Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: KLARTEC, spol. s r.o., Mikovíniho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 231 355, zastúpeného spoločnosťou HALADA advokátska kancelária, s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100096534/2019 zo dňa 09.01.2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100096534/2019 zo dňa 09.01.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 100096534/2019 zo dňa 09.01.2019 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane") č. 358746/2018 zo dňa 25.06.2018, ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 541,90 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie august 2012, znížil žalobcovi nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 93 616,54 Eur na sumu 76 074,64 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly zaznamenané v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 1699593/2015 zo dňa 24.11.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 30.11.2015, kedy sa v zmysle daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov, vystavených deklarovaným dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou LILIN s.r.o., Mostná 13, Nitra, IČO: 46 534 008, za dodanie tovaru - kryštálového cukru Icumsa 45 v celkovej sume 87 709,50 Eur, DPH 20 % 17 541,90 Eur, spolu 105 251,40 Eur, s dopravou od dodávateľa LILIN s.r.o. Po preverení žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení a vyhodnotení zisteného skutkového stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok podľa a a o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „") na uplatnený odpočet dane žalobcom za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2012, resp. porušenie citovaných ustanovení . Konkrétne žalovaný zhodne so závermi správcu dane dôvodil, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že by existoval prepravný doklad, preukazujúci v

danom období dopravu do skladových priestorov spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci (miesto, kde sa mal tovar nakladať - pozn. správneho súdu) v spojitosti s dodaním pre žalobcu. Obdobne doklady o mieste nakládky v LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. nepreukazujú, že ide o dodávky pre deklarovaného dodávateľa JILIN s.r.o. vo väzbe na dodanie pre žalobcu. Správca dane skonštatoval, že predložené doklady o odoslaní tovaru nie sú automaticky dôkazom, že k preprave skutočne došlo, obzvlášť v prípade nejasností s nakládkou a prevzatím v LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. Tvrdenie žalobcu, že nad rámec dôkaznej povinnosti zabezpečil doklady vo forme medzinárodných dodacích listov od spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o., na ktorých je uvedené, kto tovar pre spoločnosť JILIN s.r.o. doviezol a aj na akom vozidle sa dovoz uskutočnil a „naviac aj do akého regálu bol tento tovar uložený", správca dane vzal na vedomie. Správca dane skonštatoval, že tvrdenie žalobcu nebolo preukázané ani preverením na základe medzinárodnej výmeny informácií. Predložené CMR nie sú hodnoverné pre prijatie záveru, že ide o ten cukor, ktorý mala dodať JILIN s.r.o. žalobcovi. Správca dane preverovaním písomných dokladov taktiež zistil, že porovnaním ceny na faktúrach predložených poľským dodávateľom s faktúrami od spoločnosti JILIN s.r.o., že spoločnosť JILIN s.r.o. v obchodoch s kryštálovým cukrom v zdaňovacích obdobiach 09-10/2012 nadobudla tovar v oveľa vyššej hodnote (818 eur/1t), ako deklarovala pri dodávkach žalobcu (730 eur/t) a pre odberateľa za 790 eur/t.

