Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Cob-135-2018.pdf
PDF · 141.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/135/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu R. L., W.. X.X.XXXX, Ž. XXX/ XX, V.Š. - Š., K.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J&J Partners, s.r.o., Palackého 2, Košice, IČO: 50 369 482 proti žalovaným: 1/ Y. C., W.. XX.XX.XXXX, F. V. - T., C.Z. XX, zastúpenému JUDr. Adrianou Dudášovou, advokátkou, Kukučínova 19, Košice, 2/ Y. F., W.. XX.X.XXXX, W. M. F. O. XXXX/X, V., 3/ Y. R., W.. X.X.XXXX, F. V., F.Á. XX, zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 14.737,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/52/2011 - 600 zo dňa 10.4.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovaným v 1/ a 3/ rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. III. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 3/ rade trovy celého konania v plnej výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalovanému v 2/ rade náhradu trov celého konania nepriznal (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol už skorším rozsudkom dňa 3.11.2015 č.k. 27Cb/52/2011-385 tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne uplatnenú istinu s príslušenstvom. Na základe žalovanými v 1/ a 3/ rade podaného odvolania odvolací súd uznesením z 27.4.2017 č.k. 3Cob/39/2016-463 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie uviedol, že po vrátení veci nariadil tri pojednávania, ktoré boli odročené z dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu (práceneschopnosť s diagnózou R. - zmiešaná astma). Žiadosť konateľa právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania určeného na deň 10.4.2018 z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá trvá aj v mesiaci apríl 2018 bola doručená súdu prvej inštancie elektronicky a to v deň pojednávania. Žalobca podal v deň pojednávania žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu PN jeho právneho zástupcu a tiež osobne na pojednávaní žalobca žiadal z tohto dôvodu pojednávanie odročiť. Vzhľadom na opakované žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie lustráciou cez webovú stránku Slovenskej advokátskej komory a lustráciou v číselníku chorôb a diagnóz zistil, že zmiešaná astma nie je diagnózou ohrozujúcou život resp. pojednávanie nemá vplyv na jej zhoršenie, a to aj vzhľadom na dĺžku liečby (s malými prestávkami od januára 2018) a správna liečba nemá za následok neschopnosť osoby zúčastniť sa pojednávania. S odkazom na ust. § 183 v spojení s § 184 CSP, § 157 ods. 1 a čl. 5 v spojení s čl. 17, súd prvej
inštancie považoval konanie konateľa právneho zástupcu žalobcu za konanie, ktoré vedie k nedôvodným prieťahom, je v rozpore so zásadou rýchleho prejednania a rozhodnutia sporu, a to aj vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí, ktoré bolo doručené žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi v auguste 2017, oznámil žalobcovi, že pojednávanie z uvedeného dôvodu neodročí a vo veci konal a rozhodol.
3. Súd prvej inštancie oboznámeným listinných dôkazov, písomných vyjadrení, podaní strán sporu a ich právnych zástupcov, z výpovedí strán sporu doplnených v zmysle uložených úloh o oboznámení sa s obsahom exekučného spisu a ostatných súdnych spisov, vyjadrením strán sporu prostredníctvom ich právnych zástupcov, vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným na zaplatenie sumy 14.737,31 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaní ako konatelia spoločnosti REM- PLAST s.r.o. porušili povinnosť uhradiť faktúru žalobcu č. 2008/04 za vykonané práce a dodaný materiál a nesplnili povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti, a preto zodpovedajú žalobcovi za škodu, ktorá mu vznikla tým, že pohľadávka žalobcu po zrušení konkurzu na majetok tejto spoločnosti pre nedostatok majetku ostala neuspokojená. Žalobca preukazoval dôvodnosť pohľadávky faktúrou č. 2008/04 zo dňa 2.4.2008 na sumu 443.976,00 eur (14.737,31 eur) za elektromontážne práce vykonané pre spoločnosť REM-PLAST s.r.o. a platobným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 22.1.2009 sp.zn. 33Rob/243/2008 právoplatným a vykonateľným od 1.7.2009, ktorým súd uložil spoločnosti zaplatiť žalobcovi 14.737,31 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že spoločnosť dlžnú sumu nezaplatila, žalobca podal dňa 10.7.2009 návrh na vykonanie exekúcie. Zo správy súdneho exekútora JUDr. Mgr. E. H., Exekútorský úrad Košice, v konaní EX 1712/2009 zo dňa 2.2.2011 vyplýva, že spoločnosť nemá peniaze na účte v banke, nie je vlastníkom motorových vozidiel a konateľka spoločnosti oznámila, že spoločnosť nemá majetok, nevykonáva podnikateľskú činnosť a má dlhy asi vo výške 35.000,00 eur.
