Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/24/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu AFT, spol. s r.o., so sídlom Breznica 207, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, pobočka Bardejov, so sídlom Partizánska 3014, Bardejov, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2019 sa žalobca domáhal v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v určovaní dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 vykonávanej u žalobcu a zároveň žiadal, aby správny súd prikázal žalovanému v lehote 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia určovanie dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 ukončiť.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 02.10.2019 mu bolo doručené Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019, ktorým mu žalovaný oznamuje určovanie dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017. Namietal, že určovaním dane podľa pomôcok dochádza k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto žiadal preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako orgánu verejnej správy.

3. Žalobca ďalej uviedol, že oznámeniu o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 24.09.2019 predchádzalo Oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.07.2019, v ktorom žalovaný uviedol, že vykonáva daňovú kontrolu opätovne podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na toto oznámenie reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 12.07.2019, v ktorom zdôraznil, že na splnenie zákonnej podmienky na vykonanie daňovej kontroly opätovne je potrebné, aby prvá daňová kontrola bola vykonaná, t. j. aby bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Pretože v danom prípade sa tak nestalo, požiadal správcu dane, aby vykonal také úkony, ktorými sa zamedzí začatiu daňovej kontroly na základe Oznámenia zo dňa 08.07.2019. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril a dňa 15.08.2019 vyhotovil výzvu na predloženie dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorá mu bola doručená dňa 23.08.2019. Na túto výzvu žalovaného žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 30.08.2019, v ktorom zdôraznil, že táto daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 vykonávaná opätovne je nezákonná, a preto podal aj žalobcu na Krajský súd v Prešove. Predpokladal, že po predložení tejto žaloby zo dňa 28.08.2019 bude žalovaný postupovať podľa Daňového poriadku a preruší daňové

konanie, pretože má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Žalovaný tak neurobil a na jeho vyjadrenie zo dňa 30.08.2019 reagoval písomnosťou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2019, v ktorom oznámil žalobcovi, že daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 sa nevykonáva podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku ale podľa § 44 ods. 4 písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje, že keď daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním.

4. Žalobca namietal, že žalovaný nebral do úvahy skutočnosť, uvedenú v jeho vyjadrení zo dňa 12.07.2019 a zdôraznil, že v danom prípade daňová kontrola nebola vykonaná. Na to, aby mohla byť vykonaná, je nevyhnutnou podmienkou, aby bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote, čo sa v danom prípade nestalo. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a , ktoré potvrdzujú jeho právny názor, že opätovne nie je možné vykonať daňovú kontrolu, ktorá nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote.

5. Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje určovanie dane podľa pomôcok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 za nezákonné, ktorým žalovaný závažným spôsobom zasahuje do jeho individuálnej, právom chránenej sféry. Ide preukázateľne o iný zásah orgánu verejnej správy podľa , ktorý je vykonávaný v rozpore so zákonom, tento zásah v súčasnosti trvá a týmto zásahom bol ukrátený na svojich právach.

II.

6. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaným písomným podaním zo dňa 12.11.2019, v ktorom kvôli prehľadnosti uviedol základné fakty, ktoré predchádzajú žalovanej veci. Daňový úrad G. začal dňa 02.09.2008 u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, z ktorej vyhotovil Protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/W. zo dňa 30.07.2009 a Dodatok k protokolu zo dňa 28.08.2009. Protokol bol prerokovaný dňa 04.09.2009. Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad G. vydal Dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/H. zo dňa 11.09.2009, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 51.279,59 eur. Žalobca sa proti dodatočnému platobnému výmeru odvolal a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 12.01.2010 dodatočný platobný výmer potvrdilo. Proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podal žalobca žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom sp. zn.: -52 zo dňa 21.10.2011 žalobu zamietol. Žalobca proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sa odvolal a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove ďalším rozsudkom sp. zn.: -139 zo dňa 31.07.2013 rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia je potrebné zrušiť, pretože vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: zo dňa 29.04.2015 rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. Správca dane Daňový úrad Prešov pokračoval vo vyrubovacom konaní podľa právneho názoru súdov, ktorými bol viazaný. Na základe vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2017, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50.062,21 eura. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.09.2017 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného nedostatku, ktorý mal správca dane odstrániť. Na základe právneho názoru odvolacieho orgánu správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2018, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50.062,21 eura. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, v ktorom prvýkrát v konaní namietal lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.09.2018 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušilo a vrátilo mu vec na ďalšie konanie. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2018 zastavil konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku vo veci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007.

