Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/22/2017

Potvrdené rozhodnutím 13Co/46/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: 1/ M. A.Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. XXX/XX, XXX XX C. W. S., 2/ V. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q. XXX/XX, XXX XX C. W. S., 3/ V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXX/X, XXX XX A., všetci žalobcovia zastúpení: Mgr. Pavel Horovčák, advokát, so sídlom Hronocova 3, 040 01 Košice, IČO: 42102120, proti žalovaným: 1/ Q. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M.Ý. C. XX, XXX XX X., 2/ Q.N. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. C. XX, XXX XX X., 3/ V. A., N.. XX.XX.XXXX, M. C. XX, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení: JUDr. Eva Hudáková, advokátka, so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, IČO: 42234484, 4./ W.. V. K. B., N.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, A., 5./ Q. A., N.. XX.XX.XXXX, M. C. XX, o určenie, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva a o určenie nehnuteľností do vlastníctva v čase smrti poručiteľa, o odvolaní žalobcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 7C/22/2017-468 zo dňa 19.12.2019, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III. II. Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. Žalovaným v 3. až 5. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcov: 1/ Vladimír Balaščák, nar. 27.9.1940, Tichá č. 15, 044 11 Trstené pri Hornáde, 2/ Mária Ruščáková, nar. 23.7.1944, JRD č. 28, 044 11 Trestné pri Hornáde, 3/ Mária Krivianska, nar. 4.2.1949, Moyzesova 8, 085 01 Bardejov, všetci žalobcovia zastúpení: Pavel Horovčák, advokát, Hronocova 3, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Juraj Balaščák, nar. 26.8.1968, 086 02 Vyšný Tvarožec 45, 2/ Ján Balaščák, nar. 20.1.1968, 086 02 Vyšný Tvarožec 48, 3/ Ján Balaščák, nar. 5.5.1939, 086 02 Vyšný Tvarožec 14, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení: JUDr. Eva Hudáková, advokátka, Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o určenie nehnuteľností do dedičstva a o určenie nehnuteľností do vlastníctva v čase smrti poručiteľa t a k t o

rozhodol:

I. U r č u j e , že do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi, narodenom 28.2.1906, zomrelom 9.4.2001, naposledy bytom Vyšný Tvarožec 14 patria:

a) v celosti nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. 366, katastrálne územie Vyšný Tvarožec pod B1 na osobu žalovaného v 1. rade, zapísané ako

- parcela E KN č. 64/40 - záhrada o výmere 156 m2,

- parcela E KN č. 177 - orná pôda o výmere 886 m2,

- parcela E KN č. 828/35 - orná pôda o výmere 2589 m2,

- parcela E KN č. 829/36 - orná pôda o výmere 826 m2,

- parcela E KN č. 829/53 - orná pôda o výmere 2879 m2,

- parcela E KN č. 829/122 - orná pôda o výmere 2662 m2,

- parcela E KN č. 829/139 - orná pôda o výmere 2666 m2,

- parcela E KN č. 829/272 - orná pôda o výmere 1303 m2,

- parcela E KN č. 830/10 - trvalý trávny porast o výmere 3420 m2,

- parcela E KN č. 831/9 - trvalý trávny porast o výmere 687 m2,

- parcela E KN č. 832/50 - trvalý trávny porast o výmere 1666 m2,

- parcela E KN č. 832/93 - trvalý trávny porast o výmere 1615 m2,

- parcela E KN č. 832/116 - trvalý trávny porast o výmere 1078 m2,

- parcela E KN č. 833/8 - trvalý trávny porast o výmere 330 m2,

- parcela E KN č. 845/835 - lesný pozemok o výmere 21032 m2,

- parcela E KN č. 918/836 - lesný pozemok o výmere 42230 m2,

- parcela E KN č. 957/836 - lesný pozemok o výmere 6950 m2;

b) spoluvlastnícky podiel 2/38-iny z celku na parcele E KN č. 522 - trvalý trávny porast o výmere 26843 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. 406 vedenom pre katastrálne územie Vyšný Tvarožec pod B1 na osobu žalovaného v 1. rade;

c) spoluvlastnícky podiel 7/42-in z celku na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. 292, katastrálne územie Vyšný Tvarožec pod B6 na osobu žalovaného v 1. rade, zapísaných ako

- parcela E KN č. 102 - orná pôda o výmere 2050 m2,

- parcela E KN č. 147 - orná pôda o výmere 1360 m2,

- parcela E KN č. 176 - orná pôda o výmere 782 m2,

- parcela E KN č. 232 - orná pôda o výmere 1935 m2,

- parcela E KN č. 255 - orná pôda o výmere 4292 m2,

- parcela E KN č. 269/1 - orná pôda o výmere 2066 m2,

- parcela E KN č. 297 - orná pôda o výmere 2698 m2,

- parcela E KN č. 336 - orná pôda o výmere 2794 m2,

- parcela E KN č. 384 - orná pôda o výmere 1863 m2,

- parcela E KN č. 420 - orná pôda o výmere 3223 m2,

- parcela E KN č. 424/13 - orná pôda o výmere 784 m2,

- parcela E KN č. 429 - orná pôda o výmere 2265 m2,

- parcela E KN č. 509 - orná pôda o výmere 3592 m2,

- parcela E KN č. 525 - orná pôda o výmere 3208 m2,

- parcela E KN č. 620/1 - orná pôda o výmere 703 m2,

- parcela E KN č. 631/2 - orná pôda o výmere 638 m2,

- parcela E KN č. 640/1 - orná pôda o výmere 2909 m2,

- parcela E KN č. 675/2 - orná pôda o výmere 1966 m2,

- parcela E KN č. 693/2 - orná pôda o výmere 634 m2,

- parcela E KN č. 712/2 - orná pôda o výmere 795 m2,

- parcela E KN č. 721/2 - orná pôda o výmere 403 m2,

- parcela E KN č. 753/2 - orná pôda o výmere 1767 m2,

- parcela E KN č. 762/1 - orná pôda o výmere 1152 m2,

- parcela E KN č. 781/4 - orná pôda o výmere 230 m2,

- parcela E KN č. 818 - orná pôda o výmere 3711 m2;

d) spoluvlastnícky podiel 7/42-in z celku na parcele E KN č. 8/6 - orná pôda o výmere 2228 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. 523 vedenom pre katastrálne územie Vyšný Tvarožec pod B9 na osobu žalovaného v 2. rade.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade žalobou datovanou 25.7.2017 a doručenou tunajšiemu súdu 31.7.2017, opravenou a doplnenou podaním z 1.6.2018 doručeným súdu 5.8.2018 a podaním zo 14.2.2019 doručeným 18.2.2019 sa svojím konečným návrhom domáhali určenia, že nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim špecifikované v časti I. výroku tohto rozsudku, ako aj rodinný dom, súp. č. 14, zapísaný na LV č. 92, stojaci na parcele C KN č. 66, kat. úz. Vyšný Tvarožec boli v čase smrti Jozefa Balaščáka, narodeného 28.2.1906, zomrelého 9.4.2001, naposledy bytom Vyšný Tvarožec 14 (ďalej len „Jozef Balaščák“) v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Takto vymedzený predmet konania zohľadňuje skoršie zastavenie konania voči Ivovi Belejčákovi, nar. 3.8.1979 uznesením tunajšieho súdu č. k. -211 z 2.4.2019 právoplatným 10.5.2019, voči ktorému sa žalobcovia, skôr než z ich strany došlo k späťvzatiu žaloby, domáhali obdobného určenia práv aj k parcelám E KN č. 828/79 a E KN č. 829/212 zapísaným na LV č. 504, kat. úz. Vyšný Tvarožec a je totožný s opravou petitu žaloby v podaní zo 14.2.2019 doručenom 18.2.2019 vymedzenom žalobcami po postupe podľa a 130 .

