Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-66-2021.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Subarea
3Cob/66/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobkyne: PPA INŽINIERING, s. r. o., Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 31 376 045, zastúpenej: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti žalovanej: ENERGYCO, s. r. o., M. R. Štefánika 13, Rožňava, IČO: 36 194 824, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.2.2021 č.k. 33Cb/15/2021-45 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 25.1.2021 žiadala žalobkyňa nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo v jej prospech za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne z titulu Zmluvy o dielo zo dňa 27.3.2017 vo výške 475.746,30 eur s príslušenstvom, a to na nehnuteľnostiach dlžníčky nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec A.., okres Košice II, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX:
- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X o výmere 2311 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X o výmere 2296 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XX o výmere 14335 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- stavba - sklad so súpisným číslom XXX umiestnená na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X o výmere 2311 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X o výmere 2296 m2, druh pozemku: zastavané plochy (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“).
2. Dôvodila, že so žalovanou uzavrela 27.3.2017 Zmluvu č. 1703370 pod názvom „Sub-sub-contract for the Supply and Installation of Electrical Balance of Plant „Derby“ (ďalej len Zmluva o dielo), na základe ktorej vystavila:
- dňa 31.10.2017 faktúru č. 1700400010, splatnú 27.12.2017 (faktúra č. 1), vystavenú vo výške 817.160,81 eur. Následne vystavila žalovanej dobropis č. 1700400011, splatný 27.12.2017, ktorým bol opravený základ dane faktúry. Výsledná suma podľa faktúry č. 1 tak bola 309.486,00 eur so splatnosťou 27.12.2017.
- dňa 27.12.2017 faktúru č. 1700400012, splatnú 27.12.2017 (faktúra č. 2), vystavenú vo výške 875.578,22 eur. Následne vystavila dobropis č. 1700400013, splatný 26.1.2018, ktorým bol opravený základ dane faktúry č. 2. Výsledná suma tak bola 180.765,76 eur.
- dňa 4.5.2018 faktúru č. 1800400001, splatnú 4.6.2018 (faktúra č. 3), vystavenú vo výške 275.361,33 eur. Následne vystavila dobropis č. 1800400002, splatný 4.6.2018, ktorým bol opravený základ dane faktúry č. 3. Výsledná suma tak bola 183.375,33 eur.
3. Tvrdila, že žalovaná po výzvach uskutočnila čiastočné platby na úhradu faktúr a po ich započítaní bola naďalej v omeškaní s úhradou splatných a riadne vystavených faktúr v celkovej výške 475.746,30 eur.
4. Návrh na zaplatenie dlžnej sumy uplatnila na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý dňa 7.1.2021 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel a zaviazal dlžníčku na zaplatenie 475.746,30 eur s úrokmi a príslušenstvom.
5. Žalobkyňa argumentovala, že potrebu zabezpečenia nároku vidí v značnej výške pohľadávky, odmietaní dlžníčky dobrovoľne dlh plniť a priznaní nároku v upomínacom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia tak chcel posilniť svoju istotu, že v prípade neplnenia pohľadávky dlžníčkou ju žalobkyňa bude môcť uspokojiť výkonom záložného práva. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie videla žalobkyňa v tom, že dlžníčka dlhodobo napriek výzvam odmieta uhradiť vystavené faktúry, aj keď žalobkyňa svoj záväzok z uzavretej zmluvy riadne a včas splnila a tiež v skutočnosti, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo tretej osoby - R. J. and Q., a.s., čo by mohlo do značnej miery obmedziť možnosť navrhovateľky uspokojiť svoju pohľadávku výkonom exekúcie aj vzhľadom na značnú výšku pohľadávky a všeobecný nepriaznivý vývoj ekonomiky v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.