II. Žaloba a jej dôvody

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 4. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci, ku ktorému žalovaný a správca dane dospeli, nezodpovedá obsahu spisov a je nepostačujúce, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a konanie žalovaného a správcu dane trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia - žalobca nebol vopred informovaný o výsluchu svedkyne Ing. C. A., čím mu bolo odňaté základné procesné právo zúčastniť sa výsluchu a klásť svedkyni otázky. V súvislosti so záverom správcu dane, že uskutočnenie dodávok tovaru nebolo preukázané, nakoľko dodanie tovaru nebolo možné preveriť u dodávateľa JILIN s.r.o. má za to, že vychádza z nesprávneho predpokladu absolútneho dôkazného bremena daňového subjektu, hoci v prípade vyčerpania jeho dôkazného bremena o skutočnostiach uvedených v § 24 ods. 1 daňového poriadku, t. j. predloženia relevantných dôkazov preukazujúcich predmetné skutočnosti v rozsahu stanovenom zákonom, znáša dôkazné bremeno o opaku správca dane, ktorý svoje pochybnosti o správnosti dokladov predložených daňovým subjektom musí podložiť dôkazmi tak, aby tieto pochybnosti mohli byť považované za dôvodné. Dodanie tovaru okrem všetkých predložených dôkazov, ktoré možno od daňového subjektu bežne požadovať, potvrdili aj ďalšie vykonané dôkazy - výsluch svedkyne X. O. ako splnomocnenej zástupkyne spoločnosti JILIN s.r.o., ktorá dokladovala uzatvorenie predmetných obchodov, výsluch Ing. C. A., ktorá ako splnomocnený zástupca LAGERMAX Slovakia s.r.o. potvrdila skladovanie tovaru s dodacími listami, na ktorých sa vyskytovali názvy spoločností JILIN s.r.o. a žalobcu, pričom dodanie tovaru potvrdil aj konateľ JILIN s.r.o. Miloš Pozděna notársky overeným čestným vyhlásením. Žalobca má za to, že nemožnosť overenia určitej skutočnosti u iného subjektu nie je dôkazom o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo, ale má za následok iba to, že týmto spôsobom nebolo možné predmetnú skutočnosť potvrdiť ani vyvrátiť, pričom nemožnosť vykonania určitého dôkazu nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu. V súvislosti s posudzovaním dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane žalobca poukazoval na právne názory obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR a v rozsudku Najvyššieho súdu SR . Považuje za prirodzené, že svedkyňa X. O. nevedela uviesť mená skladníkov, spôsob balenia tovaru, typ dopravných prostriedkov, či mechanizmy použité pri vykládke tovaru, nakoľko konala ako sprostredkovateľka obchodov, a nie ako zamestnankyňa JILIN s.r.o.. Svedkyňa Ing. A. v mene spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s r.o. správcovi predložila sumarizáciu dodacích listov a medzinárodných nákladných listov, v ktorých sa vyskytovali názvy spoločnosti JILIN s.r.o. a žalobcu a ktoré preukazujú skladovanie predmetného tovaru v skladoch tejto spoločnosti, čo nevyvracia skutočnosť, že žalobca ani spoločnosť JILIN s.r.o. nemali so spoločnosťou LAGERMAX Slovakia spol. s r.o. uzatvorenú zmluvu o nájme a skladovanie tovaru bolo fakturované spoločnosti Progressive FR, s.r.o., ktorá so spoločnosťou JILIN s.r.o. mohla mať uzatvorenú zmluvu o skladovaní, podnájomnú zmluvu alebo inú zmluvu. Pokiaľ správca dane a žalovaný neuznali dôkaz o uskutočnení sporných obchodov - čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti JILIN s.r.o. Miloša Pozděnu, má žalobca za to, že podľa § 24

ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom hodnovernosť a relevantnosť čestného vyhlásenia závisí od vykonaného dokazovania a vyhodnotenia všetkých dôkazov samostatne a súčasne v ich vzájomnej súvislosti.

5. Zistenie skutkového stavu veci považuje žalobca za nedostatočné, pretože správca dane napriek možnosti nezabezpečil výsluch Miloša Pozděnu prostredníctvom inštitútu predvedenia, keď sa menovaný na predvolanie dožiadaného orgánu nedostavil. Žalovaný ani správca dane sa tiež dostatočne nevysporiadali s predloženými listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou, dodacími listami a bankovými dokladmi o prevode peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny za tovar na účet dodávateľa JILIN s.r.o., opomenuli vyhodnotiť aj e-mailovú komunikáciu s R. O., obsahom ktorej boli aj objednávky dodania tovaru, bližšie sa nevyjadrili ani k dokladom spoločnosti LAGERMAX, dodacím a nákladným listom s názvami spoločnosti JILIN s.r.o. a žalobcu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Výsluch svedkyne Ing. A. bol vykonaný bez upovedomenia žalobcu prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava, pričom výsledky tohto výsluchu boli správcom dane vyhodnotené v neprospech žalobcu, čím došlo k porušeniu základného procesného práva žalobcu podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. Zároveň žalobca namietal, že predmetný výsluch bol vykonaný v rámci daňovej kontroly iného zdaňovacieho obdobia - septembra 2012, pričom správca dane v danom prípade nahliadol do spisu k tomuto zdaňovaciemu obdobiu a použil tieto podklady aj pre účely rozhodnutia za zdaňovacie obdobie august 2012.

