Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/123/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BL Management, s.r.o., IČO: 44 905 122, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom S. X. XXX, zastúpenej AK: Mgr. Peter Magdálik, so sídlom Galanta, Vajanského 1520, o zaplatenie 54,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -101 zo dňa 15. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanej priznal 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , o elektronických komunikáciách, , , , , , , , s poukazom na procesné ustanovenia 255 ods. 1 .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanej, najmä umožniť pripojenie a poskytovanie verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu v sieti káblovej televízie a služby sprostredkovania prístupu do siete internet vzhľadom na typ zvolenej služby a udržiaval sieť nepretržite v prevádzkovom stave, servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu za riadne poskytnuté služby vyčíslil ich cenu faktúrami č. 1406139489 splatnej dňa 31.8.2014 na sumu 10,90 Eur, č. 1407167230 splatnej dňa 30.9.2014 na sumu 10,90 Eur, č. 1408165762 splatnej dňa 31.10.2014 na sumu 10,90 Eur, č. 1409164722 splatnej dňa 30.11.2014 na sumu 10,90 Eur, č. 1410165523 splatnej dňa 31.12.2014 na sumu 10,90 Eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2009 (spísaná v notárskej zápisnici N 134/2009, NZ 39341/2009, NCRIs 39942/2009 zo dňa 4.11.2009) byt, v ktorom bol v minulosti nainštalovaný satelit a poskytovaná služba DIGI TV na základe zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní, bol ešte dňa 4.11.2009 predaný a žalovaná prestala byť jeho vlastníčkou.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žalovaná nie je pasívne legitimovanou, žalobu zamietol. Predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy). Žalovaná nepreukázala, že písomne zmluvu vypovedala (na čo mala právo bez udania dôvodu podľa bodu 14.5 VOP), ani nepreukázala, že zariadenie poskytnuté jej na základe zmluvy žalobcovi vrátila, žalobca však napriek procesnému návrhu žalovanej neposkytol okresnému súdu kompletnú spisovú dokumentáciu týkajúcu sa predmetného záväzkového vzťahu, ktorej obsahom by mala podľa vyjadrenia žalovanej aj listina svedčiaca o oznámení predaja nehnuteľnosti a odovzdávací protokol. Okresný súd mal za to, že žalobca ako dodávateľ má povinnosť kompletný spisový materiál zákonom prepísanú dobu archivovať a na základe návrhu spotrebiteľa tento predložiť. Žalobca zaslal súdu Všeobecné obchodné podmienky a reklamačný poriadok, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak v znení účinnom až od 1.11.2011, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 20.12.2007. V čl. 15 VOP je osobitne zmluvne upravená zmena v osobe na strane užívateľa, pričom bod 15.3 VOP udáva, že k zániku pôvodnej zmluvy a uzavretiu novej zmluvy dôjde vždy, keď nastane zmena na strane užívateľa (okrem prípadu v bode 15.1, osobitne upravujúci úmrtie manžela). Vzhľadom na žalovanou preukázaný prevod vlastníctva bytu dňa 4.11.2009 na tretiu osobu, vychádzajúc z výkladu bodu 15.3 VOP podľa ust. , zmenou v osobe užívateľa by bol prípad nevypovedania zmluvy, len oznámenie o zmene užívateľa, pričom podľa bodu 15.3 VOP, by tak došlo k zániku zmluvy so žalovanou. Uplatnené nároky sú z obdobia po predaji predmetného bytu (poukaz na faktúry predložené žalobcom), a následnom zániku zmluvy (či už podľa bodu 14.1.4 VOP alebo 15.3 VOP). Ďalej uzavrel, že námietka premlčania vznesená žalovanou je irelevantná, žalobca si uplatnil žalobou doručenou dňa 22.8.2017 svoje právo v trojročnej premlčacej lehote na súde.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. , keď žalovaná ako plne procesne úspešná strana sporu má právo na plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 31,68 Eur, s poukazom na , . Žalovaná mala povinnosť oznámiť akúkoľvek zmenu údajov právnemu predchodcovi žalobcu, čo žalovaná nevykonala. Podľa čl. 14.1. Zmluva zaniká: 14.1.1. uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, 14.1.2. písomnou dohodou oboch zmluvných strán, 14.1.3. odstúpení od zmluvy, 14.1.4. výpoveďou alebo 14.1.5. ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa čl. 14.4. Užívateľ je oprávnený vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. V zmysle čl. 14.6. výpovedná doba je rovnaká pre obe zmluvné strany, a to jeden mesiac a začína plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď riadne doručená druhej zmluvnej strane. V zmysle čl. 14.9. zánik zmluvy nemá vplyv na právo spoločnosti DS na zaplatenie pohľadávok spoločnosti DS voči užívateľovi vzniknutých v súvislosti so zmluvou. Žalovaná nepreukázala, že by prišlo k zániku zmluvy alebo že by vypovedala zmluvu. V konaní uviedla, že po predaji bytu, na ktorý bolo viazané poskytovanie elektronickej služby, riadne zrušila poskytovanie elektronickej služby, zariadenie (satelit) bolo demontované a vrátené spolu s príslušenstvom satelitu právnemu predchodcovi žalobcu, čo však nepreukázala, naopak preniesla dôkaznú povinnosť na žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že od právneho predchodcu obdržal odpoveď, že žalovaná neodstúpila od zmluvy ani neoznámila zmenu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalovaná v konaní predložila kúpnu zmluvu spísanú notárskou zápisnicou zo dňa 4.11.2009, na základe ktorej prestala byť vlastníčkou bytu, že zrušila poskytovanie elektronickej služby. Avšak podľa článku 4 ods. 3 tejto zmluvy, vyplýva, že žalovaná ako účastníčka zmluvného vzťahu aj naďalej užívala predmetnú nehnuteľnosť. Zmena v osobe vlastníka automaticky neznamená zánik Zmluvy o pripojení, nakoľko účastník predmetnej zmluvy môže naďalej predmetnú nehnuteľnosť využívať či už vo forme nájmu, vecného bremena alebo akejkoľvek inej forme, čo vyplýva z Kúpnej zmluvy predloženej žalovanou. Ak žalovaná chcela ukončiť zmluvný vzťah mohla kedykoľvek bez udania dôvodu v zmysle zmluvy a Podmienok predmetnú zmluvu vypovedať, čo však neučinila, resp. nepreukázala svoje tvrdenia. Právny predchodca žalobcu sa v mailovej komunikácií zo dňa 10.4.2018 jednoznačne vyjadril, že zmluva o pripojení zo strany žalovanej vypovedaná nebola, zmluva bola ukončená odstúpením od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu vzhľadom na čl. 14.3.2 Podmienok pre neplnenie povinnosť i uhrádzať odplatu za poskytované služby k 31.1.2014. Samotná služba/karta bola odpojená ku dňu