6. V ďalšom dôvodila, že žalovaná okrem nehnuteľností, ktoré žiada zabezpečiť, vlastní aj iné nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. území V. D., obec V. D., ktoré sú tiež zaťažené záložným právom v prospech K. banky,a.s.. Napokon uviedla, že zo skutočností jej známych dospela k záveru, že dlžníčka prostredníctvom úverov vo veľkom rozsahu čerpá cudzie zdroje na financovanie svojho podnikania. Poukázala aj na „rozsiahly časový priestor“, počas ktorého žalovaná uskutočnila čiastočné úhrady a ku ktorým došlo ešte pred pandémiou, kedy sa žalovanej (dlžníčke) podnikateľsky darilo. Žalobkyňa tak predpokladá, že neochota žalovanej (dlžníčky) splniť zmluvný záväzok bude pretrvávať i počas prípadnej exekúcie. Samotné zriadenie záložného práva považovala za primeraný a najmenej možný zásah do majetkových práv dlžníčky.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 343 a nasl. CSP (právna úprava zabezpečovacieho opatrenia) a dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť.
8. Zabezpečený nárok považoval na základe tvrdení žalobkyne a predložených faktúr v spojení s dobropismi za osvedčený do tej miery, že bola splnená podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom vychádzal najmä z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica. Za osvedčenú považoval aj ďalšiu podmienku na vyhovenie návrhu a to existenciu obavy zo zmarenia exekúcie. Dôvodil pri tom najmä skutočnosťou, že žalovaná aj napriek výzve žalobkyne na plnenie bez zrejmého dôvodu nepristúpila k úhrade zvyšnej časti svojho splatného záväzku, ktorého výška je popri omeškaní žalovanej sama o sebe významným argumentom v prospech zabezpečenia pohľadávky. V situácii, keď na nehnuteľnostiach vo vlastníctve dlžníčky už viazne záložné právo v prospech iného veriteľa (čo je zrejmé z výpisu z katastra nehnuteľnosti) je postavenie žalobkyne v prípadnej exekúcií značne oslabené. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak získa žalobkyňa postavenie záložného veriteľa a bude môcť prípadne pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky, aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Významným pre rozhodnutie súdu bolo aj to, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú jeho spôsobilým predmetom, nespôsobí neprimeranú ujmu na právach dlžníčky.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 354 CSP. Úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej právo na náhradu trov v plnom rozsahu.
10. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
11. Má za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na preukázanie existencie pohľadávky len uviedla, že v spore ide o pohľadávku z titulu zmluvy o dielo a taktiež uviedla,
že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 7.1.2021 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 475.746,30 eur s úrokmi z omeškania.
12. V tejto súvislosti odvolateľka uvádza, že voči platobnému rozkazu podala odpor, v dôsledku čoho bol tento zrušený a vec bola postúpená na prejednanie príslušnému súdu. Navyše žalobkyňa opomenula uviesť, že suma žalovaná v predmetnom konaní predstavuje sumu DPH, ktorú žalobkyňa fakturovala žalovanej neoprávnene, čo preukázala stanoviskom HM REVENUE&SUSTOMS (Daňového úradu Spojeného kráľovstva), ktorý odmietol refundovať daň z pridanej hodnoty zaplatenú žalobcom s odôvodnením, že na daný obchodnoprávny vzťah sa malo aplikovať iné rozhodné právo ako aplikovala žalobkyňa. Domnelá pohľadávka žalobkyne je tak založená výlučne na jej tvrdeniach a jej právnom názore, ktorý je v rozpore so zákonom ako aj stanoviskami daňových orgánov. V tejto súvislosti odvolateľka zdôraznila, že neoprávnene fakturovanú sumu dane z pridanej hodnoty nie je možné považovať za odôvodnenú pohľadávku žalobkyne, v dôsledku čoho je ňou uplatnený nárok v celom rozsahu nedôvodný. Pohľadávka žalobkyne, jej právny základ a jej výška, tak bude predmetom dokazovania v ďalšom konaní a nemožno ju považovať za osvedčenú, preto nemohla byť ani podkladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 344 CSP.