6. Žalobca v zdaňovacom období august 2012 dodal tovar, zakúpený od spoločnosti JILIN s.r.o., inému platiteľovi dane - MONITORING - K.B. Kft. do iného členského štátu, čo správca dane nespochybnil. Zároveň mal žalobca za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre oslobodenie dodania tovaru od DPH, pretože v rámci daňovej kontroly správcovi dane predložil všetky príslušné faktúry, potvrdené prepravné doklady a ďalšie bežne uchovávané doklady preukazujúce dodanie tovaru. Napriek tomu správca dane dospel k záveru, že skutočné dodanie tovaru nebolo preukázané, keďže sa dodanie tovaru nepodarilo preveriť u odberateľa tovaru a správca dane mal pochybnosti ohľadom uskutočnenia prepravy tovaru a ohľadom miesta jeho skladovania. Žalobca má za to, že v prípade dodávok - tovaru od JILIN s.r.o. na jeho ťarchu nemôže byť pričítaná nemožnosť preverenia dodávky u odberateľa tovaru. Správca dane pritom pri preverovaní dodávok v reťazci dodávateľov pred nadobudnutím tovaru žalobcom, ako aj v reťazci odberateľov po dodaní tovaru spoločnosti MONITORING - K.B. Kft., nezistil skutočnosti spochybňujúce alebo vyvracajúce túto dodávku tovaru. Poukázal na to, že správcovi dane sám iniciatívne predložil medzinárodné nákladné listy CMR a správy o vyložení oproti listom CMR preukazujúce, že spoločnosť JILIN, s.r.o. obstarala predmetný tovar v období august a október 2012 od svojich dodávateľov JaS Trading, s.r.o. z Českej republiky a B. I. z Poľskej republiky a že tovar bol skutočne skladovaný v skladoch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci. Na predmetných dokumentoch sa totiž pri jednotlivých dodávkach tovaru uvádza ako príjemca spoločnosť JILIN, s.r.o. a ako miesto dodania sklady spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci. To, že p. A. správcovi dane uviedla, že so spoločnosťou JILIN, s.r.o. ani so žalobcom nemala spoločnosť LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v danom období uzatvorenú zmluvu o nájme, a že odplata za skladovanie predmetného tovaru bola fakturovaná spoločnosti Progressive FR, s.r.o., pritom žiadnym spôsobom nevyvracia výslovne potvrdenú a tiež listinnými dôkazmi preukázanú skutočnosť, že predmetný tovar bol v skladoch skutočne skladovaný, čo potvrdil aj Ing. Ladislav Radosa - konateľ spoločnosti Progressive FR, s.r.o. . Tento svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že v predmetných skladových priestoroch skladovala tovar aj spoločnosť JILIN, s.r.o., pričom spoločnosť Progressive FR, s.r.o. nebola so spoločnosťou JILIN, s.r.o. v priamom obchodnom vzťahu, avšak predmetné priestory v skladoch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. dala spoločnosť Progressive FR, s.r.o. do podnájmu spoločnosti CAHABON, s.r.o., pričom spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti bol v období roku 2012 aj p. Miloš Pozděna - konateľ spoločnosti JILIN, s.r.o. . V tejto súvislosti žalobca ďalej zdôraznil, že aj konateľ spoločnosti JaS Trading, s.r.o. (p. Jagoš ako aj p. I. potvrdili, že tak spoločnosť JaS Trading, s.r.o. ako aj p. I., že sa uskutočňovali dodávky tovaru v kontrolovanom období spoločnosti JILIN, s.r.o. s miestom dodania do skladových priestorov spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci.