2. Žalobu v spojitosti s jej následnými doplneniami žalobcovia v 1. až 3. rade odôvodňovali skutočnosťou, že spolu so žalovaným v 3. rade sú dedičmi po nebohom Jozefovi Balaščákovi ako jeho deti, v čom videli naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tvrdili, že dedičské konanie po poručiteľovi prebehlo bez ich účasti a o jeho výsledku neboli informovaní. Majetok, ktorý mal byť predmetom dedičstva mal byť v čase začatia dodatočného dedičského konania vedeného pod sp. zn. už zapísaný na vnuka poručiteľa - žalovaného v 1. rade. Poukazovali na to, že tento majetok mal Jozef Balaščák darovať žalovanému v 1. rade darovacou zmluvou z 20.12.1999, pričom návrh na zápis prevodu vlastníckeho práva bol podaný až po smrti darcu a povolený 25.6.2001 pod č. V 1390/2001. Tvrdili, že majetok

prevedený touto zmluvou teda bol v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a mal byť predmetom dedičského konania, keďže účinky vkladu vlastníckeho práva nastali až po smrti poručiteľa. Na podporu svojej argumentácie judikatórne poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V súvislosti s darovacou zmluvou z 20.12.1999 ďalej spochybňovali podpis poručiteľa na darovacej zmluve tvrdiac, že Jozef Balaščák mal iný podpis, než je uvedený na zmluve, a tiež že jeho podpis overila na obecnom úrade v Gaboltove Monika Sopková Kundrová, ktorá je sestrou obdarovaného; poukazovali pritom na to, že súčasne tvrdiac, že pri jeho overovaní nebola jeho totožnosť preukázaná v knihe overovania podpisov na matrike v Gaboltove číslom občianskeho preukazu. Darovaciu zmluvu z 20.12.1999 preto považovali za absolútne neplatnú. Vo vzťahu k rodinnému domu, súp. č. 14, zapísanému na LV č. 92, stojacemu na parcele C KN č. 66, kat. úz. Vyšný Tvarožec tvrdili, že darovacou zmluvou z 9.10.1990 Jozef Balaščák daroval žalovanému v 3. rade len pozemok bez domu, ktorý za svojho života odmietal darovať, keďže podľa dohody v rodine mal žalovaný v 3. rade povinnosť vyplatiť ostatným súrodencom určitú sumu, k čomu však nedošlo. Tvrdili, že pokiaľ je v darovacej zmluve uvedený dom, išlo len o chybu pri opísaní nehnuteľnosti zo starších podkladov, na ktorých bol uvedený dom súp. č. 11, ktorý mal byť pred rokom 1959 zbúraný a na jeho mieste poručiteľom postavený nový dom súp. č. 14). Uvedené malo podľa žalobcov potvrdzovať aj následné konanie žalovaného v 3. rade, ktorý sa v roku 1999 mal usilovať o zápis vlastníckeho práva k domu do katastra nehnuteľností na základe potvrdenia obecného úradu Vyšný Tvarožec, podľa ktorého mal na označenom pozemku postaviť rodinný dom súp. č. 14 svojpomocne žalovaný v 3. rade v roku 1952, k čomu poukazovali tiež na skutočnosť, že v označenom potvrdení nesedí nielen rok výstavby domu, ale tiež reálna možnosť postaviť ho svojpomocne. V priebehu konania výslovne spochybňovali podpis poručiteľa len na darovacej zmluve z 20.12.1999, nie však na darovacej zmluve z 9.10.1990. Doplňujúco argumentovali, že dom súp. č. 14 v čase prevodu patril do bezpodielového spoluvlastníctva Jozefa Balaščáka a jeho manželky, no zmluva z 9.10.1990 žalovaným v 1. a 3. rade bola uzavretá len jedným z manželov a z tohto titulu namietli jej neplatnosť. Následne vznesenú námietku premlčania relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z 9.10.1990 považovali za rozpornú s dobrými mravmi, a to s poukazom na neetické správanie žalovaných v 1. a 3. rade vyplývajúce z celkových súvislostí prípadu, ako aj z dôvodu, že neboli účastníkmi pôvodného dedičského konania po poručiteľovi. Napriek prvotnému pozitívnemu stanovisku k žalovaným v 1. a 3. rade ponúkanému uzavretiu zmieru v časti konania týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. 366, 406 a 292, kat. úz. Vyšný Tvarožec, jeho uzavretie so žalovanými v 1. a 3. rade napokon na pojednávaní 19.12.2019 odmietli.

3. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená 11.9.2017, jej opravy a doplnenia z 1.6.2018 a zo 14.2.2019 dňa 6.3.2019; žalovanému v 2. rade bola žaloba doručená 12.9.2017, jej opravy a doplnenia z 1.6.2018 a zo 14.2.2019 dňa 11.3.2019 a žalovanému v 3. rade bola žaloba doručená 8.9.2017, jej opravy a doplnenia z 1.6.2018 a zo 14.2.2019 dňa 6.3.2019. Žalovaní v 1. a 3. rade podaním z 27.9.2017 doručeným 29.9.2017 (a obdobne aj v podaní z 27.3.2019) vyjadrili k žalobcami v 1. až 3. rade uplatneným nárokom nesúhlasné stanovisko považujúc darovacie zmluvy, na podklade ktorých došlo k majetkovým prevodom na žalovaných v 1. a 3. rade za platné a spôsobilé k priznaniu nimi zamýšľaných účinkov. V priebehu konania však uznali nárok žalobcov na určenie, že do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi, patria nehnuteľnosti špecifikované v časti I. písm. a) až c) výrokovej časti rozsudku odôvodňujúc tento postoj ústretovosťou voči žalobcom v 1. až 3. rade a v tejto časti prejavili záujem o ukončenie konania uzavretím súdneho zmieru. V časti týkajúcej sa domu súp. č. 14, zapísaného na LV č. 92, stojaceho na parcele C KN č. 66, kat. úz. Vyšný Tvarožec nárok neuznávali s poukazom na skutočnosť, že táto nehnuteľnosť bola Jozefom Balaščákom na žalovaného v 3. rade prevedená platnou darovacou zmluvou, keďže v katastri nehnuteľností bol zapísaný ako jej výlučný vlastník Jozef Balaščák a pokiaľ by tento dom aj mal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva s jeho nebohou manželkou, vo vzťahu k dodatočne dovolanej relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z 9.10.1990 vzniesli námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že takejto relatívnej neplatnosti sa nedomáhala za svojho života ani manželka poručiteľa a po nej ani jej dedičia (až do 17.9.2019). Argumentáciu o rozpore vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi odmietali s poukazom na verejnosť katastra nehnuteľností a údajov v ňom evidovaných k nehnuteľnosti, ktorej sa uplatnený žalobný nárok týka.

4. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávaní konanom 27.6.2019 vyjadril v tom smere, že s uplatneným nárokom žalobcov v 1. až 3. rade vo vzťahu k parcele E KN č. 8/6, kat. úz. Vyšný Tvarožec by súhlasil v prípade, ak by mu bolo navrátené vlastníctvo k pôvodnej parcele, ktorú so žalovaným v 1. rade zamenil zámennou zmluvou.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 27.6.2019, 17.9.2019, 19.11.2019 a 19.12.2019, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, svedeckou výpoveďou Imricha Krivianskeho a obsahom do spisu zabezpečených listín, predovšetkým: výpisy z LV č. 366, 406, 292, 504, 523, 92, kat. územie Vyšný Tvarožec č.l. 8-21, resp. úplné výpisy týchto LV pod č.l. 246-249 a 275-279, oznámenie o úmrtí Jozefa Balaščáka, nar. 28.2.1906, zomr. 9.4.2001 na č.l. 22, darovacia zmluva uzavretá medzi p Jozefom Balaščákom a žalovaným v 1. rade z 20.12.1999 na č.l. 23-25 a 243-245, darovacia zmluva uzavretá medzi poručiteľom a žalovaným v 3. rade z 9.10.1990 na č.l. 27-29 a 227-231, výpisy z pozemkovej knihy - zápisnica č. 171 z 24.9.1990 na č.l. 30 a 233, potvrdenie Obecného úradu Vyšný Tvarožec z 18.2.1999 na č.l. 31, výpis z evidencie nehnuteľností z 30.6.1981 na č.l. 232, geometrický plán č. 241-1-3402-51/79 vypracovaný Geodézia n.p. Prešov z 22.5.1979 na č.l. 234-235, rozhodnutie Správy katastra Bardejov z 22.5.2013 č. V 1047/13 na č.l. 237, darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. až 3. rade z 23.4.2013 na č.l. 238-239, spis Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. RI 1737/90 na č. l. 288-301 a z neho osobitne dotazník a čestné vyhlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy z 8.10.1990 na č.l. 293-294, rozhodnutie štátneho notárstva sp. zn. D 76/79 z 5.3.1979, znalecký posudok č. 44-828/1990 z 15.9.1990 na č.l. 298-301, spis tunajšieho súdu sp. zn. D 241/01 na č.l. 305-311, správa Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor z 8.7.2019 na č.l. 343 spolu s prílohami: záznam o kontrole č. 99/99 na č.l. 344-348, identifikácia parciel č.j. 83/79 na č.l. 364, lustrum zo 16.2.1979 na č.l. 366-367, výkaz zmien za rok 1983 na č.l. 370-371, potvrdenie Obecného úradu Vyšný Tvarožec z 12.9.2019 na č.l. 383 s prílohou na č.l. 384-385, žalobcami predložená fotodokumentácia na č.l. 401-402, správa Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor z 28.11.2019 na č.l. 428 a potvrdenie Obecného úradu Vyšný Tvarožec zo 4.2.2005 na č.l. 430.

6. Súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru grafológie, odvetvie písmoznalectvo vo vzťahu k darovacej zmluve z 20.12.1999 na preukázanie žalobcami spochybnenej pravosti podpisu Jozefa Balaščáka na nej, majúc za to, že z iných dôkazov vyvodené preukázané zistenia postačovali pre vyhovenie uplatnenému nároku žalobcov v 1. až 3. rade formulovanom v petite žaloby, ktorou sa domáhali určenia nehnuteľností prevádzaných zmluvou z 20.12.1999 do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi. Toto dokazovanie by teda viedlo k predlžovaniu konania a bolo by v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd je povinný vykonať len také dôkazy, ktoré postačujú pre rozhodnutie vo veci, nie je povinný realizovať v konaní všetky stranami navrhované dôkazy, obzvlášť v prípade, ak by tieto nezvrátili právne posúdenie vykonané na podklade už vykonaných dôkazov. Tak je tomu i v tomto prípade, v ktorom záver, že nehnuteľnosti špecifikované v časti I. výroku tohto rozsudku patria do dedičstva po poručiteľovi bolo možné učiniť bez ohľadu na zistenia týkajúce sa pravosti podpisu poručiteľa na zmluve z 20.12.1999 a to zo skutkových zistení vyplývajúcich z konania o vklade označenej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Obdobne pre posúdenie žalobou prednesených nárokov predložených nárokov rovnako nebol nevyhnutný ani výsluch žalovaného v 3. rade, ktorý sa pojednávaní opakovane nezúčastnil pre svoj zlý zdravotný stav, čo súd uznal akceptujúc potvrdenia ošetrujúcich lekárov z 19.6.2019 a z 25.11.2019. Odročenie pojednávania za účelom vykonania jeho výsluchu vzhľadom na zistené skutkové okolnosti by bolo nehospodárne, pretože výsluch strany o tvrdených skutočnostiach možno nariadiť len ak ich nemožno preukázať inak. Relevantné skutočnosti pre posúdenie prípadu tvrdené žalovanými v 1. a 3. rade boli preukázané inými dôkazmi a žalobcovia okrem argumentácie, že požadujú jeho priame vyjadrenie k veci konkrétne skutočnosti, ktoré mohli byť preukázané len jeho výsluchom (a nie inými dôkazmi, ktoré mali k dispozícii) vo svojej podstate ani neformulovali. Navyše vykonané dokazovanie umožnilo ustálenie právnych záverov ako pri alternatíve nadobudnutia domu súp. č. 14 vedeného na LV č. 92, kat. úz. Vyšný Tvarožec, Jozefom Balaščákom v celosti ako aj pri alternatíve, že bol ním svojpomocne postavený dom počas trvania manželstva a správne mal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva s jeho manželkou. Vychádzajúc z aktuálnej procesnej situácie sa tak ukázalo pre postup a rozhodnutie súdu vo veci primerané návrh na jeho výsluch v ďalšom konaní zamietnuť a vo veci meritórne rozhodnúť.

7. Na základe vykonaných dôkazov bol potom súdom zistený nasledovný skutkový stav.

8. Žalovaný v 1. rade okrem tvrdení prezentovaných v jeho stanoviskách k predmetu konania pri svojom výsluchu v podstatnom uvádzal, že darovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorá je predmetom tohto konania navrhol Jozef Balaščák a spísanie tejto zmluvy sprostredkoval žalovaný v 3. rade. Uvádzal, že pravosť podpisov na tejto zmluve overovala sestra žalovaného v 1. rade z dôvodu, že pracovala na matričnom úrade v susednej obci Gaboltov. Ďalej uvádzal, že úkony k zápisu darovacej zmluvy z 20.12.1999 v katastri nehnuteľností realizoval žalovaný v 3. rade, ktorý sa v týchto veciach mal vyznať, s

poukazom na to, že v minulosti bol starostom obce Vyšný Tvarožec. Tieto poľnohospodárske pozemky sú v súčasnosti prenajaté Ivovi Belejčákovi, resp. obchodnej spoločnosti v jeho vlastníctve, predtým ich malo v prenájme poľnohospodárske družstvo pôsobiace v obci. Uvádzal tiež, že k prevodu niektorých pozemkov na pána Belejčáka došlo z obdobných dôvodov aké prezentoval žalovaný v 2. rade ohľadne parcely E KN č. 8/6 zapísanej na LV č. 523, k. ú. Vyšný Tvarožec a tiež, že niektoré pozemky v minulosti neboli evidované v katastri nehnuteľností, preto táto otázka mohla byť medzi stranami predmetom riešenia. K prevodu domu súp. č. 14 na LV č. 92, k. ú. Vyšný Tvarožec uvádzal, že ho nadobudol od žalovaného v 3. rade na jeho návrh. Tvrdil pritom, že v tomto dome žil od svojho narodenia (r. 1968) do doby odsťahovania sa do domu súp. č. 45, v ktorom v súčasnosti býva (r. 2000), ďalej že dom súp. č. 14 bol dokončený približne v roku 1961 a tiež poprel, že by na parcele C KN 66 stál aj iný dom.

9. Z výsluchu žalovaného v 2. rade vyplynulo, že vlastníkom parcely E KN 8/6, zapísanej na LV č. 523, kat. územie Vyšný Tvarožec sa stal na základe zámennej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade z dôvodu jeho vlastného záujmu o scelenie pozemkov, keďže parcela sa nachádzala v blízkosti jeho nehnuteľností, na ktorých vykonáva hospodársku činnosť. Zámenou žalovaný v 1. rade získal pozemok, ktorý bol v celosti v jeho vlastníctve a žalovaný v 2. rade získal vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/42-in z celku k parcele E KN č. 8/6. Uvádzal, že takéto zámenné zmluvy navrhol a uzatvoril aj s inými osobami disponujúcimi majetkovými podielmi k poľnohospodárskej pôde v obci a inicioval ich vzhľadom na stav pozemkových úprav v katastrálnom území obce. Pri svojom výsluchu prezentoval, že táto zámena bola hlavne v jeho záujme a preto financoval aj náklady na jej uzatvorenie prostredníctvom notára. Poukazoval pri tom na praktické dôsledky scelenia poľnohospodárskej pôdy, teda že pri hospodárení s pôdou je podstatné, aby získal väčšinu v pôdnom bloku, následkom čoho má reálnu možnosť rozhodovať o hospodárení s pozemkami patriacimi do daného pôdneho bloku.

10. Svedok Imrich Kriviansky, ktorý je manželom žalobkyne v 3. rade v podstatnom vypovedal, že podpis poručiteľa na jednej z týchto zmlúv bol overený dcérou žalovaného v 3. rade, ktorý je jeho švagrom, ktorá bola v čase overenia podpisu na zmluve matrikárkou. Tvrdil, že poručiteľa dobre poznal, rovnako ako aj jeho názory ohľadne majetku, ktorý je predmetom konania, ako aj že žalovaný v 3. rade sa domáhal prepisu týchto majetkov na svoje meno, čo však poručiteľ mal podľa neho podmieňovať vysporiadaním sa so súrodencami žalovaného v 3. rade.

11. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, ktoré boli predmetom tohto konania tak ako sú tieto vymedzené v časti I. písm. a) až d) výroku tohto rozsudku boli pôvodne vo vlastníctve Jozefa Balaščáka, ktorý v zmysle oznámenia o úmrtí z 10.4.2001 (č.l. 22) zomrel 9.4.2001. Rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľovi vedené pod sp. zn. D 241/01 bolo zastavené po predbežnom vyšetrení notára ako súdneho komisára vykonanom so žalovaným v 3. rade, podľa ktorého zomrelý nezanechal žiaden majetok. Ako potenciálny dedičia boli v konaní zistení žalobcovia v 1. až 3. rade, žalovaný v 3. rade a manželka poručiteľa Mária Balaščáková rod. Bírešová, nar. 14.10.1914, čo osvedčuje obsah spisu D 241/01, teda okruh účastníkov konania zahŕňa všetkých potenciálnych dedičov Jozefa Balaščáka.

12. Zo zabezpečených listov vlastníctva č. 366, 406, 292 vedených pre kat. úz. Vyšný Tvarožec bolo zistené, že všetky parcely, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, ktoré boli predmetom tohto konania a sú špecifikované v časti I. písm. a) až c) výroku tohto rozsudku boli v čase vydania tohto rozsudku zapísané na žalovaného v 1. rade (na LV č. 366 pod B1, na LV č. 406 pod B1 v 2/38-inách a na LV č. 292 pod B 6 v 7/42-inách) a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1390/2001. Z obsahu oboznámených dôkazov vyplýva, že išlo o darovaciu zmluvu uzavretú medzi Jozefom Balaščákom ako darcom a žalovaným v 3. rade ako obdarovaným, ktorá je datovaná dňom 20.12.1999. Na označenej darovacej zmluve bol podpis darcu overený, resp. uznaný za vlastný podľa overovacej knihy č. 79 dňa 16.3.2000 pred matričným úradom v Gaboltove. Podľa nesporných tvrdení medzi stranami, overenie podpisu Jozefa Balaščáka vykonala jeho vnučka a súčasne sestra žalovaného v 3. rade, zamestnaná v tom čase na obecnom úrade v Gaboltove. Vo veci bolo zistené, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podľa vyznačenia na zmluve doložkou Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, povolený 25.6.2001 pod č. V 1390/2001.

13. Z úplného listu vlastníctva č. 523 vedeného pre kat. úz. Vyšný Tvarožec bolo zistené, je na ňom vedená parcela E KN č. 8/6, orná pôda o výmere 2228 m2. Pozemok sa nachádza mimo zastaveného územia obce. List vlastníctva bol založený pod pol. v. z. 13/09, žalovaný v 2. rade pod

B9 nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 7/42-in na označenej parcele zámennou zmluvou zapísanou pod sp. zn. V 1525/2009 od žalovaného v 1. rade, vedeného ako vlastníka pôvodne pod B6, ktorý mal prevedený spoluvlastnícky podiel k nej nadobudnúť darovacou zmluvou evidovanou pod zn. V 1390/2001.

14. Z úplného listu vlastníctva č. 92 vedeného pre kat. úz. Vyšný Tvarožec bolo zistené, že vlastnícke právo poručiteľa k domu súp. č. 14 a k parcele EN 66, katastrálne územie bolo zapísané na základe pozemnoknižnej zápisnice 171, mpč. 50 pod pol. v.z. 10/83. K zmene v osobe vlastníka došlo na základe darovacej zmluvy, registrovanej pod sp. zn. RI 1737/90 a táto zmena bola do katastra nehnuteľností zapísaná záznamom sp. zn. Z 369/99 pod pol. v. z. 10/99.

15. Zo správy Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor z 8.7.2019 a k nej pripojených príloh bolo zistené, že tento list vlastníctva bol založený na základe položky výkazu zmien č. 10/83, pri ktorej došlo ku komplexnému zakladaniu právnych vzťahov, v danom prípade aj prvotnému zápisu parcely EN č. 66 a domu súp. č. 14 na list vlastníctva č. 92 (dovtedajší evidenčný list užívateľa č. 24) a to na podklade rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 76/79 (pol. v. z. 3/79).

16. Z darovacej zmluvy z 9.10.1990 bolo zistené, že Jozef Balaščák ako darca a žalovaný v 3. rade ako obdarovaný uzavreli označeného dňa darovaciu zmluvu, podpis darcu na ktorej bol osvedčený pred Štátnym notárstvom v Bardejove dňa 10.10.1990. Podpis darcu na tejto zmluve žalobcovia v 1. až 3. rade ani nespochybňovali. Podľa čl. III. označenej zmluvy, predmetom majetkového prevodu boli nehnuteľnosti „zapísané v záp. č. 171 mpč.50 pod B1 EN 66 dom čp.11 a dvor vo výmere 1144 m2 v celosti a súčasti a prísl. a to: ploty, vonkajšie úpravy a trvalé porasty. Tieto nehnuteľnosti sú vyznačené v GO pláne z 23.5.1979 č. 241-1-3402-51/79 overeného 19.9.1990 - k.ú. obce Vyšný Tvarožec“. Podľa čl. IV. zmluvy hodnota daru činila 182 920,- Kčs, a podľa čl. I. zmluvy darca mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť od sestry titulom dedenia s odkazom na konanie sp. zn. D 76/79, pričom zmluva obsahuje aj vyhlásenie podpísaných, že zmluvné strany sa na tomto právnom úkone dohodli dobrovoľne a ich prejav vôle je slobodný a vážny. Zmluva bola napísaná v advokátskej kancelárii advokáta JUDr. Jozefa Jaroščáka, ktorý bol splnomocnený aj k úkonom súvisiacim s jej registráciou. Z doložky Štátneho notárstva v Bardejove vyplýva, že darovacia zmluva bola registrovaná rozhodnutím z 23.5.1991 pod č.k. RI 1737/90 a týmto dňom nastali účinky jej registrácie. Do katastra nehnuteľností bola zmluva zapísaná záznamom č. Z 369/99 dňa 9.2.1999 (č.l. 368).

17. Z výpisu zo zápisnice č. 171 pozemkovej knihy kat. úz. Vyšný Tvarožec z 24.9.1990 bolo zistené, že na nej bola pôvodne evidovaná parcela mpč. 50, popisne dom o výmere 1554 m2 pod B1 na mene Mária Juročková rod. Balaščáková v 1/1, titulom pôvodného zápisu odpísaná zo záp. č. 31 tejto pozemkovej knihy. Podľa identifikácie parciel č. 83/79 prevedenej v dedičskom konaní po Márii Juročkovej, rod. Balaščákovej z 31.3.1979 bola mpč. 50, o výmere 1554 m2 (pkv 171) so stavom v evidencii nehnuteľností k označenému dňu vyhodnotená ako neidentická. Podľa lustrácie nehnuteľností v pozemkovej knihe prevedenej v rámci dedičského konania, na zápisnici č. 171 bola vedená mpč. 50, dom č. 12 o výmere 1554 m2, ako jej vlastníčka v 1/1 bola titulom kúpy 12.11.1940, č.d. 2737 pod B1 vedená Mária Juročková, rod. Balaščáková. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 76/79 z 5.3.1979, právoplatným 4.5.1979 bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva poručiteľky Márie Juročkovej, rod. Balaščákovej (vrátane majetku vedeného v zápisnici č. 171, mpč. 50 pod B1 v 1/1) jej bratom, Jozefom Balaščákom, ako jediným zákonným dedičom.

18. Z obsahu geometrického plánu č. 241-1-3402-51/79, overeného 23.5.1979 Krajskou správou geodézie a kartografie v Prešove, Stredisko geodézie v Bardejove, následne overeného ako súladného s údajmi EN Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach dňa 19.9.1990, ktorý bol spolu s darovacou zmluvou z 9.10.2000 predložený k registrácii zmluvy do spisu Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. RI 1737/90 bolo zistené, že stav zachytený v pozemnoknižnej zápisnici 171 ako mpč. 50 dom o výmere 1554 m2 (po oprave 1144 m2) zodpovedá stavu parcely EN 66 o výmere 1144 m2 zapísanej na čís. evid. listu 24 ako dom č. súp. 14 a dvor. Geometrický plán bol vyhotovený pri HTM (t.j. hospodársko-technickom mapovaní r. 1977), záznam podrobného merania obsahuje meračský náčrt č. 11. Geometrický plán súčasne obsahuje geodetické zobrazenie parcely EN 66 a domu na neho postaveného.