7. Ďalej uviedol, že žalobca podal dňa 31.03.2008 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré bolo predmetom vyššie uvedenej kontroly, vyššie popísaných vyrubovacích konaní, rozhodnutí správcu dane, odvolacieho orgánu a rozsudkov Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tomto daňovom priznaní uviedol na riadku 100 výsledok hospodárenia +11.951.351,-- Sk, základ dane (na riadku 310 a 400) +11.951.351,-- Sk, daň (na riadku 800) 2.270.756,-- Sk a daňový nedoplatok (riadok 900) 397.050,-- Sk. Dňa 14.08.2015 podal žalobca dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2007, v ktorom na riadku 100 výsledok hospodárenia uviedol sumu +11.951.351,-- Sk, na riadku 130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona, alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona, okrem súm uvedených na riadku 140, 150 a 180 (tabuľka A-III.časť) sumu 68.966.791,-- Sk, detto na riadku 200, základ dane (riadok 310) sumu +80.918,142,-- Sk, na riadku 330 - úhrn vyňatých príjmov (základ dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sumu 80.918.142,-- Sk, základ dane (riadok 400) 0,-- Sk a na riadku 901 daňový preplatok -1.873.706,-- Sk. Na základe tohto podaného dodatočného daňového priznania žiadal o vrátenie vyššie uvedeného preplatku. Daňový úrad Prešov oznámením č. XXXXXXXX/ XXXX. zo dňa 27.08.2015 oznámil žalobcovi, že podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontroly, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týkalo a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly a o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia kontroly.

8. Žalovaný ďalej konštatoval, že dňa 03.12.2018 po zastavení konania rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 26.10.2018 žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Správca dane výzvou zo dňa 13.12.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX vyzval žalobcu na odstránenie nedostatok daňového priznania, t. j. aby daňové priznanie podal na platnom tlačive za príslušné zdaňovacie obdobie. Následne žalobca dňa 28.12.2018 požiadal o sprístupnenie tlačiva a dňa 07.01.2019 podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2007 na platnom tlačive, v ktorom uviedol údaje ako je uvedené vyššie, v výsledkom daňového preplatku -1.873.706,-- Sk. Pretože dodatočné daňové priznanie nebolo úplné, správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 25.01.2019 na jeho doplnenie, čo žalobca vykonal dňa 14.02.2019 a doplnil dodatočné daňové priznanie o poslednú známu daň (riadok 920) v sume 2.279.756,-- Sk a o zníženie dane (riadok 940) v sume 2.270,756,-- Sk.

9. Na základe podaného dodatočného platobného priznania správca dane Oznámením č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 08.07.2019 žalobcovi oznámil, že dňa 05.08.2019 začne u neho daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Žalobca zaslal vyjadrenie zo dňa 20.07.2019, a keďže sa v deň začatia daňovej kontroly na daňový úrad nedostavil, správca dane o začatí daňovej kontroly spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/ XXXX. Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.08.2019 vyzval žalobcu na predloženie dokladov, na ktorú reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 30.08.2019 a oznámil, že túto daňovú kontrolu považuje za nezákonnú, a že podal žalobu na ochranu proti inému zásahu verejnej správy. Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2019 oznámil žalobcovi, že nevykonáva kontrolu opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. c) ale podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Pretože žalobca k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce tvrdenia v dodatočnom daňovom priznaní, správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019 o prechode z výkonu opätovnej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok oznámil žalobcovi Oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2019 a o určení dane podľa pomôcok vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2019. Dňa 12.10.2019 žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k oznámeniu o určovaní dane podľa pomôcok, ktorého prílohou bola aj predmetná žaloba.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že ide o žalobu, ktorá priamo nadväzuje na konanie, ktoré je predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: , v ktorej žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výkon daňovej kontroly vykonávanej opätovne dochádza k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a že tento zásah je nezákonný.

Argumentoval, že vykonával daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním. Pretože žalobca podal dňa 03.12.2018 dodatočné daňové priznanie, ktoré následne podal na platnom tlačive dňa 07.01.2019 a doplnil na základe výzvy správcu dane dňa 14.02.2019, v ktorom žiada vrátenie preplatku na dani v sume 1.873.706,-- Sk (62.195,65 eura), správca dane v súlade s ustanovením § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku vykonával daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 opätovne.

11. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a , v danom prípade ide o odlišnú situáciu, než je prezentovaná v nálezoch a rozsudkoch. V danom prípade sa nevykonávala opätovná daňová kontrola pre účely konvalidovania pochybení správcu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole a ani na podnet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Prvá daňová kontrola bola vykonaná len o dva dni dlhšie než lehota na vykonanie daňovej kontroly. Ani súdy (krajský súd a najvyšší súd) nekonštatovali porušenie lehoty a to rozhodovali vo veci dvakrát. Námietku proti nedodržaniu lehoty žalobca vzniesol až v roku 2018. Správca dane vykonával opätovnú daňovú kontrolu s odlišným rozsahom, keďže žalobca podal dodatočné daňové priznanie s úplne iným údajmi než uviedol v riadnom daňovom priznaní a žiadal o vrátenie preplatku. V prípade, ak by žalovaný pripustil výklad, ktorý sa snaží presadiť žalobca, došlo by k nerovnému postaveniu správcu dane a daňového subjektu vzhľadom na podanie dodatočného daňového priznania, v ktorom si znížil svoju daňovú povinnosť o 62.195,65 eura oproti daňovému priznaniu podanému v roku 2008. V takomto prípade by správca dane nemohol dodržať základnú zásadu správy daní uvedenú v §3 ods. 1 Daňového poriadku.

12. K tvrdeniu žalobcu, že po predložení žaloby mal správca dane prerušiť konanie podľa Daňového poriadku a počkať na rozhodnutie súdu, uviedol, že podanie žaloby nemá odkladný účinok. Odkladný účinok žalobe môže priznať správny súd len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného podľa v spojení s . Pretože správca dane vykonával opätovnú daňovú kontrolu podľa Daňového poriadku s odlišným rozsahom na základe dodatočného daňového priznania podaného žalobcom, v ktorom žiadal vrátenie preplatku, správca dane konanie - podanie žaloby proti výkonu daňovej kontroly, ktorú podľa žalobcu správca dane vykonával podľa Daňového poriadku, nepovažoval za predbežnú otázku, a preto konanie neprerušil.

13. K určeniu dane podľa pomôcok žalovaný v oznámení o daňovej kontrole určil žalobcovi 8-dňovú lehotu odo dňa začatia kontroly na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonávanie daňovej kontroly. V deň uvedený v oznámení sa žalobca nedostavil na začatie daňovej kontroly a daňová kontrola začala dňa 05.08.2019. Pretože žalobca v lehote stanovenej v oznámení nepredložil žiadne doklady, zaslal žalobcovi Výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.08.2019 na predloženie dokladov, v ktorej ho vyzval, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy predložil požadované doklady. Výzva bola doručená splnomocnenému zástupcovi dňa 23.08.2019. Vo výzve žalobca bol upozornený na to, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. nesplní si pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, je oprávnený správca dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku. Žalobca ani na základe tejto výzvy nepredložil k výkonu daňovej kontroly žiadne doklady, na základe čoho bol žalovaný oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, o čom upovedomil aj žalobcu Oznámením č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2019 a následne o určení dane podľa pomôcok vyhotovil Protokol zo dňa 09.10.2019 a spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu zaslal žalobcovi.

14. Podľa názoru žalovaného postup bol v súlade s ustanovením § 48 a § 49 Daňového poriadku a uviedol, že skutočnosť, že žalobca má na výkon daňovej kontroly iný názor než správca dane, neznamená, že nie je povinný si plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Trval na tom, že výkon daňovej kontroly a aj určovanie dane podľa pomôcok nie je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 30.11.2019, v ktorom zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a opätovne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a trval na podanej žalobe.

III.

16. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v štvrtej časti druhej hlave v a nasl. ustanovení .

20. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

21. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

22. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

23. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

24. Správny súd vec prejednal podľa bez nariadenia pojednávania, posúdil námietky žalobcu a vyjadrenia žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

25. Pod pojem iný zásah orgánu verejnej správy spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnení na základe rôznych zákonov. Ide o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tiež sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. Ustálená judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcich v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv.

26. Žalobca podanou žalobou považoval za iný zásah orgánu verejnej správy - žalovaného úkon a to Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2019. Žalobca v žalobe vychádzal z toho, že oznámeniu o určovaní dane podľa pomôcok prechádzalo Oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.07.2019, ktorá mala byť vykonaná opätovne podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré žalobca považoval za nezákonné a to z dôvodu, že v konkrétnom prípade daňová kontrola (riadna) nebola vykonaná, a preto nie je možné aplikovať ustanovenie Daňového poriadku, pričom poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: a .

27. Podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, c) na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

28. Podľa § 16 ods. 2 Daňového poriadku, ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa § 16 ods. 5 Daňového poriadku, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

30. Podľa § 16 ods. 8 Daňového poriadku, znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

31. Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

32. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

33. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

34. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa §46 ods. 2.

35. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručí daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

36. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primárne vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

37. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

38. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad G. začal u žalobcu dňa 02.09.2008 kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/W. zo dňa 30.07.2009 spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 28.08.2009. K prerokovaniu protokolu došlo dňa 04.09.2009. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXX/XX/H. zo dňa 11.09.2009 Daňový úrad G. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 51 279, 59 eur, voči ktorému sa žalobca odvolal. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo dňa 12.01.2010 dodatočný platobný výmer potvrdilo. Voči rozhodnutiu Daňového riaditeľstva podal žalobca správnu žalobu. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. - 52 zo dňa 21.10.2011 zamietol žalobu voči rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. , vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. - 52 zo dňa 21.10.2011, na základe odvolania žalobcu, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. - 139 zo dňa 31.07.2013 rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bol nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší súd SR, na základe odvolania Daňového riaditeľstva, tento rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k - 139 zo dňa 31.07.2013 uznesením sp. zn. zo dňa 29.04.2015 potvrdil. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50 062, 21 eur. Finančné riaditeľstvo SR, na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.09.2017 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného nedostatku. Správca dane po odstránení vytýkaných vád opätovne rozhodol vo veci dňa 09.05.2018 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50 062, 21 eur. Finančné riaditeľstvo SR, na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2018 rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa a predĺženú lehotu na vykonanie daňovej kontroly do 02.09.2009 nedodržal, preto mal za to, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, následkom čoho protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Následne Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2018 zastavil konanie podľa Daňového poriadku vo veci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. Uvedená daňová kontrola prebiehala za účelom zistenia a preverenia skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane na základe žalobcom podaného daňového priznania zo dňa 27.03.2008. V predmetnom daňovom priznaní žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré bolo predmetom vyššie uvedenej kontroly, boli uvedené údaje na riadku 100 (výsledok hospodárenia) + 11 951 351,- Sk, na riadku 310 a 400 (základ dane) + 11 951 351,- Sk, na riadku 500 (základ dane znížený o odpočet daňovej straty) + 11 951 351,- Sk, na riadku 600 (daň pred uplatnením úľav na dani) 2 270 756,- Sk, na riadku 800 (daň po úľavách a po zápočte dane uvedenej na riadku 710) 2 270 756,- Sk, na riadku 810 (úhrn preddavkov zaplatených za zdaňovacie obdobie) 1 873 503,- Sk, na riadku 830 (suma dane vybranej zrážkou považovanej za preddavok na daň) 203,- Sk, na riadku 840 (celková suma preddavkov na daň) 1 873 706,- Sk, na riadku 900 (daň na úhradu- daňový nedoplatok 397 050,- Sk).

39. Dňa 03.12.2018, teda po zastavení konania rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2018, daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Správca dane výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2018 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov daňového priznania, teda aby dodatočné daňové priznanie podal na platnom tlačive pre príslušné zdaňovacie obdobie. Dňa 07.01.2019 žalobca podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2007 na platnom tlačive, v ktorom na riadku 100 (označujúceho výsledok hospodárenia) uviedol sumu +11 951 351,- Sk, na riadku 130 (označujúceho výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona, okrem súm uvedených na r. 140, 150 a 180 (tabuľka A - III. časť) uviedol sumu 68 966 791,- Sk, to isté uviedol na riadku 200 (medzisúčet riadkov 110 + 120 + 130 + 140 + 150 + 160 + 170 + 180 + 190), na riadku 310 uviedol sumu + 80 918 142,- Sk ako základ dane, na riadku 142,- Sk ako úhrn vyňatých príjmov (základ dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí. Ako základ dane (riadok 400) uviedol žalobca v dodatočnom daňovom priznaní sumu 0,- Sk. Za daňový preplatok označil žalobca sumu -1873706,- Sk (riadok 901). V riadku 920 pod položkou posledná známa daň žalobca uviedol sumu 2 270 756,- Sk a zároveň v riadku riadok 940 uviedol sumu - 2 270 756,- Sk titulom zníženia dane.

