Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34C-57-2014.pdf
PDF · 165.87 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v spore žalobcu J.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., M. Y. XXXX/XX, zastúpeného v konaní Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO : 00 166073, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, Legionárska 7158/5, Trenčín, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.212,98 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.212,98 Eur a náhrady trov konania. Žalovanej sumy sa domáhal titulom náhrady škody v zmysle z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom na skutkovom základe, že vyšetrovateľ KR PZ TN ho uznesením zo dňa 9.2.2004 podľa § 163 ods.1 Tr. por. stíhal pre trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2 k § 148a ods.1, ods.3 TZ. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť dňa 13.2.2004, ktorú prostredníctvom obhajcu odôvodnil podaním zo dňa 2.3.2004 a prokurátorka KP v Trenčíne ju uznesením zo dňa 18.3.2004 zamietla ako nedôvodnú. Dňa 9.10.2009 podala prokurátorka na neho obžalobu na Okresný súd Partizánske pre spolupáchateľstvom spáchaný trestný čin neodvedenia dane a poistného. Okresný súd Partizánske ho rozsudkom zo dňa 5.12.2011 sp. zn. 2T/60/2009-5109 podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku podala prokurátorka odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 23To/48/2012-5144 zo dňa 4.7.2012 podľa § 319 Tr. por. jej odvolanie zamietol, pretože nie je dôvodné. Žalobca uviedol, že v uvedenom trestnom konaní bol nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si ako obvinený zvolil obhajcu advokáta Pavla Trnku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. V príčinnej súvislosti s nezákonným postupom vyšetrovateľa a prokurátorky mu pritom vznikla škoda vo výške 1.212,98 Eur, ktorá predstavuje vynaložené náklady na obhajobu advokátom v predmetnom trestnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že o predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 12.7.2013, pričom žalovaný mu listom zo dňa 14.2.2014 oznámil, že jeho žiadosť posúdil ako nedôvodnú, pretože nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. S poukazom na uvedené si žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške 1.212,98 Eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o stíhaní a s následným nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní z titulu nákladov vynaložených na právne zastúpenie v predmetnom trestnom konaní. Zdôraznil, že štát v takýchto veciach nesie objektívnu
zodpovednosť, z ktorej sa nemôže vyviniť. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že len samotné prípravné konanie trvalo 6 a 1 roka, preto si žalobou uplatňuje náhradu škody jednak titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, ale aj za nezákonný úradný postup, pretože žalobca nemôže za to, že trestné konanie trvalo tak dlho. Nesprávny úradný postup nevidí iba v samotných prieťahoch v prípravnom konaní, ale aj v jednotlivých úkonoch v rámci podanej obžaloby, ktoré nie je síce rozhodnutím, ale je súčasťou úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania v prípravnom konaní malo byť prokuratúre jasné, že konanie, ktoré je predmetom trestného stíhania, nie je trestným činom, preto žalobca bol na základe obžaloby nedôvodne vystavený ďalšiemu trestnému konaniu pred súdom, na ktorom súd konštatoval, že skutok nie je trestným činom. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie KS TN sp.zn. 5Co/370/2016 z 20.6.2016 v skutkovo obdobnej veci, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu OS Partizánske, kde bolo konštatované, že objektívna premlčacia lehota začína nielen odkedy vzniklo nezákonné rozhodnutie, ale odkedy tá škoda reálne vznikla. Okrem toho vznesenú námietku premlčania považuje za rozpornú s dobrými mravmi, pretože žalobca nemohol ovplyvniť dĺžku samotného trestného konania a tým aj premlčaciu dobu. Súčasne žalobca predložil súdu podrobnú špecifikáciu uplatnenej náhrady škody, t.j. vyúčtovanej odmeny advokáta a pokiaľ žalovaný namietal rozsah vykonanej obhajoby, k tomu teda navrhol pripojiť trestný spis ako aj výsluch strany ( žalobcu), ktorý potvrdil, že všetkých procesných úkonov sa zúčastnil aj jeho obhajca a poukázal na to, že už zo samotného odôvodnenia rozsudku vyplýva aj rozsah dokazovania, že na hlavnom pojednávaní okrem 5 obvinených bolo vypočutých spolu aj 23 svedkov, oboznamovaný rozsiahly spisový materiál, z čoho je zrejmé, že rozsah vyúčtovania obhajoby nepresahuje reálne postupy k právnym službám. Súčasne žalobca predložil súdu podrobnú špecifikáciu uplatnenej náhrady škody, t.j. vyúčtovanej odmeny advokáta, ktorá je uvedená nižšie a doklady o jej zaplatení.