19. Z dotazníka a čestného vyhlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy z 8.10.1990 podpísaného poručiteľom a žalovaným v 3. rade, ktorý je súčasťou spisu Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. RI 1737/90 vyplýva označenie nehnuteľnosti prevádzanej darovacou zmluvou z 9.10.1990 nasledovne: „záp. č. 171, k. ú. V. Tvarožec, mpč. 50, čomu zodpovedá stav na GO pláne č. 241-1-3402-51/79 zo dňa 22.5.1979, EN 66 dom č. 14 a dvor o výmere 1144 m2“.

20. Z oboznámeného spisu Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. RI 1737/90 bolo zistené, že k registrácii darovacej zmluvy z 9.10.1990 bol pripojený aj znalecký posudok č. 44-828/1990 z 15.9.1990 znalca Petra Kochanika, ul. 9. mája 1, 085 01 Bardejov o cene nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej zápisnici 171, k.ú. Vyšný Tvarožec č. 14. Podkladom pre jeho vypracovanie bol okrem označenej zápisnice aj výpis z listu vlastníctva č. 39 z 30.6.1981, rozhodnutie sp. zn. D 76/79 z 5.3.1978, vyššie označený geometrický plán a stavebné povolenie č. 3596/57 zo 14.6.1957. Znalec v znaleckom posudku označil za majiteľov nehnuteľnosti Jozefa Balaščáka, nar. 28.2.1906 a manž. Máriu rod. Bírešovú, nar. 14.10.1914 v podiele 1/1 a vznik stavby dataval rokom 1959 a cenu nehnuteľností ustálil v hodnote 182 920,- Kčs.

21. Z potvrdenia č. ObU-068/2019-001 z 12.9.2019 vydaného Obecným úradom Vyšný Tvarožec bolo zistené, že na parcele C KN č. 66, vedenej t.č. na LV č. 92, k. ú. Vyšný Tvarožec bol v roku 1960 postavený rodinný dom s. č. 13, ktorý bol v roku 1974 prečíslovaný a bolo mu pridelené až doposiaľ súp. č. 14. V zmysle obsahu tohto potvrdenia, žiadny iný dom na označenej parcele okrem domu súp. č. 14 nestál. Z obsahu kópie knihy o osobách prihlásených k trvalému pobytu na adrese Vyšný Tvarožec č.d. 13 (neskôr č. d. 14) vyplýva, že poručiteľ s manželkou ako aj žalovaný v 3. rade boli prihlásení na uvedenej adrese k trvalému pobytu od r. 1953 a žalobca v 1. rade od 31.8.1955 do 8.12.1966. Z potvrdenia Obecného úradu Vyšný Tvarožec z 18.2.1999 vydaného na žiadosť žalovaného v 3. rade za účelom majetkoprávneho vysporiadanie vyplýva, že žalovaný v 3. rade mal na parcele KN č. 66 svojpomocne v roku 1952 postaviť rodinný dom.

22. Podľa darovacej zmluvy z 23.4.2013 žalovaný v 3. rade previedol na žalovaného v 1. rade parcelu C KN č. 66 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1171 m2 a rodinný dom súp. č. 14 stojaci na parcele C KN č. 66, ktoré sú vedené na LV č. 92, kat. úz. Vyšný Tvarožec. Účinky vkladu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade nastali v zmysle rozhodnutia Správy katastra Bardejov č. V 1047/13 dňa 22.5.2013.

23. Z prílohy správy Okresného úradu Bardejov z 28.11.2019 vyžiadanej k zápisu domu súp. č. 11, kat. úz. Vyšný Tvarožec, ktorou je potvrdenie Obecného úradu Vyšný Tvarožec zo 4.2.2005 bolo zistené, že tento rodinný dom bol postavený na parcele C KN č. 76 v roku 1962, ktorého vlastníkom bol Ján Juročko.

24. Podľa (ďalej len „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený prípad bol vzhľadom na charakter konania a v ňom formulované určovacie petity súd povinný posúdiť u nich existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedenej procesnoprávnej normy, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tomto konkrétnom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim patria do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi nar. 28.2.1906, zomr. 9.4.2001, naposledy bytom Vyšný Tvarožec 14, pretože od vyriešenia spornosti tejto otázky medzi stranami je závislé ustálenie rozsahu majetku, ktorého prechod má byť v dedičskom konaní s jeho dedičmi prejednaný a o prechode ktorého má v ňom byť príslušným procesným postupom rozhodnuté. Takýto typ žaloby je stabilizovane považovaný za procesne prípustný (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. ). Žalobná žiadosť o vyslovenie určenia, že tieto nehnuteľnosti boli v čase smrti vo vlastníctve Jozefa Balaščáka je však podľa súdu nadbytočná. Záver o tejto otázke je totiž len predpokladom ich určenia do dedičstva. Na tomto učení tak naliehavý právny záujem daný nie je, keďže by išlo len o určenie vlastníctva konkrétnej osoby v istom historickom čase a nie ku dňu vydania rozhodnutia súdu. Pre poskytnutie ochrany dedičskému právu žalobcov je takéto duplicitné

určenie práv bezvýznamné a postačuje rozhodnutie o tom, či v žalobnej žiadosti špecifikované určenie nehnuteľností patria do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi. Preto na časť uplatneného nároku, pri ktorom súd existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nevzhliadol, súd vzťahuje svoj výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

K posúdeniu dôvodnosti nároku na určenie nehnuteľností špecifikovaných v časti I. výroku tohto rozsudku do dedičstva.

26. Podľa a v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 20.12.1999 (t.j. od 1.1.1993) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

27. Podľa a v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 20.12.1999 (t.j. od 1.1.1993) ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 20.12.1999 (t.j. od 1.1.1993), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

29. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 20.12.1999 (t.j. od 1.1.1998) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

30. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 20.12.1999 (od 1.1.1998) vklad je úkon katastrálneho úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

31. Podľa § 28 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 20.12.1999 (t.j. od 1.1.1998) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv alebo z dohôd, ako aj práva k nehnuteľnostiam zo zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti uvedené v § 1 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/19980101.html> sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/19980101.html> vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení.

32. Ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.11.2005). Účinky vkladu podľa spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.2.2006).

33. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v časti I. výroku tohto rozsudku na žalovaného v 1. rade, ktoré mal nadobudnúť na základe darovacej zmluvy z 20.12.1999 od poručiteľa (podpis ktorého bol podľa osvedčovacej doložky osvedčený pred obecným úradom Gaboltov 16.3.2000) bol povolený 25.6.2001 pod č. V 1390/2001. Keďže však poručiteľ zomrel už 9.4.2001, je nepochybné, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť predo dňom jeho smrti a tým nevznikli za jeho života ani

právne účinky vkladu (§ 5 ods. 1 a ostatné citované ustanovenia katastrálneho zákona), medzi ktoré patrí aj vznik vlastníckeho práva. Teda v čase smrti Jozefa Balaščáka ako prevodcu boli tieto nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a preto patria do dedičstva po ňom, pričom je právne irelevantné, kedy bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Súd v tomto smere v plnom rozsahu poukazuje na právne úvahy rozvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.11.2005, ktorého právna veta bola publikovaná pod R 60/2006 je aplikovateľné aj v prejednávanej právnej veci.