40. Na základe podaného dodatočného daňového priznania správca dane oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 opätovne podľa v znení neskorších predpisov a to oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.07.2019. Deň začatia daňovej kontroly bol stanovený na 05.08.2019. Daňový subjekt zaslal vyjadrenie zo dňa 12.07.2019 k oznámeniu o daňovej kontrole. Správca dane spísal o začatí daňovej kontroly úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX, keďže sa žalobca v deň začatia daňovej kontroly na daňový úrad nedostavil. Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.08.2019 vyzval žalovaný žalobcu na predloženie dokladov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.08.2019 uviedol, že kontrolu vykonávanú opätovne považuje za nezákonnú, a že podal žalobu na ochranu proti inému zásahu verejnej správy. Žalovaný oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.09.2019 oznámil žalobcovi, že nevykonáva kontrolu opätovne podľa v znení neskorších predpisov ale podľa vyššie uvedeného zákona. Z dôvodu, že žalobca k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce tvrdenia v podanom dodatočnom daňovom priznaní, žalovaný spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019 o prechode z výkonu opätovnej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019 uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi. Uvedené oznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 02.10.2019.

41. Na základe podaného dodatočného daňového priznania správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 08.07.2019 daňovému subjektu oznámil, že dňa 05.08.2019 začne u daňového subjektu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 opätovne podľa v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt zaslal vyjadrenie zo dňa 12:07.2019 k oznámeniu o daňovej kontrole. Keďže daňový subjekt sa v deň začatia daňovej kontroly na daňový úrad nedostavil, správca dne o začatí daňovej kontroly spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/ XXXX. Výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov. Na výzvu reagoval daňový subjekt vyjadrením zo dňa 30.08.2019, v ktorom okrem iného oznámil správcovi dane, že kontrolu vykonávanú opätovne považuje za nezákonnú, a že podal žalobu na ochranu proti inému zásahu verejnej správy. Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 23.09.2019 daňovému subjektu oznámil, že nevykonáva kontrolu opätovne podľa vyššie uvedeného zákona. Keďže daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce tvrdenia v podanom dodatočnom daňovom priznaní, správca dane spísal Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019 o prechod z výkonu opätovne daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Oznámením č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 24.09.2019 daňovému subjektu oznámil určovanie dane podľa pomôcok, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 02.10.2019. O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil Protokol o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2019 doručil splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 16.10.2019. Dňa 12.10.2019 daňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie k oznámeniu o určovaní dane podľa pomôcok, ktorého prílohou bola predmetná žaloba.

42. Správny súd na základe vyjadrenia žalobcu a žalovaného zistil, že na tunajšom súde sa viedlo konane o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy na základe žaloby podanej žalobcom proti žalovanému, v ktorej sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd zakázal žalovanému pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly opätovne na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 vykonávanej u žalobcu, a aby mu prikázal ukončiť daňovú kontrolu. Žalobca v podanej žalobe vedenej v konaní pod sp. zn. a rovnako aj v predmetnej žalobe namietal, že postup žalovaného pri vykonávaní daňovej kontroly opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. a) je nezákonné a poukázal aj na vyššie citované nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd v konaní vedenom pod sp. zn.: vo veci rozhodol uznesením zo dňa 18.12.2019, ktorým žalobu zamietol.

43. Správny súd sa v predmetnom konaní stotožňuje so závermi správneho súdu uvedené v citovanom uznesení a na tieto poukazuje: „Na základe vyššie uvedených skutkových zistení správny súd uvádza, že v predmetnom konaní má za preukázané, že daňové konanie týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby, žalobcu, za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré bolo vedené na základe daňového priznania zo dňa 27.03.2008 a účelom ktorého bolo aj verifikovanie skutočností vyplývajúcich z predmetného daňového priznania, bolo skončené rozhodnutím správcu dane č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2018. Žalobca však dňa 03.12.2018 podal správcovi dane dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007, ktoré oproti daňovému priznaniu zo dňa 27.3.2008 obsahuje odlišné údaje čo sa týka údajov na riadkoch 130, 200, 310, 330, 400, 500, 600, 700, 800, 850, 900, 901, 910, 920 a 940. Vzhľadom na uvedené nie je vylúčená opätovná daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobie, pričom predmetom kontroly môže byť iba preverenie skutočností, pri ktorých došlo k zmene údajov oproti daňovému priznaniu zo dňa 27.03.2008. Správny súd konštatuje, že nie je možné a priori vylúčiť možnosť vykonať opätovnú daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, u toho istého daňového subjektu, ak bude vykonávaná na základe dodatočného daňového priznania, v ktorom došlo k zmene údajov oproti predchádzajúcemu daňovému priznaniu, na základe ktorého daňová kontrola už bola ukončená. Ak by správny súd pripustil správnosť záverov uvedených žalobcom, mohlo by dôjsť k situácií, že daňový subjekt by do dodatočného daňového priznania dopísal nesprávne údaje, ktorých pravdivosť by správca dane nemohol verifikovať. Vyššie uvedené závery správneho súdu nevylučujú ani právne názory vyslovené v žalobcom uvedených rozhodnutiach, keďže tieto riešia opätovnú daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, teda kontrolu na základe podnetu ministerstva alebo finančného riaditeľstva, ktorými malo dôjsť ku konvalidácií procesného pochybenia správcu dane, a to nerešpektovaniu maximálnej dĺžky daňovej kontroly. V prejednávanom prípade ide o situáciu, kedy sa opätovná daňová kontrola vykonáva z dôvodu procesnej aktivity žalobcu a to z dôvodu podania jeho dodatočného daňového priznania, v ktorom sú uvedené odlišné údaje ako boli uvedené v daňovom priznaní v roku 2008.“

