Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/20/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcu AFT, spol. s r.o., Breznica 207, IČO: 36 474 673, zast. JUDr. Ivo Babjak, Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov, Partizánska 3014, Bardejov, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd zakázal žalovanému pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly opätovne na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 vykonávanej u žalobcu a zároveň, aby mu prikázal ukončiť daňovú kontrolu.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 11.07.2019 mu bolo doručené oznámenie o daňovej kontrole č. 101654866/2019 zo dňa 08.07.2019, ktorým mu žalovaný oznámil začiatok opakovaného výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2007 podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Žalobca namieta, že výkonom predmetnej daňovej kontroly dochádza k nezákonného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov z dôvodu, že „prvá“ daňová kontrola v trvaní od 02.09.2008 do 04.09.2009 presiahla zákonnú dĺžku trvania daňovej kontroly následkom čoho žalovaný na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 102133308/2018 zo dňa 26.10.2018 daňové konanie vo veci daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 zastavil. Žalobca poukázal na to, že „prvá“ daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnom stanovenej lehote, čo vylučuje možnosť vykonať daňovú kontrolu na tej istej dani a za to isté zdaňovacie obdobie opätovne, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. a . Žalobca namietal, že na ním uvádzané skutočnosti týkajúce sa nemožnosti opakovanej daňovej kontroly žalovaný reagoval písomnosťou č. 101952092/2019 zo dňa 15.08.2019, v ktorej sa žiadnym spôsobom nevyjadril k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení zo dňa 12.07.2019. Záverom žalobca poukázal na to, že Ústavným súd SR vo svojej judikatúre sp.zn. opakovane zdôrazňuje, že samotná daňová kontrola predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, preto aj najmenšie procesné pochybenie správcu dane pri jej výkone spôsobuje jej nezákonnosť. Na základe uvedeného opätovný výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 je nezákonný a spôsobuje závažný zásah do individuálnej, právom chránenej sféry žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.10.2019 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výkonom daňovej kontroly vykonanej opätovne dochádza k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu a že tento zásah je nezákonný. Poukázal na tú skutočnosť, že opakovaná daňová

kontrola začala podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku a nie podľa § 44 ods. 4 písm. c) predmetného zákona, teda z dôvodu, že daňový subjekt podal dňa 03.12.2018 dodatočné daňové priznanie, na základe ktorého žiada o vrátenie preplatku na dani v sume 62.195,65 Eur. Čo sa týka rozhodnutí na ktoré poukazuje žalobca žalovaný uviedol, že sa jedná o odlišnú situáciu, keďže v danom prípade nebol podaný podnet finančného riaditeľstva za účelom konvalidovania pochybení správcu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole, ale v prejednávanom prípade sa jedná o opätovnú daňovú kontrolu s odlišným rozsahom, keďže daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie s úplne inými údajmi ako uviedol v riadnom daňovom priznaní a žiadal o vrátenie preplatku. Zároveň uviedol, že ak by súd pripustil výklad žalobcu, došlo by k nerovnoprávnemu postaveniu správcu dane a daňového subjektu vzhľadom na podanie dodatočného daňového priznania, v ktorom daňový subjekt znížil svoju daňovú povinnosť o 62.195,65 Eur oproti daňovému priznaniu po danému v roku 2008. Vyhovením žalobe by došlo k stavu, keď by správca dane nemohol dodržať základnú zásadu správy daní uvedenú v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku, t.j. chrániť záujmy štátu. Záverom žalovaný uviedol, že má za to, že výkon opakovanej daňovej kontroly nie je zákonným zásahom orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu a preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. Podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, c) na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

5. Podľa § 16 ods. 2 Daňového poriadku, ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 16 ods. 5 Daňového poriadku, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

