Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/370/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., O.. K. XXX/X, zastúpeného: S. Trnkom, advokátom, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16 proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073 o zaplatenie 2 374,36 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1C/113/2015-76, zo dňa 20. júna 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 16,26 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2 374,36 eur z dôvodu, že bolo proti nemu vedené neodôvodnene trestné stíhanie a on bol nútený v trestnom konaní vyhľadať právnu pomoc. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o stíhaní a následným nezákonným postupom mu vznikla škoda vo výške 2 374,36 eur, ktorá predstavuje vynaložené náklady na obhajobu advokátom vzniknuté v predmetnom trestnom konaní. O predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žalovanú podaním zo dňa 2.4.2015, pričom žalovaná listom č. 40584/2015/141 zo dňa 08.10.2015 oznámila, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca bol uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR zo dňa 21.5.2002 ČVS OUV-233/2001 obvinený pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Okresná prokuratúra Partizánske podala dňa 14.11.2002 na žalobcu na Okresnom súde Partizánske obžalobu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 24.4.2012 č.k. PE-1T/140/2002 žalobcu spod obžaloby oslobodil. Krajský súd v Nitre na odvolanie prokurátora oslobodzujúci rozsudok uznesením zo dňa 18.07.2012 č.k. 4To/74/2012-658 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 19.09.2013 č.k. PE-1T/140/2002 žalobcu spod obžaloby opätovne oslobodil. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 20.03.2014 č.k. 4To/11/2014-730 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku zamietol. Žalobca bol v trestnom konaní zastúpený advokátom, ktorý mu vyúčtoval trovy obhajoby vo výške 2 374,36 eur. Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosťou z 2.4.2015 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo mu listom zo dňa 8.10.2015 oznámilo, že žiadosť bola prerokovaná a nebolo jej vyhovené. Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 vyplynulo, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo doručené dňa 29.05.2002. Uznesenie o zamietnutí sťažnosti bolo vydané dňa 24.06.2002. Z prezenčnej pečiatky súdu vyplynulo, že žalobu žalobca podal dňa 26.10.2015. Uvedené skutočnosti súd posúdil

podľa § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1 ods. 1 a 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 10, § 20, § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa § 100 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože žalovaná vzniesla dôvodnú námietku premlčania uplatneného nároku. V posudzovanej veci sa žalobca domáha práva na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Uvedený predpis obsahuje ustanovenia o premlčaní. Na právne vzťahy, ktoré predpisom nie sú upravené, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je upravené v § 22 citovaného zákona. Zákon upravuje dve premlčacie doby. Subjektívnu - trojročnú, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia a objektívnu - desaťročnú, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Počas predbežného prerokovania nároku premlčacia doba najviac po dobu 6 mesiacov neplynie. Nezákonným rozhodnutím, ktoré je podkladom navrhovateľovho návrhu, je uznesenie o vznesení obvinenia vydané dňa 21.05.2002 vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR Partizánske č. ČVS:OUV-233/2001 Bna. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 29.05.2002. Proti rozhodnutiu podal žalobca dňa 31.05.2002 sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 24.06.2002 č. PV 425/01-45 zamietnutá. Uznesenie o vznesení obvinenia teda nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2002. Vzhľadom k tomu, že sťažnosť nemala odkladný účinok, uznesenie o vznesení obvinenia bolo vykonateľné dňa 21.05.2002. Objektívna desaťročná premlčacia doba začala v posudzovanej veci plynúť 29.05.2002, kedy bolo žalobcovi doručené rozhodnutie, o ktorom tvrdí, že je nezákonné. Uplynula dňa 29.05.2012. Návrh na predbežné prerokovanie nároku podal až v roku 2015, kedy už uplynula objektívna premlčacia doba, preto konanie o predbežnom prerokovaní nároku nespôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby. Žaloba bola podaná až dňa 26.10.2015, v tom čase bol už žalovaný nárok premlčaný. Keďže žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania, súd v súlade s § 100 ods. 1 uplatnené premlčané právo žalobcovi priznať nemohol a žalobu zamietol. K tvrdeniam žalobcu, že je možné premlčať len nárok na náhradu škody, ktorá už vznikla, súd uviedol, že ide síce o pravdivé tvrdenie (vznik škody je jednou z podmienok vzniku nároku na jej náhradu), ale toto tvrdenie nemá vplyv na začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Ten je totiž daný zákonom (§ 22 ods. 2 zákon č. 58/1969 Zb.). Skutočnosť, že žalobca bol oslobodený v čase, keď už uplynula objektívna premlčacia doba, nemá vplyv na uplynutie objektívnej premlčacej doby. Právne podstatné nie je ani to, že uplynutie premlčacej doby nezavinil žalobca, pretože ide o premlčaciu dobu objektívnu, ktorá plynie bez ohľadu na vôľu a zavinenie subjektov. V praxi môže nastať situácia, že následky udalosti, na podklade ktorej vznikla škoda, sa prejavia podstatne neskôr ako došlo k samotnej udalosti. V prípade, ak sa prejavia po uplynutí objektívnej premlčacej doby, právo poškodeného sa oslabí a ak povinný vznesenie v súdnom konaní námietku premlčania, súd právo priznať nemôže. Súd nemôže určiť začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby inak ako v súlade so zákonom, teda v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. (čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Námietka premlčania nebola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná nijako nespôsobila, že žalobca nemohol uplatniť svoj návrh v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby a námietku premlčania vzniesla v konaní hneď pri prvom úkone, ktorý jej patril. Žalovaná teda len využila svoje zákonné oprávnenie, ktoré mu dáva § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 22 zákona č. 58/1969 Zb. Jej procesný postup je plne v súlade so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Keďže bola žalovaná v konaní v celom rozsahu procesne úspešná, súd jej priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi. Trovy konania žalovanej pozostávajú z náhrady cestovného jej zástupcu na pojednávanie dňa 20.6.2016 služobným motorovým vozidlom odporcu vo výške 16,26 eur (vzdialenosť 280 km, spotreba 14,93 l, cena PHM 1,089 eur/l).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nespochybňuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že uznesenie o vznesení obvinenia, o nezákonnosť ktorého opiera svoju žalobu, mu bolo doručené 29.05.2002, ani to, že od jeho doručenia do podania žaloby dňa 26.10.2015 uplynula objektívna premlčacia doba vyplývajúca z § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.. Nesporné je ale aj to, že spod obžaloby bol žalobca oslobodený až dňa 20.03.2014, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Je rovnako evidentné, že náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím štátu si mohol prvýkrát uplatniť až 21.03.2014, teda v čase, keď už objektívna premlčacia doba uplynula. Je tiež evidentné, že škoda, ktorú si žalobca v spore uplatnil z titulu nákladov na obhajobu mu vznikala