7. Žalobca namietal, že správca dane i žalovaný ignorovali jeho právo ako účastníka konania zúčastniť sa výpovede, resp. výsluchu svedkyne Ing. C. A., čím bolo porušené jeho právo zakotvené v § 25 ods. 4 daňového poriadku.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 9. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného oslobodenia od dane za tuzemské dodanie predmetnej komodity. 10. Vyjadril názor, že konštatovanie žalobcu nezodpovedá výsledkom dokazovania, t. j. že v prípade dodania tovaru od spoločnosti JILIN s.r.o. boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH. Zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením, že dodanie tovaru bolo riadne zdokladované, nebolo spochybnené a samotná existencia tovaru bola nesporná. Žalobca síce predložil formálne správne vyhotovené dokumenty, avšak ich pravdivosť nebolo možné preveriť, a preto ani vysloviť záver o skutočnej realizácii zdaniteľných obchodov, pričom pri preukazovaní nároku na odpočet DPH sú práve z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti aplikované prísnejšie podmienky dokazovania ako pri všeobecnej dôkaznej povinnosti. Nepostačuje predloženie bežných dokladov používaných v obchodnom styku, ale je nevyhnutné, aby tieto odrážali materiálnu skutočnosť, čo v danom prípade bolo spochybnené. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v konaní nebolo preukázané, na základe akého dokladu boli sporné obchody medzi žalobcom a JILIN s.r.o. uzatvárané, keď plnomocenstvo, ktoré malo byť udelené X. O., nebolo predložené menovanou, žalobcom ani spoločnosťou JILIN s.r.o.. Realizovanie obchodov nepotvrdzuje ani vyjadrenie Ing. E. A., splnomocnenej zástupkyne LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., podľa ktorej spoločnosť LAGERMAX so žalobcom ani JILIN s.r.o. nespolupracuje, nemá s nimi uzatvorenú zmluvu o prenájme skladovacích priestorov a nevystavila im žiadne faktúry. Konateľ spoločnosti JILIN s.r.o. sa na predvolanie nedostavil a jeho výsluch sa nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Samotné čestné prehlásenia menovaného nemožno brať ako dôkaz uskutočnenia obchodov, nakoľko ide iba o tvrdenie nepodložené dokladmi. Splnomocnená zástupkyňa správcovi dane predložila sumarizáciu dodacích listov a medzinárodné nákladné listy, pri ktorých sa vyskytujú názvy spoločnosti JILIN s.r.o a žalobcu, ale odplata za skladovanie bola fakturovaná spoločnosti Progressive FR, s.r.o. na základe zmluvy o prenájme, na poklade čoho sú tvrdenia žalobcu o skladovaní predmetného tovaru nedôveryhodné, pričom tvrdenie o možnej zmluve JILIN s.r.o. so spoločnosťou Progressive FR, s.r.o. žalovaný považuje za nepodloženú špekuláciu. Čestné prehlásenie M. Pozděnu žalovaný nevylúčil ako dôkaz, ale hodnotil ho ako nedostatočne preukazný vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Vzhľadom k tomu, že ide o občana Českej republiky, správca dane nebol oprávnený požiadať o jeho predvedenie, využil však všetky možnosti na získanie jeho výpovede, ale bol neúspešný. Pokiaľ žalobca zabezpečil čestné vyhlásenie menovaného, zrejme s ním bol v kontakte, ale konfrontáciu pri výsluchu pred správcom dane nezabezpečil, ani nepredložil ďalšie dôkazy. Pokiaľ žalobca namietal vykonanie výsluchu Ing. E. A. bez jeho predchádzajúceho upovedomenia, podľa názoru žalovaného žalobca neutrpel ujmu na svojich právach, pretože bol o kontrolných zisteniach informovaný a mohol navrhnúť jeho vykonanie v posudzovanom zdaňovacom období, čo však neurobil.

11. V súvislosti so žalobným dôvodom, napádajúcim neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu, žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti JILIN, s.r.o. pán Milan Pozděna bol nekontaktný, pričom výsluch pani X. O., ktorá dodanie tovaru potvrdila, nemá podľa žalovaného dostatočnú preukaznú hodnotu, keďže jej obsah nebolo možno konfrontovať s výpoveďou konateľa spoločnosti JILIN, s.r.o. Taktiež aj výsluchy svedkov pána A. O. a B. I. boli vyhodnotené ako nepreukazujúce, že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou JILIN, s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , v ktorom je konštatované, že „judikatúra NS SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov". Žalovaný zdôraznil, že v daňovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada, čo podporil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-NS 44/03 zo dňa 23.10.2003, v ktorom je uvedené, že „pritom je potrebné zdôrazniť, že v daňovom konaní, v ktorom je podľa zákona a za podpory kladený dôraz na záujem štátu, okrem zásady voľného hodnotenia dôkazov platí tiež (na rozdiel od všeobecného správneho konania) prejednávacia zásada, ktorá spočíva v tom, že pri dôkaznej povinnosti daňovníka nie je príslušný daňový orgán povinný vyhľadávať dôkazy, svedčiace v prospech daňovníka. Jeho povinnosťou je len posúdiť dôkazy rozhodné pre správne určenie dane. Pritom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné= bremeno spočíva na daňovom subjekte. Správca dane posudzuje v rámci dokazovanie závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti".

12. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil formálne správne vyhotovené dokumenty, avšak ich pravdivosť nebolo možné v procese daňovej kontroly preveriť, čiže nebolo možné ani vysloviť záver o skutočnej realizácii sporných zdaniteľných obchodov.