4. Zo súdneho spisu č. 49Er/1906/2009 v exekúcii EX 1712/2009 súd prvej inštancie zistil, že po vykonaní súpisu hnuteľných vecí dlžníka súdnym exekútorom podal Y. C. (žalovaný v 1/ rade) a spoločnosť REM-GROUP s.r.o. návrh na odklad exekúcie, pretože nie všetky spísané veci mali byť vo vlastníctve dlžníka a preukazovali, že dňa 15.1.2014 podali návrh na Okresný súd Košice II žalobu o vylúčenie veci z exekúcie. V predmetnej exekučnej veci preto Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 5.2.2014 povolil odklad exekúcie v časti predaja hnuteľných presne špecifikovaných vecí. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 29.9.2014 č.k. 39C/9/2014-57 právoplatne rozhodol o vylúčení označených hnuteľných vecí uvedených v súpise hnuteľných vecí v exekúcii vedenej pod sp.zn. EX 1712/2009, na základe poverenia vydaného Okresným súdom Košice II v konaní 49Er/1906/2009.
5. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti REM-PLAST s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti bol od 7.2.2003 do 4.2.2009 Y. C., od 5.2.2009 do 9.4.2009 Y. F. a od 10.4.2009 je jedinou spoločníčkou a konateľkou Y. R.. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal podnet na trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa na bývalých a súčasných konateľov spoločnosti. Trestné stíhanie vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie Košice - JUH, pod ČVS: ORP-662/JU-KE-2010 bolo uznesením z 18.6.2012 prerušené, pretože sa nezistila príčinná súvislosť medzi konaním oznamovateľom označených osôb a čo i len čiastočným marením uspokojenia veriteľov. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu podaná žalobcom bola zamietnutá ako nedôvodná. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že na spoločnosť REM-PLAST s.r.o. nie je vedené konkurzné konanie a do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
6. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože spornú faktúru žalobcu ako konateľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. neuznal a vrátil ju žalobcovi. Nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatnenú proti konateľom spoločnosti žiadal zamietnuť, pretože žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škodu, ktorá vznikla jemu a nie spoločnosti. Tvrdil, že žalobca v spore musí preukázať konkrétny nárok, ktorý má spoločnosť proti žalovanému v 1/ rade ako konateľovi spoločnosti a že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Zastával názor, že ako konateľ spoločnosti konal s odbornou starostlivosťou, keď faktúru žalobcu, ktorá bola neopodstatnená v mene spoločnosti neuhradil.
7. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe nevyjadril, súd prvej inštancie oboznámil jeho výpoveď z trestného konania, kde uviedol, že v čase keď bol konateľom, spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, on sám neviedol účtovníctvo a spoločnosť v tom čase mala dve motorové vozidlá a nejaké peniaze na účte.
8. Žalovaná v 3/ rade žiadala žalobu zamietnuť, pretože podľa oznámenia predchádzajúceho konateľa spoločnosť mala mať splnené všetky záväzky a pod jeho vedením nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Uviedla, že žalovaný v 2/ rade jej neodovzdal žiadne účtovné doklady, nereagoval na jej urgencie, nevedela a nevie, či spoločnosť je v predlžení, a preto nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu. Tvrdila, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľom proti spoločnosti je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a spoločnosti konaním konateľa vznikla škoda, pričom s odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Obo/125/2008 zo dňa 16.3.2009 zdôraznila, že nemožno zamieňať škodu na strane veriteľa so škodou spôsobenou spoločnosti. Zdôraznila, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností je na žalobcovi, pričom žalobca nepreukázal, aká škoda a akým konaním žalovanej bola spoločnosti spôsobená.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 135a ods. 1 - 5 Obchodného zákonníka a judikatúry súdov Slovenskej republiky vydaných v obdobných veciach a uviedol, že ustanovenia § 135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa použijú v prípade, ak náhradu škody proti konateľovi uplatňuje obchodná spoločnosť, ktorej je konateľom a ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka sa použije vtedy, ak náhradu škody proti konateľovi uplatňuje veriteľ spoločnosti, ale aj vtedy sa použijú ust. § 135a ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, ktoré sú predpokladom zodpovednosti konateľa. Uviedol, že pre vznik zodpovednosti za škodu konateľa musia byť splnené podmienky a to vznik škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zdôraznil, že zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou objektívnou a tejto zodpovednosti sa konateľ zbaví, len ak preukáže liberačné dôvody podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že ak vstupuje do právneho postavenia spoločnosti veriteľ, ako je tomu v tomto prípade, okrem preukázania existencie podmienok pre náhradu škody musí preukázať, že má pohľadávku proti spoločnosti, ktorú nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti a musí preukázať, že konateľ spoločnosti pri výkone svojej funkcie porušil povinnosti konateľa.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci žalobca ako veriteľ spoločnosti REM-PLAST s.r.o. uplatnil nárok na náhradu škody proti žalovaným ako konateľom tejto spoločnosti z dôvodu, že porušili svoju povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu hoci vedeli, že spoločnosť je v úpadku. Následne žalobca tvrdil, že má judikovanú pohľadávku proti spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorú však nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti a nevyplatením sumy priznanej platobným rozkazom žalovanými, ako konateľmi spoločnosti, vznikla žalobcovi škoda. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako veriteľ musí preukázať, že škoda vznikla spoločnosti a za vzniknutú škodu nesie zodpovednosť konateľ - konatelia spoločnosti, teda že škoda spoločnosti vznikla v príčinnej súvislosti s porušením ich povinnosti pri výkone pôsobnosti konateľa. Zdôraznil, že žalobca počas celého konania nedoložil a neoznačil dôkazy, ktorými by hodnoverným spôsobom určil konanie žalovaných ako konateľov spoločnosti, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu ich povinností v zmysle § 135a Obchodného zákonníka a následne k vzniku škody spoločnosti, práve naopak tvrdil, že spoločnosti nevznikla škoda, ale vznikla škoda žalobcovi ako veriteľovi spoločnosti.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nemožno použiť všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o zodpovednosti konateľa a zodpovednosti za škodu, ale je možné ich použiť len v rozsahu vymedzenom v § 135a Obchodného zákonníka. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody spoločnosti konaním jeho konateľov, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 CSP a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť v konaní plne úspešným žalovaným v 1/ a 3/ rade trovy konania, ktorých výška bude stanovená samostatným uznesením. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní tiež plne úspešný, pretože mu trovy konania nevznikli.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súčasne, aby vec bola odňatá sudkyni JUDr. Slávke Garančovskej. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP. Odvolanie odôvodňoval predovšetkým žalobca nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie. Uviedol, že právny zástupca žalobcu dňa 6.4.2018 požiadal
zo zdravotných dôvodov o odročenie pojednávania určeného na deň 10.4.2018 o 13.00 hod. a doložil potvrdenie ošetrujúceho lekára o dlhodobej práceneschopnosti, ktorá v čase pojednávania trvala s následnou kontrolou 16.4.2018. Žalobca trval na osobnej účasti zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní, konajúca sudkyňa JUDr. S. Garančovská však žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovela, čo oznámila e-mailom dňa 9.4.2018 a vec na pojednávaní prejednala bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na prejednanie veci v prítomnosti zvoleného právneho zástupcu a tiež k odňatiu žalobcovi jeho ústavného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca zdôraznil, že splnil si svoju povinnosť podľa § 183 ods. 3 CSP bezodkladne oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania a v rozpore s týmto ustanovením konajúca sudkyňa hodnotila zdravotný stav právneho zástupcu žalobcu, čo nie je úlohou súdu, ale ošetrujúceho lekára. Poukázal na zdravotné ťažkosti právneho zástupcu a mal za to, že pracovná neschopnosť právneho zástupcu žalobcu je ospravedlniteľným dôvodom bez ohľadu na to, z akých konkrétnych zdravotných dôvodov bol uznaný dočasne práceneschopným, a podľa žalobcu nie je ani významné, či advokát v dobe svojej práceneschopnosti mal prístup k dátovej schránke alebo e-mailovej adrese, prostredníctvom ktorých by bol (inak) schopný komunikovať so súdmi. Uviedol tiež, že zastúpenie advokátskym koncipientom nebolo možné, pretože čerpá materskú dovolenku a žalobca so zastupovaním advokátskym koncipientom ani nesúhlasil. Tvrdil, že aj keď sa právny zástupca žalobcu viackrát nezúčastnil na pojednávaní a svoju neúčasť ospravedlnil, nemožno túto neúčasť v celkovom kontexte prebiehajúceho súdneho sporu považovať za právne významnú t.j. za taká, v dôsledku ktorej dochádza k zásadnému predĺženiu prebiehajúceho súdneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že od rozhodnutia vo veci samej opakovane namietal zaujatosť sudkyne JUDr. Slávky Garančovskej s poukazom na to, že žalovaný v 1/ rade je zastúpený advokátkou JUDr. Adrianou Dudášovou so sídlom na Kukučínovej 19, z advokátskej kancelárie JUDr. Jozefa Oleja, ktorý je otcom konajúcej sudkyne a JUDr. Jána Garančovského - manžela konajúcej sudkyne. Na základe týchto rodinných väzieb žalobca podal návrh na vylúčenie konajúcej sudkyne z rozhodovania veci. Krajský súd v Košiciach nebral do úvahy súvislosti rodinného spoločenstva a tak vec prejednala zaujatá sudkyňa proti žalobcovi a tým zabezpečila nemalý finančný prínos do rodinného rozpočtu. Žalobca zastával názor, že konajúca sudkyňa nepostupovala podľa § 50 CSP, čím porušila čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR. K nesprávne zistenému skutkovému stavu uviedol, že na základe objednávky žalovaného v 1/ rade vykonal odborné elektrikárske práce na objekte žalovaného v 1/ rade, za vykonané práce predkladal faktúry, ktoré žalovaný v 1/ rade preplácal a nezaplatil poslednú faktúru, preto žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na súd a platobný rozkaz vydaný 22.1.2009 sp.zn. 33Rob/243/2008 nadobudol právoplatnosť až po vyše polroku, pretože žalovaný v 1/ rade menil adresy podnikania za účelom vyhnúť sa prevzatiu platobného rozkazu. Následný prevod obchodného podielu žalovaným v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade považoval žalobca za účelový a podvodný. Žalobca sa domnieval, že žalovaný v 1/ rade neupozornil žalovaného v 2/ rade na skutočný stav majetku spoločnosti, preto žalovaného v 2/ rade považoval za dôležitého svedka na objasnenie zavádzajúcich výpovedí žalovaného v 1/ rade. Konanie žalovaného v 1/ rade považoval za rozporné s dobrými mravmi, ktoré nemá právnu ochranu. Napadnutý rozsudok a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2017 sp.zn. 3Cob/39/2016 žalobca považoval za nesprávne a rozporné vzhľadom k uvádzaným skutočnostiam. Citujúc uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo/3/2009 k zodpovednosti žalovaných ako konateľov obchodnej spoločnosti, žalobca uviedol, že základným predpokladom na uplatnenie nároku veriteľom je, že pohľadávku nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti a konanie žalovaných nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Poukázal na prehlásenie žalovanej v 3/ rade, ktorá potvrdila, že spoločnosť má dlhy vo výške asi 35.000,00 eur. Uviedol, že dlžník je povinný sledovať svoju finančnú situáciu, zabezpečiť financovanie spoločnosti a predchádzať úpadku. Ak sa spoločnosť dostane do platobnej neschopnosti alebo sa stane predlženou, je povinný podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaní ako konatelia nesplnili povinnosť uložiť do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku, posledná je k 31.10.2014, teda vedome porušili povinnosti, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka a zo Zákona o účtovníctva. Ďalej tvrdil, že žalovaní porušili aj ustanovenie § 67 Obchodného zákonníka o rezervnom fonde, svojimi úkonmi poškodili spoločnosť a spôsobili jej úpadok, teda nepostupovali s odbornou starostlivosťou, preto nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že nepriaznivá situácia spoločnosti a nesplnenie povinnosti uhradiť cenu poskytnutého plnenia spoločnosťou, nie je bez ďalšieho porušením základnej povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca zastával názor, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že má pohľadávku proti spoločnosti, a to právoplatným platobným rozkazom a oznámením súdneho exekútora, že pohľadávka žalobcu je v exekučnom konaní nevymožiteľná. Keďže žalobca nemôže svoju
pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, domáha sa zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom od žalovaných ako konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody.
14. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Zastával názor, že nie je daný ani jeden odvolací dôvod uplatnený žalobcom. Poukázal na to, že spor prebieha od roku 2011 a v zrušujúcom uznesení zo dňa 27.4.2017 odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Uviedol, že žalobca od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu v auguste 2017 až do uskutočnenia pojednávania dňa 10.4.2018 nedoručil konajúcemu súdu žiadne dôkazy alebo návrhy na vykonanie dokazovania a neuviedol ani žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by preukazoval dôvodnosť svojho nároku v intenciách odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Tvrdil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, lebo v zmysle § 135a Obchodného zákonníka neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by bola preukázaná zodpovednosť žalovaných ako konateľov a nárok žalobcu v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka ako veriteľa spoločnosti. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie žalovaný v 1/ rade uviedol, že o nevylúčení konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci rozhodol nadriadený súd na základe všetkých žalobcom tvrdených skutočností, teda neexistuje závažná okolnosť, ktorá by odôvodňovala odňatie veci konajúcej sudkyni. Poukázal tiež na to, že termíny pojednávaní určené na deň 16.1.2018, 30.1.2018 a 13.3.2018 boli odročené na žiadosť žalobcu z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu a posledného pojednávania konaného 10.4.2018 sa zúčastnil žalobca osobne. Zastával názor, že žalobca teda opomína skutočnosti a upozornenia súdu, ktoré poslednému pojednávaniu predchádzali, a preto konajúca sudkyňa správne postupovala, keď návrhu žalobcu na odročenie pojednávania nevyhovela. Zastával názor, že vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcu, bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť, ak sa ho nemohol zúčastniť, o to viac to platí v prípade advokáta, od ktorého možno vždy spravodlivo žiadať, až na zákonné výnimky, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
15. Žalovaná v 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojich prednesoch a vyjadreniach a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia. Pokiaľ žalobca namietal, že vo veci konala zaujatá sudkyňa, žalovaná v 3/ rade poukázala na to, že o vylúčení konajúcej sudkyne bolo už právoplatne rozhodnuté a v tomto smere ide o vec res iudicata. S odkazom na ustanovenie § 49 ods. 3 CSP, žalovaná v 3/ rade zdôraznila, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, preto nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania nemožno subsumovať pod zaujatosť sudkyne. Poukázala tiež na novú procesnú úpravu (§ 183 CSP), podľa ktorej platí zásada, že od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, pričom advokát túto možnosť nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16 ods. 3 Zákona o advokácií). Žalovaná v 3/ rade zastávala názor, že je na úvahe súdu, či dôvod na odročenie pojednávania je dôležitý a citovala zo žiadosti právneho zástupcu žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.4.2018, kde právny zástupca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mal mať takú diagnózu, ktorá ohrozuje život, aby znemožňovala účasť na pojednávaní. Uviedla, že neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nevytvorila stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, pretože v konaní neboli prezentované nové skutočnosti, ku ktorým by žalobca nemal právo sa vyjadriť v priebehu konania. Zdôraznila, že žalobca mal od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu v auguste 2017 dostatočný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, resp. obrany čo neurobil a po vrátení veci len vzniesol námietku zaujatosti konajúcej sudkyne. Žalovaná v 3/ rade dala do pozornosti aj skutočnosť, že ani v odvolaní žalobca nedal odpoveď na to, kedy a aká škoda, v akej výške mala konaním žalovanej v 3/ rade vzniknúť spoločnosti REM-PLAST s.r.o., teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a nekonkretizoval ani v čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovanej.
16. Žalobca vo vyjadrení k stanoviskám žalovaných v 1/ a 3/ rade zotrval na dôvodoch odvolania. Zdôraznil, že posudzovanie zdravotného stavu a neodkladnosti lekárskeho vyšetrenia je odbornou otázkou, ktorú si súd nemôže sám vyriešiť. Vzhľadom na to, že žalobca trval na osobnej účasti zvoleného právneho zástupcu, žalobca nemal dôvod zvoliť si iného právneho zástupcu a túto povinnosť nemal ani právny zástupca žalobcu, ak je medzi žalobcom a ním zvoleným právnym zástupcom vytvorená dôvera.
17. Žalovaná v 3/ rade v stanovisku k vyjadreniu žalobcu poukázala na to, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu novú skutočnosť a zotrval na svojich argumentoch, ktoré sú jej aj súdu známe. Uviedla, že tvrdenia žalobcu vychádzajú z mylných predpokladov a účelových tvrdení, ktorých snahou je privodiť si lepšiu pozíciu v konaní. Zároveň zotrvala na doterajších prednesoch.
18. Žalovaný v 1/ rade sa k podaniu žalobcu písomne nevyjadril.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
21. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 9.2.2011, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalobcom podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
22. V podanom odvolaní žalobca namietal zaujatosť konajúcej sudkyne JUDr. Slávky Garančovskej s poukazom na jej rodinné väzby s advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefa Oleja a JUDr. Jána Garančovského, do ktorej patrí právna zástupkyňa žalovaného v 1/ rade - JUDr. Adriana Dudášová. Vytýkal konajúcej sudkyni, že nesplnila si povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 50 CSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietku zaujatosti JUDr. Slávky Garančovskej v tomto znení podal žalobca už dňa 9.8.2017 a rozhodol o nej Krajský súd v Košiciach uznesením z 25.8.2017 č.k. 2Ncb/5/2017 - 491 tak, že sudkyňa Okresného súdu Košice I JUDr. Slávka Garančovská nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na tomto súde pod sp.zn. 27Cb/52/2011, čo v odvolaní uviedol aj sám žalobca. Keďže na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd (§ 53 ods. 2 CSP), odvolací súd sa námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne vznesenou opakovane a z rovnakých dôvodov žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal, neprihliadal na ňu a spor v odvolacom konaní prejednal.
23. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, keď vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, v dôsledku ktorého žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, pretože napriek ospravedlneniu, preukázaniu pretrvávajúcej práceneschopnosti a žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie mu nevyhovel a vo veci konal a rozhodol.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.
25. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdený odvolací dôvod nie je daný.
26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil skutočnosti, ktoré uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 7 až 9) a to, že právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 16.1.2018, 30.1.2018 a 13.3.2018 zo zdravotných dôvodov. Zo strany súdu bol následne určený termín pojednávania na deň 10.4.2018 a žalobca prevzal predvolanie spolu s upovedomením súdu dňa 20.3.2018 a jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie spolu s upovedomením doručené 16.3.2018. Dňa 6.4.2018 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania pre jeho pretrvávajúcu práceneschopnosť z dôvodu, že žalobca trvá na právnom zastúpení
JUDr. J. Juhászom. Uviedol tiež, že kontrolu má určenú u lekára na deň 16.4.2018 a ak aj po tomto termíne bude práceneschopnosť JUDr. J. Juhásza pretrvávať, zabezpečí po dohode s klientom R. substitučné zastupovanie iným advokátom. Súd prvej inštancie dňa 9.4.2018 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu, že diagnóza uvádzaná jeho ošetrujúcim lekárom nie je život ohrozujúcou a nemá za následok neschopnosť zúčastniť sa nariadeného pojednávania. V deň pojednávania 10.4.2018 ( o 13.00 hod.) žalobca doručil súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že jeho právny zástupcu je na neodkladnom lekárskom vyšetrení a žalobca trvá na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní. Zároveň v tom istom čase bola doručená aj žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania s textom totožným s jeho podaním zo dňa 6.4.2018, v ktorom bolo navyše uvedené „nemám vedomosť o tom, že by som mal mať takú diagnózu, ktorá ohrozuje život, aby mi znemožňovala účasť na pojednávaní a to aj napriek tomu, že sme uviedli v predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 6.4.2018 dostatočné dôvody na odročenie pojednávania“.
27. Podľa § 183 ods. 1, 2 a 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
28. Je potrebné zdôrazniť, že žiadny právny predpis nestanovuje koľkokrát môže byť pojednávanie odročené a ktoré dôvody možno považovať za dôležité. Dôležitosť dôvodu sa vždy posudzuje s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom súd nie je povinný vždy akceptovať stranou sporu uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania.
29. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo/130/2012 pod R 132/2014, ktorého právna veta znie: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1.januára 2012, je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.“ Podľa názoru odvolacieho súdu potreba preukázania dôležitého dôvodu v prípade žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov doložením kvalifikovaného vyjadrenia lekára o tom, že žiadajúca strana sporu alebo jej právny zástupca sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania, je aktuálna aj za účinnosti Civilného sporového poriadku.
30. V posudzovanej veci, vychádzajúc z obsahu spisu, právny zástupca žalobcu takéto potvrdenie od lekára nepredložil, navyše v ospravedlnení, ktoré doručil súdu prvej inštancie 10.4.2018 uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mal takú diagnózu, ktorá by ohrozovala život alebo znemožňovala mu účasť na pojednávaní. Odvolací súd s poukazom už aj na vyššie uvedené, zastáva názor, že nepostačuje len potvrdenie od lekára o práceneschopnosti ale kvalifikovaným vyjadrením ošetrujúceho lekára musí žiadateľ preukázať dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (náhle alebo vážne zhoršenie zdravotného stavu), pre ktoré sa strana sporu alebo jej právny zástupca nemôže zúčastniť pojednávania a len také dôvody možno potom považovať za vážne a odôvodňujúce odročenie pojednávania.
31. Vzhľadom na to, že na strane žalobcu nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by súdu prvej inštancie dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie podľa § 183 ods. 1 CSP, existenciu takýchto dôvodov znemožňujúcich účasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu dokonca priamo poprel, súd prvej
inštancie preto správne uzavrel, že neexistujú vážne dôvody na jeho strane pre odročenie pojednávania a správne vo veci konal.
32. Súd prvej inštancie teda konal podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, postupoval procesne správne a teda neznemožnil žalobcovi, ako strane sporu uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto tento odvolací dôvod nie je naplnený.
33. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil aj odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.f/ a písm.h/ CSP.
34. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak ju nesprávne interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
36. Odvolací súd zastáva názor, že ani tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkové stavu, vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 a 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a napadnutý rozsudok aj náležite odôvodnil.
37. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
38. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu, odvolací súd uvádza:
39. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
40. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
41. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, majú teda konať odborne a lojálne voči spoločnosti a jej spoločníkom. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, podnikania spoločnosti. Lojalita vo vzťahu k spoločnosti a jej spoločníkom znamená povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo poškodiť záujmy spoločnosti a spoločníkov a povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
42. Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené aj zákonné predpoklady, a to vznik škody, pretože len ak vznikne škoda, možno sa domáhať jej náhrady; ďalej porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, a to či už úmyselným alebo nedbanlivostným konaním či nekonaním, ak boli povinní konať a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda konateľ zodpovedá za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie.
43. Zodpovednosti za spôsobenú škodu sa konateľ zbaví len pri existencii aspoň jedného z liberačných dôvodov uvedených v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka t.j. ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
44. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
45. Z odvolacích dôvodov žalobcu a tiež jeho prednesov v konaní vyplýva, že proti žalovaným ako konateľom spoločnosti REM-PLAST s.r.o. uplatňuje ako veriteľ tejto spoločnosti nárok na náhradu škody, pretože spoločnosť neuhradila faktúru vystavenú žalobcom za vykonané práce a svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, a preto za škodu zodpovedajú žalovaní v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
46. Podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie, či boli splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku žalobcom ako veriteľom na náhradu škody proti žalovaným ako konateľom tejto obchodnej spoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.
47. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že veriteľ, ktorý má proti obchodnej spoločnosti pohľadávku vyplývajúcu ako v tomto prípade z ich vzájomného zmluvného vzťahu, je povinný uplatňovať svoje pohľadávky u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti, napr. preto, že je platobne neschopná, má možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok proti spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť ako dlžník voči vlastným konateľom. Z uvedeného vyplýva, že musí tu existovať nárok spoločnosti na náhradu škody proti konateľom, ktorú škodu si spoločnosť od konateľov nevymáha, ktorých sa spoločnosť platne vzdala alebo o ktorých uzavrela platnú dohodu o urovnaní. Existenciu takejto škody, ktorú spôsobili spoločnosti jej konatelia, musí preukázať veriteľ, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a uplatnením pohľadávky spoločnosti (teda
nie svojej pohľadávky) proti konateľom sa stáva nositeľom hmotnoprávneho nároku proti konateľom. Zákonná konštrukcia teda predvída prechod nároku (na náhradu škodu spoločnosti proti konateľom) zo spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo strany veriteľa. Pôvodný nárok veriteľa proti spoločnosti zaniká dňom zániku (napr. splnením) nadobudnutého nároku veriteľa proti konateľovi.
48. Z uvedeného možno vyvodiť, že pre uplatnenie nároku veriteľa na náhradu škody proti konateľom spoločnosti nepostačuje, len aby preukázal, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Veriteľ musí preukázať predovšetkým to, že spoločnosť má proti konateľom nárok na náhradu škody a práve do nárokov spoločnosti titulom tejto škody proti konateľom vstupuje veriteľ, ktorý svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti.
49. V posudzovanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, nepochybne vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal, že spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vznikla nejaká škoda konaním jej konateľov. Spoločnosti by mohla vzniknúť škoda tým, že sa znížil jej majetok alebo nedošlo k jeho zvýšeniu, napr. preto, že uhradila penále zdravotnej poisťovne, ktorým mohol konateľ včasným a odborným konaním predísť alebo spoločnosti vznikla škoda tým, že dôvodným odstúpením od zmluvy obchodným partnerom pre nečinnosť jej konateľa prišla o zisk a podobne. Žiadnu obdobnú skutočnosť, v dôsledku ktorej spoločnosti vznikla škoda, žalobca netvrdil a nepreukazoval a teda ani nemohol preukázať to, že práve konaním žalovaných ako konateľov došlo k vzniku škody.
50. Strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a v rámci konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§ 150 ods. 1 a § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci v jeho neprospech.
51. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že konaním žalovaných ako konateľov spoločnosti REM-PLAST s.r.o. vznikla tejto spoločnosti škoda, túto nešpecifikoval čo do dôvodu a výšky a teda neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu.
52. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane výrokov o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.
53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovaným v 1/ a 3/ rade, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli.
54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).