44. Správny súd na základe vyššie uvedených záverov, že daňová kontrola začatá žalovaným podľa § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku nebola nezákonným postupom správcu dane a tým aj následné úkony správcu dane, ktorými oznámil žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok nemožno označiť ako nezákonný postup. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zo strany žalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky pre určovanie dane podľa pomôcok a postupu žalovaného ako správcu dane podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného má sa za preukázané, že konanie o určení dane podľa pomôcok bolo ukončené doručením Protokolu o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2019 žalobcovi podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku. Protokol o určení dane podľa pomôcok bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 16.10.2019.

45. Pokiaľ ide o rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky - nálezu sp. zn.: ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 31.01.2018 a sp. zn.: zo dňa 20.04.2017 správny súd uvádza, že v citovaných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zákaz z opakovanej daňovej kontroly nemožno chápať ako absolútny zákaz, pretože za splnenia zákonom stanovených podmienok je možné opakovať daňovú kontrolu. Tieto závery vyplynuli z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , v ktorom ústavný súd vyslovil záver, že: „Pre posúdenie toho, či v danom prípade ide o opakovanú daňovú kontrolu, je podľa názoru ústavného súdu rozhodujúce aj vymedzenie rozsahu oboch daňových kontrol.

Správca dane teda môže u toho istého subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah. V žiadnom prípade nie je možné vykonanie opakovanej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správcu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole. Keďže v posudzovanom prípade nebolo zistené, že by opakovaná daňová kontrola za účelom zistenie dane z príjmov právnickej osoby za obdobie roku 2008 bola vykonávaná z dôvodu žiadosti žalobcu o vrátenie dane podľa osobitných predpisov dodatočným daňovým priznaním, prípadne na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva alebo orgánov činných v trestnom konaní, nemožno jej vykonávanie ani následné určenie dane podľa pomôcok považovať za zákonný postup správcu dane.“

46. Na základe týchto citovaných záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj zistených skutočností správny súd konštatuje, že žalovaný bol oprávnený vykonať opätovnú daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, pretože predmetom kontroly boli skutočnosti, ktoré sa týkali odlišných údajov v dodatočnom daňovom priznaní. Druhá daňová kontrola mala teda odlišný rozsah.

47. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný potom, čo zistil, že žalobca podal žalobu na Krajský súd v Prešove v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu nezákonnosti jeho postupu žalovaného pri vydaní oznámenia o opakovanej daňovej kontrole u žalobcu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007, mal žalovaný prerušiť konanie podľa § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, túto námietku správny súd považuje za neopodstatnenú a irelevantnú. Žalobca v tomto prípade nevydaním rozhodnutia o prerušení konania podľa Daňového poriadku žalovaným namieta skôr nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá môže byť predmetom žaloby podľa a nasl. ustanovení , t. j. v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie v predmetnom konaní. Pokiaľ žalobca chcel dosiahnuť, aby žalovaný ďalej vo veci opätovnej daňovej kontroly na dani z príjmov v konaní nepokračoval, mohol okrem žaloby podanej v konaní sp. zn.: požiadať návrhom podľa o priznanie odkladného účinku žalobe v prípade, aby by hrozila závažná ujma napadnutým iným zásahom a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v konaní pod sp. zn.: vedenom na Krajskom súde v Prešove takýto návrh na priznanie odkladného účinku žalobe nepodal.

48. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu preto nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k žalovanému nezistil dôvody a podmienky pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvedených v .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.