13. K žalobnému dôvodu, že skutkové závery žalovaného a správcu dane nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, ktoré mu ako procesný právny predpis poskytuje, pričom dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

14. Ohľadom nevykonaného dôkazu - výsluchu svedka pána Pozděnu žalovaný dôvodil, že z obsahu administratívneho spisu sú zrejmé neúspešné pokusy menovaného vypočuť ako aj skutočnosť, že menovaný ako aj spoločnosť JILIN, s.r.o., ktorej bol konateľom, so správcom dane nespolupracovali. Z odpovede Českej daňovej správy vyplýva, že menovaný mal adresu na Mestskom úrade Náchod a bol odhlásený zo všetkých pôvodných adries. Správca dane vo vyrubovacom konaní súhlasil so zabezpečením svedka žalobcom, čo však nebolo zrealizované. Žalobcom uvádzaná adresa svedka Husovo náměstí 1047, Náchod je neoveriteľná, pretože aj notár uviedol adresu Masarykovo náměstí 40, Náchod.

15. K odňatiu základného procesného práva účastníka daňového konania zúčastniť sa výsluchu svedka, pani Ing. C. A. žalovaný uviedol, že uvedený dôkaz bol vykonaný v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie (september 2012) a správca dane ho získal nahliadnutím do príslušného spisu, v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku a ide o taký spôsob získania dôkazu, ktorý nie je v rozpore so zákonom a žalobca bol s ním oboznámený. K opomenutiu správcu dane i žalovaného vyhodnotiť niektoré relevantné dôkazy, konkrétne e-mailovú komunikáciu daňového subjektu s pani X. Jaslovskou z rozhodného obdobia žalovaný uviedol, že pokiaľ menovaná nepredložila žiadnu plnú moc, ktorá by ju oprávňovala dojednávať posudzované obchody, by táto komunikácia nemohla byť dôkazom preukazujúcim, že k posudzovaným obchodom v skutočnosti došlo tak, ako to deklarujú faktúry. 16. V replike a duplike účastníci konania vo vzťahu k rozsahu žaloby a jej dôvodom zotrvali na svojich návrhoch a tvrdeniach vyplývajúcich z administratívneho spisu, ako aj zo žaloby a z vyjadrenia zaslaných súdu v tejto veci.

IV. Relevantná právna úprava

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „") správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

19. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

20. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 22. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

23. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 25. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 26. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 27. Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

28. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

29. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 33. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

34. Podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

35. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 36. Podľa prvej a druhej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 37. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 38. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 39. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov ( , ) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( ), za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, ktorý súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 41. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby a zároveň poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd", príp. „kasačný súd") sp. zn. zo dňa 20. augusta 2019, ktorým na základe kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -69 zo dňa 2. augusta 2017 zmenil tento rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že tak v tomto konaní ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. , boli preverované obdobné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, skutkovo a právne rovnaké veci, rozdiel bol len v posudzovanom zdaňovacom období, pričom v konaní sp. zn. išlo o zdaňovacie obdobie september 2012 a v tomto konaní ide o august 2012. Z uvedeného dôvodu sa právne závery z rozsudku najvyššieho súdu dajú aplikovať aj na tento prejednávaný prípad. Poukázal na to, že v rozsudku najvyššieho súdu kasačný súd konštatoval, že vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam na odpočet dane žalobca uniesol dôkazné bremeno. V tomto rozsudku bolo tiež konštatované, že žalobcovi bolo odňaté procesné právo účastníka konania zúčastniť sa na výsluchu predvolaného svedka, a to pani Ing. C. A., keď išlo o rovnakú osobu, ktorá mala byť vypočutá aj v rámci preskúmavaného konania, pričom tvrdenia, ktoré uviedla v rámci zdaňovacieho obdobia september 2012, správca dane použil aj na zdaňovacie obdobie august 2012, ktoré je predmetom v prejednávanej veci. 42. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa JILIN s.r.o. podľa , , so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2012. 43. S prihliadnutím na doterajšiu rozhodovaciu činnosť v inej veci rovnakých účastníkov konania ako v tomto konaní, správny súd uvádza, že Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 2. augusta 2017 žalobu žalobcu v obdobnej veci ako nedôvodnú zamietol. Ako už bolo vyššie uvedené, kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 20. augusta 2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 2. augusta 2017 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušenej veci bolo predmetom súdneho prieskumu daňové konanie a na to nadväzujúce rozhodnutie žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým na základe výsledkov daňovej kontroly, rovnako ako v prejednávanom prípade, nebol uznaný žalobcom uplatnený odpočet DPH za prijaté zdaniteľné plnenia

od obchodnej spoločnosti JILIN s.r.o. (taktiež išlo o dodávky cukru) za zdaňovacie obdobie september 2012. 44. Tak ako v prípade konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , rovnako v prejednávanom prípade správca dane vyslovil viackrát pochybnosti k vierohodnosti dôkazov predložených žalobcom a na tomto základe skonštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa JILIN s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2012.