2. Tunajší súd vydal vo veci dňa 16.9.2016 platobný rozkaz č.k.34C/57/2014-82, voči ktorému podal žalovaný odpor. Preto bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 4.7.2017 č.k.34C/57/2014-97 platobný rozkaz zrušený.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od ním tvrdeného nezákonného rozhodnutia o stíhaní ČVS: KUV-28/20-2000 Mh zo dňa 9.2.2004. Poukázal na znenie ustanovenia § 22 ods.2 z.č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého sa toto právo ( t.j. právo na náhradu škody) premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Žalovaný zdôraznil, že sa jedná o objektívnu premlčaciu dobu, ktorú nie je možné v žiadnom prípade prekročiť a ani neskončenie trestného stíhania nemôže pôsobiť na objektívnu premlčaciu dobu. Keďže v danej veci začala premlčacia doba plynúť 12.2.2004 (kedy bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o vznesení obvinenia zo dňa 9.2.2004) a žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil podaním žaloby dňa 25.9.2014, je ním uplatňovaný nárok premlčaný. Preto žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom túto nepovažoval, že by bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca bol oslobodený spod obžaloby v r.2012 a mal dosť času si ešte v rámci objektívnej premlčanej doby uplatniť svoj nárok. Okrem vznesenej námietky premlčania sa žalovaný z opatrnosti vyjadril k splneniu podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými sú : 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktoré musia byť splnené súčasne. Poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, uznesenia o stíhaní žalobcu ako obvineného zo dňa 9.2.2004, ktorú nezákonnosť odôvodňuje tým, že bol potom súdom spod obžaloby oslobodený. S týmto jeho záverom sa žalovaný nestotožňuje a má za to, že to neplatí absolútne, najmä nie v prípadoch, ak existuje konkrétne a preukázané zavinené konanie žalobcu (ako poškodeného), ktorým si vznesenie obvinenia sám zavinil, teda ktorým sám a vedome vzbudil podozrenie, že pácha alebo spáchal trestný čin, a ktoré viedlo k vzneseniu obvinenia. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.zn.1Cdo 53/93, NS ČR sp.zn. 25Cdo 2089/2006, ÚS SR I.ÚS 548/2012 a uviedol, že z vyšetrovania bolo zistené, že sa pravidelných finančných dispečingov zúčastňovali generálni riaditelia obchodných spoločností, na ktorých sa rozhodovalo nielen o použití finančných prostriedkov, ale aj o odvodoch do poisťovní, úradu práce a daňovému úradu a aj zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, za ktoré obdobie boli spoločnosti schopné si plniť tieto záväzky, stanovenie obdobia, za ktoré bolo možné preddavky a poistné uhrádzať, pričom poukazuje na možnosť len pomerného uhrádzania svojich finančných záväzkov. Poukázal na to, že z rozsudku OS Partizánske zo dňa 5.12.2011 vyplýva, že predmetná spoločnosť žalobcu TG TRADE
a.s. naozaj v období od 1.3.1999 do 31.12.2000 neuhradila preddavky na daň a poistné. V konaní sa uskutočnilo rozsiahle dokazovanie a výpovedi znalca, ktorý až na hlavnom pojednávaní zmenil svoj záver uvedený v písomnom znaleckom posudku (že zrealizovaním úhrad dane a poistného by nedošlo k vážnemu ohrozeniu chodu spoločnosti) a uviedol, že spoločnosť nemohla odvádzať poistné a daň bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti. Teda v čase začatia trestného stíhania existovalo dôvodné podozrenie, že žalobca sa spolu s ďalšími dopustil trestnej činnosti, nakoľko z predložených dokladov vyplývalo, že preddavky na daň a poistné neboli uhradené, pričom uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nie je rozhodnutím o ne/vine obvineného a na jeho vznesenie postačuje dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba. Žalovaný má za to, že v tomto prípade je daná negatívna podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, žalobca nevenoval náležitú pozornosť všetkým okolnostiam a možným následkom svojho konania (neodvádzanie preddavkov na daň a poistné), preto ide v danom prípade minimálne o nevedomú nedbanlivosť, ktorá zakladá zavinenie žalobcu a za daných okolností by nemal byť poskytnutý priestor na to, aby štát hradil uplatnenú náhradu škody. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné preukázanie úhrady konkrétnej sumy žalobcom pokladničnými dokladmi a faktúrami, ešte nezakladá nárok na náhradu škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Žalovaný namietol potrebu skúmať účelnosť vyčíslených právnych úkonov, pričom bez trestného spisu nie je možné vyjadriť sa k opodstatnenosti vyčíslenia trov obhajoby v súvislosti so zatiaľ nepreukázanou prítomnosťou zástupcu na jednotlivých úkonoch, účasťou na výsluchoch (dňa 10.3.2004), verejnom zasadnutí (21.1.2010) a hlavných pojednávaniach ( dňa 9.3.2010, dňa 6.4.2010), ani dobu ich trvania. Žalovaný namietol, že z predložených dokladov nevyplýva, že by sa predmetné úkony uskutočnili, ako ani prítomnosť právneho zástupcu na predmetných úkonoch, a že absentuje plnomocenstvo o tom, že žalobca bol v rámci trestného konania právne zastúpený. Preto má žalovaný za to, že nie je preukázaný vznik, výška skutočnej škody v podobe trov právneho zastupovania. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca namietal aj nesprávny úradný postup, na to by sa už mal vzťahovať z.č.514/2013 Z. z., ktorý v § 9 ods.2 upravuje možnosti ako reagovať v prípade, ak sa žalobcovi javil postup neprimerane dlhý, mal možnosť podať sťažnosť na postup, námietky a pod. Žalobca však nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, pričom nesprávny úradný postup príslušných orgánov v rámci prípravného konania špecifikoval až teraz po prvý krát, teda nebol doteraz predmetom tohto konania ani predmetom predbežného prerokovania nároku.
