpochyby by tým ohrozil výkon rozhodnutia o vyššie uvedenej žalobe a žalobcu by nenávratne poškodil. Podľa ust. § 151h ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka totiž platí, že „záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy ak bol v čase prevodu, alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom“. Mal za to, že je veľmi pravdepodobné, že sa žalovaný pokúsi nehnuteľnosti previesť, pričom žalobca následne nebude schopný svoje záložné právo z dôvodu aplikácie citovaného ustanovenia vykonať. Žalobca by tak de facto prišiel o hlavné zabezpečenie úveru, ktorého istina je vo výške 44 000 000,-Kč a ktorý spoločnosť TARESTOZA nespláca. Takýto výsledok bude následne z pohľadu žalobcu nenapraviteľný a nezvratný a pohľadávka z úveru sa tak stane prakticky nevymožiteľnou.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
5. Na preukázanie tvrdených skutočností, ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu: Zmluvu o úvere (Smlouva o úvěru č. 506243034), Dodatok č. 1 k zmluve o úvere (DODATEK č. 1 ke Smlouvě o úvěru č. 506243034 ze dne 21.02.2012), Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, Rozhodnutie Správy katastra Košice číslo vkladu V 2050/12 zo dňa 15.05.2012, Zmluvu o postúpení pohľadávok (SMLOUVA O POSTOUPENÍ POHLEDÁVEK) uzavretú medzi Mgr. Ing. Ivom Halom správcom konkurznej podstaty družstva Metropolitní spořitelní družstvo v likvidácii a spoločnosťou AB-CREDIT a.s., Zmluvu o postúpení pohľadávok (SMLOUVA O POSTOUPENÍ POHLEDÁVEK) zo dňa 31.08.2015, LV č. XXXXX, Výpis z obchodného registra o registrácii žalobcu, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2015, Výpis z obchodného registra o registrácii spoločnosti TARESTOZA, s.r.o., Upozornenie z 10.05.2012, Upomienku č. 1 zo dňa 16.05.2013, Upomienku č. 2 zo dňa 14.06.2013, Upomienku ručiteľovi zo dňa 14.06.2013, Žiadosť o odklad splátok úveru zo dňa 27.06.2013, List družstva Metropolitní spořitelní družstvo adresovaný spoločnosti
TARESTOZA, s.r.o. zo dňa 02.07.2013, List družstva Metropolitní spořitelní družstvo adresovaný spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. zo dňa 09.07.2013, Poslednú upomienku ručiteľovi - pokus o zmier zo dňa 25.07.2013, Poslednú upomienku - pokus o zmier zo dňa 25.07.2013, Oznámenie zo dňa 25.07.2013 adresované žalovanému, Výzva zo dňa 12.08.2013 adresovaná spoločnosti TARESTOZA, s.r.o., Odpoveď na poslednú upomienku - pokus o zmier, Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 15.08.2013, Oznámenie o zosplatnení úveru, poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 11.11.2013, Oznámenie adresované žalovanému zo dňa 11.11.2013, Odpoveď na list žalovaného zo dňa 29.11.2013, Výzvu k plneniu podmienok úverovej zmluvy zo dňa 10.02.2014, List M.. T.. T. I. správcu konkurznej podstaty družstva Metropolitní spořitelní družstvo v likvidácii zo dňa 12.09.2014, Reštrukturalizačný plán žalovaného, Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/1/2013-527 zo dňa 02.06.2014, Návrh na výmaz záložného práva do katastra nehnuteľností záznamom zo dňa 04.06.2014, Vzor prihlášky pohľadávky, Rozhodnutie o prijatí za člena a potvrdenie o vzniku členstva z 13.02.2012, Prihlášku za člena zo dňa 13.02.2012, Potvrdenie o zaplatení členského vzťahu z 13.02.2012, Žiadosť o čerpanie úveru z 15.03.2012, Protokol o čerpaní úveru zo dňa 15.03.2012, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 25.08.2015, Výpis z účtu spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. zo dňa 28.02.2015, Saldokonto spoločnosti TARESTOZA, s.r.o..
6. Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/08-20 zo dňa 04.06.2008, Katastrálny bulletin č. 1/2014.
7. Medzi stranami nebolo sporné, že boli uzavreté Zmluva o úvere (Smlouva o úvěru č. 506243034), Dodatok č. 1 k zmluve o úvere (DODATEK č. 1 ke Smlouvě o úvěru č. 506243034 ze dne 21.02.2012), Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, že Rozhodnutím Správy katastra Košice číslo vkladu V 2050/12 zo dňa 15.05.2012 bol povolený vklad záložného práva do katastra, že boli uzavreté Zmluva o postúpení pohľadávok (SMLOUVA O POSTOUPENÍ POHLEDÁVEK) medzi M.. T.. T. I. správcom konkurznej podstaty družstva Metropolitní spořitelní družstvo v likvidácii a spoločnosťou AB- CREDIT a.s. a Zmluva o postúpení pohľadávok (SMLOUVA O POSTOUPENÍ POHLEDÁVEK) zo dňa 31.08.2015, že žalovaný bol v reštrukturalizácii a na základe návrhu na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností záznamom zo dňa 04.06.2014 bolo záložné právo z katastra vymazané.
8. Sporné medzi stranami bolo, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že žalobca má k predmetným nehnuteľnostiam záložné právo, či sú zmluvy o postúpení pohľadávok platné, a teda či žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní, či je platná záložná zmluva, a či došlo k zániku záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.
9. Zmluvou o úvere (Smlouva o úvěru č. 506243034) zo dňa 21.02.2012 mal súd preukázané, že ju uzavreli Metropolitní spořitelní družstvo, Jezuitská 14/13, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 255 71 150 (ďalej ako MSD) ako veriteľ a spoločnosť TARESTOZA, s.r.o., Revoluční 1082/8, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČ: 241 55 179 (ďalej ako klient) ako dlžník. MSD sa zaviazalo poskytnúť klientovi podnikateľský úver vo výške 44 000 000,-Kč za podmienok dohodnutých v zmluve. Táto zmluva bola uzavretá podľa ustanovení zák. č. 513/1991 Sb. platného a účinného v Českej republike, nakoľko bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, ktoré majú sídlo v Českej republike.