34. Preukázané zistenie, že k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade na podklade darovacej zmluvy z 20.12.1999 došlo po smrti poručiteľa má podstatný vplyv na negatívny záver o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade aj k spoluvlastníckemu podielu 7/42-in z celku k parcele E KN č. 8/6 orná pôda o výmere 2228 m2, t.č. zapísanému na liste vlastníctva č. 523 vedenom pre katastrálne územie Vyšný Tvarožec pod B9 na osobu žalovaného v 2. rade. Na základe úplného listu vlastníctva č. 523 ako aj výpovede žalovaných v 1. a 2. rade súd považoval za preukázané, že žalovaný v 2. rade sa stal vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu až následným prevodom od žalovaného v 1. rade na základe zámennej zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností pod V 1525/2009. Teda aj spoluvlastnícky podiel k tejto parcele ku dňu smrti Jozefa Balaščáka, t.j. k 9.4.2001 vlastnícky patril Jozefovi Balaščákovi a patrí do dedičstva po ňom. Pokiaľ žalovaný v 1. rade túto parcelu s ohľadom na stav zápisu v katastri nehnuteľností zámennou zmluvou z 24.9.2009 previedol na žalovaného v 2. rade, konal tak bez toho, aby výlučne na neho predtým zákonným spôsobom (t.j. dedením) prešlo vlastnícke právo k označenému spoluvlastníckemu podielu na parcele E KN č. 8/6, kat. úz. Vyšný Tvarožec, čím došlo k porušeniu zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. V dôsledku toho nemohli nastať ani právne účinky zámeny podielu parcely E KN č. 8/6 orná pôda o výmere 2228 m2 pôvodne zapísanej na LV č. 292, kat. úz. Vyšný Tvarožec pod B6 na žalovanom v 1. rade v 7/42-inách za parcelu E KN č. 828/55 orná pôda o výmere 986 m2, pôvodne vedenej na LV č. 348, kat. úz. Vyšný Tvarožec pod B1 v 1/1-ine na žalovanom v 2. rade.

35. Na základe toho súd konštatuje naplnenie podmienok pre vyhovenie žalobe voči všetkým žalovaným v tejto časti. Žiada sa však poukázať na to, že v predmetnej veci sa v priebehu konania stal nárok žalobcov voči žalovaným v 1. a 3. rade k určeniu nehnuteľností, resp. ich spoluvlastníckych podielov špecifikovaných v časti I. písm. a) až c) výroku tohto rozsudku nesporný, keďže ho žalovaní v 1. a 3. rade výslovne na pojednávaní konanom 19.12.2019 uznali a už na pojednávaní konanom 17.9.2019 deklarovali možnosť uzavretia zmieru so žalobcami v tejto časti, obsahom ktorého by bolo určenie týchto nehnuteľností do dedičstva po nebohom Jozefovi Balaščákovi. Pre odmietnutie žalobcov v 1. až 3. rade uzavrieť so žalovanými v 1. a 3. rade navrhovaný zmier ohľadne tejto časti konania neboli podľa názoru súdu žiadne relevantné dôvody, a tento ich postup neodôvodňuje ani ich všeobecná argumentácia o bližšie nekonkretizovaných súvislostiach nimi napádaných právnych úkonov pre zohľadnenie nimi naznačovanej etickej roviny predloženého prípadu. Na uvedenú zmenu postoja žalobcov v 1. až 3. rade k zmieru navrhnutému v tejto časti konania, ktorý bol v ich prospech súd v konečnom dôsledku prihliadal aj v súvislosti so svojím rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania.

K posúdeniu dôvodnosti nároku na určenie rodinného domu súp. č. 14 na parcele C KN č. 66, vedeného na LV č. 92, kat. úz. Vyšný Tvarožec do dedičstva.

36. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 (t.j. do 31.12.1991), písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

37. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 (t.j. do 31.12.1991) osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

38. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 (t.j. do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

39. Podľa v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1991, ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

40. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 (t.j. do 31.12.1991), veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť.

41. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 (t.j. do 31.12.1991) prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

42. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 (t.j. do 31.12.1991) ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19900501.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19900501.html>, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19900501.html>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19900501.html>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19900501.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/19900501.html>, druhej vety <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/19900501.html> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/19900501.html>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. To isté platí, ak sa právny úkon neurobil formou, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/19900501.html>).

43. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

45. Podľa v znení účinného od 1.4.1964 majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa predošlých predpisov zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.

46. Podľa v znení účinného od 1.4.1964 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

47. Podľa v znení účinného od 1.4.1964 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

48. Nárok na určenie rodinného domu súp. č. 14 na parcele C KN č. 66, vedeného na LV č. 92, kat. úz. Vyšný Tvarožec do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi žalobcovia v 1. až 3. rade zakladali na tvrdení, že darovacou zmluvou z 9.10.1990 poručiteľ prevádzal len pozemok bez domu, resp. išlo o dom iný (skôr postavený), než dom súp. č. 14 a následne aj na tvrdení, že dom súp. č. 14 postavil poručiteľ počas manželstva a preto patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - pokiaľ teda darovaciu zmluvu uzavrel iba Jozef Balaščák ako jeden z manželov, ide o zmluvu neplatnú. Na podklade tejto žalobcami predloženej argumentácie však súd po vykonanom dokazovaním dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.

49. Preskúmaním obsahu darovacej zmluvy z 9.10.1990 uzavretej medzi poručiteľom a žalovaným v 3. rade dospel súd k záveru, že poručiteľ označenou zmluvou previedol darovaním vlastnícke právo nielen k parcele v súčasnosti označenej ako C KN č. 66 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1171 m2, ale aj k domu na tejto parcele postavenom. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie účinného v čase uzavretia darovacej zmluvy, podľa ktorého sa právny úkon (prejav vôle) má vykladať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený. Aj aktuálne znenie kladie dôraz na vôľu toho, kto právny úkon urobil. Pri skúmaní okolností, za ktorých bol právny úkon uzavretý bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na označenej parcele v čase uzavretia zmluvy stál len jeden dom. Tomu bolo najskôr pridelené súpisné č. 13, ktoré bolo v roku 1974 zmenené na súp. č. 14 z dôvodu prečíslovania domov v obci Vyšný Tvarožec. Súd poukazuje na to, že aj samotní žalobcovia v 1. až 3. rade v žalobe doručenej súdu 31.7.2017 tvrdili, že v minulosti postavený dom na tomto pozemku bol pred rokom 1959 zbúraný a na jeho mieste bol postavený dom, ktorému bolo pridelené súpisné číslo 14. Teda pokiaľ mal byť označenou darovacou zmluvou prevádzaný dom stojaci na parcele C KN č. 66, mohol byť predmetom prevodu len tento rodinný dom; nie je možné totiž prevádzať dom, ktorý neexistuje. V darovacej zmluve z 9.10.2019 je predmet prevodu označený identifikačnými údajmi vychádzajúcimi z pozemnoknižnej zápisnice č. 171, teda že ide o parcelu mpč. 50, ktorú stotožňuje s parcelou vedenou v tom čase v evidencii nehnuteľností (t.j. správou geodézie) ako EN 66 a ďalej dom č.p. 11 a dvor v celosti (čl. I. a čl. III. zmluvy). Takýmto spôsobom vymedzenú identifikáciu predmetu prevodu dopĺňa v zmluve odkaz na geometrický plán č. 2411-3402-51/79 z 23.5.1979, overený so stavom EN ku dňu 19.9.1990 pripojený k zmluve pri jej registrácii štátnym notárstvom, čo nepochybne vyplýva z oboznámeného spisu Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. RI 1737/90. Z jeho obsahu ďalej vyplýva, že stav zachytený v pozemkovej knihe v zápisnici 171 t.j. mpč. 50 - dom (bez uvedenia popisného čísla) a dvor v opravenej výmere 1144 m2 stotožňuje v stave EN s parcelou č. 66 a domom č. p. 14 s dvorom. Záver o tom, že predmetom prevodu podľa označenej zmluvy bola ako parcela EN 66 (teraz vedená ako C KN č. 66 o výmere 1171 m2, oprava výmery ktorej bola realizovaná pod pol. v. z. 20/99 - č.l. 345), tak aj dom súp. č. 14 potvrdzuje ako bod 3. pripojeného dotazníka z 8.10.1990, ktorý za predmet prevodu explicitne uvádza parcelu EN č. 66 a dom č. 14, tak aj spolu so zmluvou predložený znalecký posudok Petra Kochanika o cene nehnuteľností z 15.9.1990, ktorého záver o konečnej cene nehnuteľností vedenej v pozemnoknižnej vložke, zápisnici 171, k. ú. Vyšný Tvarožec bol prenesený do čl. IV. darovacej zmluvy z 9.10.1990. Označený znalecký posudok obsahuje ocenenie ako pozemku (parcely EN č. 66 o výmere 1144 m2), tak aj domu na neho postavenom v r. 1959 s príslušenstvom. Žiaden z vykonaných dôkazov nenasvedčuje, že by na označenej parcele EN 66, predtým mpč. 50 stál v tom čase dom súp. č. 11, naopak v konaní bolo preukázané, že dom s takýmto súpisným číslom v čase prevodu stál na celkom inom pozemku a to parcele EN 52/1 (č.l. 430 a 433) spisu. Preto aj keď je údaj o súpisnom čísle domu prevedeného darovacou zmluvou z 9.10.1990 nesprávny, v konaní bola vykonanými dôkazmi preukázaná vôľa darcu previesť darovacou zmluvou dom súp. č. 14, ktorý je identifikovaný práve geometrickým plánom č. 241-1-3402-51/79 z 23.5.1979, na ktorý sa zmluva odvoláva. Z obsahu darovacej zmluvy z 9.10.1990 navyše vyplýva, že ju koncipoval advokát JUDr. Jozef Jaroščák a to vychádzajúc z podkladov predložených a zabezpečených Jozefom Balaščákom, ktoré sú obsahom spisu sp. zn. RI 1737/90.