postupne až do 20.03.2014, kedy bol zo strany jeho advokáta v trestnom konaní vykonaný v rámci obhajoby posledný úkon právnej služby. V čase plynutia objektívnej premlčacej doby by tak žalobca svoj nárok na náhradu škody ani nemohol uplatniť v celej výške, keďže jej časť vznikla až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Z trestného spisu zároveň vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nezavinil, že jeho trestné stíhanie trvalo takmer 12 rokov. Ak preto po 12 rokov trvajúcom a nedôvodnom trestnom stíhaní vznesie žalovaná námietku premlčania, považuje žalobca túto za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ďalej namieta aj skutočnosť, že súd prvej inštancie posudzoval začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty len od doručenie uznesenia o vznesení obvinenia, pretože v rámci trestného konania došlo nielen k vydaniu tohto nezákonného rozhodnutia, ale aj k ďalšiemu nezákonnému postupu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, najmä k nedôvodnému podaniu obžaloby a odvolania proti v poradí druhému oslobodzujúcemu rozsudku prvoinštančného súdu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody za nedôvodné trestné stíhanie svojej osoby s tým, že škoda mu vznikla vynaložením nákladov na právnu pomoc, ktorú bol nútený v trestnom konaní vyhľadať. Prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol a toto rozhodnutie odôvodnil záverom o premlčaní uplatneného nároku žalobcu s poukazom na námietku premlčania vznesenú v spore žalovanou. Vychádzal pritom z toho, že objektívna premlčacia doba 10 rokov /podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom/ začala v tomto prípade plynúť 29.05.2002, kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie o vznesení obvinenia a márne uplynula dňa 29.05.2012, keď žalobca podal svoju žalobu až dňa 26.10.2015.

6. Odvolací súd s uvedeným záverom o premlčaní uplatneného nároku žalobcu, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, nesúhlasí.

7. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení zákonných predpokladov podľa ustanovení § 1 až 4 zákona č. 58/1969 Zb. /súd prvej inštancie správne odôvodnil v napadnutom rozsudku prečo nárok žalobcu na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa uvedeného zákona a preto na toto zdôvodnenie odvolací súd len odkazuje/ zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (napríklad R 70/1994, obdobne R 35/1991).

8. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

9. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10. Ako uviedol už súd prvej inštancie, premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeranej dobe uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

11. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, stanovil pre právo na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu kombinovanú subjektívnu /§ 22 ods. 1 uvedeného zákona/ a objektívnu premlčaciu dobu /§ 22 ods. 2 uvedeného zákona/. Ich vzájomný vzťah je taký, že bežia nezávisle na sebe a k premlčaniu práva dochádza ako náhle jedna z nich márne uplynie.

12. V predmetnom spore je podstatnou otázka plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., keď súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil práve na aplikácii tohto zákonného ustanovenia a žalobca jeho právne závery svojím odvolaním spochybňuje.

