Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-3-2025.pdf
PDF · 116.06 KB
Case nature
Subarea
13C/3/2025
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XX/X, XXX XX B. C., E.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 980, proti žalovanému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, C. G. XXXX/XX, XXX XX B. H. - B., o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Písomným podaním zo dňa 20.1.2025 doručeným súdu elektronicky dňa 28.1.2025 žalobca navrhol, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: „Súd zriaďuje v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 106 352,28 Eur uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na ORPZ odbor kriminálnej polície Kežmarok pod ČVS: ORP-330/1-VYS-KK-2024 záložné právo na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na liste vlastníctva č. X, Okres I., Obec B. H., k.ú. B. ako: parcela KN C č. XXX o výmere 656 m2, zastavané plochy a nádvoria, a stavba, Rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na parcele KN C č. XXX o výmere 656m2, zastavané plochy a nádvoria.“
2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 28.2.2022 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola žalovaná povinná vykonávať prácu samostatného odborného referenta na pozícii ekonómka s dobou trvania pracovného pomeru od 1.3.2022 do 30.11.2022, ktorá bola neskôr predĺžená na dobu určitú do 31.12.2024 s tým, že medzi pracovnú náplň žalovanej patrili úkony súvisiace so mzdovou, daňovou a účtovnou agendou obce (žalobcu).
3. Žalobca ďalej uviedol, že v dňoch od 13.12.2024 vykonala žalovaná bezhotovostné finančné operácie, v dôsledku ktorých preposlala celkovú sumu 123.761,87 Eur na bankové účty niekoľkých fyzických osôb, pričom tieto finančné operácie neboli vykonávané na pokyn starostu resp. iného zástupcu obce, a títo sa o nich dozvedeli až nasledujúce dni na základe telefonického upozornenia od banky, k čomu žalobca poukázal na prehľad transakcií vykonaných v dňoch 13.12.2024 a 14.12.2024 a ich adresátov – fyzických osôb. Dodal, že žalovaná vykonala platby s okamžitou účinnosťou, teda ako urgentný europrevod s tým, že či ich vykonávala ako účastník podvodného konania alebo v dôsledku uvedenia do omylu momentálne nevie povedať. Uzavrel však, že tieto platby realizovala nad rámec svojich oprávnení, bez súhlasu starostu obce a spôsobila tak škodu na cudzom verejnom majetku.
4. Ďalej žalobca uviedol, že ešte počas víkendu (14 a 15.12.2024) žiadali zástupcovia obce telefonicky a osobne banku, aby vykonala všetky opatrenia pre zablokovanie účtu, pozastavenie vykonávania operácií a vrátenie finančných prostriedkov na účet obce, avšak banka finančné prostriedky už nevedela
pripísať späť. Poukázal na to, že zástupcovia obce oznámili skutočnosti odôvodňujúce trestné stíhanie na žalovanú príslušnému obvodnému oddeleniu Policajného zboru Kežmarok s tým, že v súčasnosti prebieha trestné konanie na OR PZ, odbor kriminálnej polície Kežmarok pod ČVS: ORP-330/1-VYS- KK-2024. Dodal, že na základe aktivity zástupcov obce boli obci vrátené prostriedky od troch fyzických osôb celkovo vo výške 17.409,59 Eur.
5. Z predloženého je podľa žalobcu zrejmé, že konaním zamestnanca (žalovanej) došlo ku vzniku škody na verejnom majetku, rozpočtu obce Stará Lesná v sume: 106 352,28 Eur. Dodal, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú (pozn. súdu: sú zapísané) na LV č. X, Okres I., Obec B. H., k.ú. B.:
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 na parcele KN C č. XXX o výmere 656 m2, zastavané plochy a nádvoria, a
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/8 na stavbe, Rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele KN C č. XXX o výmere 656m2, zastavané plochy a nádvoria.