50. V súvislosti s týmto záverom súd pripomína, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmlúv, ktoré by evidentne zasiahli do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa akceptovať. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť reštriktívnou výnimkou, a nie zásadou. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, teda nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Prax pri ktorej sa preferuje opačná téza uprednostňujúca výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z . Úloha všeobecného súdu nemôže spočívať vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy, prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Formalizmus všeobecných súdov spočívajúci len vo výklade zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu spočívajúci vo vôli účastníkov zmluvného vzťahu je potrebné odmietnuť (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. z 30.1.2013 prízvukoval, že zásada actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat, t.j. že úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, než ako by neplatil, je jednou zo základných zásad súkromného práva. Aj s prihliadnutím na uvedené súd nevyhodnotil skutočnosť nesúladu označenia súpisného čísla domu postaveného na parcele EN č. 66 v zmluve a súpisného čísla v geometrickom pláne vymedzujúcom predmet prevodu za dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy v tejto časti z dôvodu jej neurčitosti a výkladom vôle vychádzajúcom z konkrétnych dôkazov vykonaných v konaní dospel k záveru, že predmetom prevodu bol okrem pozemku, t. č. C KN č. 66 aj dom v tom čase na ňom stojaci so súp. č. 14.

51. V konaní sa vo vzťahu k domu súp. č. 14 na parcele C KN č. 66 zapísanému na LV č. 92. kat. úz. Vyšný Tvarožec ďalej ukázalo sporným, či túto stavbu nadobudol Jozef Balaščák do výlučného vlastníctva dedením po nebohej Márii Juročkovej, rod. Balaščákovej, zomrelej 21.1.1979. Na tejto argumentácii v konaní žalovaní v 1. a 3. rade zotrvávali a pre tento záver svedčia predovšetkým výsledky komplexného zakladania právnych vzťahov do evidencie nehnuteľností v roku 1983 (pol. v. z. 10/83), pri ktorých bolo toto právo v prospech Jozefa Balaščáka založené s poukazom na rozhodnutie sp. zn. D 76/79. Medzi stranami bolo nesporné, že dom súp. č. 14 bol postavený v 50-tych rokoch 20. storočia, najneskôr do r. 1962, teda v čase úmrtia Márie Juročkovej, rod. Balaščákovej stál na pôvodnej mpč. 50 vedenej v pozemnoknižnej zápisnici č. 171 (výpis z ktorej neuvádza súpisné číslo zapísaného domu) a mohol byť predmetom dedenia. Rozhodnutie sp. zn. D 76/79 z 5.3.1979 svedčí o tom, že nehnuteľnosť „v záp. 171, mpč. 50 pod B1 v 1/1“ prešla na Jozefa Balaščáka, nar. 28.2.1906. Žalobcovia v 1. až 3. rade naopak argumentovali skutočnosťou, že dom súp. č. 14 bol svojpomocne postavený poručiteľom za trvania manželstva a preto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho manželky, Márie Balaščákovej rod. Bírešovej, nar. 14.10.1914. Tejto možnosti nasvedčuje ako obsah znaleckého posudku Petra Kochanika o cene nehnuteľností z 15.9.1990 v jeho nálezovej časti, ktorý nevyhnutne musel vychádzať z podkladov predložených k znaleckému posudku, medzi ktoré patrilo aj stavebné povolenie čís. výst. 3596/57 vydané ONV-OV Bardejov zo 14.6.1957, tak aj žalovanými v 1. a 3. rade predložená kópia archívnych záznamov evidencie trvalého pobytu v dome súp. č. 13 (neskôr súp. č. 14) pripojená k potvrdeniu Obecného úradu Vyšný Tvarožec z 12.9.2019, z ktorej vyplýva že Jozef Balaščák, nar. 28.2.1906 a Mária Balaščáková, nar. 14.10.1914 boli na uvedenej adrese prihlásený k trvalému pobytu už 28.7.1953 s ubytovaním vo vlastnom byte. K uvedenému sa však žiada poznamenať, že v zmysle je civilné sporové konanie založené na zásade vykonania len tých dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté včas, pričom v konaní nebol žalobcami v 1. až 2. rade produkovaný žiaden explicitný dôkaz o trvaní manželstva Jozefa Balaščáka, nar. 28.2.1906 a Márie Balaščákovej, nar. 14.10.1914 v čase výstavby sporného domu.

52. Konečný záver o tom, či dom súp. č. 14 na parcele C KN č. 66 bol postavený poručiteľom a jeho manželkou počas trvania manželstva by však mal význam pre posúdenie otázky relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z 9.10.1990 založenej na nedostatku súhlasu druhého manžela pri uzavretí darovacej zmluvy v zmysle , ktorej sa v priebehu konania (konkrétne na pojednávaní 17.9.2019) žalobcovia v 1. až 3. rade dovolávali len za predpokladu riadneho dovolania sa relatívnej neplatnosti a za súčaného nedôvodného uplatnenia námietky premlčania. Keďže však súd dospel k záveru o splnení podmienok premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti sporného právneho úkonu a súčasne k záveru, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobcov nedošlo riadne (t. j. pri splnení predpokladov vyvodených z platných právnych predpisov), v tejto časti pre rozhodnutie súdu postačuje zhrnutie skutočností svedčiacich v prospech alebo neprospech záveru o skutočnom vlastníctve domu súp. č. 14 na parcele C KN č. 66 bez zaujatia konečného záveru. Totiž v prípade, ak označený dom vlastnícky výlučne patril Jozefovi Balaščákovi, nar. 28.2.1906 v celosti, potom bolo dostatočne preukázané, že počas svojho života ho previedol darovacou zmluvou z 9.10.1990, registrovanou 23.5.1991 č.k. RI 1737/90 na svojho syna, žalovaného v 3. rade. Účinnosťou jej registrácie (23.5.1991) došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade ( v znení účinnom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 9.10.1990 t.j. do 31.12.1991) a teda nemôže patriť ani do dedičstva po ňom. V prípade ak označený dom mali manželia Jozef Balaščák, nar. 28.2.1906 a Mária Balaščáková, nar. 14.10.1914 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, uzavretie prevodnej zmluvy na nehnuteľnosť len jedným z manželov je dôvodom jej relatívnej neplatnosti, na ktorú možno prihliadať, avšak iba za predpokladu, že sa jej ten, kto je takým úkonom dotknutý riadne dovolá a po splnení tohto predpokladu po uplynutí premlčacej doby tiež len za predpokladu, že druhý účastník zmluvy premlčanie relatívnej neplatnosti nenamietne. To však nie

je tento prípad, keďže žalobcovia v 1. až 3. rade sa nedovolali relatívnej neplatnosti písomne a adresne voči ostatným účastníkom darovacej zmluvy, ktorej písomná forma bola stanovená zákonom ( ). Vznesená bola len ústne v rámci pojednávania konaného 17.9.2019 a navyše žalovaní v 1. a 3. rade sa voči tomu vzniesli námietku premlčania relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to ako písomne v podaní z 23.10.2019, tak aj na pojednávaní konanom 19.11.2019 a 19.12.2019.

53. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov neplatnosti) po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Pokiaľ ide o výklad pojmov „dovolať sa“ relatívnej neplatnosti právneho úkonu a „uplatniť nárok“ podľa ustanovenia , a otázky možnosti, aby nastali účinky prerušenia premlčacej trojročnej doby, toto dovolanie sa neplatnosti možno uskutočniť len podaním návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti a neplatnosť musí byť určená vo výroku rozsudku (R 50/1985; s. 234 ods. 3). V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená písomná forma právneho úkonu. Z osôb dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Relatívnu neplatnosť možno uplatniť priamo v súdnom konaní ako procesnú obranu alebo ako vzájomný návrh (na určenie neplatnosti alebo na plnenie). Smrťou účastníka nestráca právny úkon povahu relatívne neplatného právneho úkonu, a preto ju môže uplatniť aj dedič (R 45/1986).

54. Vychádzajúc z vyššie rozvedených podmienok uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovia v 1. až 3. rade ako dedičia po nebohej Márie Balaščákovej, nar. 14.10.1914, manželke Jozefa Balaščáka, ktorá zomrela v zmysle údajov zistených zo súdneho registra zomrela 2.4.2005 () a podľa v konaní nimi produkovaných tvrdení ani samotná Mária Balaščákovej, nar. 14.10.1914 do dňa 2.4.2005, sa nedovolali relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z 9.10.1990 riadne, t.j. písomným úkonom voči ostatným účastníkom zmluvy a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť najneskôr registráciou označenej zmluvy, kedy nadobudla svoju účinnosť a došlo súčasne k prevodu vlastníckeho práva ( účinného v čase jej uzavretia), t.j. 23.5.1991 a skončila uplynutím dňa 22.5.1994. V tom čase oprávneným subjektom pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bola v prípade, ak dom súp. č. 14 patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len Mária Balaščáková, nar. 14.10.1914, zomrelá 2.4.2005. Neuplatnením tohto práva manželkou poručiteľa sa stal tento právny úkon, aj ak bol relatívne neplatný, platným právnym úkonom.

55. Dodatočná argumentácia žalobcov o rozpore vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi je podľa názoru súdu nedôvodná. Žalobcom v 1. až 3. rade minimálne od smrti ich právnych predchodcov - Jozefa Balaščáka, nar. 28.2.1906, zomr. 9.4.2001 a Márie Balaščákovej, nar. 14.10.1914, zomr. 2.4.2005, bolo známe, že k prevodu tohto domu súp. č. 14, v ktorom minimálne niektorí z nich boli prihlásení aj k trvalému pobytu, muselo dôjsť za ich života, keďže označený dom ani pozemok na ktorom stojí nebol predmetom dedičského konania. Kataster nehnuteľností je založený na zásade verejnosti (šiesta časť katastrálne zákona) a relevantné údaje pre zistenie osoby vlastníka tej ktorej nehnuteľnosti sú reálne dostupné na základe ktorým sa mení a dopĺňa o geodézii a kartografii v znení , ktorý ustanovuje bezodplatné poskytovanie informácií z Informačného systému katastra nehnuteľností všetkým subjektom prostredníctvom katastrálneho portálu (<https:// www.katasterportal.sk/kapor/>). Preto námietky, že žalobcovia premlčanie tejto námietky nezavinili a

súd by na ňu nemal prihliadať sú v rozpore s objektívnym stavom. Vo vzťahu k prevodu domu súp. č. 14 spornou darovacou zmluvou ani neboli naznačené, nie to ešte kvalifikovane tvrdené a preukazované žiadne relevantné okolnosti, ktoré by zásadne spochybnili (okrem tvrdenej relatívnej neplatnosti) platnosť právneho úkonu, prípadne neetickosť konania žalovaného v 3. rade, či ostatných žalovaných, ktoré by podľa nich mohlo odôvodňovať neprihliadnutie na námietku premlčania. Takýmto dôvodom nemôže byť ani svedkom Krivianskym tvrdené odmietanie Jozefa Balaščáka previesť vlastnícke právo k ním nadobudnutému majetku na jedno zo svojich detí (na žalovaného v 3. rade) bez ekvivalentnej náhrady ostatným jeho deťom, keďže postoj každého vlastníka v takejto otázke sa v čase môže s ohľadom na vyvíjajúce podmienky meniť, teda aj Jozef Balaščák mohol dospieť k inému rozhodnutiu a toto aj realizovať v podobe uzavretia darovacích zmlúv. Navyše obsah jeho výpovede súd aj vzhľadom k manželskému vzťahu so žalobkyňou v 3. rade hodnotí ako nedostatočné pre iné rozhodnutie súdu vo veci. K argumentácii žalobcov v 1. až 3. rade proti priznaniu účinkov vznesenej námietky premlčania odkazujúcej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a inú judikatúru súd uvádza, že znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, pričom tieto okolnosti musia byť naplnené vo výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. V danom prípade žiadne takéto výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu neboli žalobcami ani formulované. K vzneseniu námietky premlčania žalovaní v 1. a 3. rade pristúpili obratom po namietaní relatívnej neplatnosti právneho úkonu na pojednávaní konanom 17.9.2019. Pokiaľ by aj súd uznal, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo riadne (čo v konaní preukázané nebolo), okolnosti za akých bola námietka vznesená podľa názoru súdu nenasvedčujú žiadnemu priamemu úmyslu žalobcov poškodiť. Možno konštatovať iba to, že námietka bola vznesená po uplynutí času 28 rokov od registrácie darovacej zmluvy z 9.10.1990, teda po uplynutí niekoľkonásobne dlhšieho času, než ktorý na uplatnenie práva stanovuje zákon, čo podľa názoru súdu svojou povahou nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože neprihliadnutie na ňu by neprípustne zasahovalo do právnej istoty subjektov posudzovaného právneho vzťahu. Takýto úmysel poškodiť žalobcov v 1. až 3. rade nemožno vyvodzovať z obsahu potvrdenia Obecného úradu Vyšný Tvarožec z 18.2.1999, pretože to nemalo na prevod vlastníctva označeného domu žiadne účinky

- z hľadiska prevodu vlastníckeho práva je táto písomnosť irelevantná, keďže k prevodu vlastníckeho práva došlo už registráciou darovacej zmluvy. Navyše nejde o písomnosť vyhotovenú žalovanými v 1. a 3. rade a tiež skutočnosť v nej uvádzaná, že dom bol postavený v roku 1952 sa prima facie nejaví nepravdivá, keďže údaj o osobách prihlásených k trvalému pobytu v tomto dome od r. 1953 indikuje skorší dátum výstavby domu. V tomto smere nemôže byť relevantné ani nepreukázané tvrdenie žalobcov o sfalšovaní podpisu Jozefa Balaščáka na zmluve z 20.12.1999, keďže posúdenie premlčania relatívnej neplatnosti sa týka úplne iného právneho úkonu Jozefa Balaščáka realizovaného v inom čase a v iných podmienkach. Neboli preukázané žiadne konkrétne súvislosti týchto právnych úkonov, ktoré by mali charakter výnimočný a bolo by ich možné vztiahnuť na posúdenie podmienok, pre ktoré by prihliadnutie na vznesenú námietku premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

56. Z vyššie uvedených dôvodov bola preto žaloba v tejto časti zamietnutá pre svoju nedôvodnosť.

57. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol vychádzajúc zo záveru, že žalobcovia v 1. až 3. rade boli úspešní len v časti nároku na určenie nehnuteľností do dedičstva po Jozefovi Balaščákovi, ktoré sú špecifikované v časti I. výroku tohto rozsudku, neboli však úspešní pokiaľ ide o nárok na určenie rodinného domu, súp. č. 14 na parcele C KN č. 66, kat. úz. Vyšný Tvarožec vedeného na LV č. 92. Zároveň boli pre nedostatok naliehavého právneho záujmu neúspešní v časti nároku na určenie označených nehnuteľností do vlastníctva Jozefa Balaščáka ku dňu jeho smrti. Preto súd zastal názor, že žalovaní v 1. až 3. rade boli v konaní mierne (t.j. nad 50% uplatneného nároku) úspešnejší, než žalobcovia v 1. až 3. rade. Žalovaní v 1 až 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu im ani nevyplývajú. Takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa okrem toho javí spravodlivé aj vzhľadom na okolnosti prípadu, v ktorom žalobcovia v 1. až 3. rade napriek uznaniu časti nároku a ponúkanému uzavretiu zmieru žalovanými v 1. a 3. rade, tento bez relevantných dôvodov odmietali a na spore ako takom v jeho celom rozsahu trvali.

59. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.