Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/67/2019

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná 6, 040 18 Košice, IČO: 36 586 188, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 524,08 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 524,08 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 524,08 EUR od 24.10.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2019 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 524,08 EUR a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 524,08 EUR od 24.10.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa dňa 24.08.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: ŠKODA Rapid, EČV: F., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému PEVA s.r.o., Traťová 1/A, 040 18 Košice, IČO: 36 576 719, konajúcemu prostredníctvom J. Y. - konateľa, zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v oddiely Sro, vo vložke č. 14618/V (ďalej aj len ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil v poisťovni u žalovaného, ktorý ju zaregistroval pod č. 9527752330. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla ŠKODA Rapid, EČV: F., v dôsledku poistnej udalosti č. 9527752330, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BK SERVIS s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 196,34 EUR s DPH, resp. 996,95 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180166. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.10.2018 žalovaným oznámené, že dňa 08.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527752330 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9527752330 predstavuje 1 196,34 EUR s DPH, resp. 996,95 EUR bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 472,87 EUR. Celková nepriznaná suma je 524,08 EUR bez DPH. Táto nepriznaná suma 524,18 EUR bez DPH bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Faktúra za prenájom náhradného vozidla číslo: 20180166 BK SERVIS s.r.o. Nepriznaná výmena nápisov (Škoda, Rapid,

TSI), oprava a lakovanie ľavej zadnej bočnice, nepriznaná normohodina 30,00 EUR bez DPH, priznaná normohodina 16,67 EUR bez DPH. Preplatené náklady na opravu na základe rozpočtu Slovexperty.“ 2A.Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 9527752330 nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. a uviedol, že poškodený z dopravnej nehody resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči žalovanému na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie náhrady škody sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Poukázal aj na ust. Občianskeho zákonník a mal za to, že skutočnou škodou je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009: „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré bolo nevyhnutné vykonať v dôsledku škodovej udalosti. ( ).Výška nároku na poskytnutie náhrady škody sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. 2B.Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia za náklady na cenu práce. V zmysle vyššie uvedeného je žalovaný žalobcovi povinný nahradiť skutočnú škodu na vozidle, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škodovej udalosti, pričom výška tejto skutočnej škody je premietnutá v príslušnej faktúre, súčasťou ktorej je aj kalkulácia. Táto faktúra predstavuje zoznam všetkých prác a materiálu, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie poškodeného vozidla do stavu ako pred škodovou udalosťou a je teda premietnutím skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval v súlade s technologickými normami udávanými výrobcami vozidiel, pričom všetky opravy smerovali k odstráneniu škôd vzniknutých v dôsledku škodovej udalosti preto považujeme za nedôvodné krátenie poistného plnenia žalovaným za 1 NH práce. Uviedol, že žalobca si fakturoval za 1NH práce cenu 30,00 EUR. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto považuje za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 16,67 EUR bez DPH. Pre porovnanie uviedol ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice je cena týchto prác 28,00 EUR/NH bez DPH, resp. 33,00 EUR/NH bez DPH, v servise Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice je ich cena 31,00 EUR/NH bez DPH, resp. 37,00 EUR/NH bez DPH. 2C.Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu nepriznania výmeny nápisov (Škoda, Rapid, TSI). Takéto krátenie zo strany žalovaného je nedôvodné. Výmena nápisov bola potrebná, aby poškodené motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred škodovou udalosťou. Výmena nápisov a náklady s tým spojené sú zahrnuté vo faktúre, ktorá predstavuje skutočne vynaložené náklady na vykonanie opravy poškodeného vozidla. Žalovaný krátil poistné plnenie aj za opravu a lakovanie ľavej zadnej bočnice. Poškodenie ľavej zadnej bočnice bolo zaznamenané v zápise o poškodení motorového vozidla a jej oprava bola vykonaná, čo je uvedené v kalkulácii opravy. Išlo o práce, ktoré bolo nevyhnutné vykonať na prinavrátenie stavu motorového vozidla pred škodovou udalosťou. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.10.2018 žalovaného nie sú jasné dôvody, ktoré žalovaný zohľadnil pri výpočte výšky poistného plnenia. Krátenie poistného plnenia nie je preukázateľne odôvodnené. Oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný uviedol, že poskytol náklady na opravu, ktoré boli vypočítané na základe rozpočtu Slovexperty, ale nepredložil ani len kalkuláciu, na základe ktorej vypočítal primeranú NH práce. V daných prípadoch sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri

stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. 2D.Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9527752330 vo výške 524,08 EUR s príslušenstvom. Poukázal na ust. a a prvú vetu . Žalovaný listom zo dňa 09.10.2018 oznámil, že dňa 08.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527752330. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 524,08 EUR od 24.10.2018 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 30.05.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodení mali voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktorí boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný

právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpené pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávok poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že nebola priznaná výmena nápisov a oprava a lakovanie zadnej ľavej bočnice (nakoľko tieto nesúviseli s poistnou udalosťou). Ďalej normohodina práce bola priznaná v sume 16,67 EUR bez DPH, pričom v prílohe k Oznámeniu je uvedená, že krátená suma 628,66 EUR predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou priznanou kalkuláciou. Následne bola z tejto sumy odpočítaná DPH. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný pri tomto postupe vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa predloženej kalkulácie, mal za to, že náklady, ktoré žalobca, resp. poškodený vynaložil na opravu vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto svoj postup považoval za oprávnený a riadne odôvodnený. Vzhľadom k uvedenému mal za dostatočne odôvodnené, že jeho plnenie predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu k tvrdeniu žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa uviedol, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzvať ho na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Tvrdil, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. 5A.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný vo svojom odpore prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil

zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. V zmysle . „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla ( ). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. Na podporu svojej argumentácie uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.:25Cdo347/2000, , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred škodovou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne, vyplýva aj z iných ustanovení . Napr. v ustanovení sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry

za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od poškodených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, čo je zrejmé z oznámenia o poistnom plnení, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5B. K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii uviedol, že postupca postúpil na žalobcu nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti. Nárok na náhradu škody vzniká okamihom škodovej/ poistnej udalosti. V zmysle : „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ V zmysle : “(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.” Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na náhradu škody, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poškodený z jasne špecifikovanej škodovej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu má byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na náhradu škody, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008). „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“ (uznesenie NS SR,

sp.zn. ) „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. -29) „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi ( obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. ) 5C.Žalovaný ďalej uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. S uvedeným však v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako, a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom ako poškodeným a postupníkom ako žalobcom, obsahuje jasné označenie účastníkov zmlúv a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Na základe uvedeného, považoval tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. 5D.K námietke žalovaného vo vzťahu k nároku žalobcu ako takému uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany, čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. a a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Tvrdil, že dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný síce predložil kalkuláciu nákladov č. 9527752330, ale z nej nevyplýva dôvodnosť krátenia nároku žalobcu. Predmetná kalkulácia

je nepreskúmateľná, a nie je z nej zrejmé, prečo žalovaný nevyplatil nárok na náhradu škody v žalobcom uplatnenej výške. Z kalkulácie iba vyplýva, že žalovaný určil normohodinu 16,67 EUR/NH, ako k nej dospel, však už nie je zrejmé. Zároveň je evidentné, že žalovaný do kalkulácie zasahoval, keď pri viacerých prácach uvedených v predmetnej kalkulácii je v časti časové jednotky (ČJ) znak *, a to napr. na strane 2 v časti „zadná kapota opraviť 3 /TR/ - 10* /ČJ/“, na strane 3 v časti „hrube tmelenie lak povrchu - 10* /ČJ/“, t.j. rozsah prác uvedený v kalkulácii žalovaného nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, ale závisí od svojvôle likvidátora, ktorý v daných prípadoch mohol mať viac či menej normohodín, avšak bez nadväznosti na skutočne potrebný čas opravy. Zároveň časové jednotky udávané výrobcom alebo ceny dielov sú iba odporúčanými cenami, avšak importér jednotlivých typov vozidiel neurčuje cenu normohodín a ani konkrétny náhradný diel. Cena normohodín je tvorená trhom a nie svojvoľným jednostranným určením poisťovňou. Žalovaný doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynula ním svojvoľne určená cena prác (lakovacích či mechanických) za normohodinu. Zároveň v kalkulácii, ktorú predložil žalovaný, je pri lakovaní skratka AZT. AZT systém lakovania je systém vytvorený práve na podnet poisťovní, ktorý uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Pri prepočte časových jednotiek nevychádza z časových noriem a jednotiek stanovených výrobcom konkrétneho vozidla, ale uvedený systém priemeruje časové jednotky všetkých vozidiel. Daný systém nerozoznáva ani skutočnosť aký druh farby a v akej kvalite bol na lakovanie vozidla konkrétne použitý. Žalovaný len zavádza súd aj žalobcu, nakoľko nevychádzal z technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, t.j. z časových noriem udávaných výrobcom, ale iba z priemerných hodnôt, čím náklady umelo znižuje. Žalobca si účtoval normohodinu vo výške 30,00 EUR bez DPH (viď kalkulácia žalobcu), čo je v porovnaní s inými servismi v danom regióne cena výhodnejšia alebo porovnateľná. Pre porovnanie uviedol cenníky lakovacích a mechanických prác vybraných servisov v danom regióne pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá (ŠKODA Rapid patrí medzi motorové vozidlá nižšej strednej triedy rovnako ako VW golf, AUDI A3): a) Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice s cenami 33 EUR bez DPH (mechanické práce), 39 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce), b) Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice s cenami 49 EUR bez DPH (lakovacie práce), 39 EUR bez DPH (mechanické práce). Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. 5E.Žalobca v zmysle ust. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle . Zo zápisu o poškodení motorového vozidla pri poistnej udalosti č. 9527752330 je zrejmé, že dopravná nehoda sa stala v meste Košice. V súlade s vyššie uvedeným ustanovením žalobca navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa . Podľa ustanovenia sa môže posudzovať aj otázka miestnej príslušnosti v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, s čím sa stotožňuje aj ustálená judikatúra: „Vo veciach náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa otázka miestnej príslušnosti posudzuje podľa zásad všeobecnej príslušnosti v zmysle ustanovení až a príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia .“ (R 3/1984) Zároveň žalovaný má svoju organizačnú zložku Centrum likvidácie Košice, ktorá má sídlo v Košiciach, na Mäsiarskej ulici č. 11, pričom táto oblasť patrí do právomoci Okresného súdu Košice I. Preto miestna príslušnosť súdu je zároveň založená aj v zmysle .

6.Žalovaný a jeho právny zástupca, hoci boli na pojednávanie dňa 17.12.2019 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili, ani nepožiadali o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. S poukazom na uvedené súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

7.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.12.2019 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

8.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1

súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

9.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

10.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

11.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

13.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

15.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16.Podľa ust. : (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

17.Podľa ust. : (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa a . Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa a a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa , nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené

poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)

18.Podľa ust. : (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

19.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

20.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21.Podľa ust. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

22.Podľa ust. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

23.Podľa ust. ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa , rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.

24.Podľa ust. : (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. (3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

25.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že boli splnené podmienky ustanovené v a nasl. , a preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

26.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-

sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

28.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( ).

Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.