6. Na záver žalobca poukázal na ustanovenie § 178 ods. 1 Zákonníka práce o prevenčnej povinnosti zamestnanca a ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a vyslovil názor, že osvedčil všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: 1) škodu t.j majetkovú ujmu na verejných prostriedkoch obce. 2) Protiprávne konanie zamestnanca t.j. prekročenie jeho pracovnoprávnych povinností (exces) v podobe potvrdzovania bezhotovostných operácií, navyšovania denných limitov platieb, poskytnutia prihlasovacích údajov tretím stranám, podieľaní sa na scudzení verejného majetku a ost. 3) Príčinnú súvislosť t.j. že následok majetková ujma bola spôsobená v dôsledku porušenia zamestnaneckých povinností nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne a chrániť ich, a zamestnaneckých povinností chrániť bankové tajomstvo - neposkytovať bankové údaje tretím stranám (pozn. súdu: už na tomto mieste však treba poukázať na to, že ide iba o predpoklady pre náhradu škody). Takisto skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, veci s majetkovou hodnotu, na ktorej zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečí pohľadávku žalobcu na náhradu škody a predíde tak riziku prevodu nehnuteľnosti na inú tretiu osobu. Žalobca uzavrel, že existencia rizika prevodu nehnuteľnosti a zbavenie sa majetku ohrozuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, jej nútnené vymáhanie (exekúciu) a v konečnom dôsledku spôsobuje vážne ohrozenie verejného záujmu (vzhľadom k tomu, že ide o verejné peniaze). Nenariadenie zabepečovacieho opatrenia podľa neho vytvorí priestor pre možnosť sczudenia nehnuteľnosti a dlhotrvajúcu neistotu ohľadom získania verejných peňazí späť. Žalobca má rovnako za to, že nariadenie zabepečovacieho opatrenia je aj proporcionálne, nezasiahne neprimerane do vlastníctva žalovaného, pretože nezmanená zbavenie jeho majetku, len dočasné zaťaženie v prospech verejného záujmu. Dodal, že v nasledujúcich dňoch po ustálení niektorých skutočností potrebných pre podanie žaloby podá žalobu s tým, že pohľadávka je ale v súčasnosti platne uplatnená v adhéznom trestnom konaní, a ide preto o skutočne uplatnenú pohľadávku odôvodňujúcu vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a nie len fiktívny nárok.
7. K tvrdeným skutkovým okolnostiam žalobca priložil pracovnú zmluvu žalovanej a zápisnicu o výsluchu žalovanej na Okresnom riaditeľstve PZ v Kežmarku zo dňa 18.12.2024 ako osoby podľa § 196 ods. 2 Trestného zákona. Podľa tejto zápisnice žalovaná pri svojom výsluchu vypovedala (okrem iného) o tom, že pre obec (žalobcu) pracovala ako ekonóm – účtovník, pričom mala prístup k bankovému účtu obce. Na internet banking sa prihlasovala prostredníctvom ID účtu a hesla, PIN kód na vykonávanie platieb jej vygenerovala banka. Mala jeden PIN kód, v jej nootebooku doma uložené ID účtu a heslo na internet banking do J. H., a ako otvorila prehliadač a zapla internet banking J. H., tak sa rovno prihlásila. Je prihlásená na facebooku a tam jej vybehla reklama, že sa dá investovať. Klikla na stránku a tam sa jej otvoril nejaký formulár, do neho zaslala svoje osobné údaje, a asi po dvoch týždňoch jej na jej telefónne číslo volal pán G. K. s tým, že ju kontaktuje na základe jej registrácie v súvislosti s investovaním. Zistil, že má nainštalovaný program ANY DESK a požiadal ju o prístup k jej počítaču, ona mu dala číslo prístupu a potvrdila prístup. Týmto mohol vidieť jej počítač a robiť v ňom čo chcel. Žalovaná má svoj účet v L. banke a išli robiť prevod, no ako otvorila prehliadač, tak tam mala prihlásený internet banking J., ktorý videl a pýtal sa čo to je za účet. Ona mu povedala že je to pracovný účet a viac to neriešila. Potom sa prihlásila do L. bankingu na jej účet, mala urobiť jeden prevod vo výške 875,- Eur a druhý 800,- Eur. Nezadávala kam to má ísť, všetko zadával pán K., ktorému dôverovala. Malo to ísť na jej účet, ktorý jej vytvoril, kde to už nevie povedať. Z jej účtu vykonal prevod a ona ho potvrdila v L. bankingu. Ešte