10. Na základe dodatku č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 12.03.2012 došlo k zmene článku III. ods. 4 písm. c) zmluvy tak, že tento znie takto: Klient, MSD a spoločnosť Alžbetina s.r.o., IČO: 44 401 001, Jantárová 30, 040 01 Košice uzavreli záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam: pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbe so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Stredné M., obec C. - A. mesto, okres C. I zapísaným na LV č. XXXXX. Týmto dodatkom došlo aj k zmene článku V. ods. 1 zmluvy, ktorý znie takto: Zmluvné strany sa dohodli, že všetky peňažné pohľadávky vrátane príslušenstva, ktoré MSD voči klientovi má, bude alebo môže mať na základe alebo v súvislosti s touto zmluvou, budú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam spoločnosti Alžbetina, s.r.o., IČO: 44 401 001, Jantárová 30, 040 01 Košice podľa článku III. ods. 4 písm. c) tejto zmluvy.
11. Prihláškou za člena z 13.02.2012, Rozhodnutím o prijatí za člena a potvrdením vzniku členstva z 13.02.2012 a potvrdením o príjme členského vkladu bolo súdu preukázané, že spoločnosť TARESTOZA,
s.r.o. bola členom MSD, preto námietku žalovaného vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012 z dôvodu, že MSD mohla poskytnúť úver len svojim členom súd považoval za nedôvodnú.
12. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo 14.03.2012 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli MSD ako záložný veriteľ a spoločnosť Alžbetina, s.r.o. ako záložca podľa § 151b a nasl. Občianskeho zákonníka. Záložné právo ako už bolo vyššie uvedené, teda bolo zriadené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Na základe predmetnej zmluvy záložca zriadil záložné právo na záloh - nehnuteľnosti: pozemok registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Stredné Mesto, obec C.
- A. mesto, okres C. I zapísaným na LV č. XXXXX, za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku III. tejto zmluvy, ktorú má spoločnosť TARESTOZA, s.r.o., voči záložnému veriteľovi zo Zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012. Záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijal.
13. Podľa článku III. bodu 1. zmluvy záloh uvedený v článku II. tejto zmluvy slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. 506243034 uzatvorenej dňa 21.02.2012 medzi záložným veriteľom a spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o.. Na základe zmluvy o úvere sa spoločnosť TARESTOZA, s.r.o. ako záložný dlžník zaviazal splatiť záložnému veriteľovi poskytnutý úver vo výške 44 000 000,-CZK spolu s príslušenstvom. Uvedenú skutočnosť záložca potvrdzuje aj podpisom tejto zmluvy.
14. Podľa článku III. bodu 2. zmluvy za zabezpečovanú pohľadávku považujú zmluvné strany: a) pohľadávku záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi na splatenie úveru, spolu s príslušenstvom pohľadávky záložného veriteľa a súčasťami pohľadávky záložného veriteľa v zmysle Zmluvy o úvere, b) pohľadávky, vrátane ich príslušenstva, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Zmluvy o úvere, c) pohľadávky, vrátane ich príslušenstva, na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli záložnému veriteľovi v súvislosti so Zmluvou o úvere v dôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) pohľadávky, vrátane súčastí a príslušenstva na zaplatenie poplatku za predčasné splatenie časti, resp. celého úveru zo sadzobníka poplatkov v zmysle zmluvy o úvere, e) pohľadávku, vrátane jej príslušenstva na uhradenie nákladov, poplatkov, zo sadzobníka poplatkov, zmluvných pokút v zmysle Zmluvy o úvere, f) pohľadávku na úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s realizáciou záložného práva v zmysle tejto zmluvy, g) pohľadávku, ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu.
15. Zmluvné strany sa dohodli, že touto zmluvou sa zabezpečuje pohľadávka v najvyššej hodnote 44 000 000,-CZK. Záložca súhlasil s tým, aby sa záložné právo, ktoré vznikne na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti, vzťahovalo na zabezpečenie pohľadávky aj po zmene Zmluvy o úvere (článok III. body 3. a 4. zmluvy).
16. Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
17. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
19. Podľa ust. § 151b Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
20. Podľa ust. § 151c Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
21. Žalovaný tvrdil, že predmetná záložná zmluva je neplatná z dôvodu neurčitosti a nejasnosti článku III. bodu 2. písm. e) a g) zmluvy. Súd nesúhlasil s týmto názorom žalovaného s poukazom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu, ktoré považuje za dôvodné a preukázané. Celé ustanovenie čl. III. ods. 2 definuje, aké všetky pohľadávky zabezpečuje záložné právo, teda čo je „zabezpečenou pohľadávkou“ podľa záložnej zmluvy. Súd mal za to, že pri záložných zmluvách uzatváraných v súvislosti s úverovým financovaním je obvyklé, že sa myslí pri zabezpečení nielen na istinu a príslušenstvo zabezpečovaného úveru, ale aj na akékoľvek ďalšie pohľadávky, ktoré by mohli vzniknúť v prípade neplatnosti zmluvy o úvere, zániku zmluvy o úvere, ako aj na všetky pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s existenciou úverového vzťahu (napr. rôzne zmluvné pokuty, poplatky a podobne), ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistujú, ale mohli by v priebehu trvania úverového vzťahu alebo jeho zániku či zneplatneniu vzniknúť. V zmysle ust. § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné zabezpečiť záložným právom i pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Z vyššie uvedeného a samotného znenia dotknutých ustanovení záložnej zmluvy je zrejmé, že ustanovenie čl. III. ods. 2 písm. e) Záložnej zmluvy odkazuje na náklady, poplatky a zmluvné pokuty v zmysle zmluvy o úvere, ktoré by počas trvania úverového vzťahu mohli, ale nemuseli, vzniknúť. Pokiaľ Zmluva o úvere obsahuje možnosť vzniku takýchto pohľadávok, Záložné právo ich zabezpečuje vo vzniknutej výške a od chvíle ich vzniku. Vznik a výšku takto vzniknutej zabezpečenej pohľadávky je potom záložný veriteľ povinný riadne preukázať záložcovi. Rovnako v ustanovení čl. III. ods. 2 písm. g) Záložnej zmluvy je zrejmé, že ide o pohľadávky, ktoré by vznikli, ak by zmluva o úvere ako úkon bola odporovaná. Rovnako aj tu by muselo dôjsť k preukázaniu výšky takejto pohľadávky záložnému veriteľovi. Právny úkon je nezrozumiteľný, a tým aj neplatný iba v prípade, ak ani na základe jeho výkladu v súlade s ust. § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka nie je možné objektívne zistiť, čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa s týmto prejavom vyjadrujúcim vôľu konajúceho oboznámiť a pochopiť ho. V danom prípade súd mal za to, že pokiaľ žalovaný pristúpil k zabezpečeniu záväzku spoločnosti TARESTOZA, bol zjavne oboznámený s obsahom záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu, jeho splatnosťou a ďalšími podmienkami tak, ako to vyhlásil v záložnej zmluve. S poukazom na vyššie uvedené a prejavenú vôľu pri uzavretí záložnej zmluvy súd dospel k záveru, že žalovanému muselo byť zrozumiteľné a jasné vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v článku III. záložnej zmluvy, a preto predmetný právny úkon nemôže byť zo žalovaným uvedeného dôvodu (a ani iného dôvodu), neplatný.