7. Podľa § 16 ods. 8 Daňového poriadku, znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

8. Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

9. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

10. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

11. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

12. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

13. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

14. Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

15. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad Stropkov začal u žalobcu dňa 02.09.2008 kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. /Lof zo dňa 30.07.2009 spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 28.08.2009. K prerokovaniu protokolu došlo dňa 04.09.2009. Dodatočným platobným výmerom č. /Ber zo dňa 11.09.2009 Daňový úrad Stropkov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 51 279, 59 eur, voči ktorému sa žalobca odvolal. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/225/16351-136068/2009/990723-r zo dňa 12.01.2010 dodatočný platobný výmer potvrdilo. Voči rozhodnutiu Daňového riaditeľstva podal žalobca správnu žalobu. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. - 52 zo dňa 21.10.2011 zamietol žalobu voči rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. , vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. - 52 zo dňa 21.10.2011, na základe odvolania žalobcu, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. - 139 zo dňa 31.07.2013 rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bol nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší súd SR, na základe odvolania Daňového riaditeľstva, tento rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k - 139 zo dňa 31.07.2013 uznesením sp. zn. zo dňa 29.04.2015 potvrdil. Správca dane rozhodnutím č. 100183343/2017 zo dňa 31.01.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50 062, 21 eur. Finančné riaditeľstvo SR, na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím č. 101967201/2017 zo dňa 14.09.2017 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100183343/2017 zo dňa 31.01.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného nedostatku. Správca dane po odstránení vytýkaných vád opätovne rozhodol vo veci dňa 09.05.2018 rozhodnutím č. 100908092/2018, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50 062, 21 eur. Finančné riaditeľstvo SR, na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím č. 101744363/2018 zo dňa 06.09.2018 rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa a predĺženú lehotu na vykonanie daňovej kontroly do 02.09.2009 nedodržal, preto mal za to, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, následkom čoho protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Následne Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 102133308/2018 zo dňa 26.10.2018 zastavil konanie podľa Daňového poriadku vo veci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. Uvedená daňová kontrola prebiehala za účelom zistenia a preverenia skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane na základe žalobcom podaného daňového priznania zo dňa 27.03.2008. V predmetnom daňovom priznaní žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré bolo predmetom

vyššie uvedenej kontroly, boli uvedené údaje na riadku 100 (výsledok hospodárenia) + 11 951 351,- Sk, na riadku 310 a 400 (základ dane) + 11 951 351,- Sk, na riadku 500 (základ dane znížený o odpočet daňovej straty) + 11 951 351,- Sk, na riadku 600 (daň pred uplatnením úľav na dani) 2 270 756,- Sk, na riadku 800 (daň po úľavách a po zápočte dane uvedenej na riadku 710) 2 270 756,- Sk, na riadku 810 (úhrn preddavkov zaplatených za zdaňovacie obdobie) 1 873 503,- Sk, na riadku 830 (suma dane vybranej zrážkou považovanej za preddavok na daň) 203,- Sk, na riadku 840 (celková suma preddavkov na daň) 1 873 706,- Sk, na riadku 900 (daň na úhradu- daňový nedoplatok 397 050,- Sk).

16. Dňa 03.12.2018, teda po zastavení konania rozhodnutím č. 102133308/2018 zo dňa 26.10.2018, daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Správca dane výzvou č. 102587499/2018 zo dňa 13.12.2018 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov daňového priznania, teda aby dodatočné daňové priznanie podal na platnom tlačive pre príslušné zdaňovacie obdobie. Dňa 07.01.2019 žalobca podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2007 na platnom tlačive, v ktorom na riadku 100 (označujúceho výsledok hospodárenia) uviedol sumu +11 951 351,- Sk, na riadku 130 (označujúceho výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona, okrem súm uvedených na r. 140, 150 a 180 (tabuľka A - III. časť) uviedol sumu 68 966 791,- Sk, to isté uviedol na riadku 200 (medzisúčet riadkov 110 + 120 + 130 + 140 + 150 + 160 + 170 + 180 + 190), na riadku 310 uviedol sumu + 80 918 142,- Sk ako základ dane, na riadku 142,- Sk ako úhrn vyňatých príjmov (základ dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí. Ako základ dane (riadok 400) uviedol žalobca v dodatočnom daňovom priznaní sumu 0,- Sk. Za daňový preplatok označil žalobca sumu -1873706,- Sk (riadok 901). V riadku 920 pod položkou posledná známa daň žalobca uviedol sumu 2 270 756,- Sk a zároveň v riadku riadok 940 uviedol sumu - 2 270 756,- Sk titulom zníženia dane.