4. Prokurátorka súhlasila s názorom žalovaného a žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaným vznesenú námietku premlčania považovala za dôvodnú. Poukázala na vyvíjajúcu sa judikatúru KS BA, napr. sp.zn.9Co/568/2013. Poukázala tiež na to, že z rozsudku OS Partizánske sp.zn.2T/60/2019 vyplýva, že skutky dávanému obžalovanému za vinu sa skutočne stali a bolo možné konštatovať nezaplatenie finančných prostriedkov, povinný neuhrádzal zamestnancom platby. Preto by podľa ich názoru bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bola uplatnená náhrada.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil žalobu, uznesenie o vznesení obvinenia, sťažnosť proti obvineniu, odôvodnenie sťažnosti, uznesenie prokuratúry o zamietnutí sťažnosti, obžalobu z č.l. 15, rozsudok OS Partizánske z č.l. 29, odvolanie z č.l. 43, uznesenie KS TN z č.l. 44, vyúčtovanie odmeny advokáta, technický preukaz, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, PPD a výpisy z účtu, PR z č.l. 82, oznámenie OS Partizánske, odôvodnenie sťažnosti, zápisnicu z výsluchu, uznesenie 5 Co/370/2016 a 31Cdo 4835/2014, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci :
6. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín zo dňa 9.2.2004 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a spolu s ďalšími spoluobvinenými bol stíhaný ako obvinený za trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa §9/2: § 148a ods.1, ods.3 Trestného zákona na skutkovom základe, že dvaja spoluobvinení ako konatelia spol. TG TRADE a.s. spoločne s generálnym riaditeľom spoločnosti obvineným č. 10 (žalobcom) rozhodujúc spoločne o použití finančných prostriedkov spol. a obv.10 (žalobca) priam riadiac uvedenú spoločnosť, v období od 1.3.1999 do 31.12.2000, napriek tomu, že z miezd zamestnancov spoločnosti boli riadne zrazené finančné prostriedky určené na preddavok na daň z príjmov, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie a zdravotné poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti, tieto finančné prostriedky v rozpore so zákonmi, v deň výplat zadržali, dali príkaz, aby tieto finančné prostriedky neboli odvedené určeným príjemcom a použili ich na zabezpečenie iných finančných potrieb spoločnosti, čím
zadržali a neodviedli finančné prostriedky daňovému úradu, VšZP, Okresnému úradu práce a Sociálnej poisťovni.
7. Dňa 13.2.2004 podal žalobca voči uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a podaním zo dňa 2.3.2004 spísaným zvoleným obhajcom Pavlom Trnkom sťažnosť podrobne odôvodnil.
8. Uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 18.3.2004 bola sťažnosť žalobcu a ďalších spoluobvinených zamietnutá.
9. Dňa 28.10.2009 Krajská prokuratúra Trenčín podala na Okresný súd Partizánske na žalobcu ako obvineného 4) a ďalších štyroch spoluobvinených obžalobu za vyššie uvedený trestný čin na skutkovom základe, že dvaja spoluobvinení ako členovia predstavenstva spol. TG TRADE a.s. a obvinený 4) (žalobca) ako generálny riaditeľ spoločnosti, rozhodujúc o použití finančných prostriedkov tejto spoločnosti a priamo túto riadiac v období od 1.3.1999 do 31.12.2000, napriek tomu, že zo mzdy zamestnancov spoločnosti boli riadne zrazené finančné prostriedky určené na preddavok na daň z príjmov, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, pričom tieto finančné prostriedky zadržali, v čase splatnosti odvodov, i napriek dostatočnému množstvu finančných prostriedkov, neodviedli tieto jednotlivým určeným príjemcom a to daňovému úradu vo výške 44.808,52 Eur, VšZP vo výške 200,13 Eur a Sociálnej poisťovni 608,18 Eur, ale tieto použili na uhradenie iných finančných záväzkov spoločnosti.
10. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 5.12.2011 č.k.2T/60/2009-5109 boli všetci piati obžalovaní ( teda aj žalobca, v trestnom konaní označený ako obžalovaný 4/ ) podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodení, pretože skutky nie sú trestným činom. V odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného konštatoval, že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nestačí len neodvedenie povinných platieb oprávneným subjektom, ale zamestnávateľa možno stíhať len vtedy, ak reálne zrazil zo mzdy zamestnanca povinné platby a úmyselne ich neodviedol, pričom je potrebné venovať pozornosť celkovej hospodárskej situácii v spoločnostiach, pričom z výpovedi znalcov súd nemal za preukázané, či spoločnosti mali vtedy dostatok finančných prostriedkov, keď znalci sa zaoberali len otázkou, či k termínu splatnosti odvodov mali spoločnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodov, nakoľko znalci závery čerpali z kontroly mesačných výkazov. Podľa znalcov by spoločnosti nemohli odvádzať poistné a daň bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti, ich výroba by bola pravdepodobne ohrozená a nemohli by v ďalšej činnosti pokračovať. Súd konštatoval, že je nesporné, že vykonané dokazovanie nespochybnilo, že skutky sa stali, teda spoločnosti v uvedenom období neodvádzali povinné platby určené na preddavok na daň z príjmov, na nemocenské postenie a dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, pričom tak neučinili v dôsledku objektívneho nedostatku finančných prostriedkov. Súd nemohol konštatovať, že obžalovaní naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov povinné platby reálne z miezd zamestnancom nezrážali, nemohli ich teda ani zadržať a použiť pre inú potrebu.
11. Voči uvedenému oslobodzujúcemu rozsudku podala prokurátorka odvolanie a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4.7.2012 č.k.23To/48/2012-5144 odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky zamietol, pretože nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Okrem iného konštatoval, že pokiaľ v predmetnej trestnej veci došlo zo strany znalcov, ktorí v prípravnom konaní vypracovali písomné znalecké posudky, na hlavnom pojednávaní k diametrálne odlišnému posúdeniu finančnej situácie v spoločnostiach, hlavne z hľadiska splatnosti odvodov, túto zmenu logicky vysvetlili tým, že v čase vypracovávania znaleckých posudkov nemali k dispozícii všetku potrebnú dokumentáciu, najmä im neboli známe splatné pohľadávky spoločností voči veriteľom, exekučné príkazy, splatné úvery bankám a potrebná výška nákladov na energie a materiálu na zabezpečenie chodu výroby, mzdy zamestnancov, nehovoriac o tom, že daňový úrad a poisťovne jednotlivé úhrady realizované spoločnosťami započítali aj na úhradu starších dlhov.