45. Je nepochybné, že správny súd je viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku kasačného súdu, a to najmä za takých okolností prípadu, keď dodávateľsko-odberateľské vzťahy posudzované v zdaňovacom období september 2012 sú skutkovo obdobné ako obchodné vzťahy posudzované u žalobcu v zdaňovacom období august 2012. Kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. uviedol, že samotná skutočnosť, že reťazec predmetných dodávok tovaru mohol byť zaťažený existenciou daňového podvodu, nemôže byť dôvodom na odopretie žalobcovho práva na odpočet DPH v súvislosti s dodaním predmetného tovaru.

46. Vo vzťahu k vedeniu a rozsahu dokazovania daňovými orgánmi kasačný súd uviedol: „Oprávnenie správcu dane v zmysle § 24 v spojení s § 3 ods. 2 veta prvá (zásada súčinnosti Daňového subjektu) a odseku 3 (hodnotenie dôkazov) daňového poriadku preverovať skutkový stav tvrdený daňovým subjektom a následne hodnotiť dôkazy predkladané daňovým subjektom je limitovaná na prvom mieste zásadou zákonnosti ( Daňového poriadku v spojení s ). Preto správca dane musí konať v zmysle vyhľadávacej zásady, t. j. má právomoc zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu aj bez súčinnosti žalobcu s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom ako daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž-o-KS/29/2005 zo dňa 16. novembra 2005).

S tým korešponduje základná a neodňateľná povinnosť žalobcu ako platiteľa DPH preukázať existenciu obojsmerného súkromnoprávneho, verejnoprávneho a účtovného vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 13. decembra 2007) medzi dodávateľom a odberateľom zdaniteľného plnenia, obaja v pozícii zdaniteľných osôb (obdobne aj Súdny dvor v rozsudku sp.zn. C-324/11 vo veci Gábor Tóth). Správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje túto povinnosť nielen poukazom na zásadu poctivého obchodného styku ako aj na zásadu obozretného podnikania (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 06. júla 2009) ale aj napríklad tým, že žalobca ako daňový subjekt uskutočňujúci zdaniteľné plnenie tohto typu si musí byť vedomý, že na jeho preukázanie je potrebné v priebehu samotného zdaniteľného obchodu zabezpečovať dôkazy tak, aby ho mohol daňovým orgánom preukázať (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 23. apríla 2009).

Formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sleduje ako dôsledok prenos dôkazného bremena na daňový subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. decembra 2009 ) ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Dôvodnosť pochybností, že listinné dôkazy predložené žalobcom svedčiace v jeho prospech nie sú vierohodné, resp. že správca dane má pochybnosť o tom, či dôkazy zodpovedajú realite, sa presúva na správcu dane (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 31. marca 2011)."

47. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že v prípade, ak sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 13. februára 2018).

48. V predmetnej veci ohľadne preverovaných dodávok tovaru - cukru správca dane vyslovil viackrát pochybnosti k vierohodnosti žalobcom predloženým listinným dôkazom a na tomto základe uzavrel vec

konštatovaním, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním oprávnenosti na uplatnený odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa JILIN s.r.o. V protokole zo dňa 24.11.2015 správca dane uviedol, že pokiaľ vykonanou daňovou kontrolou zameranou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012 spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, správca dane je oprávnený uvedené zistenia aplikovať aj v súvislosti s preverovaním obchodných transakcií, t. j. obstaraním tovaru - kryštálového cukru žalobcom od dodávateľa, obchodnej spoločnosti JILIN, s.r.o. aj na kontrolované zdaňovacie obdobie august 2012 (strana 9 protokolu). Správca dane teda spochybňoval existenciu tovaru tým, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal jeho dodanie od dodávateľa tovaru uvedeného na faktúrach (dodávateľ v minulosti nereagoval na doručené výzvy, hoci ich prebral a rovnako konateľ so správcom dane nespolupracoval a jeho čestné prehlásenie nie je dostatočným dôkazom), ďalej jeho obstaranie (svedecká výpoveď pani Renáty Jaslovskej nemá dostatočnú preukaznú hodnotu), uskladnenie (spoločnosť LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. nemá s dodávateľom uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme skladových priestorov a výskyt názvov dodávateľa na predložených dokladoch nepokladá za preukaznú prípadnú skutočnosť), resp. nakládku na dopravné prostriedky.