17. Na základe podaného dodatočného daňového priznania správca dane oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 opätovne podľa v znení neskorších predpisov a to oznámením č. 101654866/2019 zo dňa 08.07.2019. Deň začatia daňovej kontroly bol stanovený na 05.08.2019. Daňový subjekt zaslal vyjadrenie zo dňa 12.07.2019 k oznámeniu o daňovej kontrole. Správca dane spísal o začatí daňovej kontroly úradný záznam č. 101881273/2019, keďže sa žalobca v deň začatia daňovej kontroly na daňový úrad nedostavil. Výzvou č. 101952092/2019 zo dňa 15.08.2019 vyzval žalovaný žalobcu na predloženie dokladov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.08.2019 uviedol, že kontrolu vykonávanú opätovne považuje za nezákonnú, a že podal žalobu na ochranu proti inému zásahu verejnej správy. Žalovaný oznámením č. 102223067/2019 zo dňa 23.09.2019 oznámil žalobcovi, že nevykonáva kontrolu opätovne podľa v znení neskorších predpisov ale podľa vyššie uvedeného zákona. Z dôvodu, že žalobca k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce tvrdenia v podanom dodatočnom daňovom priznaní, žalovaný spísal úradný záznam č. 102225705/2019 zo dňa 24.09.2019 o prechode z výkonu opätovnej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Oznámením č. 102226235/2019 zo dňa 24.09.2019 uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi. Uvedené oznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 02.10.2019.

18. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení správny súd uvádza, že v predmetnom konaní má za preukázané, že daňové konanie týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby, žalobcu, za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré bolo vedené na základe daňového priznania zo dňa 27.03.2008 a účelom ktorého bolo aj verifikovanie skutočností vyplývajúcich z predmetného daňového priznania, bolo skončené rozhodnutím správcu dane č.102133308/2018 zo dňa 26.10.2018. Žalobca však dňa 03.12.2018 podal správcovi dane dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007, ktoré oproti daňovému priznaniu zo dňa 27.3.2008 obsahuje odlišné údaje čo sa týka údajov na riadkoch 130, 200, 310, 330, 400, 500, 600, 700, 800, 850, 900, 901, 910, 920 a 940. Vzhľadom na uvedené nie je vylúčená opätovná daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobie, pričom predmetom kontroly môže byť iba preverenie skutočností, pri ktorých došlo k zmene údajov oproti daňovému priznaniu zo dňa 27.03.2008.

19. Správny súd konštatuje, že nie je možné a priori vylúčiť možnosť vykonať opätovnú daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, u toho istého daňového subjektu, ak bude vykonávaná na základe dodatočného daňového priznania, v ktorom došlo k zmene údajov oproti predchádzajúcemu daňovému priznaniu, na základe ktorého daňová kontrola už bola ukončená.

20. Ak by správny súd pripustil správnosť záverov uvedených žalobcom, mohlo by dôjsť k situácií, že daňový subjekt by do dodatočného daňového priznania dopísal nesprávne údaje, ktorých pravdivosť by správca dane nemohol verifikovať.

21. Vyššie uvedené závery správneho súdu nevylučujú ani právne názory vyslovené v žalobcom uvedených rozhodnutiach, keďže tieto riešia opätovnú daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, teda kontrolu na základe podnetu ministerstva alebo finančného riaditeľstva, ktorými malo dôjsť ku konvalidácií procesného pochybenia správcu dane, a to nerešpektovaniu maximálnej dĺžky daňovej kontroly. V prejednávanom prípade ide o situáciu, kedy sa opätovná daňová kontrola vykonáva z dôvodu procesnej aktivity žalobcu a to z dôvodu podania jeho dodatočného daňového priznania, v ktorom sú uvedené odlišné údaje ako boli uvedené v daňovom priznaní v roku 2008.