13. Odvolací súd s vedomím, že relevantná právna úprava - zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, bola po dlhú dobu rovnaká na Slovensku i v Českej republike, sa v tejto otázke v plnej miere stotožňuje s právnymi závermi, ktoré vyslovil veľký senát občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky v uznesení sp. zn. 31Cdo/4835/2014 zo dňa 12.04.2017 a ktoré právne závery v zásade nižšie uvádza.

14. Zo samotného znenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. sa na prvý pohľad javí, že počiatok behu objektívnej premlčacej doby je zrejmý a je spojený s okamihom, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je takto vymedzený objektívne, bez ohľadu na to, kedy sa poškodený o nezákonnosti rozhodnutia, ktorým mu bola spôsobená škoda dozvedel. Takýto, čisto jazykový, výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. má však pre poškodeného veľmi tvrdé dopady, pretože pripúšťa, aby objektívna premlčacia doba pre uplatnenie jeho práva na náhradu škody začala plynúť a dokonca aj uplynula ešte skôr ako mu škoda vôbec vznikla. To by znamenalo, že premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody uplynie ešte skôr ako vznikne samotné právo na náhradu škody.

15. Z právnej úpravy premlčania v civilnom práve /§ 110 až § 114 Občianskeho zákonníka/ je zrejmé, že sa premlčuje právo. Aby sa teda právo mohlo premlčať, musí existovať a pokiaľ právo neexistuje, nemá sa čo premlčať. Čisto jazykový výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. by tak mohol viesť k záveru, ktorý je v rozpore so zmyslom a úpravou inštitútu premlčania.

16. S ohľadom na uvedené je preto potrebné, aby sa ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. vykladalo teleologickým výkladom contra verba sed secundum rationem legis (proti slovám, ale v súlade so zmyslom a účelom zákona). Podľa tohto spôsobom výkladu platí, že hoci určitý prípad spadá do „jadra“ pojmu použitého v právnom predpise, tento právny predpis nemožno aplikovať, pokiaľ by to bolo v rozpore so zmyslom a účelom daného ustanovenia, teleológiou občianskeho zákonníka a jeho inštitútov a s princípmi, na ktorých je postavený právny poriadok /MELZER Filip, TÉGL Petr a kol. Občanský zákoník § 1-117 : velký komentář. Svazek I. 1. vydání, Praha: Nakladatelství Leges, 2014. s. 195 a 200 a MELZER Filip. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009. s. 229/.

17. Účelom objektívnych premlčacích lehôt je zabrániť dlhotrvajúcim právnym vzťahom a prispieť tak k istote v právnych vzťahoch, pretože dôsledkom týchto lehôt je ukončenie stavu potencionálneho vymáhania do nekonečna, k čomu by inak mohol smerovať subjektívny počiatok premlčania (TICHÝ L. Promlčení. Bulletin advokacie, 2011, č. 1-2, s. 43). Stanovením objektívnych premlčacích lehôt sa teda rieši stret práva veriteľa domôcť sa súdne určitého plnenia a právnej istoty dlžníka, jeho práva brániť sa na súde námietkou premlčania.

18. Pri výklade ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o behu objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vychádzať tak ako pri behu objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka z toho, že objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla. Takáto škodová udalosť zahŕňa nielen protiprávny úkon, či zákonom kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody (pozri rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 1 Cz 20/90 zo dňa 31.05.1990, rozsudky rovnakého súdu sp. zn. 25 Cdo 2507/2005 zo dňa 23.08.2007 a sp. zn. 30 Cdo 446/2012 zo dňa 14. 8. 2013, z ktorých vyplýva, že ak by sme stotožnili udalosť, z ktorej vznikla škoda

len s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu (protiprávny stav), mohla by premlčacia doba začať plynúť skôr ako vznikla samotná škoda, škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec a preto je takýto výklad neprijateľný/.

19. Podľa tohto je tak nutné vykladať ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. zákona č. 58/1969 Zb. tak, že okolnosť rozhodujúca pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zahŕňa nielen doručenie /oznámenie/ nezákonného rozhodnutia, ale aj vznik samotnej škody. Účel, ktorému slúžia objektívne premlčacie doby bude aj pri takomto výklade predmetného ustanovenia naplnený a hoci to v niektorých prípadoch bude viesť k zníženiu právnej istoty dlžníka, teda štátu, je toto možné po ňom legitímne požadovať, pretože to v konečnom dôsledku bude viesť k naplneniu účelu a zmyslu samotného zákona č. 58/1969 Zb., ktorým je povinnosť štátu náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, ku ktorej povinnosti sa štát zaviazal v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

20. V podmienkach tohto sporu uvedené závery potom znamenajú, že súd prvej inštancie, ktorý počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uplatneného práva žalobcu na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nedôvodným trestným stíhaním, viazal len na doručenie uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi, vec nesprávne právne posúdil.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí je súd prvej inštancie povinný vychádzať z vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu o počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. a tento počiatok viazať kumulatívne na okamih doručenia uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi i na okamih vzniku samotnej škody žalobcovi.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .