Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/44/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v N., 2/ Ľ.,

bývajúceho v N., oboch zastúpených JUDr. S., advokátom so sídlom v N., proti žalovaným 1/

S., so sídlom v B., 2/ Z., bývajúcej v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. februára 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. januára 2006 č.k. -283 určil, že do

dedičstva po Ľ., ktorý zomrel X., patrí polovica nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza

v katastrálnom území Nitra a je označená v geometrickom pláne č. X. z 31. júla 2004 ako

2

novovytvorená parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m. Zároveň určil, že druhá polovica

uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po H., ktorá zomrela X.. Rozhodol tiež o trovách

konania. Výrok vo veci samej odôvodnil tým, že právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ Ľ.

a manželka H. nadobudli vlastnícke právo k uvedenej parcele právnym titulom vydržania.

Vychádzal z toho, že manželom A. a J. bol v rámci prvej pozemkovej reformy po

skonfiškovaní majetku pôvodného vlastníka A. pridelený na základe prídelovej listiny

Štátneho pozemkového úradu v Prahe z 15. augusta 1925 pozemok v katastrálnom území

2

Nitra vedený ako parcela č. X. – roľa o výmere X. m, za ktorý zaplatili prídelovú cenu.

Pridelený pozemok A. a J. užívali až do roku 1943, kedy s Ľ. a H. uzavreli (5. apríla 1943)

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli okrem uvedenej parcely aj iné nehnuteľnosti. Na

základe tejto kúpnej zmluvy bolo zapísané vlastníctvo Ľ. a manželky H. do pozemkovej

knihy, avšak okrem spornej parcely. Ľ. a manželka H. predmetnú parcelu užívali až do roku

1951, kedy vstúpili do družstva a odovzdali ju do užívania J.. Súd prvého stupňa dospel k

záveru, že v uzatvorení kúpnej zmluvy z roku 1943 treba vidieť skutočnosť, z ktorej Ľ.

-2-3 Cdo 44/2008

a manželka H. vyvodzovali ich vnútorné presvedčenie, že sa stali vlastníkmi spornej

nehnuteľnosti. Vydržacia doba im v zmysle začala

plynúť 5. apríla 1943 a uplynula 31. decembra 1960 a nebola ničím prerušená, ani užívaním

pozemku J.. Rovnako skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola v roku 1957 zapísaná

v pozemkovej knihe ako vlastníctvo štátu nenarušila držbu právnych predchodcov žalobcov,

lebo v konaní nebolo preukázané, že by sa o tejto skutočnosti (nadobudnutí vlastníctva

štátom) vôbec dozvedeli. Žalobcovia 1/ a 2/ preukázali naliehavý právny záujem na

požadovanom určení ( ), keďže v prípade vyhovenia ich žalobe môže byť

predmetná nehnuteľnosť prejednaná ako dedičstvo po ich právnych predchodcoch. O náhrade

trov konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na a

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. februára 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; rozhodol

tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že po prejednaní veci na odvolacom

pojednávaní podľa dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, lebo súd

prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, ale vec po právnej stránke neposúdil správne.

Žalobcovia v žalobe tvrdili, že z pôvodnej pozemkovoknižnej vložky č. X. vedenej pre

katastrálne územie Nitra, v ktorej bola zapísaná parcela č. X., bola odčlenená parcela

2

č. X. – roľa vo výmere X. ma pridelená J. a manželke A., ktorí ju v roku 1943 predali Ľ.

a H.. V uvedenej vložke je vyznačená poznámka o zabratí majetku podľa zákona č. 215/1919

Zb. o zabratí veľkého majetku pozemkového (tzv. záborový zákon). Uvedená poznámka však

nemala právne účinky prechodu vlastníctva na štát, ako to nesprávne tvrdili žalobcovia.

Pokiaľ došlo k „záboru“ majetku, štát nenadobudol jeho vlastníctvo, ale iba právo prevziať

a prideliť ho do užívania, pričom podrobnejší postup preberania tohto majetku štátom

upravoval zákon č. 329/1920 Zb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (tzv.

náhradový zákon). Účinky prechodu vlastníctva na štát nemala sama o sebe ani poznámka

zamýšľaného prevzatia. Keďže nedošlo k prechodu vlastníctva na štát, štát nemohol previesť

vlastníctvo parcely č. X. na manželov A. a J.. K prechodu vlastníctva A. na štát došlo až

v roku 1957 (viď zápis v pozemkovej knihe Čd X/1957). Pokiaľ by bol bývalý pozemkový

úrad pridelil spornú parcelu A. a J., bol by vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech

menovaných prídelcov; k tomu ale v prejednávanej veci nedošlo. Prídel pôdy A. a J. nebol

v konaní ničím preukázaný. Listina – prídel Štátneho pozemkového úradu v Prahe je len

technickým spracovaním rozdelenia užívania pôdy, nie je však rozhodnutím kompetentného

-3-3 Cdo 44/2008

štátneho orgánu, a teda nemohla byť ani právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva.

Keďže A. a J. nenadobudli spornú nehnuteľnosť do vlastníctva, nemohli ju ani neskôr predať

Ľ. a manželka H.. A. a J., ale ani Ľ. a H. neboli nikdy zapísaní do pozemkovej knihy ako

vlastníci spornej nehnuteľnosti. I keď Ľ. a H. napriek tomu užívali spornú parcelu od roku

1943, nenadobudli jej vlastníctvo právnym titulom vydržania v zmysle

Zb., lebo nesplnili podmienky vydržania (predovšetkým pokiaľ ide o ich dobromyseľnú

a nepretržitú desaťročnú vydržaciu dobu). Ľ. a H. od roku 1943 (kedy bol povolený zápis do

pozemkovej knihy len vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam, nie však vo vzťahu k spornej

parcele) mali vedomosť, že nie sú vlastníkmi spornej parcely, a preto nemohli byť

dobromyseľní v tom, že im vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť právnych predchodcov

žalobcov 1/ a 2/ bola narušená touto objektívnou skutočnosťou, ktorá v nich musela

objektívne vyvolať pochybnosti o ich vlastníckom práve. Pokiaľ Ľ. a H. napriek tomu

spornú nehnuteľnosť užívali, nie sú s tým spojené žiadne právne následky v zmysle

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pretože do roku 1950 sa vyžadovala 32-ročná

držba nehnuteľnosti, čo právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ nesplnili, a po roku 1950

10-ročná vydržacia doba, počas plynutia ktorej sa vyžadovala dobromyseľná držba.

Žalobcovia nepreukázali, že ich rodičia užívali spornú parcelu do roku 1951, kedy ju vniesli

do J.. Ich nepreukázané tvrdenie je spochybnené zápisom do pozemkovoknižnej vložky č. X.

z roku 1957, v zmysle ktorého spornú parcelu nadobudol do vlastníctva štát na základe

konfiškácie majetku bývalého vlastníka A. podľa nariadenia SNR č. Zo

všetkých týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa založený na nesprávnom

právnom posúdení veci zmenil ( ) tak, že neopodstatnenú žalobu zamietol.

V súvislosti so zmenou napadnutého rozhodnutia odvolací súd rozhodoval o trovách

prvostupňového aj odvolacieho konania ( a ).