22. Rozhodnutím Správy katastra Košice zo dňa 15.05.2012, číslo vkladu: V 2050/12 mal súd preukázané, že bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: pozemok registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. M., obec C. - A. M., okres C. T..
23. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, pre okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie A. M., zo dňa 01.04.2016 súd zistil, že predmetné záložné právo už v ňom nie je evidované.
24. Žiadosťou o čerpanie úveru zo dňa 15.03.2012 mal súd preukázané, že spoločnosť TARESTOZA, s.r.o. (dlžník) požiadala Metropolitní spořitelní družstvo o čerpanie úveru v dohodnutej sume 44 000 000,-Kč.
25. Protokolom o čerpaní úveru z 15.03.2012, Výpisom z účtu spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. u družstva Metropolitní spořitelní družstvo mal súd preukázané, že dlžník vyčerpal úver v sume 44 000 000,-Kč.
26. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 19.03.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli Mgr. Ing. T. I., konkurzný správca dlžníka MSD ako postupca a spoločnosť AB - CREDIT a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610 ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok postupcu vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených na postupníka, za podmienok určených v zmluve. Medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012. Zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami so sídlom v Českej republike a v súlade s ust. § 1879 a nasl. Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike. Podľa bodu 11.11. zmluvy sa táto zmluva riadi právnym poriadkom Českej republiky. Podľa bodu 11.12. zmluvy neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria: a) Príloha č. 1 - Špecifikácia zmlúv o úvere, Zabezpečenia a Zabezpečovacích dokumentov, Zmeniek a Blankozmeniek, b) Príloha č. 2 - Špecifikácia Úverovej dokumentácie.
27. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.04.2015 bolo súdu preukázané, že Mgr. Ing. T. I. oznámil spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. postúpenie predmetnej pohľadávky.
28. Podľa ustálenej judikatúry relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2529/2012 zo dňa 24.04.2014 vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná, lebo dlžník nemá spravidla možnosť posúdiť, či v skutočnosti k postúpeniu došlo a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná. Právna skutočnosť, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi, vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k cesii platne a či vôbec došlo. Inak by dlžník bol v trvalej neistote, či plnil tomu, komu mal. Táto úprava je stanovená práve na ochranu dlžníka. Je teda možné uzavrieť, že notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne následky týkajúce sa osoby oprávnenej prijať plnenie i vtedy, keď k cesii vôbec nedošlo, či zmluva o postúpení bola neplatná. Preto je pre právne postavenie dlžníka nepodstatné, či k postúpeniu pohľadávky v skutočnosti došlo. Pre dlžníka je podstatné, či postupovaný dlh existuje (a preto sú mu zachované námietky podľa § 529 Občianskeho zákonníka), ale nie je jeho vecou, kto ju vymáha, má splniť dlh podľa pokynov veriteľa. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom. Preto tiež nemusí postupca dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo, pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to totiž bezpredmetné. Pokiaľ nie je podľa hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinkami pre splnenie dlhu rozhodujúce, či zmluva o postúpení bola platná a či k nej skutočne došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní. Súd skúma, čo mu ukladá hmotné právo, a nemení na tom ani skutočnosť, že dôjde k sporu. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka dlžníkovi voči postupníkovi neprináleží.
30. Podľa ust. § 574 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike na právne úkony treba skôr hľadieť ako na platné než ako na neplatné („Na právní jednání je třeba spíše hledět jako na platné než jako na neplatné.“).
31. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike súd prihliadne aj bez návrhu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý sa zjavne prieči dobrým mravom, alebo ktorý odporuje zákonu a zjavne narúša verejný poriadok. To platí aj v prípade, že právny úkon zaväzuje k plneniu od počiatku nemožnému („Soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevně příčí
dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek. To platí i v případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému.“).
32. Podľa ust. § 1879 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike veriteľ môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou ako postupca aj bez súhlasu dlžníka inej osobe (postupníkovi) /„Věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).“/.
33. Podľa ust. § 1881 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike: (1) Postúpením pohľadávky nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené, vrátane jej zaistenia. (2) Postupca vydá postupníkovi potrebné doklady o pohľadávke a oznámi mu všetko, čo je k uplatneniu pohľadávky potrebné. /„(1) Postoupením pohledávky nabývá postupník také její příslušenství a práva s pohledávkou spojená, včetně jejího zajištění. (2) Postupitel vydá postupníkovi potřebné doklady o pohledávce a sdělí mu vše, co je k uplatnění pohledávky zapotřebí.“/
34. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok (bod 34. odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že vôľa zmluvných strán jednoznačne smerovala k postúpeniu pohľadávky. Toto je možné vyvodiť jednak zo samotného názvu zmluvy a jednak zo skutočnosti, že zmluva bola uzatvorená podľa § 1879 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike, ktorý upravuje postúpenie pohľadávky a nie podľa § 1895 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike, ktorý upravuje postúpenie zmluvy. Je zrejmé, že „pohľadávkou zo zmluvy o úvere“ sa rozumie pohľadávka z danej zmluvy na vrátenie úveru (žalovaný ani počas konania, ani do dnešného dňa netvrdil, že by táto pohľadávka bola zameniteľná s nejakou inou pohľadávkou zo zmluvy o úvere, prípadne že by nemal vedomosť, o ktorú pohľadávku z prípadných viacerých pohľadávok ide). Vymedzenie pohľadávky je možné zasadiť aj do kontextu - pri postupovaní išlo o prevod úverových pohľadávok, ohľadne ktorých bolo vedené výberové konanie a z jednania strán pred uzatvorením zmluvy je zrejmé, že jeho predmetom boli pohľadávky na vrátenie úveru - pri vymedzení pohľadávky je potrebné pristúpiť aj k výkladu vôle strán, akú pohľadávku pri špecifikácii mysleli. Uvedené podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.07.2013, sp. zn. 21 Cdo 3127/2012: „V posuzovaném případě bylo v zástavní smlouvě ze dne 26. 2. 2010 ve vztahu k označení zajišťované pohledávky uvedeno, že zástavní dlužníci předmětné nemovitosti zastavují k zajištění pohledávky zástavního věřitele za společností ARNICA MEDICAL, s. r. o. ve výši 11.942.662,- Kč. I kdyby tímto způsobem zajišťovaná pohledávka nebyla označena dostatečně přesně, měly soudy vzít v úvahu, že smlouvu jakožto výsledek projevů vůle je třeba vykládat
- jak vyplývá z ustanovení § 35 odst. 2 občanského zákoníku - nejen podle jazykového vyjádření použitého ve smlouvě, ale i podle dalších skutečností, zejména podle vůle účastníků smlouvy (na to, jakou měli účastníci při uzavření smlouvy vůli nebo jaké tu byly další pro výklad projevu vůle ve smyslu ustanovení § 35 odst. 2 občanského zákoníku rozhodné skutečnosti, je třeba usuzovat především podle okolností, za nichž byla smlouva uzavřena, a tímto způsobem zjištěná vůle účastníků se při výkladu projevu vůle neprosadí, jen jestliže by byla v rozporu s jazykovým projevem), a že za neplatnou lze pokládat jen takovou smlouvu, jejíž nejasnosti se nepodařilo odstranit ani pomocí výkladu projevu vůle.“ V zmysle Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike nepripadá do úvahy absolútna neplatnosť právneho úkonu. Česká právna úprava podstatne oklieštila prípady absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Jediný prípad absolútnej neplatnosti je v českom občianskom zákonníku zakotvený v § 588. V danom prípade právny úkon nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani so zákonom a nenarúša ani verejný poriadok. Predmetný právny úkon tiež nezaväzuje k plneniu od počiatku nemožnému.
35. Relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu sa nikto vo všeobecnej premlčacej lehote nedomáhal.
36. Z vyššie uvedených dôvodov argumenty žalovaného, smerujúce k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (bod 34. odôvodnenia tohto rozsudku) neobstoja. Je potrebné tiež poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (napr. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015).
37. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 25.08.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť AB - CREDIT a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610 ako postupca a spoločnosť Bazcom, a.s. (žalobca) ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok postupcu vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených na postupníka, za podmienok určených v zmluve. Medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012. Zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami so sídlom v Českej republike a v súlade s ust. § 1879 a nasl. Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike. Podľa bodu 10.10. zmluvy sa táto zmluva riadi právnym poriadkom Českej republiky. Podľa bodu 10.11. zmluvy neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí Príloha č. 1 - Špecifikácia pohľadávok, Zmlúv o úvere, Zabezpečenia a Zabezpečovacích dokumentov, Zmeniek a Blankozmeniek.
38. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.08.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť AB - CREDIT a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610 ako postupca a spoločnosť Bazcom, a.s. (žalobca) ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky postupcu zo zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012, vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených na postupníka, za podmienok určených v zmluve. Zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami so sídlom v Českej republike a v súlade s ust. § 1879 a nasl. Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike, preto sa táto zmluva riadi právnym poriadkom Českej republiky.
39. Pohľadávka je v bode 1. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok z 31.08.2015 (bod 46. odôvodnenia tohto rozsudku) presne, jasne a určite špecifikovaná, preto nemôže byť zmluva neplatná z dôvodov ako to tvrdil žalovaný.
40. S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 34. až 47. odôvodnenia tohto rozsudku súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
41. Na preukázanie skutočnosti, že dlžník (spoločnosť TARESTOZA, s.r.o.) riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy, žalobca predložil súdu tieto dôkazy: Upozornění z 10.05.2012, Upomínka č. 1 zo 16.05.2013, Upomínka č. 2 zo 14.06.2013, Upomínka ručiteli zo 14.06.2013, Žiadosť spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. zo dňa 27.06.2013 o odklad splátok, odpoveď MSD na žiadosť o odklad splátok z 02.07.2013, list MSD adresovaný spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. z 09.07.2013, Poslední upomínka ručiteli zo 25.07.2013, Poslední upomínka z 25.07.2013, Oznámení zástavci z 25.07.2013, Výzva k úhrade závazků z 12.08.2013, Odpoveď na poslednú upomienku - pokus o zmier, Poslední výzva k úhradě pohledávky z 15.08.2013, Oznámení o sesplatnění úvěru, poslední výzva k zaplacení z 11.09.2013, Oznámení zástavci o sesplatnění úvěru z 11.09.2013, list MSD adresovaný žalovanému z 29.09.2013, Výzva k plnění podmínek úvěrové smluovy z 10.02.2014.
42. Listom Mgr. Ing. T. I. konkurzného správcu MSD zo dňa 12.09.2014 bolo súdu preukázané, že správca oznámil Okresnému úradu Košice, Katastrálnemu odboru, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka MSD.
43. Uznesením sp. zn. 31R/4/2013-527 zo dňa 02.06.2014 Okresný súd Košice I potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka Alžbetina, s.r.o. (žalovaného).
44. Medzi stranami nebolo sporné a reštrukturalizačným plánom mal súd preukázané, že žalobca, ani jeho právni predchodcovia si neprihlásili pohľadávku do reštrukturalizácie.
45. Návrhom na výmaz záložného práva do katastra nehnuteľností záznamom zo dňa 04.06.2014 bolo súdu preukázané, že žalovaný požiadal Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor o výmaz predmetného záložného práva z katastra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31R/4/2013-527 zo dňa 02.06.2014 a Reštrukturalizačného plánu.
46. V odôvodnení uznesenia č. I. ÚS 193/08-20 zo dňa 04.06.2008 Ústavný súd SR uviedol, že: A) „Z uvedeného vyplýva, že základnou otázkou podstatnou na rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa v uvedenej veci bola otázka, či možno do reštrukturalizácie prihlásiť
pohľadávku zabezpečenú záložným právom na veciach vo vlastníctve reštrukturalizačného dlžníka, ktorá však vznikla za účelom zabezpečenia záväzku osoby odlišnej od reštrukturalizačného dlžníka, t.j. záväzku tretej osoby.“, B) „ (...) ústavný súd nemohol súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej do reštrukturalizácie nie je možné prihlásiť zabezpečovacie právo, ktoré priamo nezabezpečuje pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii, ktorá nie je v súlade s platnou právnou úpravou.“, C) „Ústavný súd sa naopak stotožnil s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého si svoju pohľadávku vyplývajúcu z ručiteľského záväzku voči reštrukturalizačnému dlžníkovi nemohol uplatniť ako zabezpečenú. Zároveň však ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že realizáciou svojich oprávnení vyplývajúcich z druhého akcesorického vzťahu - záložnej zmluvy mohol sťažovateľ prihlásiť svoju pohľadávku v rámci konania o reštrukturalizácii ako zabezpečenú, a naopak nerealizácia týchto oprávnení, t.j. neprihlásenie tejto pohľadávky v konaní o reštrukturalizácii, má za následok ich zánik.“
47. Na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k zániku záložného práva žalovaný predložil súdu aj Katastrálny bulletin č. 1/2014, ktorý v odpovedi na otázku č. 7. uvádza: „Okresný úrad, katastrálny odbor vyzve záložného veriteľa, aby v stanovenej lehote preukázal, že pohľadávku prihlásil riadne a včas, v opačnom prípade po uplynutí stanovenej lehoty záložné právo vymaže. V zmysle § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu, ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka, to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. V zmysle § 156 citovaného zákona zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Z uvedeného vyplýva, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu zanikajú zabezpečovacie práva podľa § 8 - aj záložné právo. V prípade, že z predložených listín je zrejmé, že pohľadávka nebola v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásená, okresný úrad, katastrálny odbor záložné právo vymaže a upovedomí o tom záložcu a záložného veriteľa. Osobou, ktorá je oprávnená dávať návrhy voči okresnému úradu, katastrálnemu odboru je konateľ spoločnosti, nakoľko zanikla aj funkcia správcu.“
48. Žalobca na preukázanie tvrdení o nemožnosti prihlásiť pohľadávku predmetnú pohľadávku do reštrukturalizačného konania predložil súdu Prihlášku zabezpečenej pohľadávky (§ 28 ods. 7 zákona) ako Prílohu č. 6 k vyhláške č. 665/2005 Z.z., Súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok ako Prílohu č. 5 k vyhláške č. 665/2005 Z.z. a Prihlášku pohľadávky ako prílohu č. 4 k vyhláške č. 665/2005 Z.z..
49. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
50. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 137 písm. a) CSP]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, však neplatí vtedy, ak žalobca
(napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
51. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
52. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalobca uplatňuje proti žalovaným v 1. a 2. rade majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.
53. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním poža- <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/naliehavy-pravny-zaujem/ naliehavy-pravny-zaujem-na-urcovacej-zalobe-neopodstatnenost-navrhu.html>dovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/naliehavy-pravny- zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-na-urcovacej-zalobe-neopodstatnenost-navrhu.html>
54. Vykonaným dokazovaním, najmä návrhom na výmaz záložného práva, výpisom z LV č. XXXXX a vyjadreniami žalobcu mal súd preukázané, že žalobca preukázal súdu naliehavý právny záujem na určení záložného práva žalobcu. Súd mal za to, že v právnom vzťahu medzi stranami konania je možné touto určovacou žalobou odstrániť neisté právne postavenie žalobcu aj spornosť žalobcovho práva, nakoľko predmetná žaloba je spôsobilá komplexne vyriešiť právny vzťah, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje. V danom prípade neexistuje možnosť žalobcu bez ďalšieho uplatniť si nároky žalobou na plnenie. Výmazom záložného práva z katastra nehnuteľností došlo k vyvolaniu stavu právnej neistoty žalobcu a taktiež k ohrozeniu subjektívnych práv žalobcu. Iba rozhodnutím o tejto žalobe môže dôjsť k odstráneniu predmetného stavu právnej neistoty a ohrozenia práva, nakoľko len rozhodnutím o nej môže byť navrátený právny stav založený záložnou zmluvou a žalobcovi tak umožnené domôcť sa svojej pohľadávky jeho výkonom, čím je nepochybne naplnená podmienka naliehavého právneho záujmu žalobcu.
55. V bode 88. odôvodnenia svojho uznesenia (sp. zn. 2Cob/172/2017 zo dňa 30.04.2018) Krajský súd v Košiciach uviedol, že súd prvej inštancie existenciu naliehavého právneho záujmu ako procesnú podmienku vyhodnotil správne, teda vo veci je daný právny záujem žalobcu na podanie určovacej žaloby.
56. Podľa ust. § 155 ZKR: (1) Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. (2) Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. (3) Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. (4) Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. (5) Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.
57. Podľa ust. § 28 ods. 7 ZKR v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
58. Podľa ust. § 119 ZKR: (1) Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. (2) Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka (ďalej len "akcionár dlžníka"). (3) Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. (4) Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa ustanovenia § 25 až 27 použijú primerane.
59. Podľa ust. § 120 ZKR: (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. (2) Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. (3) Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.(4) Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
60. Podľa ust. § 121 ZKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
61. Podľa ust. § 122 ZKR: (1) Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku. (2) Prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. (3) Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. (4) Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.
62. Podľa ust. § 151md Občianskeho zákonníka: (1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. (2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. (3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správ-neho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom. (4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.
63. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca stal veriteľom dlžníka - spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. titulom zmluvy o úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ Metropolitní spořitelní družstvo poskytol spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. úver vo výške istiny 44 000 000,-Kč. Dlžník bol členom družstva, preto námietka neplatnosti úverovej zmluvy zo strany žalovaného, spočívajúca v tvrdení, že MSD mohlo poskytovať úvery len svojim členom, je nedôvodná. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Touto záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam (k pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbe pod súpisným číslom 755 na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. M., obec C. - A. M., okres C. T. zapísaným na LV č. XXXXX) vo vlastníctve žalovaného. Záložné právo bolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností. Prevodom pohľadávky aj zabezpečovacie právo prešlo na žalobcu.
64. Nebolo medzi stranami sporné, že po potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného ako dlžníka uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/4/2013-527 zo dňa 02.06.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 108/2014 dňa 09.06.2014, na základe návrhu žalovaného zo dňa 04.06.2014, došlo k výmazu záložného práva z katastra.
65. Žalobca tvrdil, že ukončenie reštrukturalizácie záložcu (žalovaného), t.j. potvrdenie jeho reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v situácii, kedy je záložca osobou odlišnou od záložného
dlžníka, nie je dôvodom pre zánik záložného práva, nakoľko bolo záložné právo zriadené za účelom zabezpečenia záväzkov spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. a nie za účelom zabezpečenia záväzkov žalovaného.
66. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danom prípade zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo veriteľa - žalobcu (ktorý riadne a včas podľa zákona č. 7/2005 Z.z. neprihlásil svoje pohľadávky), riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok dlžníka, nezaniklo. Súd mal za to, že ust. § 155 ods. 2 ZKR sa vzťahuje iba na zabezpečovacie práva, ktoré je možné do reštrukturalizácie dlžníka prihlásiť, t.j. na zabezpečovacie práva zabezpečujúce dlhy samotného dlžníka. Záložné právo ako zabezpečovacie právo vzťahujúce sa k majetku dlžníka (záložcu), ktoré zabezpečuje dlhy inej osoby, ako je dlžník nie je možné do reštrukturalizácie predmetného dlžníka (záložcu) prihlásiť, nakoľko ZKR ani iný právny predpis prihlásenie takéhoto zabezpečovacieho práva do reštrukturalizácie nepripúšťa. Keďže teda žalobca nemohol záložné právo do reštrukturalizácie žalovaného prihlásiť, nemohlo byť záložné právo nikdy považované za riadne a včas neprihlásené tak, ako to požaduje ust. § 155 ods. 2 ZKR. S ohľadom na uvedené záložné právo nemohlo z dôvodu ukončenia reštrukturalizácie žalovaného zaniknúť, nakoľko bolo zriadené za účelom zabezpečenia záväzkov spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. a nie za účelom zabezpečenia záväzkov samotného žalovaného. Pri posúdení tohto nároku bolo potrebné prihliadnuť na rozličnú úpravu danej problematiky v rámci konkurzného konania, kde ust. § 28 ods. 7 ZKR výslovne stanovuje, že v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Toto pravidlo však platí výlučne pre konkurz a konkurzné konanie a nie je analogicky aplikovateľné na reštrukturalizačné konanie. Použitie ustanovení ZKR o konkurze v rámci reštrukturalizácie je možné iba tam, kde to ZKR výslovne predpokladá. Nakoľko teda vo vzťahu k žalovanému neprebehol konkurz, ale reštrukturalizácia, nie je možné, aby v jej dôsledku záložné právo zaniklo. Vzhľadom na vyššie uvedené príslušný katastrálny úrad vymazal záložné právo z listu vlastníctva bez právneho dôvodu.
67. Reštrukturalizačné a konkurzné konanie je prísne formálne. Pri predkladaní návrhov, uplatnení nárokov a práv sa používajú právnymi predpismi stanovené vzory a tlačivá. Z úpravy a obsahu vzorov tlačív na podávanie prihlášok je zrejmé, že prihláška do reštrukturalizácie neobsahuje položky na samostatné prihlásenie záložcu, ktorý nie je zároveň obligačným dlžníkom, ale možno len uviesť výlučne obligačného dlžníka. Je nepochybné, že právna úprava nepredpokladá povinnosť ani možnosť prihlásenia záložného veriteľa odlišného od obligačného dlžníka do reštrukturalizácie záložcu, nakoľko v opačnom prípade by počítala aj touto možnosťou v rámci inak detailne upravených vykonávacích predpisov a nimi vydaných tlačív žiadostí. Naopak, možnosť prihlásenia záložného veriteľa do konkurzného konania záložcu, ktorý nie je jeho obligačným dlžníkom, je v ZKR, na rozdiel od chýbajúcej úpravy pre prípad reštrukturalizácie, výslovne upravené v ustanovení § 28 ods. 7. Predmetné ustanovenie bolo doplnené do ZKR až novelou - zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012. V súvislosti s touto novelou bola doplnená vyhláškou aj osobitná forma prihlášky pohľadávky, ktorá umožňuje osobitne uviesť záložcu (úpadcu) a samostatne obligačného dlžníka. Do prijatia tejto novely sa záložný veriteľ neprihlasoval do konkurzu svojho záložcu odlišného od obligačného dlžníka a jeho záložné právo ostávalo zachované, čo priamo predpokladalo ustanovenie § 93 ods. 2 ZKR, podľa ktorého speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu. Aj dôvodová správa k zákonu č. 7/2005 Z.z. rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú. Je teda zrejmé, že pokiaľ by zákonodarca mal zámer ustanoviť rovnakú alebo obdobnú úpravu pre záložného veriteľa, ktorý nie je zároveň obligačným dlžníkom, aj pre prípad reštrukturalizácie, prinajmenšom by odkázal na ustanovenia ZKR o konkurze, ako to robí vo viacerých obdobných prípadoch. Takúto úpravu však ZKR postráda. Postavenie a uspokojovanie záložného veriteľa ako oddeleného veriteľa v rámci konkurzu je iné, ako úprava práv záložného veriteľa v rámci reštrukturalizačného konania. V reštrukturalizácii totiž nejde o uspokojenie sa zo zálohu, ako je to u oddeleného veriteľa v rámci konkurzu, ale záložné právo obligačného veriteľa zaniká schválením reštrukturalizačného plánu a tento bude naďalej uspokojovaný v zmysle reštrukturalizačného plánu. Záložné právo mu pri tom logicky dopomáha k získaniu väčšieho rozsahu alebo inak výhodnejšieho uspokojenia v rámci reštrukturalizácie, nakoľko záložný obligačný veriteľ má z pohľadu svojho postavenia pomerne zásadný dosah na schválenie reštrukturalizačného plánu. Schválením reštrukturalizačného plánu teda jeho záložné právo zaniká, ostáva mu však pohľadávka voči dlžníkovi v pláne schválenej výške. Takéto usporiadanie však nie je logicky možné pri záložnom veriteľovi
v prípade, ak úpadca nie je dlžníkom, ale len záložcom poskytujúcim zabezpečenie záväzku tretej osoby, nakoľko nie je možné reštrukturalizovať pohľadávku tretej osoby v rámci reštrukturalizačného konania záložcu. Nie je možné pripustiť ani argumentáciu, podľa ktorej v situácii, kedy si chce veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku v reštrukturalizácii, ktorá bola vyhlásená na majetok záložcu odlišného od obligačného dlžníka, má si záložný veriteľ uplatniť svoje zabezpečovacie právo prihláškou ako pohľadávku. Výška takejto „prihlásenej“ pohľadávky nemôže byť určená výškou pohľadávky, ktorú má záložný veriteľ voči svojmu obligačnému dlžníkovi, prípadne výškou, v akej je zabezpečená, ak je napríklad výška zabezpečenia nižšia ako výška zabezpečovaného záväzku. Takýto výklad by viedol k záveru, v zmysle ktorého môže byť záložný veriteľ považovaný v reštrukturalizácii záložcu za najväčšieho veriteľa záložcu (v prípade, že tento veriteľ disponuje vysokou pohľadávkou voči obligačnému dlžníkovi) napriek tomu, že voči záložcovi nemá žiadnu pohľadávku, t.j. jeho veriteľom vôbec nie je. Úpravu prihlasovania záložného veriteľa do reštrukturalizácie záložcu odlišného od obligačného dlžníka nemožno použiť ani na základe analógie ustanovenia § 28 ods. 7 ZKR, čo je evidentné z konania zákonodarcu, ktorý pri uvedení predmetného ustanovenia do ZKR evidentne úmyselne nevyužil možnosť úpravy aj reštrukturalizačného konania v uvedenom kontexte. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záložné právo voči dlžníkovi v reštrukturalizácii, ktorý zároveň nie je obligačným dlžníkom, nemôže zaniknúť schválením reštrukturalizačného plánu. Obsahom plánu je totiž zmena záväzkov dlžníka, a to čo do obsahu záväzkov, týkajúca sa najmä rozsahu plnenia záväzkov a lehoty plnenia. Zmena záväzkov v rámci reštrukturalizačného plánu je dohodnutá akoby s rozväzovacou podmienkou. Touto podmienkou je splnenie zmeneného záväzku, pretože inak sa záväzok „vracia“ do pôvodného právneho stavu. Z podstaty veci teda pri záložnom veriteľovi, kde dlžník v reštrukturalizácii ako záložca nie je zároveň obligatórnym dlžníkom záložného veriteľa, nie je takéto usporiadanie vôbec možné, keďže medzi dlžníkom (žalobcom) a záložným veriteľom nejestvuje priamy vzťah na finančné plnenie, ale len vzťah akcesorický, definovaný vecným právom zriadeným na zabezpečenie záväzku tretej osoby. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že záložné právo na majetku dlžníka v reštrukturalizácii zriadené na zabezpečenie záväzku tretej osoby nemôže bez ďalšieho v rámci reštrukturalizácie zaniknúť. Opačný výklad nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. Na tejto skutočnosti nič nemení ani uznesenie Ústavného súdu SR, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení odkazuje. Závery uvedené v tomto uznesení nie sú aplikovateľné na vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a prejednávanú vec, a to najmä z dôvodu, že v prípade posudzovanom Ústavným súdom bol záložný veriteľ zároveň aj priamym veriteľom dlžníka v reštrukturalizácii (z dôvodu ručenia), t.j. skutkové okolnosti prípadu sú odlišné od situácie žalobcu a žalovaného, kde žiadny priamy veriteľský vzťah neexistuje; a v predmetnom uznesení sa Ústavný súd nevyjadril a nevysporiadal s argumentáciou, ktorú žalobca predložil v žalobe. Navyše predmetné rozhodnutie Ústavného súdu pochádza z roku 2008. Až zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zavedeniu, resp. k zmene ust. § 28 ods. 7 ZKR, ktoré umožňuje uplatniť svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľovi, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. To znamená, že Ústavný súd v čase rozhodovania vychádzal aj z iného právneho stavu, pričom súd mal za to, že zmena zákona má rozhodujúci význam pre posúdenie veci.
68. Krajský súd v Košiciach v bodoch 77. a 78. odôvodnenia svojho uznesenia (sp. zn. 2Cob/172/2017 zo dňa 30.04.2018) konštatoval, že žalovaný nie je dlžníkom žalobcu, preto žalobca nemá proti žalovanému žiadnu pohľadávku, ktorú bolo potrebné prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z uvedeného dôvodu záložné právo žalobcu zriadené za účelom zabezpečenia záväzkov TARESTOZA nezaniklo.
69. S poukazom na vyššie uvedené bolo nevyhnutné, aby súd napravil protiprávny stav a určil, že záložné právo nezaniklo a existuje s jeho pôvodnými vlastnosťami t.j. vzťahuje sa k nehnuteľnostiam, je zriadené ako záložné právo v prvom rade a v prospech žalobcu a to na základe záložnej zmluvy a následných postúpení pohľadávky voči spoločnosti TARESTOZA, s.r.o., ktorej záväzok záložné právo zabezpečovalo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.
70. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
71. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
72. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
73. Okresný súd Košice I uznesením sp zn. 26Cb/32/2016-70 zo dňa 11. mája 2016 na návrh žalobcu nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s pozemkom registra „C“ s parc. č. XXX, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s pozemkom registra „C“ s parc. č. XXX, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a so stavbou so súp. č. XXX, na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcimi sa v k.ú. A. M., obec C. - A. M., okres C. T., zapísanými na LV č. XXXXX, a to tieto nepredať, nedarovať ani inak nepreviesť na tretiu osobu, nevložiť do majetku právnickej osoby, nezriadiť záložné právo, vecné bremeno a ani iné právo tretej osoby obmedzujúce dispozíciu s nehnuteľnosťami a tieto neprenechať do užívania tretej osoby, či už odplatne alebo bezodplatne, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci žaloby o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam.
74. Podľa ust. § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
75. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
76. Súd týmto rozsudkom žalobe vo veci samej vyhovel, preto v súlade s ust. § 337 ods. 3 CSP zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/32/2016-70 zo dňa 11. mája 2016 o nariadení predbežného opatrenia.
77. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.
78. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutý v rozsudku, podľa ktorého vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná. Z hľadiska vecnej legitimácie žalobcu na podanie určovacieho návrhu v danej veci nebolo vylučovacou skutočnosťou, že nebola účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre jej legitimáciu svedčí to, že touto zmluvou došlo k zásahu do právneho postavenia žalovaného ako účastníka nie síce zmluvy o postúpení pohľadávky, ale dohody s veriteľom (Záložnej zmluvy).
79. Uvedeného právneho postavenia žalovaného nemohlo zbaviť oznámenie o postúpení pohľadávky postupníkovi. Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v Občianskom zákonníku platnom tak na území Slovenskej republiky, ako ani v Občianskom zákonníku platnom na území Českej republiky.
80. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že sa dlžník v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
81. Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možnosti namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
82. Ustanovenie, podľa ktorého dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, má svoj zásadný význam na riešenie otázky splnenia dlhu. Splnenie dlhu v súlade s citovaným ustanovením môže nastať dokonca i v prípade, keď predmetná pohľadávka už nepatrí postupcovi, keďže ju medzičasom zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupníkovi, avšak postúpenie pohľadávky ešte nebolo oznámené, resp. preukázané dlžníkovi, ako to vyžaduje citovaná právna úprava.
83. Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky. Ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžník postupca, prípadne dlžníkovi takéto postúpenie preukázal postupník, a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje.
84. V spore, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný na námietku žalobcu prihliadať, nakoľko otázka platnosti postúpenia pohľadávky má dopomôcť k správnemu vymedzeniu strán sporu v otázke ich legitimácie.
85. Žalovaný predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ absentuje existencia naliehavého právneho záujmu, nemožno žalobe vyhovieť a ako takú je potrebné ju zamietnuť. Naliehavý právny záujem pritom bude spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené. Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
86. Žalovaný je toho názoru, že žaloba nesplnila základné predpoklady, aby bolo možné hovoriť o tom, že v konaní je daný naliehavý právny záujem a ako taká nie je spôsobilá odstrániť žalobcom namietané a nesprávne interpretované porušenie práva. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa, pokiaľ v žalobe namieta nesprávny postup a rozhodnutie Správy katastra, mala sa ho domáhať v inom konaní, v ktorom by však žalovanej jednoznačne neprináležala pasívna legitimácia.
87. Žalovaný poukazuje, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj otázku platnosti záložnej zmluvy. Žalovaný v konaní napadol platnosť záložnej zmluvy, a to z dôvodu jej neplatnosti pre neurčitosť. V článku III. ods. 2 písm. e) a g) záložnej zmluvy. Podľa ustanovenia článku III. ods. 2, písm. e) sa má za zabezpečovanú pohľadávku považovať pohľadávka vrátane jej príslušenstva na uhradenie nákladov, poplatkov zo sadzobníka poplatkov, zmluvných pokút v zmysle Zmluvy o úvere.
88. Takto vymedzenú pohľadávku celkom jednoznačne nemožno považovať za súladnú s platnou legislatívou. Žalovaný nedisponuje žiadnym sadzobníkom poplatkov, na ktorý poukazuje článok III. ods. 2, písm. e) záložnej zmluvy. Uvedené ustanovenie je nejednoznačné, zmätočné a nejasné.
89. Žalovaný k nezrozumiteľnosti a neurčitosti právneho úkonu zároveň poukazuje na konštantne judikovaný záver súdov, podľa ktorého nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe tretím osobám, čím žalovaný oponuje argumentácii súdu prvej inštancie obsiahnutej v rozsudku.
90. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal náhradu trov konania.
91. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.
92. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že nie je teda mysliteľne možné prihliadať k argumentu žalovaného, že nevie, čo znamená určité ustanovenie zmluvy, čo všetko je Záložným právom zabezpečené, keď ide o obvyklé ustanovenia Záložnej zmluvy pri zabezpečení úverovej pohľadávky a navyše, keď sa žalovaný ako záložca podieľal na jej tvorbe.
93. V tomto smere si žalobca dovoľuje zdôrazniť, že ak by aj niektoré z ustanovení Záložnej zmluvy bolo nezrozumiteľné, neznamenala by v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka takáto nezrozumiteľnosť
neplatnosť celého úkonu, ale len nezrozumiteľnosťou postihnutých častí. Aj keby teda argumentácia žalovaného bola založená na pravde, čo žalobca odmieta, neznamenalo by to neplatnosť celej Záložnej zmluvy, ale len jej dotknutých ustanovení, t.j. v žiadnom prípade by žalovaným tvrdené skutočnosti nemohli založiť neplatnosť Záložného práva.
94. V prípade, ak ide o takú vadu, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu úkonu, bude neplatná len táto časť právneho úkonu. Tento prístup je pritom preferovaný v rámci zásady in favorem negotii.
95. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Ak by však aj niektoré z ustanovení, ktoré uvádza žalovaný, boli neplatné, nespôsobuje ich neplatnosť v žiadnom prípade neplatnosť celej Záložnej zmluvy. Záložná zmluva aj bez týchto ustanovení umožňuje vymáhať žalobcovi ako záložnému veriteľovi všetky zabezpečené pohľadávky, ktoré sú upravené ustanoveniami, o ktorých určitosti a platnosti nie je medzi stranami spor.
96. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov konania.
97. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.
98. Žalovaný vo vyjadrení v podstate len zopakoval obsah doterajších podaní.
99. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca.
100. Žalobca uviedol, že žalobcovi svedčí platné Záložné právo v prvom rade k nehnuteľnostiam.
101. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zák. č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2019 podľa § 378 ods. 1 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany upovedomené zákonným spôsobom.
102. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie v konaní o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam vyhovel.
103. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku spĺňajúcom všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci.
104. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť:
105. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.2.2017 č.k. 26Cb/32/2016 v znení opravného uznesenia zo dňa 20.10.2017 tak, že žalobe vyhovel.
106. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.4.2018 sp.zn. 2Cob/172/2017 horeuvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
107. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nie je dlžníkom žalobcu a preto žalobca nemá proti žalovanému žiadnu pohľadávku, ktorú bolo potrebné prihlásiť do reštrukturalizačného konania, preto z uvedeného dôvodu záložné právo žalobcu zriadené za účelom zabezpečenia záväzku -TARESTOZA nezaniklo.
108. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď v ďalšom konaní a novom rozhodnutí postupoval v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení zo dňa 30.4.2018, č.k. 2Cob/172/2017.
109. Predmetom ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalobca stal veriteľom dlžníka - spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. titulom zmluvy o úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ Metropolitní spořitelní družstvo poskytol spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. úver vo výške istiny 44 000 000,-Kč. Dlžník bol členom družstva, preto námietka neplatnosti úverovej zmluvy zo strany žalovaného, spočívajúca v tvrdení, že MSD mohlo poskytovať úvery len svojim členom, je nedôvodná. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Touto záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam (k pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. XXX o výmere 153 m2, záhrady a stavbe pod súpisným číslom 755 na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A.É. M., obec C. - A. M., okres C. T. zapísaným na LV č. XXXXX) vo vlastníctve žalovaného. Záložnú právo bolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností. Prevodom pohľadávky aj zabezpečovacie právo prešlo na žalobcu.
110. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný.
111. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalovaného, že nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky. S touto otázkou sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní riadne vysporiadal v bode 43 rozsudku, pričom so závermi súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné opakovať znenie bodu 43 odvolaním napadnutého rozsudku.
112. Odvolací súd z horeuvedených dôvodov odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
113. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
114. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).