13. V súvislosti s naplnením druhej zákonom ustanovenej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolateľka zdôraznila, že v zmysle ustálenej judikatúry okrem existencie samotného nároku, musí žalobca vždy osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí bezprostredne hroziť. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Nemôžu ním byť všeobecné a neurčité dohady a obavy žalobkyne nepodložené konkrétnymi tvrdeniami a dôkazmi o tom, že žalovaná robí úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jej majetku. V tejto súvislosti zdôraznila, že ani jeden zo žalobkyňou uvádzaných dôvodov nie je dôvodom, ktorý by reálne preukazoval opodstatnenosť obáv žalobkyne zo zmarenia exekúcie, ako ich doteraz definovala ustálená judikatúra (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obo/144/1997 zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R/20/1998, rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obdo/3/2009) a zároveň poukázala aj na judikatúru, v zmysle ktorej ani nepriaznivá finančná situácia žalovaného (záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech financujúcej banky), samo o sebe nemôže byť dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/36/2017, uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS/147/2017).
14. Na záver odvolateľka akcentovala, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia nesmie byť spôsobená neprimeraná ujma na právach dlžníka. Je preto nevyhnutné, aby pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd zvážil, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
15. Z obsahu jej odvolania je zrejmé, že sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s tým, že pokiaľ ide o osvedčenie nároku, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, žalovaná v odvolaní na svoju obranu uvádza nepravdivé tvrdenia, pretože nie je pravdou, že žalovaná suma spočíva len v sume DPH, ktorej fakturácia je sporná v konaní vo veci samej, toho času vedenej Okresným súdom Rožňava pod sp.zn. 9Cb/2/2021. Žalovaná totiž neuhradila nielen vyfakturovanú DPH, ale neuhradila ani časti faktúr, ktoré podľa nej predstavujú tzv. nespornú časť. Na preukázanie uvedených tvrdení predložila súdu dôkazy o termínoch a sumách, akými žalovaná uhrádzala jednotlivé časti pohľadávky.
17. V ďalšom argumentovala, že posúdenie povinnosti uhradiť spornú pohľadávku, je predmetom konania vo veci samej, nie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom postačuje osvedčenie existencie pohľadávky. Aj napriek skutočnosti, že posúdenie oprávnenosti fakturácie DPH nie je predmetom tohto konania, pre úplnosť zdôraznila, že trvá na správnosti postupu, ktorý uplatnila pri vystavení faktúr zo zmluvy o dielo a má za to, že DPH bola žalovanej fakturovaná zákonne a oprávnene.
O posúdenie správnosti svojho postupu požiadala anglického daňového poradcu, ktorý vyhodnotil, že postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi.
18. Žalobkyňa sa stotožnila sa aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil obavu zo zmarenia exekúcie ako opodstatnenú a dostatočnú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovanou citovaná judikatúra neposkytuje totiž vyčerpávajúci výpočet dôvodov, pre ktoré môže byť obava zo zmarenia exekúcie opodstatnená. Ide o demonštratívny výpočet a žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj na základe iných skutočností, ktoré dôvodne preukazujú obavu zo zmarenia exekúcie v konkrétnom prípade.
19. K tvrdeniu odvolateľky, že zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam bol porušený princíp primeranosti zásahu do jej vlastníckeho práva, a to vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti v porovnaní s hodnotou žalovanej pohľadávky zdôraznila, že žalovanú pohľadávku netvorí len istina vo výške 475.763,30 eur ale aj príslušenstvo, ktoré pohľadávku značne navyšuje. Navyše zdôraznila, že zriadenie záložného práva neobmedzuje žalovanú v užívaní a prípadnom nakladaní s nehnuteľnosťami.
20. Žalovaná reagujúc na vyjadrenie žalobkyne naďalej zotrváva na tvrdení, že žalovaná suma predstavuje sumu celej dane z pridanej hodnoty, ktorú žalobkyňa od počiatku realizácie diela uvádzala vo svojich faktúrach. Nesúhlasí ani s tvrdením, že záložné právo neobmedzuje žalovanú v nakladaní s nehnuteľnosťami. Formálne je to síce pravda, avšak materiálne predstavuje záložné právo ťarchu, ktorá bráni nielen eventuálnemu prevodu, ale najmä získaniu úveru a podobne. Zriadenie záložného práva je v danom prípade neproporcionálne s ohľadom na okolnosti danej veci a nedostatočné preukázanie existencie pohľadávky žalobkyňou. V ďalšom zdôraznila, že žalobkyňa ani vo vyjadrení nepreukázala konkrétnu dôvodnú obavu z toho, že uspokojenie jej domnelej pohľadávky bude zmarené. Takéto dôvody totiž neexistujú, pretože skutočnosťou, ktorá osvedčuje, že by tomu tak bolo je predovšetkým také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery.