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/. Žiadali ho

v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že odvolací

založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Za nesprávny označili záver odvolacieho súdu, že nepreukázali nadobudnutie

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich právnymi predchodcami právnym titulom

vydržania v zmysle Uvedený záver odvolacieho súdu je v rozpore

s ustanoveniami § 115 a 116 tohto zákona. Dovolatelia uviedli, že 2. augusta 1925 došlo vo

vložke č. X. pozemkovej knihy pre katastrálne územie Nitra k zápisu o vykonaní „záboru“

podľa § 16 záborového zákona a o zámere Štátneho pozemkového úradu prevziať zabraté

-4-3 Cdo 44/2008

nehnuteľnosti. To podľa dovolateľov znamená, že aj parcela č. X. sa zo zákona stala

vlastníctvom štátu. Štát preto so spornou parcelou mohol disponovať (nesprávny je opačný

názor odvolacieho súdu) a prideliť ju do vlastníctva J. a A.. Títo sú ako nadobúdatelia uvedení

v konečnom prídelovom pláne pod poradovým číslom X. a tiež v prídele štátneho

pozemkového úradu v Prahe. Za prídel im bola určená prídelová cena, ktorú uhradili.

Konečné rozhodnutie pozemkového úradu, na ktorom bola schvaľovacia doložka a ktoré má

rovnaké právne účinky ako zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe, nepredložili iba

z dôvodu, že sa im túto listinu pre časový odstup takmer 90 rokov nepodarilo nájsť. Všetky

nimi predložené doklady získané zo štátnych archívov však jednoznačne dokazujú, že došlo

nielen k „záboru“ majetku A., ale tiež k jeho nadobudnutiu štátom, následnému

rozparcelovaniu a prideleniu prídelcom. J. a A. nemali dôvod nebyť dobromyseľní v tom, že

im sporná parcela za vyššie uvedených okolností patrí ako ich vlastníctvo. Tieto pochybnosti

nemali dôvod mať ani právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/. Skutkové a právne závery

odvolacieho súdu sú v rozpore s tým, čo bolo preukázané výpoveďami svedkov A. a J.,

priamych účastníkov rozhodujúcich udalostí. Právny názor odvolacieho súdu zaujatý

v napadnutom rozsudku je prekvapujúci tým viac, že sa prieči záverom, na ktorých spočíva

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý bol

publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2005, a v zmysle ktorého výmery

a prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným

nehnuteľnostiam a sú listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra. Uvedené

listiny majú povahu administratívnych rozhodnutí, ktoré súd nie je mimo rámca správneho

súdnictva oprávnený preskúmavať. Vnesenie pozemkov do užívania J. rodičmi žalobcov 1/

a 2/, ktoré je preukázané vyhlásením z 8. septembra 1999 a výpoveďami svedkov A. a J., je

podľa dovolateľov skutočnosťou, ktorá potvrdzuje dobromyseľnú držbu rodičov žalobcov 1/

a 2/ v rozhodnom období. Keďže vstup do J. a odovzdanie parcely do užívania J. nič

nezmenili na tom, že ju užívali v dobrej viere, odvolací súd nemohol dospieť k záveru, že

u nich nešlo o dobromyseľnú držbu. K zápisu ich vlastníctva do pozemkovej knihy zrejme

nedošlo len preto, lebo predtým nebolo zapísané vlastníctvo štátu a potom J. a A. (to však

samo o sebe nič neznamená, lebo na základe prídelových listín neboli zapísané mnohé iné

osoby; pozemkové úrady sa o to nepostarali a tí, ktorým boli nehnuteľnosti pridelené,

považovali zápis do pozemkovej knihy za nadbytočný). V závere dovolania zaujali názor, že

dobromyseľnosť držby ich právnych predchodcov bola jednoznačne preukázaná; pokiaľ by aj

vznikli nejaké pochybnosti o oprávnenosti držby, muselo by sa vychádzať z toho, že držba

bola oprávnená ( ).

-5-3 Cdo 44/2008

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok odvolacieho súdu za vecne

správny a žiadal dovolanie zamietnuť.

Žalovaná 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú riadne zastúpení (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ),

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že tento rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní,

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ( ),

zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli

najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám

-6-3 Cdo 44/2008

v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy (tzv. iným

vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na to dovolací

súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade (i keď dovolatelia jej

existenciu nenamietali).