12.11.2014. Súčasne oznámil, že zariadenie mu bolo vrátené až vo februári 2016. Ukončenie zmluvného vzťahu upravuje zmluva a Všeobecné podmienky, pričom žalovaná v zmysle uvedeného nezrealizovala žiaden príslušný právny úkon smerujúci k zániku tých práv a povinností, ktoré sa s týmto jej prejavom vôle spájajú. Nepoprel, že právny predchodca má povinnosť predpísanú dobu archivovať kompletný spisový materiál, avšak ak súčasťou spisového materiálu nie je žalovanou tvrdené odstúpenie, nakoľko nebolo právnej predchodcu žalobcu doručené, v spisovom materiály sa predsa nachádzať nebude. Nesúhlasil so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorá preukázateľným spôsobom neoznámila právnej právnemu predchodcovi žalobcu zmenu vlastníctva a ani nepožiadala o zrušenie zmluvy, resp. zmenu účastníka zmluvného vzťahu v zmysle ust. § 5 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila a uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalobca kompletnú zmluvnú dokumentáciu nepredložil. V odvolaní sa žalobca odvoláva na vypovedanie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako aj na vyjadrenie právneho predchodcu ohľadom toho, že žalovaná mu nezaslala žiadnu písomnú výpoveď. Uvedené písomnosti však v priebehu konania žalobca do spisu nezaložil. Je zrejmé, že žalobca disponuje aj inými dokladmi týkajúcimi sa zmluvy so žalovanou, ktoré však ani s odvolaním nepredložil. Do konania založil Všeobecné obchodné podmienky (účinné od 1.11.2011) a cenník (účinný od 15.11.2013), ktoré neboli účinné a platné v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou, na čo poukázala už v odpore. Samotný žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď ani na výzvu okresného súdu nepreukázal obsah zmluvného vzťahu so žalovanou, ako ani vznik, dôvodnosť a výšku žalovaných nárokov. Žalobca nepreukázal riadne postúpenie pohľadávky, tj. aktívna vecná legitimácia žalobcu nebola preukázaná.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej „len “), ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak žalobcu zamietol v sume 54,50 Eur, úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 10,90 Eur od 1.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 10,90 Eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 10,90 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 10,90 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 10,90 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia (I. výrok) a žalovanej priznal náhradu trov konania (II. výrok), z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je nedôvodný, i keď z iného dôvodu a na základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné aplikovať ust. , , , ktoré sú pre posúdenie veci potrebné.

11. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

17. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

19. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (<. 132 ods. 1, <.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( <.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

20. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu

prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

21. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkazná ( ) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

22. Z obsahu spisu bolo zistené, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 20.12.2007 Zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu - DIGI TV uzatvorená podľa ktorou si žalovaná objednala programový balík (typ služby): základný balík, za mesačnú platbu 330,- Eur/10,95 Eur, spôsob úhrady: bankový prevod, číslo SIPO: 8043896064, žalovaná sa zaviazala využitím akcie, že zvolenú službu poskytovateľa po uzatvorení zmluvy o pripojení využije najmenej 12 mesiacov. Účastníci zmluvy sa dohodli, že súčasťou tejto zmluvy sú aj Zmluvné dokumenty, a to Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby retransmisie prostredníctvom satelitu (ďalej len podmienky). Preberací (montážny) protokol, Tarifa, Všetky ceny/odplaty uvedené v tejto zmluve sú vrátane DPH. a právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať ale sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených zmluvou, účastník sa zaväzuje plaziť cenu za zriadenie a poskytovanie týchto služieb podľa platnej tarify. Žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2009 (spísaná v notárskej zápisnici N 134/2009, NZ 39341/2009, NCRIs 39942/2009 z dňa 4.11.2009 byt, v ktorom bola poskytovaná služba DIGI TV na základe predmetnej zmluvy predala. Žalovaná suma pozostáva z cien za poskytnuté služby za obdobie od 19.6.2014 do 19.10.2014.

23. Na preukázanie žalovanej sumy predložil žalobca spolu so žalobou Zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu - DIGI TV uzatvorená podľa zo dňa 20.12.2007, preberací protokol zo dňa 20.12.2007, faktúru č. 1406139489, faktúru č. 1407167230, faktúru č. 1408165762, č. 1409164722, faktúru č. 1410165523, Cenníky pre poskytovanie verejných služieb účinný od 15.11.2013, Všeobecné podmienky a reklamačný poriadok spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. účinné od 1.11.2011, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2016 vrátane Prílohy č. 1, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2016.

24. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle o elektronických komunikáciách, ktorá je zároveň podľa spotrebiteľskou zmluvou, ktorá podľa odvolacieho súdu spĺňa aj všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej síce správne uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že zmluvu písomne vypovedala, avšak nesprávne poukázal na bod 14.5 Všeobecných obchodných podmienok, keďže tie, ktoré založil žalobca boli účinné od 1.11.2011 t. j. neskôr ako bola dňa 20.12.2007 uzavretá predmetná zmluva, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dokumenty, a

to Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby retransmisie prostredníctvom satelitu. Súd prvej inštancie vec však nesprávne právne posúdil, keď neskúmal unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý podľa odvolacieho súdu toto neuniesol. Odvolací súd má za to, že v prvom rade bolo na žalobcovi preukázať nielen existenciu zmluvného vzťahu ale aj jeho obsah s poukazom na znenie predmetnej zmluvy ako obsah Všeobecných zmluvných podmienok, na ktoré odkazuje predmetná zmluva, ktoré boli účinné ku dňu jej uzavretia. Napriek uvedenému, žalobca obsah zmluvného vzťahu okrem predmetnej zmluvy preukazoval obsahom (iba) Všeobecných zmluvných podmienok účinných, však až od 1.11.2011, ktoré obsahujú článok 14 (zánik zmluvy), na ktoré nedôvodne poukazoval súd prvej inštancie ale aj žalobca v odvolaní. Keďže Všeobecné obchodné podmienky účinné ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy neboli žalobcom predložené, hoci ho k tomu zaťažovala povinnosť dôkazného bremena ohľadom preukázania obsahu zmluvné vzťahu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy, nebolo možné posúdiť ich obsah, konkrétne pokiaľ ide o možnosti zániku predmetnej zmluvy, tým skôr, že žalovaná v konaní preukázala, že byt, v ktorom boli poskytované služby v zmysle predmetnej zmluvy predala už pred obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje cenu za poskytnuté služby. Odvolací súd má za to, že ak žalobca chce byť v konaní úspešný, musí súdu dôvodnosť pohľadávky preukázať s ohľadom na obsah zmluvného vzťahu, a až v prípade, ak by žalobca dôvodnosť uplatnenej pohľadávky súdu preukázal, bolo by na žalovanej, aby predložila dôkazy preukazujúce opak. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom skutočností popierajúcich nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.

25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

26. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

27. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Podľa , odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v .

29. S ohľadom na uvedené v odsekoch 27 a 28 odvolací súd v súvislosti s jeho tvrdeniami v odvolaní, že predmetná zmluva bola ukončená odstúpením zo strany právneho predchodcu žalobcu k 31.1.2014, že zariadenie bolo vrátené vo februári 2016, že mailovou komunikáciou zo dňa 10.4.2018 mu právny predchodca oznámil, že zmluva o pripojení zo strany žalovanej vypovedaná nebola nepostupoval podľa 384 ods. 3 , keďže neboli splnené predpoklady .

30. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ). Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každej strane sporu. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. ).

31. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným v odseku 24, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, ako aj v napadnutom II. výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou), podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

32. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

33. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).