12. Z vyúčtovania odmeny advokáta vyplynulo, že obhajca Pavol Trnka si za úkony právnej služby poskytnutej žalobcovi ako obvinenému a potom aj ako obžalovanému vo vyššie uvedenej trestnej veci vyúčtoval odmenu celkovo vo výške 1.212,98 Eur, ktorú aj podrobne špecifikoval, pričom odmenu účtoval ako tarifnú v zmysle právnych predpisov účinných v čase poskytnutých právnych služieb : vyhl. MS SR č.163/2002 Z. z. a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.
13. Z vyúčtovanej odmeny advokáta vyplýva, že odmena pozostáva z : a) tarifnej odmeny účtovanej za 3 úkony právnej služby á 2.720,-Sk = 8.160,-Sk (270,86 Eur) podľa § 15 ods.1 písm. c/ vyhl. č.163/2002 Z. z. : 1x prevzatie veci a príprava obhajoby z 13.2.2004 (§16 ods.1 písm. a/ cit. vyhl.), 1x odôvodnenie sťažnosti z 2.3.2004 (§16 ods.1 písm. c/ cit. vyhl.) a 1x výsluch obvineného na OR PZ ÚJKP TN z 10.3.2004 (§16 ods.1 písm. d/cit. vyhl.). b) režijného paušálu účtovaného podľa § 19 ods.3 cit. vyhl. : 3x režijný paušál á 136,-Sk = 408,-Sk ( 13,54 Eur) c) na stratu času podľa § 20 ods.1 cit. vyhl.: 2x začaté polhodiny straty času á 567,-Sk = 1.134,-Sk (37,64 Eur) Teda odmena advokáta pre účely uplatnenia nároku k 30.6.2005 : 322,04 Eur Od 1.7.2005 advokát platca DPH a odmena pozostáva z : a) tarifnej odmeny účtovanej za 1 úkon právnej služby podľa § 12 ods.3 písm. b/ á 2.228,-Sk (73,96 Eur) podľa § 12 ods.3 písm. b/ vyhl.č.655/2004 Z.z. : 1x preštudovanie spisu na KR PZ ÚJKP TN z 20.7.2007(§14 ods.1 písm. d/ cit. vyhl.); tarifnej odmeny účtovanej za 1 úkon právnej služby á 90,17 Eur : 2 = 45,09 Eur podľa § 12 ods. písm. b/ cit. vyhl. : 1xVZ na OS PE z 26.1.2010 (§14 ods.3 písm. d/ vyhl.); tarifnej odmeny účtovanej za 5 úkonov právnej služby á 90,17 Eur = 450,85 Eur podľa § 12 ods.3 písm. b/ cit. vyhl. : 3xHP na OS PE z 9.3.2010 cez 6 hod. a 2x HP na OS PE z 6.4.2010 cez 4 hod. (§14 ods.1 písm. c/ vyhl.) b) režijného paušálu účtovaného podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. : 1x režijný paušál /rok 2017 á 178,-Sk (5,91 Eur) a 3x režijný paušál /rok 2010 á 7,21 Eur = 21,63 Eur c) nákladov na cestovné právneho zástupcu podľa § 15 písm. a/ cit. vyhl : 1x cestovné autom dňa 20.7.2007 (BnB-TN aspäť, 62 km) : 5,65 Eur + 12,76 Eur; 3x cestovné autom dňa 26.1., 9.3. a 6.4.2010 (BnB-PE a späť, 46 km) : 9,51 Eur + 25,25 Eur d) náhrady za stratu času účtovaná podľa § 17 ods.1 cit. vyhl. : 2x polhodina straty času á 297,-Sk = 594,-Sk (19,72 Eur) (1x cesta BN - TN a späť z 20.7.2007) a 6x polhodina straty času á 12,02 Eur = 72,12 Eur (3x cesta BN-PE a späť z 26.1., 9.3. a 6.4.2010) = spolu 742,45 Eur + 20 % DPH 148,49 Eur. Teda odmena advokáta 890,94 Eur. Teda odmena spolu 1.2012,98 Eur (322,04 Eur + 890,94 Eur). 14. Z predložených faktúr, príjmových pokladničných dokladov, výpisov z účtu vyplýva, že žalobca uhradil obhajcovi za poskytnuté právne služby sumu celkovo 1.214,15 Eur / 6.000,-Sk ( t.j.199,16 Eur) + 3.697,30 Sk (t.j.122,73 Eur) + 122,26 Eur + 240,-Eur + 100,-Eur + 120,-Eur + 50,-Eur + 50,-Eur + 210,-Eur).
15. Dňa 17.7.2013 bola Ministerstvu spravodlivosti doručená Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku podľa z. č. 58/1969 Zb., ktorou žalobca požadoval náhradu škody 1.212,98 Eur v zmysle prísl. ustanovení z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o stíhaní a s následným od toho nezákonného právoplatného rozhodnutia sa odvíjajúcim postupom a rozhodovaním orgánov činných v trestnom konaní mu vznikla uplatňovaná škoda. Listom zo dňa 14.2.2014 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené.
16. Žaloba na náhradu škody bola doručená súdu dňa 29.9.2014.
17. V predmetnom spore vzniesol žalovaný námietku premlčania, poukázal na naplnenie negatívnej podmienky vzniku zodpovednosti a rozporoval prítomnosť obhajcu na úkonoch právnej služby tým, že poukázal na nepreukázanú prítomnosť obhajcu na výsluchoch dňa 10.3.2004, verejnom zasadnutí dňa 26.1.2010 a hlavných pojednávaniach dňa 9.3.2010 a 6.4.2010, ani dobu ich trvania.
18. S poukazom na žalovaným tvrdené nepreukázanie prítomnosti obhajcu na niektorých úkonoch predložil žalobca súdu niektoré rozhodnutia a podania z trestného spisu, navrhol pripojenie trestného spisu a tiež výsluch strany sporu - žalobcu.
19. Pripojenie celého trestného spisu považoval súd za nadbytočné a tiež nehospodárne, čo sa týka jeho doručovania, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu má č.l.5144 a je teda zrejmé, že celý trestný spis je veľmi obsiahly a jeho doručovanie by bolo nehospodárne. Preto súd žiadal o zaslanie len niektorých
listín z trestného spisu týkajúcich sa úkonov, pri ktorých žalovaný namietal nepreukázanú účasť obhajcu pri úkonoch.
20. Z listín predložených Okresným súdom Partizánske z ich trestného spisu sp.zn. 2T/60/2009 vyplynulo, že odôvodnenie sťažnosti zo dňa 2.3.2004 voči vznesenému obvineniu bolo spísané a podané zvoleným obhajcom žalobcu, advokátom Pavlom Trnkom.
21. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 10.3.2004 bolo zistené, že pri výsluchu žalobcu ako obvineného v trestnom konaní v Trenčíne na útvare ÚJKP KR PZ Trenčín bol prítomný aj jeho obhajca Pavol Trnka, pričom výsluch trval od 08.30 hod. do 10.45 hod.
22. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že dňa 20.7.2007 sa v Trenčíne uvedeného úkonu osobne zúčastnil so žalobcom aj jeho obhajca Pavol Trnka. Preštudovanie trvalo od 08.00 hod. do 10.15 hod.
23. Z oznámenia Okresného súdu Partizánske bolo zistené, že nebolo možné zaslať tunajšiemu súdu aj zápisnicu z verejného zasadnutia zo dňa 26.1.2010 a zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 9.3.2010 a 6.4.2010, nakoľko spis 2T/60/2009 bol zapožičaný Okresnému súdu Bratislava I.
24. Z výsluchu žalobcu ako dôkazného prostriedku výsluchu strany sporu vyplynulo, že obhajca žalobcu bol prítomný pri všetkých úkonoch v tom trestnom konaní, teda aj na verejnom zasadnutí a pojednávaniach. Žalobca si síce s odstupom času nepamätá presné dátumy pojednávaní, ale potvrdil, že pri všetkých tých úkonoch bol jeho obhajca prítomný a zdôraznil, že uplatnená výška trov mu bola naozaj zaplatená. Žalobca potvrdil, že tie trestné pojednávania sa konali na OS Partizánske a trvali veľmi dlho, od 08.00 hod ráno až do 14.00 hod. alebo 15.00 hod., bolo ich 6 obžalovaných, na pojednávanie bolo priznaných aj 30 ľudí, každý vypovedal a trvalo to veľmi dlho.
25. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5.12.2011 č.k. 2T/60/2009-5109 vyplýva, že vo veci bolo vykonaných množstvo úkonov, na hlavnom pojednávaní bolo vypočutých 5 obžalovaných, 24 svedkov, 3 znalci, prečítané znalecké posudky, ďalšie svedecké výpovede a prečítaných množstvo ďalších listinných dôkazov.
26. Podľa § 27 ods.1 a 2 z.č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
27. Podľa § 1 ods.1 a 2 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
28. Podľa § 2 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
29. Podľa § 10 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
30. Podľa § 20 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
31. Podľa § 22 ods.1 až 3 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/19900701>), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
32. Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101?ucinnost=21.01.2005> a 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101?ucinnost=21.01.2005>.
33. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
35. Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase poskytovaných právnych služieb, advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa spravujú ustanoveniami tejto vyhlášky. Vyhláška upravuje aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.
36. Podľa § 15 ods.1 cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní a zastupovaní v konaní o priestupkoch je a) jedna pätnástina výpočtového základu, ak ide o priestupok alebo trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok, b) jedna sedmina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, c) jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov, d) jedna tretina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.
37. Podľa § 16 ods.1 vyhl.č.163/2002 Z. z., odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú aj začatú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, prípadne sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
38. Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z . o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.1)
39. Podľa § 12 ods.1 až 3 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z ., tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch, pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.
40. Podľa § 14 ods.1 písm. a) až c) a ods.3 písm. d) Vyhl.č.655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom,4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/655/20190615> na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. , Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.
41. Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhl.č.655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/655/20190615>).
42. Podľa § 17 ods.1 a 2 Vyhl.č.655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.
43. Podľa Čl. 15 ods.1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
44. Podľa § 191 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
45. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, jednak titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže voči žalobcovi bolo uznesením zo dňa 9.2.2004 vznesené obvinenie a nakoniec bol oslobodený spod obžaloby, a jednak titulom nesprávneho úradného postupu, čo uplatnil až na pojednávaní, keď namietal neprimerane dlhú dĺžku celého trestného konania, prieťahy v prípravnom konaní a jednotlivých úkonov v rámci podanej obžaloby, ktorá je súčasťou úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní.
46. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.2.2004, v zmysle § 27 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z. sa zodpovednosť za škodu posudzuje podľa z. č. 58/1969 Zb. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup, na posudzovanie uvedeného nároku súd aplikoval z.č. 514/2003 Z.z.
účinný od 1.7.2004, keďže žalobca namietal nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní neprimeranou dĺžkou prípravného konania od roku 2004 až do samotného podania obžaloby.
47. Súd mal za to, že žaloba o náhradu škody titulom zodpovednosti za škodu za nesprávny úradný postup dôvodná nie je. Žalobca odôvodnil svoj nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu až na pojednávaní dňa 4.12.2019. V zmysle § 16 ods.4 z.č.514/2003 Z. z. pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V danej veci však žalobca nežiadal predbežne prerokúvať svoj nárok z titulu neprávneho úradného postupu, tento nesprávny úradný postup namietol až na pojednávaní dňa 4.12.2019, a preto pre nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku z uvedeného titulu si svoj nárok nemohol uplatňovať na súde z uvedeného titulu. Preto sa súd v tejto časti nestotožnil so žalobou žalobcu, pokiaľ on odvodzoval svoj nárok zodpovednosťou za škodu titulom nesprávneho úradného postupu.
48. Súd považoval za dôvodnú žalobu o náhradu škody uplatňovanú titulom nezákonného rozhodnutia. V zmysle platnej judikatúry, napr. rozsudok NS SR 1Cdo/53/93 (R 70/1994) alebo R 35/1991, ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až § 4 z. č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám.
49. Je nepochybné, že žalobcovi, ktorý bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom, má nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.2.2004, v zmysle § 27 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. sa zodpovednosť za škodu posudzuje podľa z. č. 58/1969 Zb. V danej veci mal súd za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody: nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi. V zmysle platnej judikatúry ( NS SR 1 CDdo 53/93) platí, že zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle ust. § 4 z.č.58/1969 Zb. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Preto v prípade oslobodenia spod obžaloby, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, má poškodený žalobca zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. V danej veci sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného o naplnení negatívnej podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, teda že žalobca si sám zavinil vznesenie obvinenia. Je pravdou, že všeobecne platí, že pri oslobodení spod obžaloby nie je nárok na náhradu škody absolútny, a preto pre posudzovanie nároku na náhradu škody je dôležité posudzovať aj dôvody oslobodenia spod obžaloby. Takým dôvodom, pre ktorý by nevznikol nárok na náhradu škody, by bolo napr. keby dôvodom oslobodenia spod obžaloby bolo, že by vyšlo najavo, že obvinený nie je trestne zodpovedný, alebo že by mu bola udelená milosť alebo trestný čin bol amnestovaný a pod. Teda jednalo by sa hlavne o prípady, že obvinený spáchal skutok, ktorý je trestným činom, len mu nie je uložený trest, či už pre zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby napr. z vyššie uvedených dôvodov. V danej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože žalobca bol stíhaný za skutok, ktorý nie je a ani nebol trestným činom. V danej veci bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby práve preto, že skutok nie je trestným činom. Je teda zrejmé, že bol od počiatku nezákonne stíhaný a nemožno sa teda stotožniť s námietkou žalovaného, že vznesenie obvinenia a stíhanie si zavinil sám. V danej veci sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti sa nezákonné rozhodnutie odôvodnením, že generálni riaditelia obchodných spoločností sa zúčastňovali finančných dispečingov, na ktorých sa rozhodovalo nielen o použití finančných prostriedkov, ale aj odvodoch do poisťovní, úradu práce a daňovému úradu, a že zo záverov znaleckých posudkov vyplývalo, za ktoré obdobia boli obchodné spoločnosti v posudzovanom období schopné si plniť tieto záväzky, stanovené obdobia, za ktoré bolo možné preddavky a poistné uhrádzať, pričom poukazuje na možnosť len pomerného uhrádzania svojich finančných záväzkov, a že spoločnosť TG TRADE a.s. naozaj v období od 1.3.1999 do 31.12.2000 neuhradila preddavky na daň a poistné a až na hlavnom pojednávaní znalec zmenil svoj záver uvedený v predchádzajúcom písomnom vyhotovení znaleckého posudku (že zrealizovaním úhrad dane a poistného by nedošlo k vážnemu ohrozeniu chodu spoločnosti) a uviedol, že spoločnosť nemohla odvádzať poistné a daň bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti. Ako vyplýva z oslobodzujúceho trestného rozsudku, skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný, nie je a od samého počiatku nebol trestným činom a žalovaný štát
sa nemôže zbaviť zodpovednosti s odkazom na to, že znalec až na hlavnom pojednávaní zmenil záver svojho znaleckého posudku. Súd poukazuje na to, že znalca na vypracovanie znaleckého posudku ustanovili štátne orgány činné v trestnom konaní, oni mu poskytli podklady k vypracovaniu znaleckého posudku a pokiaľ pôvodný písomný znalecký posudok bol nesprávny (bez ohľadu na to, či to bolo spôsobené otázkou odbornosti znalca alebo v dôsledku neúplných podkladov predložených znalcovi) a záver posudku bol neskôr zmenený, zodpovednosť voči obvinenému stále nesie štát, pretože štátne orgány boli zadávateľom pre vypracovanie uvedeného znaleckého posudku. Preto sa štát nemôže voči žalobcovi ako obvinenému a obžalovanému v trestnom konaní tejto zodpovednosti zbaviť len s odkazom na nesprávny záver prvotného znaleckého posudku, z ktorého štátny orgán vychádzal, a ktorý posudok bol neskôr zmenený, v dôsledku čoho bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Oslobodenie žalobcu spod obžaloby je dôkazom, že neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania. V trestnom rozsudku sa konštatuje, že skutok nie je trestným činom, teda žalobca sa nedopustil trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Preto zo strany žalovaného išlo o neoprávnený zásah do práv žalobcu a vznesenie obvinenie bolo nezákonné. Žalobcovi v súvislosti s trestným konaním na základe nezákonne vzneseného obvinenia vznikla škoda v podobe nákladov nutnej obhajoby, čím je daná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pretože keby obvinenie nebolo vznesené, trovy by nevnikli.
50. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, k tomu súd uvádza, že je pravdou, že § 22 ods.3 z.č.58/1969 Zb. upravuje objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu počítanú od doručenia nezákonného rozhodnutia, ale v tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na hlavný zmyslel práva, a tým je spravodlivé usporiadanie vzťahov. Základným účelom inštitútu premlčania je zvýšenie právnej istoty v právnych vzťahoch tým, že pôsobí na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby si včas uplatňovali svoje subjektívne práva a zabrániť aj tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené plniť si svoje povinnosti, aby sa v dôsledku plynutia času nevystavili stavu dôkaznej núdze. Inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Vznesenie námietky premlčania je teda výkonom práva. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak nie, požadovanú ochranu odoprieť. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie, jednalo by sa síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Treba posudzovať konkrétne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená (uznesenie NS SR ČR 25Cdo 2648/2003). Aj judikatúra slovenských súdov pripúšťa v odôvodnených prípadoch nepriznať vznesenej námietke premlčania jej účinky, ak by jej vznesenie predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Legitímna požiadavka uprednostnenia princípu spravodlivého vyriešenia prípadu pred princípom právnej istoty z hľadiska vznesenej námietky premlčania, je viazaná na výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré bránili oprávnenému uplatniť si svoje právo v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Aj Ústavný súd SR konštatoval (I. ÚS 33/2012), že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods.1 OZ).
51. V danej veci mal súd za to, že vznesenie námietky premlčania žalovaným neplní jeho hlavný účel zabezpečenia právnej istoty vo vzťahu medzi účastníkmi konania, ale je skôr zneužitím práva žalovaného na úkor žalobcu, ktorý nezavinil uplynutie premlčacej doby. Skôr naopak, za uplynutie objektívnej premlčacej doby je zodpovedný práve žalovaný štát, ktorého štátne orgány neprimerane dlhou dĺžkou trestného konania spôsobili uplynutie objektívnej premlčacej doby. Nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.2.2004. Len obžaloba na súd bola podaná až dňa 28.10.2009, teda po uplynutí viac ako polovice 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 5.12.2011 bolo rozhodnuté o oslobodení žalobcu spod obžaloby, ale prokurátor podal odvolanie a odvolací súd rozhodol o zamietnutí odvolania uznesením zo dňa 4.7.2012. Žalobca však
nemohol podať hneď žalobu o náhradu škody na súd, nakoľko zákon vyžaduje požadovaný nárok vopred prerokovať s ústredným orgánom. Podaním zo dňa 12.7.2013 žalobca v zmysle z.č.58/1969 Zb. požiadal príslušný ústredný orgán o predbežné prerokovanie nároku , pričom ústredný orgán mu doručil zamietavé stanovisko až podaním zo dňa 14.4.2014, čo už bolo po uplynutí 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Preto terajšie vznesenie námietky premlčania žalovaným je podľa názoru súdu výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, preto súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal.
52. Okrem vyššie uvedeného právneho názoru súdu, pre ktorý súd v danej veci na námietku premlčania vôbec neprihliadal, súd poukazuje na to, že na námietku premlčania by nebolo možné prihliadať aj bez posudzovania dobrých mravov, a to s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v skutkovo obdobnej veci (sp. zn. 5Co/370/2016), kedy Krajský súd v Trenčíne, aj s odvolaním sa na judikatúru ( uznesenie NS ČR sp. zn. 31Cdo/4835/2014 zo dňa 12.4.2017, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1 Cz 20/90 zo dňa 31.5.1990, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2507/2005 a sp. zn. 30 Cdo 446/2012) vyslovil právny názor, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné viazať kumulatívne na okamih doručenia uznesenia o vznesení obvinenia i na okamih vzniku samotnej škody žalobcovi. Poukázal na to, že objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla a takáto škodová udalosť zahŕňa nielen protiprávny úkon, či zákonom kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody, pretože ak by sme stotožnili udalosť, z ktorej vznikla škoda len s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcu škodu, mohla by premlčacia doba začať plynúť skôr ako vznikla samotná škoda, škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo vôbec, a preto je takýto výklad neprijateľný. V uvedenom rozhodnutí zo dňa 30.8.2017 sp.zn. 5Co/370/2016 Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že je nutné vykladať ustanovenie § 22 ods.2 z. č. 58/1969 Zb. tak, že okolnosť rozhodujúca pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zahŕňa nielen doručenie /oznámenie/ nezákonného rozhodnutia, ale aj vznik samotnej škody a pri takom výklade bude naplnený aj účel, ktorému slúžia objektívne premlčacie doby a tiež bude viesť k naplneniu aj zmyslu samotného z. č. 58/1969 Zb., ktorým je povinnosť štátu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
53. S poukazom na vyššie uvedený právny názor by potom musel súd v tejto veci dospieť k záveru, že žalobcom uplatnená náhrada škody by nebola v objektívnej premlčacej dobe ešte premlčaná v celom rozsahu, ale by bola premlčaná len škoda vo výške 199,16 Eur (t.j. 6000,-Sk), ktorá bola obhajcovi vyplatená dňa 13.2.2004. Ostatné trovy obhajoby mu boli vyplatené v roku 2006 a neskôr, teda pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.