pred prevodmi ju požiadal, nech otvorí internet banking J. a tam sa prihlási a vykoná odhlásenie. Tam sa prihlásila a následne to pýtalo PIN kód na odhlásenie, ktorý ju nikdy na odhlásenie nepýtalo, ale v tom čase jej to nebolo čudné, tlačil na ňu časovo, robila všetko rýchlo, na obrazovke žiaden prevod nevidela, preto zadala normálne PIN kód ako ju to popýtalo pre odhlásenie. Potom jej povedal do telefónu, aby to zopakovala, pretože sa prepojenie nepodarilo zrušiť, tak to zopakovala asi 3 krát, a následne už videla na obrazovke, že je odhlásená. Čo on robil na pozadí to uviesť nevie. Po tom, čo spravila prevody, musela ísť k lekárovi do Starej Ľubovne, počítač nechala zapnutý a stále tam bol prihlásený pán K.. Vtedy na to nemyslela. Potom čo spravila prevody z jej účtu jej pán K. povedal, že má čakať, že sa vykoná konverzia finančných prostriedkov na kryptomenu a potom sa jej peniaze vrátia na účet. Mala mať zisk okolo 50%. V súvislosti s tým jej dal k telefónu pána M. G., ktorý ju uistil, že ide na finančný úrad Praha 9 overiť transakciu a že jej následne príde výpis na mail. Nič jej na mail neprišlo. Naposledy ju kontaktoval v sobotu pán K., keď sa ho opýtala ako sa opovážil stiahnuť prostriedky z J. účtu, nakoľko ho upozornila, že to nie je súkromný účet, ale účet podnikový a aby okamžite vrátil tieto finančné prostriedky. Potom čo mu potvrdila že je to podané na polícii telefón zložil a viac nekomunikoval. O tom, že zobral peniaze z J. účtu sa dozvedela v sobotu 14.12.2024, kedy prišiel popoludní za ňou starosta obce a povedal jej, že z účtov obce odišlo okolo 120.000,- Eur. Preto potom aj kontaktovala p. K.. Po tejto informácii skoro skolabovala. Nevie, koľko platieb bolo vykonaných z J. N. B. C., pretože nevedela o žiadnych prevodoch z tohto účtu, až starosta jej povedal o nejakých prevodoch. Ona vôbec nevie aké prevody boli robené v akých výškach a kam išli peniaze.
8. Ďalej žalobca predložil čestné vyhlásenie starostu obce zo dňa 20.1.2024 o tom, že on a ani žiadna iná ním poverená osoba neposkytla pokyn žalovanej aby vykonávala finančné operácie od 13.12.2021, na základe ktorých odišli z bankového účtu obce na bankové účty súkromných osôb finančné prostriedky v hodnote 123.761,87 Eur. Predložil tiež časť zápisnice o výsluchu starostu obce o tom, že dňa 14.12.2024 mu v čase okolo 12:45 hod. volal pracovník J. banky s otázkou, či vie o tom, že z účtu obce odchádzajú platby, na čo žiadal o ich zablokovanie. V banke sa dozvedel, že platby boli vykonané a potvrdené žalovanou, na základe čoho išiel za žalovanou domov, pretože nebola dostupná na telefóne, a pýtali sa jej čo robila s účtom. Pritom mu povedala že nič nerobila s účtom, a že má počkať do pondelka, že dovtedy sa to všetko vyrieši. Počkal do pondelka a šiel potom podať trestné oznámenie. Z účtov obce odišli peniaze o celkovej výške 123.761,87 Eur, pričom po podaní trestného oznámenia boli vrátené na účet obce tri platby, a škodu vyčíslil na 106.352,28Eur. Pri svojom výsluchu na OR PZ žiadal, aby súd zaviazal žalovanú alebo iného škodcu v tejto výške.
9. Napokon žalobca predložil aj kópiu e-mailovej správy žalovanej, ktorú adresovala osobe označenej ako M. G. dňa 14.12.2024 o 16:25 hod - o tom, že žalovaná žiada zdôvodnenie čerpania financií z podnikových účtov po tom čo ju kontaktoval jej zamestnávateľ a žiada ich okamžitý návrat, a tiež kópiu e-mailovej správy žalovanej, ktorú adresovala osobe označenej ako G. K. dňa 14.12.2024 o 17:13 hod – podľa ktorej mu žalovaná vyčíta že ju mal upokojovať, že peniaze z účtov J. H. nie sú prevádzané, a žiada ho, aby v pondelok najneskôr do 9:00 hod boli všetky peniaze naspäť. Na ostatok žalobca predlžil už len oznámenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 16.12.2024, uznesenie OR PZ v Kežmarku zo dňa 18.12.2024 o začatí trestného stíhania pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (proti neznámemu páchateľovi), informatívny výpis z LV č. X, kat. úz. B. o spoluvlastníckych podieloch žalobkyne k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, a výpisy z účtov obce zo dňa 13.12. a 16.12.2025 o žalobcom uvedených finančných transakciách.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. § 234 ods. 2 CSP platí primerane aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre
neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).
12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
13. V súvislosti so skutkovým stavom súd pripomína, že v kontradiktórnom konaní dokazovanie slúži na preukazovanie tvrdených skutočností (resp. obdobne v konaní o zabezpečovacom opatrení – slúžia listiny, na ktoré sa strana odvoláva – na osvedčenie tvrdených skutočností), a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Strana sporu je preto povinná uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).
14. V danom prípade má súd za to, že žalobca sa podľa obsahu podania domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu ku ktorému však ale vôbec neuviedol a neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať jeho obavu, že prípadná budúca exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, a že je tak dôvodné zriadiť na nehnuteľnostiach žalovanej, resp. na spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam patriacich žalovanej, záložné právo na jej zabezpečenie.
15. Podľa § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „ZP“) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok
18. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
19. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
20. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
21. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície pravdepodobného veriteľa, resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči nemu, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Veriteľ tak získa postavenie záložného veriteľa a v zmysle ust. § 343 ods. 3 CSP neskôr, ak bude v konaní vo veci samej ohľadom tejto peňažnej pohľadávky úspešný a nebude splnená dobrovoľne, bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie tejto pohľadávky v exekučnom konaní (po tom, ako mu bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím).
22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zabezpečovacie opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie, a odôvodnenú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky navrhovateľa, o ktorú v konaní ide, je resp. bude ohrozená. Táto obava by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne peňažnú pohľadávku, ktorej ochrany sa domáha, a že v čase rozhodovania súdu sú tu konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní bude zmarené. Jeho navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti svojej peňažnej pohľadávky (vrátane jej rozsahu) voči označenej strane, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva (presný a úplný opis právnych vzťahov strán sporu, a z nich vyplývajúcu existenciu i výšku peňažnej pohľadávky, a osvedčiť ju – t.j. predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), avšak zároveň musí tvrdiť a osvedčiť aj skutočnosti odôvodňujúcej obavu, že prípadná budúca exekúcia jeho peňažnej pohľadávky v danom prípade (vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti) bude ohrozená, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe zabezpečovacieho opatrenia (vrátane jeho naliehavosti, primeranosti a rozsahu). Inými slovami - podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je jednak hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, a zároveň aj osvedčenia toho, že ide o taký stav, že bez jej zabezpečenia zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka bude jej exekúcia, vzhľadom na všetky okolnosti, ohrozená.
23. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje spravidla len v skrátenom konaní na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané zabezpečovacie opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Zabezpečovacie opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená, a teda že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň aj primeraný, keďže zabezpečovacím opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom nevyhnutnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že jeho budúca exekúcia je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich, eventuálne aj s poukazom na celkovú majetkovú situáciu dlžníka) ohrozená, a navrhované zabezpečovacie opatrenie je tak potrebné.
24. V súvislosti s podmienkami vydania zabezpečovacieho opatrenia pritom súd subsidiárne poukazuje aj na judikatúru týkajúcu sa neodkladný opatrení (ktorých podmienky vydania sú v zásade podobné). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad (NS SR sp. zn. 5Obdo3/2009). Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane (NS SR sp. zn. 6CdoPr2/2023). Nariadenie je podmienené osvedčením (preukázanie sa nevyžaduje), že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by právo strany bolo ohrozené (NS SR sp. zn. 1Obdo/79/2020).
25. Napokon aj Ústavný súd SR už dávnejšie konštatoval, že pri rozhodnutí o predbežnom opatrení, ktorým sa má uložiť zákaz dispozície s nehnuteľnosťou (pozn. súd: takéto predbežné opatrenie plnilo podobný účel ako teraz zabezpečovacie opatrenie) musí byť podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy preukázaná reálnym nakladaním s predmetom sporu, nestačí iba jeho abstraktná možnosť (sp. zn. III. ÚS 298/08), a akceptoval rozhodnutie krajského súdu, z ktorého uviedol, že bez osvedčenia reálnej hrozby v dôsledku konkrétneho a aktuálneho konania odporcu nemôže byť navrhovateľ úspešný (sp. zn. I.ÚS 114/2022).-
26. V danom prípade však žalobca, okrem skutočností, ktorými v žalobe odôvodňuje svoju peňažnú pohľadávku (aj to nie celkom precízne jej výšku – viď nižšie), vôbec neuviedol a nijako neosvedčil žiadne konkrétne skutočnosti alebo indície o krokoch či plánoch žalovanej alebo iných skutočnostiach svedčiacich o obave, že budúca exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bez vydania navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude ohrozená. Žalobca všeobecne poukazuje iba na existenciu rizika prevodu nehnuteľnosti bez toho, že by reálnu existenciu tohto potenciálneho rizika nejako bližšie odôvodnil a najmä osvedčil nejakými konkrétnymi skutočnosťami.