21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že je dôvodné.
22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvod uvádzaný odvolateľkou je prípustným dôvodom pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
23. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo teda posúdenie skutočnosti, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia uvedené v § 343 a nasl. CSP.
24. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
25. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená.
26. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.
27. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnych okolnostiach osvedčujúcich túto obavu.
28. Pri skúmaní tejto obavy súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu, pričom žalobca musí súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že táto obava môže vychádzať nielen z aktívneho konkrétneho správania žalovaného smerujúceho k ohrozeniu exekúcie (napr. predaj majetku atď.), ale aj okolností nemajúcich základ v jeho aktívnom správaní.
29. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.
30. Žiadaným zabezpečovacím opatrením z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva s právami a povinnosťami z toho zodpovedajúcimi. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, jeho zánik sa primerane použijú ust. § 151a a nasl. OZ. Záložný veriteľ je chránený pred inými veriteľmi dlžníka, pretože môže svoju pohľadávku uspokojiť zo zálohu, teda to, či uspokojí svoju pohľadávku nie je determinované právnym osudom dlžníka (alebo záložcu) ale závisí od trhovej hodnoty zálohu a schopnosti záloh speňažiť (záložné právo nie je dotknuté ani zmenou vlastníka zálohu).
31. Odvolací súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú naplnené, pretože žalobkyňa neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Nepoukázala totiž na žiadne konkrétne konanie žalovanej, ktoré by smerovalo k zmenšovaniu jej majetku, neosvedčila, že táto hrozba (zmarenia exekúcie) je reálna a bezprostredne hrozí. Je pravdou, že uvedenú skutočnosť je vzhľadom na rozsah dokazovania v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potrebné „iba“ osvedčiť, uvedené ale neznamená, že nemá byť založené na konkrétnom správaní žalovanej. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa takéto aktívne (resp. aj neaktívne - viď vyššie) konanie ani netvrdí, pretože túto obavu zakladá len na existencii dlhu (čo samo o sebe na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačí), existencii iného záložného práva, ktoré však bolo zriadené skôr, preto ho nie je možné dávať do súvisu so zabezpečením záväzku sporových strán. Obavu z ohrozenia exekúcie nezakladá ani všeobecné tvrdenie žalovanej o nepriaznivej ekonomickej situácii, ktoré nie je bez ďalších konkrétnych okolností indikujúcich ohrozenie prípadnej exekúcie postačujúce pre prijatie záveru o potrebe zabezpečiť jej pohľadávku zriadením sudcovského záložného práva. Obavu, že exekúcia bude ohrozená neosvedčuje ani žalobkyňou tvrdená dlhodobá neochota žalovanej plniť pohľadávku. Totiž iba samotná skutočnosť, že žalovaná po dlhší čas odmieta plniť pohľadávku, nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukazuje, resp. neosvedčuje, že žalobkyňa je odkázaná na rýchlu a efektívnu ochranu súdu, ktorou dosiahne zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu rozporuje existenciu pohľadávky, ktorú žalobkyňa žiada zabezpečiť a proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podala odpor. Navyše odvolací súd z verejne dostupných zdrojov zistil, že žalovaná je ziskovou spoločnosťou neprodukujúcou stratu, čo je ďalší z dôvodov svedčiacich proti vydaniu zabezpečovacieho opatrenia ako spôsobu zabezpečenia budúceho rozhodnutia.
32. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol.
33. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal ho žalovanej, ktorá bola úspešná jak v konaní pred súdom prvej inštancie, tak v odvolacom konaní.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).