54. Pokiaľ ide o uplatňovanú výšku náhrady škody, treba zdôrazniť, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ak došlo k oslobodeniu obvineného spod obžaloby, sa posudzuje podľa z.č.58/1969 Zb. ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a podľa § 20 cit. zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne predpisy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia má pri splnení ďalších predpokladov zásadne aj ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, pričom do tohto nároku možno pojať aj náklady vynaložené obvineným na trovy obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu. V danej veci si žalobca uplatnil ako náhradu škody trovy obhajoby, ktoré riadne vyčíslil a zdokladoval ich zaplatenie obhajcovi, pričom tieto boli vyčíslené ako odmena advokáta určená podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§§ 15, 16 vyhl. č.163/2002 Z.z. a §§ 12, 14 vyhl.č.655/2004 Z.z.), pričom sa jedná o účelne vynaložené náklady v konaní.
55. V súvislosti s vyčíslenou výškou požadovanej náhrady škody žalovaný v odpore len namietal, že bez trestného spisu sa nie je možné vyjadriť k opodstatnenosti vyčíslenia trov obhajoby, poukázal na to, že žalobca nepreukázal prítomnosť zástupcu na jednotlivých úkonoch, účasťou na výsluchoch ( dňa 10.3.2004), verejnom zasadnutí (26.1.2010) a hlavných pojednávaniach (dňa 9.3.2010 a 6.4.2010), ani dobu ich trvania. Žalovaný namietal, že z predložených dokladov nevyplýva, že by sa predmetné úkony reálne uskutočnili, ako aj prítomnosť právneho zástupcu na predmetných úkonoch. Teda žalovaný v odpore len namietal, že žalobca účasť obhajcu na vyššie uvedených úkonoch nepreukázal, ale sám netvrdil, že obhajca sa úkonov nezúčastnil.
56. S poukazom na vyššie uvedené spochybňujúce stanovisko žalovaného navrhol žalobca pripojiť aj trestný spis a pokiaľ to nebolo možné, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom strany spory - žalobcu. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol v trestnom konaní zastúpený obhajcom Pavlom Trnkom a ten v rámci obhajoby urobil úkony právnej služby, ktoré boli podrobne špecifikované v písomnom vyúčtovaní odmeny advokáta, a ktorých náhrada trov obhajoby je predmetom tohto konania o náhradu škody. Z listín doručených súdu od Okresného súdu Partizánske mal súd za preukázané, že obhajca žalobcu podal aj žalovaným namietané odôvodnenie sťažnosti, osobne sa zúčastnil výsluchu obvineného dňa 10.3.2004 na KR PZ, ÚJaKP Trenčín, ktorý výsluch sa konal od 08.30 hod. do 10.45 hod. Osobne sa dňa 20.7.2007 zúčastnil preštudovania vyšetrovacieho spisu na KR PZ, ÚJaKP v Trenčíne , ktorú zápisnicu aj osobne podpísal, a ktoré preštudovanie trvalo od 08.00 hod. do 10.15 hod. Podľa oznámenia Okresného súdu Partizánske nebolo možné doručiť súdu celý trestný spis, ani požadované zápisnice z hlavných pojednávaní a verejného zasadnutia, nakoľko spis bol odoslaný na Okresný súd Bratislava I. Okrem toho, s poukazom na číslo listu uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 4.7.2012 č.k.23T/48/2012-5144, ktoré predstavuje poradové číslo listu trestného spisu, je zrejmé, že pripájanie celého trestného spisu by bolo s poukazom na objem spisu a jeho doručovanie nehospodárne. Z dôkazného prostriedku, výsluchu strany sporu (žalobcu), mal súd za preukázané, že obhajca sa zúčastnil všetkých úkonov v trestnom konaní, teda aj na verejnom zasadnutí a hlavných pojednávaniach. Tiež mal za preukázané, že doba trvania týchto úkonov zodpovedala času vyčíslenému v písomnom vyúčtovaní odmeny advokáta. Zo samotného odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že hlavné pojednávanie muselo trvať veľmi dlhú dobu, keďže vo veci bolo až 5 obžalovaných, bolo vypočúvaných 24 svedkov a 3 znalci, oboznamovaný spisový materiál spisu, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku obsahoval 5109 strán. Je preto logické, že pojednávania trvali veľmi dlhý čas, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj samotný žalobca a vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal dôvod pochybovať o namietanej dĺžke trvania pojednávaní, ktoré boli podkladom k vyčísleniu tarifnej odmeny advokáta pri obhajobe žalobcu.
57. S poukazom na všetky vyššie dôvody a výsledky vykonaného dokazovania, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Bolo preukázané, že nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia vznikla žalobcovi škoda v podobe nákladov obhajoby v trestnom konaní, ktorej výška bola riadne a v súlade so zákonom vyčíslená ako tarifná odmena, jej úhrada súdu preukázaná, pričom súd na vznesenú námietku premlčania z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
58. Podľa § 255 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku z. č. 160/2015 Z. z. (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov bude v zmysle § 262 CSP rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Exekúciu na peňažnú povinnosť vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).