27. V súvislosti s princípmi primeranosti súd poukazuje aj na to, že žalobca doposiaľ ešte úplne neosvedčil ani konkrétnu výšku jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, ktorá bola jeho zamestnancom, keď neuviedol žiadne tvrdenia svedčiace o tom, že by mu žalovaná ním vyčíslenú škodu spôsobila úmyselne, alebo že by mala niesť osobitnú zodpovednosť podľa § 182 až 185 ZP, a za takýchto okolností zatiaľ prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 186 ods. 2 ZP, podľa ktorého náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného zárobku (ktorý žalobca neuviedol). Navyše žalobca neuviedol ani žiadne skutočnosti o celkovej majetkovej situácii žalovanej (ktorá napr. podľa zápisnice o svojom výsluchu na OR PZ má alebo mala prostriedky na účte v L., a podľa verejne dostupných informácií katastra nehnuteľností aj v súčasnosti stále vlastní minimálne ďalší jeden
nezaťažený pozemok v rovnakom katastrálnou území), ktoré by, spolu so všetkými okolnosťami, mali tiež svedčiť o tom, že exekúcia bude ohrozená, a navrhované zabezpečovacie opatrenie je potrebné.
28. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by sme akceptovali názor, že už samotná (eventuálna) pohľadávka žalobcu (nech by aj bola akokoľvek vysoká), a nedostatok informácií o ekonomickej situácii a majetkových pomeroch (eventuálneho) dlžníka, bez toho aby boli osvedčené (a v tomto prípade dokonca aspoň čo i len tvrdené) akékoľvek vážne skutočnosti alebo kroky (eventuálneho) dlžníka ohrozujúce jej možnú budúcu exekúciu, by mali odôvodňovať vydanie zabezpečovacieho opatrenia (ktorým sa zriadi záložné právo na veciach dlžníka), tak v takom prípade prakticky vždy, v prípade akejkoľvek potenciálnej pohľadávky, ak by bola osvedčená a nebola (dostatočne) zabezpečená (záložným právom alebo inak), tak by sa vlastne malo v každom súdnom konaní na návrh (potenciálneho) veriteľa zrejme vydať zabezpečovacie opatrenie, čo je zjavný nezmysel.
29. Inými slovami - podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je teda jednak nielen hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku o ktorý v konaní ide, ale aj osvedčenie obavy, že ide o taký stav, že bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenie bude exekúcia, vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti, reálne a vážne ohrozená. Nestačí teda osvedčiť len to, že veriteľ má snáď voči dlžníkovi eventuálne (hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), a jednoduchú neistotu o úhrade dlhu (ktorý ešte nebol uspokojený), ale aj vysvetliť a osvedčiť obavu, že budúca exekúcia tejto pohľadávky je, vzhľadom na nejaké ďalšie konkrétne skutočnosti s ich možným negatívnym vplyvom na prípadný nútený výkon práva, ohrozená (teda osvedčiť obavu, že nútené vymoženie peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, resp. pôjde, bude ohrozené). Inak by zákon možnosť vydania neodkladného opatrenia viazal už na samotné osvedčenie práva (a nie aj na vysvetlenie a osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená) vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ nemá jednoducho (nikdy) istotu, že jeho peňažná pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená. Súdy by tak potom ale mali vydať zabezpečovacie opatrenie vždy, keď ich veriteľ o to požiada, svoje právo osvedčí a nemá istotu, či jeho pohľadávka bude neskôr uspokojená (čo nemá prakticky nikdy). Nestačí teda len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale musí byť osvedčená (ďalšími konkrétnymi skutočnosťami) aj konkrétna dôvodná obava (nie len neistota), že exekúcia bude ohrozená, čo sa však v danom prípade nestalo.
30. Treba si tiež uvedomiť, že eventuálne vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa aktuálne konanie končí, v sebe v rámci konania pred súdom vo všeobecnosti obligatórne zahŕňa aj rozhodnutie o náhrade trov konania úspešného žalobcu, pričom ale tento však podľa názoru súdu doposiaľ neprodukoval žiadne také podstatné a dostatočne závažné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali ním formulovaný návrh voči žalovanej, a ktoré by zároveň odôvodňovali aj s tým spojenú zodpovednosť žalovanej za s tým spojené trovy konania (napr. že žalovanú predtým o zdržanie sa nejakého konkrétneho konania neúspešne žiadal, resp. najmä že sa žalovaná nejaký úkon na úkor žalobcu chystá).
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ako zjavne nedôvodný zamietol.
32. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. § 331 ods. 1 CSP ani nedoručuje a o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).