22. Zo žalobcom označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.01.2018 taktiež vyplýva, že zákaz opakovanej daňovej kontroly nemožno chápať ako absolútny zákaz, nakoľko za splnenia zákonnom stanovených podmienok je možné opakovať daňovú kontrolu. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyvodil záver, že: „ uplynutím prekluzívnej lehoty končí daňové konanie vo vzťahu ku konkrétnej dani a zdaňovaciemu obdobiu, čo predstavuje absolútnu prekážku pre uskutočnenie ďalšej daňovej kontroly a je súčasne prejavením jednej zo základných zásad právneho štátu, a to zásady právnej istoty v daňovom konaní. Ďalšia prekážka uskutočnenia daňovej kontroly je podľa názoru ústavného súdu modifikáciou zásady res iudicatae, pretože aj v daňovom konaní je potrebné zohľadňovať základný procesnoprávny princíp ne bis in idem; teda nezameniteľnosť už prijatých rozhodnutí, na základe ktorých vznikli, boli zmenené alebo zanikli hmotnoprávne subjektívne práva a povinnosti právnických alebo fyzických osôb. Uvedený princíp sa podľa názoru ústavného súdu preniesol do daňového konania ako zákaz opakovanej daňovej kontroly, ktorý však nie je chápaný ako absolútny, keďže za splnenia zákonom presne stanovených podmienok je možné opakovanú daňovú kontrolu uskutočniť. Pojmom opakovaná daňová kontrola možno teda označiť postup správcu dane, ktorý vykonáva v poradí druhú daňovú kontrolu tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie u totožného daňového subjektu. Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitných predpisov, c) na podnet ministerstva, alebo finančného riaditeľstva d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Pre posúdenie toho, či v danom prípade ide o opakovanú daňovú kontrolu, je podľa názoru ústavného súdu rozhodujúce aj vymedzenie rozsahu oboch daňových kontrol. Správca dane teda môže u toho istého subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah. V žiadnom prípade nie je možné vykonanie opakovanej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole. Keďže v posudzovanom prípade nebolo zistené, že by opakovaná daňová kontrola za účelom zistenia dane z príjmov fyzickej osoby za obdobie roka 2008 bola vykonávaná z dôvodu žiadosti žalobcu o vrátenie dane podľa osobitných predpisov, dodatočným daňovým priznaním, prípadne na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva alebo orgánov činných v trestnom konaní, nemožno jej vykonávanie a ani následné určenie dane podľa pomôcok, považovať za zákonný postup správcu dane. Na takúto vadu v konaní daňových orgánov je súd povinný prihliadať ex offo v súlade s ust. “

23. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 20. 04. 2017 taktiež uviedol: „Pre posúdenie toho, či v danom prípade ide o opakovanú daňovú kontrolu, je rozhodujúce aj vymedzenie rozsahu oboch daňových kontrol. Správca dane teda môže u toho istého subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah. V žiadnom prípade nie je možné vykonanie opakovanej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole...... Z uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ správca dane uskutoční daňovú kontrolu napriek existencii zo zákona vyplývajúcej prekážky (uplynutie prekluzívnej lehoty, opakovaná daňová kontrola bez splnenia zákonných podmienok), pre ktorú nie je možné daňovú kontrolu vykonať, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom konaní, a teda o nezákonný zásah do práv daňového subjektu.“

24. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že správca dane je oprávnený vykonať opätovne daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby u žalobcu za rok 2008 za predpokladu, že predmetom kontroly budú skutočností týkajúce sa odlišných údajov v dodatočnom daňovom priznaní, preto konanie žalovaného nepovažoval za nezákonný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

25. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu preto nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k žalovanému nezistil dôvody a podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvedených v .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).