49. Pre správny súd z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že tento predložil relevantné doklady, pretože okrem dodávateľských a odberateľských faktúr, potvrdených tak dodávateľmi ako aj odberateľmi. Žalobca taktiež predložil CMR doklady, dodacie listy, dodávateľsko-odberateľskú zmluvu pre spoločnosť JILIN zo 17.08.2012, e- mailovú komunikáciu s pani Jaslovskou, výpisy z bankových účtov, ako aj kúpne zmluvy uzavreté s odberateľmi žalobcu, ktorým predmetný tovar ďalej dodával. Znamená to, že žalobca mal k predmetným zdaniteľným plneniam okrem faktúr ako účtovných dokladov k dispozícii aj riadne uzatvorenú písomnú zmluvu, pričom dodanie tovaru preukázal dodacími listami. Okrem toho platobná aktivita žalobcu za dodanie tovaru je podložená listinnými dôkazmi, a to výpismi z bankových účtov žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie.

50. Správny súd na základe takto zisteného skutkového stavu ako aj predložených listinných dokladov sa nestotožňuje s vyššie uvedenými pochybnosťami správcu dane a so skutkovými závermi žalovaného, resp. správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nielen žalobca počas daňovej kontroly a nasledujúceho daňového konania predkladal dostatočné listinné dôkazy, ktoré boli spôsobilé odpovedať na otázky správcu dane, ale aj správca dane získal od dožiadaných správcov dane ďalšie relevantné informácie, ktoré nepodporujú skutkový záver žalovaného, že podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu sa nenaplnili.

51. V neposlednom rade sa správny súd zaoberal aj vznesenými námietkami žalobcu týkajúcich sa procesných pochybení správcu dane. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Výber druhu dôkazného prostriedku je síce na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť, avšak nesmú byť takýmto postupom popreté procesné práva kontrolovaného daňového subjektu. Takisto je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku), a to práve v závislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci sa zvyšuje miera potrebnej presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, resp. rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane, musia byť zároveň zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu.

52. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane spochybnil hodnovernosť výpovedí a podaných vysvetlení zo strany osôb v postavení štatutárnych orgánov (najmä konateľov), resp. v iných funkciách v obchodných spoločnostiach zapojených do preverovaného obchodného reťazca, ktoré odpovedali na otázky zamerané na preverenie skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov s cukrom. S prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 1 daňového poriadku možno konštatovať, že tento postup potom prestúpil medze naznačené zákonodarcom v jednotlivých ustanoveniach § 38 daňového

poriadku, nakoľko pojem „potrebné vysvetlenie" je nutné vykladať najmä v medziach uvedených v spomenutých ustanoveniach § 38 daňového poriadku.

53. Hoci správne žalobca poukázal na formu zachytenia tohto zisťovania, t. j. , že dožiadaný správca dane nespísal zápisnice z miestneho zisťovania, ale zápisnice z ústneho pojednávania, tak správny súd zdôrazňuje, že na posúdenie otázky, či išlo v danom prípade o miestne zisťovanie alebo o výsluch svedka, je nutné vychádzať predovšetkým z rozsahu a obsahu skutočností zisťovaných dožiadaným správcom dane.

54. Správny súd nespochybňuje oprávnenie správcu dane požiadať o vykonanie miestneho zisťovania a toto je v zmysle § 37 ods. 2 daňového poriadku zamerané na vyhľadávanie dôkazov, preverenie a zisťovanie skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, tak v časti miestneho zisťovania, kedy sa má fyzická osoba pri správe daní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa preverenia splnenia hmotnoprávnych, procesných a účtovných podmienok zdaniteľného obchodu v zmysle , ide o výsluch svedka (obdobne napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 20. júna 2012).

55. Iba takýto postup umožňuje vylúčiť neistotu daňového subjektu, že správca dane prostredníctvom otázok položených v jeho neprítomnosti neporušil zásadu zakotvenú v § 3 ods. 1 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 (najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní) daňového poriadku a súčasne že správca dane sa pri výsluchoch predmetných osôb nezameral len na tie skutočnosti, ktoré mohli byť vykladané v neprospech daňového subjektu, pričom na skutočnosti, ktoré naopak mohli uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdiť, sa nebude pýtať.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, t. j. prekročenie zákonných medzí miestneho zisťovania, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

57. Kasačný súd z vyššie uvádzaných dôvodov vzhliadol nezákonnosť postupu správcu dane pri zabezpečení dôkazu výsluchom svedka v neprítomnosti neupovedomeného žalobcu, pričom tento procesný úkon bol realizovaný v súvislosti s preverovaním zdaňovacieho obdobia DPH september 2012. Vzhľadom k tomu, že tento dôkaz, získaný formou nahliadnutia do administratívneho spisu, správca dane prevzal ako podklad pre rozhodnutie v prejednávanej veci týkajúcej sa nepriznania odpočtu dane za zdaňovacie obdobie august 2012, nie je možné prehliadnuť jeho už raz kasačným súdom konštatovanú nezákonnosť, a teda takto vykonaný dôkaz, navyše týkajúci sa iného zdaňovacieho obdobia, nie je spôsobilý tvoriť zákonný podklad preskúmavanému rozhodnutiu.

58. I naďalej to znamená, že správca dane, resp. dožiadaný správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva upraveného v § 25 ods. 4 daňového poriadku, čím žalobcu poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Takéto procesné pochybenie správcu dane môže mať dopad na zákonnosť rozhodnutia, pretože táto výpoveď bola podkladom pre rozhodnutie. Pre účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné preferovať i pred dožiadaným správcom dane vykonanie dôkazov formou umožňujúcou daňovému subjektu osobnú participáciu s ohľadom na jeho práva poskytované ustanovením § 25 ods. 4 daňového poriadku, aby sa mohol s týmito dôkazmi dotknutý daňový subjekt bezprostredne oboznámiť a využiť prislúchajúce mu právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a klásť vypočúvaným svedkom otázky.

59. Pokiaľ žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe poukázal na zistenia správcu dane vyplývajúce z preverovania písomných dokladov, t. j. že z cien na faktúrach predložených poľským dodávateľom s faktúrami od spoločnosti JILIN s.r.o. vyplýva, že spoločnosť JILIN s.r.o. v obchodoch s kryštálovým cukrom v zdaňovacích obdobiach 09-10/2012 nadobudla tovar v oveľa vyššej hodnote (818 eur/1t), ako deklarovala pri dodávkach žalobcu (730 eur/t) a pre odberateľa za 790 eur/t, tak v tejto súvislosti správny súd dodáva, že vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu august 2012 tieto zistenia nemajú relevanciu, hoci z obsahu predložených faktúr na základe porovnania cien vyplýva rovnaká okolnosť. V prípade, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania by správca dane pri vyhodnotení skutkového stavu a jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach bral do úvahy

aj spomenutú okolnosť, zjednodušene povedané drahšieho nákupu a následného lacnejšieho predaja predmetnej komodity, mal by vychádzať pri celkovom vyhodnotení napĺňania podnikateľského zámeru žalobcu a spôsobu jeho ekonomického správania, okrem podkladov za iné zdaňovacie obdobia, aj z podkladov viažúcich sa k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu, a to predovšetkým, mal by rozvinúť úvahu podporujúcu dôvodnosť nepriznania uplatneného odpočtu vo vzťahu k účelu sledovanému výberom DPH a k zachovania neutrality pri jej výbere (aj s prihliadnutím na deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru).

60. Správny súd na základe vyššie zistených skutočností konštatuje, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa a , pretože zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci ako aj z dôvodu zisteného procesného pochybenia zo strany správcu dane, a to v súvislosti s odňatím procesného práva žalobcu zúčastniť sa výsluchu predvolaného svedka - Ing. C. A., ktorá bola vypočúvaná správcom dane v rámci preverovaného zdaňovacieho obdobia september 2012, ktorej tvrdenia správca dane použil aj na zdaňovacie august 2012. Bude preto úlohou žalovaného, resp. správcu dane, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru konajúceho správneho súdu vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania a na jeho základe potom rozhodol. Správny súd vychádzal aj zo záverov a právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. augusta 2019. 61. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa , pričom o ich výške bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( )

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).