Súdy v danom prípade okrem iného riešili tiež otázku, či došlo k nadobudnutiu vlastníctva

spornej nehnuteľnosti právnym titulom vydržania. V konaniach, v ktorých sa posudzuje

splnenie podmienok vydržania, majú spravidla osobitný význam skutkové zistenia súdu

v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou

nakladať s vecou ako so svojou, vyjadruje totiž vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám

o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym

správaním, a to už je spôsobilým predmetom dokazovania. So zreteľom na konkrétne

skutkové okolnosti treba v týchto prípadoch vyriešiť otázku, či držiteľ pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Keďže

dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záver

o nedostatku dobrej viery vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami.

Na problematiku skutkových zistení súdu dovolací súd v danom prípade osobitne

poukazuje preto, lebo vo všeobecnosti platí, že ak má odvolací súd v určitom konaní za to, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, musí dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakovať (

v znení platnom v čase odvolacieho pojednávania).

Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného

dokazovania založil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy, že právni

predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ spornú nehnuteľnosť užívali nerušene a po stanovenú dobu,

pričom na základe vonkajších prejavov ich konkrétneho dokazovaním preukázaného

správania dospel k záveru, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní a že spornú

parcelu držali na základe ich vnútorného presvedčenia, že je predmetom ich vlastníctva. Súd

prvého stupňa z tohto skutkového rámca právne vyvodil splnenie podmienok nadobudnutia

vlastníctva právnym titulom vydržania.

-7-3 Cdo 44/2008

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že súd prvého

stupňa v danom prípade správne zistil skutkový stav (ale ho nesprávne právne posúdil),

z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu zreteľne vyplýva, že dospel k odlišným (opačným)

skutkovým zisteniam než súd prvého stupňa (zistenia o tom, či niekto o určitej skutočnosti

vedel alebo mohol vedieť a či a ako pod vplyvom tejto vedomosti alebo nevedomosti konal,

sú bezpochyby zistenia skutkovej povahy). Odvolací súd totiž vychádzal z toho, že právni

predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ so zreteľom na všetky relevantné okolnosti mali vedieť, že

sporná parcela nie je alebo nemôže byť predmetom ich vlastníctva a z tohto dôvodu neboli

dobromyseľní, že im patrí. Odvolací súd z tohto (odlišného) skutkového rámca právne

vyvodil nesplnenie podmienok nadobudnutia vlastníctva právnym titulom vydržania.

Neuvedomil si pri tom ale dostatočne, že ak nie sú skutkové zistenia súdu prvého stupňa

správne, treba v odvolacom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213

ods. 2 v uvedenom znení). Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom

15. februára 2007 (č.l. 317 spisu) vyplýva, že odvolací súd dokazovanie v uvedenom zmysle

nezopakoval. Podanie správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z , nie je zopakovaním dokazovania (

). Potrebným zopakovaním dokazovania – vo vyššie označenom skutkovom rámci,

ktorý bol na súde prvého stupňa zisťovaný v oveľa širšom rámci aj výpoveďami svedkov A.,

J., A., výsluchom znalca a ďalšími listinami – nie je ani „prečítanie listín“ na č.l. 8 (fotokópia

kúpnej zmluvy z roku 1943), č.l. 10 (prídel štátneho pozemkového úradu v Prahe), č.l. 23

(výpis z pozemkovej knihy), č.l. 60 – 68 (geometrický plán z roku 1999, výpis z katastra,

kópia z katastrálnej mapy, zápisnica z pojednávania, vyjadrenie žalovaného 1/) a č.l. 193 –

199 (znalecký posudok) na odvolacom pojednávaní. Zopakovaním dokazovania v potrebnom

rozsahu nie je ani vyjadrenie sa jednotlivých účastníkov konania k veci na odvolacom

pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd si v prejednávanej veci

nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle ,

a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu

súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov

odvolacieho súdu.

Pokiaľ dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Rozsudok odvolacieho súdu

-8-3 Cdo 44/2008

nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých

právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú

(vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

So zreteľom na to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením

( ) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková