Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/3/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1) M., miesto podnikania

N., X., 2) V., miesto podnikania N., X., oboch zastúpených JUDr. Ľ. H., advokátom, V., X.

proti žalovanej: M., bytom P., X., zastúpenej JUDr. M., advokátom, N.5, X., o zaplatenie

149 633 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde K. pod sp. zn. , na

dovolanie oboch žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. novembra

2008 č. k. -87, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalovanej zákaz previesť vlastnícke

právo a nakladať spôsobom smerujúcim k scudzeniu, zriadeniu vecného bremena alebo

záložného práva k nehnuteľnosti v jej bezpodielovom spoluvlastníctve 1/1 zapísanej

na LV č. X. parcela č. X. o výmere 469 m² druh pozemku ostatné plochy, parcela

č. X. o výmere 131 m², druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavená

stavba – rodinný dom súpisné číslo X., parcela č. X. o výmere 131 m², druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, vedených Správou katastra K., obec S. B., nachádzajúcej sa

v katastrálnom území S. Bela až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Vychádzal z toho, že návrh na vydanie uvedeného predbežného opatrenia bol podaný

v konaní, v ktorom žalobcovia sa proti žalovanej domáhajú náhrady škody vzniknutej

im nezaplatením pohľadávok právoplatne priznaných proti spoločnosti B., s.r.o., v konaní na

Okresnom súde K. pod sp. zn. vo výške 96 787,- Sk s úrokom z omeškania vo

výške 15 % zo sumy 60 900,- Sk od 17. 09. 2004 do zaplatenia, ďalej trov uvedeného

konania vo výške 8 322,- Sk, trov právneho zastúpenia 38 186,- Sk, trov exekučného konania

500 Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške

5 838,- Sk. Ani v exekučnom konaní na základe uvedeného exekučného titulu neboli tieto

pohľadávky žalobcov uspokojené. Poverený súdny exekútor podal informáciu o stave

exekučného konania, podľa ktorej spoločnosť B. s.r.o., nevlastní nehnuteľnosti, ani obchodné

podiely v iných spoločnostiach. Na adrese sídla je spoločnosť neznáma. Toto súd

považoval za osvedčenie skutočností, že nároky žalobcov nemôžu byť z majetku obchodnej

spoločnosti uspokojené. Žalovaná bola konateľkou označenej spoločnosti a nároky žalobcov

vznikli v čase, keď ona v tejto funkcii pôsobila.

Podľa § 135a ods. 5 prvá veta Obch. zák., nároky spoločnosti na náhradu škody voči

konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže

uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.

Proti spoločnosti B., s.r.o., sa vedú na súde ďalšie konania, je preto reálne ohrozený

výkon rozhodnutia. Žalobcovia v návrhu riadne opísali rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Uviedli podmienky dôvodnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnili aj nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie o vydanom predbežnom opatrení nepotreboval súd zisťovať

jednotlivé skutočnosti pri dodržaní procesných formalít dokazovania tak, ako je to pri

riadnom procesnom dokazovaní. Osvedčené skutočnosti vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu sa javia nanajvýš pravdepodobné. Preto návrhu na vydanie predbežného opatrenia

vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie žalovaná. Podľa jej názoru neboli

splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd rozhodol o neúplnom

a nejasnom návrhu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne sa súd predovšetkým vysporiadal

s aplikáciou ust. § 135a Obch. zák. na predmetnú vec. Ani žalobcovia v návrhu, a ani súd

v uznesení sa nezaoberal otázkou, či žalovaná spôsobila spoločnosti B., spol. s r.o., škodu.

Žalobcovia návrh neodôvodnili zodpovednosťou žalovanej za škodu, ktorú mala spôsobiť

spoločnosti B., spol. s r.o. Tejto spoločnosti žalovaná nespôsobila vôbec žiadnu škodu. Pri

výkone svojej pôsobnosti konateľa vždy postupovala s odbornou starostlivosťou a v dobrej

viere, že koná v záujme spoločnosti. Druhotná platobná neschopnosť spoločnosti v žiadnom

prípade nezakladá zodpovednosť konateľa za škodu voči tejto spoločnosti. V návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, ale i v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba

akékoľvek zdôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd sa len okrajovo

zaoberal pomerom žalovanej sumy a hodnoty nehnuteľností, ktoré sú nariadením

predbežného opatrenia postihnuté. Predbežné opatrenie postihuje aj rodinný dom, v ktorom

žije so svojím manželom a deťmi. Pohľadávka, ktorú uplatňujú žalobcovia proti nej v konaní,

je vo veľkom nepomere k hodnote nehnuteľností. Formulácia výroku rozhodnutia súdu

prvého stupňa je taká, že podľa nej nie je postihnutá

aj stavba – rodinný dom súp. č. X.. Napriek tomu Správa katastra K. na LV č. X. k. ú. S. B.

vyznačila obmedzujúcu poznámku vzťahujúcu sa aj na stavby. Výrok uznesenia, pokiaľ sa

týka formulovania toho, na čo sa má predbežné opatrenie vzťahovať, označila za zmätočný.

Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh

na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa

19. novembra 2008 č. k. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak,

že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný do konania, v ktorom podľa žaloby

z 21. 07. 2008 žalobcovia uplatňujú proti žalovanej finančné nároky súvisiace s tým, že

spoločnosť B., s.r.o., v ktorej žalovaná pôsobila ako spoločníčka a konateľka, neuspokojila

ich nároky priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Treba súhlasiť s tým,

že z podaného návrhu, i jeho príloh, možno mať za osvedčené, že žalobcovia nemôžu

uspokojiť svoje pohľadávky z majetku spoločnosti B., s.r.o.. Žalobcovia však v žalobe z 21.

07. 2008, ani v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, neuvádzajú také skutočnosti

a nepredkladajú také listinné dôkazy, ktoré by osvedčovali zodpovednosť žalovanej za škodu

spôsobenú spoločnosti. Tento nedostatok žalobcovia v podstate uznávajú aj tým, že

žalobný návrh upresňujú podaním z 10. 10. 2008, v ktorom zdôrazňujú,

že uplatňujú nárok na náhradu škody, ktorú žalovaná spôsobila spoločnosti B., s.r.o., vo

vlastnom mene a na vlastný účet. Netvrdia a neosvedčujú kedy, akým konaním,

či opomenutím (aké má na mysli ust. § 135a ods. 1, 2 Obch. zák.) spôsobila žalovaná ako

konateľka spoločnosti B., s.r.o., tejto spoločnosti škodu a v akej výške.

Z ust. § 135a ods. 5 Obch. zák. vyplýva, že ak veritelia nemôžu svoju pohľadávku

uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. z dôvodu jej platobnej neschopnosti, ako je to v tejto

veci), majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči

spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má

spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom.

Ak žalobcovia neosvedčili existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má

spoločnosť B., s.r.o., proti žalovanej, neosvedčili ani existenciu takéhoto právneho vzťahu

medzi nimi a žalovanou v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák. Toto zakladalo dôvod

na zamietnutie podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedenú odvolaciu

námietku spočívajúcu v popieraní osvedčenia zodpovednosti žalovanej za škodu voči

spoločnosti B., s.r.o., odvolací súd teda uznal za opodstatnenú.

Odvolací súd je toho názoru, že súdu prvého stupňa nemožno uprieť snahu

vysporiadať sa so zákonnými podmienkami pre nariadenie predbežného opatrenia Z hľadiska

ďalších zákonných podmienok, aké vyžadujú ustanovenia , či Ak však nebol

osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania, nebolo potrebné, či relevantné zaoberať

sa ani nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, potreby dočasnej úpravy,

či primeranosti zásahu do práv žalovanej.

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Uvedený záver neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Účastníci v konaní o žalobe

majú možnosť v rámci dokazovania produkovať rozhodujúce skutočnosti i označovať

na ne dôkazy tak, ako sa to od nich žiada v civilnom súdnom konaní v zmysle zásady

prejednacej s prvkami kontradiktórnosti (, , , ).

Aj keď to je nad rámec potrieb rozhodnutia o podanom odvolaní, pretože návrh

na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý, odvolací súd považuje za žiaduce sa

vyjadriť aj k ďalšej námietke týkajúcej sa neúplnosti, či nepresnosti výroku rozhodnutia súdu

prvého stupňa. V tomto smere treba súhlasiť s tým, že ani samotný návrh na vydanie

predbežného opatrenia nekonkretizuje presne a určite, či sa navrhované predbežné opatrenie

má týkať aj stavby na pozemku. Ak má sa navrhované predbežné opatrenie dotýkať aj tejto

stavby, treba to výslovne, konkrétne a určite uviesť aj v návrhu a potom aj v rozhodnutí súdu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 1. decembra 2008.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dovolanie a navrhli, aby dovolací súd

uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 11. 2008 č. k. -86 zrušil alebo

zmenil tak, že uznesenie súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.

Poukázal, že odvolací súd vo svojom uznesení, osvojac si nezmyselný názor žalovanej

uvedený v jej odvolaní, že medzi žalobcami a žalovanou nie je právny vzťah, že ho

žalobcovia neosvedčili, a to z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili zodpovednosť žalovanej

za škodu spôsobenej spoločnosti B., spol. s r.o., v ktorej bola žalovaná konateľkou,

a že žalobcovia tiež neosvedčili, že spoločnosti žalovaná škodu (a konkrétnu výšku)

spôsobila, zamietol na základe uvedeného návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa

odvolacieho súdu, ak žalobcovia neosvedčili existenciu konkrétneho nároku na náhradu

škody, ktorý má spoločnosť B. proti žalovanej, tak neosvedčili ani existenciu právneho

vzťahu medzi nimi a žalovanou v zmysle Čo sa týka tvrdenia

odvolacieho súdu, že žalobcovia neosvedčili zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú

spoločnosti B., tak odvolací súd obracia význam a znenie ustanovenia

hore nohami, lebo uvedené ustanovenia jednoznačne určuje, kto má preukazovať,

či konateľ spoločnosti zodpovedá za škodu. A tým zákonom určeným povinným subjektom

na preukázanie danej zodpovednosti, resp. „nezodpovednosti“, je explicitne konateľ

spoločnosti. Konateľ je povinný preukázať, že za škodu nezodpovedá. Jeho zodpovednosť

za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a tejto zodpovednosti sa môže

zbaviť len preukázaním liberačného dôvodu uvedeného v Dôkazné

bremeno je na žalovanej, aby preukázala, že za škodu nezodpovedá. Odvolací súd,

nevychádzajúc zo žiadneho zákonného ustanovenia, opiera jeden zo svojich dôvodov, prečo

zamietol návrh žalobcov, o tvrdenie, že dôkazné bremeno o preukazovaní zodpovednosti

žalovanej za škodu spôsobenú spoločnosti B. je na žalobcoch. Odvolací súd takýmto svojím

tvrdením prekrúca zákonné ustanovenie, vytvára a požaduje od žalobcov povinnosť, ktorá

v žiadnom zákone nie je, a takýmto svojím postupom robí svoje rozhodnutie

nepreskúmateľné. Čo sa týka tvrdenia odvolacieho súdu, že žalobcovia neosvedčili,

že spoločnosti B. žalovaná škodu spôsobila, a nesvedčili ani jej výšku, tak odvolací súd

v tomto dôvode zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec nevychádza

zo skutočností o škode, ktorú žalovaná spoločnosti B. spôsobila, a ktoré žalobcovia súdu

preukázali. Žalovaná vo svojom odvolaní voči uzneseniu i odvolací súd majú evidentný

problém vyporiadať sa s pojmom „škoda spôsobená spoločnosti B.“ a s „pojmom náhrada

tejto škody“.

Škodou v danou prípade je hmotná ujma bez pochybností vyjadriteľná v peniazoch,

ktorá vznikla spoločnosti B., v ktorej mene konala žalovaná. Spoločnosť B.

je podnikateľským subjektom, čiže má podnikať a účelom podnikania je dosahovanie zisku.

Konateľ je zo zákona povinný postupovať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom, musí

totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc

z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Žalovaná –

konateľka zrejme záujmy spoločnosti B. nepoznala, zrejme jej nebolo známe,

že záujmom spoločnosti ako každého podnikateľa je dosahovanie zisku. Zisk možno okrem

iného hodnotiť i ako nadobudnutie hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch. Z uvedeného pohľadu

možno zisk považovať za protipól škody, resp. hmotnej ujmy. Zisk môže byť vyjadriteľný

i ako splatná a uhradená pohľadávka oprávneného – spoločnosti. Opakom zisku z tohto

pohľadu je dlh povinného – spoločnosti, t. j. pohľadávka oprávneného – iného subjektu ako

povinnej spoločnosti, a berúc do úvahy vyššie uvedené, opakom zisku je škoda – hmotná

ujma spredmetnená v dlhu povinnej spoločnosti, čím by mala byť pohľadávka žalobcov,

presne špecifikovaná a preukázaná, a súdne vymáhané pohľadávky iných spoločností voči

spoločnosti B. vo výške cca 5 mil. slovenských korún? Mala by byť pohľadávka žalobcov

voči spoločnosti B. ziskom či iným benefitom? Nijako inak, ako škodou spoločnosti B., sa

pohľadávka žalobcov ani nazvať nedá. To len žalovaná a odvolací súd tomu nemôžu prísť na

meno. Následkom nehospodárneho konania žalovanej ako konateľky v spoločnosti B. je

škoda. Žalovaná – konateľka spoločnosti B. neviedla spoločnosť k dosahovaniu zisku, ale

žalovaná viedla spoločnosť k dlhom – čo je jednoznačne škoda. Spoločnosť B. je bez

všetkých pochybností oprávnená požadovať od svojej konateľky – žalovanej náhradu takto

spôsobenej škody. Že si náhradu škody spoločnosť B. voči žalovanej neuplatňuje,

neuplatňovala, vyplýva len z prirodzeného následku skutočnosti že konateľka – žalovaná bola

aj zároveň len jedinou spoločníčkou v spoločnosti B.. Avšak to, že sa spoločnosť B.

nedomáha náhrady škody, ktorú jej žalovaná spôsobila, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že

náhradu škody voči žalovanej, namiesto spoločnosti B. môžu uplatňovať veritelia spoločnosti

B. – žalobcovia vo svojom mene a na svoj účet, keď nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku

z majetku spoločnosti B.. Aký iný význam by ináč malo ustanovenia vo vzťahu

k veriteľom? Významom tohto ustanovenia je jednoznačne to, že konateľ je plne zodpovedný

za konanie svojej spoločnosti, ak sa zodpovednosti nezbaví, a keď viedol spoločnosť tak, že

jej spôsobil škodu spredmetnenú v dlhu, ktorý spoločnosť nie je schopná svojím veriteľom

splácať, veritelia sú plne oprávnení postihovať takéhoto „dobrého“ konateľa, domáhať sa

nárokov na náhradu škody. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že žalovaná spoločnosti B.

škodu spôsobila, a výška tejto škody je minimálne 149 633 Sk, s prísl., t. j. výška pohľadávky

žalobcov, spoločnosť B. má nárok domáhať sa náhrady tejto škody voči žalovanej – bývalej

konateľke, žalobcovia teda jednoznačne preukázali a osvedčili právny vzťah medzi nimi

a žalovanou. (5) Na základe uvedeného žalobcovia (dovolatelia) navrhujú, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil alebo zmenil tak,

že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovaná vo vyjadrení na dovolanie žalobcov uviedla, že absenciu elementárnych

predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu a vzniku samotnej škody sa

dovolatelia pokúsili v podanom dovolaní odstrániť absurdnou konštrukciou, podľa ktorej

nezaplatená pohľadávka dovolateľov sa rovná nedosiahnutý zisk spoločností B. spol. s r. o. =

škoda spoločnosti B., spol. s r.o. = zodpovednosť konateľky za škodu spoločnosti B., spol.

s r.o., a túto myšlienku v odôvodnení podaného dovolania ďalej rozvíjajú. Táto konštrukcia je

tak z hľadiska právneho, ako aj z hľadiska ekonomického a akejkoľvek logickej argumentácie

absolútny nezmysel. Ani ten „nedosiahnutý zisk“, ktorý má zakladať zodpovednosť žalovanej

za škodu spôsobenú spoločnosti B., spol. s r.o., nikde dovolatelia nevyčíslili ani len rádovo.

Žalovaná však tvrdí, že žiadna škoda spoločnosti B., spol. s r.o., nevznikla, teda nemôže ani

preukázať, že ju nezavinila. Žalobcovia musia najskôr preukázať vznik škody, a to vznik

škody na strane materskej spoločnosti B., spol. s r.o., výšku škody, porušenie povinnosti pri

výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou

starostlivosťou a konečne príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti konateľa a vznikom

škody. Až následne má žalovaná možnosť preukázať liberačný dôvod. Žalobcovia však ani

náznakom neuniesli dôkazné bremeno, namiesto toho sa v odôvodnení dovolania zaoberajú

podivnými konštrukciami

o ušlom zisku. Navrhuje, aby najvyšší súd dovolanie žalobcov zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), preskúmal

dovolanie žalovaných a zistil, že dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 239 ods. 1

písm. a/ , bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa

, bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel k zisteniu,

že dovolanie žalobcov nie je dôvodné.

Obrana žalovanej proti nariadenému predbežnému opatreniu súdom prvého stupňa

bola v odvolaní založená na tom, že pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené

zákonom stanovené podmienky.

Z citácie ustanovenia vyplýva, že pred začatím konania môžu byť

dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia nasledovné skutočnosti: 1), ak je potrebné, aby

dočasne boli upravené pomery účastníkov, 2), ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Súd však môže nariadiť predbežné opatrenie iba v tom prípade, ak je aspoň osvedčená

danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ (žalobca) bol vecne

legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený.

Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy preukazuje navrhovateľ. Pod

potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie

odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu

do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.

Pre obmedzenie výkonu vlastníckeho práva nariadením predbežného opatrenia súdom

je potrebné, aby súd mal za preukázané splnenie podmienok pre nariadenie predbežného

opatrenia. Pri vlastnom osvedčovaní nároku súd vychádza zo skutočností preukázaných,

či osvedčených žalobcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré skutočnosti

ovplyvňujú úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Z návrhu nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé,

čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu

budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.

Nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie

nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá, ak medzi

pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je

výrazný nepomer. V rámci konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia síce nie je

potrebné, aby žalobca svoje tvrdenie aj preukázal, avšak vydanie predbežného opatrenia

predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností

o potrebe predbežnej úpravy.

Ani samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného

opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je

predovšetkým také konanie odporcu (žalovaného), ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré

podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

V prejednávanej veci bolo konanie začaté dňa 28. 07. 2008, kedy súdu prvého stupňa

bola doručená „poddlžnícka žaloba žalobcov a návrh na vydanie predbežného opatrenia“

( ). V poddlžníckej žalobe žalobcovia uviedli, že sú veritelia judikovanej

pohľadávky vo výške 96 787 Sk s príslušenstvom voči spoločnosti B., spol. s r.o.

V exekučnom konaní súdom poverený exekútor žalobcom oznámil, že od dlžníka nevymohol

žiadne finančné prostriedky, spoločnosť nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani obchodné

podiely, na adrese sídla je neznáma. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia ako veritelia si

nemôžu uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti B., spol. s r.o., pričom z výpisu

z obchodného registra zistili, že došlo k prevodu 100% obchodného podielu jediného

spoločníka ako aj k zmene konateľa spoločnosti na inú osobu. Jediným spoločníkom

a konateľom spoločnosti od 09. 06. 2003 do 17. 04. 2007 spoločnosti B., spol. s r.o., bola

žalovaná. Žalobcom pohľadávka so splatnosťou 16. 09. 2005 vznikla v čase, keď konateľkou

spoločnosti bola žalovaná. Žalovaná je ako bývalá konateľka spoločnosti B., spol. s r.o.,

v zmysle ustanovení , až priamo a objektívne

zodpovedná. Žalobcovia preto s poukazom na uplatňujú

voči žalovanej náhradu škody, ktorá im vznikla porušením povinnosti

zo záväzkového vzťahu voči žalovanej v celkovej výške 149 633 Sk s príslušenstvom.

Žalobcovia ďalej uviedli, že z dôvodu obavy, že by sa žalovaná mohla zbaviť svojho

majetku za účelom, aby z neho nemohli byť uspokojení žalovaní, žiadajú o vydanie

predbežného opatrenia podľa , , , v navrhovanom znení.

Vzhľadom na rozdielne závery súdu prvého stupňa a súdu odvolacieho ohľadne

splnenia zákonných podmienok pre vydanie predbežného opatrenia proti žalovanej, dovolací

súd skúmal správnosť záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého „žalobcovia neosvedčili

existenciu konkrétneho nároku na náhradu škody, ktorý má spoločnosť B., spol. s r.o., proti

žalovanej. Neosvedčili ani existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi nimi a žalovanou

v zmysle , čo zakladalo dôvod na zamietnutie návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia“.

Dovolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorým by dovolatelia v podanom dovolaní

spochybnili správnosť úsudku odvolacieho súdu v tom, že žalobcovia neosvedčili danosť

práva na náhradu škody voči žalovanej, ako základného predpokladu na vydanie predbežného

opatrenia.

Podľa (1), konatelia sú povinní vykonávať svoju

pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej

spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné

informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných

informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti

spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej

pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo

záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., konatelia, ktorí porušili

svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť

škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti

vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli

majetok v rozpore s § 59a. Podľa ods. 3 cit. ust., konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže,

že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere,

že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti

konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie

valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo

stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,

ak ich konanie dozorná rada schválila.

Porušením uvedených právnych povinností zo strany konateľa vzniká obchodno-

právna zodpovednosť, vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla

a nastupuje ako nepriaznivý dôsledok vzniku sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa

za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa podrobuje

ustanoveniam a nasl. . Táto zodpovednosť je zodpovednosťou

objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná

preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak spoločnosť konateľovi porušenie jeho

povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak napr. preukáže liberačné

dôvody v zmysle , liberačné dôvody v zmysle

.

Podľa , nároky spoločnosti na náhradu škody

voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,

ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa

použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa

spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je

na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči

konateľom správca konkurznej podstaty.

V prejednávanej veci sa jedná o takýto prípad, keď žalobcovia nároky spoločnosti B.,

spol. s r.o., na náhradu škody voči žalovanej ako jej bývalej konateľke uplatňujú

vo svojom mene a na vlastný účet, ako veritelia tejto spoločnosti, pretože nemôžu uspokojiť

svoju pohľadávku z majetku spoločnosti v exekučnom konaní vedenom na majetok

spoločnosti B., spol. s r.o.

Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v

a predpoklady obchodno-právnej zodpovednosti za škodu v sú zhodne

právnym inštitútom, ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou, a jednak

judikatúrou. V tomto zmysle, či už občiansky, alebo výslovne

nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu; tieto predpoklady sú preto

definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. V prípade zodpovednosti za škodu

v obchodno-právnych vzťahov platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia

povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej

zodpovednosti ( ). Pôsobnosť úpravy v a nasledujúcich

sa ďalej rozširuje ustanovením tak, že sa vzťahuje aj na

porušenie povinnosti ustanovenej . Pojem zodpovednosti za škodu

treba považovať za nepriaznivý právny následok predvídateľný sankčnou zložkou právnej

normy, postihujúceho toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Takýto právny následok

spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti následne vzniká sekundárna povinnosť,

ktorú doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť, ktorá je zameraná na reparáciu

a prípadne na reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady vzniku obchodno-právnej

zodpovednosti podľa § 373 sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok

na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového

vzťahu, že jej vznikla určitá škoda, a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej

povinnosti a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný

predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí byť poškodeným preukázané.

V občianskom súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku,

z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti zo záväzkového

vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy

len v konkrétnych súvislostiach. Medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu ako

príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí byť objektívna existencia príčinnej

súvislosti. Otázku príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu

a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu

má preto zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením

záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku.

V návrhu na začatie konania žalobcovia ako pravdivé opísanie rozhodujúcich

skutočností uviedli, že spoločnosť B., spol. s r.o., do 17. 04. 2007, dokedy bola žalovaná jej

konateľkou, nebola schopná žalobcom zaplatiť celú pohľadávku, dostala sa úmyselne do

útlmu a žalobcovia nevylučujú, že za sebou zanechala i ďalších veriteľov. Táto skutočnosť

podľa žalobcov svedčí o tom, že žalovaná ako konateľka spoločnosti nevykonávala svoju

pôsobnosť hospodárne s odbornou starostlivosťou, ako jej ukladá ustanovenie § 135a

. Žalobcovia ako veritelia spoločnosti B., spol. s r.o., majú právo

uplatňovať svoju pohľadávku proti žalovanej ako konateľke tejto spoločnosti, pretože sú

splnené všetky potrebné podmienky, a to: žalobcovia nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku

z majetku spoločnosti; žalovaná je za škodu objektívne zodpovedná spoločnosti B., spol.

s r.o., v zmysle a až ; žalobcovia si uplatňujú

právo na náhradu škody vo vlastnom mene a na vlastný účet; škoda žalobcov nezanikla jej

náhradou z dôvodu, že žalobcom nebola nikdy vyplatená.

Žalobcovia tak v žalobnom návrhu a návrhu na vydanie predbežného opatrenia

podrobne opísali rozhodujúce skutočnosti, označili dôkazy, ktorých sa dovolávajú, ako aj

návrh, čoho sa domáhajú.

Dovolaciemu súdu v štádiu konania, keď predmetom dovolacieho konania je

posudzovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, neprislúcha

zaoberať sa dôvodmi a dôkazmi vo veci samej, pretože by tým vlastne mohol prejudikovať

rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, čo je neprípustné.

Bez akéhokoľvek náznaku k dokazovaniu v sporovom konaní vo veci samej, je tak

potrebné v dovolacom konaní posúdiť, či žalobcovia v konaní o nariadení predbežného

opatrenia osvedčili danosť práva tak, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej

úpravy. Žalobcovia ako podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežná ochrana

poskytnúť uviedli, že žalovaná v čase, keď bola jedinou konateľkou spoločnosti B., spol.

s r.o., im uvedená spoločnosť nezaplatila záväzok z obchodného styku, a ich pohľadávky

nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti ani v exekučnom konaní.

Podľa , nároky spoločnosti na náhradu škody

voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,

ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3

sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa

spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je

na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči

konateľom správca konkurznej podstaty.

Citované ustanovenie tak umožňuje uplatňovať nároky veriteľov proti spoločnosti ako

dlžníkovi, voči jej konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju

pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, pričom tieto nároky veriteľov spoločnosti

dlžníka voči jej konateľom nezanikajú, ani v prípade, ak sa spoločnosť vzdá nárokov

na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti

vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca

konkurznej podstaty. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu

škody voči jej konateľom zo strany veriteľa spoločnosti je, že nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie

vymedzuje základné povinnosti konateľov voči spoločnosti tak, že konatelia sú povinní

vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť

všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť

o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo

spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri

výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Ustanovenie a ods. 2 vymedzuje zodpovednosť

konateľov za porušenie povinností pri výkone ich pôsobnosti tak, že sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť

škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto

zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti

sa vzťahuje na akékoľvek porušenie právnej povinnosti, ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore

s objektívnym právom bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie

právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať,

v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Právna úprava náhrady škody

nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie

povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv. generálneho deliktu,

keď každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom.

Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu

sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázaná. V súdnom konaní je tak úlohou

žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje

zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je

protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu.

V prejednávanej veci nárok spoločnosti B., spol. s r.o., na náhradu škody voči

žalovanej, ako jej bývalej konateľke uplatnili v súdnom konaní vo svojom mene a na vlastný

účet žalobcovia ako veritelia tejto spoločnosti ( ), spolu

s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

Dovolací súd vychádzajúc zo všeobecných predpokladov pre priznanie náhrady škody

v občianskom súdnom konaní, je na rozdiel od dovolateľov toho názoru, že aj v prípade,

ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľke ( )

uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, dôkazné bremeno

o protiprávnosti úkonu konateľa, ktorý spoločnosti škodu spôsobil je na žalobcovi, ktorý je

veriteľom spoločnosti, ktorá je jeho dlžníkom.

Nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom sa v prípade uplatnenia

takéhoto nároku veriteľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet modifikuje len

v tom, že takýto záväzok môže zaniknúť z dôvodov predpokladaných zákonom, teda plnením

buď spoločnosti ako poškodenému, alebo plnením veriteľovi spoločnosti dlžníka.

Aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje

vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného

zákonníka, dôkazné bremeno o porušení povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti

prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanej konateľke, porušením

jej povinnosti konateľa spoločnosti.

Žalobcovia, či už v samotnom žalobnom návrhu, alebo návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia neuviedli, aký určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom

žalovanej, ktorý spoločnosti B., spol. s r.o., škodu spôsobil.

Podľa , konateľ nezodpovedá za škodu,

ak preukáže, že postupoval pri výkone ne svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou

a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú

spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je

uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou

alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje

zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

V prípade, ak spoločnosť alebo veritelia spoločnosti uplatňujú nároky na náhradu

škody, proti konateľom spoločnosti, ktorí mali porušiť svoje povinnosti pri výkone ich

pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou žalujúcej strany preukázať, že došlo k určitému

skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny úkon.

V posudzovanej veci sa konanie začalo na návrh, ktorý má mimo iného obsahovať aj pravdivé

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva

( ). Dôkazné bremeno v spore o zodpovednosti žalovanej konateľky za vznik

škody spoločnosti B., spol. s r.o., prislúcha žalobcom.

Žalovaný konateľ sa môže zbaviť povinnosti na náhradu škody, ak preukáže, že

k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 373

), alebo, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti

s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti; konatelia

nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie

valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore

s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (§ 135a ods. 3 Obchodného

zákonníka). Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou

obchodno-právnou, ktorá sa spravuje ustanovením a nasl. ,

pričom táto zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, takže pre jej vznik sa nevyžaduje

zavinenie. Konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, len, keď preukáže vyššie uvedené

liberačné dôvody a dôkazné bremeno, že za škodu spôsobenú spoločnosti nezodpovedá

prislúcha konateľovi. Pri nárokoch spoločnosti na náhradu škody voči konateľom je

povinnosťou preukazovať konateľom porušenie ich povinnosti, vznik škody a príčinnú

súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Nároky uplatňuje buď poškodená

spoločnosť; alebo vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť

svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, alebo, ak bol na majetok spoločnosti vyhlásený

konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom správca

konkurznej podstaty.

V prípade uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľom v súdnom

konaní je irelevantné, kto žalobu podal, povinnosť preukazovať konateľom porušenie ich

povinností stíha toho, kto žalobný návrh na súd podal.

Návrh na nariadenia predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79

ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť

zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej () ).

V prejednávanej veci žalobcovia v žalobnom návrhu a návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia pri opísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia chronologicky uviedli skutočnosti, na základe ktorých sú

veriteľmi spoločnosti B., spol. s r.o., ktorej konateľkou bola v čase vzniku

pohľadávok žalovaná. Ďalej uviedli, že ich pohľadávky neboli zatiaľ vymožené ani

v prebiehajúcom exekučnom konaní z majetku spoločnosti B., spol. s r.o.

Logickým výkladom ustanovenia možno

dospieť k záveru, že ide o čiastočný zákonný prechod nároku na náhradu škody, ktorú má

spoločnosť voči svojim konateľom, keď právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť

voči svojim konateľom priznáva aj veriteľovi. Náhradu škody si však veriteľ uplatňuje

vo vlastnom mene a na vlastný účet, teda veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby

o náhradu škody bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla, a v konaní uplatňuje tú škodu, ktorá

vznikla spoločnosti. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku veriteľom je, že nemôže

uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.

V prejednávanej veci žalobcovia dôkazné bremeno, že majú pohľadávku, ktorá je

exekučným titulom voči spoločnosti uniesli, v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

uviedli, že exekútor im v exekučnom konaní voči spoločnosti oznámil, že spoločnosť

nevlastní nehnuteľnosti a ani obchodné podiely v iných spoločnostiach, a spoločnosť je

na adrese jej sídla neznáma. Aj v prípade, ak by uvedené zistenie exekútora bolo pravdivé,

bez ďalšieho neznamená, že spoločnosť majetok nemá. Dôkazné bremeno o nedostatku

majetku spoločnosti je na veriteľoch, ktoré bremeno, by mali v konaní preukazovať, či už

zastavením exekučného konania pre nedostatok majetku spoločnosti, zastavením

konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti, prípadne inými zákonnými

dôvodmi, že spoločnosť fakticky a právne majetok nemá.

Nariadenie predbežného opatrenia v konaní o žalobe obsahujúcej tvrdenie, že konateľ

spoločnosti porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti (§ 135a ods. 2 Obchodného

zákonníka), prichádza do úvahy za splnenia predpokladov, ak je overené vykonaním dôkazov,

že veriteľ nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti (§ 135a ods. 5, veta

prvá ), a ďalej, ak sú overené predpoklady zodpovednosti konateľov

za škodu v zmysle a a nasl. : a) vznik škody,

b) porušenie povinností konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou,

keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá, c) príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti a vznikom škody. Žalobcovia ako veritelia spoločnosti dôvodnosť vydania

predbežného opatrenia voči žalovanej konateľke s uvedením podmienok dôvodnosti nároku,

ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť neosvedčili.

Je mimo pochýb, že v konaniach o nárokoch spoločnosti voči konateľom, ak nároky

spoločnosti na súde uplatňuje na súde vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,

je nariadenie predbežného opatrenia voči správcovi, je, ak nie celkom nemožné tak, tak aspoň

problematické.

V prejednávanej veci však žalobcovia zatiaľ neosvedčili ani základný hmotnoprávny

predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na náhradu škody voči žalovanej konateľke,

a to nemožnosť uspokojenia ich pohľadávky z majetku spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie dôvody nie sú dané

a keďže nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť,

dovolanie podľa a zamietol.

O náhrade trov predbežného opatrenia v dovolacom konaní rozhodne súd prvého

stupňa ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.